Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/172/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125202014
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4125202014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa (osoby oprávnenej na výživné): A.
B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, C., t. č. bytom „D.", E. F. F. D., zastúpeného zákonným
zástupcom: G. H. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, C., súdom ustanovená opatrovníčka,
zastúpená splnomocnenkyňou: AK Zuzana Gáliková, s. r. o., so sídlom Farská 33, Nitra, a osoby
povinnej platiť výživné (povinný): H. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, C., t. č. bytom J. I. XXXX,
zastúpenej splnomocnenkyňou: Mgr. Romana Mravíková, advokátka, so sídlom Coboriho 9, Nitra, o
určenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 29. júla

2025 č. k. 26Pc/9/2025-143, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. uložil osobe povinnej prispievať
na výživu osoby oprávnenej na výživné výživným vo výške 285 eur mesačne od 27.2.2025 vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám osoby oprávnenej na výživné; výrokom II. osobe povinnej platiť výživné
uložil zaplatiť zročné výživné za obdobie od 27.2.2025 do 29.7.2025 vo výške 1445,34 eur do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 77
ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh
na určenie výživného pre plnoletého je dôvodný. Zo zistených pomerov u oprávneného na výživné
vyplýva záver, že nie je schopný sám sa živiť, a teda vyživovacia povinnosť rodičov oprávneného trvá

naďalej aj po dosiahnutí plnoletosti oprávneného. Počas konania došlo k zmene návrhu oprávneného
na výživné, tak, že opatrovníčka žiadala určiť vyššie výživné, pričom sumu určila vo výške 10% z
celkového príjmu osoby povinnej platiť výživné, a to od začatia konania o určenie výživného 27.2.2025.
Vzhľadom na to, že zmena návrhu vo výške výživného nastala počas konania, možno určiť požadovanú
sumu vyššieho výživného aj spätne - od podania samotného návrhu na začatie konania o určenie
výživnéhonaplnoletúosobu.Príjemosobypovinnejplatiťvýživnébolzistenývovýškevovýške3062eur
mesačne (príjem z prenájmu bytu, z prenájmu pozemkov, príjem zo zamestnania, príjem z dôchodku),

teda opatrovníčkou požadovaných 10% z príjmu povinného predstavuje 306 eur. Vzhľadom na to,
že otec - povinný platiť výživné neplní vyživovaciu povinnosť, súd vyhovel návrhu čiastočne a určil
výživné vo výške 285 eur mesačne od podania návrhu. Oprávnený na výživné trpí duševnou poruchou,
v dôsledku ktorej bol pozbavený v spôsobilosti na právne úkony, je plne invalidný, je však mobilný.Oprávnený na výživné je odkázaný na celodennú starostlivosť druhej osoby, ktorá mu je zabezpečovaná
aktuálne v zariadení sociálnych služieb celoročne. Poberanie sociálnej dávky - invalidného dôchodku
neznamená zánik vyživovacej povinnosti rodičov oprávneného na výživné. Oprávnený na výživné nikdy

nenadobudne schopnosť vlastnou prácou sa živiť, vlastným konaním sa snažiť usmerňovať svoj život,
pričom túto situáciu si nezapríčinil sám. Aktuálna suma invalidného dôchodku vo výške 482 eur
mesačne nepostačuje ani na krytie mesačných úhrad za jeho pobyt v zariadení sociálnych služieb.
Vzhľadom na to, že oprávnený má zabezpečený celoročný pobyt v sociálnom zariadení, nepoberá
žiadne kompenzačné príspevky na zvýšené náklady v súvislosti s ošatením a prevádzkou auta. Takmer

všetky výdavky prevyšujúce príjem oprávneného z invalidného dôchodku pokrýva opatrovníčka - jeho
matka, ktorá ho pravidelne bráva aj do domáceho prostredia, približne 14 dní do mesiaca. Okrem
toho ho bráva na kúpeľné pobyty, dovolenky, výlety. Opatrovníčka mu zabezpečuje oblečenie, obuv,
stravovanievdomácomprostredí,zdravotnústarostlivosť,lieky,vitamíny,nevyhnutnéapovinnévýdavky
v súvislosti s údržbou auta slúžiaceho pre potreby oprávneného na výživné, teda povinné zákonné
poistenie, opravy vozidla. Oprávnený na výživné vyžaduje zvýšenú starostlivosť súvisiacu s viacerými

zdravotnými problémami a návštevami rôznych špecializovaných ambulancií. Priemer výdavkov za
rok 2025 je 415 eur mesačne. Matka oprávneného na výživné dosahuje príjem vo výške 1988 eur
mesačne v čistom. Otec - povinný platiť výživné dosahuje príjem 3062 eur priemerne mesačne. Z takto
zistených majetkových a príjmových pomerov otca je suma výživného vo výške 285 eur primeraná jeho
schopnostiach a možnostiam, jeho životnej úrovni a odôvodneným potrebám oprávneného na výživné

- plnoletého syna, ktoré môžu byť uspokojované aj nad rámec základných, nevyhnutných životných
potrieb. Životná úroveň rodičov je vyššia ako priemer. Povinnému platiť výživné po odpočítaní výživného
v sume 285 eur z celkových príjmov zostane minimálne suma 2770 eur na úhradu výdavkov na
bývanie a bežné životné potreby, pričom tieto zdieľa so svojou manželkou, ktorá je pracovne činná
s príjmom 1070 eur mesačne priemerne. Teda životná úroveň povinného platiť výživné je vyššia ako

matky oprávneného na výživné. Povinný platiť výživné nepreukázal, že garsónku prenajíma len za
prevádzkové náklady 150 eur mesačne, nepreukázal, či osoby, ktoré tam žijú sú odkázané na takúto
úľavu z mesačného bežného nájmu v porovnateľnej nehnuteľnosti. Za príjem povinného platiť výživné
súd považoval samozrejme aj príjem z prenájmu bytu, ktorý previedol na svojho druhého syna. Matka
uhrádza výdavky z nižšieho príjmu vo výške 1988 eur mesačne. Platí úver vo výške 205 eur mesačne

a náklady na bývanie 237 eur mesačne (elektrina, voda, plyn, mesačný rozpis ročných výdavkov na
opravy, údržbu, dane, poplatky). Z príjmu zabezpečuje ďalej stravu, ošatenie, hygienu pre seba a
všetky potreby oprávneného na výživné. Vzhľadom na to, že povinný platiť výživné nezabezpečuje
potreby oprávneného mimo určeného doplatku za pobyt v zariadení vo výške 40 eur mesačne, tak práve
adekvátne finančné prispievanie na výživu syna je kompenzáciou činností a výdavkov, ktoré vynakladá

a vykonáva matka. Matka oprávneného na výživné sa stará o zabezpečenie čo najkvalitnejšieho života
syna. Sprevádza ho na lekárske vyšetrenia, pobyt v nemocnici, zabezpečuje ošatenie, obuv, lieky,
výživovédoplnky,taktiežaktivitymedziľuďmi,čonepochybnejenaprospechoprávneného,ktorýnapriek
duševnej poruche vníma svet, vníma pocit radosti, spokojnosti. Matka mu poskytuje podnety v podobe
výletov, zážitkov. Zabezpečuje mu jeho život znesiteľnejším, pričom zariadenie sociálnych služieb toto

nedokáže reálne poskytnúť. Je legitímne zabezpečiť výživu, starostlivosť o oprávneného na výživné
nad rámec "základného" pobytu v zariadení sociálnych služieb, pretože to umožňujú príjmy, životná
úroveň povinného platiť výživné, aj matky oprávneného s cieľom zlepšiť kvalitu jeho života, zdravia,
možnosti byť v rodinnom prostredí s blízkymi osobami. Súd neurčil sumu nad rámec 250 eur na tvorbu
úspor ako požadoval povinný platiť výživné vzhľadom na to, že celkové potreby osoby oprávnenej na

výživné odôvodňujú okamžité úhrady výživného v plnej určenej výške mesačne, vzhľadom na priemerné
mesačné náklady na oprávneného a jeho zdravotný stav. Súd určil vyživovaciu povinnosť od podania
návrhu, nie od času rozhodnutia ako požadoval povinný platiť výživné, pretože preukázané výdavky
matky na oprávneného na výživné vznikali mesačne už pred podaním návrhu a povinný sa na nich
nepodieľal v žiadnom rozsahu. Vzhľadom na to, že súd určil vyživovaciu povinnosť od 27.2.2025,

vznikla osobe povinnej platiť výživné ku dňu vyhlásenia rozhodnutia povinnosť zaplatiť zročné výživné
v sume 1445,34 eur. Suma zročného výživného pozostáva z alikvotnej časti za mesiac február 2025
vo výške 20,34 eur (285 eur/28dní x 2 dni z mesiaca február 2022) a zo sumy 1 425 eur (výživné
285 eur x zvyšných 5 mesiacov marec až júl 2025). Zročné výživné súd uložil povinnosť zaplatiť v
klasickej zákonom určenej 3 - dňovej paričnej lehote vzhľadom na to, že príjmové a celkové pomery,

životná úroveň povinného platiť výživné to umožňuje. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože súd nevzhliadol
dôvod na iné rozhodnutie. Opatrovníčka oprávneného na výživné žiadala v návrhu priznať náhradu trov
konania v plnom rozsahu, avšak neuviedla v návrhu, a ani na pojednávaní dôvod tohto nároku. Doúvahy neprichádza podľa názoru súdu ani ustanovenie § 55 CMP podľa, ktorého súd môže náhradu
trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Ide o výnimku a
túto výnimku je dôvodné použiť len v prípadoch, ktoré sa natoľko odlišujú, že všeobecné pravidlo o

trovách konania by nebolo spravodlivé. Konania o určenie výživného je štandardným konaním, nijako sa
nevymyká z rámca iných obdobných konaní v sporoch rodičov a detí, resp. plnoletých osôb oprávnených
na výživné. Opatrovníčka oprávneného na výživné mohla návrh podať kedykoľvek v minulosti. Navyše
v prípade požiadavky priznania trov, trovy neboli ani vyčíslené a suma nebola uplatnená návrhom a súd
o trovách a ich výške môže rozhodnúť len na návrh.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý navrhol rozsudok
vo výroku I. zmeniť a určiť mu povinnosť platiť výživné vo výške 250 eur od právoplatnosti rozhodnutia
a výrok II. zrušiť. Uviedol, že v rámci konania žiadal o zabezpečenie dôkazu, a to vykonaním dopytu
v ústave sociálnych služieb, v ktorom je oprávnený umiestnený, a to čo do rozsahu stretávania sa
oprávneného s opatrovníčkou a povinným, pričom súd tento dôkaz nevykonal s tým, že si ho má
zabezpečiť povinný sám. Napriek tomu sa súd bez ďalšieho stotožnil s vyjadrením opatrovníčky, že si

bráva oprávneného na výživné k sebe domov cca 14 dní v mesiaci. Poukázal na to, že počas obdobia
pandémie museli byť v prospech oprávneného zabezpečené všetky potrebné plnenia ako lekárska
starostlivosť, holič, kozmetika, pedikúra priamo samotným ústavom sociálnych služieb. Rovnako súd
nemal preukázané, že všetky výdavky predložené opatrovníčkou slúžia výlučne a len pre potreby
oprávneného. Uviedol plnenia súvisiace s používaním motorového vozidla, ako PZP alebo opravy,

ktoré sú spojené aj s užívaním vozidla opatrovníčkou. Plnenia, ktoré sú uhrádzané priamo ústavu,
v sebe zahŕňajú platby za stravu. V prípade, ak sa oprávnený nenachádza v ústave, mali by byť tieto
platby krátené alebo vrátené na účet oprávneného. Súd nemal ničím, okrem podkladov predložených
opatrovníčkou, preukázané, aké sú reálne potreby oprávneného, nemal stanovisko ústavu o plneniach,
ktoré súd zabezpečované priamo ústavom, a ktoré je možné si doplatiť, prípadne či služby, ktoré

opatrovníčka oprávnenému poskytuje, sú v jeho prospech, či takto vynaložené výdavky predstavujú
plnenia v prospech oprávneného. Napriek uvedenému je ochotný platiť výživné vo výške 250 eur
mesačne. Čo sa týka zročného výživného poukázal na to, že sa jednalo o plnenia, ktoré bola povinná
opatrovníčka s ním vopred prekonzultovať. Takéto peňažné plnenia vykonala opatrovníčka sama,
nepredložila súdu žiadne dôkazy, že by ho o nich vopred informovala, a súd ani nemal preukázané, že

počas celého obdobia od podania návrhu boli v prospech oprávneného vynaložené plnenia, ktoré boli
nevyhnutné.

4. K odvolaniu povinného sa písomne vyjadrila opatrovníčka oprávneného, ktorá mala za to, že súd
prvej inštancie mal vo veci dostatok podkladov a rozhodol v prospech osoby, ktorá je zároveň osobou

chránenou,objektívneaspravodlivotak,abyjejďalšíživotbolpríjemnejší,smožnosťouzabezpečovania
lepšieho zdravia a šťastnejší vzhľadom na jej ťažký zdravotný stav. Povinný od narodenia neprejavoval
ooprávnenéhozáujem.Nikdyhonezaujímalsynovzdravotnýstav,čomáoblečené,obuté,žemárodinu,
ktorá by mu mala dať aspoň lásku a teplo domova počas tých pár dní, ktoré bol so svojou rodinou. Od
rozvodu manželstva v roku 2005 sa o syna stará sama, rieši všetky administratívne veci, zabezpečenie

jeho pobytu v zariadení sociálnych služieb, nakupuje mu oblečenie, obutie, výživové doplnky, absolvuje
s ním lekárske vyšetrenia a snaží sa mu čo najviac zlepšiť jeho zdravie a dopriať mu zažívať pocit rodiny
a jej spolupatričnosti k nej podľa jej fyzických možností. Oprávnený sa pravidelne stretáva s jej širšou
rodinou, kde sa cíti veľmi dobre a teší sa na deti. Chodia na rôzne podujatia, za kultúrou a stretávajú sa
s priateľmi. Ona predložila súdu všetky doklady. Čo sa týka motorového vozidla, toto zakúpila po rozvode

na splátky, aby mohla syna voziť zo ZSS v D. K. I. do C. a späť, navštevovať lekárske vyšetrenia, pretože
syn nemohol cestovať autobusom. Motorové vozidlo má v súčasnosti 19 rokov, je značne opotrebované,
lebo ho využíva na pravidelnú prepravu syna. Pokiaľ sa syn v zariadení nestravuje, platba za stravu
(denná stravná jednotka v hodnote 10,26 eur) je poukázaná na jej účet, z ktorého kupuje potraviny
a pripravuje stravu pre syna počas pobytu doma, čo ju stojí oveľa viac.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 písm. b/ CMP) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365

ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a §
66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania,
či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je určenie výživného na plnoleté dieťa.
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie povinnému uložil platiť navrhovateľovi výživné
vo výške 285 eur mesačne vždy do 15. v mesiaci vopred počnúc 27.2.2025 a zročné výživné za obdobie
od 27.2.2025 do 29.7.2025 vo výške 1445,34 eur povinnému uložil zaplatiť do rúk navrhovateľa do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na ich náhradu.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v celom
rozsahu.

8. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie

skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne
posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu

odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

9. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal
v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým

záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v
súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení
dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými
závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá
ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP, pričom je samozrejmé, že odvolateľ nemusí súhlasiť so všetkými

skutkovými a právnymi závermi v ňom obsiahnutými.

10. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má v systéme vyživovacích povinností Zákona o rodine
významné postavenie a zaťažuje oboch rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov
neznamenámechanickúrovnosť,tedapriurčovanívýživnéhonemožnouplatňovaťmechanickývýpočet.

Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov (§ 75).
V konaní treba zisťovať pravidelné aj nepravidelné výdavky výživou povinnej osoby spojené s bývaním
(nájomné, údržba a prevádzka bytu, domu, náklady na energie), stravou, ošatením, obutím, zdravotným
stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami,
sporením, pôžičkami a úvermi a pod. Tieto kritériá na strane rodičov treba posudzovať vo vzájomnej

súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane výživou oprávneného dieťaťa. Podstatou vyživovacej
povinnosti je uspokojenie všetkých nákladov dieťaťa, ktoré možno očakávať, nielen výživu v užšom
slova zmysle. Je potrebné si uvedomiť, že výšku týchto nákladov nemožno zovšeobecniť, závisí napr. od
veku dieťaťa, jeho schopností, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, záujmov a koníčkov,
voľnočasových aktivít, školského zariadenia, v ktorom sa dieťa vzdeláva a pod., čím je daná potreba

odstupňovania miery týchto potrieb. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti nemožno opomenúť osobnú
starostlivosť rodiča o dieťa, ani zásadu rovnakej životnej úrovne, ktorá znamená, že výživným má byť
dieťaťu zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov, a ktorú by rodičia
dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti (Radimský, J. - Radvanová, S. a kol. Zákon o
rodine. Komentár. Praha: Panorama, 1989, 434 s.). Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu

trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností
konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný
stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby,
majetkové pomery a pod. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak
je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy -

napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa.

11. Tak ako v reálnom živote nie je možné exaktne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu dieťaťa
v širšom zmysle slova, tak nie je možné vyčísliť hodnotu osobnej starostlivosti, na ktorej by sa malirovnakou mierou podieľať obidvaja rodičia (netreba pripomínať, že nejde len o zabezpečenie a prípravu
jedla, zabezpečenie a údržbu bývania, pranie a žehlenie ošatenia, odvoz dieťaťa do a zo školy/zariadení,
ale napr. aj o zabezpečenie lekárskej starostlivosti a liečebného režimu dieťaťa v prípade ochorenia /

návšteva a čakanie u lekára alebo na pohotovosti, nemožnosť rodiča pracovať v prípade ošetrovania
členarodiny/alebootrávenieosobnéhočasusdieťaťom).Rovnakonetrebaprehliadnuťdveskutočnosti:
1/ výživou oprávnené dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a 2/ vyživovacia
povinnosť rodičov voči dieťaťu má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.

12. Práve na nemožnosť v reálnom živote matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu dieťaťa
v širšom zmysle bolo rozhodovacou činnosťou súdov ustálené určovanie výživného v rozsahu 20 – 30 %
z čistého príjmu povinného rodiča na všetky výživou oprávnené deti (na základe čoho bola vypracovaná
i Metodická príručka pre výpočet výživného rodičov k deťom), samozrejme so zohľadnením, že určenie
výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností
každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože

kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa
od prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné
priznáva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017). Každé jedno rozhodnutie
o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované

za pravidlo pre iné prípady (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 87/2017, 3 Cdo
226/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú
totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných
hraniciach (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017, 3 Cdo 88/2017). V takto
individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani neprichádza do

úvahy (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 226/2017, 4 Cdo 148/2019).

13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri určení výživného na navrhovateľa týmto
spôsobom postupoval, pričom na posúdenie zárobkových schopností, možností a majetkových pomerov
rodičov, ich životnej úrovne, ako aj odôvodnených potrieb oprávneného si zabezpečil dostatočné

podklady, vykonané dôkazy posúdil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo, vec správne právne posúdil a odôvodnenie napadnutého rozsudku
zodpovedá ustanoveniu § 220 ods. CSP a odvolací súd naň, ako už uviedol vyššie, v podrobnostiach
odkazuje (najmä bod 15.).

14. Súd prvej inštancie po zohľadnení všetkých rozhodných kritérií a so zohľadnením jedinečných
skutkových okolností prejednávanej veci rozhodol správne o výške vyživovacej povinnosti povinného -
otca, správne stanovil jej počiatok, pričom svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

15. Správne súd prvej inštancie rozhodol aj o zročnom výživnom za obdobie od účinnosti úpravy

do vyhlásenia rozsudku, ktoré s prihliadnutím na jeho výšku uložil povinnému zaplatiť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

16. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz – dopyt na ústav
sociálnych služieb za účelom preverenia, ako často si bráva opatrovníčka oprávneného domov, odvolací

súd udáva, že nič nebránilo povinnému tento dôkaz zabezpečiť, pokiaľ mal pochybnosti o pravdivosti
tvrdení opatrovníčky – matky navrhovateľa. Povinný zrejme uvedené pochybnosti nemal, keď jeho
splnomocnenkyňa na pojednávaní dňa 27.5.2025 uviedla, že keďže si oprávneného každý týždeň bráva
opatrovníčka, otec si ho bráva k sebe podľa možností. Na pojednávaní dňa 29.7.2025, na ktorom
bol vyhlásený napadnutý rozsudok, splnomocnenkyňa povinného uviedla, že nemá žiadne návrhy na

doplnenie dokazovania.

17. K námietke preukázania dôvodnosti vynakladaných výdavkov opatrovníčky odvolací súd udáva,
že aj pokiaľ by mal oprávnený v ústave zabezpečenú komplexnú starostlivosť, celkom nepochybne je
v jeho záujme, aby bol v kontakte so svojou rodinou, ktorý kontakt má byť podporovaný čo do rozsahu

a intenzity v záujme zachovania a upevňovania vzťahu rodiča s dieťaťom, ktorý je obojstranný a nie
je podstatným, že vnímanie tohto vzájomného kontaktu je zo strany oprávneného ovplyvnené jeho
zdravotným stavom.18. Námietka odvolateľa, že povinnosť platiť výživné nemala byť určená spätne vzhľadom na to,
že opatrovníčka oprávneného s ním vynaloženie nákladov vopred nekonzultovala, je nedôvodná,
pretože zo spisu vyplynulo, že povinný mal vedomosť o tom, že opatrovníčka si oprávneného berie do

domácnosti a bolo rozumné predpokladať, že s tým má spojené výdavky. Vzhľadom na to, že povinný
okrem príspevku zariadeniu sa na výžive oprávneného dobrovoľne nepodieľal, mal oprávnený cestou
ustanovenej opatrovníčka zákonnú možnosť domáhať uloženie tejto povinnosti prostredníctvom súdu,
a to v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine od podania návrhu.

19. Správne súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP aj o nároku na náhradu trov konania.

20. Ďalšie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,
keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Na ďalšiu argumentáciu účastníkov,
už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už
vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP.

23. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na

Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).