Rozsudok – Opatrovníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/223/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200845
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1225200845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: JUDr.

Táňa Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave,
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: C. B., narodená XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a v rodnom
liste dieťaťa neuvedeného otca, o návrhu navrhovateľa: D. D. E., narodený XX.XX.XXXX, adresa
trvalého pobytu F., G. B. XXXX/X, toho času bytom F., F. XXXXX/X, zastúpeného splnomocnencom:
JUDr. Miroslav Kučera, advokát, adresa sídla Bratislava, Krajinská 30, o zverenie maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II

č. k. 69P/37/2025 - 95 z 3. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd návrh zamietol (výrok I.).

1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 17.03.2025 sa navrhovateľ domáhal
zverenia maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do svojej osobnej starostlivosti a ustanovenia za poručníka

pre maloleté dieťa dôvodiac, že maloleté dieťa aj s jeho matkou žilo u neho od narodenia a spolu s
matkou ho zobral aj z pôrodnice. Matku dieťaťa poznal asi 10 rokov, pomáhal jej, a to vrátane prežitia
celého tehotenstva s maloletým. Nebohá matka sa počas celého tehotenstva chodila k nemu sprchovať
a stravovať. Po narodení dieťaťa nemala kde matka s maloletým ísť a vzhľadom na to ostala bývať u
neho. Matka s maloletým dieťaťom bývala v jeho domácnosti a spoločne sa starali o dieťa a chodili
aj k ošetrujúcemu lekárovi. Všetky finančné dávky matky chodili na jeho účet vedený v H., tak si to
prialamatkamaloletého.Onnáslednefinancovalcelúdomácnosť.Smaloletýmmávytvorenýsilnýcitový

vzťah, nakoľko sa mu venoval každý deň, chodili spolu na prechádzky, maloletý s ním spával, prebaľoval
ho a kŕmil spoločne s matkou maloletého. Matka maloletého zomrela dňa XX.XX.XXXX a maloletý
bol neodkladným opatrením Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. 37PPOm/1/2025 dňa 22.02.2025
umiestnený dočasne do starostlivosti CDR I., A. Po umiestnení maloletého, bezodkladne požiadal o
súhlas zariadenia na návštevy, v čom mu CDR v plnej miere vyhovelo. Od 07.03.2025 sa o maloletého
stará a maloletý trávi každý deň u neho, vrátane spánku. Pre maloletého chodí každý deň po práci
do jaslí a maloletý je u neho nepretržite. Starostlivosť a výchovu zvláda, nemá s ním žiadne výchovné

problémy. Kolízny opatrovník na začiatku konania odporučil súdu, aby vyhovel návrhu a zveril dieťa
do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, poukázal na to, že maloletý A. je na navrhovateľa
naviazaný, po vyzdvihnutí z jasličiek sa na neho vždy teší a je s ním šťastný. V priebehu konania kolízny
opatrovník uviedol, napriek tomu, že je o dieťa dobre postarané a je určite v jeho záujme, aby vyrastalov bezpečnom a láskyplnom prostredí, dieťa malo byť zaradené do prehľadu detí, ktorým je potrebné
sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť a mala byť vyslovená osvojiteľnosť maloletého dieťaťa,
pričom navrhovateľ sa mohol dať zapísať do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že maloletý A. sa narodil v F. - I. dňa
X. XXXXXX XXXX C. B., narodenej X. XXXXXXXXX XXXX, ktorá je aj ako matka maloletého uvedená
v jeho rodnom liste. Je štátnym občanom Slovenskej republiky a jeho narodenie je zapísané v knihe
narodení Matričného úradu F. - I. vo zväzku 87, ročník 2024 na strane 33 pod poradovým číslom 346,

kde otec maloletého nie je uvedený. Maloletý je zdravý a t.č. sa nachádza v osobnej starostlivosti
navrhovateľa. V období od 06.05.2024 do 28.02.2025 bola ošetrujúcou pediatričkou maloletého E. D.
J.. Podľa jej vyjadrenia maloletý bol prijatý do obvodu na žiadosť matky. Matka s dieťaťom absolvovala
všetky preventívne prehliadky, povinné očkovania a dôsledne dodržiavala pokyny. Starostlivosť o dieťa
bola dobrá, nedostatky v zabezpečení dieťaťa neboli zistené. Od 03.03.2025 je ošetrujúcou pediatričkou
maloletého E. E. K., u ktorej maloletý absolvoval všetky potrebné preventívne prehliadky, očkovanie.

Nenavštevuje žiadne odborné ambulancie, pretože nemá žiadne chronické ochorenie. Pán E. dodržiava
riadne odporučenia lekára, pri predchádzajúcom ochorení, kedy bolo dieťa už v náhradnej starostlivosti
pána E., bol zabezpečený liečebný režim, podávanie liekov. Hmotnostná krivka A. stúpa, je riadne
živený, pri vyšetrení spokojný, sleduje pána E., či je nablízku. Dieťa prichádza na vyšetrenie vždy
primerane, čisto oblečené, od mája 2025 navštevuje detské jasle. A. B. je veselé, spokojné dieťa, jeho

psychomotorický vývin je primeraný, rečové prejavy veľmi dobré pre daný vek. Pri pozorovaní vzťahu
pánaE.adieťaťalekárkabadásúhruvkomunikáciiverbálnejajneverbálnejkomunikácie.Od04.05.2025
maloletý navštevuje Neziskovú organizáciu L. B., M. X, F., ktoré je zariadením pre deti do troch rokov.
Poplatky spojené s návštevou zariadenia znáša Centrum pre rodinu a deti I., pričom stravné za dieťa
dopláca pán E., ktorý dieťa aj privádza a vyzdvihuje zo zariadenia. Maloletý A. bol v zariadení v mesiaci

máj 2025 - 18 dní v čase od 07:30 do 16:00 hod., v júni 2025 - 16 dní v čase od 07:30 do 16:00 hod.,
v júli 2025 - 20 dní v čase od 07:30 do 16:00 hod. a v auguste 2025 (do 19.08.2025) - 9 dní v čase
od 07:30 do 16:00 hod. Maloletý A. sa po nástupe adaptoval na prostredie zariadenia bez výraznejších
ťažkostí. Je veselý, priateľský, dobre reaguje na podnety a má rád kolektív. Jeho psychomotorický vývoj
je celkovo primeraný veku, avšak fyzický vývoj je mierne oneskorený - doposiaľ nechodí samostatne.

Podľa vyjadrenia zariadenia maloletý má vytvorenú pevnú citovú väzbu na pána E., ktorého pri príchode
a odchode s radosťou víta.

1.2.1 Matka maloletého zomrela XX.XX.XXXX.

1.2.2 Uznesením Mestského súdu Bratislava II, č. k. 37PPom/1/2025-4 zo dňa 22.02.2025 súd dočasne,
najdlhšie však do 22.08.2025 umiestnil maloletého A. B. nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti Neziskovej
organizácie I. A. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2025.

1.2.3 Uznesením Mestského súdu Bratislava II, č.k. 69Pc/20/2025-7 zo dňa 20.05.2025 bolo zastavené

konanie o určenie otcovstva. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 01.07.2025.

1.2.4 Uznesením Mestského súdu Bratislava II, č.k. 69Pc/27/2025-7 zo dňa 13.05.2025 bolo zastavené
konanie o určenie otcovstva. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 05.06.2025.

1.2.5 Na Mestskom súde Bratislava II prebieha v súčasnosti konanie vedené pod sp.zn. 69P/109/2025
o nariadenie ústavnej starostlivosti, v ktorom bol vytýčený termín pojednávania na deň 03.09.2025.

1.2.6 Zo správy Neziskovej organizácie I. zo dňa 11.07.2025 vyplýva, že maloletý A. B. bol k nim
prijatý dňa XX.XX.XXXX na základe telefonátu z pohotovostnej linky OSPODaSK s tým, že toto ročné

dieťa bolo nájdené pri mŕtvej matke. CDR vyzdvihlo maloleté dieťa z bytu za prítomnosti sociálnej
kurately a polície. Maloletý bol naučený iba na mlieko Beba. Postupne u neho začali s príkrmami. Dieťa
nevedelo samostatne sedieť, ani sa zatiaľ nestavalo na nohy. V mesiaci apríl začal postupne samostatne
sedieť, v máji 2025 štvornožkoval a posledné dva júnové týždne chodí s pomocou. Dňa 05.03.2025
sa uskutočnilo stretnutie v rámci prípadovej konferencie maloletého A.. Stretnutia sa zúčastnil p. E.,

ktorý sa o maloletého zaujíma, prihlásil sa ako osoba najbližšia maloletému a CDR je s ním v kontakte
od začiatku pobytu maloletého v CDR. ÚPSVaR BA podal p. E. sociálne poradenstvo vo veci podania
návrhu na súd. Pán E. má rád maloletého, od narodenia vypomáhal matke so starostlivosťou o dieťa.
CDR na základe súhlasného stanoviska Úradu práce dalo maloleté dieťa na pobyt do domácnosti pánaE. a taktiež zabezpečilo pre maloletého zariadenie pre deti do troch rokov veku. Pán E. ho pravidelne
do zariadenia nosí a aj ho osobne vyzdvihuje. CDR odporúča zverenie maloletého A. B. do náhradnej
starostlivosti p. E., ktorý je schopný mu poskytnúť láskyplný a bezpečný domov.

1.2.7 Z nepodpísaného súhlas I. A. s krátkodobým pobytom maloletého dieťaťa zo dňa 27.05.2025
vyplýva, že maloleté dieťa sa zdržiavalo v termíne od 27.05.2025 od 10:00 hod. do dňa 31.07.2025 v
domácnosti navrhovateľa na adrese F. X, F., pričom navrhovateľ za neho prebral plnú zodpovednosť.

1.2.8 Z výpovede svedkyne D. I. H. - zástupkyne Neziskovej organizácie I. súd zistil, že svedkyňa
osobne zabezpečovala prijatie dieťaťa do zariadenia asi 22. alebo 23.02.2025 po tom, čo bola oslovená
kurátorkou s tým, že bolo nájdené ročné dieťa pri mŕtvej matke. Ihneď prišla na F. ulicu, v miestnosti bola
nejaká pani a pán E.. Bábätko odtiaľ zobrali, pán E. jej ukázal aké mlieko dieťa pije. Dieťa bolo milé,
džavotavé, pekne oblečené. Po prijatí do CDR bolo dieťa hneď umiestnené do profesionálnej rodiny.
Následne v ďalší deň v nedeľu jej telefonoval pán E., chcel dieťa vidieť. Odporučili mu kontaktovať Úrad

práce a dohodnúť sa s nimi. Ozvala sa im pani kolízna I. s tým, že ich pán E. požiadal o prešetrenie
podmienok v jeho domácnosti. Ona sa vyjadrila tak, že pokiaľ im dá Úrad práce súhlas, uvoľní dieťa
na návštevný pobyt k pánovi E.. To sa aj stalo a asi 05.03.2025 išlo dieťa prvýkrát na návštevný pobyt.
Dieťa ho hneď spoznalo a tešilo sa na neho. Asi jeden a pol mesiaca si dieťa striedali, a tak ako
všetkým záujemcom o náhradnú starostlivosť aj pánovi E. ponúkli umiestnenie dieťaťa do jasličiek, k

čomu došlo asi v apríli 2025. Dieťa sa nachádza v starostlivosti pána E. niekedy od polky apríla. Od
5/2025 začal maloletý A. chodiť do jasličiek, náklady uhrádza I., A., pánovi E. dávajú peniaze na stravu
a stravné v jasličkách uhrádza on. Všetky informácie o navrhovateľovi malo I. A. od Úradu práce, ktorý
vykonal šetrenie v domácnosti navrhovateľa. Z týchto správ vedeli, že navrhovateľ bol blízkou osobou
maloletého dieťaťa. Podľa obsahu týchto správ sa domnievali, že navrhovateľ žil s matkou dieťaťa,

ktorá bola promiskuitná a pravdepodobne bol otcom dieťaťa, no nechcel sa dať zapísať do rodného
listu. Návštevné pobyty boli oznamované Úradu práce, išlo o e-mail z dátumu 05.03.2025, 06.03.2025,
07.03.2025, 10.03.2025, 11.03.2025, 21.03.2025, 31.03.2025. Nevie presne uviesť, či boli oznámené
všetky návštevné pobyty aj súdu, správy o maloletom dieťati zo dňa 11.07.2025 a zo dňa 04.08.2025
však boli zasielané aj na súd.

1.2.9 Z výpovede kolízneho opatrovníka súd zistil, že zo strany I. A. a ani v rámci šetrenia v domácnosti
u navrhovateľa neboli zaznamenané žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa. Od marca 2025
je dieťa na dlhodobom návštevnom pobyte u navrhovateľa, ktorý ho vodí do jaslí a zabezpečuje aj všetky
jeho lekárske vyšetrenia. Úrad práce vedie spisovú dokumentáciu maloletého dieťaťa od úmrtia jeho

matky. Pred smrťou matky maloletého A. neboli evidované žiadne problémy v starostlivosti o maloleté
dieťa a v domácnosti, kde žila matka neboli robené žiadne šetrenia, čo sa týka maloletého A.. Prvé
šetrenie v domácnosti, kde žilo maloleté dieťa bolo vykonané v rámci pohotovosti (v deň kedy zomrela
matkadieťaťa)anáslednedňa06.03.2025naadreseF.X,F..Úraddovtedynemalvedomosťotom,kdea
akodlhožilamatkasmaloletýmdieťaťomodjehonarodenia.Úradv04/2025oslovilmuž,ktorýsaoznačil

zaotcadieťaťastým,žechceurčiťotcovstvokmaloletémuA..Oduvedenéhočasusavšakužneozval.U
maloletého dieťaťa sú splnené podmienky na vyslovenie osvojiteľnosti, maloletý A. však nebol zaradený
do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, keďže má blízku
osobu - navrhovateľa, ktorý sa sám prihlásil ako blízka osoba s tým, že sa spolupodieľal na starostlivosti
o dieťa a maloleté dieťa s ním žilo v spoločnej domácnosti. O všetkých týchto skutočnostiach vedel Úrad

od navrhovateľa, informácie z iných zdrojov nemal k dispozícii. Pred návštevným pobytom dieťaťa v
domácnosti navrhovateľa, Úrad na základe požiadavky I. A. vykonal šetrenie v domácnosti navrhovateľa
a následne zaslal ústavnému zariadeniu správu, že prostredie je vyhovujúce. Rozhodnutie o tom, že
maloleté dieťa pôjde na návštevný pobyt k osobe, ktorá nie je jeho príbuzným v tomto prípade urobilo I.
A. I. A. Úradu oznámilo návštevný pobyt maloletého dieťaťa u navrhovateľa, to prečo tieto skutočnosti

neboli oznámené súdu, nevedia uviesť.

1.2.10 Navrhovateľ nie je otcom maloletého A., s matkou maloletého A. mal len kamarátsky vzťah,
pomáhal jej. Podľa tvrdení navrhovateľa matka maloletého bola psychicky na tom veľmi zle, väčšinou
niekde utekala, a to zväčša za svojou matkou, dostala zápal pľúc, bola aj v nemocnici, po návrate z

nemocnice bola v jeho domácnosti, kde XX.XX.XXXX aj zomrela. Matku maloletého dieťaťa pochoval
na vlastné trovy. Po smrti matky, bol maloletý A. odobratý, došla pre neho priamo pani H. z CDR I..
Následne na to v nedeľu kontaktoval p. H., navštívil aj kuratelu, kde mu pomohli so spísaním návrhu.
Pani H. požiadal o návštevný pobyt maloletého A. v jeho domácnosti, v čom mu vyhoveli. Dieťa bolo uneho najprv od piatka do nedele, následne ho v pondelok odovzdal do CDR I.. Od 07.03.2025 je u neho
mal. A. už nepretržite na dlhodobom pobyte. Od uvedeného času sa maloleté dieťa reálne už do CDR
nevrátilo. Od tohto času navštevuje aj jasle L. B., kde ho on každé ráno dovedie a poobede pre neho

príde. Navrhovateľ je zamestnancom Mestskej časti F. - A. E., kde dosiahol priemerný mesačný príjem
v období od 02/2025 - 07/2025 v sume cca 1.603,50 eur, pričom jeho pracovný fond vo 02/2025 bol 150
hod. (práca 67,5 hod., dovolenka 67,5 hod., návšteva lekára 7,5 hod, sick day 7,5 hod., v 03/2025 to
bolo 157,5 hod. (práca 142,5 hod., dovolenka 15 hod.), v 04/2025 bol pracovný fond 165 hod. (práca
142,5 hod., dovolenka 7,5 hod., sviatok 15 hod.), v 05/2025 bol pracovný fond 165 hod. (práca 135 hod.,

sviatok 15 hod., dovolenka 7,5 hod., sprevádzanie A. B. na vyšetrenie 7,5 hod.), v 06/2025 bol pracovný
fond 157,5 hod. (práca 135 hod., dovolenka 7,5 hod., sick day 7,5 hod., návšteva lekára 7,5 hod.) a v
07/2025 predstavoval pracovný fond 172,5 hod. (práca 142,5 hod., dovolenka 15 hod., sprevádzanie
A. B. na vyšetrenie 15 hod.). Podľa vyjadrenia zamestnávateľa navrhovateľ je dlhoročný zamestnanec,
ktorý ku svojej práci pristupuje zodpovedne, k prideleným úlohám pristupuje samostatne, je nekonfliktný
a schopný pracovať v kolektíve. Voči pracovnej morálke a osobným vlastnostiam zamestnanca nie

sú výhrady. Navrhovateľ nemá záznam v registri trestov, dopustil sa troch priestupkov, za ktoré mu
boli uložené blokové pokuty. Podľa potvrdenia E. N. O., vystaveného dňa 25.08.2025 je navrhovateľ
zdravotne spôsobilý ohľadne zabezpečenia starostlivosti o maloleté dieťa.

1.2.11 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Bratislava dňa 15.07.2025 vykonal ohlásené šetrenie
v domácnosti navrhovateľa na adrese F. X, F.. Šetrením pomerov v domácnosti bolo zistené, že rodina
býva v dvojizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov navrhovateľa. Byt bol vkusne, pekne
a účelovo zariadený. Maloleté dieťa nemá vlastnú izbu, väčšinou spáva v izbe na rozťahovacom gauči
s navrhovateľom. Maloletý A. mal v domácnosti dostatok hygienických potrieb a oblečenia. Hygiena

v domácnosti bola v čase šetrenia na veľmi dobrej úrovni. Pán E. je zamestnaný ako referent správy
majetku na Miestnom úrade - A. E., s čistým mesačným príjmom vo výške 1.400,- eur. Maloletý sa od
narodenia nachádzal v domácnosti navrhovateľa spolu s matkou maloletého. Z dôvodu úmrtia matky bol
A. dočasne umiestnený do I., A. Maloletý sa od 03/2025 nachádza na dlhodobom návštevnom pobyte
u pána E., ktorý mu nepretržite zabezpečuje starostlivosť a každý deň ho sprevádza do jaslí a aj k

ošetrujúcej lekárke v prípade potreby. Majú medzi sebou vytvorený vzťah a v domácnosti pána E. je
A. zvyknutý. Maloletý A. navštevuje Súkromnú škôlku L. B., M. X, F.. Ošetrujúcim lekárom maloletého
je E. E. K., Fedinova 9, Bratislava. Maloletý má absolvované všetky povinné očkovania a preventívne
prehliadky. Maloleté dieťa má v domácnosti u navrhovateľa vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie
jeho potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin.

1.3 Vec právne posúdil ako právo súdu zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, ak
to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa podľa § 44 ods. 1 až ods. 4, § 43 ods. 1 ods. 2 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“) a § 53 ods. 8 zákona
číslo 305/2005 Z.z. zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení

niektorých zákonov a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je v súlade so záujmom maloletého
A., a preto je potrebné ho zamietnuť.

1.4 Navecnéodôvodnenietakéhotosvojhorozhodnutiauviedol,žepoupresnenínávrhunavrhovateľom
v konaní pred súdom, bol predmetom rozhodovania súdu návrh na zverenie maloletého A. do náhradnej

osobnej starostlivosti, ktorá je v zmysle zákona o rodine jednou z foriem náhradnej starostlivosti, pričom
ide o dočasné opatrenie, ktoré nahrádza starostlivosť rodičov o maloleté dieťa. Navrhovateľ nie je
v príbuzenskom vzťahu s maloletým dieťaťom, sám sa označil za blízku osobu maloletého dieťaťa
(pozn. hoci ústavné zariadenie I. A., do ktorého starostlivosti bolo maloleté dieťa odovzdané na základe
rozhodnutia súdu, pri povolení návštevných pobytov mylne vychádzalo z domnienky, že navrhovateľ

je aj otcom dieťaťa, uvedená domnienka nie je pravdivá a otcovstvo vylúčil aj sám navrhovateľ, ktorý
s matkou maloletého dieťaťa nebol v intímnom partnerskom vzťahu), ktorej ústavné zariadenie I. A.
za súhlasu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny okamžite, bez akéhokoľvek vedomia súdu odovzdali
maloleté dieťa na návštevný pobyt. Z vyjadrenia navrhovateľa pritom jasne vyplynulo, že vôbec nešlo
o krátkodobé návštevné pobyty, ale maloleté dieťa sa nepretržite, de facto od marca 2025, nachádza

bez akéhokoľvek právneho titulu v jeho domácnosti (pozn. túto skutočnosť navrhovateľ uviedol priamo
v konaní pred súdom na pojednávaní dňa 04.08.2025), pričom v uvedenom čase bolo rozhodnutím
súdu zverené do starostlivosti Neziskovej organizácie I., D.: XX XXX XXX, M. M. I. N. XXX/XX, F..
Hoci z vyjadrenia ústavného zariadenia vyplýva, že návštevné pobyty boli oznamované Úradu práce,obsah spisu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sp,. zn. 2SDD 2015/80 tomu nenasvedčuje (pozn.
obsah spisu bol oboznámený na pojednávaní dňa 03.09.2025) a kolízny opatrovník na pojednávaní
ani nevedel tieto správy predložiť. Pokiaľ ide o oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k súdu v zmysle

§ 53 ods. 8 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, tak z
obsahu všetkých spisov maloletého dieťaťa nevyplýva, že by táto povinnosť bola splnená. Prvá správa
o maloletom dieťati, ktorá bola súdu predložená zo strany ústavného zariadenia, bola správa zo dňa
11.07.2025, ktorá však bola vyhotovená na základe dopytu súdu pred nariadením pojednávania. Z
vykonaného dokazovania (vyjadrenie kolízneho opatrovníka, vyjadrenie svedkyne) vyplynulo, že pred

odovzdaním dieťaťa navrhovateľovi na „krátkodobé“ návštevné pobyty (v tomto prípade skutkovým
okolnostiam skôr zodpovedá pomenovanie „trvalé odovzdanie dieťaťa do starostlivosti navrhovateľa“)
postačovalo ústavnému zariadeniu jedno vykonané šetrenie v domácnosti navrhovateľa a skutočnosť,
ženavrhovateľsámsebaoznačilzablízkuosobumaloletéhodieťaťa.Zvyjadreniakolíznehoopatrovníka
pritom jasne vyplynulo, že uvedenú skutočnosť vôbec nepreverovali a všetky informácie mali len od
navrhovateľa. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ sa rozhodol pomáhať matke maloletého dieťaťa, s

ktorou mal kamarátsky vzťah (s matkou dieťaťa neboli v partnerskom vzťahu), poskytol jej po narodení
dieťaťa ubytovanie (maloleté dieťa s ním žilo v spoločnej domácnosti 10 mesiacov, t.j. do smrti matky
XX.XX.XXXX) ešte z neho nerobí blízku osobu maloletého dieťaťa, ktorá by mala nejaký právny nárok
na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
1.5 Súd nespochybňuje materiálne podmienky ani citový vzťah navrhovateľa k maloletému dieťaťu,

záujem maloletého dieťaťa však musí mať prednosť pred záujmom navrhovateľa a náhradná osobná
starostlivosť nemôže byť prostriedkom na riešenie osamelosti navrhovateľa. Záujem maloletého dieťaťa
je pritom potrebné vyhodnocovať aj v širších súvislostiach a na dlhšie časové obdobie, aj s úvahami
napr. čo by mohlo byť s maloletým dieťaťom o desať rokov, kedy by napríklad navrhovateľ nedokázal
zabezpečovať starostlivosť a šance dieťaťa na osvojenie by už boli minimálne. Súd okrem iného

nepovažoval, že je v záujme maloletého dieťa, ktorému má byť sprostredkovaná náhradná rodinná
starostlivosť, ani skutočnosť, že namiesto vytvárania a upevňovania vzťahovej väzby, je (potom čo
je dieťa odovzdané ústavným zariadením do starostlivosti navrhovateľa) okamžite už vo veku cca 13
mesiacov maloleté dieťa umiestnené do jasličiek, kde trávi podstatnú časť dňa (z potvrdenia príslušného
zariadenia pritom vyplýva, že dieťa je tam v časovom rozpätí od 07:30 hod. do 16:00 hod. skoro v

každý jeden pracovný deň). I keď zákon nevyžaduje primeraný vekový rozdiel medzi osobou, ktorej
je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti a maloletým dieťaťom, v uvedenej veci
súd pri zamietnutí návrhu prihliadol aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ, ktorý je osamelo žijúcou
osobou, má čoskoro 56 rokov, nemá žiadne skúsenosti s výchovou maloletých detí (sám je bezdetný)
a nikdy ani nebol zapísaný do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Samozrejme na

druhú stranu je potrebné uviesť, že v praxi sa vyskytujú napr. pestúni vyššieho veku, resp. že deti
sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, ide však o prípady príbuzných, príp.
ide o deti, kde záujem o osvojenie možno vylúčiť (napr. deti boli dlhodobo bez úspechu zaradené
do zoznamu detí vhodných na osvojenie). V prípade maloletého A. je však situácia odlišná. Aj sám
kolízny opatrovník potvrdil, že v prípade maloletého dieťaťa sú splnené podmienky na vyslovenie

osvojiteľnosti (maloleté dieťa nemá v rodnom liste uvedeného otca, jeho matka zomrela) a dieťa by
mohlo byť zaradené do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť.
V pomyselnom rebríčku foriem nahrádzajúcich starostlivosť rodičov o maloleté dieťa je osvojenie na
najvyššom mieste, nakoľko ponúka pre dieťa stabilitu a dlhodobú perspektívu, keďže ide o vzťah totožný
so vzťahom medzi rodičmi a deťmi. Táto forma i keď zatiaľ len potencionálna, je podľa názoru súdu pre

maloletého vhodnejšia ako náhradná osobná starostlivosť, ktorá je len dočasného charakteru. Forma
osvojenia je stála forma, ktorej cieľom je stabilné rodinné prostredie a vytvára medzi osvojiteľom a
osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Tento právny prostriedok má prednosť pred
formami náhradnej starostlivosti. Maloletý A. je dieťa útleho veku, bez zdravotných problémov, ktoré
by s najväčšou pravdepodobnosťou mohlo byť osvojené, i keď v súčasnosti ide o potencionálny stav.

Je potrebné si uvedomiť, že v tomto konaní nejde o záujem navrhovateľa, ale o záujem maloletého
dieťaťa, ktorý je potrebné vyhodnocovať nielen v čase rozhodovania súdu, ale aj perspektívne smerom
do budúcna, keďže práve toto rozhodnutie bude mať priamy dopad na ďalší život maloletého dieťaťa.
1.6 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok
II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 52 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný

mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „CMP“).
2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním navrhovateľ s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie
vecisúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutieviniacsúdprvejinštancie,žetentonezistil
riadne skutkový stav veci, pretože nevykonal potrebné dokazovanie, že vec neposúdil správne ani poprávnej stránke a z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne právne závery, čo malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia.

2.1 V odvolaní ďalej dôvodil, že konanie pred súdom prvej inštancie prebehlo nevhodným spôsobom
v tom smere, že navrhovateľ má pocit, akoby konajúca sudkyňa už pred samotným začiatkom konania
vedela ako rozhodne, teda, že návrh navrhovateľa bude zamietnutý, že konajúca sudkyňa nevhodne
na pojednávaniach vystupovala voči navrhovateľovi, voči pracovníčke Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny, ktorá sa zúčastnila ako prvá pracovníčka na pojednávaní a dokonca na poslednom pojednávaní

bezdôvodne zaútočila aj na zástupcu navrhovateľa a navrhovateľa, že na ňu vyvíjajú nátlak, ako má
vo veci rozhodnúť, že vrcholom počínania súdu z pohľadu navrhovateľa je aj to, že pred posledným
pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený nezákonný rozsudok súdu, na zozname pojednávaní dňa
09.03.2023 pred vstupom do pojednávacej miestnosti bolo uvedené konanie vo veci maloletého A.
spisovej značky 69P/37/2025 o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti o 13:00 hod. a hneď za
ním konanie vo veci maloletého A. vedené pod spisovou značkou 69P/109/2025 o nariadenie ústavnej

starostlivosti o 14:30 hod., že návrh na zverenie maloletého A. do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľa bol spísaný ÚPSVaR, na ktorý sa navrhovateľ obrátil o právnu pomoc, že sudkyňa
na pojednávaní pracovníčke ÚPSVaR nevhodným spôsobom dávala najavo, že ich agenda vo veci
maloletéhoA.jenesprávnevedená,ženaposlednépojednávaniesadostavilainápracovníčkaÚPSVaR,
ktorá zaujala stanovisko, že návrh je potrebné zamietnuť z dôvodu, že v záujme maloletého je nariadiť

ústavnú starostlivosť a následne dať maloletého na osvojenie, hoci návrhom, ktorý s navrhovateľom
spísali, žiadali práve opak, že ÚPSVaR zaujal takéto stanovisko napriek tomu, že v priebehu celého
konania nemal jedinú výhradu čo do schopnosti a možnosti navrhovateľa zabezpečiť riadnu výchovu
maloletého, že súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy úsilie navrhovateľa, aby vyviedol matku maloletého
z nesprávneho prístupu k vedeniu života, že navrhovateľ je blízkou osobou maloletého, nakoľko s jeho

matkou žili v druhovskom pomere, čo súd bližšie neskúmal, že maloletému zachránil holý život, že
maloletý je na navrhovateľa naviazaný, že súd pochybil, ak záujem maloletého neskúmal znaleckým
dokazovaním a pokiaľ súd dospel k záveru, že navrhovateľ je osamelý, tak takýto svoj záver bližšie
nezdôvodnil, že súd nevzal do úvahy skutočnosť, že maloletý s navrhovateľom trávi podstatnú časť
dňa, celé noci a víkendy, že nedôvodne súd navrhovateľovi vytýkal jeho vek, nakoľko napriek tomu, že

navrhovateľ má 56 rokov, je v dobrej fyzickej kondícii bez zdravotných problémov, má svoj byt, riadne
zamestnanie s dostatočným príjmom, má svoje spoločenské postavenie, vysokoškolské vzdelanie a
svojimi celkovými povahovými črtami a obetavosťou prejavujúcou sa pre iných by mohol byť vzorom pre
každého, že pokiaľ súd tvrdí, že navrhovateľ nemá žiadne skúsenosti s výchovou maloletého dieťaťa,
nakoľko je sám bezdetný, tak podľa názoru navrhovateľa súd do toho nič nie je, že dieťa je poloróm a v

prípade, že by v budúcnosti jeho potenciálny osvojiteľ, ako uvažuje súd, mal s jeho výchovou problémy,
mohol by si vyčítať, že si nemal osvojovať poloróma, že to bol omyl, čo by mohlo mať vážne negatívne
dôsledky pre dieťa v čase jeho dospievania a dospelosti, že nad týmto sa súd ani len nezamýšľal, že
nie je vylúčené, že navrhovateľ v budúcnosti uzavrie manželstvo a môže splodiť dieťa a maloletý A.
by mal súrodenca a že rozhodnutie súdu nesleduje najlepší záujem maloletého, práve naopak môže

ho „zabiť“ a napokon, že súd neskúmal dostatočne, čo je pre dieťa najvhodnejšie a svojim rozsudkom
možno spôsobil rodinnú tragédiu.

3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie poukazujúc

na to, že navrhovateľovi podal sociálne poradenstvo vo veci zapísania do zoznamu žiadateľov o
náhradnú rodinnú starostlivosť a ďalších úkonov s tým spojených a že spolupracuje s CDR I., A. a
vykonáva potrebné úkony v najlepšom záujme maloletého A.. Zároveň predložil správu od CDR I.,
A., z ktorej je zrejmé, že maloletý je aj po nariadení ústavnej starostlivosti na pobyte u navrhovateľa,
ktorý je v kontakte s jednotlivými pracovníkmi odborného tímu, že maloletý napreduje, že CDR je v

pravidelnom kontakte s dieťaťom, že pediatričkine informácie o dieťati sú pozitívne, že starostlivosť zo
strany navrhovateľa o maloletého je vynikajúca a vzťah dieťaťa k navrhovateľovi je dobrý, vyrovnaný a
z jeho správania je evidentné, že navrhovateľa ľúbi a že v najlepšom záujme maloletého je, aby naďalej
bol na pobyte u navrhovateľa.

4. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu kolízneho opatrovníka poukázal na zmenu postoja
kolízneho opatrovníka s tým, že takejto zmene je možné ťažko porozumieť, iba ak, aby si uvedomil, akej
nezákonnosti sa dopustil.5. Prokurátor vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodiac, že
posúdením skutkových okolností niet pochýb o tom, že v situácii, keď matka maloletého A. nežije, otec

je neznámy a ostatní rodinní príslušníci o maloletého nejavia záujem, je zverenie dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti jedinej blízkej osoby (aj keď nie je príbuzná) v najlepšom záujme dieťaťa, nakoľko
ustanovenie § 103 ods. 3 ZR výslovne počíta s osvojením maloletého dieťaťa osobou, ktorej bolo
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo
podanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenýmsubjektom-navrhovateľom(§359CSP),protirozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady

konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nemožno
považovať za dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutých výrokoch vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP).

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh navrhovateľa na zverenie maloletého A. do
náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa a jeho ustanovenia za poručníka maloletému. Súd prvej
inštancie návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

7.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu navrhovateľa, predmetom odvolacieho konania je preskúmať,
či súd prvej inštancie správne návrh navrhovateľa zamietol.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

9. Odvolací súd z úradnej činnosti zistil, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. 69P/109/2025
- 20 z 3. septembra 2025 bola nad maloletým A. nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa bude

vykonávať v Neziskovej organizácii I., D.: XX XXX XXX, M. M. L. F., A. I. P. Q. XXX/XX. Následne
rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. 69P/123/2025 - 19 z 26. novembra 2025 bola vyslovená
osvojiteľnosť maloletého a za poručníka maloletému bola ustanovená Mestská časť F. - L., aby
maloletého zastupovala, spravovala jeho majetok a dohliadala na rozsah a spôsob starostlivosti, ktorá
sa mu poskytuje s tým, že poručník je povinný vždy k 1.5., ako aj k 01.11. každého kalendárneho roka

podávať súdu správu o maloletom.

10. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, a to najmä argumentácie
ohľadom prvoradej potreby vytvárať maloletému A. najlepšie podmienky pre jeho osvojenie, t.j. prijatie

maloletého osvojiteľmi za vlastné dieťa, a teda založenie plnohodnotných rodinnoprávnych vzťahov
medzi maloletým A. a jeho osvojiteľmi, ktorí spĺňajú zákonné podmienky pre osvojenie, kde osvojitelia
nadobúdajú rovnaké práva a povinnosti ako biologický rodičia, vrátane povinnosti osvojenca nielen
vychovávať (ako by to bolo v prípade navrhovateľa), ale aj vyživovať a zabezpečovať mu rovnakú
životnú úroveň, akú majú oni sami, a to v súlade s článkom 21 Dohovoru o právach dieťaťa za situácie,

keď maloletý A. bol smrťou jeho matky nenávratne zbavený takéhoto rodinného prostredia (otec
maloletého nie je známy) a nie je možné mu zabezpečiť ani náhradnú starostlivosť zo strany jeho
širšej rodiny. Správny je názor súdu prvej inštancie, že zverenie maloletého do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľa maloletému A. neumožňuje získať také postavenie, práva a povinnosti, aké
by získal jeho osvojením (súdom vymáhateľné právo na výchovu zo strany rodičov, ale aj jeho výživu

do doby, kým bude schopný sám sa živiť) nehovoriac o tom, že aj samotné prehlbovanie citových
väzieb medzi navrhovateľom a maloletým A. navzájom, ako následok len dočasnej osobnej starostlivosti
navrhovateľa o maloletého, nie je v najlepšom záujme maloletého, nakoľko takýto postup vytvára
nežiaduce prekážky pre jeho zaradenie do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnúrodinnú starostlivosť, ako aj pre jeho čo najskoršie, či už zverenie do predosvojiteľskej starostlivosti
budúcich osvojiteľov (za účelom poskytnutia priestoru potenciálnym budúcim členom rodiny navzájom
sa spoznať, zvyknúť si na seba, overiť si možnosť budúceho riadneho fungovania, zosúladiť svoje

predstavy a požiadavky za účelom zoznámenia sa budúcich osvojiteľov s výkonom rodičovských práv
a povinností ku konkrétnemu dieťaťu, zistenia, či títo sú schopní si tieto povinnosti plniť, a to vo svojej
domácnostianasvojenáklady,ktorápredosvojiteľskástarostlivostimusíodpodanianávrhunaosvojenie
trvať minimálne 9 mesiacov), alebo pre jeho osvojenie. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú
presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov, uvedených v odsekoch 24. a 25.

rozsudku súdu prvej inštancie, by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov
súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však
bol i nesúhlas navrhovateľa s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv.
odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde
prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť
odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

11. Pokiaľ ide o námietky navrhovateľa, že konanie pred súdom prvej inštancie prebehlo nevhodným
spôsobom v tom smere, že navrhovateľ má pocit, akoby konajúca sudkyňa už pred samotným
začiatkom konania vedela ako rozhodne, teda že návrh navrhovateľa bude zamietnutý, že konajúca
sudkyňa nevhodne na pojednávaniach vystupovala voči navrhovateľovi, voči pracovníčke Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorá sa zúčastnila ako prvá pracovníčka na pojednávaní a dokonca
na poslednom pojednávaní bezdôvodne zaútočila aj na zástupcu navrhovateľa a navrhovateľa, že na
ňu vyvíjajú nátlak, ako má vo veci rozhodnúť, že vrcholom počínania súdu z pohľadu navrhovateľa je
aj to, že pred posledným pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený údajne nezákonný rozsudok súdu, na
zozname pojednávaní dňa 09.03.2023 pred vstupom do pojednávacej miestnosti bolo uvedené konanie

vo veci maloletého A. spisovej značky 69P/37/2025 o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti o
13:00 hod. a hneď za ním konanie vo veci maloletého A. vedené pod spisovou značkou 69P/109/2025
o nariadenie ústavnej starostlivosti o 14:30 hod., odvolací súd uvádza, že takéto námietky neobstoja,
nakoľko sa týkajú len spôsobu vedenia konania súdu vec prejednávajúcou sudkyňou, ktorý spôsob
konania podľa názoru odvolacieho súdu (po oboznámení sa s obsahom spisu) bol sudkyňou vedený

štandardne a súd takýmto postupom neporušil žiadne procesné práva navrhovateľa v konaní pred
súdom a neznemožnil mu uplatňovanie jeho práv spôsobom, ktorý by porušil jeho práva na spravodlivý
súdny proces. Vec prejednávajúca sudkyňa viedla konanie účelne a hospodárne a zisťovala len
skutkovéokolnostinevyhnutnepotrebnéprerozhodnutieonávrhunavrhovateľa,atoúplneštandardným
spôsobom. Pokiaľ kolízny opatrovník nebol schopný pred súdom obhájiť nevhodný postup ÚPSVaR

v Bratislave v prejednávanej veci a súd prvej inštancie pochybenia v jeho postupe na verejnom
pojednávaní oboznamoval a vytýkal (v záujme predchádzaniu ich opakovania), nemožno takýto postup
súdu prvej inštancie považovať za nesprávny a poškodzujúci práva navrhovateľa. Na takomto závere
odvolaciehosúdunemeníničaninámietkanavrhovateľa,žeztakéhotokonaniasudkynemalsubjektívny
pocit, že takéto nesprávnosti v postupe ÚPSVaR zavinil aj on sám. Odvolací súd po oboznámení sa

so zvukovými nahrávkami z pojednávania súdu prvej inštancie dospel k záveru, že spôsob vedenia
pojednávaní vec prejednávajúcou sudkyňou objektívne nebol spôsobilý u účastníkov konania takéto
závery vyvodiť. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že neobstojí ani námietka navrhovateľa,
že za pochybenia ÚPSVaR Bratislava vo vedení agendy týkajúcej sa maloletého A. bol potrestaný
navrhovateľ zamietnutím jeho návrhu, a to pre jej nepravdivosť, nakoľko zo samotného rozhodnutia súdu

prvej inštancie nevyplýva, že pre súdom vytýkané pochybenia ÚPSVaR Bratislava by bol navrhovateľ
diskvalifikovaný z možnosti zverenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti.

12. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd pochybil, ak pri rozhodovaní neprihliadol na to, že
návrh na zverenie maloletého A. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa bol spísaný ÚPSVaR

Bratislava, na ktorý sa navrhovateľ obrátil o právnu pomoc, že sudkyňa na pojednávaní pracovníčke
ÚPSVaR nevhodným spôsobom dávala najavo, že ich agenda vo veci maloletého A. je nesprávne
vedená, že na posledné pojednávanie sa dostavila iná pracovníčka ÚPSVaR, ktorá zaujala stanovisko,
že návrh je potrebné zamietnuť z dôvodu, že v záujme maloletého je nariadiť ústavnú starostlivosť
a následne dať maloletého na osvojenie, hoci návrhom, ktorý s navrhovateľom spísali, žiadali práve

opak, že ÚPSVaR zaujal takéto stanovisko napriek tomu, že v priebehu celého konania nemal jedinú
výhradu čo do schopnosti a možnosti navrhovateľa zabezpečiť riadnu výchovu maloletého, odvolací
súd uvádza, že takáto námietka neobstojí, nakoľko na jednej strane pre rozhodnutie súdu v tejto veci
bol podstatný práve názor kolízneho opatrovníka maloletého ustálený kolíznym opatrovníkom po riadnevykonanom dokazovaní, a teda po zistení všetkých pre rozhodnutie podstatných skutkových okolností
a na druhej strane, pre konečné rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa bolo právne irelevantným,
čo viedlo ÚPSVaR Bratislava k tomu, aby údajne s navrhovateľom spísali jeho návrh na začatie tohto

konania.

13. Neobstojí ani námietka navrhovateľa o nesprávnosti rozhodnutia súdu z dôvodu, že súd pri
rozhodovaní nevzal do úvahy, že navrhovateľ je blízkou osobu maloletého, nakoľko s jeho matkou žili
v druhovskom pomere, čo súd bližšie neskúmal, nakoľko zo samotného návrhu navrhovateľa, ale aj

výsledkov dokazovania (výpovede navrhovateľa na pojednávaní súdu) jednoznačne vyplynulo, že vzťah
navrhovateľa a matky maloletého bol len priateľský a že navrhovateľ, len ako ekonomicky silnejšia
osoba ako matka maloletého, so zmyslom pre potreby iných (v tomto prípade potreby matky maloletého)
pomáhal matke maloletého, vrátane prežitia jej tehotenstva s maloletým, že matka maloletého sa počas
tehotenstva chodila k nemu len sprchovať a stravovať a že u navrhovateľa po narodení dieťaťa ostala
preto, lebo nemala kam s maloletým A. ísť. Pokiaľ teda navrhovateľ v odvolaní bez ďalšieho tvrdí niečo

iné, bezdôvodne povyšuje svoju ochotu a s ňou spojenú snahu matke maloletého pomôcť v jej zlej
životnej situácii na tzv. druhovský pomer, predpokladajúci medzi jeho účastníkmi silné vzájomné citové
väzby, ktoré nie sú založené najmä na výraznej ekonomickej závislosti jedného partnera voči druhému,
ale sú založené na hlbokej a úprimnej láske jedného partnera k druhému, a tak na vzťahu, kde si každý
z partnerov toho druhého váži. Navrhovateľ v konaní nikdy netvrdil, že medzi ním a matkou maloletého

existovali silné citové väzby založené na ich vzájomnej láske, náklonnosti a úcte jedného k druhému.
Preto odvolací súd takéto tvrdenia navrhovateľa prednášané až v odvolacom konaní (po zamietnutí jeho
návrhu) považuje za účelové, bez potreby na ne pri rozhodovaní prihliadať.

14. Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že súd pochybil, ak záujem maloletého na zverení do

náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa neskúmal znaleckým dokazovaním, nakoľko posúdenie
najlepšieho záujmu maloletého A. v tomto konaní je v plnej kompetencii a oprávnení vec
prejednávajúceho súdu, a to bez potreby vykonávania navrhovateľom bližšie neurčeného znaleckého
dokazovania. Je to práve a jedine súd, kto je oprávnený a zároveň povinný v tomto konaní posúdiť
a vyhodnotiť najlepší záujem maloletého A., pravdaže po zistení všetkých pre takéto rozhodnutie

potrebných skutkových okolností. Takáto právomoc nie je zverená žiadnemu znalcovi či znaleckej
organizácii, ako sa to nedôvodne snaží podsúvať odvolaciemu súdu navrhovateľ.

15. Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že v prospech vyhovenia jeho návrhu mal súd vziať do úvahy
aj skutočnosť, že (vzhľadom na postup ÚPSVaR Bratislava a Neziskovej organizácie I. - poznámka

odvolacieho súdu), navrhovateľ trávi s maloletým dlhodobo časť dňa, celé noci a víkendy, nakoľko
takáto okolnosť svedčí najmä a predovšetkým o záujme/vôli navrhovateľa sa o maloletého v rámci
jeho možností starať, čo je ten najzákladnejší predpoklad, aby vôbec navrhovateľ podal návrh na
zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, avšak na druhej strane len a len takýto záujem
na strane navrhovateľa automaticky/bez ďalšieho neprejudikuje záver o tom, že zverenie maloletého

do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa je aj v najlepšom záujme maloletého A. a teda, že
umožnenie maloletému A. začleniť sa do úplnej rodiny, v ktorej by aj vekový rozdiel medzi budúcimi
osvojiteľmi a maloletým bol obdobný, ako je to medzi rodičmi a deťmi v spoločnosti v prevažnej väčšine
iných úplných rodín, by jeho záujmom odporovalo, resp. že by jeho záujem byť dočasne vychovávaný
navrhovateľom prevyšoval jeho záujem byť trvale vychovávaný v úplnej rodine, novými rodičmi so

všetkými právami a povinnosťami, ako majú deti ku svojim rodičom. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že
osvojením manželmi maloletý A. získa v prvom rade mamu a otca, ako majú iné deti v jeho veku (nielen
pána/uja, ktorý sa o neho stará), teda najmenej dve osoby (ale s najväčšou prevdepodobnosťou 6 osôb
– popri dvoch rodičoch aj štyroch starých rodičov), ktoré ho budú zahŕňať láskou, pozornosťou a budú sa
starať o uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb a pomáhať mu pri jeho duševnom a fyzickom raste,

nehovoriac o tom, že ak je takýchto osôb viac, tak je násobne vyššia aj pravdepodobnosť stability jeho
výchovného prostredia. Ako už bolo uvedené vyššie, osvojením manželmi maloletý získa právo nielen
na výchovu (ako by to bolo v prípade jeho zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa),
ale aj právo na výživu, a to voči dvom ekonomicky produktívnym rodičom, a to aj v čase jeho prípravy
na budúce povolanie hoc aj vysokoškolským štúdiom (ktoré bežne deti končia vo veku 25 rokov, kedy

navrhovateľ bude mať už cca 81 rokov, a tak je veľmi málo pravdepodobné, že by bol aj v takom
veku ešte ekonomicky produktívny). Osvojením do úplnej rodiny maloletý naviac získa možnosť poznať
spôsob života v úplnej rodine, teda na rozdiel od výchovy len navrhovateľom/mužom aj to, aká je úloha
a postavenie ženy a matky v úplnej rodine, aký je prirodzený ženský/materinský pohľad na nespočetnéspoločensko – ekonomické a kultúrne vzťahy v spoločnosti, ale aj pri riešení bežných životných situácií
v rodine vychovávajúcej maloleté dieťa, čo mu umožní vytvárať si svoje predstavy o jeho budúcich
partnerských vzťahoch a rodinnom živote.

16. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že nedôvodne súd navrhovateľovi vytýkal jeho vek, nakoľko
napriek tomu, že navrhovateľ má 56 rokov, je v dobrej fyzickej kondícii, bez zdravotných problémov, má
svoj byt, riadne zamestnanie s dostatočným príjmom, má svoje spoločenské postavenie, vysokoškolské
vzdelanie a svojimi celkovými povahovými črtami a obetavosťou prejavujúcou sa pre iných by mohol byť

vzorom pre každého, odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie pri zhodnocovaní najlepšieho
záujmu maloletého vyhodnocoval aj perspektívu starostlivosti navrhovateľa o maloletého vzhľadom na
jehovek, jehopostupbolsprávny,nakoľkovýraznývekovýrozdielmedzidieťaťomaosobou,dovýchovy
ktorej sa dieťa zveruje, je dôležitou skutkovou okolnosťou, na ktorú musí súd prihliadať, a to nielen
z pohľadu zdravotného stavu a fyzickej kondície osoby uchádzajúcej sa o starostlivosť o maloleté dieťa,
ale aj z pohľadu perspektívy chápania záujmov a názorov maloletého v neskoršom veku, meniacich sa

s pribúdaním jeho intelektových schopností, fyzickej zdatnosti a celkovo s rastom jeho osobnosti. Je
všeobecne známe, že osoby s výrazným vekovým rozdielom (rozdielom vyšším, než je rozdiel jednej
generácie) majú výrazne odlišné názory nielen na svoje potreby, ale aj na spoločensko – ekonomické
dianie v spoločnosti a svoje uplatnenie sa v spoločnosti. Obdobne súd plne dôvodne vyhodnocoval aj
doterajšie skúsenosti navrhovateľa s výchovou detí, nakoľko každý človek má inú mieru schopnosti a

vôle obetovať svoj čas, svoje pohodlie, svoje finančné prostriedky v prospech maloletého dieťaťa a to
nielen v situáciách, keď je dieťa submisívne, ale aj v záťažových situáciách, keď maloleté dieťa takýto
prístupneopätuje,považujehozasamozrejmý,bezpotrebyprejavuadekvátnejvďačnostizaň,prípadne,
ak dieťa výchovné pôsobenie rodiča odmieta a podobne. Prirodzene efektívnejšie je vyhodnotiť reálne
skutkové okolnosti, ktoré už nastali, ako len vízie a sľuby. Pokiaľ navrhovateľ v konaní ani len nedôvodil,

že mu v získaní takýchto praktických skúseností bránili objektívne (na jeho vôli nezávislé) dôvody, súd
správne pri rozhodovaní o jeho návrhu prihliadol aj na jeho doterajší postoj k zabezpečovaniu takejto
výchovy maloletých detí. Neobstojí preto námietka navrhovateľa, že súd do toho nič.

17. Napokon za úplne špekulatívne bolo potrebné považovať námietky navrhovateľa, že súd pri svojom

rozhodovaní nezohľadnil to, že prípadný budúci osvojiteľ maloletého by mohol mať v čase dospievania
maloletého problémy vzhľadom na jeho pôvod, naznačujúc, že navrhovateľ je ten, ktorý určite takéto
problémy mať nebude a že navrhovateľ by sa mohol ešte aj oženiť a mať aj vlastné dieťa, a teda, že
maloletý A. by mohol mať aj súrodenca.

18. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa o porušení jeho práva na spravodlivé súdne konanie riadnym
neodôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že aj v zmysle judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky základné právo
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na

spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový (skutočný) stav veci a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil,
že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať aj v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo
svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda
na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre

širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS
174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva
aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou,

že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29.
apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je prerozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára

1998). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú
odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).

18.1 Odvolací súd oboznámiac sa dôsledne s obsahom spisu súdu prvej inštancie v tejto veci a
posúdiac rozsudok súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania
acitovalprávnepredpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,
ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka navrhovateľa, týkajúca sa
nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla
obstáť, rovnako ako ani argument o porušení jeho práva na spravodlivý proces.

19. S ostatnými námietkami navrhovateľa sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP
potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.

21. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd

nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho
konania priznať.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).