Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 60Cpr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124201345
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124201345.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXX,

bytom D. XX, E. F., právne zastúpená: Mgr. Maroš Ježík, advokát, so sídlom Okružná 871/65, Stará
Ľubovňa, proti žalovanému: PIENINY RESORT s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 36 821 063,
právne zastúpený: JUDr. Zuzana Orosová, advokátka, so sídlom Hrnčiarska 29, Košice o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne, oznámením žalovaného zo dňa
14.12.2023 je neplatné.

II. Návrh žalovaného v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, že od neho nemožno spravodlivo
požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával z a m i e t a.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 24.1.2024 sa domáha, aby konajúci súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného realizované okamžitým skončením pracovného

pomeru zo dňa 14.12.2023 je neplatné a súčasne si uplatnila náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V dôvodoch žaloby uvádza, že medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako
zamestnávateľom bola uzavretá pracovná zmluva, na základe ktorej bola žalobkyňa prijatá do
pracovného pomeru od 1.2.2017, na výkon práce vo funkcii administratívny pracovník, na dobu neurčitú
s miestom výkonu práce Kúpele – Červený Kláštor 147. Dňa 4.1.2024 prostredníctvom pošty prevzala
žalobkyňa – okamžité skončenie pracovného pomeru od zamestnávateľa z dôvodu uvedeného v ust.

§ 68 ods. 1 písm. b) ZP, kde zamestnávateľ konštatoval naplnenie dôvodu tým, že žalobkyňa porušila
závažným spôsobom pracovnú disciplínu tým, že nerešpektovala pokyn zamestnávateľa na odovzdanie
elektronickej databázy účtovníctva, na čo bola vyzvaná listom zo dňa 7.12.2023. Okamžité skončenie
pracovného pomeru považuje za neplatné, nakoľko neporušila príkaz zamestnávateľa zo dňa 7.12.2023,
pretože účtovníctvo spoločnosti odovzdala novému konateľovi podľa preberacích protokolov zo dňa
26.10.2023, o čom informovala zamestnávateľa listom dňa 14.12.2023 ako odpoveď na výzvu zo dňa
7.12.2023, ktorá bola žalobkyni doručená 13.12.2023. Zároveň dňa 29.12.2023 zaslala žalobkyňa aj

USB kľúč s účtovnými údajmi. Všetky uvedené písomnosti odovzdala napriek skutočnosti, že v čase
doručovania výziev a pokynu zamestnávateľa, existovali na jej strane prekážky vo výkone práce
z dôvodu dočasnej práceneschopnosti, ktorá vznikla 25.10.2023. Žalobkyňa má za to, že neboli
naplnené podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru a zároveň dojednaný druh prácev pracovnej zmluve bola administratívny pracovník a preto uložený príkaz zamestnávateľa sa netýkal
dojednaného druhu práce. Počas doby existencie prekážok v práci žalobkyňa ani nemohla objektívne
vykonávať dohodnutý druh práce, avšak napriek tomu na príkaz žalovaného odovzdala kompletné

účtovníctvo a mzdovú agendu.

3. Žalovaný v rámci repliky zo dňa 28.2.2024 uviedol, že žalobkyňa tvrdí, že predmetná činnosť
nespadala do dojednaného druhu práce podľa jej pracovnej zmluvy. V danom prípade potom nie
je žalovanému zrejmé z akého dôvodu mala žalobkyňa u seba účtovníctvo spoločnosti, prístup do

finančnej správy spoločnosti, vykonávala úhrady z účtu spoločnosti, bola disponentom firemného
účtu, vytvárala účtovné závierky, spracovávala daňové priznania a v neposlednom rade bola jedinou
osobou, ktorá mala zabezpečený vstup do elektronického účtovníctva - o čom svedčí aj skutočnosť, že
spracovala vydanie USB kľúča a rovnako časti písomného účtovníctva. Žalobkyňa svojvoľne vykonávala
úhrady prostredníctvom firemného účtu, vykonávala zápočty oproti faktúram vystaveným spriaznenou
obchodnou spoločnosťou, ktorej je konateľkou a to bez vedomia konateľa spoločnosti a bez jeho súhlasu

a v rozpore s písomným pokynom. O týchto skutočnostiach sa žalovaný dozvedel až potom, čo si
zrekonštruoval účtovníctvo, nakoľko zo strany žalobkyne mu bola predložená len časť účtovníctva, ktorá
bola upravená práve o časti, ktoré preukazovali pochybenia na strane žalobkyne. Na jednotlivých
účtovných závierkach je vedená práve žalobkyňa. Konateľovi žalovaného, do dnešného dňa neboli
doručené právne tituly k pohľadávkam, ktoré žalobkyňa vložila do účtovníctva. Išlo o pohľadávky, ktoré

pritom boli pohľadávky jej blízkej osoby a to manžela, v ktorého prospech vykonala v priebehu dvoch dní
úhradu vo výške takmer 450.000 eur. Zároveň neboli odovzdané do dnešného dňa podklady k majetku,
ktorý je zaúčtovaný ako majetok spoločnosti, no napriek tejto skutočnosti sa na pracovisku spoločnosti
nevyskytuje. Zároveň opätovne zo strany žalobkyne nedošlo k predloženiu úplného elektronického
účtovníctva, nakoľko sa jej zasielala opätovná výzva, kde bolo jasne vyšpecifikované, čo konkrétne

ma doplniť. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobkyňa nekomunikovala, nepredkladala dokumentáciu
potrebnú k zaevidovaným záväzkom spoločnosti, rovnako k pohľadávkam spoločnosti, vysvetlenia na
základe akého právneho titulu a bez súhlasu konateľa došlo k uhradeniu svojmu manželovi finančné
prostriedky vo výške 450.000 EUR za dva pracovné dni a to napriek skutočnosti, že žalobkyňa mala
vedomosť o tom, že spôsob konania spoločnosti v tej dobe bol v obchodnom registri stanovený

takým spôsobom, že za spoločnosť konajú spoločne dvaja konatelia a to jej syn G. C. a H. I. I..
Napriek tejto skutočnosti konateľa H. I. I. o tomto konaní neinformovala a rovnako do dnešného dňa
nepredložila účtovné doklady k tejto platbe. Svojvoľne nerešpektovala pokyn konateľa a vykonávala
úhrady nad stanovený limit, išlo približne o sumu vo výške 122.000 eur. Pričom ani v jednom
z týchto prípadov neinformovala konateľa o týchto transakciách a dokonca, niektoré vykonala v

prospech spoločnosti v ktorej je konateľkou. V predmetnom pokyne bolo stanovené, že v prípade
porušenia pokynu zamestnávateľa sa to bude považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny,
napriek tomu tento pokyn nerešpektovala. Žalobkyňa nielen zatajovaním a nepredložením účtovných
dokladov a podkladov po opätovných výzvach zo strany zamestnávateľa, ale predovšetkým aj svojím
konaním dochádzalo k porušeniu pracovnej disciplíny. Takéto konanie vyhodnotil žalovaný ako za

závažné porušenie pracovnej disciplíny a poukázal na povinností zamestnanca podľa ustanovenia §
81 Zákonníka práce. Dôvodom takejto úpravy je fakt, že aj iné konanie odhliadnuc od spomenutého
je spôsobilé poškodiť podnikanie zamestnávateľa. Ak zamestnanec poruší túto základnú povinnosť,
pričomideoporušeniezávažnýmspôsobomaozavinenékonanie,zamestnávateľjeoprávnenýpristúpiť
k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu

ČR, sp .zn. 21Cdo/1483/2006, sp. zn. 21 Cdo 84/2006, sp. zn. 21 Cdo 1153/2003, keď okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je akceptovateľné v situáciách, keď nie je
spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával
počas výpovednej doby.

4. V písomnom vyjadrení v reakcii na žalovaného žalobkyňa uviedla, že žiadne z údajne porušených
povinností, ktoré žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, žalovaný v okamžitom skončení pracovného
pomeru ako dôvod porušenia pracovnej disciplíny neuviedol. Žalovaný nemôže dodatočne rozširovať
dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru a preto žalobkyňa nebude reagovať na iné
skutočnosti ako tie, ktoré sú uvedené ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru v liste zo

dňa 14.12.2023. Ku skutočnosti, že USB kľúč neodovzdala v lehote určenej žalovaným do 13.12.2023,
ale dňa 29.12.2023, nie je môžné považovať za závažné porušene pracovnej disciplíny.5. Žalovaný v rámci dupliky poukázal na skutočnosť, že USB kľúč, doručený žalobkyňou neobsahoval
kompletné elektronické účtovníctvo a do dnešného dňa neboli doručené právne tituly k pohľadávkam,
ktoré žalobkyňa vložila do účtovníctva. Išlo o pohľadávky, ktoré boli pohľadávky jej blízkej osoby a

to manžela, v ktorého prospech vykonala v priebehu dvoch dní úhradu vo výške takmer 450.000
eur. Zároveň neboli odovzdané do dnešného dňa podklady k majetku, ktorý je zaúčtovaný ako
majetok spoločnosti, no napriek tejto skutočnosti sa na pracovisku spoločnosti nevyskytuje, čo tvorí
komplex účtovníctva. Žalovaný musel nechať zrekonštruovať účtovníctvo nakoľko zistil množstvo
nezrovnalosti. Nie je možné požadovať spravodlivo od zamestnávateľa, aby naďalej osobu, ktorá

vykonávala transakcie bez súhlasu konateľa, ktorá blízkym osobám v jeden deň previedla takmer pol
milióna bez informovania konateľa, aby naďalej zamestnával. Keďže žalobkyňa nepredložila kompletné
účtovníctvo na množstvo týchto pochybení sa prišlo v priebehu rekonštrukcie účtovníctva, kde sa
prevádzali vysoké čiastky bez právnych titulov a v prospech žalobkyni blízkych osôb, bez evidencie
zmluvného vzťahu alebo výzvy, či plnenia ktoré by zakladalo oprávnenosť takýchto transakcií. V danom
ohľade žalobkyňa spôsobila škodu žalovanému a preto nie je možné, aby ju zamestnávateľ opätovne

prijal do zamestnania.

6. Právny zástupcu žalobkyne v ďalších vyjadreniach (na pojednávaní dňa 16.6.2015) poukázal na
ustálenú judikatúru rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.. 7CdO/146/2022, podľa ktorého má za to,
že obrana žalovaného nebola urobená v konaní procesne správnym postupom a teda nie podaním

v zmysle ust. § 147 CSP.

7. Súd v prejednávanom spore nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil obe sporové strany so svojimi
právnymi zástupcami.

8. Obe sporové strany v rámci úvodného prednesu v zmysle ustanovenia § 181 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zotrvali na svojich tvrdeniach, ktoré uviedli súdu
prvej inštancie v rámci prípravy veci na pojednávanie.

9.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaspodstatnýmobsahomlistínpredloženýchstranamisporu

najmä pracovnou zmluvou, okamžitým skončením pracovného pomeru, fotokópiou obálky, oznámením
o trvaní na ďalšom zamestnávaní, dokladom o doručovaní, preberacím protokolmi a prílohou č. 1,
podacími lístkami, výzvou na bezodkladné vydanie účtovníctva zo dňa 25.10.2023, vyjadrením
žalobkyne zo dňa 14.12.2023, Hlavnou knihou (na šírku) v EUR, účtovnou závierkou zostavenou
k 31.12.2022, všeobecnými informáciami o účtovnej jednotke, exportom pohybov na účte žalovaného,

mailovou komunikáciou medzi žalovaným a žalobkyňou, výzvou zo dňa 3.1.2024, písomným pokynom
zo dňa 19.4.2023, ako aj výsluchmi strán sporu a ostatným spisovým materiálom, pričom zistil tento
skutkový stav:

10. Pracovnou zmluvou zo dňa 31.1.2017 bol založený pracovnoprávny vzťah medzi žalovaným ako

zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom, podľa ktorej zamestnanec nastúpi do práce
dňa 1.2.2017 vo funkcii administratívny pracovník, s miestom výkonu práce Kúpele Červený Kláštor.
Pracovný pomerboldojednanýnadobuneurčitú,soskúšobnoudobou3mesiaceamzdovýmdojedaním
1.200 eur /hrubá mzda/.

11. Z listiny – okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.12.2023 súd zistil, že žalovaný so
žalobkyňou okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Dôvodmi porušenia pracovného disciplíny bolo, že zamestnávateľ zaslal žalobkyni listom zo dňa
7.12.2023 výzvu na predloženie kompletnej elektronickej databázy účtovníctva z účtového programu
Omega - podvojné účtovníctvo a legislatíva bez starostí. Zamestnávateľ žiadal žalobkyňu o doručenie

výstupu z účtovníctva do 13.12.2023, napriek tomu nebol výstup z účtovníctva zamestnávateľovi
doručený.

12. Z oznámenia zo dňa 10.1.2024 súd zistil, že žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby
ju zamestnávateľ naďalej zamestnával a prideľoval jej prácu. Okamžité skončenie pracovného pomeru

považovala za neplatné, nakoľko nikdy neporušila príkaz zamestnávateľa a účtovníctvo odovzdala
novému konateľovi spoločnosti.13. Z potvrdenia doručovania doporučeného listu súd zistil, že žalovanému bolo oznámenie žalobkyne
zo dňa 10.1.2024 doručení 15.1.2024.

14. Z výzvy zo dňa 25.10.2023 súd zistil, že žalovaný vyzval žalobkyňu na bezodkladné vydanie
účtovníctva žalovaného za predchádzajúce účtovné obdobie roku 2023.

15. Z potvrdenia „informácia o poistencovi“ súd zistil, že žalobkyňa bola práceneschopná od 25.10.2023
s predpokladaným trvaním do 30.11.2023.

16. Z preberacieho protokolu zo dňa 26.10.2023 zistil, že preberajúci H. I. I. prevzal od odovzdávajúcich
A. B. C. a G. C., prevzal spisovú dokumentáciu žalovaného: účtovný denník- jednoduchý (1-81 strán)
Kniha záväzkov po obdobiach splatnosti a partneroch v tuzemskej mene (1strana), Hlavná kniha (na
šírku) v EUR, kniha pohľadávok po obdobiach splatnosti a partneroch v EUR (1strana) a Počet dokladov
o účtovníctve tvoria prílohu Preberacieho protokolu. (č.l.10)

17. Z preberacieho protokolu zo dňa 26.10.2023 (č.l. 11-13) súd zistil, že preberajúci H. I. od žalobkyne
prevzal dokumentáciu uvedenú v Prílohe č. 1 (jedná sa o pracovnoprávnu dokumentáciu jednotlivých
zamestnancovvrozsahupracovnézmluvy,dodatky,prihlášky, výplatnálistinamiezdzamesiac10/2023,
mesačný výkaz poistného a príspevkov, zdravotné poistenie UNION, zdravotné poistenie Dôvera,

zdravotné poistenie VŠZP, prehľad , sumarizácia položiek miezd firmy za mesiac 10/2023 a zoznam
čísel účtov zamestnancov).

18. Predžalobnou výzvou zo dňa 7.12.2023 vyzval žalovaný žalobkyňu o vydanie kompletnej
elektronickej databázy účtovníctva žalovaného z účtovného programu Omega za všetky dostupné roky

najneskôr do 13.12.2023 uložený na USB prenosnom nosiči.

19. Vyjadrením zo dňa 14.12.2023 žalobkyňa oznámila žalovanému, že všetky účtovné doklady
v písomnej forme odovzdala žalovanému, ktorý svojim podpisom potvrdil prevzatie celého účtovníctva
za rok 2023 stav k 25.10.2023. Zároveň oznámila žalovanému, že účtovníctvo vie zaslať na USB kľúči

formou doporučenej pošty najneskôr 19.12.2023.

20. Z podacieho lístku súd zistil, že dňa 29.12.2023 žalobkyňa podala na poštu zásielku obsahom ktorej
bol USB kľúč adresovaný žalovanému.

21. Výzvou zo dňa 3.1.2024, doručenou žalobkyni 8.1.2024, vyzval žalovaný žalobkyňu na podklade
písomnej výzvy zo dňa 7.12.2023 o vydanie kompletnej elektronickej databázy účtovníctva žalovaného
za všetky dostupné roky najneskôr do 8.1.2024.

22. Z písomného pokynu zo dňa 19.4.2023 adresovanému všetkým zamestnancom súd zistil, že

žalovaný oznámil zamestnancom, že bezhotovostná a hotovostná dispozícia s finančnými prostriedkami
spoločnosti na všetkých bankových účtoch a pokladni, zahŕňajúc výbery a platby nad sumu 100 eur
predchádza schváleniu zo strany konateľa.

23. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní dňa 15.7.2024 súd zistil, že zo strany konateľa spoločnosti

p. I. nebola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny. Bola len súčasťou formálnych mailov, ktoré
dostávali všetci zamestnanci. V období od 25.10.2023 do 12.5.2024 bola dočasne práceneschopná.
Písomný pokyn zo dňa 19.1.2023, ktorého predmetom bolo schvaľovanie platieb v mene žalovaného
PIENINY RESORT s.r.o., jej boldoručený. Platby vykonávala v rozpore s týmto pokynom ale
po konzultáciách p. I. , keď mu povedala či má faktúru na 1.000 eur platiť po 100 eur resp. energie

platiť postupne. Čo sa týka odovzdania dokumentácie, konateľovi spoločnosti zaslala všetky podklady
a to účtovníctvo z roku 2022 aj z roku 2023 a to dokonca počas práceneschopnosti. V tom čase nebola
konateľkou spoločnosti a tieto dokumenty má buď p. I. alebo ich mal žiadať od bývalej konateľky p.
H.. Účtovníctvo spoločnosti PIENINY RESORT s.r.o. viedla iba ona, dodacie listy jej boli predkladané
z recepcie. Pôžičky od p. E. a p. E. zaúčtovala na základe bankového výpisu, či boli schválené pôžičky

od konateľov, na to je potrebné opýtať sa konateľov spoločnosti. V tom čase v novembri 2022 boli
konateľmi spoločnosti p. C. a p. I.. Žalobkyňa k platbám v prospech spoločnosti D.J.K. s.r.o. a platbám
v sume 450.000 eur v prospech manžela, sa odmietla vyjadriť.24. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného I. I. súd zistil, že jediným konateľom žalovaného sa
stal v januári 2023. Osobou zodpovednou za vedenie účtovníctva bola A. B. C., s ktorou pravidelne
komunikoval ohľadom informácií o stave prevádzky a hospodárení spoločnosti. Dozvedel sa, že pani

C. vykonáva aj kľúčové platby a disponovanie s účtami spoločnosti, čo sa snažil ako konateľ regulovať
tým spôsobom, že vydal záväzný pokyn, ktorým najprv nariadil, aby každá platba nad 100 eur bola
schválená konateľom a následne na námietky žalobkyne, zvýšil na sumu 1.000 eur pričom požadoval,
aby všetky platby boli vopred odkomunikované a mailom schválené. Kontrolu výkonu tohto pokynu
následne nerobil a v tom čase, ani nedisponoval účtom spoločnosti, účtom disponovala jedine pani

C.. V mesiaci august došlo k závažnej udalosti a spoločnosť bola zo strany troch veriteľov vyzvaná
na zaplatenie pohľadávok, pričom predložili ku svoje výzve zároveň aj posúdenie zo strany správcu
konkurznej podstaty, že táto pohľadávka je u nich evidovaná v účtovníctve a teda takáto výzva je
spôsobila pre podanie návrhu na začatie konkurzného konania na našu spoločnosť. Akonáhle sa
dozvedel o 3 pohľadávkach zistil, že tieto pohľadávky nikdy neboli takto evidované, resp. objavili
sa len spätne a jedna pohľadávka bola viac rokov po splatnosti a jedná jednoznačne o premlčanú

pohľadávku a mala byť vyradená z účtovníctva, napriek tomu bola evidovaná. Začal pripravovať obranu
vo vzťahu ku konkurznému konaniu, preto požiadal pani C. v období od septembra až novembra
2023 o informácie k pohľadávkam a záväzkom, kde mu bola poskytnutá sčasti súčinnosti, Keďže sa
ukázalo, že sa na jej informácie, nevie spoľahnúť, resp. došlo k tomu zatajeniu a možno aj k účelovému
zatajeniu týchto informácii, účtovníctvo prešlo na nového účtovníka. Požiadal pani C., aby vydala všetky

podklady, kompletné účtovníctvo, vrátane nadobúdacích titulov, žiadal celú administratívu spoločnosti,
ktorou žalobkyňa v tom čase disponovala. Následne sa stretol sa s G. C. ml. na pumpe v C., kde
mu odovzdal nejaké šanóny a za prítomnosti zamestnankyne E. podpísal, že prevzal účtovníctvo
s tým, že v tom čase nemal šancu preštudovať, čo je predmetom toho odovzdaného účtovníctva.
Následne keď si to prešiel zistil, že tam boli len pracovné zmluvy a výstupy z databázy účtovného

programu. Účtovníctvo spočívalo iba v stavovej tabuľke, výkazu ziskov a strát k danému dňu, ale nebolo
jasné ako sa k tomu dopracovali aké boli prvotné vstupy, ktoré boli na začiatku roka, nevedel aké
boli čísla, či už čo sa týka súvahy alebo čo sa týka výkazu ziskov a strát, chýbali k tomu súvahové
výsledky a počiatočné stavy účtov neboli jasné. Ak by dostal podklady za celý rok 2023 od 1.1. do
dňa odovzdania, tak by si vedel zrekonštruovať účtovníctvo sám. Potreboval konkrétnu rekonštrukciu

účtovníctva, ale pani C. odmietla vydať účtovníctvo a po opakovanej výzve mu vydala len stavové
veličiny k novembru. Toto bolo v tom čase mimoriadne závažné, lebo potreboval informácie nielen
na obranu v konkurznom konaní, pri vyhotovovaní posudku o tom, či je spoločnosť platobne schopná
alebo neschopná, ale aj následne pri vytváraní návrhu reštrukturalizačného posudku. Keď sa dozvedel,
že žalobkyňa napriek viacnásobným výzvam na vydanie účtovníctva ich odmietla vydať vydal pokyn,

na okamžité ukončenie pracovného pomeru. Žalovaný ďalej uviedol, že následne pri revízií nielen
účtovníctva, ale aj pohybov na účte a celkovej činnosti pani C. v spoločnosti zistil, že niekoľkonásobne
došlo k porušeniu pokynu o informovaní o plánovaných platbách. Rovnako zistil, že v čase keď došlo
k zmene konateľstva, pani C., previedla na účet svojho manžela sumu nejakých 480.000 eur ako
záväzok z titulu pôžičky. Pani C. tieto prevody nijako neoznámila, nekonzultovala, čím zistil, že k

porušeniu pracovnej disciplíny dochádzalo veľmi často a veľmi účelovo. Nevie si predstaviť, že by
sme ju vedel zamestnať po tom všetkom čo vykonala. Čo sa týka účtovníctva na USB obsahom USB
kľúča boli rovnaké informácie ako boli poskytnuté v písomnej podobe, avšak žalovaný žiadal celú
databázu účtovníctva. V čase keď realizoval výzvy na vydanie elektronickej databázy účtovníctva
nebol si vedomý žiadnych obmedzení na strane žalovanej v podobe práceneschopnosti, pretože so

žalobkyňou prebiehala riadna komunikácia od októbra do decembra. Nevydanie účtovníctva považoval
zazávažnéporušeniepracovnejdisciplíny. Vmailyju takistoupozornilnaporušeniepracovnejdisciplíny
ohľadom rešpektovania pokynu o schvaľovaní platieb.

25. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany sporu ani ich právni zástupcovia súdu neuviedli.

26. Súd tento skutkový stav právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

27. Podľa ust. § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného
útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení

protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a
hmotnoprávne námietky.28. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na
zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

29. Podľa ust. § 151 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové
tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

30. Podľa ust. § 152 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, hmotnoprávna námietka je
právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

31. Podľa ust. § 319 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd môže vykonať aj tie
dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu

obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak
to možno od neho spravodlivo žiadať.

32. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „ZP“), tento
zákonupravujeindividuálnepracovnoprávnevzťahyvsúvislostisvýkonomzávislejprácefyzickýchosôb

pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy

33. Podľa ust. § 18 ZP, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je
uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

34. Podľa ust. § 42 ods. 1 ZP, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

35. Podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer

výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

36. Podľa ust. § 68 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia

§ 63 ods. 4 a 5.

37. Podľa ust. § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec
urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený

dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

38. Podľa ust. § 74 ZP, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný

prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo

39. Podľa ust. § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.40. Podľa ust. § 79 ods. 4 písm. b) ZP, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a
zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom
nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne

skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

41. Podľa ust. § 79 ods. 5 ZP, v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na
náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

42. Podľa ust. § 81 písm. a) ZP, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť
pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi.

43. Podľa ust. § 81 písm. e) ZP, zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s prostriedkami,
ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím
a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

44. Podľa ust. § 178 ods. 1 ZP, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu
života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

45. Použitá judikatúra súdnych autorít:

46. Z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 3Cdo 316 /2009 zo dňa 05.08.2010 vyplýva, že v
zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia je výnimočným opatrením; zamestnávateľ môže skončiť

pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím
na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo
požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo
všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri
plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia

zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia
pracovnejdisciplínyprezamestnávateľa,to,čisvojímkonanímspôsobilzamestnávateľoviškoduapod.“.

47. Z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5 Cdo 17/2011 zo dňa 14.06.2011 súd zisťuje, že iba
závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce na

okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia,
ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa
svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby
posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného
záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách

nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká
prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri
posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ
vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho
zamestnanca.

Záver súdu prvej inštancie

48. Súd predmetný vzťah posúdil ako pracovnoprávny vzťah, ktorý vznikol na základe platne uzatvorenej
pracovnej zmluvy zo dňa 31.1.2017. Tieto skutočnosti nerozporovali ani samotné sporové strany a preto

s prihliadnutím na ustanovenie § 151 Civilného sporového poriadku súd sa týmito skutočnosťami v rámci
dokazovania nezaoberal. Predmetom tohto sporu bolo posúdenie platnosti resp. neplatnosti okamžitého
skočenia pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, ktoré sa malo uskutočniť na
základe písomného vyhotovenia zo dňa 14.12.2023.

49. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo v prejednávanom
spore neboli splnené podmienky na platné skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
- žalovaného a to formou okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce.50.Okamžitéskončeniepracovnéhopomerujejednostrannýprávnyúkonúčastníkapracovnéhopomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon

pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba
dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce) a musí byť vopred prerokované s príslušným
odborovým orgánom (viď § 74 ods. 1 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného

pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé,
aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje
pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod n
e b u d e možné dodatočne m e n i ť.

51. Pretože v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru ide o veľmi vážny zásah do právneho
postavenia oboch účastníkov pracovného pomeru, na rozdiel od výpovede nielen zamestnávateľ ale aj
zamestnanec jeoprávnenýskončiťpracovnýpomervýlučneztaxatívneuvedenýchzákonnýchdôvodov.
V prejednávanom prípade žalovaný ako zamestnávateľ mal v úmysle okamžite skončiť pracovný pomer
so žalobkyňou (zamestnancom) z dôvodu uvedeného v ustanovení § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce

a síce, že žalobca ako zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

52. Z obsahu listiny označenej ako okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.12.2023 súd
zistil, že žalovaný ako zamestnávateľ videl závažné porušenie pracovnej disciplíny v konaní žalobkyne,
ktoré spočívalo v tom, „že žalobkyňa ako zamestnanec vykonávajúci činnosť administratívneho

pracovníka, ktorá zahŕňala vedenie účtovníctva zamestnávateľa nepredložila kompletnú elektronickú
databázu účtovníctva z účtovného programu OMEGA - podvodné účtovníctvo a legislatíva bez starostí
a to na výzvu zamestnávateľa zo dňa 07.12.2023“. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že žalobkyňa preukázala, že žalovanému (zamestnávateľovi) predložila účtovné doklady
v rozsahu, ktoré obe strany potvrdili v rámci preberacích protokolov (viď vyššie v odôvodnení) a ktoré

skutočnosti žalovaný v prejednávanom spore nepopiera. Súčasne z vyjadrenia žalovaného zo dňa
11.04.2024 vyplýva, že žalovaný nepopiera ani dodatočné doručenie USB kľúča zo strany žalobkyne,
ktoré obsahovalo údaje týkajúce sa účtovníctva žalovaného. Čo žalovaný v rámci svojich vyjadrení
uvádza a rozporuje je skutočnosť, že v predmetných a predložených výstupoch sa nenachádzajú
právne tituly k pohľadávkam , ktoré žalobkyňa vložila do účtovníctva, pričom išlo o pohľadávky , ktoré

boli pohľadávkami jej blízkej osoby a to manžela, v ktorého prospech vykonala v priebehu dvoch
dní úhradu vo výške takmer 450000 eur. V tomto kontexte súd prvej inštancie dáva do pozornosti
žalovanému, že uvedený dôvod nie je skutkovým základom okamžitého skončenia pracovného pomeru
uvedený v liste zo dňa 14.12.2023. Zákonník práce v ustanovení § 70 výslovne požaduje, aby sa
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru skutkovo vymedzil tak, aby nebol zameniteľný s iným

dôvodom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť vymedzený takým spôsobom,
abybolonepochybné,vakomkonkrétnomkonanízamestnancaalebozamestnávateľaspočívaatiežajz
dôvodu, aby nebolo možné dodatočne meniť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okrem
toho všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka kladú aj zákonné požiadavky na určitosť právneho
úkonu, ktorý však môže byť neplatný len za predpokladu, že sa ani pomocou výkladu nedá zistiť, čo

ním chcel účastník vyjadriť. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaným predostretý dôvod v rámci jeho
písomných respektíve ústnych vyjadrení prezentovaných v rámci jeho výsluchu, nemôže byť predmetom
posudzovania v tomto spore, nakoľko tento dôvod nebol uvedený ako dôvod v okamžitom skončení
pracovného pomeru. Práve naopak, z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie má za preukázané,
že žalobkyňa ako zodpovedný zamestnanec za účtovníctvo žalovaného v rámci svojich povinností

predložila žalovanému dokumenty týkajúce sa: účtovného denníka, knihy záväzkov, hlavnej knihy,
knihy pohľadávok ako aj ďalšie pracovnoprávne dokumenty týkajúce sa jednotlivých zamestnancov, ich
miezd, prihlášok, pracovných zmlúv, dodatkov k pracovným zmluvám, mesačné výkazy poistného či
zoznamy čísiel účtov zamestnancov. Rovnako na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobkyňa aj dodatočne na výzvu žalovaného predložila, avizujúc uvedené vopred

zamestnávateľovi listom zo dňa 14.12.2023, že tak môže urobiť najskôr 19.12.2023, účtovníctvo
žalovaného v elektronickej forme a to na USB kľúči. Túto skutočnosť (predloženie účtovníctva) potvrdil
aj žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 92). Teda na základe uvedeného nie je možné
hľadieť na konanie žalobkyne ako na zavinené porušenie pracovných povinností, a už vôbec súdprvej inštancie vyššie popísané konanie žalobkyne nemôže označiť za závažné porušenie pracovnej
disciplíny. V tomto kontexte súd uvádza, že intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola
dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, Zákonník

práce nezakotvuje. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí od okolností
konkrétneho prípadu. Pričom by sa malo prihliadať nielen na osobu zamestnanca, na pracovnú pozíciu,
ktorúzastáva,namieruzavinenia,spôsobporušeniapracovnejdisciplíny,aleajnačasasituáciu,vktorej
došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobca nemal v minulosti žiadne upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Súd

pri rozhodovaní o platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zároveň nie je právne viazaný
ani vymedzením závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany zamestnávateľa. V zmysle súdnej
praxe: „Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného
ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou je vždy úlohou súdu,
aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou

súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade
kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto
úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy
iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného
vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým,

ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité
konanie svojho zamestnanca“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 17/2011). K namietanému
nepredloženiu právnych titulov k vyplatenej pohľadávke v sume takmer 450000 eur v prospech manžela
žalobkyne súd uvádza, že tento dôvod nebol skutkom pre ktorý žalovaný pristúpil k okamžitému
skončeniupracovnéhopomeru(tedaneboldostatočnejasne,určitoazrozumiteľneopísanývokamžitom

skončení pracovného pomeru tak, aby nebol zameniteľný následne s iným dôvodom). Súčasne súd
poznamenáva, že v prípade, že by sa takéto konanie zo strany žalobkyne preukázalo, existuje na strane
žalovaného viacero právnych inštitútov či v oblasti obchodného práva alebo občianskeho práva, ktorými
sa môže žalovaný domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. Rovnako tak v prípade,
že by takýmto konaním bola naplnená niektorá zo skutkových podstát trestného činu, môže žalovaný

vykonať kroky smerujúce k riadnemu prešetreniu tvrdeného konania zo strany žalobkyne. Avšak na
základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nemal inú možnosť ako skončenie pracovného
pomeru zo strany žalovaného okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 14.12.2023 určiť
za neplatné a to z dôvodu, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že zo strany žalobkyne
došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v nepredložení kompletného

účtovníctva žalovaného ako zamestnávateľa. (výrok I.)

53. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie z opatrnosti uvádza, že prejednávanom spore žalovaný
súdu nepreukázal splnenie podmienky uvedenej v ustanovení § 74 Zákonníka práce, nesplnenie ktorej
samo o sebe zakladá dôvod neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

54. K výroku II. súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný v písomnom vyjadrení ako aj v záverečnej
reči veľmi vágnym a neurčitým spôsobom predložil súdu návrh v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1
Zákonníkapráce,vzmyslektoréhožalovanýpreprípad,žesúdurčípovykonanomdokazovaníokamžité
skončenie pracovného pomeru za neplatné, rozhodol o tom, že od žalovaného ako zamestnávateľa

nemožno ďalej spravodlivo očakávať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával. Súd prvej inštancie v tomto
kontexte uvádza, že posúdenie tejto skutočnosti predstavujúcej výnimku z pravidla, že pracovný pomer
sa pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru nekončí, je vždy vecou posúdenia individuálnych
okolnosti každého prípadu. Vždy však treba vychádzať zo základnej zásady Zákonníka práce (čl.
2), ktorá hovorí okrem iného, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov

musí byť v súlade s dobrými mravmi. Pri rozhodovaní o tejto výnimke je potrebné prihliadnuť na
návrhovú povinnosť zamestnávateľa ako strany žalovanej v konaní o náhradu mzdy, na ktorého sa v
tomto prípade presúva dôkazné bremeno. Zamestnávateľ musí navrhnúť a preukázať dôvody , ktoré
vedú k tomu, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca, ktorý namieta platnosť
skončenia pracovného pomeru, naďalej zamestnával. V tomto smere i pojem spravodlivo treba vykladať

s prihliadnutím na základné zásady Zákonníka práce. Pôjde preto o výnimočné prípady, najčastejšie pri
porušení pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom s následkom okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ktoré môžu za určitých okolností túto výnimku odôvodňovať. S poukazom na vyššie uvedené
časti odôvodnenia súd zastáva názor, že v prejednávanom prípade sa vykonaným dokazovanímnepreukázalo porušenie pracovnej disciplíny (pokiaľ ide o neodovzdanie kompletnej elektronickej
databázy účtovníctva z účtovného programu OMEGA) a preto súd nemôže bez ďalšieho považovať
návrh žalovaného prednesený v rámci záverečnej reči za dostatočne odôvodnený a v rámci dokazovania

aj preukázaný. Na základe uvedeného súd prvej inštancie návrh žalovaného v zmysle ustanovenia § 79
ods. 1 Zákonníka práce ako nedôvodný zamietol.

55. K výroku III. súd uvádza, že v žalobnom petite žalobca žiadal explicitne určiť výrokom, že
pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Súd prvej inštancie v tomto kontexte poukazuje

na rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít a síce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý
v Rozsudku sp. zn.: 3Cdo/147/2008 zo dňa 11.12.2008 (R 5/2009) uvádza: „Ak nedošlo k určeniu
neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, treba vychádzať z toho, že
pracovný pomer bol skončený platne; na podaní žaloby o určenie trvania tohto pracovného pomeru
nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny záujem [§ 80 písm. c) O. s. p.].“ S prihliadnutím
na citovaného rozhodnutie súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti výroku, ktorým žalobca žiada

určiť, že pracovný pomer uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá, lebo takéto rozhodnutie
je v prejednávanom spore nadbytočné, takáto určovacia žaloba nerieši postavenie žalobcu, ktoré už bolo
vyriešené vo výroku I., z ktorého jednoznačne vyplýva záver, že pracovný pomer trvá, keďže okamžité
skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni bolo určené za neplatné.

56. Na záver súd prvej inštancie pripomína, že nie je jeho povinnosťou z hľadiska zákonnej požiadavky
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, dať podrobnú odpoveď na všetky otázky, ktoré vyšli v priebehu sporu najavo. Povinnosťou
súdu je vyhodnotiť iba tie sporné tvrdenia a skutočnosti, ktoré sú pre meritórne rozhodnutie súdu
postačujúce. Ostatné skutočnosti tak súd vyhodnotil ako tie, ktoré nie sú takého charakteru, ktoré by mali

vplyv na meritórne rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
z 25.9.2012 - sťažnosť č. 59102/08, nález Ústavného súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. I. ÚS 361/2010-34,
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.09.2009 sp. zn. 5MCdo 8/2008).

57. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

58. Podľa ust. § 257 CSP , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa

59. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradníka.

61. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

62. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 CSP v spojení s § 262 ods.
2 CSP, teda podľa výsledku sporu tak, že v spore úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému
nezistiac dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník

samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP)

63. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košicepísomnevdvochvyhotoveniach.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§
363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP) Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)