Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325203008
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4325203008.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci A. B.,
o pokračovaní vo výkone detencie, o sťažnosti A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa
27.11.2025,sp.zn.4Ntd/14/2025,naneverejnomzasadnutíkonanomvNitredňa21.januára2026,takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť A. B. z a m i e t a , pretože

nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 463 ods. 1 Tr. por.
s poukazom na § 82 ods. 3 Tr. zák. rozhodol, že A. B. bude pokračovať vo výkone detencie, ktorá mu bola
uložená uznesením Okresného súdu Pezinok sp. zn. 39Nt/60/2024 zo dňa 12.11.2024, právoplatným
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tos/16/2025 zo dňa 24.03.2025, nakoľko

dôvody detencie podľa § 81 ods. 3 Tr. zák. trvajú.

Pri odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa konštatoval, že vychádzal z listinných dôkazov,
a to z komplexnej správy o osobe v detencii vypracovanej na odsúdeného Detenčným ústavom
Hronovce dňa 23.09.2025, zo záveru ktorej vyplýva, že stav A. B. s poukazom na základné diagnózy ani
v chránených podmienkach detenčného ústavu zatiaľ nemožno považovať za stabilizovaný. Vykonaným

dokazovaním mal preukázané, že dôvodnosť držania menovaného v detenčnom ústave naďalej trvá
a ako vyplýva z odborných lekárskych posudkov vypracovaných na odsúdeného, ide o osobu, u ktorej
bola diagnostikovaná mierna duševná zaostalosť s významnou poruchou správania a s potrebou
pozorovania alebo liečby spolu s disociálnou poruchou osobnosti a poruchami psychiky a správania
zapríčinené užitím drog a iných psychoaktívnych látok, pričom ide o celoživotnú, medikamentózne
nevyliečiteľnú poruchu. Taktiež vzhľadom na charakter jeho predchádzajúceho agresívneho správania

voči ostatným – napadol spolupacienta v detenčnom ústave a napadol spolupacienta aj personál
v psychiatrickej nemocnici, je jeho pobyt na slobode pre spoločnosť vysoko nebezpečný a pre možnosť
opakovania jeho agresívneho správania musí byť nad pacientom zvýšený dozor.
Súd I. stupňa preto po zhodnotení všetkých uvedených skutočností, najmä s poukazom na komplexnú
správu o osobe umiestneného, dospel k záveru, že v predmetnom prípade u neho naďalej pretrváva
riziko recidívy trestnej činnosti (resp. činnosti inak trestnej), ktoré nie je v súčasnej dobe možné

medicínsky znížiť a dosiahnuť dostatočný efekt liečby a pre neprítomnosť perspektívy jeho prechodu do
chráneného prostredia (napríklad v zariadení sociálnej starostlivosti) a pretrvávajúce poruchy správania
aj počas kontinuálnej terapie je nutné jeho umiestnenie v detenčnom ústave. Nebolo preukázané, že
dôvody, pre ktoré bol umiestnený do detenčného ústavu pominuli, naopak, bolo preukázané, že naďalej
trvajú nezmenené, v záujme ochrany spoločnosti rozhodol o ďalšom pokračovaní vo výkone detencie.
Záverom uviedol, že bude v zákonných intervaloch – prípadne na návrh, naďalej skúmať, či dôvody

detencie trvajú.Proti tomuto uzneseniu podal, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť menovaný, ktorú však do momentu
rozhodovania krajského súdu o jeho sťažnosti, bližšie neodôvodnil.

Krajský súd v Nitre, ako súd nadriadený, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou, preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku
napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť A. B. nie je dôvodná.

Podľa § 81 ods. 3 Tr. zák. súd môže na základe odborného lekárskeho posudku rozhodnúť o umiestnení
páchateľadodetenčnéhoústavuajvtedy,akpáchateľ,ktoréhopobytnaslobodejenebezpečnýzdôvodu
duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, vykonáva ochranné liečenie v zdravotníckom zariadení
a svojim správaním ohrozuje život alebo zdravie iných osôb.
Podľa § 82 ods. 2 Tr. zák. pobyt páchateľa v detenčnom ústave trvá dovtedy, kým ochranu spoločnosti
pred páchateľom nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami.

Podľa § 82 ods. 3 Tr. zák. najmenej jedenkrát ročne a vždy na návrh detenčného ústavu súd preskúma
dôvodnosť držania páchateľa v detenčnom ústave a na základe odborného lekárskeho posudku
rozhodne o ďalšom trvaní detencie alebo o prepustení páchateľa z detenčného ústavu, ak dôvody
detencie pominuli, a rozhodne o ďalšom výkone trestu alebo o uložení ochranného liečenia.

Podľa § 463 ods. 1 Tr. por. súd, v ktorého obvode sa detencia vykonáva, najmenej jedenkrát ročne
alebo vždy na návrh riaditeľa detenčného ústavu alebo na žiadosť odsúdeného na verejnom zasadnutí,
preskúma, či dôvody detencie trvajú. Odsúdený môže žiadosť o preskúmanie dôvodnosti detencie podať
najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o umiestnení v detenčnom ústave alebo do šiestich
mesiacov od rozhodnutia o pokračovaní v detencii. Ak dôvody detencie pominuli, súd odsúdeného

z výkonu detencie uznesením prepustí, inak uznesením rozhodne, že vo výkone detencie sa bude
pokračovať.
Podľa § 463 ods. 2 Tr. por. ak dôvody detencie pominuli, ale je potrebné pokračovať v liečení
odsúdeného, súd odsúdeného z výkonu detencie uznesením prepustí a zároveň rozhodne o uložení
ochranného liečenia.

Detencia je najprísnejším ochranným opatrením, s postavením ultima ratio, aplikuje sa až po vyčerpaní
všetkých menej reštriktívnych postupov. V detencii sa osobitným liečebným režimom a izoláciou bráni
páchateľovivďalšompáchanítrestnýchčinovačinovinaktrestných.Detenciatrvádovtedy,kýmochranu
spoločnosti nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami. Dôvodová správa k zákonu č. 40/2024,

ktorým boli naposledy novelizované ustanovenia Trestného zákona upravujúce nariadenie a výkon
detencie uvádza, že umiestneniu do detenčného ústavu musí predchádzať výkon ochranného liečenia
ústavnou formou alebo výkon trestu odňatia slobody, v rámci ktorého odsúdený trpí tak závažnou
duševnou poruchou, pre ktorú nemôže vykonávať trest odňatia slobody a zároveň je jeho pobyt na
slobode tak nebezpečný, že je potrebné ho izolovať od spoločnosti a liečiť v rámci detenčného ústavu.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, ktorá predstavuje vážny zásah do osobnej slobody osoby,
je ustanovené pravidelné skúmanie trvania dôvodov detencie, ktoré je súd povinný skúmať ex offo
a to aj bez návrhu oprávnených osôb, minimálne jedenkrát za rok. Navrhnúť preskúmanie trvania
dôvodov detencie súdom môže riaditeľ detenčného ústavu, a to bez akéhokoľvek časového obmedzenia
a žiadať o preskúmanie trvania dôvodov detencie súdom je priznané aj odsúdenému. Súd uznesením

na verejnom zasadnutí buď rozhodne o prepustení odsúdeného z výkonu detencie, a to v prípade, ak
dôvody detencie pominuli, alebo rozhodne o pokračovaní v detencii, a to v prípade, ak dôvody detencie
trvajú. K vyššie uvedenému rozhodovaniu si súd v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 Tr. zák. vyžiada
odborný lekársky posudok.

V nadväznosti na citovaný právny výklad, po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého uznesenia a
sťažnosti menovaného, krajský súd konštatuje, že napadnuté uznesenie je právne správne zákonné
a riadne odôvodnené.

Na potvrdenie jeho správnosti nadriadený súd len sumarizuje, že dôvodnosť držania menovaného v

detenčnom ústave je naďalej daná, keďže dôvody, pre ktoré bol menovaný umiestnený do detenčného
ústavu nepominuli, a preto bolo potrebné rozhodnúť o ďalšom pokračovaní vo výkone detencie.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 39Nt/60/2024 je zrejmé, že menovaný bol
uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 12.11.2024 sp. zn. 39Nt/60/2024 v spojení s uznesenímKrajského súdu v Bratislave zo dňa 24.03.2025 sp. zn. 1Tos/16/2025 právoplatne umiestnený do
detenčného ústavu v zmysle § 81 ods. 3 Tr. zák. a výkon detencie bol nariadený dňa 03.04.2025 do
Detenčného ústavu Hronovce, pričom menovanému bolo uznesením Mestského súdu Bratislava I sp.

zn. 33Nt/7/2024 dňa 03.06.2024 uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou z dôvodu,
že bol podozrivý zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.
(fyzicky napadol maloletého, zovretou päsťou ho trikrát udrel do tváre) a zo spáchania prečinu útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (udrel päsťou do oblasti tváre a nosa policajta pri
služobnom zákroku). Obsahom spisu je i komplexná správa detenčného ústavu schválenej odbornou

komisiou dňa 23.09.2024 (správne malo byť zrejme uvedené 23.09.2025), ktorú podrobne uviedol súd
I. stupňa v napadnutom uznesení, preto nadriadený súd poukazuje iba na nasledovné skutočnosti.
Menovaný bol do Detenčného ústavu Hronovce privezený 14.10.2024 z Psychiatrickej nemocnice
Philippa Pinela Pezinok cestou PZ, na základe rozhodnutia Okresného súdu Pezinok sp. zn.
50Tp/61/2024, ktorý vydal predbežný príkaz na umiestnenie menovaného do detenčného ústavu
podľa § 462 ods. 4 Tr. por. A. B. je zbavený spôsobilosti k právnym úkonom od roku 2015 a jeho

opatrovníčkou je matka. V závere správy je uvedené, že stav umiestneného v rámci základných
diagnóz v chránených podmienkach detenčného ústavu zatiaľ nemožno považovať za stabilizovaný,
ide o neho o trvalú duševnú poruchu, kde liečbou a inými režimovými a terapeutickými postupmi
nedošlo k významnému ovplyvneniu jeho zdravotného stavu a vzhľadom na dlhodobo nemenný stav
prognosticky nie je ani možné očakávať ich zmenu. Existuje predpoklad, že v nechránenom prostredí by

došlo k zvýrazneniu disociálneho i kriminálneho správania, vzhľadom na anosognóziu a neschopnosť
sebareflexie a taktiež je vysoký predpoklad na nonkompliaciu a nonadherenciu v liečbe v extramurálnych
podmienkach, čo enormne zvyšuje riziko dekompenzácie psychického stavu s heteroagresívnym
správaním v nechránenom prostredí. Odborná komisia v rámci zhodnotenia stavu umiestneného za
obdobie od prijatia do detencie dňa 14.10.2024 konštatovala, že nedošlo k významnému ovplyvneniu

jeho zdravotného stavu, zaradenie do určeného liečebného režimu je dôvodné a dôvody detencie trvajú
naďalej.

Nadriadený súd opätovne uvádza, že v danom prípade naďalej trvajú dôvody detencie podľa § 81 ods.
3 Tr. zák. a to aj napriek subjektívnemu presvedčeniu menovaného, že sa cíti lepšie a chce odísť do

domácehoprostredia.Zozáverovodbornejkomisiejednoznačnevyplýva,žeunehoideotrvalúduševnú
poruchu, ktorá nie je prechodná a ktorú nie je možné považovať za stabilizovanú. Hoci u neho došlo
k úpravám liečby a určitým čiastkovým zmenám zdravotného stavu, tieto nepredstavujú také zlepšenie,
ktoré by umožňovalo bezpečný návrat do nechráneného prostredia.
Za rozhodujúce nadriadený súd považuje najmä to, že zdravotný stav menovaného nebol liečbou

významne ovplyvnený v tom zmysle, aby bolo možné hovoriť o jeho ustálení, nemá dostatočný
náhľad na svoj stav, teda si neuvedomuje závažnosť svojho ochorenia ani jeho dôsledky a pretrváva
u neho neschopnosť sebareflexie a kontroly správania, čo zvyšuje riziko nevhodného, impulzívneho
a spoločensky nebezpečného konania. Odborné stanoviská zároveň upozorňujú, že v prípade návratu
do bežného, nechráneného prostredia, existuje reálna obava z výrazného zhoršenia správania a to

najmä k disociálnemu a prípadne aj trestnému správaniu, zhoršenia psychického stavu, ktoré môže viesť
k agresívnym prejavom voči iným osobám a rizika, že by nedodržiaval liečbu, keďže jej význam pre seba
sám nedokáže dostatočne pochopiť.
Nadriadený súd pri posudzovaní dôvodnosti ďalšieho trvania detencie prihliadol aj na dlhodobý vývoj
zdravotnéhostavuasprávaniamenovaného,ktorýjednoznačnesvedčíotom,ženejdeoojedineléalebo

prechodné zlyhanie, ale o dlhodobý a opakovane sa vracajúci problém. Zo spisu, ako i z komlexnej
správy o osobe v detencii vyplýva, že bol už od roku 2015 zbavený spôsobilosti na právne úkony, pričom
jeho opatrovníčkou je matka. Táto skutočnosť sama o sebe potvrdzuje, že jeho zdravotný stav mu
dlhodobo neumožňuje samostatne a zodpovedne rozhodovať o vlastnom konaní, vrátane dodržiavania
liečby, či rešpektovania spoločenských pravidiel. Opakovane bol hospitalizovaný na psychiatrickom

oddelení, bolo mu 4-krát uložené ústavné ochranné liečenie, čo jednoznačne preukazuje, že menej
prísne formy liečby alebo pobytu v bežnom prostredí neboli v minulosti účinné a neviedli k trvalej
stabilizácii jeho stavu. Sú zdokumentované jeho konkrétne prejavy agresívneho správania – fyzické
napadnutie babky, sexuálne obťažovanie spolupacientiek počas hospitalizácie, fyzické napadnutie
ošetrujúceho lekára úderom päsťou do tváre, ako aj opakované úteky z psychiatrického oddelenia, ktoré

sivyžiadalijehopreloženiedopsychiatrickejnemocnicesvyššímstupňomzabezpečenia.Tietoskutkové
okolnosti jasne preukazujú, že ide o osobu, u ktorej sa v stave psychickej nestability opakovane objavujú
agresívne prejavy a to nielen verbálne, ale aj fyzické, vrátane útokov na blízke osoby aj zdravotníckypersonál, preto takéto správanie predstavuje reálne a konkrétne ohrozenie života a zdravia iných osôb,
ako aj samotnej osoby menovaného.
Možno zároveň poukázať aj na vyjadrenie opatrovníčky menovaného, ktorá síce vníma jeho želanie

vrátiť sa domov, avšak sama uznáva, že pokiaľ odborní lekári považujú jeho zotrvanie v detencii za
potrebné a liečba ešte nie je správne nastavená, je v jeho vlastnom záujme, aby zostal pod dohľadom
odborníkov.
Za týchto okolností nemožno preto prihliadať len na aktuálne vyjadrenie menovaného, že sa cíti lepšie
a chce ísť domov, keďže jeho dlhodobá neschopnosť uvedomiť si vlastné ochorenie, spolu s opakovane

preukázanými agresívnymi prejavmi, vytvárajú vážne riziko opakovania nebezpečného správania.

Účelom detencie pritom nie je sankcia, ale ochrana spoločnosti a zároveň ochrana samotného
umiestneného v detenčnom ústave pred dôsledkami jeho ochorenia, ktoré by sa v bežnom prostredí
mohli prejaviť nepredvídateľným a nebezpečným spôsobom.

Natomtomiestenadriadenýsúddávalendopozornosti,žesúdbudevzákonnýchintervaloch–prípadne
na návrh, naďalej skúmať, či dôvody detencie trvajú.

Na základe vyššie uvedeného má i nadriadený súd za to, že liečbu menovaného, ako aj ochranu
spoločnosti pred prípadným protiprávnym konaním z jeho strany, možno toho času zabezpečiť jedine

ďalším trvaním jeho detencie, keďže menej závažné opatrenia by v súčasnosti neboli dostatočné na
zabezpečenie ochrany spoločnosti ani samotného umiestneného.

Keďže krajský súd nezistil žiadne pochybenia v konaní predchádzajúcom napadnutému uzneseniu, ani

dôvodynazmenujehovýroku,sťažnosťA.B.akonedôvodnúzamietolpodľa§193ods.1písm.c/Tr.por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.