Uznesenie – Vydržanie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 15Vyd/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625201958
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5625201958.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX/XXX, D. E., proti odporcovi: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 06.06.2025 navrhovateľka podala návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 k celku k nehnuteľnostiam, a to pozemkov
Parcely registra „C“ parc. č. 396/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 165 m2, parc. 397 –
záhrada o výmere 220 m2, parc. č. 398 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 78 m2, parc. č. 399

– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2, zapísaných na LV XXX, vedeným Okresným úradom
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre kat. územie F., obec F., okres Liptovský Mikuláš (ďalej len
„nehnuteľnosti“).

2. V návrhu uviedla, že návrh sa týka nehnuteľností, ktoré boli užívané navrhovateľkou a jej predkami
po dobu dlhšiu ako 10 rokov bez prerušenia a v dobrej viere. Nehnuteľnosti sú zapísané v podielovom

spoluvlastníctve navrhovateľky a odporcu, každý v 1. Nehnuteľnosti užívali jej predkovia a najbližší
príbuzní od roku 1883, pričom rodina odporcu je v danej lokalite evidovaná až od roku 1973, kedy F.
G., nar. XX.XX.XXXX s manželkou kúpil od predávajúceho F. I. nehnuteľnosť o rozlohe 642 m2, vtedy
parc. č. EN 173/1, 173/2, zapísané na LV XX, ktoré z titulu dedenia prešli na odporcu. Následne v rámci
ROEP z doposiaľ nezistených dôvodov bola rodine odporcu pripísaná nehnuteľnosť parc. č. 145 – 146/
a o rozlohe 540 m2 evidovaná na LV XXX, kde sa stali podieloví spoluvlastníci, pričom právny titul

nadobudnutia absentuje. Na nehnuteľnostiach od roku 1883 žila a hospodárila rodina jej predkov a tieto
akojednazdedičovužívala.Platiladaňznehnuteľností.Vužívanínebolapocelúdoburušenáodporcom
ani jeho predkami. Na pozemkoch stojí 140 ročné humno a 90 ročný dom. Pozemok je oplotený. Na
základe kúpnopredajnej zmluvy z 31.03.1883 sa jej rodina stala vlastníkom parcely 145-146/a, na ktorej
sú zamerané parcely na LV XXX. Prví vlastníci boli F. J. a K. J., jej prarodičia. Ďalej parcelu vlastnili F. A.
a L. A., jej starí rodičia. Po ich smrti F. A., jej otec a po jeho smrti A. A., jej brat. Po darovacej zmluve sa

stali vlastníkmi A. C., jej sestra a navrhovateľka, ktorej sestra v roku 2020 svoj podiel darovala. Posledný
známy spoluvlastník bol F. I. C., ktorý kúpil pozemky so ženou v roku 1935 a postavil dom. Vzhľadom
k tomu, že parcela bol dlhá a úzka a podľa zamerania v roku 1973 má za to, že parcely si vymenili so
susedom F. J.. V 70. rokoch boli parcely značené inak. Oni mali parcelu 171/1 a 171/2. V roku 1971 po
smrti manželky si pán I. dal v roku 1972 dom zamerať aj s pozemkom o rozlohe 642 m2 a predal ho
rodine G., ktorá sa do Jamníka prisťahovala. Jej rodina už nebola zapísaná na ich LV XX ani evidenčnom

liste 39, ale na identifikácii parciel áno. Polovicu parcely stratili. V rámci ROEP rodinu G. znovu zapísali
ako spoluvlastníkov na ich parcelu. Ale ich nie. Kúpna zmluva je na 642 m2. Nie je v nej spomenutájej rodina ako spoluvlastník, ani parcela 145-146/a. Nie je jasné, čím sa táto rodina preukázala, že má
byť zapísaná ako spoluvlastník a má nárok na polovicu parcely, a to dokonca pod domom, ktorý bol
postavený dávno pred príchodom G. do Jamníka. Odporca požaduje vyplatiť svoj podiel.

3. Podaním doručeným súdu dňa 21.08.2025 navrhovateľka na výzvu súdu, aby označila deň, kedy
nadobudla vlastnícke právo vydržaním, uviedla, že jej a sestre A. C. ich brat A. A. daroval nehnuteľnosti
Darovacou zmluvou zo dňa 23.04.1993. Následne od roku 1993 platí daň za tieto nehnuteľnosti iba ona.
Sestra jej svoju polovicu darovala v roku 2020 – V 4516/2020. Nehnuteľnosti sú zamerané a oplotené.

Tieto skutočnosti vie dosvedčiť aj M. F. I.. Priložila potvrdenie obce Jamník, že minimálne 10 rokov
uhrádza daň z nehnuteľností zapísaných na LV XXX.

4. Súd sa oboznámil s výpismi z LV XXX, XXX, XX kat. územie F., pozemnoknižnou vložkou č. XXX,
kat. územie F., rozhodnutím Štátneho notárstva D 79/67 zo dňa 28.03.1967, Kúpnopredajnou zmluvou
z marca 1883, rozhodnutím Štátneho notárstva D 710/71 zo dňa 06.09.1971, Kúpnou zmluvou zo dňa

01.09.1972, Identifikáciou parciel na LV XX (č.l. 17), Geometrickým plánom (č.l. 21) ako výpisom z LV
XX, kat. územie F..

5. Podľa § 359a Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) Konaním o potvrdení vydržania
je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Podľa § 359c ods. 1 CMP Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.
Podľa § 359d ods. 2 CMP Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať

okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

Podľa § 359e ods. 1 CMP Ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa §
8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
Podľa § 359e ods. 2 CMP Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak
zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
Podľa § 359e ods. 3 CMP O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;

uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
Podľa § 52 CMP Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa § 57 CMP O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

6.Vydržaniepredstavujeoriginárnyspôsobnadobudnutiavlastníckehopráva.Zákonurčujepredpoklady
vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, pričom ide o tieto predpoklady: 1. spôsobilý
subjekt, 2. spôsobilý predmet držby, 3. dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, 4. oprávnená držba po

zákonom stanovenú dobu a 5. uplynutie vydržacej doby. Na to, aby sa držiteľ považoval za oprávneného
zákon vyžaduje, aby bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, a preto s touto
nakladá ako s vecou vlastnou. Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v
tom, že mu vec patrí, ale nemôže vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa musí
vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu

dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne
opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý (putatívny) právny dôvod, teda ide o to, aby
držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Domnelým
(putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadnehonadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá
stránka, ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže
byť v praxi napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktoré však v čase smrti poručiteľa

objektívne nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, či kúpna
alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. Do úvahy je potrebné zobrať aj to,
či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho
prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo
právo patrí. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré

sprevádzalivznikdržby.Dobromyseľnosťzanikámomentom,kedysadržiteľoboznámilsoskutočnosťou,
ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí a to bez ohľadu na
to,žesubjektívnenaďalejostalvpresvedčeníosvojomvlastníctvevecialebooprávnenomvýkonepráva.
V závislosti od konkrétneho prípadu takouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym
zápisom v katastri nehnuteľností alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech
inej osoby. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu

plynutia vydržacej doby.

7. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho
uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma, či navrhovateľ

osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností uvedených
v návrhu a predložených dôkazov. Súd preskúmal návrh a dospel k záveru, že návrhu nie je možné
vyhovieť.

8. Navrhovateľka žiada potvrdiť vydržanie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku

k nehnuteľnostiam, pozemkom zapísaným na LV XXX, kat. územie F.. Svoje vlastnícke právo odvodzuje
odsvojichprávnychpredchodcov,ktorímalipredmetnénehnuteľnostiužívaťodroku1883,pričomrodina
odporcu je v danej lokalite evidovaná až od roku 1973, kedy F. G. s manželkou kúpil od predávajúceho
F. I. nehnuteľnosť o rozlohe 642 m2, vtedy parc. č. EN 173/1, 173/2, zapísané na LV XX, ktoré
z titulu dedenia prešli na odporcu. Podľa tvrdení navrhovateľky na nehnuteľnostiach od roku 1883 žili

a hospodárili jej predkovia. Z tvrdení uvedených v návrhu a predložených listinných dôkazov vyplýva,
že predkovia navrhovateľky nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v PKV XXX, kat.
územie F., a to pozemky označené ako 145 -146/a. Podľa zápisu v PKV XXX (B11) došlo 11. januára
1934 k prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku k týmto nehnuteľnostiam na F. N., O.
N., O. P., F. P. a F. P., na každého v podiele 1/10. Tento podiel (5/10) bol podľa zápisu z 21. januára

1935 kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 7. januára 1935 prevedený na F. I. s manželkou K., každému
v podiele 5/20. Podľa identifikácie parciel k č. D 710/71 (konanie o dedičstve po neb. K. I.) parc. č. 173/1,
na ktorej je postavený dom súp. č. XXX (v súčasnej dobe LV XX). Parc. č. 173/2 a 166/2 čiastočne
zodpovedajú parc.č.145–146/azapísanýmvPKV249.Podľapozemnoknižnéhovýpisu249kD710/71
parc. č. 145-146/a, dom bez čísla a gazdovské stavy sú vo vlastníctve F. A. (15/48), Anny Vyšnej (9/48),

Jozefa Sochora (12/48) a K. I. (12/48). Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 1.9.1972 F. I. previedol F. a L. G.
nehnuteľnosti zapísané na LV XX, a to rodinný dom súp. č. XXX a pozemky parc. č. 173/1 a 173/2, ktoré
F. I. nadobudol kúpou a dedením D 710/71. Podľa výpisu z evidencie nehnuteľností zo dňa 21.07.1993
bola navrhovateľka a jej sestra A. C. podielovými spoluvlastníkmi, každá v podiely 12/48, teda spolu v 1.

9. Navrhovateľka neosvedčila, že splnila podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia.
Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným pôvodne v PKV XXX,
kat. územie F. bol v roku 1934 prevedený (F. N., O. N., O. P., F. P. a F. P.) a následne bol tento podiel
prevedený v roku 1935 na F. I. s manželkou K., po ktorej smrti jej podiel nadobudol taktiež F. I.. a tento
celý svoj podiel (1/2 k celku) previedol v roku 1972 na F. G. a jeho manželku L., právnych predchodcov

odporcu.

10. Navrhovateľka svoje vlastnícke právo primárne odvodzuje od svojich právnych predchodcov. Pokiaľ
uvádza, že vlastnícke právo nadobudla od svojho brata a sestry darovacími zmluvami, je potrebné
uviesť, že týmito právnymi úkonmi nadobudla vlastnícke právo „len“ k spoluvlastníckemu podielu

o veľkosti 1 k celku (1/4 + 1/4). Skutočnosť, že uhrádzala daň z nehnuteľností z celej výmery pozemkov
zapísaných na LV XXX, nepotvrdzuje nadobúdací titul k spornému spoluvlastníckemu podielu o veľkosti
1 k celku. Daň má platiť od roku 1993, kedy brat jej a jej sestre daroval svoj spoluvlastnícky podiel,
pričom podiel od svojej sestry nadobudla až v roku 2020. Na základe rovnakých právnych titulov sanavrhovateľka stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV XXX. Preto sa zrejme mylne
domnieva, že nadobudla výlučného vlastníctvo aj k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXX.

11. Navrhovateľka uvádzala, že pozemky mali užívať od roku 1883 jej predkovia. Samotná držba, najmä
s poukazom na to, že v návrhu uvádza, že odporca požaduje vyplatiť podiel, teda s dobromyseľnou
držbou nesúhlasí, nepostačuje na ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním. Navrhovateľka ani neosvedčila, že jej držba sa zakladá vôbec na nejakom právnom titule,
z ktorého by mohla odvodzovať svoj nárok. Uvedenému nasvedčuje aj to, že z vyjadrení navrhovateľky je

zrejmé,žetátomalavedomosť,ženaLVjekspoluvlastníckemupodielu1zapísanýinývlastník.Odporca
bol zapísaný ako spoluvlastník na základe osvedčenia o dedičstve 6D/1431/2010, pričom ako uvádza
v návrhu rodina odporcu je v danej lokalite evidovaná až od roku 1973, kedy F. G., nar. XX.XX.XXXX
s manželkou kúpil od predávajúceho F. I. nehnuteľnosť o rozlohe 642 m2, vtedy parc. č. EN 173/1, 173/2,
ktorá čiastočne zodpovedá (s parcelou 166/2) parc. č. 145 – 146/a zapísaným v PKV 249.

12. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Po uplynutí
nepretržitej a nerušenej vydržacej doby, oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke právo bez ďalšieho,
a to samotným uplynutím vydržacej doby bez toho, aby bol k tomu potrebný ešte ďalší právny
úkon alebo rozhodnutie. Vydržanie vlastníckeho práva môže súd konštatovať iba voči tomu, komu
uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, a to aj so započítaním doby oprávnenej držby jeho

právneho predchodcu. Oprávnený držiteľ musí byť aj dobromyseľný vo svojej držbe. Dobromyseľnosť
pri vydržaní znamená, že držiteľ si musí po celú dobu držby (najmenej 10 rokov pri nehnuteľnostiach)
objektívne myslieť, že mu vec právom patrí, aj keď tomu tak nie je, a neexistujú okolnosti, ktoré by
jeho pochybnosti vzbudzovali. Navrhovateľke muselo byť zrejmé, že od svojho brata nadobudla len
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k celku a až v roku 2020 ďalší spoluvlastnícky podiel o veľkosti

1 k celku. A teda, že zvyšný podiel vlastní tretia osoba. S prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti
navrhovateľka neosvedčila splnenie predpokladov na potvrdenie vydržania. Navrhovateľka na svojej
strane nepreukázala nadobúdací titul, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo.

13. Ak svoje vlastnícke právo súčasne odvodzuje od svojich právnych predchodcoch, aj na ich

strane musia byť splnené predpoklady na potvrdenie vydržania. V takom prípade sa však nemožno
vlastníckeho práva domáhať prostredníctvom konania o potvrdení vydržania, ale dedičia sa môžu
v riadnom sporovom konaní domáhať určenia toho, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi,
teda, že ku dňu smrti bol vlastníkom konkrétnej nehnuteľnosti. Následne môžu oprávnení dedičia
podať návrh na dodatočné dedičské konanie, v ktorom sa rozhodne, ktorý z dedičov novoobjavený

majetok nadobudne. Účelom konania o potvrdení vydržania nie je nahrádzať dedičské konanie po
právnych predchodcoch navrhovateľky. Vzhľadom na tvrdenia navrhovateľky o vydržaní vlastníckeho
práva jej právnymi predchodcami z dôvodu nerušenej držby od roku 1883 nemôže byť verejnou listinou
potrebnou pre zápis vlastníckeho práva uznesenie o potvrdení vydržania, ale predpokladom pre tento
zápis môže byť rozsudok, ktorým súd určí, že sporný podiel patrí do dedičstva po právnom predchodcovi

navrhovateľky, ktorý za života mal vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo.

14. Súčasne súd dodáva, že navrhovateľka tvrdenie, že jej právni predchodcovia splnili podmienky
vydržania nepreukázala. Navrhovateľka neuviedla spôsob uchopenia držby (titul držby) sporného
podielu jej právnym predchodcom. Samotná skutočnosť, že právni predchodcovia navrhovateľky

predmetnú nehnuteľnosť nerušene užívali po dobu dlhšiu ako 10 rokov, neznamená, že ich držba
v spornej časti bola oprávnená, dobromyseľná a táto skutočnosť ani nepreukazuje vlastnícke právo,
resp. titul nadobudnutia. Na splnenie podmienok vydržania (oprávnenej držby) spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnosti nestačí vlastníctvo ďalších spoluvlastníckych podielov a tvrdenie o nerušenom
užívaní celej nehnuteľnosti.

15. Súd konštatuje, že navrhovateľka nezvolila správny procesný prostriedok na
uplatnenie si svojho práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh na začatie konania o potvrdení
vydržania podľa § 359e ods. 2 CMP zamietol, pretože nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho
uznesenia.

16. V mimosporovom konaní, ktorým je aj konanie o potvrdení vydržania, rozhoduje súd o nároku na
náhradu trov konania iba na návrh, pričom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak zákon neustanovuje inak. Keďže súd návrh zamietol a odporca si nárok na náhradutrov konania neuplatnil, keďže mu ani návrh nebol doručený, žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Liptovský Mikuláš.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.