Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. marec 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/101/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421204971
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4421204971.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C., D. XX, zast. JUDr. Zuzana Lapárová, advokát, Nové Zámky, Forgáchova bašta 7,
proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna, a.s., Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká
republika, IČO: 45272956, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky v Slovenskej republike pod
názvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 84104
Bratislava, IČO: 54228573. zast. SHM PARTNERS s.r.o., Bratislava, Svätoplukova 28, IČO: 47235616,
o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 5327,13 € do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti týkajúcej sa platenie mesačnej renty z titulu náhrady za stratu na zárobku do
budúcna z a s t a v u j e .

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou pôvodnou žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia bolestného v sume 190,80
€, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 6105,60 €, sumy 8586 € z titulu jeho zvýšenia,
zaplatenia škody na zárobku po priznaní invalidity a platenia mesačnej renty z titulu náhrady za stratu

na zárobku ako voči subjektu, ktorý za túto škodu zodpovedá podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001
Zb.. Argumentovala tým, že pri dopravnej nehode dňa 18.7.2018, ktorú spôsobil vodič motorového
vozidla, ktoré malo v čase nehody uzavretú poistnú zmluvu pre PZP so žalovaným ( resp. jeho právnym
predchodcom ) utrpela ťažké zranenia, ktoré jej boli odškodnené len čiastočne a ich neuspokojenú časť
si voči žalovanému preto uplatnila na súde.

2. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie bolestného v sume 190,80 €, náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 6105,60 € a sumy 8586 € z titulu jeho zvýšenia súd
konanie v danom rozsahu právoplatne zastavil.

3. Žalobkyňa podaním zo dňa 4.12.2023 žiadala konanie zastaviť aj v časti konania týkajúcej sa platenia
mesačnej renty z titulu náhrady za stratu na zárobku.

4. Pokiaľ ide o náhradu za stratu na zárobku počas trvania jej invalidity, žalobkyňa uvádzala, že

požadujezaobdobieod17.7.2019do17.7.2021zaplateniesumy5327,13€,pričomkvýpočtutejtosumy
dospela tak, že nakoľko počas trvania jej invalidity platili dve rôzne právne úpravy ( do 30.12019 a od
1.12.2019 ) za obdobie od 17.7.2019 do 30.11.2019 ( 4 mesiace a 13 dní ) si uplatňuje sumu 691,89 €
( vyčíslenú podľa § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Zb. ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej80% denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho
percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100, keď denný vymeriavací základ žalobkyne
bol podľa mzdového listu za rok 2018 vo výške 14,2978 a pokles jej pracovnej schopnosti bol 45% )

a za obdobie od 1.12.2019 do 17.7.2021 sumu 4635,24 € ( vyčíslenú za obdobie 19 mesiacov a 17
dní počas ktorých žalobkyňa nemala žiaden pracovný príjem ), pričom podľa mzdového listu žalobkyne
výška jej priemerného mesačného zárobku v roku 2018 bola 399,40 €, jej miera poklesu pracovnej
schopnosti bola 45% do 18.10.2020 a 60% od 19.10.2020, teda za obdobie od 1.12.2019 do 17.7.2021
by zarobila 7854,90 €, pričom ako invalidný dôchodok v tomto období dostala sumu 3219,66 €, čo

predstavuje rozdiel vo výške 4635,24 €.

5. Žalovaný so žalobou v časti konania týkajúcej sa náhrady škody na zárobku po priznaní invalidity
( ktorý nárok ako jediný po čiastočných späťvzatiach zostal predmetom konania ) tak ako ju vyčíslila
žalobkyňa nesúhlasil, uznal tento nárok čo do jeho výšky len čiastočne a uvádzal, že názor strán sporu
na jeho výpočet rozdielny, pričom ich názor je, že výška dávky, ktorá žalobkyni prináleží je od 18.07.2019

do18.02.2020celkovávýškadávky77,-eur,od19.02.2020do19.10.2020jeto88,71eur,od20.10.2020
do 30.10.2020 je to 5,71 eur, od 01.11.2020 do 31.12.2020 je to spolu 29,52 eur a od 01.01.2021 do
18.07.2021 je to mesačne 15,10 eur. Dodal, že tento výpočet zohľadňuje výšku invalidného dôchodku
žalobkyne a zvyšovanie príslušnej dávky, do výšky týchto súm nárok žalobkyne uznávame.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

7. Zo spisu trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky 4T/108/2018-135 zo dňa 19.11.2018, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 8.12.2018 súd zistil, že ním bol zo spáchania trestného činu ťažkej ujmy

na zdraví uznaný vinným E. A., nar. X.X.XXXX, bytom C., F. XX, ktorý dňa 18.7.2018 svojím motorovým
vozidlom zrazil na prechode pre chodcov žalobkyňu, ktorá pri nehode utrpela zranenia.

8. Zo mzdového listu žalobkyne za rok 2018 mal súd preukázané aký bol v roku 2018 príjem žalobkyne
a zistil, že jej priemerný mesačný zárobok predstavoval sumu 399,40 €.

9. Z potvrdení Sociálnej poisťovne zo dňa 22.7.2022 súd zistil, že v období od 1.12.2019 do 17.7.2021
bol žalobkyni vyplatený invalidný dôchodok vo výške celkovo 3219,66 €.

10. Podľa § 445 OZ strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným

dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením
dosahoval.

11. Podľa § 447 OZ ( účinného v čase vzniku nároku žalobkyne – 17.7.2019 ) náhrada straty na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo

výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom
zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného
dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov.

12. Podľa § 447 OZ ( účinného od 1.12.2019 ) náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným
zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený
dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného
poškodenému podľa osobitných predpisov.

13. Podľa § 879w OZ ustanoveniami § 446, § 447, § 447b a § 448 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. decembrom 2019; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa
posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. novembra 2019.

14. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Zb. suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku

sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako
podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.15. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Zb. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou

veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie ,d) ušlého zisku.

16. Škoda zahŕňa nielen zníženie majetku a ušlý zisk, ale aj nemajetkovú škodu (nemajetkovú ujmu).
Je preto potrebné vykladať termín škoda v § 4 ods. 2 písm. a) aj ako nemateriálnu škodu na zdraví.
Nemali by byť pochybnosti, že strata života najbližšieho príbuzného je spojená s negatívnym dopadom v
emočnej, citovej, teda nemajetkovej sfére príbuzných a na ich psychické zdravie. Je plne opodstatnený
záver, že v takýchto situáciách vzniká ujma (škoda) aj v psychickej rovine dotknutých osôb. Z hľadiska
systematiky Občianskeho zákonníka nie je až tak významné, že náhrada nemajetkovej ujmy za stratu

života je upravená v inej časti kódexu (prvá časť druhá hlava ) ako náhrada škody (šiesta časť druhá
hlava). Povinné poistenie musí kryť akúkoľvek škodu (ujmu) tak materiálnu, ako nemateriálnu. Odvolací
súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom v názore, že platná právna úprava obsahuje takúto náhradu
vychádzajúc z extenzívneho výkladu pojmu škody, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa aj ujmu na zdraví (§
4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Zb. v znení neskorších predpisov) s tým, že náhrada nemajetkovej

ujmy sa priznáva aj podľa ustanovení o ochrane osobnosti upravených v § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Škodou (ujmou) sa podľa európskeho práva rozumie aj nemateriálna škoda. Dôležitý je
eurokonformný výklad zákona, aby nebol popretý zmysel a účinok smernice o poistení. Cieľom Smernice
Rady 90/232/EHS zo dňa 14. 5. 1990 je zabezpečiť, aby povinné poistenie vozidiel umožňovalo všetkým
obetiam nehody spôsobenej vozidlom dosiahnuť odškodnenie za ujmu, ktorú utrpeli. Vnútroštátne

ustanovenia, ktoré upravujú odškodnenie nehôd vyplývajúcich z prevádzky motorových vozidiel nemôžu
obrať uvedené ustanovenia o ich potrebný účinok (rozsudok Súdneho dvora C-537/03, body 27 a 28).
Vychádzajúc zo znenia § 4 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Zb. v znení neskorších predpisov
je zrejmé, že poistné krytie zahŕňa škodu na zdraví a náklady pri usmrtení. Je potrebné vychádzať z
extenzívneho výkladu pojmu škoda, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa aj ujmu, keď pod pojem ujma na

zdraví patrí akákoľvek ujma aj nemajetková, spôsobená blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode. Keďže pojem škoda uvedený v čl. 1 bod 2 prvej smernice nie je presnejšie vymedzený, nič
nenaznačuje, že by sa niektoré druhy škody, akou je nemajetková ujma mali vylúčiť z tohto pojmu (bod
58 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-22/12). (rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. mája 2015, sp. zn.
20Co/183/2014)

17. Je teda zrejmé, že tento nárok je treba vyčísliť ako rozdiel medzi priemerným zárobkom, ktorý
žalobkyňa dosahovala pred vznikom škody a súčtom zárobku, ktorý dosahuje po skončení pracovnej
neschopnosti a priznaní invalidného dôchodku.

18. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že za škodu, ktorá žalovanej vznikla ako strata
na zárobku po priznaní jej invalidity podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Zb..

19. Súd má za to, že škoda, ktorá žalobkyni v danom prípade vznikla, svojim charakterom zodpovedá
pojmu ušlý zisk ( § 442 Občianskeho zákonníka ). Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku

poškodeného ( úbytkom jeho aktív ) tak, ako je to pri skutočnej škode ( na veci ), ale sa prejavuje
stratou očakávaného prísunu aktív. Je nesporné, že pri pravidelnom behu vecí, t. j. pri riadnom výkone
pracovnej činnosti v pracovnom pomere, nebyť škodnej udalosti, mohla žalobkyňa reálne očakávať a
dosiahnuťrozmnoženiesvojhomajetku(omzdu,resp.inýpríjem),kuktorémunedošloprávevdôsledku
protiprávneho konania škodcu, za ktorú škodu podľa § zodpovedá žalovaný. Z právnej teórie ako aj

ustálenej súdnej judikatúry však vyplýva, že strata na zárobku predstavuje zvláštnu kategóriu škody na
zdraví, ktorú podľa hmotného práva nie je možné podriadiť pod pojmy skutočnej škody alebo ušlého
zisku podľa ust. § 442 Občianskeho zákonníka.
20. Žalovaný svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní nenamietal a súd má za to, že tá je daná,
nakoľko žalovaný ako prevádzkovateľ poistenia motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola žalobkyni

spôsobená škoda za túto zodpovedá podľa podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Zb..

21. Pokiaľ ide o časť obdobia, počas ktorého bola žalobkyňa uznaná za invalidnú ( od 17.7.2019 do
30.11.2019 ) súd konštatuje, že ide o obdobie v rozsahu 4 mesiace a 13 dní. Podľa § 89 ods. 1 zákonač. 461/2003 Zb. sa výška úrazovej renty určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80%
denného vymeriavacieho základu ( 11,438 ) a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho
percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Preto pre výpočet za uvedené obdobie pri

dennom vymeriavacom základe za rok 2018 vo výške 14,2978 a poklese jej pracovnej schopnosti v
rozsahu 45% platí, že žalobkyni náleží ako náhrada straty na zárobku za obdobie od 17.7.2019 do
30.11.2019 suma 691,89 € ( 30,4167 x 11,438 x 0,45 = 156,56 € mesačne ).

22. Príjem žalobkyne pred vznikom škody, je zo mzdového listu žalobkyne za rok 2018 preukázané, že

nebyť škody, ktorá jej vznikla, bola by za obdobie od 1.12.2019 zarobila 7854,90 €.

23. Po priznaní invalidity žalobkyne ( v období od 1.12.2019 do 17.7.2021 ) bol žalobkyni vyplatený
invalidný dôchodok vo výške celkovo 3219,66 €.

24. Rozdiel medzi sumou, ktorú by bola v období od 1.12.2019 do 17.7.2021 žalobkyňa zarobila a ktorá

jej v tomto období bola ako invalidný dôchodok vyplatená, predstavuje sumu 4635,24 €, ktorá jej náleží
ako náhrada straty na zárobku za toto obdobie.

25. Súd sa teda stotožnil v plnom rozsahu s výpočtom uvedeného nároku predloženým v konaní
žalobkyňou, ktorý považuje za správny a presný a ako na vlastný naň poukazuje a celkovo žalobkyni za

žalované obdobie ako náhrada straty na zárobku za trvania invalidity náleží suma 5327,13 €.

26. Zároveň súd považuje za nutné uviesť, že tento výpočet vychádza zo správnych údajov ( ktoré
vyčíslila Sociálna poisťovňa ) a je správny a v súlade s právnymi predpismi vyššie uvedenými.

27. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o tom ako sa malo pri výpočte tohto nároku postupovať ( uvedenú
v jeho vyjadrení zo dňa ), podľa ktorej pokiaľ nárok žalobkyne vznikol v období pred 1.12.2019, na
výpočet výšky jej nároku je potrebné pred a aj po 1.12.2019 použiť rovnaké pravidlá a rovnaký spôsob
výpočtu, súd uvádza, že tento názor nie je správny. Je nepochybné, že podľa § 879w OZ ( ktorý
uvádza, že ustanoveniami § 446, § 447, § 447b a § 448 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred

1. decembrom 2019; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa
posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. novembra 2019 ) sa spravujú aj vzťahy vzniknuté
pred 1.12.2019 ( čo je aj tento prípad ) a preto sa spôsob výpočtu nároku žalobkyne na náhradu za
stratu na zárobku počas jej invalidity spravuje znením účinným od 1.12.2019 ( a iba vznik tohto nároku
sa posudzuje v znení účinnom pred 1.12.2019 ).

28. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

29. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený nárok na platenie mesačnej renty z titulu náhrady za stratu na
zárobku, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP na základe späťvzatia žaloby v tejto

časti.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná
vprevažnejčastipredmetukonania(ktorádosahujerozsahtakmerceléhopredmetukonania,keďvčasti
konania, ktorá sa týkala zaplatenia bolestného v sume 190,80 €, náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia v sume 6105,60 € a sumy 8586 € z titulu jeho zvýšenia bola uzavretá mimosúdny dohody, čo
svedčí o tom, že žaloba bola na súd podaná dôvodne ) a to až do tej miery, že možno konštatovať, že
jej úspech v konaní je takmer úplný ( žalobou nebolo vyhovené iba časti jej žaloby týkajúcej sa úrazovej
renty do budúcna, v ktorej časti súd konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby z dôvodu, že Sociálna
poisťovňa nedokázala vyčísliť stratu na zárobku počas a po skončení invalidity. Preto jej súd priznal

nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisodvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.