Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125200758
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7125200758.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci manželky: K.. B. A., P.. I., G..
XX.X.XXXX, E. K. Ž. XXXX/X, C. - G. B., O. K. V.I. XXXX/XX, K. - V., právne zast. Mgr. Vandou
Durbákovou, advokátkou, so sídlom Hrnčiarska 2/A, Košice, a manžela: T.. M. A., G.. X.X.XXXX, K. Ž.
XXXX/X, C. - G. B., v konaní o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode
k maloletému dieťaťu: I. B. A., G.. XX.X.XXXX, maloletý zastúpený v konaní kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k.
85P/8/2025-128 zo dňa 21.5.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., IV., VI.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov a úprava výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému I. na čas po rozvode.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Manželstvo manželov B. A., P. I. a M. A. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E., zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu E., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX sa r

o z v á d z a .

II. Z v e r u j maloletého I. B. A., G.. XX.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. B. sumou 200 Eur mesačne, vždy do 15.dňa

v každom mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc doručením rozsudku do budúcna.

V. Upravuje styk otca s maloletým I. B. takto :Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým I. B.:

- každý párny kalendárny týždeň od štvrtka od 15:30 hod., kedy otec maloletého prevezme v

predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, do nasledujúceho pondelka do 8:00 hod. ráno,
kedy je otec povinný maloletého odovzdať do predškolského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje. V
prípade, ak maloletý nebude navštevovať v tom čase predškolské zariadenie, otec prevezme a odovzdá
maloletého v mieste bydliska matky,
- každý rok počas letných prázdnin od 15.7. od 9:00 hod. do 31.7. do 19:00 hod. a od 15.8. od 9:00

hod. do 31.8. do 19:00 hod. ,
- počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Zeleného štvrtka od 9:00 hod. do veľkonočnej
soboty do 18:00 hod. a každý párny rok od veľkonočnej nedele od 9:00 hod. do utorka po Veľkej noci
do 18:00 hod.,
- počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin každý nepárny rok od 23.12. od 9:00 hod. do 25.12.
do 14:00 hod. a od 2.1. nasledujúceho roka od 14:00 hod. do 6.1. do 18:00 hod. a každý párny rok od

25.12. od 14:00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 14:00 hod. V týchto prípadoch je otec oprávnený
prevziať maloleté dieťa v mieste bydliska matky, kam je povinný maloletého matke odovzdať. Matka je
povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu v zmysle ust. §

52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

5. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je potrebné a v súlade s najlepším záujmom
maloletého I. B. zveriť ho do osobnej starostlivosti matky. Prešetrením pomerov v domácnosti matky
bolo preukázané, že matka má v byte, kde aktuálne býva, vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť

o maloletého, hygiena v domácnosti bola na dobrej úrovni, kdežto v domácnosti otca bolo preukázané,
že byt otca je zaprataný veľkým množstvom rôznych nepotrebných vecí. Čo sa týka výchovy dieťaťa,
z výpovedi oboch rodičov vyplynulo, že otec je vo výchove dieťaťa benevolentnejší, čo sa týka
režimu dieťaťa, ukladania na spánok, matka dbá na pravidelný režim, vhodné stravovanie dieťaťa a
udržiavanie hygieny dieťaťa. Matka nespochybňuje dobrý vzájomný vzťah otca a maloletého dieťaťa,

má ale odôvodnené obavy, že otec dieťa vezme na dlhší čas do zahraničia, a to bez jej vedomia,
keďže to už v minulosti aj urobil, matka tiež poukazuje na to, že s otcom sa nevedia dohodnúť ani
na financiách, otec maloletému nič nekupuje, a to dlhodobo, veci pre maloletého zakupuje matka.
Otec presne opačne má výhrady k výške nákladov matky na jednotlivé potreby dieťaťa, je šetrný,
matke vyčíta, že peniaze rozhadzuje. Každý z rodičov preferuje iný spôsob života, otec je dlhodobo

nezamestnaný, aktuálne sa vyjadril, že žije z úspor, nechodí denne do práce, takto mu to vyhovuje,
pričom svoj príjem uviedol vo výške do 600 eur mesačne, matka maloletého má stále zamestnanie a
zabezpečený stály príjem. Vzhľadom k nízkemu veku dieťaťa (X rokov), je súd názoru, že zásadná
rozdielnosť výchovných prostredí oboch rodičov, ktorí by mali mať rovnaký výchovný vplyv na dieťa v
takomto veku, rozdielny postoj v napĺňaní odôvodnených potrieb dieťaťa a zabezpečovaní materiálnych

plnení pre dieťa, nedostatok rešpektu jedného rodiča k druhému, manipulovanie dieťaťa voči rodičovi,
s ktorým práve dieťa nie je, sú dôvodmi, pre ktoré nebude nariadenie striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
Súd pri určení vyživovacej povinnosti konštatoval, že matka maloletého dieťaťa pracuje v spoločnosti
G. Q. C. - Š., Q..A.., ako J. A., kde dosahuje príjem vo výške 1.127 eur mesačne netto. Maloletý I.

B. navštevuje materskú školu. Náklady sú školné 50 eur mesačne, strava v škôlke 50 eur mesačne,
poplatky do škôlky 10 eur mesačne, oblečenie 50 eur mesačne, voľnočasové aktivity 30 eur mesačne.
Maloletý je zdravý. Podľa vyjadrenia matky otec na jeho výživu matke finančne neprispieva, poplatky do
škôlky uhrádza matka, maloletému zakupuje veci, oblečenie, obuv matka. Otec maloletého dieťaťa žije
na adrese trvalého bydliska, v trojizbovom byte, ktorý vlastní. Od roku 2024 má pozastavenú živnosť v

oblasti M. Q. O. A. E.. Uviedol, že živnosť mal od roku 2006 a pozastavenú má preto, lebo bol psychicky
vyčerpaný z úmrtia svojej sestry a nebral zákazky. Uviedol, že žije z úspor. Živnosť má v P., kde tiež robí
A. E., napríklad M. O. A.U. A.. Príjem z podnikania uviedol vo výške do 650 eur mesačne. Uviedol, že inú
prácu si nehľadá, aby sa mohol venovať synovi. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie, ekonomické,po ukončení školy sa venoval oblasti, v ktorej aj podniká. Poberá aj rodinné prídavky na dieťa. Vo svojom
písomnom vyjadrení uviedol, že nikdy nebol zamestnaný, vždy robil ako partner pre V., neskôr A., aj
ako servisný technik pre Q., stále pracoval na živnosť, platil si náklady, fakturoval. Tiež uviedol, že má

zákazníkov na Slovensku, v M., aj v P..
Súd pri určení vyživovacej povinnosti zo strany otca ako povinného rodiča posúdil celkové zárobkové
a majetkové pomery otca, ako aj jeho pracovné možnosti, schopnosti a pracovné príležitosti a dospel
k záveru, že je potrebné jeho príjem posúdiť na základe takzvanej potencionality príjmu, pretože
príjem, ktorý toho času otec súdu deklaruje, neodzrkadľuje príjem, ktorý by otec mohol s poukazom

na svoje schopnosti, možnosti, vek a pracovné skúsenosti dosahovať. Otec maloletého dieťaťa síce
je evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, avšak prácu si
nehľadá, pretože uviedol, že pracuje v oblasti T. Q. A. A. E., a to podľa jeho slov nielen na území
Slovenska,aleajvzahraničí,konkrétnevM.aP..ZaprácouajdoP.cestuje.Máukončenévysokoškolské
vzdelanie. Svoj príjem otec súdu deklaroval vo forme čestného prehlásenia, ktoré si sám podpísal, a
to vo výške do 650 eur mesačne, čo je menej, ako je výška minimálnej mesačnej mzdy na Slovensku.

Iný príjem súdu neuviedol. Pri určení potencionality príjmu otca bol preto vzatý do úvahy príjem otca,
podľa štatistických prehľadov všeobecne zverejnených (www.platy.sk), napríklad práca A. E., keďže
otec uviedol, že takto dlhoročne pracuje, kde je priemerný mesačný netto príjem uvedený približne vo
výške 1.390 eur mesačne netto (hrubý príjem 1.840 eur). Aktuálne je napríklad ponúkaná práca pre
A.É. E. pre spoločnosť Q. Z. C., s nástupným platom do 1.200 eur brutto (www.profesia.sk ). Súd je názoru, že príjem otca by mohol preto dosahovať sumu aspoň 1.390 eur
mesačne netto, keďže otec maloletého dlhodobo v oblasti A. E. podniká. Otec maloletého I. B. nemá iné
vyživovacie povinnosti a podľa aktuálnej metodiky určenej pre výpočet výživného je výška výživného pre
povinného rodiča, ktorý má 1 vyživovaciu povinnosť pre dieťa vo veku do 5 rokov - predškolský vek, vo
výške 18 % čistého príjmu povinného rodiča, čo by pri príjme otca ustáleného na vyššie uvedenú sumu

1.390eurmesačne,bolovýživnévovýškeaž250eurmesačne.Pretosúdnazákladetejtopotencionality
príjmu otca ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca na sumu 200 eur mesačne tak, ako to navrhla matka
maloletého dieťaťa.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

6. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozsudku odvolanie otec, a to voči výrokom II. a IV. s
poukazom na to, že dieťa je naňho citovo naviazané, teší sa na otca, je s otcom veľmi spokojné a kľudné.
Naopak, s matkou nechce tráviť čas, keď odchádza od otca, tvrdí, že nechce ísť k matke, je nervózny a
plače. Matka dieťaťa nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou argumentujúc, že sa otec nevie o

dieťa dostatočne postarať, čo nie je pravdou. Maloletý bol posledné 2 mesiace u otca, otec sa oňho staral
dostatočne, zabezpečoval mu všetky potreby, hygienu, stravu, venoval sa mu. Takisto otec nesúhlasí
s rozsahom výživného 200 eur mesačne. Jeho príjem je 600 eur, z ktorého kryje všetky jeho výdaje,
inkaso, voda, kúrenie, elektrika, strava, pohonné hmoty, internet, hygienické potreby, odvoz odpadu a
iné. Výživné 200 eur mesačne považuje vzhľadom na vek dieťaťa, X rokov, za vysoké. Namietal, že súd

sa nezaoberal ust. § 75 ods. 1, otec navrhoval určiť výživné 100 eur mesačne, ktoré je v súčasnej dobe
schopný platiť. Ďalej namietal, že súd vychádzal nie zo skutočného mesačného príjmu 600 eur, ale z
pravdepodobného zárobku, s čím otec nesúhlasí. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že považuje rozsudok za vecne správny a navrhuje,
aby ho odvolací súd potvrdil. Stotožňuje sa s tým, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme
maloletého. Matka nespochybňuje, že maloletý má otca rád, avšak v jeho byte nemá vhodné hygienické
podmienky na každodennú starostlivosť, vzhľadom na neporiadok a množstvo nepotrebných vecí,
ktoré zbiera na ulici a nosí ich domov. Stav bytu bol opísaný aj kolíznou opatrovníčkou. Otec dieťaťu

nedáva kvalitné jedlo, nedbá na jeho hygienu. Je preňho skôr kamarát ako rodič. Komunikácia s otcom
je problematická, nedá sa naňho spoľahnúť. Syn má X rokov, je v predškolskom veku a potrebuje
pravidelnýrežimastabilnéprostredie.Budúciroknastupujedoškolyauotcanemávytvorenépodmienky
na učenie sa. Preto striedavá starostlivosť nie je aktuálne vhodná. Výživné určené súdom považuje za
primerané, keďže otec má vysokoškolské vzdelanie, má možnosť získať pracovnú príležitosť vo svojom

odbore a dosahovať vyšší príjem.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na odvolaní v celom rozsahu. Poukázal na zdravotné
problémy matky, pre ktoré v septembri 2025 bola hospitalizovaná a otec sa v uvedenom čase o synastaral približne mesiac, zabezpečil mu stravu, hygienu, ošatenie, voľnočasové aktivity. Otec nesúhlasí
s tvrdením matky, že nemá v byte vhodné hygienické podmienky.

9. Matka v ďalšom vyjadrení uviedla, že jej bolo diagnostikované onkologické ochorenie a bola od
augusta 2025 práceneschopná, preto poberá nemocenské dávky v sume 850 eur mesačne, a teda došlo
k poklesu jej príjmu. Matka podstúpila operáciu, chodí na preventívne chemoterapie a jej zdravotný stav
je stabilizovaný, no stále je práceneschopná. Počas choroby sa riadne stará o svojho syna. Akurát v
čase, keď bola hospitalizovaná, sa o syna staral otec. Syn chodí do materskej školy, matka chce, aby

pokračoval v návšteve tejto škôlky. Otec aktuálne nevyužíva rozsah styku, chodí za synom sporadicky,
poskytuje mu starostlivosť len na naliehanie matky v čase liečby. Matka naďalej trvá na tom, že otec sa
nevie riadne postarať o syna, jeho pomery sú nezmenené, a teda striedavá starostlivosť nie je v záujme
maloletého.

10. V ďalšom podaní otec uvádza, že matka už v máji 2025 mohla aspoň tušiť, že má zdravotné

problémy, a pritom tvrdila, že je úplne zdravá a vie sa postarať o syna. Konala neuvážene, keď len pár
dní pred nástupom na hospitalizáciu oznámila otcovi, aké má závažné ochorenie. Celý september 2025
zabezpečoval pre zdravotné problémy matky starostlivosť o syna sám.

11. V ďalšom podaní matka uvádza, že aktuálne podstupuje liečbu a predbežne predpokladá návrat do

práce v máji 2026, jej zdravotný stav je aktuálne dobrý a je v jej možnostiach a schopnostiach riadne sa
starať o maloletého. V čase liečby bol otec s maloletým najdlhšie počas operácie od 15.9. do 29.9.2025,
t.j. 2 týždne. Následne už matka chodila do K. len na preventívnu chemoterapiu raz mesačne na 4 dni,
kedy sa o maloletého staral otec, čo bolo 3x za celé obdobie. Pre matku je šokujúce, že otec miesto
toho, aby v tejto ťažkej situácii jej aj maloletému pomáhal a podporoval ju, chorobu matky využíva na

dosiahnutie zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Otec naďalej nevyužíva rozsah
styku, syn je s matkou, počas jej choroby je ešte viac naviazaný, ťažko sa s matkou lúči, keď odchádza,
a zaspáva tak, že ho musí matka držať za ruku. Matka poprela, že by syna manipulovala proti otcovi.
Syn bol po návrate od otca zanedbaný, mal špinavé nechty, sťažoval sa, že keď je u otca, jeho otec ho
neumýva, šetrí vodou, v byte je zima, a teda trvá na tom, že otec sa nevie o syna riadne postarať. Otec

nemá reálny záujem o maloletého, ale týmto návrhom sa snaží zbaviť vyživovacej povinnosti. Navrhla
potvrdiť rozsudok ako vecne správny v jeho napadnutých častiach.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP). po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie

dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej
stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky
pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP vo výrokoch II. (o zverení mal. syna do

osobnej starostlivosti matky), IV. (o určení výživného na mal. dieťa).

13. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky otca maloletého je preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zverení
maloletého do osobnej starostlivosti matky (výrok II.), o určení výživného na mal. dieťa (výrok IV.).

14. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd
v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí. ak v odôvodnení rozsudku
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie

odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie,
s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa
18.07.2018).15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, vo výrokoch
II. (o zverení mal. syna do osobnej starostlivosti matky), IV. (o určení výživného na mal. dieťa) dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na

základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom

rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie je vo
vzťahu k zvereniu mal. syna do osobnej starostlivosti matky vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je
presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj
spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v

tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na
podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto
súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti
dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k zvereniu mal. dieťaťa do starostlivosti

matky, k určeniu výživného na mal. dieťa preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými
reaguje na argumenty otca v odvolaní.

16. Otec svoju odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k zvereniu mal. syna do osobnej starostlivosti matky
postavil na svojom presvedčení, že má pochybnosti o dostatočnej starostlivosti matky o maloletého,

domáha sa zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a chce preukázať nekompetentnosť
matkyvovzťahukmal.synovi.Namietal,žemaloletýjenaňhocitovosilnonaviazaný,jeunehospokojný,
zatiaľ čo odchody k matke znáša ťažko, s plačom a nervozitou, čo podľa neho svedčí o vhodnosti
striedavej osobnej starostlivosti. Popiera tvrdenia matky o jeho neschopnosti zabezpečiť starostlivosť o
dieťa a poukazuje na to, že sa o maloletého dlhodobo a riadne staral, najmä počas obdobia zdravotných

problémov matky, keď zabezpečoval všetky jeho potreby. Zároveň nesúhlasí s určeným výživným vo
výške 200 eur mesačne, ktoré považuje vzhľadom na vek dieťaťa a svoje reálne príjmové a majetkové
pomery za neprimerane vysoké, namieta, že súd nevychádzal zo skutočného príjmu 600 eur, ale z
pravdepodobného zárobku, a že sa dostatočne nezaoberal kritériami podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine;
preto navrhuje zníženie výživného na 100 eur mesačne.

17. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. dieťaťa. Odvolací súd
predovšetkým zdôrazňuje, že podľa čl. 5 Zákona o rodine je záujem maloletého dieťaťa prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Posúdenie najlepšieho záujmu

maloletého musí byť vždy individuálne a vychádzať zo zhodnotenia všetkých okolností konkrétneho
prípadu, a to najmä kritérií demonštratívne uvedených v čl. 5 Zákona o rodine. V preskúmavanej veci
je preto rozhodujúce, ktoré výchovné prostredie poskytuje maloletému vyššiu mieru stability, bezpečia,
istoty a komplexnej starostlivosti zodpovedajúcej jeho veku a vývinovým potrebám.20. Z vykonaného dokazovania a zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje, vyplýva, že matka dlhodobo zabezpečuje každodennú osobnú starostlivosť o maloletého,

vytvára mu stabilné výchovné prostredie, riadny denný režim a zabezpečuje jeho pravidelnú dochádzku
do materskej školy. Maloletý má u matky vytvorené podmienky zodpovedajúce jeho veku, pričom toto
prostredie je pre neho známe, stabilné a predvídateľné, čo je osobitne významné vzhľadom na jeho
predškolský vek a blížiaci sa nástup do školy. Odvolací súd má za to, že práve stabilita prostredia a
kontinuita výchovy sú v danom období života dieťaťa rozhodujúcimi faktormi v zmysle čl. 5 písm. b), c)

a f) Zákona o rodine.

21. K námietke otca, že maloletý je na neho citovo naviazaný, odmieta návraty k matke, odvolací súd
uvádza, že samotná existencia citovej väzby dieťaťa k otcovi nie je sporná a nebola spochybnená
ani matkou. Táto skutočnosť však sama osebe nepostačuje na záver o vhodnosti zverenia dieťaťa do
striedavejosobnejstarostlivosti.Emocionálneprejavydieťaťapriodovzdávanímedzirodičmisúvsituácii

rodičovského konfliktu bežné a nemožno ich automaticky vykladať ako dôkaz nevhodnosti starostlivosti
jedného z rodičov. Odvolací súd zároveň prihliada na potrebu ochrany maloletého pred konfliktom lojality
podľa čl. 5 písm. g) Zákona o rodine, keďže striedavá starostlivosť by v súčasných konfliktných vzťahoch
rodičov mohla viesť k zvýšenej psychickej záťaži dieťaťa.

22. Pokiaľ otec namieta, že sa vie o maloletého riadne postarať a poukazuje na obdobie, počas ktorého
zabezpečoval starostlivosť o dieťa v čase zdravotných problémov matky, odvolací súd túto skutočnosť
vníma ako prejav jeho rodičovského záujmu a zodpovednosti. Zároveň však konštatuje, že krátkodobé
alebo dočasné zabezpečovanie starostlivosti v mimoriadnej situácii nemožno bez ďalšieho stotožňovať
so schopnosťou dlhodobo zabezpečovať komplexnú každodennú starostlivosť o maloleté dieťa v plnom

rozsahu. Zo správy kolízneho opatrovníka a z ďalších dôkazov vyplynuli pochybnosti o vhodnosti
bytovýchahygienickýchpodmienokuotca,akoajoschopnostizabezpečiťmaloletémupravidelnýrežim,
primeranú stravu a podmienky na jeho ďalší vývin, čo je rozhodujúce z hľadiska čl. 5 písm. a), b) a c)
Zákona o rodine.

23. Odvolací súd sa ďalej vysporiadal s námietkami otca smerujúcimi k zdravotnému stavu matky.
Skutočnosť, že matka podstúpila onkologickú liečbu a je dočasne práceneschopná, sama osebe
neznamená, že by nebola schopná riadne sa o maloletého starať. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že jej zdravotný stav je stabilizovaný, starostlivosť o dieťa zabezpečuje kontinuálne a v potrebnom
rozsahu, pričom pomoc otca využívala len v nevyhnutných obdobiach hospitalizácie. Odvolací súd preto

nemôže prijať záver, že by zdravotný stav matky predstavoval ohrozenie vývinu dieťaťa.

24. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že zverenie
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky je v súčasnosti riešením, ktoré najlepšie zodpovedá
jeho záujmom, zabezpečuje mu stabilné, bezpečné a predvídateľné prostredie a zároveň umožňuje

zachovanie a rozvoj vzťahu dieťaťa s otcom prostredníctvom upraveného styku. Súd vyhodnocoval
záujem maloletého spoločne so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli počas konania najavo a následne
ich vyhodnotil nielen vo vzťahu k aktuálnym, ale aj budúcim vývinovým a vzťahovým potrebám
maloletého, zohľadnil všetky kritériá významné pre rozhodnutie o vhodnej forme osobnej starostlivosti
o maloletého, vysporiadal sa s najvýznamnejšími skutkovými okolnosťami. Odvolací súd poukazuje na

vykonané dokazovanie, z ktorého vyplýva, že maloletý má stabilné vzťahy s matkou, je na ňu citovo
naviazaný a dlhodobo u nej trávi väčšinu času. Matka poskytuje maloletému adekvátnu starostlivosť.
Striedavá starostlivosť je možná len vtedy, ak sú medzi rodičmi vytvorené predpoklady pre pravidelnú
komunikáciu a spoluprácu, čo v danej veci preukázané nebolo. Súd prvej inštancie preto správne
rozhodol, keď maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky.

25. Spornou otázkou výkonu rodičovských práv a povinností ostáva aj výška vyživovacej povinnosti.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. syna vo výške
200 eur mesačne (výrok IV.). Odvolací súd sa zaoberal odvolacími námietkami otca smerujúcimi proti
výroku o výživnom a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správne

a zákonné. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 62 ods. 1
a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď nehodnotil len skutočný, otcom deklarovaný príjem, ale posudzoval
aj jeho schopnosti, možnosti, pracovné skúsenosti a reálne pracovné príležitosti, teda uplatnil princíp
potencionality príjmu povinného rodiča.26. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Uvedené ustanovenie vyjadruje princíp potencionality
príjmu,ktoréhouplatneniejeopodstatnenénajmävprípadoch,keďdeklarovanýpríjempovinnéhorodiča
neodzrkadľuje jeho reálne zárobkové možnosti alebo keď povinný rodič nepreukáže, že nižší príjem je
dôsledkom objektívnych, od neho nezávislých okolností.

28. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bodoch 37. - 43. odôvodnenia napadnutého
rozsudku a v plnom rozsahu na neho poukazuje. Odôvodnené potreby mal. dieťaťa boli v konaní
kvantifikovanéazhrnutévbode38.odôvodnenianapadnutéhorozsudku.Matkouprezentovanévýdavky
na zabezpečovanie jeho výživy nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku, preto o ich
výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Súdom určené výživné zodpovedá matkou preukázaným

výdavkom a neprevyšuje odôvodnené potreby mal. syna.

29. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že otcom uvádzaný príjem vo výške
približne 600 až 650 eur mesačne neodzrkadľuje jeho reálne zárobkové možnosti. Otec síce formálne
figuruje v evidencii uchádzačov o zamestnanie, avšak sám uviedol, že vykonáva zárobkovú činnosť v

oblasti T.R. Q. A. A. E., a to dlhodobo, nepravidelne, aj mimo územia Slovenskej republiky. Zároveň
nepreukázal, že by si aktívne hľadal riadne zamestnanie zodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci má
ukončené vysokoškolské vzdelanie a odborné skúsenosti v technickej oblasti, ktoré mu objektívne
umožňujú dosahovať vyšší príjem, než aký súdu deklaroval.

30. Odvolací súd považuje za správne, že súd prvej inštancie neprihliadol výlučne na čestné prehlásenie
otca o výške jeho príjmu, ktoré nebolo podložené žiadnymi relevantnými dokladmi, a vychádzal z
objektívnych, verejne dostupných štatistických údajov o príjmoch v relevantnom pracovnom odvetví,
ako aj z aktuálnych pracovných ponúk na trhu práce. Použitie štatistických prehľadov o priemerných
príjmoch servisných technikov, ako aj zohľadnenie aktuálnych pracovných ponúk na trhu práce, odvolací

súd považuje za primeraný a racionálny postup pri určovaní potencionality príjmu povinného rodiča. Z
týchto podkladov jednoznačne vyplýva, že otec má reálnu možnosť dosahovať čistý mesačný príjem
výrazne presahujúci minimálnu mzdu, a to najmenej na úrovni približne 1.390 eur mesačne netto.

31. K námietke otca, že súd mal vychádzať výlučne z jeho aktuálne deklarovaného príjmu, odvolací

súd uvádza, že takýto postup by bol v rozpore so zmyslom a účelom vyživovacej povinnosti rodiča, ako
aj s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej sa povinný rodič nemôže zbaviť alebo znížiť svoju vyživovaciu
povinnosť tým, že si dobrovoľne zvolí nižší príjem, prípadne, že svoje skutočné zárobkové pomery
nepreukáže.Vtakomprípadejesúdpovinnývychádzaťzpríjmu,ktorýbypovinnýrodičmoholdosahovať
pri primeranom využití svojich schopností a pracovných možností. V preskúmavanej veci súd prvej

inštancie podrobne analyzoval osobné, vzdelanostné a pracovné pomery otca, pričom zohľadnil jeho
ukončené vysokoškolské vzdelanie, dlhodobú prax v oblasti T. Q. A. A. E., ako aj jeho vlastné vyjadrenia
o výkone tejto činnosti na území Slovenskej republiky i v zahraničí. Zároveň vzal do úvahy, že otec
napriek formálnej evidencii na úrade práce nepreukázal aktívnu snahu získať riadne zamestnanie
zodpovedajúce jeho kvalifikácii a pracovným skúsenostiam a že výšku svojho príjmu deklaroval výlučne

prostredníctvom čestného prehlásenia bez predloženia objektívnych a overiteľných dokladov. V situácii,
keď povinný rodič nepreukáže, že jeho nízky príjem je dôsledkom objektívnych prekážok, je uplatnenie
princípu potencionality príjmu nielen zákonné, ale aj nevyhnutné na ochranu práva dieťaťa podieľať sa
na životnej úrovni rodiča.

32. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že súd prvej inštancie pri určení konkrétnej výšky výživného
postupoval primerane a rešpektoval zásadu proporcionality. Napriek tomu, že z ustáleného
potenciálneho príjmu otca by bolo možné určiť výživné aj vo vyššej sume, súd stanovil vyživovaciu
povinnosť vo výške 200 eur mesačne, teda pod hranicou vyplývajúcou z metodických percentuálnychvýchodísk. Takto určená výška výživného predstavuje vyvážený kompromis medzi oprávnenými
potrebami maloletého dieťaťa v predškolskom veku a majetkovými pomermi povinného rodiča a
nepredstavuje neprimeraný ani likvidačný zásah do jeho práv. Odvolací súd pri určení výživného nezistil

vybočenie z medzí zaužívanej rozhodovacej činnosti súdov.

33. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov týkajúcich
sa výrokov II. (o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky), IV. (o určení výživného na mal.
dieťa), VI. (o trovách konania) ako v závislom výroku, súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k

správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok v týchto výrokoch ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 2 ods. 1 CMP.

34. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení
§ 52, § 58 CMP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).