Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124353319
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6124353319.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom
Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému: JUDr. Baltazár
Mucska, advokát so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie sumy 998,89 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 26. februára 2025, č.k.
71C/2/2024-188, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
998,89 eur, spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 998,89 eur od 15.07.2024 do zaplatenia,
a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Skutkový
stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 4 ods. 1, ods. 2 písm. c),
ods. 4, § 11 ods. 6, ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v spojení s § 524 ods. 1, 2, § 525
ods. 1, ods. 2, § 526, § 517, § 580 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 14.11.2024 nastala poistná udalosť v dôsledku
ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla O., ktorého vlastníkom bol M. Š.. Poškodenie vozidla
spôsobilo vozidlo, ktoré bolo poistené u žalovaného. Sporné nebolo ani to, že poškodený si po dobu,
čo sa jeho motorové vozidlo nachádzalo v autoservise AUTOSPOL VLASATÝ s.r.o., prenajal u žalobcu
náhradné vozidlo, a že tento nájom trval od 06.02.2024 do 26.03.2024. V predmetnom konaní nebola

spochybnená dohodnutá výška nájomného a počet najazdených kilometrov na prenajatom vozidle.
Nesporné bolo aj to, že časť náhrady za prenájom vozidla vo výške 900,91 eur bola žalobcovi zo strany
žalovaného už uhradená. Mal za to, že v konaní zostala sporná samotná dĺžka nájmu ktorú žalovaný
považoval za dôvodnú len v rozsahu 23 dní. Ďalej bola sporná dôvodnosť nájmu za časové obdobie
od ukončenia opravy do vystavenia tzv. krycieho listu a reálneho odovzdania vozidla poškodenému.
Pokiaľ išlo o nárok uplatnený žalobcom, teda nezaplatený rozdiel medzi uplatneným nárokom voči
žalovanému v sume 1.899,80 eur a zaplatenou čiastkou 900,91 eur, strany v konaní nespochybňovali,

že z titulu povinného zmluvného poistenia možno uhradiť aj náklady vzniknuté prenájmom náhradného
motorového vozidla, ktoré poškodenému vzniknú v dôsledku škody spôsobenej na vlastnom motorovom
vozidle, pre ktorú sa jeho vozidlo stalo nepojazdným. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky. Práve pokiaľ ideo otázku preukázania nárokov, tieto je nepochybne potrebné preukázať z hľadiska ich existencie
ako aj samotnej výšky, pričom pokiaľ ide o nájom motorového vozidla, je potrebné vziať do úvahy
aj jeho dôvodnosť a účelnosť. Náhradné vozidlo je formou kompenzácie za škodu spôsobenú na

motorovom vozidle poškodeného a nutnosť potreby musí byť vnímaná v kontexte zachovania bežného
životného štandardu poškodeného v situácii, kedy na jeho motorovom vozidle bola spôsobená škoda
a svoje vozidlo preto nemôže používať. Náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla sú
neočakávané náklady a výdavky, ktoré by poškodený nemal pri riadnom užívaní svojho motorového
vozidla. V dôsledku dopravnej nehody poškodený prichádza o možnosť využívať svoje vlastné motorové

vozidlo a v konečnom dôsledku je mu vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo
rieši požičaním náhradného vozidla. Ak poškodený vo svojom čestnom vyhlásení, ktorého autenticitu
ani obsah žalovaný nijako nespochybňoval, uviedol, že nájom vozidla bol pre neho nevyhnutný a
žiadne iné vozidlo nemal k dispozícii, pričom aj z protokolu o prenájme vozidla vyplýva, že poškodený
za dobu prenájmu 50 dní na prenajatom vozidle najazdil celkovo 3.113 km, čo je 62,26km denne,
je zrejmé, že prenajaté vozidlo využíval a tento nájom tak bol dojednaný účelne. Nestotožnil sa so

žalovaným ohľadne spochybňovania dĺžky trvania nájmu, a teda nutnosti prenájmu vozidla v období
50 dní, keď podľa žalovaného účelnosť, nevyhnutnosť a odôvodnenosť trvania nájmu bolo v rozsahu
max. 23 dní. Celková dĺžka trvania opravy od 06.02.2024 do 26.03.2024, s následným odovzdaním
vozidla poškodenému vyplýva z vystaveného Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla
autoservisu. Žalovaný v tomto smere nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý

adekvátne spochybniť dĺžku trvania opravy ako aj to, či mohol poškodený disponovať so svojim vozidlom
skôr ako po deklarovanom ukončení opráv 26.03.2024. Len samotné poukazovanie na čistú dobu
trvania opravy 16,8 hod., ako vyplýva z vystavenej faktúry autoservisu v kontexte s ostatnými listinnými
dôkazmi žiadnym spôsobom nespochybňuje skutočnosť, či bola oprava poškodeného motorového
vozidla vykonaná skôr, než uvádzal žalobca. Je nepochybné, že nebyť škodovej udalosti, uplatnené

nároky by poškodenému nikdy neboli vznikli. Poškodený nemôže ovplyvniť, ako dlho bude motorové
vozidlo u opravcu. Nevzhliadol za dôvodnú argumentáciu žalovaného, že za celkovú dĺžku opravy, by
mal zodpovedať poškodený, ako osoba, ktorý si na základe vlastnej vôle vybrala autoservis v ktorom
bude oprava jeho vozidla vykonaná, o to zvlášť v prípade, ak autoservis, ktorý predmetnú opravu
vykonal je obchodným partnerom samotného žalovaného, ktorého si sám žalovaný vybral na opravu ním

poistených vozidiel. Takáto skutočnosť nemôže byť na ťarchu poškodeného. Z tohto dôvodu neobstojí
argumentácia žalovaného ohľadom absencie príčinnej súvislosti medzi škodou a škodovou udalosťou.
Poukazovanie na dotazník vyplnený poškodeným a uvedenie, že poškodený pred odovzdaním vozidla
autoservisu na poškodenom vozidle najazdil ešte ďalších 2407 km, nijakým spôsobom nespochybňuje
skutočnosť, že k poškodeniu vozidla došlo, že toto vozidlo vyžadovalo opravu, počas ktorej s ním

poškodený nemohol disponovať, a že bez vlastného zavinenia mu jeho osobné motorové vozidlo
bolo autoservisom odovzdané po ukončení opráv až 26.03.2024. Aj z uvedených dôvodov, teda bez
relevantného spochybnenia žalobcom preukázaných skutočností, nevzhliadol ako dôvodnú uvádzanú
argumentáciu žalovaného. V danom prípade preto považoval za dôvodné vychádzať z dĺžky doby
nájmu 50 dní podľa nájomnej zmluvy, protokolu o prenájme náhradného vozidla, čestného prehlásenia

poškodeného a vystavenej faktúry žalobcu. Vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi dostatočne
preukázalo, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného, že náhrada za
zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola uplatnená za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný
a nutný, t.j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody v dôsledku dopravnej nehody. Priznal
tak náhradu za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo za celú dobu, pokiaľ bolo toto vozidlo v

autoservise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, t.j. aj za obdobie, za ktoré žalovaný
znížil poistné plnenie a neuznal nárok poškodeného. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch
na prenájom náhradného vozidla sa považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na
požičanie náhradného vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so
zabezpečením náhradného vozidla je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej poistencom

žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho
opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak
by poškodený mohol používať vlastné motorové vozidlo. Náklady vynaložené poškodeným za nájom
náhradného vozidla sú skutočnou škodou, ktorá poškodenému vznikla v konkrétnej výške, a ktorá by mu
nebola vznikla, nebyť poistnej udalosti. Dôvodil, že postup krátenia takéhoto plnenia zo strany poisťovne

nemá zákonnú oporu a bol neopodstatnený. K námietke žalovaného, že nájom náhradného motorového
vozidla zo strany poškodeného bol dôvodný iba do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla
autoservisom (vystavenie faktúry za opravu autoservisom), pričom nič nebránilo, aby po skončení
opravy bolo opravené vozidlo prevzaté poškodeným a ten ho ďalej mohol užívať, uviedol, že tátoargumentácia nezodpovedá ani realite bežného života, keď aj súdu je známa bežná obchodná prax, že
v prípade poistných udalostí krytých z povinného zmluvného poistenia škodcu autoservis po vykonaní
opravy poškodeného motorového vozidla vydá vozidlo poškodenému až po zaplatení ceny opravy

resp. vystavení krycieho listu poisťovňou škodcu predstavujúceho "prísľub" poisťovne, že cenu opravy
motorového vozidla v konkrétnej výške zaplatí autoservisu. Poukázal na potvrdenia o bežnej obchodnej
praxi vystavených spoločnosťami ALTERIA MOTOR s.r.o., MD-Bavaria Žilina, FINANL.CD, spol., ako
autorizovaným servismi, ktoré potvrdili, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného
motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady za opravu, túto faktúru servis

v deň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej poisťovni, ktorá z povinného zmluvného poistenia
vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť s tým, že v prípade, že poisťovňa je zmluvným partnerom
autoservisu, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list, ktorý vystavuje príslušná poisťovňa,
a tento doručuje autoservisu, ktorý vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení
krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne. Bolo
by pritom iluzórne domnievať sa, že poškodený (ktorý škodovú udalosť nezavinil a ktorému boli všetky

negatívne dôsledky tejto udalosti "vnútené" inou osobou) by si dokázal v tejto situácii individuálne
vyjednať s autoservisom celkom odlišné podmienky týkajúce sa platenia a odovzdania motorového
vozidla po oprave autoservisom, zvlášť keď v tejto situácii vystupuje autoservis voči poškodenému v
silnejšej pozícii a určuje "pravidlá hry". Účelom povinného zmluvného poistenia je pritom zabezpečiť čo
najväčšie zmiernenie negatívnych dôsledkov na poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou

udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a teda inštitút povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa
poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho
uspokojeniu. V tomto kontexte je potom potrebné nazerať aj na podstatu samotného zabezpečenia
náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového

vozidla nemôže toto vozidlo užívať. V posudzovanej veci pritom nebolo v konaní sporné, že faktúru
za opravu vozidla, od vystavenia ktorej žalovaný odvodzoval okamih ukončenia opravy, autoservis ani
nezasielal poškodenému ale priamo žalovanému, a teda poškodený ani nemal vedomosť o okamihu
ukončenia opravy jeho motorového vozidla. Rovnako nebolo v konaní sporné, že žalovaný sa nijako
bezdôvodne neomeškal s prevzatím opraveného motorového vozidla resp. autoservis s odovzdaním

motorového vozidla po oprave poškodenému, keď po ukončení opravy (vystavení faktúry č. 2407002270
za opravu motorového vozidla dňa 21.03.2024 štvrtok) autoservis vystavenú faktúru zaslal žalovanému,
ktorý dňa 25.03.2023 vystavil a doručil autoservisu krycí list (oznámenie o poistnom plnení zo dňa
25.03.2023) a nasledujúci deň (26.03.2023) bolo motorové vozidlo odovzdané poškodenému, ktorý
zároveň v ten istý deň (26.03.2023) ukončil nájom náhradného motorového vozidla. Priznal tak žalobcovi

nájomné až do dátumu 26.03.2023, aj napriek skutočnosti, že žalovaný vystavil krycí listu už dňa
25.03.2023, a no najmä s ohľadom na fakt, že tento krycí lis bol žalovaným zaslaný autoservisu dňa
25.03.2023 o 15:10 hod, teda v neskorých poobedných hodinách a nebolo reálne možné, aby prišlo k
odovzdaniu motorového vozidla poškodenému už v tento deň a to aj z ohľadom na štandardné otváracie
doby prevádzok. Mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania so svojim plnením 15 dní od rozhodnutia

poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorou rozhodol o krátení poistného plnenia s poukazom na
ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP. Keďže žalovaný ukončil šetrenie dňa 27.06.2024, bol povinný
plniť poškodenému najneskôr dňa 12.07.2025. Nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Pokiaľ ide
o uplatnenú výšku úroku z omeškania, tá bola v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne jeho zmeny z dôvodov,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával názor, že reálne sa súd

prvej inštancie absolútne nezaoberal podstatnými námietkami ani ním predloženými listinnými dôkazmi,
pričom k hodnoteniu dôkazov pristupoval jednostranne a účelovo keď poukazoval na nehospodárny
a neúčelný postup pri oprave poškodeného motorového vozidla, v dôsledku čoho dĺžka opravy bola
zjavne neprimeraná rozsahu poškodenia na vozidle. V tomto smere bolo faktúrou opravy preukázané,
že čistý čas opravy predstavoval 16,8 hodín práce, pričom ide o objektívny a nestranný dôkaz v konaní,

vyhotovený osobou odlišnou od žalobcu aj žalovaného. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho
tvrdením, podloženým faktúrou autoservisu, že samotné reálne pracovné úkony autoservisu pri oprave
poškodeného motorového vozidla trvali cca 2 a pol pracovného dňa a tieto zistenia nedal do súvisu
s reálnou dĺžkou opravy 45 dní a nevzal na zreteľ, že poškodené motorového vozidlo bolo aj poškodovej udalosti plne pojazdné. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že poškodený nemohol
ovplyvniť dĺžku opravy jeho poškodeného motorového vozidla. Poškodený si sám vybral konkrétny
autoservis pre opravu svojho poškodeného motorového vozidla, pričom s týmto servisom uzatvoril

spotrebiteľskú zmluvu, ktorej obsah súd prvej inštancie v konaní vôbec neskúmal, preto, ak dospel k
záveru, že poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku opravy svojho vozidla, takýto záver nemá podklad vo
vykonanom dokazovaní. Namietal postup súdu prvej inštancie v rozpore so zásadami dokazovania. Z
listinných dôkazov, ktoré predložil nepochybne vyplýva, že vozidlo poškodeného bolo aj po škodovej
udalosti plne pojazdné, preto poškodený toto vozidlo mohol na prevádzku riadne ďalej užívať, teda

mu oprava nesúrila a mal reálnu možnosť, najmä ak vedel, že si mieni prenajímať náhradné vozidlo,
dohodnúť sa s autoservisom na realizovaní opravy tak, aby nemusel čakať v autoservise na prestoje
neprimerane dlhú dobu, čím mohol ovplyvniť dĺžku trvania jeho opravy morového vozidla. Žalobca v
konaní ničím nepreukázal, že poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku trvania opravy jeho poškodeného
vozidla s dôrazom na skutočnosť, že práve poškodený mal s autoservisom uzatvorenú zmluvu o oprave
vozidla. Namietal i to, že po skončení opravy poškodeného vozidla bolo účtovaných za prenájom

vozidla ďalších 5 dní a v tejto súvislosti poukázal na to, že poškodený má uzatvorenú zmluvu o oprave
poškodeného motorového vozidla s autoservisom, nie so žalovaným, s ktorý nie je v žiadnom zmluvnom
vzťahu; v tomto období pojmovo už nejde o vozidlo náhradne, prenajaté dočasne po dobu, keď z
dôvodu poškodenia nie je možné dočasne užívať vlastné vozidlo a zároveň absentuje príčinná súvislosť.
Skutočnosť, že poškodený nie je ochotný vrátiť náhradné vozidlo v deň, keď je jeho motorové vozidlo

opravené a plne funkčné, nemôže byť pripísaná na ťarchu žalovaného. Pokiaľ chce poškodený užívať
náhradné vozidlo po dni skončenia opravy vozidla, nič mu v tom nebráni, avšak náklady na takýto
nájom náhradného vozidla je povinný znášať sám. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal
s relevantnou judikatúrou, na ktorú poukazoval. Mal za to, že bežná obchodná prax nemôže používať
právnu ochranu pokiaľ je v rozpore s platnou právnou úpravou. Na podporu svojej argumentácie

poukázal na viaceré rozhodnutia súdov.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol nijaké
relevantné skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových
zistení a právnych záverov súdu prvého stupňa. Odvolanie je len prejavom nesúhlasu žalovaného s

rozsudkom, postoj žalovaného však nemá vecné ani právne opodstatnenie. Napadnuté rozhodnutie
považoval za vecne správne, súd sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania a plne sa stotožnil s
názorom súdu obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia, preto navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie
potvrdil ako vecne správne. Plne sa stotožňuje s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie, v zmysle
ktorých súd prvej inštancie považoval náklady na nájom náhradného vozidla za vynaložené nutne a

účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla. Uvedené závery sú
v súlade s charakterom, účelom a povahou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal
spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán
sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami

žalobcom uplatneného nároku. Skutočnosť, že súd nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného
nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení. Poukázal na to, že sa poškodený
dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v
dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho
dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so

škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla
len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav. Nie je dôvodné
skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla
definovaného nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023.
Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným následkom

konania poistenca žalovanej, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či
na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje
autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, až keď sú mu nahradené náklady
spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. V konaní
bolo nesporné, že poškodený svoje vozidlo nechal opraviť v autorizovanom servise, ktorý je zároveň

zmluvným partnerom žalovaného. Zo strany poškodeného teda nešlo o svojvoľný výber autoservisu,
práve naopak, oprava bola vykonaná v autoservise, ktorý ako zmluvný servis žalovaného a zároveň
autorizovaný servis garantuje kvalitu a rýchlosť opravy, nakoľko je vo vzťahu k žalovanému povinný
dodržiavať pracovné postupy pre jednotlivé druhy opráv, s ktorými sú spojené špecifické požiadavkyna ich trvanie a náročnosť. Pokiaľ aj bolo poškodené vozidlo pred odovzdaním do servisu pojazdné,
uvedená skutočnosť nijako nevylučuje účelnosť a nevyhnutnosť nákladov na prenájom náhradného
vozidla v období po odovzdaní poškodeného vozidla do opravy. Termín odovzdania vozidla do opravy

bol poškodenému pridelený priamo autoservisom. Je preto objektívne akceptovateľné a účelné trvanie
nájmu náhradného vozidla po celý čas opravy poškodeného vozidla, kedy sa toto preukázateľne
nachádzalo v autoservise. Poškodený si splnil všetky povinnosti a urobil všetko pre to, aby oprava
vozidla prebehla riadne a okamžite, postupoval teda podľa pokynov a inštrukcií autorizovaného servisu.
Vybavením predmetnej poistnej udalosti vydaním krycieho listu alebo poskytnutím poistného plnenia

dochádza k ukončeniu nájmu náhradného vozidla, a to k prvému objektívnemu dňu, kedy poškodený
môže svoje opravené vozidlo prevziať z autoservisu. Autoservis je zodpovedný za riadne a včasné
plnenie svojmu zmluvnému partnerovi, ktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom
a poisťovňou vzniká v dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho
povinností. Táto zodpovednosť však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením prvotnej príčiny, a to
škodovej udalosti, so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného

vozidla pre nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom
vykonania jeho opravy nachádza v autoservise. Ide tak o škodu, ktorá je adekvátnym dôsledkom
protiprávneho konania, a to podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností. Čakanie na
krycí list tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku
poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania

opravy jeho motorového vozidla. Poškodený nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým
mu nie je vydané autoservisom, pričom k vydaniu opraveného vozidla dochádza najskôr doručením
krycieho listu zo strany poisťovne. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by poškodený mal reálnu a
objektívnu možnosť prevziať si svoje vozidlo tak, ako tvrdí, teda v deň vystavenia faktúry za opravu.
Deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť

nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto
nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis
pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne
prostredníctvomkrycieholistu.Momentvydaniaopravenéhovozidlapoškodenémutakzávisíodkonania
poisťovne, preto je podľa názoru žalobcu daný ním uplatnený nárok voči žalovanému na náhradu

nákladov za prenájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v
autoservise. V predmetnej veci poškodený užíval náhradné vozidlo po dobu 50 dní, t.j. od 06.02.2024
do 26.03.2024, a to do najbližšieho pracovného dňa potom ako žalovaný doručil krycí list do dispozície
autoservisu a ako náhle poškodený mal možnosť vyzdvihnúť si opravené vozidlo, nárok na náhradu
nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla však žalovaný priznal len za 23 dní trvania

nájomného vzťahu. Žalovaný si sám protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup, keď ohľadom dĺžky
trvania vykonávanej opravy nemal nijaké námietky a postup autoservisu namieta až v súvislosti s
nákladmi na nájom náhradného vozidla. V konaní jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené
motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy, pričom bol to práve poškodený,
ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a kedy sa ocitol v situácii, kedy nemohol využívať

svoje motorové vozidlo. Poukázal na to, že dátum a okolnosti doručenia krycieho listu neboli zo strany
žalovaného v konaní rozporované. Za absolútne nedôvodnú, ba až absurdnú považoval námietku
žalovaného, že zo žiadneho z listinných dôkazov nevyplynul záver, že poškodený nemohol ovplyvniť
dĺžku trvania opravy jeho vozidla. Žalobca už vo vyjadrení k odporu uviedol, že poškodený nemohol
dobu trvania opravy poškodeného vozidla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Keďže žalovaný v konaní pred

súdom prvej inštancie nepoprel uvedené tvrdenie žalobcu, v zmysle ust. § 151 CSP je nevyhnutné
považovať tvrdenie žalobcu za nesporné. Neexistuje žiadna norma alebo predpis, ktorý by určoval
ako dlho má byť oprava vykonávaná. Existuje iba výrobcami daná tarifikácia pracovných úkonov v
normohodinách, t.j. kvantifikátoroch, prostredníctvom ktorých sú definované pracovné úkony. Súčasne
však na celkovú dĺžku trvania opravy majú vplyv ďalšie faktory, a to vyťaženosť servisu, dostupnosť

pracovnej sily, dostupnosť a dodanie náhradných dielov, technologické vybavenie servisu a pod.,
preto samotný čistý čas opravy uvedený na faktúre opravcu nemožno považovať za smerodajný
údaj. Autoservis nemá nijakú zákonnú povinnosť vykonať opravu v určitom konkrétnom čase, pričom
skutočnosť, že došlo k nevyhnutnosti opravy poškodeného vozidla a potrebe prenájmu náhradného
vozidla je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovaného. Žalovaný si podľa nášho názoru

svojvoľne určil ako primeranú dobu opravy práve dĺžku v trvaní 23 dní. Poškodený je od momentu
odovzdania svojho poškodeného motorového vozidla autoservisu zbavený akejkoľvek možnosti s ním
disponovať, pokiaľ mu ho autoservis nevydá, pričom nie je možné, aby svoje vozidlo po vykonaní jeho
obhliadky v autoservise ďalej využíval, resp. aby ho využíval napríklad po dobu prestojov na straneautoservisu, aby odpadol dôvod prenájmu náhradného vozidla. Nakladanie s vozidlom poškodeného
po vykonaní jeho obhliadky by mohlo viesť napr. k vzniku ďalšej škody, resp. k rozporovaniu nákladov
na opravu vozidla zo strany poisťovne, ktorá by mohla tvrdiť, že škoda na vozidle nevznikla v čase

dopravnej nehody, ale v čase keď vozidlo po vykonaní obhliadky užíval poškodený, čo by poisťovňu
viedlo ku kráteniu poistného plnenia titulom vzniknutých nákladov na opravu vozidla poškodeného.
Vzhľadom na uvedené je nelogické a absurdné, aby žalobca ex post po ukončení nájmu náhradného
vozidla preukazoval okrem účelu náhradného vozidla užívaného po dobu zotrvania opravovaného
vozidla poškodeného v autoservise aj samotnú dobu, po ktorú bolo vozidlo poškodeného opravované,

t.j. konkrétny čas, po ktorý autoservis vykonával práce na vozidle poškodeného. Konkrétny počet
dní, po ktoré autoservis vykonával práce na vozidle poškodeného totiž nemusí byť súvislým časovým
úsekom, a teda konkrétny počet dní vykonávania opravy nemôže za žiadnych okolností zodpovedať
dobe, po ktorú by mal byť oprávnený poškodený užívať náhradné vozidlo, nakoľko je to v rozpore
s jeho účelom. Postup autoservisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, pri vykonávaní opravy
motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol

objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho
motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle
porušením povinností poistenca poisťovne. Prevádzkyschopnosť opraveného vozidla poškodeného
dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje odstránenie príčiny, pre ktorú nemohol poškodený svoje
motorové vozidlo užívať, škodová udalosť je sanovaná až ku dňu, kedy poškodený môže svoje opravené

motorové vozidlo opäť užívať, a to jeho vydaním zo strany autoservisu. K uvedenému momentu sa
stáva ďalšie užívanie náhradného vozidla neúčelným. Poukázal na synalagmatický charakter právneho
vzťahu medzi autoservisom a poisťovňou. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola
vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové
vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené

motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného
motorového vozidla. Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho
nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním
poistenca žalovaného ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného
vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba

zotrvania vozidla poškodeného v autoservise. Pokiaľ je žalovaný toho názoru, že zo strany autoservisu
došlo k neopodstatneným prieťahom, uvedenú skutočnosť nemožno v žiadnom prípade pričítať na úkor
poškodeného, práve naopak, je na žalovanom, aby si podľa vlastného uváženia uplatnil údajný sporný
nárok u autoservisu. Za daných okolností sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalovaného pri refundácií
nákladov hradených z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod
prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať
voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním. Skutočnosť, že opravované vozidlo
poškodené konaním poistenca žalovaného zotrvá v autoservise až do zaplatenia nákladov spojených s
jehoopravoujepriamouabezprostrednoupríčinouvznikuuplatnenéhonárokunanáhraduškody,pričom

nevydanie vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry vystavenej autoservisom a
doručovanej len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu, ani inú príčinu, ktorá by bola samostatnou a
rozhodujúcou príčinou pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti.
Rozhodnutie prvoinštančného súdu je plne v súlade s vykonaným dokazovaním a právne posúdenie
zodpovedá povahe vynaloženia nákladov z hľadiska účelnosti, dôvodnosti a bezprostrednej súvislosti

so škodovou udalosťou.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný nesporným

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby; ktorou
sa žalobca domáhal náhrady nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla; z hľadiska

všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť
svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému
nároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré
boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci; keď dôsledne skúmal nutnosť aúčelnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného vozidla. Na posúdenie primeranosti dĺžky
doby nájmu náhradného vozidla si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným
spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami

vykonaného dokazovania. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery
vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a sú plne v súlade aj so závermi
vyplývajúcimi z doterajšej ustálenej súdno-aplikačnej praxe. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu
prvej inštancie, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie nákladov za prenájom náhradného vozidla za
celú dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise za účelom vykonania opravy, plne stotožňuje.

Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom
prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, a ani takými , ktoré by
nebol súd prvej inštancie uvážil, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty, nie sú spôsobilé privodiť iné právne
posúdenie danej veci. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

6. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska nesporné, že zmluvou o nájme č. 167/2024 zo
dňa 6.2.2024 sa žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca dohodli na nájme motorového
vozidla Renaut Megane, MT, EČV: J. od 6.2.2024 do 26.3.2024, za cenu nájmu 37,- eur za deň nájmu

+ poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50,-eur. Faktúrou č. 03722024 zo dňa 26.3.2024
žalobca fakturoval poškodenému sumu vo výške 1.899,80 eur za prenájom motorového vozidla za dobu
nájmu v počte 50 dní za obdobie od 6.2.2024 do 26.3.2024, a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla
v sume 50,- eur. Listom zo dňa 27.6.2024 označeným ako "Oznámenie o poistnom plnení" žalovaný
oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti s tým, že poukazuje žalobcovi poistné plnenie

vo výške 900,91 eur, a teda z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla 50 dní boli priznané 23
dni ako primerané náklady na zapožičanie náhradného motorového vozidla počas nevyhnutnej doby
opravy vlastného motorového vozidla.

7. V posudzovanej veci bolo medzi stranami sporné, či žalobcovi patrí nárok na náhradu nákladov

vynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidlapodobu23dnívzhľadomnafaktickýpočethodín trvania
samotnej opravy (16,8 hodiny), alebo po celkovú dobu 50 dní, počas ktorej bolo poškodené vozidlo v
autoservise.

8. Ústavný súd SR už v skutkovo a právne obdobných prípadoch konštatoval, že účelom náhradného

motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do
bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové
vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale
aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS
602/2022, III. ÚS 476/2024, I. ÚS 291/2025). Ústavný súd SR uviedol, že dôležitým kritériom na

posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť
doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných
prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj
Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS

602/2022 a III. ÚS 476/2024). Ústavný súd tiež poukázal na to, že preskúmavaná záležitosť nie je v
poistných vzťahoch nijako nová. "Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby
nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia
posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy,
primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla.

Akéčasovéobdobiasúprimeranézávisíodokolnostíjednotlivéhoprípadu.Akpoškodenýpreukázateľne
nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať
až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu." (Greger, R. Zwickel, M. Haftungsrecht im Straßenverkehr.
Handbuch und Kommentar. 2014 Walter de Gruter GmbH Berlin/Boston, s. 651).

9. Pre posúdenie opodstatnenosti žalovaným namietanej primeranosti doby náhrady nákladov za
prenájom náhradného vozidla považoval odvolací súd smerodajné predovšetkým právne závery
nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 291/2025 zo dňa 06. augusta 2025, ktorým bol zrušený
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co143/2024, ktorým ako odvolací súd zmenil rozsudok súduprvej inštancie tak, že žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke sumu 815,97 eur s
príslušenstvom a vo zvyšnej časti zamietol žalobu. V predmetnej veci sa odvolací súd sa nestotožnil
s právnym záverom okresného súdu k uplatnenému nároku. Zdôraznil pritom, že dôkazné bremeno k

preukazovaniu predpokladov vzniku nároku (posúdenie účelnosti a nevyhnutnosti nákladov na prenájom
náhradného vozidla) bolo na sťažovateľke, keďže rozhodné skutočnosti na priznanie nároku boli
žalovanou rozporované. Ako primerané vyhodnotil náklady za dobu vykonávania opravy poškodeného
vozidla v rozsahu 32 pracovných dní. K tomuto záveru dospela žalovaná pri likvidácii poistnej udalosti
na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia vozidla a vykalkulovaných nákladov na opravu

kalkulačným programom, ktoré sú v súlade s odborným vyjadrením predloženým žalovanou. Podľa
odvolacieho súdu pokiaľ by bola oprava vykonávaná od 17. mája 2023 po dobu 32 pracovných dní,
oprava by bola ukončená 30. júna 2023. Po pripočítaní 12 dní pracovného pokoja by tak celková doba
opravy poškodeného vozidla trvala 44 dní, čo odôvodňuje nárok na zaplatenie nájmu za poskytnutie
náhradného vozidla v celkovej sume 3 797 eur. Po odrátaní uhradenej časti poistného plnenia v sume 2
981,03 eur predstavuje dôvodný nárok sumu 815,97 eur s príslušenstvom, v dôsledku čoho bola žaloba

vo zvyšnej časti zamietnutá.

10. V predmetnom náleze ústavný súd poukázal na to, že už v skutkovo a právne obdobných prípadoch,
konštatoval, koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života

poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto
prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi,
ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024).
Vo veci sp. zn. III. ÚS 602/2022 sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s názorom vo veci konajúceho
odvolacieho súdu, podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká

momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené
vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Rovnako v oboch veciach (III.
ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude
poškodenému spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch
prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá

má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného
vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania
náhradnéhovozidladomomentuoznámeniažalovanejoukončenílikvidácieškodovejudalosti[aovýške
poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov]
treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového

vozidlaastýmspojenéprimeranénáklady(m.m.III.ÚS602/2022,III.ÚS476/2024).Dôležitýmkritériom
na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť
doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných
prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj

Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022
a III. ÚS 476/2024).

11. So zreteľom na uvedené závery vyslovené v skutkovo a právne obdobných prípadoch ústavný súd
v preskúmavanej veci konštatoval, že krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku už vymedzené

závery nerešpektoval a pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla
považoval za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti),
a to na podklade žalovanou stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na
opravu, ktoré boli v súlade so žalovanou predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského
súdu je tak v protirečení s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného

účelu náhradného motorového vozidla (bod 35 tohto nálezu), ako aj účelnosťou nákladov za nájom
náhradného vozidla (bod 36 tohto nálezu) a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov súvisiacich
s prenájmom náhradného vozidla, ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania
tohto náhradného vozidla (bod 37 tohto nálezu). Odklon krajského súdu od už uvádzanej interpretácie
v ústavnoprávnom rozmere pri formovaní odpovedí na právne a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany zasiahol do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu,
ako aj jej práva na spravodlivé súdne konanie, čo viedlo ústavný súd k záveru o porušení citovaných
práv zaručených ústavou a dohovorom napadnutým rozsudkom krajského súdu.12. Právne závery vyslovené Ústavným súdom SR sú plne aplikovateľné aj v prejednávanej veci. Podľa
odvolacieho súdu nie je žiadny významný dôvod, pre ktorý by sa mal v danej veci odchýliť od vyššie
uvedených zásad prezentovaných ustálenou rozhodovacou praxou.

13. So zreteľom na uvedené právne závery, predstavujúce ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych
autorít, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného o neprimeranosti doby trvania
nájmu náhradného vozidla poškodeným za celé obdobie zotrvania vozidla v autoservise za účelom
jeho vykonania opravy, teda od 06.02.2024 až 26.03.2024 (50 dní), založenú na tom, že oprava

motorového vozidla poškodeného trvala neúmerne dlhú dobu, čo zakladá dôvod na krátenie poistného
plnenia žalobcovi. Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne
užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Primeranosť nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného
vozidla je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla z
dôvodu, že vozidlo poškodeného sa nachádza v autoservise za účelom jeho opravy. Odvolací súd

považuje tak za správny názor súdu prvej inštancie, že prenájom náhradného vozidla trvajúci 50 dní
zodpovedá dobe, pokým sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise. Poškodený pritom
nemá žiadnu možnosť ovplyvniť dĺžku opravy jeho poškodeného vozidla. Rešpektujúc právne názory
Ústavného súdu Slovenskej republiky ako najvyššej súdnej autority a s prihliadnutím na individuálne
skutkové okolnosti posudzovaného prípadu nezistil odvolací súd žiaden relevantný dôvod na to, aby

žalovaný krátil žalobcovi poistné plnenie - nájomné za 27 dní za prenájom náhradného vozidla.

14. Súd prvej inštancie správne vzal na zreteľ, že náhradné vozidlo je formou kompenzácie za škodu
spôsobenú na motorovom vozidle poškodeného a nutnosť potreby musí byť vnímaná v kontexte
zachovania bežného životného štandardu poškodeného v situácii, kedy na jeho motorovom vozidle bola

spôsobená škoda a svoje vozidlo preto nemôže dočasne používať. Náklady na vypožičanie náhradného
motorového vozidla sú neočakávané náklady a výdavky, ktoré by poškodený nemal pri riadnom užívaní
svojho motorového vozidla. V dôsledku dopravnej nehody poškodený prichádza o možnosť využívať
svoje vlastné motorové vozidlo a v konečnom dôsledku je mu vnútený stav, keď nemožnosť využívať
vlastné motorové vozidlo rieši požičaním náhradného vozidla.

15. Správne vyhodnotil súd prvej inštancie žalovaným predložené dôkazy ohľadne čistej doby trvania
opravy (16,8 hod.) za irelevantné pre spochybnenie dĺžky doby trvania opravy. Správne poukázal na to,
že nebyť škodovej udalosti, uplatnené nároky by poškodenému nikdy neboli vznikli, pričom poškodený
nemôže ovplyvniť, ako dlho bude motorové vozidlo u opravcu. Rovnako námietku žalovaného ohľadne

počtu najazdených kilometrov poškodeným vozidlom pred jeho odovzdaním do opravy, správne
vyhodnotil súd prvej inštancie ako bezpredmetnú, nakoľko nie je spôsobilá spochybniť skutočnosť, že
poškodené vozidlo vyžadovalo opravu, počas ktorej s ním poškodený nemohol dočasne disponovať.

16. V danom prípade preto považoval odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za dôvodné

vychádzať z dĺžky doby nájmu 50 dní, za ktorú dobu je potrebné považovať náklady na prenájom
náhradného vozidla za účelný a nutný náklad, t.j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody v
dôsledku dopravnej nehody, a to vychádzajúc zo skutočnosti, že tieto boli vynaložené poškodeným na
zabezpečenie náhradného vozidla v dôsledku škodovej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, pre
ktorú nemohol poškodený dočasne užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť

jeho opravu. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak by poškodený mohol používať vlastné motorové
vozidlo. Náklady vynaložené poškodeným za nájom náhradného vozidla sú skutočnou škodou, ktorá
poškodenému vznikla v konkrétnej výške, a ktorá by mu nebola vznikla, nebyť poistnej udalosti.

17.Pokiaľideodobuzotrvaniaopravenéhovozidlavautoservisedovystaveniakrycieholistužalovaným,

odvolací súd zastáva názor, že pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla je potrebné
vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo.
Súd prvej inštancie vecne správne ustálil dobu nájmu v dĺžke od vystavenia faktúry za opravu vozidla
dňa 21.3.2024 do prevzatia opraveného vozidla poškodeným dňa 26.3.2024 po tom, ako po opravení
vozidla dňa 21.3.2024, o ktorom nemal poškodený vedomosť, žalovaný dňa 25.3.2024 ukončil likvidáciu

poistnej udalosti a doručil autoservisu za opravu vozidla krycí list. Správne prihliadol súd prvej inštancie
na skutočnosť, kedy sa objektívne dostalo opravené vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a kedy ho
mohol najskôr reálne prevziať. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ
za opravu vozidla neplatil servisu priamo poškodený, ale úhrada nákladov bola vykonaná žalovaným nazáklade jeho dohody so servisom, a vozidlo bolo po doručení krycieho listu, na ktoré je viazané vydanie
opraveného vozidla poškodenému, bezodkladne odovzdané poškodenému, nemôže znášať náklady za
prenájom vozidla poškodený.

18. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až
po zaplatení ceny opravy alebo je možné požiadať poisťovňu škodcu o vydanie krycieho listu
preukazujúceho "prísľub" poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Pokiaľ poškodený využije možnosť
poskytnutia úhrady cenu opravy žalovanou poisťovňou, nemožno nútiť poškodeného aby sám zaplatil

cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne, a pokiaľ nie je faktúra servisu za opravu uhradená
žalovaným, poškodený objektívne nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené poistnou
udalosťou stále trvá. Nie je tiež bez významu, že finančné prostriedky, vo výške zodpovedajúcej cene
opravy poškodeného motorového vozidla, poškodený nemusí mať v deň vystavenia faktúry k dispozícii.
Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal
do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Podľa názoru odvolacieho súdu

nebolo v konaní preukázané, že momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu si mohol
poškodený vozidlo prevziať a reálne užívať ho a nájom náhradného motorového vozidla mohol byť v deň
vystavenia faktúry ukončený. Preto je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od
momentu kedy bolo vozidlo opravené dňa 21.03.2024 až do momentu jeho vydania poškodenému dňa
26.03.2024, teda dňa nasledujúceho po doručení krycieho listu žalovaným dňa 25.03.2024, keď nebolo

preukázané, že by dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený predĺžil svojim úmyselným
konaním alebo nedbanlivosťou.

19. Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej súvislosti
medzi škodovou udalosťou zo dňa 14.11.2023 a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom

za prenájom náhradného vozidla po oprave do doručenia krycieho listu, daná. Škodca zodpovedá za
všetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo všeobecnosti a podľa normálneho priebehu
veci mohlo a malo počítať. V danom prípade mohol škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho
konania bude nielen škoda na vozidle, ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla až do momentu,
keď sa opravené vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie užívanie.

20. Žalovaný nedôvodne namieta, že neboli splnené zákonné podmienky pre realizáciu zádržného
práva k opravenému vozidlu autoservisom. Nešlo o výkon zádržného práva keď v danom prípade
peňažná pohľadávka autoservisu na zaplatenie ceny za opravu vozidla nebola ku dňu ukončenia opravy
21.03.2024 ešte splatná, poškodený sa nedostal do omeškania s jej zaplatením, pretože bola poskytnutá

zábezpeka vo forme vystavenia krycieho listu, že po lehote splatnosti bude pohľadávka autoservisu
uhradená žalovaným z povinného zmluvného poistenia škodcu. V danom prípade, ako na to správe
poukázal i súd prvej inštancie, ide o postup vyplývajúci zo zaužívanej obchodnej praxe, a nie o realizáciu
zádržného práva.

21. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté odvolacím súdom podľa § 396 ods.1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).