Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224202569
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8224202569.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a členov

senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v spore žalobkyne: I. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, právne zastúpenej: JUDr. Matúš Hrib, advokát, so sídlom Tehelná
46, Bardejov, IČO: 42 246 237, proti žalovanému: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, právne
zastúpenému: Mgr. Ondrej Barna, advokát, so sídlom Zámocká 529/34, Stropkov, IČO: 52 824 837, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/52/2024-46 zo dňa 5. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Odmieta odvolanie žalovaného.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že z vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného:

A. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese H., obci Y., katastrálnom území Y., zapísané na LV č. XXXX,

a to:

• stavbu - rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parcele CKN č. XXX/X,
• parcelu CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2.

B. hnuteľné veci:

• tmavohnedú rohovú kuchynskú linku, zakúpenú v roku 2000,
• bielu chladničku, zakúpenú v roku 2000,
• bielu práčku značky J., triedy A, plnenú zhora, zakúpenú v roku 2018,
• semišový gauč s hnedosivými fľakmi a hnedými rúčkami, zakúpený v roku 2000,
• 4 ks skríň na otváranie, hnedej farby,
• obývačkovú skriňovú zostavu hnedej farby.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sumu 68.505,52 eur v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd vyporiadal

zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikáže
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. Y., obec Y., okres H. a to: - rodinný dom
so súpisným číslom XXX postavený na parcele CKN č. XXX/X vrátane jeho vnútorného vybavenia,
- parcela CKN č. XXX/X, o výmere 89 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Zároveň navrhla, aby súd
uložil žalovanému povinnosť titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplatiť

žalobkyni sumu 85.605 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žalovaný je zároveň
povinný žalobkyni vyplatiť 5.509,33 eur titulom investícií v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V
žalobe uviedla, že manželstvo strán sporu bolo rozsudkom Okresného súdu H. zo dňa 17.09.2021, č.k.
1Pc/17/2021-28, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.09.2021, rozvedené. Strany sporu nadobudli
počas manželstva tento majetok: Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Y., obec Y., okres H. a to: -
parcela CKN č. XXX/X o výmere 89 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - rodinný dom so súpisným číslom

XXX postavený na parcele CKN č. XXX/X. Uvedené nehnuteľnosti majú aktuálnu hodnotu cca 130.000
eur. V rodinnom dome je vybavenie a zariadenie, ktoré manželia nadobudli za trvania manželstva.
Jedná sa o: - kuchynská linka - zostatková hodnota 1.000 eur, - chladnička - zostatková hodnota 200
eur, - práčka - zostatková hodnota 200 eur, - gaučová súprava - zostatková hodnota 150 eur, - skrine
(nábytok) - zostatková hodnota 150 eur. Žalobkyňa bola počas manželstva terčom násilia zo strany

žalovaného, ktorý bol voči nej agresívny a pre nadmieru konzumácie alkoholu sa nestaral o domácnosť
ani o deti a celá miera udržania a obstarávania rodinných záležitostí bola na žalobkyni. Žalobkyňu
videla zbitú aj matka žalovaného, ktorá to môže dosvedčiť. Žalobkyňa dokonca musela po napadnutí
žalovaným zavolať políciu, nakoľko sa obávala o svoju bezpečnosť. Podala na žalovaného dvakrát
trestné oznámenie, preto žiadala, aby konajúci súd zabezpečil spisový policajný materiál. Žalobkyňa

mala za to za to, že nadmerná konzumácia alkoholu žalovaným a domáce násilie zo strany žalovaného
voči žalobkyni, ktoré súviseli s tým, že žalobkyňa sa sama musela starať o deti a domácnosť odôvodňujú
v tomto konaní disparitu podielov pri vyporiadaní BSM v pomere 65:35. Pozemok pred a za rodinným
domom, ktorý je predmetom vyporiadania patrí do výlučného vlastníctva žalovaného. Tieto okolnosti
odôvodňujú spôsob vyporiadania tak, že žalovanému je potrebné nehnuteľnosti aj hnuteľné veci k nim

prislúchajúce prikázať do vlastníctva a titulom vyporiadania žalobkyňu vyplatiť z jej podielu. Žalobkyňa
investovala do spoločného majetku - rodinného domu vlastné prostriedky, ktoré neboli súčasťou BSM
a ktoré umožnili aj stavbu rodinného domu. Medzi vlastné prostriedky, ktoré boli použité na výstavbu
patrili: - 3.319,39 eur (100.00 Sk), ktoré mala našetrené na vkladnej knižke a osobnom účte a ktoré sa
použili pri stavbe domu takto: Štrk 95 m3 - 24.600 Sk Piesok 60 m3 - 17.400 Sk Cement 165 q - 22.762

Sk Domiešavač - 18.000 Sk Lepenka 140 m2 - 8.130 Sk Betonárska oceľ - 9.108 Sk - 1.991,64 eur
(60.000 Sk), ktoré jej poskytli rodičia a ktoré sa pri stavbe domu použili takto: Tehla 9.000 ks - 25.766 Sk
Tehla plna vápenopiesková 3.000 ks - 19.820 Sk Šalovanie základov a plotne - 14.414 Sk - 198,30 eur
(5.974,50 Sk), na nákup a porez reziva na strechu domu rodičmi klientky - ďalšie elektroinštalatérske a
klampiarske práce, ktoré uhradili rodičia klientky z jej dedičského podielu súrodencom (švagrom), ktorí

tieto práce previedli Spolu investície žalobkyne z jej výlučného vlastníctva na majetok patriaci do BSM
predstavujú min. 5.509,33 eur, nehovoriac o úhrade za práce, či valorizácie týchto vnosov na dnešné
ceny. K žalobe priložila faktúru č. 150/98, výdajku zo dňa 06.05.1998, povolenie na nachystanie kameňa
zo dňa 30.04.1998, príjmový pokladničný doklad č. 302 zo dňa 06.05.1998, potvrdenie Z., s.r.o. zo dňa
26.06.2024, výpisy z LV č. XXXX a XXXX pre k.ú. Y. a rozsudok Okresného súdu H. č.k. 1Pc/17/2021

- 28 zo dňa 17.09.2021.

3. Žalovanému boli žaloba, prílohy žaloby, procesné poučenie sporovej strany spolu s výzvou na
vyjadrenie k obsahu žaloby doručené do vlastných rúk dňa 04.12.2024. Žalovaný sa k podanej žalobe
nevyjadril, v konaní bol pasívny a žiadne zo skutkových tvrdení žalobkyne v konaní účinne nerozporoval

do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené.

4. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 143, § 149 ods. 1 a 3, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, § 154, § 185 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

5. Konštatoval, že žalovaný do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené,
procesne relevantným spôsobom skutkové tvrdenia žalobkyne nepoprel. Žalovaný neuviedol žiadnesvoje tvrdenia, súd preto vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne ako nesporných a tieto jej tvrdenia
poskytli súdu skutkový základ pre rozhodnutie o veci.

6. V danom prípade súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku z nasledovných
dôvodov. Medzi stranami nie je sporné a vyplýva to aj z vykonaných dôkazov, že manželstvo strán
trvalo od 09.09.1995 do 30.09.2021, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu H.
č.k. 1Pc/17/2021 - 28 zo dňa 17.09.2021, ktorým bolo manželstvo strán rozvedené. Medzi stranami
bolo nesporné, že počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese H., obci Y., katastrálnom území Y. zapísané na LV č. XXXX,
a to: rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele CKN č. XXX/X a parcelu CKN č. XXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2 (ďalej aj „nehnuteľnosti“, „sporné nehnuteľnosti“
alebo „citované nehnuteľnosti“). Pokiaľ ide o stanovenie hodnoty nehnuteľností, súd vychádzal jednak
z postoja strán a jednak z potvrdenia realitnej kancelárie Z., s.r.o. zo dňa 26.06.2024, v ktorom
bola stanovená trhová hodnota sporných nehnuteľností na sumu 130.000 eur - 135.000 eur. Súd

preto pri stanovení hodnoty sporných nehnuteľností vychádzal z hodnoty 130.000 eur, ako hodnoty,
ktorú nehnuteľnosti v zmysle potvrdenia s istotou dosahujú. Pokiaľ ide o vyporiadavané hnuteľné
veci, tak v priebehu konania nebolo zo strany žalovaného rozporované ich žalobkyňou uvádzané
vymedzenie v rámci masy vyporiadavaného BSM. Rovnako bola medzi stranami nesporná ich
hodnota tak ako bola uvedená v žalobe. Súd na základe toho vymedzil rozsah hnuteľných vecí vo

výroku uvedeným spôsobom, pričom pri stanovení zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí vychádzal zo
žalovaným nerozporovaných hodnôt. Pri rozdelení nehnuteľných a hnuteľných vecí bolo prihliadnuté
na postoje oboch strán, pričom žalovaný nerozporoval ich vymedzenie, zostatkové hodnoty ako aj
samotný spôsob ich rozdelenia. Súd v plnom rozsahu prevzal žalovaným nerozporovaný návrh spôsobu
rozdelenia veci uvedený žalobkyňou a rozhodol teda o ich rozdelení tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti rozsudku a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom v prípade vyporiadavaných
hnuteľných vecí ide o veci v súhrnnej hodnote 1.700 eur, ktoré tvoria zariadenie rodinného domu, ktorý
v súčasnosti užíva výlučne žalovaný. Žalovanému tak bol prikázaný do výlučného vlastníctva majetok
v hodnote 131.700 eur.

7. V konaní mal súd za nesporné, že žalobkyňa použila na spoločný majetok sporových strán zo
svojich výlučných prostriedkov sumu 100.000 Sk (3.319,39 eur), ktorú mala našetrenú na vkladnej
knižke, a ktorú sumu použila na úhradu nákladov v súvislosti so stavbou vyporiadavaného rodinného
domu. Sporným medzi stranami nebolo ani to, že žalobkyňa použila na úhradu nákladov spojených
so stavbou vyporiadavaného rodinného domu aj sumu 60.000 Sk (1.991,64 eur), ktoré nadobudla

darom od svojich rodičov. Do spoločného majetku sporových strán tak žalobkyňa investovala zo svojich
výlučných prostriedkov sumu 160.000 Sk (5.311,03 eur), pričom podľa § 150 OZ je žalobkyňa oprávnená
požadovať, aby sa jej uhradilo, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok.

8. Z ustanovenia § 150 OZ vyplýva, že pri vyporiadaní BSM základnou zásadou je, že podiely oboch

manželov sú rovnaké, keď zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom.
Žalobkyňa sa v konaní domáhala aplikácie tzv. disparity v rámci vyporiadania zaniknutého BSM, a to v
pomere65:35vprospechžalobkyne.Žalobkyňatentonávrhodôvodňovalaverbálnymafyzickýmnásilím
zo strany žalovaného voči nej, nadmerným požívaním alkoholu žalovaným, nezáujmom žalovaného
o starostlivosť o rodinu a o spoločnú domácnosť. Navrhovaný spôsob vyporiadania žalobkyňa ďalej

odôvodňovala tým, že žalovaný nejavil záujem o otázky financovania potrieb rodiny. Žalobkyňa okrem
vlastných tvrdení neprodukovala žiadne iné dôkazy (napr. právoplatný rozsudok o uznaní žalobcu
za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby), alebo iné listiny (napr. trestné oznámenia,
úradné policajné záznamy, fotografie, lekárske správy a pod.), ktoré by preukazovali existenciu (aj
len) dôvodného podozrenia z intenzívneho, opakovaného fyzického, psychického alebo ekonomického

násilia voči žalovanej. Pre úvahu o disparite podielov sú relevantné iba také prípady domáceho násilia
počas trvania manželstva, ktoré vzhľadom na ich povahu, vysokú intenzitu, dobu trvania, frekvenciu
a opakovanosť výskytu, môžu mať vplyv na posúdenie veci v súlade s princípom dobrých mravov.
Možno ustáliť, že dva tvrdené fyzické incidenty, ktoré ale neboli orgánmi činnými v trestnom konaní
vyšetrované ani objasnené, nerobia bez ďalšieho zo žalovaného so zreteľom na obsah skutkových

tvrdení žalobkyne, násilníka, ktorý spôsoboval žalovanej dlhodobo počas trvania manželstva fyzické
alebo psychické utrpenie; súd tak uzatvára, že tvrdené excesy v správaní žalovaného bez naplnenia
charakteristiky domáceho násilia pre úvahy o disparite podielov neboli relevantné. Rovnako súd hodnotí
aj preukázané protizákonné verbálne správanie žalovaného voči žalobkyni zo dňa 25.09.2020, ktorédosiahlo intenzitu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a to za zohľadnenia toho, že k tomuto
došlo naviac v čase vrcholiacej manželskej krízy. Tvrdenia žalobkyne o tom, že ju mal žalovaný počas
manželstva sústavne verbálne napádať súd považuje za natoľko nekonkrétne, že nebolo možné tieto

tvrdeniabezďalšiehopovažovaťzaokolnosti,ktorébyodôvodňovaliaplikáciudisparityprivyporiadavaní
zaniknutého BSM. Podobne, pokiaľ ide o žalobkyňou uvádzaný alkoholizmus žalovaného, tento súd
považuje za nežiaduci jav v manželstve, ktorý nepochybne bol jedným z príčin rozvratu manželstva
sporových strán. Ak sa však takáto skutočnosť nepriaznivo neprejavila v hospodárení so spoločným
majetkomalebovzabezpečovanístarostlivostiorodinu,samaosebeniejedôvodomknerovnomernému

stanoveniu podielov.

9. Súd tak dospel k záveru, že v okolnostiach prejednávanej veci neboli tvrdené okolnosti odôvodňujúce
disparitu vyporiadavacích podielov bývalých manželov, a tie okolnosti, ktoré boli tvrdené a tiež by mohli
mať na disparitné vyporiadanie BSM vplyv, neboli v náležitej intenzite preukázané.

10. Pokiaľ ide o výpočet vyrovnávacieho podielu, k tomu súd uviedol, že hodnota aktív patriacich
do vyporiadavaného BSM predstavuje sumu 131.700 eur. Peňažný dar rodičov žalobkyni a peňažné
prostriedky žalobkyne, vynaložené na stavbu vyporiadavaného domu, čiže výlučný vnos žalobkyne,
ktorý vynaložila na spoločný majetok je vo výške 5.311,03 eur. Od celkovej hodnoty aktív je potrebné
odčítať výlučný vnos žalobkyne (131.700 - 5.311,03), ktorá výsledná suma 126.388,97 eur predstavuje

spoločné prostriedky oboch bývalých manželov. Túto sumu je potrebné vydeliť dvomi, čím sa vypočíta
podiel patriaci každému z nich, t.j. 63.194,49 eur. Žalovaný bol tak týmto rozhodnutím zaviazaný zaplatiť
žalobkyni vyrovnávací podiel vo výške 68.505,52 eur (63.194,49 + 5.311,03).

11. Súd nevyhovel žalobe v časti, v ktorej žalobkyňa uvádzala ako vnos zo svojich vlastných prostriedkov

sumu 198,30 eur, titulom nákupu a porezu reziva na strechu domu rodičmi žalobkyne. Zo skutkových
tvrdení žalobkyne nevyplývajú žiadne skutočnosti, na základe ktorých by vyplýval záver o tom, že by tieto
výdavky hradila žalobkyňa zo svojich výlučných peňažných prostriedkov, prípadne, že by tieto výdavky
vynakladala zo svojich výlučných prostriedkov. Naopak zo žaloby vyplýva, že predmetné výdavky
vynaložili rodičia žalobkyne, teda žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na to, aby požadovala

úhradu sumy 198,30 eur titulom plnenia, ktoré neuhradila zo svojho výlučného majetku.

12. S poukazom na ust. § 232 ods. 3 CSP, vzhľadom na výšku uloženej povinnosti prihliadol na to, že
časový priestor 90 dní, je podľa jeho názoru dostatočne dlhý na to, aby si žalovaný zabezpečil finančné
prostriedky, a zároveň sa nejedná o tak dlhý časový priestor, aby došlo k vážnemu poškodeniu záujmov

a práv žalobkyne.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov
konania nepriznal, a to vzhľadom na charakter sporu, predmetom ktorého je vzájomné vysporiadanie
majetkových právnych vzťahov medzi stranami sporu tzv. iudicium duplex.

14. Rozsudok bol žalovanému doručený dňa 05.05.2025.

15. Proti rozsudku podal právny zástupca žalovaného odvolanie elektronickým podaním odoslaným a
doručeným súdu dňa 21.05.2025.

16. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa proti rozsudku odvolanie, ktoré odôvodnila v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Namietala právne posúdenie disparity podielov s ohľadom na
skutkové zistenia a procesné dôsledky plynúce z úplnej pasivity a totálneho nezáujmu žalovaného
nielen vo vzťahu k návrhu mimosúdneho vyporiadania, ale aj vo vzťahu k samotnému súdnemu konaniu

a súdu ako takému. Vo všetkých významných právnych otázkach súd dospel s ohľadom na pasivitu
žalovaného k záverom spočívajúcim v tom, že mal za preukázané jednak vnosy, stav hnuteľného a
nehnuteľného majetku i jeho ocenenie. Vo vzťahu k záverom o predpokladoch disparity podielov však
toto procesné pravidlo nepoužil v rovnakej miere. Pokiaľ žalovaný návrh disparity nerozporoval, mal
súd tento návrh prevziať rovnako ako v iných otázkach za nesporný. Nestotožňuje sa s tým, že nešlo

o tak významné excesy v správaní sa žalovaného, že by tieto nedosahovali takú intenzitu potrebnú
pre rozhodnutie o disparite podielov. Mala za to, že v konaní bolo preukázané kruté fyzické napadnutie
žalobkyne, dlhoročný alkoholizmus a nevykonávanie starostlivosti o deti a domácnosť, ako aj absolútny
nezáujemotvorbuauchovaniehodnôtBSM.Nebolochotnýanizobchodovaťpredajojazdenéhovozidla,teda nezaujímal sa o rozvoj a udržanie spoločného majetku. Pokiaľ by bola vzatá do úvahy hodnota
prostriedkov na výstavbu domu, t.j. vnos vo výške 160.000 Sk a poskytnutý úver zo ŠFRB v sume
600.000 Sk, pričom rozpočet rodinného bol v sume 900.000 Sk, tak pomer vnosu by bol na úrovni

presahujúcej 20 %. S ohľadom na uvedené sa teda vyporiadanie javí ako nespravodlivé a výlučne
formalistické. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania uviedla, že poukazom na iudicium
duplex tento aplikoval na úkor žalobkyne a nezohľadnil všetky rozhodujúce predpoklady. Súd mal za
preukázanénevhodnésprávaniežalovaného,žalovanýneprejavilznámkuaktivityalebosnahyoriešenie
otázky vyporiadania BSM, prístup žalovaného bol pasívny, až ignorantský. Žalobkyňa vykonala všetko

potrebné pre dohodu, bola nútená vynaložiť čas, úsilie ako aj prostriedky na zabezpečenie ocenenia i
právne služby a preto považuje za nespravodlivé, aby jej nebola priznaná náhrada trov konania. Vinou
žalovaného bude musieť žalobkyňa vynaložiť aj prostriedky na úhradu súdneho poplatku vo výške 3.951
eur. Základnou zásadou je úspech žalobkyne, keďže k vypoiadaniu došlo v zmysle návrhu žalobkyne
s výnimkou sumy necelých 200 eur, ktoré súd neposúdil ako vnos žalobkyne, ale ako peňažný nárok
jej rodičov. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobkyni

prizná 87.464,66 eur a prizná jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

17. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného je potrebné ako oneskorene podané odmietnuť a odvolanie žalobkyne je neopodstatnené.

18. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

19. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne o porušení jej práva na spravodlivé súdne konanie, s týmito nie
je možné sa stotožniť.

20. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

21. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

22. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale

pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného

rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

23. Odvolací súd na tomto mieste opakovane uvádza, že základnou zásadou vyporiadania zaniknutého
majetkového spoločenstva manželov je zásada rovnosti podielov (princíp parity) a teda že podiely oboch
manželov na majetku patriacom do ich BSM sú rovnaké. Ustálená súdna prax, ako aj doktrína všakuznáva, že uplatnenie tejto zásady nie je bezpodmienečné a pripúšťa situácie, kedy je namieste sa
od tejto zásady odchýliť. Treba zdôrazniť, že aj keď judikatúra pripúšťa možnosť odklonu od rovnosti
podielov a uplatnenie disparity, takýto postup označuje za výnimočný, ktorý musí byť vždy odôvodnený

individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu.

24. Zásada rovnosti podielov sa označuje aj ako vyvrátiteľná právna domnienka, ktorá sa uplatní vždy,
pokiaľ v konaní nebudú preukázané okolnosti, ktoré by súdu umožnili určiť podiely v inom pomere.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Dôkazným bremenom je v danom prípade zaťažený ten z bezpodielových
spoluvlastníkov, ktorý tvrdí, že tu sú skutočnosti, ktoré majú za následok neuplatnenie zásady rovnosti
podielov, t.j. žalobkyňa.

25. K zásluhovosti o získanie spoločného majetku odvolací súd nepopiera, že disparita podielov

môže byť odôvodnená aj vyššou mierou zásluhovosti jedného z manželov na nadobudnutí a udržaní
spoločného majetku, ale súčasne dodáva, že odklon od princípu rovnosti podielov je namieste iba v
prípade, ak je daná zjavná nerovnomernosť pričinenia medzi účastníkmi. Ako príklad sa zvykne uvádzať
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.1.2001, sp. zn. 22 Cdo 2433/1999, v ktorom sa konštatuje, že
disparitné určenie podielov je namieste „v prípade svetovo úspešného športovca, ktorý vyvíjal značné

úsilie k tomu, aby vo svojej športovej činnosti dosiahol uvedené postavenie a tomu zodpovedajúci príjem
umožňujúci nadštandardnú životnú úroveň rodiny a nadobudnutie majetku značnej hodnoty“.

26. Pri zásluhovosti žalobkyne na nadobudnutí spoločného majetku súd prvej inštancie vychádzal v
podstatne zo zistenia, že žalobkyňa použila na spoločný majetok sporových strán zo svojich výlučných

prostriedkov sumu 100.000 Sk (3.319,39 eur), ktorú mala našetrenú na vkladnej knižke, a ktorú sumu
použila na úhradu nákladov v súvislosti so stavbou vyporiadavaného rodinného domu. Za nesporné
súd prvej inštancie považoval aj to, že žalobkyňa použila na úhradu nákladov spojených so stavbou
vyporiadavaného rodinného domu aj sumu 60.000 Sk (1.991,64 eur), ktoré nadobudla darom od
svojich rodičov. Do spoločného majetku sporových strán tak žalobkyňa investovala zo svojich výlučných

prostriedkov sumu 160 000 Sk (5 311,03 eur), pričom podľa § 150 OZ je žalobkyňa oprávnená
požadovať, aby sa jej uhradilo, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok.

27. K domácemu násiliu, pri úvahe o stanovení výšky podielov s ohľadom na výskyt domáceho násilia
v rodine je treba vziať do úvahy predovšetkým jeho intenzitu, dobu trvania a všetky ďalšie okolnosti

prípadu. Na preukázanie tvrdení žalobkyne však neboli predložené žiadne dôkazné prostriedky. Ako
vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 07.04.2025, na ktorom žalobkyňa uvádzala tvrdenia
týkajúce sa násilného správania sa žalovaného, ktoré však nijako nepodporila predložením dôkazov a
ako vyplýva zo zápisnice, nepredložila žiadne ďalšie dôkazné návrhy, napriek tomu, že súd na tomto
pojednávaní uviedol, že nemá za preukázané skutočnosti odôvodňujúce uplatnenie disparity v rámci

vyporiadania zaniknutého BSM.

28. Žalobkyňa, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočností o dlhodobom
fyzickom a psychickom násilí žalovaného, toto dôkazné bremeno neuniesla a okrem vlastných tvrdení
neprodukovala žiadne iné dôkazy (napr. právoplatný rozsudok o uznaní žalobcu za vinného zo zločinu

týrania blízkej a zverenej osoby), alebo iné listiny (napr. trestné oznámenia, úradné policajné záznamy,
fotografie, lekárske správy a pod.), ktoré by preukazovali existenciu (aj len) dôvodného podozrenia z
fyzického, prípadne psychického násilia voči žalobkyni. Pre úvahu o disparite podielov sú relevantné
iba také prípady domáceho násilia počas trvania manželstva, ktoré vzhľadom na ich povahu, vysokú
intenzitu, dobu jeho trvania, frekvenciu a opakovanosť výskytu, môžu mať vplyv na posúdenie veci v

súlade s princípom dobrých mravov. Možno ustáliť, že fyzické incidenty, ku ktorým malo dôjsť, ktoré ale
neboli orgánmi činnými v trestnom konaní vyšetrené a objasnené, nerobia bez ďalšieho zo žalovaného
násilníka, ktorý spôsoboval žalobkyni dlhodobo počas trvania manželstva fyzické alebo psychické
utrpenie. Odvolací súd tak uzatvára, že tvrdenia žalobkyne o excesoch žalovaného bez naplnenia
charakteristiky domáceho násilia pre úvahy o disparite podielov neboli relevantné.

29. Zabezpečovanie starostlivosti o rodinu, deti a spoločnú domácnosť každým z manželov je ďalším
hľadiskom, ktoré je významné pre úvahu o výške podielov. Tu opätovne platí, že odklon od zásady paritya stanovenie nerovnakej výšky podielov je namieste zásadne iba v prípade zjavnej nerovnomernosti
účasti každého z manželov na zabezpečovaní starostlivosti o rodinu a spoločnú domácnosť.

30. Podľa tvrdení žalobkyne sa žalovaný o rodinu a deti nikdy poriadne nestaral a nezaujímal, na nej
bola starostlivosť o domácnosť. Aj v tomto prípade však svoje tvrdenia žalobkyňa nijako nepodporila
predložením dôkazov, ktoré by tieto jej tvrdenia potvrdzovali.

31. Zhodnotenie dôkazov, ktoré boli za konania vykonané, tak neumožnili odvolaciemu súdu prijať záver

ani o pravdivosti tvrdení žalobkyne, ale ani o tom, že by boli nepravdivé. Preto odvolaciemu súdu z
dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyne neostalo nič iné, ako konštatovať, že v konaní
nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaný sa na zabezpečovaní starostlivosti o rodinu a spoločnej
domácnosti podieľal v neporovnateľne nižšej miere ako žalobkyňa. Nebolo možné prisvedčiť ani názoru,
žeoudržaniemajetkusavýrazneväčšoumieroupričinilažalobkyňa.Odvolacísúdsanestotožnilstakým
chápaním negatívnych okolností v hospodárení a starostlivosti o domácnosť, ktoré by mali predstavovať

také krajne negatívne správanie žalovaného v starostlivosti o rodinu a udržanie spoločných vecí, ktoré
by zakladalo disparitu podielov.

32. Keďže výsledky vykonaného dokazovania pri komplexnom posúdení všetkých okolností prípadu
nepreukázali také škodlivé správanie žalovaného, či iné závažné skutočnosti na jeho strane, ktoré by sa

zásadným spôsobom premietli do spoločného majetku manželov alebo starostlivosti o rodinu, a ktoré
by odôvodňovali použitie takého výnimočného postupu, akým je odchýlenie sa od princípu rovnosti
(parity) podielov, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd akceptoval
opodstatnenosť dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu o parite podielov a rozsudok
podľa § 387 CSP pri zachovaní rovnosti podielov bývalých manželov ako vecne správny potvrdil.

33. Odvolací súd zároveň v súvislosti s uplatnením odvolacej námietky týkajúcej sa rozhodnutia súdu
prvej inštancie o trovách konania, ktorým vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania, dáva do pozornosti aj stanovisko NS ČR Rc 42/1972, ktoré vyslovuje názor, že rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania v spore o vyporiadanie BSM je špecifické v tom, že toto rozhodnutie

je v záujme oboch strán sporu, ide o konanie tzv. iudicium duplex, tzn. že žalobu môžu podať obe
strany, pričom súd nie je viazaný žalobou. Vzhľadom na túto povahu konania teda nejde o klasické
sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá a rovnako ani jedna zo strán
nemôže byť sankcionovaná za podanie takejto žaloby. Účastníci konania môžu súdu uviesť svoj návrh
ako vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo, avšak konečné rozhodnutie je na konajúcom súde, ktorý

rozhoduje na základe vlastnej úvahy (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/8/2008).
Za predpokladu, ak súd vyporiadava všetok majetok patriaci do BSM a neuplatňuje princíp disparity
podielov, v zásade platí, že obe sporové strany získajú svoj zákonný podiel na majetku, a teda majú
rovnaký úspech (uznesenie ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 433/2024 zo dňa 10.09.2024).

34. Podľa § 362 ods. 1, 4 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy,
ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o
súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde

príslušnom na podanie odvolania.

35. Podľa § 121 ods. 2, 4 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja,
je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný

deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí
aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

36. Rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému doručený dňa 05.05.2025 (doručenka v súdnom
spise č.l. 56). Rozsudok obsahoval správne poučenie o lehote a mieste podania opravného prostriedku

podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a teda, že odvolanie voči predmetnému rozsudku
je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd H.. Keďže do plynutia
lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t.j. v tomto prípade
deň 05.05.2025, 15-dňová lehota na podanie odvolania začala žalovanému plynúť nasledujúci deň06.05.2025. Pätnásťdňová lehota na podanie opravného prostriedku uplynula 20.05.2025. Z pečiatky na
odvolaní nachádzajúcej sa v súdnom spise je zrejmé, že právny zástupca žalovaného podal odvolanie
elektronicky, a to dňa 21.05.2025, teda deň po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Takéto odvolanie

je v zmysle vyššie citovaných ustanovení podané oneskorene.

37. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného ako oneskorene podané postupom podľa § 386 ods. 1
písm. a) Civilného sporového poriadku odmietol.

38. Z dôvodu rozhodnutia o podanom odvolaní z procesných dôvodov, vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia odvolací súd neposudzoval.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že vzhľadom na neúspech žalovanej, ktorej odvolanie nepovažoval odvolací súd
za dôvodné a neúspech žalovaného, ktorého odvolanie bolo odvolacím súdom ako oneskorene podané

odmietnuté, žiadna zo strán konania nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

40. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).