Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 77Csp/202/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124357948
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Beňák

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:6124357948.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa,

a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v B., C. X, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., IČO: 55 962 165, so sídlom
Stankovany 549, o zaplatenie 28.906,10 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu proti žalobcovi s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou doručenou upomínaciemu súdu žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť

mu sumu 28.906,10 € s príslušenstvom, ako aj trovy konania z dôvodu neuhradených splátok úveru.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola
so žalovanou uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 14.12.2018 (ďalej
len zmluva o úvere), v súlade s ktorou žalobca poskytol žalovanej medziúver vo výške 29.000 €.
Žalovaná sa zaviazala do pridelenia cieľovej sumy vkladať na konto sporenia sumu vo výške 222,75 €,
z ktorej splátka úroku bola vo výške 5,29% ročne a činila sumu 127,85 € a suma 80,40 € tvorila vklady

sporenia a suma 14,50 € bol poplatok za rizikové životné poistenie. Žalovaná uver nesplácala, porušila
zmluvné podmienky, preto žalobca listom zo dňa 04.12.2023 úver mimoriadne zosplatnil. Žalobca
zúčtoval nasporenú sumu žalovanej vo výške 3.094,10 € so sumou poskytnutého medziúveru vo výške
29.000 €, čo predstavuje po započítaní sumu 25.905,86 € (istina) s prísl.

3. Upomínací súd vyzval žalobcu na opravu v časti úrokov a tiež, aby preukázal bonitu žalovanej.

4. Žalobca doložil listinné dôkazy preukazujúce, že dostatočne skúmal bonitu žalovanej a súčasne
opravil petit žaloby v časti úrokov. Žalobca sa tak domáhal zaplatenia sumy istiny 25.124,20 €, úrokov
vo výške 2.573,21 €, neuhradeného poistného vo výške 188,50 €, zmluvných úrokov od 10.02.2024
do 16.05.2024 vo výške 363,20 €, zmluvných úrokov od 17.05.2024 do 15.02.2038, najviac do sumy
12.637,04 € a úrokov z omeškania.

5. Upomínací súd následne v zmysle upraveného žalobného petitu vydal platobný rozkaz sp. zn.

22Up/1399/2024 dňa 12.09.2024.

6. Žalovaná podala včas vecne odôvodnený odpor. Mala za to, že žalobca neuviedol, ako skúmal bonitu
žalovanej. Mal za to, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 348 € bol hradený z výšky úveru, tedaúver nebol vo výške 29.000 € ale vo výške 28.652 €, čo má za následok nesprávny údaj o RPMN, preto
je úver bezúročný a bez poplatkov. Súčasne namietala neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru. Žiadala žalobu zamietnuť.

7. Žalobca v replika mal za to, že skúmal bonitu žalovanej, čo aj preukázal predložením listinných
dôkazov súdu. Čo sa týka výšky RPMN, poprel tvrdenia žalovanej o jej nesprávnej výške, pričom
poukázal na uznesenie NS S zo dňa 24.02.2021 sp. zn. 7Cdo/183/2020. Čo sa týka poplatku za
poskytnutie úveru, zmluvné strany sa slobodne dohodli na to, že celková suma bude znížená o tento

poplatok. Podľa vyjadrenia národnej banky SR známe z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že
spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je splatný v deň uzavretia zmluvy, môže byť
zohľadnený pri výpočte RPMN dvoma spôsobmi. Jeden zo spôsobov je taký, že výška poplatku
sa odpočíta od sumy úveru, pričom pri oboch výpočtoch je výsledná výška RPMN rovnaká. Čo sa
týka mimoriadneho zosplatnenia úveru uzavrel, že splnil všetky zákonné podmienky predčasného
zosplatnenia úveru.

8. Žalovaná v duplike poukázala na to, že žalobca pri skúmaní bonity vôbec nezohľadnil náklady
na bývanie a celkovo náklady na živobytie. Zotrvala na tvrdení, že úver nebol zosplatnený v súlade
so zákonom, nakoľko upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ako aj samotné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti neuvádza identifikáciu mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna

splatnosť úveru a preto sú tieto úkony v zmysle ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. pre neurčitosť neplatné
právne úkony.

9. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22.04.2025 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa
12.05.2025 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.087,92 € s prísl., v prevyšujúcej časti

žalobu zamietol a žalobcovi priznal nároku na náhradu trov konania v rozsahu 64,80% proti žalovanej.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov, že v konaní nedošlo k platnému
zákonnému zosplatneniu úveru v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. v spojení s ust. § 565 Obč. zák.,
preto žalobkyni priznal splátky splatné do rozhodnutia súdu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

10. Proti tomuto rozsudku, čo do vyhovujúcej časti, podala včas odvolanie žalovaná. Krajský súd
v Košiciach ako odvolací súd rozhodol uznesením zo dňa 30.09.2025 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd
rozhodol ultra petitum, poukázal na ust. § 216 CSP a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 12.02.2024
sp. zn. 4Cdo/85/2021.

11. Súd doručil uznesenie odvolacieho súdu stranám sporu a nariadil vo veci pojednávanie dňa
08.01.2026, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal pojednávať
v jeho neprítomnosti a nedostavila sa ani žalovaná. Dostavil sa právny zástupca žalovanej. Vychádzajúc
z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.

12. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

13. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.12.2018 uzavretej medzi žalobcom
a žalovanou poskytol žalobca žalovanej medziúver vo výške 29.000 €. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy

o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých
zmluvných podmienok pre stavebné sporenie sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou
sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver vo výške cca 17.202,92 €. Základné podmienky
boli: celková výška medziúveru 29.000 €. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 53.688,83 €.
Účelom zmluvy boli stavebné úpravy, modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátanie súvisiacich

drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. Žalovaná porušila zmluvne
dohodnuté podmienky a dostala sa do omeškania so plácaním splátok úveru, na základe čoho žalobca
žalovanú upomínal na doplatenie omeškaných splátok. Listom zo dňa 04.12.2023 žalobca upozornil
žalovanú, že je v omeškaní so splátkami. Keďže žalovaná omeškané splátky nedoplatila, žalobca
vyhlásil dňa 09.02.2024 mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca si v konaní uplatnil sumu istiny vo výške

25.124,20 € s prísl. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22.04.2025 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
zo dňa 12.05.2025 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.087,92 € s prísl., v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nároku na náhradu trov konania v rozsahu 64,80% proti
žalovanej. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov, že v konaní nedošlok platnému zákonnému zosplatneniu úveru v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. v spojení s ust. § 565
Obč. zák., preto žalobkyni priznal splátky splatné do rozhodnutia súdu a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Odvolanie, čo do vyhovujúcej časti a do výroku o trovách konania, podala včas žalovaná.

14. Po tom, ako odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
predmetom konania ostala pohľadávka žalobcu vo výške 5.087,92 € s prísl. s tým, že úver je bezúročný
a bez poplatkov a, že v konaní úver nebol zákonne predčasne zosplatnený, keďže takto to uzavrel súd
prvej inštancie a žalobca odvolanie nepodal. Jedinou spornou skutočnosťou tak ostala len otázka, či súd

môže priznať nepremlčané splátky do rozhodnutia súdu alebo nie.

15. Podľa § 216 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (ods. 1). Súd môže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu ods. 2).

16. Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac,
než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“, sa
vzťahuje k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké
dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou
náležitosťou žaloby (viď § 132 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje aj výnimku, keď súd môže

prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak z
osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami (čo však vzhľadom na
spotrebiteľský charakter prejednávanej veci nebol posudzovaný prípad). Súd musí rešpektovať predmet
konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového
základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady

viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna
kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je
obligatórnou náležitosťou žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp.zn. 4 M Cdo
15/2010).

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 v uznesení z 12.02.2024 ustálil, že
priznanie plnenia z iného skutkového základu (jednotlivé, už splatné a nepremlčané splátky), než aký
bol vymedzený v žalobnom návrhu (zosplatnenie), je jeho prekročením. Dovolací súd tiež vyslovil, že:
„Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá sa na jediné pojednávanie nariadené
odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom),

v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol
žalovaný, porušil tým zásahu „ne ultra petitum“, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces“.

18.OdvolacísúdbolvosvojomzrušujúcomrozhodnutívzhodesvyššieuvedenýmnázoromNajvyššieho
súdu SR (a aj naňho poukázal). Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,

preto nemôže priznať žalobcovi ani splatné splátky do rozhodnutia súdu, s poukazom na vyššie uvedené
rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz12.02.2024,keďžebyprekročilžalobnýnávrh.Súd
tiežpoukazujeust.§294CSP,vzmyslektoréhosazmenažalobyvspotrebiteľskýchsporochnepripúšťa,
ak je žalovaný spotrebiteľom.

19. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

21. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. O nároku na náhradu trov celého (vrátane odvolacieho) konania súd rozhodol v zmysle vyššie
citovanýchzákonnýchustanovení.Žalobcabolvcelomkonaníneúspešný,pretonemánároknanáhradu
trov celého konania. Žalovaná bola napokon v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto má žalovanána základe zásady úspech v spore nárok na náhradu trov celého konania proti žalobcovi. Súd zároveň
nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).