Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/14/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010809
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4325010809.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Dušana Špireka v trestnej veci odsúdeného A. B. prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 18.12.2025, sp. zn. 4Pp/46/2025 na neverejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 03.02.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., narodeného
XX.XX.XXXX z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice, ako súd I. stupňa, podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr.
zák. zamietol žiadosť odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
vo výmere 9 (deväť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/11/2025 zo
dňa 15.06.2025, právoplatným dňa 17.07.2025.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na návrh odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, dokazovanie vykonané na verejnom zasadnutí.
Vyhodnotením dokazovania súd I. stupňa zistil, že odsúdený splnil ku dňu 28.10.2025 formálnu

podmienku - výkon polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súčasne však
konštatoval, že odsúdený nesplnil ani jednu materiálnu podmienku, a to plnením povinností a správaním
nepreukázal polepšenie a ani od neho nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V tomto
smere je potrebné skúmať, či u odsúdeného došlo k jeho polepšeniu, teda či prebehol proces vnútornej
premeny jeho osobnosti, v rámci čoho súd musí zvážiť aj závažnosť a povahu trestných činov, ktorých
sa vykonávaný trest týka, plnenie si povinností a jeho správanie sa vo výkone trestu odňatia slobody

v kontexte jeho doterajšieho spôsobu života, charakteru jeho osoby, povahových vlastností a jeho
postoja k spáchanej trestnej činnosti. Polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej
osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu
odňatia slobody však samo osebe automaticky neznamená, že sa polepšil, pretože môže byť len
prejavom jeho adaptácie na prostredie väznice, nie náznak skutočných zmien jeho osobnosti. Len
pasívne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody pre podmienečne prepustenie

z výkonu takéhoto trestu nestačí. Súd I. stupňa svoj názor o nesplnení tejto materiálnej podmienky
opiera o hodnotenie odsúdeného riaditeľom ÚVTOS Želiezovce, podľa ktorého si odsúdený podmienky
k udeleniu disciplinárnej odmeny doposiaľ nevytvoril, páchal trestnú činnosť opakovane, čo nepoukazuje
na kritický postoj k jej páchaniu a stanovené krátkodobé ciele zaobchádzania plní iba čiastočne. Splnená
nebola ani druhá materiálna podmienka podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. – nemožno od odsúdeného
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Tu je potrebné skúmať okolnosti predchádzajúceho

života odsúdeného, vrátane jeho skorších odsúdení (primerane rozhodnutie publikované v Zbierke
pod číslom R 5/2017). Splnenie druhej materiálnej podmienky súd skúma a objasňuje komplexnejšieposúdením všetkých okolností súvisiacich s osobou odsúdeného, jeho osobnými a charakterovými
vlastnosťami, celkovým postojom k spoločenským normám a pravidlám a prostredia, v ktorom žil pred
nástupom na výkon trestu. Súd I. stupňa poukázal na odpis z registra trestov odsúdeného, podľa ktorého

opakovane páchal najmä prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia (trestný rozkaz Okresného súdu
Komárno sp. zn. 0T/28/2016 zo dňa 27.05.2016, právoplatný dňa 27.05.2016, ktorým bol odsúdený na
trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov.
Odsúdený počas skúšobnej doby opätovne spáchal trestný čin, preto súd rozhodol, že sa neosvedčil
v skúšobnej dobe a trest odňatia slobody mu nariadil vykonať. Odsúdený však ani počas skúšobnej

doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody neviedol riadny život, a preto mu bol
nariadený aj nevykonaný zvyšok trestu odňatia slobody. Na základe všetkých uvedených skutočností
podľa názoru súdu I. stupňa nemožno od odsúdeného dôvodne očakávať, že v prípade podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bude viesť riadny život počas skúšobnej doby, keďže v jeho
prípade nie je páchanie trestnej činnosti len sporadickým vybočením zo spôsobu jeho života, naopak,
odsúdený je špeciálnym recidivistom. Napokon súd I. stupňa poukázal na hodnotenie odsúdeného

riaditeľom ÚVTOS Želiezovce, podľa ktorého je u neho riziko recidívy stredné a resocializačná prognóza
je menej priaznivá a podmienečné prepustenie neodporúča.
Súd I. stupňa skúmal aj to, či by bolo možné kladne rozhodnúť o podmienečnom prepustení odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody za obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby a fakultatívneho
nariadenia probačného dohľadu za súčasného ustanovenia primeraných obmedzení alebo povinností

(§ 68 ods. 1 Tr. zák.). Dospel k záveru, že takáto možnosť pre odsúdeného preukázať vedenie riadneho
života v skúšobnej dobe a forma určitej kontroly nad jeho správaním je neadekvátna a v danom prípade
nedôvodná. Už v minulosti opakované odsúdenia nemali u odsúdeného želaný výchovný efekt a aj
napriek skúsenosti s niekoľkonásobným výkonom nepodmienečného trestu
sa dopustil opakovane po prepustení na slobodu ďalšieho trestného činu. Odsúdený nevyužil šancu

súdom poskytnutú v podobe podmienečného odkladu výkonu trestu a podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody, neosvedčil sa v skúšobnej dobe a bolo mu nariadené vykonať trest,
resp. následne vykonať i zvyšok trestu. Z hľadiska opakovaných odsúdení a z hľadiska stredného rizika
recidívy by určenie skúšobnej doby s probačným dohľadom a ustanovenie primeraných obmedzení
alebo povinností bolo nepostačujúce. Z týchto dôvodov súd I. stupňa uzavrel, že na odsúdeného bude

naďalej potrebné pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí podal sťažnosť odsúdený, ktorú
do momentu konania neverejného zasadnutia nadriadeného súdu bližšie písomne neodôvodnil.

Prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal práva sťažnosti a k sťažnosti podanej odsúdeným sa do
momentu konania neverejného zasadnutia krajského súdu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého

uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa dodržal zákonom upravený
postup, pretože pri zachovaní práv odsúdeného umožnil mu na verejnom zasadnutí vykonanom
prostredníctvom videokonferencie vyjadriť sa k podanej žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody a vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu k rozhodnutiu v merite veci.

Nadriadený súd vychádzajúc zo stavu, že odsúdený podanú sťažnosť žiadnym spôsobom neodôvodnil
pripomína, že pre kladné rozhodnutie o žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody Trestný zákon vyžaduje, aby odsúdený preukázal vo výkone trestu plnením svojich povinností

a svojim správaním také polepšenie, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život. U osoby odsúdenej za prečin súd splnenie týchto podmienok skúma po výkone polovice uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliada aj
na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva
(§ 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. zák.).

Súd I. stupňa správne zistil, že odsúdený v čase jeho rozhodovania splnil formálnu podmienku –
vykonal polovicu z uloženého trestu odňatia slobody, na ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkontrestu so stredným stupňom stráženia. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že odsúdený má
predpokladaný koniec výkonu trestu odňatia slobody dňa 13.03.2026.

Na podklade vykonaného dokazovania súd I. stupňa vyvodil správny záver o nesplnení súčasne oboch
materiálnych podmienok odsúdeným, ktoré Trestný zákon vyžaduje k podmienečnému prepusteniu
z výkonu trestu odňatia slobody. V tomto smere nadriadený súd poukazuje na správne právne
úvahy súdu I. stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia, pretože aj podľa jeho názoru
predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sú výlučne plnenie

povinností, správanie, preukázanie polepšenia a možnosť očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie
riadny život. Súd I. stupňa správne pri rozhodovaní prihliadal aj na povahu spáchaného trestného
činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva a tiež zohľadnil hodnotenie
odsúdeného riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený si počas výkonu trestu
odňatia slobody nevytvoril podmienky na udelenie disciplinárnej odmeny, nebol disciplinárne potrestaný.
Vzhľadom na zistenú recidívu i totožnej trestnej činnosti, jeho prechádzajúci kriminálny spôsob života,

neschopnosť viesť na slobode riadny život ani v prípade skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, či
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, si nadriadený súd osvojil právne úvahy
a závery súdu I. stupňa na stranách 4 až 6 napadnutého uznesenia, na ktoré bez potrebných korekcií
či doplnení poukazuje.

SúdI.stupňasprávnekonštatoval,žeanidohľadprobačnéhoamediačnéhoúradníkanadodsúdenýmby
nebol dostatočný a neviedol by k naplneniu sledovaného účelu, ktorým je, aby podmienečne odsúdený
viedol riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, pretože ani opakovaný priamy výkon trestu
odňatia slobody odsúdeného doposiaľ nenapravil.

Berúc do úvahy uvedené, nadriadený súd nezistiac žiadne dôvody, ktoré by boli v prospech odsúdeného,
sťažnosť proti napadnutému uzneseniu podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako
nedôvodnú.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Trestného poriadku).