Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. august 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323200720
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2323200720.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdGalantavkonanívedenompredsamosudkyňouJUDr.EvouFoltánovou,vsporežalobkyne:

E. D., H. XX. B. XXXX, C. D. XXX/X, XXX XX O., právne zastúpená: Mgr. Peter Magdálik, advokát
so sídlom Vajanského 1520, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o.,
so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o zaplatenie 1 600 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24. februára 2023 prostredníctvom
právneho zástupcu žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť istinu 1 600 eur s úrokom z omeškania
vo výške 6,25% ročne od 4. októbra 2022 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Svoju žalobu
odôvodnila tým, že je majiteľkou bankového účtu, vedeného u žalovaného č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX,
P.: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (na základe zmluvy o bežnom účte). Dňa 21. februára 2022
bola podvedená, keď na základe simulovania nesprávnych a nekorektných informácii došlo k prevodu
finančnej sumy vo výške 1 600 eur z jej bankového účtu (P.: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX),

vedeného u žalovaného na zahraničný bankový účte P.: S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX X, C. E.:
L.. Stránka, cez ktorú zadávala prihlasovacie údaje do internetbankingu vyzerala identicky ako stránka
internetbankingužalovaného.KódynaprístupdointernetbankinguakmTokenujejprišlizčísla,zktorého
jej štandardne posiela správy žalovaný - ide teda o obvyklý komunikačný kanál banky. Bezodkladne po
tom, ako zistila, že by sa v danom prípade mohlo jednať o podvod voči jej osobe, uvedenú skutočnosť
ihneď oznámila žalovanému a žiadala o stornovanie tejto platby a jej vrátenie na jej bankový účet.
Následne jej žalovaný listom zo dňa 22. februára 2022 oznámil, že požiadal príjemcu danej sumy o

jej vrátenie. Do dňa podania žaloby však nedostala žiadne vyrozumenie ohľadom toho, či došlo zo
strany príjemcu k vráteniu sumy 1 600 eur alebo k akejkoľvek inej komunikácii s príjemcom platby,
resp. či žalovaný vykonal nejaké iné kroky v smere vrátenie uvedenej platby. Taktiež jej uvedená platba
nebola vrátená. Je presvedčená, že sa stala obeťou sofistikovaného a dôsledne premysleného konania
neznámehopáchateľa,ktorýúmyselnevytvoriltaképodmienky,žebolapresvedčená,ževtomtoprípade
ide o štandardný postup, a že reálne komunikuje so žalovaným, pričom v danom okamihu nemala
žiadne podozrenie, že by vo vzťahu k jej osobe prebiehalo akékoľvek nezákonné konanie, a to až do

okamihu, keď jej z účtu odišla suma 1 600 eur, čo ihneď začala riešiť so žalovaným ( max. v priebehu
1 hodiny). Žalovaného žiadala o stornovanie uvedenej platby a o jej neodoslanie určenému príjemcovi.
Išlo o platbu na zahraničný účet, kde zrealizovanie platobnej operácie jednoznačne trvá viac ako jednu
hodinu, a teda v uvedenom čase, keď kontaktovala žalovaného, bolo v jeho reálnych možnostiach tútooperáciu stopnúť a neodoslať platbu príjemcovi, čím by ju žalovaný ochránil pred stratou finančných
prostriedkov. Dňa 16. septembra 2022 vyzvala žiadosťou žalovaného o poskytnutie informácii, aké kroky
zrealizoval v smere vrátenia platby 1 600 eur na jej bankový účet. Žiadosť bola žalovanému doručená

dňa 19. septembra 2022. Žalovaný však na žiadosť do dňa podania žaloby nijako nereagoval a ani
uvedenú platbu jej nevrátil. Žalovaný tak porušil minimálne právnu povinnosť podľa ustanovenia § 415
Občianskeho zákonníka, t. j. počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode na cudzom majetku, a teda
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil žalobkyni porušením jeho právnej povinnosti. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti je toho názoru, že jej nárok uplatnený touto žalobou je dôvodný.

2. Žaloba a ostatné písomnosti boli žalovanému doručené dňa 09. marca 2023.

3. Dňa 21. marca 2023 doručil právny zástupca žalovaného súdu vyjadrenie k žalobe. Vo vyjadrení
uviedol, že nárok uplatnený žalobkyňou v celom rozsahu neuznáva. Z procesného hľadiska žalovaný
namietal, že podanie neobsahuje riadne tvrdenia v úplnosti. Nestačí, že určité skutočnosti prípadne

vyplývajú z dôkazných prostriedkov, dôkaznými prostriedkami sa preukazujú existujúce tvrdenia ( t. j.
z dôkazných tvrdení sa tvrdenia neabstrahujú, tvrdenie sa preukazuje dôkazom, nie naopak). Splnenie
dôkaznej povinnosti prichádza do úvahy až po splnení povinnosti tvrdenia. Žalobkyňa podstatné
skutočnosti alebo netvrdila, alebo nepreukazovala. Toto civilné súdne konanie je konaním návrhovým,
sporovým a kontradiktórnym, predpokladom úspechu v takomto konaní je skutočnosť, že si žalobca

splní povinnosť tvrdenia, povinnosť dôkaznú a zároveň označenými a predloženými dôkazmi, resp.
ich vykonaním dôjde k uneseniu dôkazného bremena ohľadom (jeho, resp. jej) skutkovo a právne
významných tvrdení vo vzťahu ku konaniu. Žalobkyňa si (v procesne nevyhnutnom rozsahu) nesplnila
ani povinnosť relevantného tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú, a preto nemôže uniesť ani bremeno
tvrdenia, ani dôkazné bremeno a z uvedeného dôvodu musí byť žalobný návrh, ak bude vôbec

prejednávaný, zamietnutý. Je povinnosťou žalobkyne, aby si splnila svoje procesné povinnosti, ani
žalovaný (ako kontradiktórna sporová strana), ani súd, tu nie sú na to, aby uvedené plnili namiesto
žalobkyne, a z celého podania je zrejmé (pri zohľadnení samotného druhu nároku tak, ako ho vymedzila
žalobkyňa), ktoré skutkové tvrdenia nie sú individualizované, či preukazované, resp. ktoré podstatné
skutočnosti nie sú uvedené v úplnosti, či spôsobom, ktorý je dostatočný na to, aby mohli byť ďalšie

tvrdenia žalobkyne vôbec posúdené, či z akého dôvodu nie je žalobný návrh riadny. Právny zástupca
žalovaného poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Odo 1612/2006
zo dňa 18. februára 2009, na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 47/05.
Žalobkyňa vôbec neuvádza, čo a z akých skutkových dôvodov, má byť protiprávnym úkonom, aká škoda
jej vznikla zavinením žalovaného, ako skutkovo odôvodňuje príčinnú súvislosť (kauzálny nexus), prečo

by takáto škoda mala byť predvídateľná a z akého dôvodu by mal byť žalovaný subjektom povinnosti.
Všeobecné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu (porušenie povinnosti, zavinenie, vznik škody a
príčinnásúvislosťmedziporušenímpovinnostiavznikomškody)musísúdvkaždomjednotlivomprípade
nielen zistiť, ale aj vyhodnotiť. Ak niektorý z uvedených predpokladov nie je dostatočne preukázaný
nemôže súd náhradu škody priznať (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája |2008,

sp. zn. 1 Obdo V 80/2007; rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 7. augusta 2008,sp. zn. 3 Obo 2/2007;
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2008, sp. zn. 5 Obdo17/2008; rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2015, sp. zn. 5 Obo 25/2013). Žalobkyňa nijako
relevantne nešpecifikuje (neuvádza), čo má byť protiprávnym úkon, resp. o porušenie ktorej povinnosti
z právneho vzťahu má ísť (pričom je zrejmé, že viaceré tvrdenia v žalobe sú vzájomne inherentne

kontradiktórne a to i vo vzťahu k tejto partikulárnej otázke). Nedošlo tak vôbec ani k úplnému tvrdeniu
- a už vôbec nie preukázaniu - protiprávneho úkonu a toho, že za uvedené má údajne zodpovedať
žalovaný. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná a
bezprostredná (Ústavný súd Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 177/08). Žalovaný sa nemôže podrobne
vyjadriť k procesne neúplným tvrdeniam o údajnom porušení generálnej prevenčnej povinnosti podľa §

415 Občianskeho zákonníka, uvedené je nielen neúplné a nerelevantné (zanedbanie povinnosti tvrdenia
v celom potrebnom rozsahu), ale v celom rozsahu i nesprávne, nepoukazuje sa napr. na súvisiace
ustanovenia (napr. §§ 384 Obchodného zákonníka, či § 441 Občianskeho záákonníka) a predovšetkým
ide len o nedôvodné konštrukcie žalobkyne, snahu o zbavenie sa zodpovednosti za vlastné konanie. Ak
niekto porušil prevenčnú povinnosť, tak to bola úplne zjavne žalobkyňa, žalovaný naopak postupoval

spôsobom,ktorýbolvsúladesjehoprávnymipovinnosťami(atovnadväznostinakonaniežalobkyne).V
žalobe sa neuvádzajú najpodstatnejšie skutočnosti, najpodstatnejšie ako zo skutkového hľadiska, tak aj
z hľadiska právnych noriem, ktoré majú byť použité na kvalifikáciu škodového nároku, o.i.sa neuvádzajú
skutočnosti ohľadom všetkým predpokladov nároku na náhradu škody, rovnako ako skutočnosti, ktoré byivprípade,akbytunejakýnárokbolvylučovalizodpovednosťakéhokoľvektretiehosubjektu(nehovoriac
o žalovanom). Ak škoda má pozostávať (čo doteraz nevieme, je to len predbežná domnienka)zo
zmenšenia majetkového portfólia žalobkyne v dôsledku poníženia stavu na jej účte o 1.600 eur v

dôsledku odoslania takejto sumy ŽALOBKYŇOU (t. j. nie žalovaným) na základe údajného podvodného
chovania TRETEJ OSOBY(nevieme ktorej, ale pre účely tejto argumentácie postačí, že ide o tretiu
osobu odlišnú od žalovanej) a zároveň sa pre vznik zodpovednosti za škodu vyžaduje okrem iného
protiprávny úkon škodcu a predovšetkým neprerušený (po celú dobu, t. j. stály) kauzálny nexus, je
za týchto okolností / tvrdení úplne zrejmé, že tento sa v úplnosti vo vzťahu k žalovanému nielen

netvrdí a nedokazuje, ale predovšetkým, že za takýchto popísaných okolností je uvedené vylúčené,
keďže údajná škoda tu je - ako uvádza sama žalobkyňa - v dôsledku konania (činnosti) samotnej
žalobkyne a nejakej tretej osoby, čo vylučuje existenciu nepretržitého kauzálneho nexu (medzi konaním
a následkom) žalovaného. Z tvrdenia žalobkyne (že dňa 21. februára 2022 mala byť podvedená, a to
údajne tým, že na základe nejakých simulovaných a nesprávnych a nekorektných informácií malo dôjsť
k prevodu finančnej sumy vo výške 1600 eur z uvádzaného bankového účtu na zahraničný bankový

účet) sa vôbec nedajú zistiť akékoľvek relevantné podrobnosti, uvedené tvrdenie je v celom rozsahu
neurčité,keďokreminéhožalobkyňavôbecneuvádza,akýmspôsobommalabyťpodvedená,nazáklade
akého stimulovania mala byť podvedená, ktoré konkrétne informácie mali byť údajne simulované a
tak nesprávne a nekorektné. Žalobkyňa tak zlyhala už pri najzákladnejšom opise najpodstatnejšieho
skutkového stavu, kedy neuvádza najdôležitejšie skutočnosti a tak samozrejme tieto najdôležitejšie

právne skutočnosti ani žiadnym spôsobom nedokazuje. Čo sa týka toho, že žalobkyňa na základe jej
žiadosti adresovanej žalovanému nedostala od žalovaného žiadne vyrozumenie, tak žalovaný podotýka,
že v odpovedi zo dňa 22. februára 2022 uviedol, že len v prípade, ak príjemca žiadosť banky akceptuje,
bude táto platba vrátená na účet, v opačnom prípade má, žalobkyňa považovať žiadosť o vrátenie
platby zo strany príjemcu za odmietnutú. Z uvedeného vyplýva, že banka v súlade so svojimi právnymi

povinnosťami prevod vykonala a teda nie je v jej dispozičných možnostiach, aby uvedený bankový
obchod zvrátila a že uvedené prichádza do úvahy len v prípade, ak by takáto platba bola vrátená
dobrovoľne zo strany príjemcu. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že sa stala obeťou sofistikovaného a
dôsledne premysleného konania neznámeho páchateľa, tak žalovaný je toho názoru, že zo samotného
konania a reakcií žalobkyne je úplne zrejmé, že musela sama uviesť prístupové údaje, ktorých zadanie

je podmienkou na to, aby jej napr. bol zaslaný kód na prístup do internetbankingu resp. aby bol
prelinkovanýmToken.Bolatožalobkyňasama,ktosvojeúdajeuviedolvprostredíinom,akojeprostredie
internetbankingu George, a teda vôbec nejde o nejaké zneužitie či nefunkčnosti internetbankingu
žalovanej. Len na základe takéhoto konania žalobkyne došlo k tomu, že bol zaslaný prístupový kód,
bez takéhoto konania žalobkyne by k ničomu takémuto neprišlo, pričom uvedené skutočnosti rovnako

absolútne vylučujú zodpovednosť žalovaného. Žalovaný postupoval plne v súlade s tým, ako postupovať
mal, tzn. prijal príkaz riadne overený za použitia bezpečnostných prvkov a zrealizoval ho plne v súlade
so svojimi povinnosťami. Ak k zadaniu autorizácii takéhoto príkazu došlo v dôsledku konania žalobkyne,
nemôžezauvedenéniesťzodpovednosťžalovaný.Aksažalobkyňadomnievala,žepeňažnéprostriedky
boli pripísané v prospech účtu tretej osoby a táto tretia osoba na tieto prostriedky nemá nárok, je na

žalobkyni, aby sa vo vzťahu k takejto tretej osobe domáhala ochrany svojho právneho postavenia a
údajného nároku a to v podobe žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa sama uviedla
skutočnosti o vlastnomkonaní, resp. konaní nejakej tretej osoby, zodpovednosť za prípadnú škodu môže
znášať výlučne žalobkyňa a táto tretia osoba, určite nie banka (žalovaný). V závere vyjadrenia právny
zástupca žalovaného uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujú, aby súd žalobu v

celom rozsahu ako zjavne nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100% trov konania.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobkyne, prednesom právneho
zástupcu žalovaného, výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I žalovaného,

platobným príkazom na úhradu zo dňa 21. februára 2022, Žiadosťou o vrátenie platby a poskytnutie
informácii zo dňa 16. septembra 2022, odpoveďou žalovaného zo dňa 22. februára 2022, tabuľkou
úrokových sadzieb ECB, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúci spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav veci:

5. Z prednesu právneho zástupcu žalobkyne vyplýva, že sú naplnené všetky podmienky zodpovednosti
žalovaného za vzniknutú škodu žalobkyne. Zo žaloby je zrejmé proti komu žaloba smeruje, aké je
vyčíslené konanie žalovaného, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavinením. V konaní je tvrdené
porušenie právnej povinnosti na strane banky, kde žalobkyňa kontaktovala banku so žiadosťou o stornoplatby. Kontaktovala ju na oficiálnej info linke banky. Čiže žalovaný zodpovedá za konanie svojich
zamestnancov. Príčinná súvislosť je zrejmá, kde v čase, keď to bolo možné bola tu žiadosť zo strany
žalobkyne, žalovaný nekonal a platbu nestornoval. Podľa nich sú naplnené všetky okolnosti a žalobkyňa

tieto skutočnosti v žalobe riadne tvrdila, riadne doložila a preukázala.

6. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného vyplynulo, že navrhujú žalobu, ak ju súd reálne
považuje za podanie, ktoré je úplné odmietnuť, a to s poukazom na čl. 5 základných princípov a

neuvedenie všetkých skutočností alebo alternatívne zamietnuť. Predpoklady zodpovednosti za škodu
neboli preukázané, tieto vo vzťahu k žalovanému neboli tvrdené, práve naopak v žalobe boli tvrdené
skutočnosti, ktoré sa týkajú konania inej osoby, čo úplne vylučuje zodpovednosť žalovaného. Poukázal
na absolútnu neurčitosť žaloby.

7. Žalovaný je zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I oddiel:Sa, vložka číslo: 601/

B.

8. Žalobkyňa pri podaní žaloby zaslala súdu Platobný príkaz na úhradu / FIT 2.0 / EB /, z ktorého vyplýva
popis trasakcie - Platobný príkaz na úhradu / FIT 2.0 / EB / vo výške 1 600 eur s dátumom splatnosti
21. februára 2022 partnerovi Z. M., P. S..

9. Žalobkyňa listom zo 16. septembra 2022 oznámila žalovanému, že bola podvedená, ktorú skutočnosť
oznámila žalovanému a žiadala stornovanie platby a jej vrátenie na jej účet.

10. Žalovaný listom z 22. februára 2022 oznámil žalobkyni, že na základe žiadosti žalobkyne požiadali

príjemcu o vrátenie platby a v prípade, ak príjemca žiadosť akceptuje, sumu prevodu jej pripíšu na jej
účet. V opačnom prípade má žalobkyňa žiadosť o vrátenie platby považovať za odmietnutú.

11. Na základe zisteného skutkového stavu vo veci súd vec právne uzatvára:

12. Podľa § 420 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

13. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

14. V danom prípade predmetom konania je zaplatenie náhrady škody vzniknutej žalobkyni tým, že

žalovaný nestornoval platbu žalobkyne na účet tretej osoby v zahraničí vo výške 1 600 eur s tým, že
žalovaný si nepočínal v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka.

15. V ustanovení § 420 je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá
prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré

sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka (pozri napr. § 769
až 771). Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym
zákonníkom vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických
alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na
konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie

určitýchpovinností,vdôsledkučohodošlokspôsobeniuškodyinejosobe,netrebaaplikovaťustanovenia
iného zákona o zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti
je: protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V
niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o
subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.

16. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za
škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať
náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Pokiaľ je ten,kto zodpovedá za škodu, poistený pre prípad vzniku jeho zodpovednosti za škodu, či už na základe
zákona (zákonné poistenie zodpovednosti). Podľa názoru súdu v danom prípade sa jedná o objektívnu
zodpovednosť.

17. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t. j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je,
že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého
záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti

spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.

18. Žalobkyňa preukazovala porušenie právnej povinnosti s poukazom na § 415 Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa

nikomu neškodilo (neminem laedere). Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide
o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia.
Tieto statky sú, prirodzene, chránené aj inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo
iných právnych predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto statkov spájajú určité

zodpovednostné následky. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach,
použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Ak
neboli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo
nekonaním sa zasiahlo do chránených statkov uvedených v § 415, ktorým sa spôsobila určitá škoda
na týchto statkoch, treba si položiť otázku, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo

ku škodám, alebo či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a
z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti
uvedenej v § 415 sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže
porušeniepovinnostipodľaurčitéhokonkrétnehoustanovenia,čiužObčianskehozákonníkaaleboiného
zákona. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo

na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420.

19. Preventívnu povinnosť ukladá § 415 každému, t. j. tak fyzickým, ako aj právnickým osobám.
Pri právnických osobách postihujú tieto preventívne povinnosti tie fyzické osoby, ktoré sú oprávnené
a povinné za právnické osoby konať. Subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením

preventívnej povinnosti je sama právnická osoba.

20. V danom prípade žalobkyňa tvrdila, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť, avšak nekonkretizoval
akú. Je pravdivé tvrdenie žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že žalobkyňa
uvádzala len neurčité tvrdenia typu, že žalobkyňa s niekým telefonovala, niekedy že bola na pobočke

a niekto neznámy jej údajne niečo povedal atď. Mal na mysli nepravdivé tvrdenia týkajúce sa toho, že
žalobkyni mal niekto tvrdiť, že platba údajne neodišla, ktoré skutočnosti žalovaný popieral. Platobný styk
je automatický, pričom systém je prevádzkovaný ústredím. Neexistencia tvrdenia zo strany žalobkyne
so zatajením podstatných skutočností ako napr. kedy, akým spôsobom konala, na čo klikala v rámci
internetových stránok, aké údaje zadávala pri realizácii svojho konania na internete, by mali byť

dôvodom, aby sa súd uvedeným nezaujímal. Na margo tohto tvrdenia právny zástupca žalobkyne
uviedol, že jeho klientka zadala prevod svojich peňazí na tretiu osobu do zahraničia na základe
podvodného konania tretej osoby. Na margo tohto tvrdenia, právny zástupca žalovaného mal za to, že
sa jedná o zmenu žalobného nároku a dokonca o jej zneužitie, pretože až na pojednávaní sa dozvedáme
nové skutočnosti, na ktoré žalovaný nemôže byť pripravený. Poukázal na to, že žalovaná údajne

stornovala vyplatenie sumy do hodiny po odpísaní platby. V konaní nebola preukázaná dohodnutá
možnosť storna, pretože systém automaticky prevádza platby na základe zadania žalobkyne. V tomto
smere súd uvádza, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne dohody o možnosti storna,
pričom súdu nepredložila ani zmluvu so žalovaným.

21. Súd považoval nové skutkové tvrdenia zo strany žalobkyne na pojednávaní za zmenu žalobného
nároku. Zmena žaloby / § 139 Civilného sporového poriadku / je prejavom dispozičnej zásady, ktorá je
typická pre sporové konanie a umožňuje strane, aby modifikovala svoj žalobný návrh. Zmena žaloby
je: a/ návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo, b/ návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo, c/ podstatnázmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. V prípade písmena c/ žalobca
opiera svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, pričom nedochádza k
zmene žalobného petitu. V danom prípade je nepochybné, že medzi stranami ide o spotrebiteľský

vzťah, s ohľadom na povahu zmluvných strán, keďže žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal a
žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmena žaloby je
neprípustná v spotrebiteľských sporoch, avšak len v prípade, ak je spotrebitel na strane žalovaného /
§ 294 Civilného sporového poriadku /. V danom prípade súd nepripustil zmenu žaloby z dôvodu, že
na pojednávaní právny zástupca žalobkyne doplnil rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe, o ktorých

mala žalobkyňa pri podaní žaloby vedomosť a tieto podstatné skutkové tvrdenia mala možnosť uviesť
už v podanej žalobe. Možnosť meniť žalobu nie je absolútna a zákon ju obmedzuje najmä z dôvodov
hospodárnosti a upravuje tak, aby nedochádzalo k jej zneužívaniu. V tomto smere súd poukazuje aj
na článok 8 základného princípu Civilného sporového poriadku, podľa kterého strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Okrem toho súd poukazuje na ustanovenie § 132 ods. 2 Civilného sporového konania, v zmysle
ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Povinnosťou žalobcu
je zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu žaloby. Judikatúra za rozhodujúce

skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na základe ktorého
uplatňuje svoj nárok, a to v akom rozsahu, ktorý umožňuje jednoznačnú konkretizáciu, teda vymedziť
predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde
o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet
konania po skutkovej stránke. Avšak, ak žalobca neuvedie podstatné skutkové tvrdenia, pôjde o zmenu

žaloby.

23. Pokiaľ žalobkyňa si uplatnila nárok z titulu náhrady škody a mala byť v konaní úspešná, musela
preukázaťvšetkypredpokladyzodpovednostizaškodu.Podľanázorusúdužalobkyňaneunieslaaniprvý
predpoklad zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti. Žalobkyňa vymedzila porušenie

právnej povinnosti tak, že žalovaný napriek storno platby, platbu vyplatil na účet tretej osobe. Právny
zástupca žalovaného uviedol, že platobný styk prebieha automaticky, ktorý systém je prevádzkovaný
ústredím, ktorú skutočnosť nepoprela žalobkyňa. Vzhľadom na popretie skutkového tvrdenia žalobkyne,
že do hodiny kontaktovala pracovníka žalovaného na storno platbu, žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno ohľadne tohto tvrdenia a súdu nepredložila žiaden dôkaz. Až listom zo 16. septembra 2022

žiadala žalovaného o poskytnutie informácie, v ktorom uviedla, že žalovaný listom z 22. februára 2022
oznámil, že požiada príjemcu danej sumy o vrátenie platby vo výške 1 600 eur. To znamená, že
žalobkyňa v deň príkazu na prevedenie sumy vo výške 1 600 eur zistila, že sa jedná o podvod zo
strany tretej osoby a kontaktovala žalovaného, ktorý údajne tvrdil, že platba neodišla. Nejednalo sa
o pracovníka ústredia, ktorú skutočnosť žalobkyňa ani netvrdila. V konaní mal súd za preukázané,

že platobný styk prebieha automaticky a systém je prevádzkovaný ústredím. V konaní nemal súd za
preukázané tvrdenie žalobkyne, že pracovník žalovaného jej povedal, že platba nebola ešte odoslaná
a žalovaný mal stornovať platbu tretej osobe. Súd nemal ani za preukázané dohodnutie storno platby
medzi stranami. Na základe žiadosti žalovaný listom z 22. februára 2022 oznámil žalobkyne, že platba
bude vrátená, ak príjemca žiadosť akceptuje, v opačnom prípade je potrebné považovať žiadosť o

vrátenie platby, za odmietnutú. To znamená, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že by žalovaný na
jej žiadosť z 21. februára 2022 nereagoval. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaný mohol
uskutočniť storno platby / z dôvodu dohody medzi stranami, alebo že by žalovaný mal priestor na storno
platby vzhľadom na automatický systém /. Žalobkyňa neuviedla, v ktorej pobočke žiadala vykonať storno
platbu a ani nepredložila o tomto tvrdení dôkaz. Súd nemal za preukázané, že žalobkyňa do hodiny

po príkaze platby, platbu aj stornovala, ktoré tvrdenie žalovaný popieral. To znamená, že žalobkyňa v
konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadne porušenia prevenčnej činnosti žalovaného.

24. Súd návrh právneho zástupcu žalobkyne na doplnenie dokazovania, výsluchom strán a predložením
komplexnej dokumentácie z účtu žalobkyne zamietol z dôvodu, že tieto dôkazy by nepriniesli v konaní

iný výsledok.

25. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s
nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázkynastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,

pripomienku,aodpoveďnakaždújednupoznámku,pripomienku,alejenevyhnutné,abyboloreagované
na podstatné a relevantné argumenty strán / porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa
ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žalovanému, ktorý mal plný úspech v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.