Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/287/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125208131
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3125208131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov - matka: D. C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.
XXX/XX, G., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Katarína Filipovičová, advokátka so sídlom
Vajanského 2786/2, Žilina a otec: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, G., t. č. F. XX, G.,
zastúpenýsplnomocnenouzástupkyňou:JUDr.ZuzanaLukačovičová,advokátkasosídlomBratislavská
354/32, Dubnica nad Váhom, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín č. k. 35P/105/2025-113 zo dňa 8. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. m e n í tak, otec je povinný prispievať na maloletú
A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným v sume 320 eur mesačne od 01.08.2025, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky.

Zameškané výživné za čas od 01.08.2025 do 29.01.2026 v sume 360 eur sa otcovi povoľuje splácať
v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po

právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/132/2024-93 zo dňa 10.03.2025 v časti o
výživnom na maloletú A. B..

Vo výroku IV. rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.
35P/105/2025-113 zo dňa 8. októbra 2025 rozhodol tak, že
I. Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca k maloletej A. B. z doterajšej sumy 230,- eur mesačne na sumu
280,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.08.2025, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
II. Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.08.2025 do 30.09.2025 pre maloletú
A. vo výške 100,- eur sa otcovi maloletej povoľuje splácať v mesačných splátkach po 10,- eur na maloletú

spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného
zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Týmto sa v časti výživného na mal. A. B. zmeňuje rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k.
35P/132/2024-93 zo dňa 10.03.2025.IV. Návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k mal. C. B. sa zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 10.07.2025 sa matka domáhala

zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú A. zo sumy 230 eur na sumu 440 eur a na maloletú C.
zo sumy 190 eur na sumu 290 eur, a to od podania návrhu. Taktiež aj zmeny úpravy jej styku s maloletým
I. B., ktorý návrh bol uznesením súdu zo dňa 15.07.2025 vylúčený na samostatné konanie. Rovnako aj
návrh otca o zvýšenie výživného na maloletého I. B..
1.2 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 26, § 62 ods. 1 až 5, 6, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods.

1 veta prvá, ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákona o rodine“), § 217 ods. 2, § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).
1.3 Mal preukázané, že maloleté deti pochádzajú z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/132/2024-93 zo dňa 10.03.2025. Týmto rozsudkom súd
zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli obe maloleté deti na čas po rozvode zverené

do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 230 eur a na
výživu maloletej C. sumou 190 eur. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
17.03.2025. Okrem maloletých detí majú rodičia ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému I., ktorý bol
predmetným rozhodnutím na základe schválenej rodičovskej dohody zverený do osobnej starostlivosti
otca a matka sa zaviazala prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne.

1.4 Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia došlo
k zmene pomerov len u maloletej A., ktorá od septembra 2025 navštevuje strednú odbornú školu
v Bratislave. V súvislosti so štúdiom maloletej na strednej škole mimo miesta bydliska pribudol poplatok
na internát 65 eur mesačne, zvýšili sa výdavky na stravu zo sumy 10 eur na sumu 150 eur mesačne, na
bezlaktózovú stravu zo 100 eur na 130 eur, cestovné z 60 eur na 80 eur. Zmenili sa aj výdavky na lekárov

a lieky - pedopsychiater (zo 160 eur na 40 eur), endokrinológia 10 eur, zubné ošetrenia 30 eur, strojček
na zuby 100 eur, okuliare 250 eur ročne. Súd tieto výdavky vyhodnotil ako opodstatnené a primerané
veku, zdravotnému stavu a štúdiu maloletej. Matka zároveň už v mesiaci august 2025 uhradila
jednorazové náklady spojené so začiatkom školského roka, vrátane školských pomôcok a výbavy. Pri
rozhodovaní o podanom návrhu vychádzal súd prednostne z výdavkovej tabuľky predloženej matkou

(č. l. 78 spisu), ktorá detailne zachytáva rozdiely medzi výdavkami matky v mesiacoch marec 2025,
t. j. v čase pôvodného rozhodovania a v septembri 2025. Matke pribudli nové pravidelné výdavky,
a to výživné na maloletého I. 150 eur, poplatok za internet 17 eur a poistka 5 eur mesačne. Ostatné
položky ako energie, voda, strava, hygiena, či náklady na domácnosť zostali na približne rovnakej
úrovni. Medzi osobnými výdavkami matky súd zaznamenal aj zvýšený výdavok na právničku a súd

(400 eur mesačne), ktorý nemožno považovať za nevyhnutný, keďže ide o dobrovoľné a opakované
právne zastupovanie, ktoré priamo nesúvisí so zabezpečením potrieb maloletých detí pričom vzhľadom
na výšku jej mesačného príjmu (cca 1.300 eur) predstavuje uvedená suma výrazný a neúčelný zásah
do jej rozpočtu. K námietke otca, že maloletá mohla študovať rovnaký odbor v okrese J. alebo H. súd
poznamenal, že rozhodovanie o podstatných otázkach týkajúcich sa maloletých detí, vrátane školy patrí

obomrodičom.Nemožnoodmatkyspravodlivopožadovať,abyvoľbuškolypodriadilavýlučnefinančným
aspektom alebo vzdialenosti od bydliska, pokiaľ zvolený odbor zodpovedá talentu a záujmom dieťaťa.
Pokiaľideoporovnaniepomerovnastraneotcazpotvrdeniaojehopríjmevyplýva,žetentopredstavoval
zaobdobieodjúla2024dojúla2025sumu1.710eur,vrátanedaňovéhobonusu.Jehobytovépodmienky
sa nezmenili, otec žije v spoločnej domácnosti s maloletým I.. Z jeho výpovede vyplynulo, že mesačne

vynakladá na potreby maloletého školské a športové aktivity, cestovné a členské poplatky približne 400
eur, ďalšie bežné výdavky na domácnosť, prevádzku auta, pohonné hmoty, oblečenie, voľnočasové
aktivity, lieky, mobil a príspevky rodičom v celkovej sume približne 1.800 eur mesačne.
1.5 Pri určovaní výživného súd aplikoval zásady primeranosti a rovnakého podielu dieťaťa na životnej
úrovni rodičov, ako aj Metodiky výpočtu výživného v Slovenskej republike, ktorá vychádza z premisy,

že výška výživného rodičov k deťom by mala byť v skutkovo obdobných prípadoch obdobná, bez
ohľadu na skutočnosť, ktorý súd a v ktorom regióne o výške výživného rozhoduje. S prihliadnutím na
zvýšené výdavky matky súvisiace so štúdiom maloletej A. a na schopnosti a možnosti otca považoval
zvýšenie výživného o 50 eur mesačne za primerané a spravodlivé. Otcovi určil výživné v sume 280
eur, čo predstavuje takmer 17 % jeho čistého príjmu. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že maloletá A. sa

sotcomnestretáva.Výživnézvýšilod01.08.2025,odktoréhodňamatkapreukázateľneuhradilavýdavky
súvisiace so začiatkom štúdia maloletého dieťaťa v Bratislave. V súvislosti so zvýšením vyživovacej
povinnosti otca k maloletej A. v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom
za obdobie od 01.08.2025 do 30.09.2025 vo výške 100 eur. Túto sumu dlžného zvýšeného výživnéhopovolil otcovi splácať v mesačných splátkach tak, ako uviedol vo výroku II. rozsudku pod následkom
straty výhody splátok.
1.6 V prípade maloletej C. súd nezistil žiadnu podstatnú zmenu pomerov, keďže výdavky na jej osobné

potreby zostali nezmenené a niektoré, napr. na psychoterapiu 80 eur odpadli. Maloletá stále navštevuje
1. stupeň základnej školy a venuje sa rovnakým záujmovým aktivitám. S otcom sa stretáva, v jeho
domácnosti neprespáva. Rodičmi naposledy dohodnutá suma výživného 190 eur mesačne, tak podľa
súdu dostatočne pokrýva úhradu nevyhnutných výdavkov maloletej a zároveň jej výška je v súlade
sMetodikou,keďprideťochnavštevujúcich1.stupeňzákladnejškolyacelkovompočtedetí3jezákladné

výživné v rozsahu 11 %, čo zodpovedá sume cca 187 eur. S ohľadom na uvedené preto súd návrh matky
o zvýšenie výživného na maloletú C. výrokom III. toho rozsudku zamietol.
1.7 V danej veci súd v zmysle § 58 ods. 1 v spojení s § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len „CMP“ rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie

zo dňa 30.10.2024 (správne 30.10.2025 - poznámka odvolacieho súdu) odvolávajúc sa na ust. § 365
ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP.
2.1 Matka vytýkala súdu, že v bode 25. odôvodnenia, súd ako odôvodnené potreby maloletej A.
opomenul zohľadniť novovzniknuté oprávnené výdavky na školské pomôcky a animátorské školenia
v sume spolu 170 eur mesačne, hoci ich mal za preukázané. V dôsledku uvedeného dospel

k nesprávnemu ustáleniu skutočného stavu veci, keď porovnávacou metódou obdobia od ostatného
rozhodovania so stavom v čase rozhodovania vychádzajúc z bodu 25. odôvodnenia ustálil zmenu
pomerov vyčíslením výdavkov na maloletú A. v sume 135 eur mesačne (zvýšenie výdavku na stravu
o 140 eur, zvýšenie výdavku na bezlaktózovú stravu o 30 eur, zvýšenie cestovných výdavkov o 20 eur
a pribudnutím výdavku na internát, pričom zároveň započítal zníženie výdavku na psychoterapiu zo 160

eur na 40 eur mesačne, t. j. 255 eur – 120 eur = 135 eur). Tiež nie je zrejmé, že podľa akého kritéria
súd pristúpil k určeniu vyššej sumy, na ktorej sa má podieľať matka, ktorá preukázateľne zabezpečuje
výdavky na maloletú vo vyššej miere, než otec, ktorý sa s dieťaťom nestretáva. Ak súd ustálil zmenu
pomerov vyčíslením sumy 135 eur mesačne, považuje za nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia
súdu, čím sa stáva nepreskúmateľným, z akého dôvodu zaviazal otca povinnosťou hradenia zvýšených

výdavkov na maloletú A. sumou 50 eur a matku, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti sumou 85
eur. Podľa matky súd tiež nijakým spôsobom neskúmal ani rozpor v príjmoch a výdavkoch otca, ktorý
pri ním deklarovanom príjme dokonca pod úrovňou priemerného príjmu zisteného prostredníctvom
zamestnávateľa, teda pod úrovňou sumy 1.700 eur deklaroval svoje výdavky vo výške približne 1.800
eur (viď odôvodnenie bod 26. rozsudku).

2.2 Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného na maloletú C. matka sa s odôvodnením
súdu prvej inštancie nestotožnila. Napriek skutočnosti, že od ostatnej úpravy výživného na maloletú C.
uplynula doba iba 7 mesiacov, v konaní bolo preukázané, ktorú skutočnosť nerozporoval ani samotný
otec, že na mimoriadnych výdavkoch na maloletú, ktoré boli súdu riadne preukázané a vyčíslené sa
nijako nepodieľa, hoci mu ona tieto riadne zasiela a opakovane žiada o podieľaní sa polovičnou

sumou. Práve uvedená skutočnosť je podstatná k prijatiu záveru o zmene pomerov, ktorá nastala
i na strane maloletej C., z ktorého dôvodu je nevyhnutné, aby sa daným stavom a úmyselným sa
vyhýbaním, prispievaním na jej oprávnené potreby zo strany otca dôsledne zaoberal a neobmedzil sa
na skúmanie zmeny pomerov súvisiacimi výlučne s vekom, resp. zdravotným stavom dieťaťa. Tieto
mimoriadne oprávnené výdavky maloletej C. v čase ostatného rozhodovania súdu neboli známe, preto

mala za to, že na strane maloletej došlo v dôsledku ich vzniku k zmene pomerov.
2.3 Na záver matka poukázala na to, že hoci v súčasnej dobe existuje usmernenie Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky vo veciach výživného, táto metodika má výlučne odporúčací
charakter a nie je pre súdy právne záväzná.
2.4 S poukazom na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 13.11.2025 navrhol
odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu.
3.1 Uviedol, že zvýšené výdavky matky súvisiace so štúdiom maloletej A. akceptoval, hoci má v osobnej

starostlivostispoločnéhomaloletéhosynaI.B.,ktorémusaodjúla2025podstatnezvýšilinákladynajeho
výživu a uhrádzať už takto zvýšené výživné na maloletú A. bude pre neho finančne náročné. Maloletý I.
má ísť hrať turnaj vo futbale do Dánska s poplatkom 700 eur, pričom otec mu už nebude tento poplatok
mať z čoho zaplatiť a na turné nebude môcť ísť. Podľa otca pri určovaní výživného súd aplikoval zásaduprimeranosti a rovnakého podielu dieťaťa na životnej úrovni rodičov a Metodiku výpočtu výživného v SR.
Zvýšené výživné v sume 280 eur mesačne tak predstavuje sumu takmer 17 % jeho čistého príjmu za
obdobie od júla 2024 do júla 2025, vrátane daňového bonusu a prídavku na dieťa (súd vychádzal zo

sumy 1.710,49 eur, hoci výplata bez odmien je v čistej sume iba 1.400 eur mesačne). Súd prihliadol aj na
skutočnosť, že od podania návrhu na zvýšenie výživného matkou od júla 2025 sa maloletá bezdôvodne
prestala stretávať s otcom, hoci dovtedy bol ich vzťah dobrý a fungujúci, čo on aj počas súdneho konania
potvrdil, že dcéra si jeho číslo zablokovala v mobile. Až na základe vyjadrení matky v konaní pochopil, že
jeho odmietanie zo strany dcéry je účelové, pretože po rozhodnutí súdu sa spojil s maloletou cez syna I.

atátosnímkomunikovalanormálne.Pokiaľmatkavpodanomodvolanínamietala,žesúdmalprizvýšení
výživného zohľadniť jej zvýšené náklady na školské pomôcky a animátorské školenie v údajnej výške
170 eur mesačne, čo však v konaní nijako nepreukázala otec mal za to, že súd postupoval správne, keď
zohľadnil nárast výdavkov súvisiacich so štúdiom mimo bydliska a internátom.
3.2 Ďalej otec uviedol, že rozhodnutie súdu, ktorým zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na
maloletú C. považuje za zákonné a správne, pretože nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov,

výdavky dokonca klesli. Určenú sumu výživného vo výške 190 eur mesačne preto považuje na jej výživu
za dostatočnú aj s ohľadom na Metodiku výpočtu výživného v SR.
3.3 V závere mal za to, že podané odvolanie matky považuje preto za nedôvodné v celom rozsahu.
Výživné má predovšetkým pokryť odôvodnené potreby detí, nie však výdavky matky, ktorá ich pred
súdom umelo vytvára a navyšuje.

4. Matka na vyjadrenie otca písomne nereagovala.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky a vyjadreniu otca písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Žiline, ako súdu odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP) účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutievydané(§359CSP,7ods.1CMP)protirozhodnutiu,ktorémožnonapadnúťtýmtoopravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania, len ak mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) postupom podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie vo výrokoch I., II. a súvisiacom výroku III. zmenil (§ 388 CSP) a vo výroku IV. potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom (§ 65
CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bolo posúdiť, či súd rozhodol vecne správne keď napadnutým
rozsudkom rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. z doterajšej sumy 230 eur
mesačne na sumu 280 eur mesačne, s účinnosťou od 01.08.2025, ktoré je otec povinný prispievať
k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a ktorým návrh matky na zvýšenie vyživovacej

povinnosti otca k maloletej C. zamietol.

8. Proti rozsudku okresného súdu podala matka odvolanie namietajúc vo vzťahu k maloletej A.
nezohľadnenie výdavkov na školské pomôcky a animátorské školenia v sume 170 eur mesačne napriek
ich preukázaniu. Čo sa týka maloletej C. mala za to, že nastala zmena pomerov napriek tomu, že od

poslednejúpravyuplynuladobaiba7mesiacovatovdôsledkuvznikumimoriadnychvýdavkovmaloletej,
na ktorých sa otec nepodieľa polovičnou sumou.

9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

10. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu
podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí
byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že

sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne a to
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných
nákladov.11. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí
preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom

a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného
je predovšetkým dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu
k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav,
schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou
dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými

aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnať zistené aktuálne schopnosti, možnosti
a majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru
buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti
s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov
v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu
na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak

majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje
navonok.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu ako aj konania,
ktoré mu predchádzalo mal za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu

a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Správne tiež uzavrel, že
v danej veci od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletej A., ktorá
sa nástupom na strednú školu pripravuje na budúce povolanie. Pri určení výšky výživného však odvolací
súd dospel k záveru, že okresný súd nevyvodil správny právny záver pokiaľ ho zvýšil len o sumu 50 eur
mesačne v súvislosti so štúdiom maloletej (Stredná odborná škola kaderníctva a vizážistiky v Bratislave)

a teda mimo bydliska maloletej (G., K.. J.). Zhodne s okresným súdom, možno konštatovať nasledovné
výdavky oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu – internát 65 eur, cestovné viac o 20 eur, predtým strava
v školskej jedálni 10 eur teraz 150 eur, rozdiel 140 eur, predtým bezlaktózová strava 100 eur – teraz
130 eur, rozdiel 30 eur, psychoterapia z 20 eur na 40 eur. Bolo však potrebné započítať aj povinné
školské pomôcky na odborný výcvik (viď prehľad pomôcok a materiálu na odborný výcvik v študijnom

odbore kozmetik vystavený školou - č.l. 79, ako aj č.l. 41 spisu), ktoré si má žiak zabezpečovať sám
a ktoré boli matkou faktúrou i bločkami preukázané (č.l. 37, 102 spisu). Niektoré z týchto pomôcok (napr.
pracovné oblečenie, pinzety, štetce) nie je však potrebné meniť každý mesiac a preto nebolo možné
akceptovať matkou uvádzanú sumu 150 eur (č.l. 78 spisu). Pokiaľ však matka v odvolaní uvádzala
ako výdavok maloletej i animátorské školenia v sume 20 eur, tak na pojednávaní dňa 08.10.2025

dodala, že na tieto maloletá chodila v lete. Nejde preto o pravidelný výdavok. Zohľadniac tak aj školské
pomôcky, ktoré vzhľadom na zameranie školy je potrebné bez pochýb považovať za opodstatnené, bolo
podľa odvolacieho súdu za odôvodnené považovať výživné zvýšené o sumu 90 eur mesačne berúc do
úvahy aj poskytované dávky (rodinné prídavky v sume 60 eur). Plnenie vo výške 320 eur mesačne tak
dokáže zabezpečiť potreby dieťaťa vo veku 16 rokov navštevujúceho strednú školu a prospešné jeho

všestrannému vývoju v súčasnej dobe. Rovnako je vzhľadom na zárobkové pomery otca (súd vychádzal
zo sumy 1.710,49 eur) v jeho v schopnostiach výživné uhrádzať. K poukazovaniu otca vo vyjadrení
k odvolaniu, že bez odmien je jeho čistá mzda v sume iba 1.400 eur mesačne je potrebné uviesť, že
aj keď na odmenu nie je nárok, ak je vyplatená je súčasťou príjmu (za mesiac jún 2025 otec dosiahol
čistý mesačný príjem aj v sume 2.093,82 eur). Matkou navrhované výživné vo výške 440 eur mesačne

považoval odvolací súd za neprimerané pretože nezohľadňuje, že vzhľadom na vek maloletej by sa na
výživnom mala podieľať aj ona majúca priemerný čistý mesačný príjem v sume 1.304,70 eur mesačne.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd s použitím § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.
zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným a to sumou 320 eur

mesačne od 01.08.2025 (akceptujúc návrh matky), vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
ako aj v súvisiacom výroku III. konštatujúcom zmenu pôvodného rozsudku.

14. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšenom výživnom došlo aj
k zmene rozsudku vo výroku II. o zameškanom výživného za čas od 01.08.2025 do dňa rozhodnutia

krajského súdu t. j. 29.01.2026. K výpočtu celkovej sumy 360 eur dospel nasledovne: rozdiel medzi
určeným výživným 320 eur a naposledy rozhodnutým výživným 230 eur predstavuje 90 eur x 6 mesiacov
= 540 eur. Na výzvu odvolacieho súdu bolo zhodnými písomnými podaniami účastníkov konania
preukázané, že otec zaplatil za čas od rozhodnutia okresného súdu sumu 180 eur (11/2025 - 50 eur +10 eur zameškané výživné, 12/2025 - 50 eur + 10 eur zameškané výživné, 1/2026 - 50 eur + 10 eur
zameškané výživné). Odpočítajúc tak zo sumy 540 eur sumu 180 eur rozdiel predstavuje sumu 360
eur. Uvedenú sumu súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur prihliadajúc na to, aby

bolo zabezpečené splatenie dlhu v primeranej dobe vzhľadom na vek maloletej a neboli ohrozené práva
žiadneho z účastníkov (otec má v osobnej starostlivosti syna a má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej
C.) a to spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod
stratou výhody splátok, t. j. v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stane celý nedoplatok
splatným naraz.

15. Pokiaľ ide rozhodnutie okresného súdu, ktorým bol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú
C. zamietnutý, odvolací súd sa s vyhodnotením zistených skutočností ako i právnym záverom okresného
súdu stotožnil. Aj podľa neho nedošlo od rozhodnutia okresného súdu k takej podstatnej zmene pomerov
na jej strane, ktorá by si odôvodňovala zvýšenie výživného nakoľko maloletá je staršia o 1 rok a naďalej
navštevuje rovnaký stupeň základnej školy. Na tomto mieste poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov,

ktorá sa ustálila na tom, že podstatnou zmenou pomerov na strane maloletých detí pri rozhodovaní
o výživnom sa považuje zmena resp. prechod dieťaťa z prvého stupňa základnej školy na druhý stupeň
základnej alebo prechod zo základnej školy na strednú, resp. zo strednej na vysokú. Až v tomto smere
dochádzaudieťaťakpodstatnejzmene,ktoráspočívanielenvozvýšenívýdavkovspojenýchsoštúdiom,
ale aj k zvýšeniu výdavkov potrebných na zdravý fyzický a psychický rozvoj dieťaťa. K poukazovaniu

matky v odvolaní na mimoriadne výdavky v súvislosti so záujmovou činnosťou dieťaťa (klavír, tanečná)
je potrebné uviesť, že aj v čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletá sa uvedenej činnosti
venovala a preto boli tieto voľnočasové aktivity maloletej vyhodnocované.

16. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov

konania (prvoinštančných aj odvolacích) nanovo a to podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 2 CSP, podľa
ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie. Podľa § 52, § 57 CMP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania nakoľko návrh na náhradu trov konania nebol podaný a neboli
zistené ani dôvody pre použitie výnimky v zmysle ust. § 55 CMP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).