Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2024

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121245846
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2024:6121245846.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom A. XX, D. E., 2/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, D. E., v konaní žalobcovia 1/ a 2/
zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s. r. o., so sídlom Ernestova bašta 2, Nové
Zámky, 3/ JUDr. Vojtech Markovič, PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, G., proti žalovanej: H. I., nar.
XX.XX.XXXX, t. č. bytom J. XXX, v konaní zastúpená: Mgr. Elena Szabóová, advokátka, so sídlom
Komárňanská 100, Hurbanovo, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Komunálna poisťovňa, a.
s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie sumy
6.739,42 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovanej na prerušenie konania zo dňa 27.02.2023 z a m i e t a.

II. Súd žalobu žalobcov 1/ až 3/ v celom rozsahu z a m i e t a.

III. Žalovaná a intervenient na strane žalovanej m a j ú voči žalobcom 1/ až 3/ n á r o k na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV. Štát m á voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.05.2021 bola tunajšiemu súdu z Okresného súdu Banská Bystrica postúpená žaloba žalobcov
1/ a 2/ (doručená Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 15.02.2021), ktorou sa po pripustení vstupu
žalobcu 3/ (rozhodnutím právoplatným dňa 19.03.2022) v znení zmeny žaloby zo dňa 10.03.2023
(doručenej súdu dňa 14.03.2023) domáhali, aby súd žalovanej uložil povinnosť do 15 dní odo dňa
nadobudnutiaprávoplatnostirozsudkuzaplatiťžalobcom1/až3/istinu6.249,42euraistinyspoluúrokom
z omeškania vo výške 5% ročne za obdobie od 25.12.2020 zo sumy 6.249,42 eura až do úplného
zaplatenia s tým, že plnením žalovanej čo i len jednému zo žalobcov zanikne povinnosť plniť ďalším

žalobcom v rozsahu poskytnutého plnenia. Ďalej žiadali, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 1/ náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 240,- eur a súčasne zaplatiť žalobcom
1/ a 2/ náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 250,- eur. Ďalej žiadali o priznanie náhrady
trov konania v rozsahu 100%. Žalobcovia svoj nárok odôvodňovali tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sú od
júna 2020 bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 k celku nehnuteľností nachádzajúcich sa v
okrese Komárno, v obci H., v katastrálnom území H. vedených katastrálnym odborom Okresného úradu
Komárno na liste vlastníctva č. XXXX a to parciel registra „C“, parc. č. 1699/30, 1699/48, 1699/111,

1699/128,1699/129,rodinnéhodomusprístavbousosúpisnýmčíslomXXXnaparceleč.1699/48(pozn.
súdu – ďalej v texte ako rodinný dom žalobcov 1/ a 2/ alebo predmetný dom) a skladu so súpisným
číslom XXX na parcele č. 1699/129 (pozn. súdu – nehnuteľnosti na LV č. XXXX ďalej v texte ako
nehnuteľnosti žalobcov 1/ a 2/ alebo aj predmetná nehnuteľnosť). Žalovaná je výlučnou vlastníčkoubezprostredne susediacich nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Komárno, v obci Dulovce, v
katastrálnom území H. vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Komárno na liste vlastníctva
č. XXX a to parciel registra „C“ parc. č. 1699/29, 1699/49 (pozn. súdu – parcela č. 1699/49 ďalej v texte

aj ako pozemok žalovanej) a rodinného domu so súpisným číslom XXX na parcele č. 1699/49 (pozn.
súdu – nehnuteľnosti na LV č. XXX ďalej v texte ako nehnuteľnosť žalovanej). Žalobcovia tvrdili, že
žalovaná od marca 2019 polievala rodinný dom žalobcov 1/ a 2/, konkrétne stenu rodinného domu
žalobcov 1/ a 2/ susediacu s pozemkom žalovanej prostredníctvom zavlažovacieho systému, ktorý je
zriadenýnapozemkužalovanej.Tvrdili,žepolievanímseverozápadnejfasádyrodinnéhodomužalobcov

1/ a 2/ zavlažovacím systémom došlo k značnému podmáčaniu podložia a statickému porušeniu muriva.
Spočiatku sa snažili situáciu riešiť výmenou pletivového plotu a jeho nahradením betónovým bariérovým
plotom v snahe zamedziť podmáčaniu a zavlhnutiu konštrukcií na rodinnom dome žalobcov 1/ a 2/.
Žalovaná týmto spôsobom postupovala až do septembra 2020. V dôsledku konania žalovanej došlo
na nehnuteľnosti žalobcov 1/ a 2/ k vzniku porúch špecifikovaných v znaleckom posudku znalkyne z
odborustavebníctva,odvetviepozemnéstavby,projektovanievstavebníctveaodhadhodnotyK.B.G.č.

49/2020 zo dňa 13.10.2020 (pozn. súdu – ďalej v texte aj ako znalecký posudok č. 49/2020). Znalkyňou
bolo pri obhliadke rodinného domu dňa 14.09.2020 zistené klesnutie základovej pôdy – prepadnutie
časti zeminy a vymytie pôdy pri bočnom bariérovom oplotení zo severozápadnej strany a vymývanie
časti zeminy. Ako príčinu týchto deformácií pôdy znalkyňa označila pravidelné polievanie záhradnou
závlahou z parcely reg. „C“ č. 1699/49 v katastrálnom území H.. Znalkyňou bolo v čase uskutočnenia

obhliadky zistené, že bočná severozápadná časť zeminy medzi rodinným domom žalobcov 1/ a 2/
a betónovým bariérovým plotom bola aj napriek suchému počasiu v deň obhliadky a niekoľko dní
pred obhliadkou značne mokrá, pričom zemina za rodinným domom pri bariérovom plote pri obhliadke
bola suchá, bez viditeľných prepadnutých častí zeminy. Znalkyňa tiež uviedla, že ďalšie vymývanie
základovej pôdy môže spôsobiť poruchu základového prahu medzi stĺpmi a celej stability oplotenia.

Ďalej uviedli, že zo znaleckého posudku č. 89/2020 zo dňa 02.12.2020 znalkyne v odbore stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác K. G. B.
vyplýva, že murivo všetkých priestorov rodinného domu žalobcov 1/ a 2/ je v dôsledku polievania
konštrukcií navlhnuté a je potrebné ho vysušiť elektroosmózou. Znalkyňou bola určená všeobecná
hodnota stavebných prác potrebných na opravu v dôsledku konania žalovanej na sumu vo výške

6.249,42 eura. Žalobcovia uviedli, že v dôsledku konania žalovanej žalobcom vznikla škoda vo výške
6.249,42 eura predstavujúca všeobecnú hodnotu stavebných prác potrebných na opravu konštrukcií
rodinného domu žalobcov, ako aj škoda titulom nákladov, ktoré boli nútení vynaložiť za vyhotovenie
znaleckého posudku Ing. Viery Katonovej č. 49/2020 zo dňa 13.10.2020 vo výške 250,- eur a za
vyhotovenie znaleckého posudku Ing. Kataríny Vyšehradskej č. 89/2020 zo dňa 02.12.2020 vo výške

240,- eur a celková výška spôsobenej škody predstavuje 6.739,42 eura. Žalovanej dňa 10.12.2020
adresovali výzvu, ktorou ju vyzvali na dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu vo výške 6.249,42
eura v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Žalovaná výzvu prevzala dňa 14.12.2020. Nakoľko
žalovaná dlžnú sumu neuhradila, žalobcovia si uplatnili aj úrok z omeškania vo výške 5% % ročne za
obdobie od 25.12.2020 zo sumy 6.249,42 eura až do úplného zaplatenia.

2. Proti vydanému platobnému rozkazu zo dňa 23.03.2021 podala žalovaná odpor, v ktorom namietala,
že žalobcovia 1/ a 2/ sa stali vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. H. 24.6.2020
na základe kúpnej zmluvy. Ak žalobcovia tvrdia škodlivé konanie žalovanej od marca 2019, znamená
to, že stavba súpisné číslo 160 vykazovala rovnaké vady v čase, kedy ju žalobcovia 1/ a 2/ kupovali,

a kúpili ju aj s vadami, ktoré v tom čase stavba mala. Je obvyklé, že vady nehnuteľností existujúce v
čase kúpy sa premietnu aj do výšky kúpnej ceny, a to jej znížením. Uviedla, že ak žalobcovia 1/ a 2/
nadobudli nehnuteľnosť aj s vadami, ktoré sú opísané v znaleckých posudkoch, boli pri nadobudnutí
vlastníctva nehnuteľností s týmito vadami uzrozumení a v takomto stave ich kupovali. Ak boli vo veci
vád stavby uvedení pri kúpe do omylu o podstatných vlastnostiach predmetu kúpy, majú možnosť

od zmluvy odstúpiť a žiadať vrátenie kúpnej ceny - nie však domáhať sa nákladov na odstránenia
vád od žalovanej. Tvrdila, že znalecké posudky riešili otázku hodnoty stavebných prác na odstránenie
vád z dôvodov tvrdených žalobcami 1/ a 2/. Úlohou znalca nebolo posúdiť statické a stavebné vady
stavby, ich príčinu. Preto ani predloženými znaleckými posudkami nie je preukázané, že by príčinou
vád stavby bolo (úplne či sčasti) konanie žalovanej. Okrem iného, znalecký posudok č. 49/2020 sa

vysporiadava, z hľadiska existencie vád, len s časťou stavby žalobcov 1/ a 2/, a neposudzuje stavbu
ako celok. Znalecký posudok nezmieňuje, či sú základy rodinného domu žalobcov 1/ a 2/ izolované proti
zemnej vlhkosti, nehodnotí únosnosť a stabilitu podložia, nehodnotí stav klampiarskych konštrukcií, a
ani samotné konštrukčné vyhotovenie stavby z hľadiska materiálov, stavebných postupov a pod. Anijeden zo znaleckých posudkov sa nevyjadruje k tomu, že rodinný dom žalobcov 1/ a 2/ je dlhoročne
neobývaný (min. od r. 2008 ). Znalecké posudky nehodnotia ani úroveň údržby stavby a vplyv prípadne
zanedbanejúdržbyadlhodobéhospôsobuužívanianehnuteľností(neužívanánatrvalébývanie)navady

stavby. Žalovaná tvrdila, že už v čase, kedy nehnuteľnosti žalobcov 1/ a 2/ nepatrili žalobcom 1/ a 2/,
boli (cez vtedajší pletivový plot, a aj z ulice) viditeľné trhliny v murive rodinného domu žalobcov 1/ a 2/.
Preto nejde o nové vady, ktoré by vznikli v žalobcami uvádzanom období. Rovnako sa znalecké posudky
nevyslovujú k tomu, ako dlho a ako intenzívne by musel žalobcami uvádzaný jav pôsobiť na to, aby
spôsobil poruchy nehnuteľností žalobcov 1/ a 2/ v takom rozsahu, ako sú dokumentované v znaleckom

posudku.Žalovanázavlažovalaibavýsadbunasvojompozemku,nemaladôvodpolievaťakúkoľvekčasť
stavby alebo pozemku žalobcov a dôrazne poprela, že by niekedy polievala rodinný dom žalobcov 1/a
2/. Preto ani škoda, ktorú žalobcovia označujú, nemohla vzniknúť spôsobom, ktorý uvádzajú žalobcovia.

3. Žalobcovia 1/ a 2/ v replike (pozn. súdu – v čase, keď ešte nebol žalobca 3/ stranou sporu)
uviedli, že žalovaná nerozporuje skutočnosť, že má na svojej nehnuteľnosti nainštalovaný zavlažovací

systém, ktorý sa používa dva až trikrát denne a neuviedla žiadne skutočnosti ani okolnosti, ktorými
by spochybňovala uplatnený nárok. Tvrdili, že nehnuteľnosť žalobcov 1/ a 2/ nebola nadobudnutá od
cudzej osoby, ale vždy bola vo vlastníctve rodiny žalobcov, keďže ide o rodičovský dom žalobkyne
2/. Pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/ ju vlastnil syn žalobcov 1/ a 2/ (pozn.
súdu – žalobca 3/) a bola obývaná, udržiavaná pravidelnou starostlivosťou. Žalovaná nadobudla svoju

nehnuteľnosť v roku 2014 a preto považovali jej tvrdenia o tom, že nehnuteľnosť žalobcov 1/ a 2/
je od roku 2008 neobývaná, za špekulatívne. Tvrdili, že na rodinnom dome žalobcov 1/ a 2/ neboli
nikdy upchaté odkvapové rúry, z prednej strany nebol ani vlhký a ani podmočený. Prasklina vznikla
pravidelným polievaním a vymývaním podložia žalovanou, keď táto od roku 2019 denne tri krát zalievala
zadnú časť domu a v tomto období sa tam nachádzalo klasické pletivo. Uviedli, že betónový bariérový

plot bol postavený v období mesiacov apríl 2020 až máj 2020, nakoľko po opakovaných žiadostiach
a výzvach žalovaná neupustila od svojho konania a žalobcovia 1/ a 2/ už nevedeli, akým spôsobom
by mohli ochrániť svoj majetok. Tvrdili, že žalovaná približne 1,5 roka polievala rodinný dom žalobcov
1/ a 2/ do výšky cca dvoch metrov, čo je možné identifikovať aj na bielom brizolite a aj na fotkách v
znaleckom posudku. Po upozorneniach zo strany žalobcov 1/ a 2/, ako aj syna žalobcov žalovaná na

výzvy a upozornenia nereagovala a uvádzala, že trysky závlahového systému sú takto nastavené, z
ktorého dôvodu bude takto polievať naďalej. Uviedli, že v konaní je významnou najmä tá skutočnosť,
že poškodenie rodinného domu žalobcov 1/ a 2/ bolo zapríčinené polievaním a podmývaním podložia
žalovanou v čase, kedy bol pozemok žalobcov 1/ a 2/ ohradený plotom z pozinkovaného pletiva, pričom
zopakovali, že k inštalácii bariérového plotu došlo až v mesiacoch apríl 2020 až máj 2020. Uviedli, že

úlohou znalkyne v znaleckom posudku č. 49/2020 bolo popísať poruchy, ktoré vznikli na rodinnom dome
žalobcov1/a2/vdôsledkupolievaniazáhradnouzávlahousošpecifikáciounutnostiuskutočneniaopráv.
Znalkyňa K. B. G. pred vyhotovením znaleckého posudku, vykonala osobnú obhliadku nehnuteľností
žalobcov 1/ a 2/ a bola osobne prítomná pri polievaní závlahou. Uviedli, že znalkyňa by v prípade,
pokiaľ by príčinou vzniknutých škôd na rodinnom dome žalobcov 1/ a 2/ nebolo dlhodobé polievanie cez

pletivový plot žalovanou, uviedla by znalkyňa možnosť vzniku škôd v dôsledku inej príčiny.

4. Žalovaná v duplike (zo dňa 15.11.2021) uviedla, že kúpna cena nehnuteľnosti žalobcov 1/ a 2/ bola
14.000 eur, a táto potvrdzuje vyjadrenie žalovanej, že v dohodnutej kúpnej cene boli zohľadnené aj
vady, ktoré uplatňujú žalobcovia v tomto konaní. Žalobcovia sa tak domáhajú voči žalovanej náhrady

nákladov na odstránenie vád, ktoré mali nehnuteľnosti v čase, keď ich žalobcovia nadobudli do
vlastníctva. Tieto vady boli, so zreteľom na všetky okolnosti, zohľadnené v kúpnej cene a jej výške,
nemohli vzniknúť za obdobie medzi nadobudnutím vlastníctva žalobcami 1/ a 2/(jún 2020) a 14.9.2020
(datovanie znaleckého posudku), vzhľadom na rozsah vád tvrdených žalobcami je vylúčené, aby išlo
o vadu skrytú, zakladajú zodpovednosť osoby, od ktorej žalobcovia 1/ a 2/ nehnuteľnosti odplatne

nadobudli, za predpokladu, že by ich uviedol do omylu alebo im zatajil podstatné skutočnosti – nie
však zodpovednosť žalovanej. Spisom vkladového konania č. V 2201/20 je priamo popreté tvrdenie
žalobcov 1/ a 2/, že nehnuteľnosti nadobudli od svojho syna – keďže predávajúci, tak podľa označenia
menom a priezviskom, ale predovšetkým podľa dátumu narodenia, nemôže byť synom žalobcov 1/ a
2/(predávajúci nar. XXXX). Pretože predmetom kúpnej zmluvy (V 2201/20) boli nehnuteľnosti žalobcov

1/ a 2/ ako celok, je preukázané, že žiaden zo žalobcov 1/ a 2/ nemal pred uzavretím kúpnej zmluvy
vlastnícky vzťah čo i len k časti nehnuteľností žalobcov 1/ a 2/. Znalecký posudok č. 49/2020 vyhotovila
K. G. ku dňu 14.9.2020 a preto je technicky vylúčené, aby k poruchám stavby, aké sú opísané a
vyhodnotené v znaleckom posudku, došlo za necelé tri mesiace. Naviac, v predmetnom období (august2020) bolo čerpadlo na pozemku žalovanej pokazené v dôsledku nedostatočnej hladiny vody v studni,
čo aj nahlásila ako poistnú udalosť. Je zrejmé, že porucha čerpadla priamo vylučuje čerpanie vody na
polievanie. Žiadala preto žalobu zamietnuť.

5. Podaním zo dňa 16.11.2021 bol žalobcami 1/ a 2/ navrhnutý vstup žalobcu 3/ do konania. K návrhu
bol pripojený súhlas žalobcu 3/ zo vstupom do konania. Súd rozhodnutím právoplatným dňa 19.03.2022
pripustil vstup žalobcu 3/ do konania.

6. Žalobcovia sa v konaní návrhmi zo dňa 03.01.2023, 23.03.2023 a 26.05.2023 domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania
s nehnuteľnosťami žalovanej do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

7. Žalobcovia podaním zo dňa 10.03.2023 upresnili svoje skutkové tvrdenia ohľadne obdobia
rozhodného pre spôsobenie škody v tom zmysle, že nehnuteľnosť žalobcov 1/ a 2/ bola zmáčaná, resp.

polievaná od marca 2019, kedy bol vlastníkom nehnuteľnosti žalobca 3/, kontinuálne do 27.05.2020,
kontinuálne od 28.05.2020 kedy sa stal vlastníkom A. L., bytom G. J. XX až do 24.06.2020, kontinuálne
od 25.06.2020, kedy sa stali vlastníkmi nehnuteľností žalobcovia 1/ a 2/ až do septembra 2020, kedy
došlo k presmerovaniu trysiek závlahového systému. Ďalej uviedli, že vlastník A. L. si neuplatňuje škodu,
nakoľko nehnuteľnosť žalobcov 1/ a 2/ nadobudol za kúpnu cenu vo výške 13.000,- eur a následne ju

predal za 14.000,- eur. Týmto podaním zároveň navrhli pripustenie zmeny petitu žaloby na jej vyššie
uvedené znenie (bod 1 tohto rozhodnutia).

8. Podaním doručeným súdu dňa 23.11.2023 oznámil vstup do konania intervenient na strane žalovanej.
Na pojednávaní dňa 11.03.2024 vzniesol zástupca žalobcov 1/ a 2/ námietku prípustnosti vstupu

intervenienta do konania. Súd uznesením zo dňa 14.05.2024, právoplatným dňa 30.05.2024 pripustil
vstup intervenienta do konania.

9. Intervenient na strane žalovanej vo svojich písomných podaniach uviedol, že znalecký posudok č
49/2020 je neobjektívny, nepoužiteľný na objektívne zhodnotenie vzniku škody, z dôvodu, že otázky,

ktoré dali zodpovedať žalobcovia 1/ a 2/ sú od prvého momentu sugestívne, označujúce za škodcu
žalovanú. Nie je možné v súdnom konaní použiť znalecky posudok, pri ktorom už v rámci otázok je
určený škodca. Ďalej namietal, že znalecký posudok č. 49/2020 sa od prvého momentu zaoberá jedným
faktorom a neposudzuje objektívny stav nehnuteľnosti žalobcov 1/ a 2/, resp. neberie do úvahy aj
iné vedľajšie činitele. Sugestívne otázky znalca od samého začiatku viedli k určitej odpovedi. Znalec

sa podľa názoru intervenienta nevyjadril k pričíňam poškodenia nehnuteľnosti žalobcov 1/ a 2/, ktorí
neformulovali otázky neutrálnym a objektívnym spôsobom. Zo zadania otázky je exaktne daný úmysel
naviesť znalca k určitej odpovedi. Znalecký posudok č. 49/2020 sa ani len v náznakoch nevysporadúva
s tou skutočnosťou, či je žalovaná zodpovedná za škodu, ktorá žalobcom vznikla a intervenient v
znaleckom posudku č. 49/2020 nenašiel žiadny postup, ktorý by preukazoval odôvodnenosť záverov

v ňom uvedených. Daný posudok nespĺňa ani formálne náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o znalcoch,
keďže v ňom absolútne absentuje informácia o tom, akými postupmi znalkyňa postupovala, aké udalosti
posudzovala, resp. v danom posudku nie sú žiadne overiteľné procesy, ktoré by odôvodňovali závery
daného posudku.

10. Intervenient ďalej namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu 3/, keďže tento dňa 26.05.2020
uzatvoril ako predávajúci kúpnu zmluvu s kupujúcim p. A. L. na predmetnú nehnuteľnosť za kúpnu
cenu 13.000,- eur, pričom dňa 02.06.2020 došlo k prevodu danej nehnuteľnosti zo strany p. A. L. ako
predávajúceho na žalobcov 1/ a 2/ za kúpnu cenu 14.000,- eur. Uviedol, že nerozumie, na základe
akého právneho titulu je žalobca 3/ aktívne vecne legitimovaný, keďže kúpnu cenu od p. L. obdržal,

a teda tento ako dispozične oprávnený previedol danú nehnuteľnosť na tretie subjekty. Intervenient je
názoru, že skutočnosť rodinného prepojenia medzi žalobcami 1/, 2/ a 3/ nezakladá v tomto prípade
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu 3/. Žalobca 3/ mal oprávnenie požadovať nárok na náhradu škody od
žalovanej len v dobe, pokiaľ bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti za predpokladu, že by preukázal
škodu a protiprávne konanie žalovanej. Lenže žalovaný 3/ previedol predmetnú nehnuteľnosť na p. L..

Intervenient podotkol, že v teoretickej rovine by mal žalobca 3/ aktívnu vecnú legitimáciu v prípade, ak
by preukázal, že mu vznikla škoda, že predáva nehnuteľnosť pod cenu z dôvodu, že nehnuteľnosť je
poškodená.Žalobca3/sinebolvedomýškody,resp.poškodenianehnuteľnosti,nakoľkovtakomprípade
by mal povinnosť oznámiť danú skutočnosť už p. L.. Zo žiadneho listinného dokumentu nevyplynulo, žebyžalobca3/predalpredmetnúnehnuteľnosťpodcenuzdôvodujejpoškodenia,nakoľkop.L.ožiadnom
poškodení ani nevedel, ale bol vyplatený p. L. ako budúcim nadobúdateľom nehnuteľnosti, a teda
žiadna škoda mu vzniknúť nemohla. Žalobcovi 3/ nevznikla a nemohla vzniknúť žiadna škoda konaním

žalovanej, nakoľko kúpna cena mu od p. L. bola vyplatená riadne a podľa dohody, ktorý si voči žalobcovi
3/ neuplatnil nárok zo zodpovednosti za vady, Naviac, p. L. bolo po zistení, že predmetná nehnuteľnosť
je poškodená, vyplatená suma o 1.000,- eur vyššia, ako bola pôvodná kúpna cena. Ďalej namietal
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov 1/ a 2/, ktorí nadobudli predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva dňa
02.06.2020 a v tom čase museli byť so zjavnými vadami predmetnej nehnuteľnosti uzrozumení. Tvrdil,

že žalobcovia 1/ a 2/ nemajú aktívnu vecnú legitimáciu voči žalovanej, ale majú právo domáhať sa
zodpovednosti za vady od p. L.. K výške škody uviedol, že žalobca 3/ sa nemá domáhať akého nároku,
keďže škoda, ktorá vznikla jeho osobe, nebola preukázaná. Žalobcovia 1/ a 2/ mali vypracovať znalecký
posudok s otázkou, ktorý by posudzoval zodpovednosť za škodu odo dňa 02.06.2020, čiže odo dňa,
kedy predmetnú nehnuteľnosť nadobudli. Žiadal preto, aby súd žalobu zamietol.

11. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Na nariadených pojednávaniach strany sporu
a intervenient zotrvali na svojich vyššie uvedených tvrdeniach a súd vykonal dokazovanie výsluchom
strán sporu, svedkov, znalkyne, oboznámením predložených i vyžiadaných listinných dôkazov.

12. Žalobca 1/ pri svojom výsluchu k veci samej podstatné uviedol, že približne v roku 2019,

keď bol majiteľom predmetnej nehnuteľnosti žalobca 3/ a bolo medzi predmetnou nehnuteľnosťou
a nehnuteľnosťou žalovanej natiahnuté klasické pletivo, chodil žalobca 1/ do predmetnej nehnuteľnosti
každý druhy deň, keďže žalobca 3/ nemal toľko času na prácu okolo domu. V tom čase si žalobca 1/
všimol, že za predmetným domom je stále mokro. Keď žalobca 1/ a jeho kamarát vymieňali a vykopávali
betónové stĺpy, odrazu sa u žalovanej zapli vysúvacie trysky a začalo sa polievať asi do výšky 2m.

Pokiaľ tam bolo klasické pletivo, brizolit predmetného domu bol polievaný tryskami do výšky vyše 2
metrov každý deň. Toto sa opakovalo každý deň, niekedy 3x, čiže automat bol nastavený bez ohľadu
na počasie. Žalobca 1/ na to upozornil žalovanú, ktorá mu mala uviesť, že takto je to nastavené a takto
to pôjde. Žalovaná mala byť minimálne 40-krát pri rôznych príležitostiach upozornená, že stačí nastaviť
trysky a nech nepoškodzuje cudzí majetok, na čo mala uviesť, že sa so žalobcom 1/ nemá o čom baviť,

je to takto nastavené a takto to bude. Zatekalo do predmetného domu, z kúpeľne opadali kachličky,
pivnica bola v jednom kuse mokrá. Žalobca 1/ si myslel, že to skončí, keď postaví bariérový plot, čo
sa však nestalo a naďalej sa suverénne polievalo a poškodzoval sa cudzí majetok. Keď trysky nešli
alebo bola porucha, žalovaná polievala plot aj hadicou aj postrekovačom. Ale väčšinou sa polievalo
tryskami, trysky boli nastavené tak ako boli nastavené, ale stačilo by ich upraviť, aby nepolievali ani na

plot a ani na dom, ale nebola tam žiadna ochota. Polievalo sa, aj keď žalovaná nebola doma, pretože
boli nastavené na automatický systém, čiže aj keď pršalo, aj vtedy sa polievalo. Na žalovanú podali
niekoľko trestných oznámení a podnetov. Zbytočné a márne boli upozornenia slušným spôsobom, že
stačí nastaviť trysky, napriek tomu toto konanie žalovanej trvalo rok, rok a pol v období rokov 2019
- 2020. Polievacie trysky u žalovanej zaregistroval žalobca 1/ podľa vlastného vyjadrenia približne

v roku 2019-2020, ale firmu, ktorá ich montovala, nevidel. Až po podaní žaloby žalovaná zavolala firmu
a snažili sa nastavovať trysky. Zmáčanie nehnuteľnosti pokračovalo aj po tom, ako žalobcovia 1/ a 2/
nadobudli nehnuteľnosť. V predmetnej nehnuteľnosti býval do roku 2008 žalobcov svokor, udržiaval ju
v perfektnom stave a v taktom bola až do začatia polievania. Po smrti svokra predmetnú nehnuteľnosť
nadobudol žalobca 3/, pričom žalobca 1/ sa staral o veci okolo domu a vo vnútri domu, pričom tento nebol

zničený, nechátral, vykonávali sa na ňom práce ako natretie odkvapov, upratovanie a na predmetný
dom sa nezabúdalo. Keď žalobca 1/ videl, čo sa deje okolo predmetnej nehnuteľnosti, nemohol to
nechať tak a predmetnú nehnuteľnosť „zobral“ on. Ďalej uviedol, že v predmetnom dome sa od roku
2008 usporadúvali rodinné oslavy, v dome sa zdržiavali, bol obývaný, ale nebývalo sa v ňom každý
deň. V rokoch 2018-2021 sa predmetný dom užíval tak, že keď tam boli cez víkendy, tak ho užívali

spoločne, ale užíval ho aj žalobca 3/, ktorý ho vlastnil. V predmetnom dome nebolo treba kúriť, ale
keď tam boli, tak sa prikúrilo. Odtok vody z prístavby, kuchyne, kúpeľne a WC bol riešený napojením
cez 10-15 cm odvodovú trubku, umiestnenú mimo domu, do kanalizačnej betónovej rúry na ulici, ktorá
slúžila na odvod dažďovej a splaškovej vody. V suteréne prívod vody nebol. Uviedol, že nevie, kedy
na predmetný dom namontoval kamerový systém za účelom ochrany, pričom na kamerovom zázname

určite má zaznamenané aj polievanie. Kamera nebola nasmerovaná na pozemok žalovanej, kamera
bola nasmerovaná za predmetný dom, opretá tesne o stenu domu, aby žalobca 1/ videl, kedy sa
polievanie zaplo, kedy išli trysky a kedy sa polievalo. Uviedol ďalej, že žalobu podal z dôvodu, že situácia
sa riešila dlhodobo, žalobca 1/ predmetnú nehnuteľnosť odkúpil, pretože nechcel nechať tieto škodynepovšimnuté a išlo to z jeho peňazí a nie z peňazí žalovanej. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol od
predávajúceho potom, ako tento behom týždňa zistil, že čo tam má za susedov a on takú nehnuteľnosť
nechcel. Žalobca 1/ si po kúpe predmetnej nehnuteľnosti myslel, že zabráni konaniu žalovanej, ale

zistil, že tam by už „nepomohla ani svätená voda“. Vyše 80% polievania sa udialo predtým, ako tam bol
postavený betónový plot. Predtým ako tam bol klasický pletivový plot, predmetná nehnuteľnosť nemala
žiadnu zábranu proti polievaniu zo strany žalovanej. Uviedol, že betónový plot sa staval koncom mája
a v júni 2020, t. j. v čase, keď boli vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti žalobcovia 1/ a 2/. Žalobca 1/
vypovedal, že predmetná nehnuteľnosť nebola pre účely dedičského konania, predaja, kúpy znalecky

oceňovaná a nemal vedomosť o tom, či svokor takéto ocenenie niekedy riešil. Predmetnú nehnuteľnosť
nechcel žalobca 1/ nikdy predať, pretože videl, v akom stave je, keďže sa o neho celý život svokrovci
perfektne starali, a preto žalobca 1/ vedel, že zlý dom nekúpi.

13. Žalobkyňa 2/ pri svojom výsluchu k veci samej podstatné uviedla, že predmetná nehnuteľnosť
je jej rodičovský dom, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie v roku 1964, kde jej otec po smrti

matky v roku 2020 prežil ešte 8 rokov, pričom o nehnuteľnosť bolo postarané, dom nikdy nebol
zavlhnutý, zatuchnutý, bol v oveľa lepšom stave, ako nehnuteľnosť žalovanej. Predmetná nehnuteľnosť
nebola nikdy ohodnotená znalecký posudkom. Práve pričinením žalovanej sa stalo, že predmetný dom
popraskal zo zadnej strany, podmylo sa podložie a to sa nedá už nikdy napraviť. K zmáčaniu došlo v roku
2019, keďže v marci 2019 žalovanej montovali závlahy. Na predmetnej nehnuteľnosti bol pozinkovaný

plot, cez ktorý voda presakovala, pričom od vody bol na predmetnom dome vyčistený brizolit na spodnej
časti, v dome na stenách bola pleseň a opadané všetky dlaždice, pivnica bola stále pravidelne po členky
vo vode, keďže okno do pivnice je na úrovni zeme. Prvé polievanie sa začalo 6:05 h., druhé o 11.00
h., tretie o 15:00 h. a niekedy aj o 21:00 hod. Žalovaná polievanie pokojne zapla, sedela pod posedom,
fajčila s vyloženými nohami, vôbec jej to nevadilo, že ostrekuje predmetný dom a smiala sa žalobkyni

2/ do očí, že čo od nej chce. Keď žalovaná zalievala, žalobkyňa 2/ ju opakovane žiadala o vypnutie
závlahy, na čo jej mala žalovaná uviesť, že „to takto bude, takto je to nastavené“ alebo ani nevyšla zo
svojho domu, alebo mala uviesť, že „nič nebude prestavovať, ona sa tomu nerozumie, to jej nastavovala
firma a preto nevidí dôvod prečo“. Uviedla, že k zmáčaniu dochádzalo od roku 2019, barierový plot sa
postavil k 20.05.2020. Žalobkyňa 2/ vypovedala, že bariérový plot bol vybudovaný ešte za vlastníctva

nehnuteľnosti žalobcom 3/. Po vybudovaní barierového plotu, ktorý nepomohol v probléme polievania,
boli následne v roku 2020 namontované na predmetný dom kamery, ktoré boli nasmerované na plot.
Žalobkyňa 2/ sa so žalobcom 3/ následne rozhodli, že predmetnú nehnuteľnosť bude lepšie predať, lebo
žalovaná je problémový človek a nikdy sa nikomu neprispôsobí, takže ho žalobca 3/ predal s odobrením
žalobkyne 2/, konzultovali aj so známou, ktorá poškodenie pozrela a táto povedala, že za čo by sa

predmetná nehnuteľnosť dala predať, keďže tam bolo veľa investícií, ktorými myslela nápravu škôd,
čo žalovaná spôsobila, vlhnutie, pohnutie celého predmetného domu, ktorého pravá časť bola klesnutá
viac ako 7 cm. Kupujúci sa zhrozil a do týždňa vrátil predmetnú nehnuteľnosť späť. Zistili, že predmetný
dom je nepredajný, lebo ho žalovaná poškodila, a keďže žalobkyňa 2/ nechcela, aby sa predmetná
nehnuteľnosť rozpadla, schátrala, tak ju odkúpili za 14.000,- eur a rekonštruujú ju, lebo je to rodičovský

dom žalobkyne. Čo sa týka rekonštrukcie, predmetný dom musel byť rozobratý a spevnený vencom na
vrchu stavby, ktorý tam predtým nebol, ďalej železom a betónom, aby ďalej nepostupoval. Uviedla aj, že
predmetný dom bol stále vo vlastníctve žalobcov, nikdy sa nepredával cez realitnú kanceláriu. Uviedla
ďalej, že na pozemku žalobcov sa nachádza studňa a predmetný dom bol napojený na kanalizáciu, tak
ako opisoval žalobca 1/, ktorá bola postavená aj z iniciatívy otca žalobkyne 2/, keďže pri veľkom lejaku

vtekala voda z okolitých vyššie položených ulíc v obci na dvor a záhradu predmetnej nehnuteľnosti kvôli
spádu. Za týmto účelom preto bola vybudovaná kanalizácia, aby došlo k odkanalizovaniu predmetnej
nehnuteľnosti. Na žalovanú žalobcovia podali viacero oznámení, z ktorých doteraz ani jedno nebolo
vyhodnotené ako oprávnené, ale niektoré nie sú ešte skončené.

14. Žalobca 3/ pri svojom výsluchu k veci samej podstatné uviedol, že bol vlastníkom predmetnej
nehnuteľnostivpodstateodstaréhootca,keďodžalovanejdostal1predmetnejnehnuteľnostidarovacou
zmluvou a 3 kúpil od jej 3 bratov. Odvtedy predmetnú nehnuteľnosť používal aj ako sklad pri vykonávaní
povolania exekútora, ale aj ako víkendovú nehnuteľnosť. Pred marcom 2019 boli na predmetnom dome
steny suché nebola tam pleseň, nebola voda, nebolo vlhko, nebolo nič, keďže pri výkone povolania

žalobca 3/ dlžníkom odoberá veci, za ktoré zodpovedá. V prvých dvoch miestnostiach predmetného
domu, v priestoroch kde je kuchyňa, boli plynové kachle, ktoré temperovali a zapínali sa. Predmetný
dom nebol opustený, nebol nevykurovaný, bolo o neho riadne postarané, keďže to bolo vlastníctvo
žalobcu 3/ a nemusel riešiť skladové priestory a platiť nájomné za iné skladové priestory. Zmáčaniepredmetnej nehnuteľnosti začalo približne na jar v roku 2019, v ktorom období si začal žalobca 3/
intenzívne hľadať druhé skladové priestory, keďže v predmetnom dome mal uskladnené hnuteľné veci
v hodnote niekoľko tisíc eur. K polievaniu dochádzalo často, pretože múr má 30-35 cm vrstvy a chvíľu

trvá, kým premokne a voda sa dostane do vnútornej strany nehnuteľnosti. Izby predmetného domu
z vnútornej strany boli premočené, prvá izba, kuchyňa, kúpeľňa aj obývačka vlhli a plesniveli od vody
z tryskovej závlahy žalovanej. Stena predmetného domu bola reálne mokrá od strany žalovanej a toto
sa odzrkadlilo na vnútorných stenách. Žalovanú na polievanie niekoľkokrát aj v prítomnosti žalobcu
1/ upozornil, polievanie ale pokračovalo. Uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť predával iba 1x, keď

už ju reálne používal ako sklad. Žalobca 3/ potreboval financie na kúpu pozemku, takže predmetnú
nehnuteľnosť predával z tohto dôvodu a keďže pána L. poznal, priamym oslovením mu ponúkol
predmetnú nehnuteľnosť s tým, že možno ak by predmetnú nehnuteľnosť pán L. nepredal a bude
možnosť si predmetnú nehnuteľnosť odkúpiť, tak si ju žalobca 3/ kúpi naspäť. Uviedol, že v takomto
stave však bola predmetná nehnuteľnosť pre žalobcu 3/ nevyužiteľná a potreboval financie na niečo iné.
Kým bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti žalobca 3/, neohodnocovala sa znaleckým posudkom.

Predajnú cenu predmetnej nehnuteľnosti určil tak, že potreboval sumu 15.000,- eur na kúpu pozemku vo
Vrbovej nad Váhom, takže povedal kupujúcemu, že či mu táto suma vyhovuje, kupujúci s touto sumou
súhlasil, pričom žalobca 3/ uviedol, že nešiel nad cenu, nedal robiť ohodnotenie cez realitnú kanceláriu,
ani znalecký posudok. Bol to návrh žalobcu 3/, ktorý bol akceptovaný zo strany kupujúceho, takže
žalobca 3/ nerobil ohodnotenie. Uviedol ďalej, že nemá vedomosť o tom, prečo sa kupujúci rozhodol,

že predmetnú nehnuteľnosť vráti žalobcom 1/ a 2/. Kupujúci volal žalobcovi 3/ a chcel mu nehnuteľnosť
vrátiť naspať. Žalobca 3/ ale nemal záujem o nehnuteľnosť, ktorá je permanentne zmáčaná a plesnivá,
keďžeužrazžalobca3/dostalpeniazeakúpilsizanenehnuteľnosťniekdeinde.Maluviesťkupujúcemu,
že sa spýta žalobcov 1/ a 2/, či nemajú o predmetnú nehnuteľnosť záujem. Keď sa žalobcovia 1/ a 2/
dozvedeli, že je tu možnosť spätnej kúpy, oslovili aj žalobcu 3/, ktorý predmetnú nehnuteľnosť ale naspäť

nechcel, a tak ju kúpili žalobcovia 1/ a 2/. Žalobca 3/ si totiž už riešil nehnuteľnosť a stavbu niekde inde.
Potvrdil, že na žalovanú žalobcovia podali viacero oznámení na rôzne orgány a inštitúcie, z ktorých
doteraz ani jedno nebolo vyhodnotené ako oprávnené, ale niektoré nie sú ešte skončené.

15. Žalovaná pri svojom výsluchu k veci samej podstatné uviedla, že svoju nehnuteľnosť kúpila v roku

2014. Závlahy v tom čase, ako tvrdia žalobcovia ani neboli, namontovali sa oveľa neskôr na prelome
augusta - septembra 2019, teda v čase, keď sa kupoval materiál na záhradu. Tie závlahy boli nastavené
tak, aby polievali len trávu. Keď nepršalo, v studni žalovanej bolo veľmi málo vody a závlahy veľa krát
nefungovali. Preto sa po 6 rokoch rozhodla pre prípojku obecnej vody, ktorá jej bola zriadená niekedy na
jeseň2019.Tvrdilaale,žedodomuaajdozáhradypoužívalavoduzostudne.Závlahybolinamontované

a nastavené závlahárom (pozn. súdu – svedkom M. G.) tak, že polievali len ráno a večer a boli nastavené
na 10 min. O kúpe závlahy má žalovaná doklad. Na polievanie sa sťažovali len žalobcovia, nikto iný.
Neriešila to, lebo si nebola vedomá, že by spôsobila niekomu ujmu na majetku. Žalovaná ďalej uviedla,
že po udaniach žalobcov a príchode policajnej hliadky (pozn. súdu - žalovaná v tejto súvislosti udávala
júl 2018, z ktorého obdobia má žalovaná disponovať aj videozáznamom, pričom následne uviedla, že

nevie, v ktorom roku to bolo, keďže si tieto termíny nepamätá), kontaktovala závlahára, ktorý po mesiaci
prišiel a prestavil závlahový systém, o čom jej doklad nevystavil. Pri prestavovaní trysiek mal žalobca 1/
vybehnúť z predmetného domu a žiadať závlahára pod hrozbou podania trestného oznámenia o jeho
legitimáciu. Zároveň si žalobca 1/ mal opísať poznávaciu značku závlahára. Predmetný dom žalobcov
1/ a 2/ bol neobývaný minimálne 15 rokov, nie je odizolovaný, nebol temperovaný, nie je obývaný,

chátra. Žalobcovia 1/ a 2/ do predmetnej nehnuteľnosti chodili sporadicky, vídala ich tam zhruba raz
do mesiaca a v tom čase možno zbadali závlahy žalovanej a chytili sa príležitosti, že škodu zvalia na
žalovanú. Až v poslednej dobe začali dávať žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť do poriadku. Uviedla,
že na pozemku žalovanej nikto nevykonával také aktivity, ktorými by poškodzoval majetok žalobcov.
Kým nebol betónový plot, za pletivovým plotom na pozemku žalobcov bola obrovská burina. Pri výstavbe

betónového plotu žalovaná súhlasila s požiadavkou žalobcu 1/, aby bol plot posunutý o pár centimetrov
na pozemok žalovanej. Žalobcovia na žalovanú podali viac ako 15 trestných a iných oznámení, ktoré boli
vyhodnotené ako neopodstatnené. Keďže policajné hliadky chodili k žalovanej v poslednej dobe týždeň
čo týždeň, rozhodla sa svoju nehnuteľnosť predať.

16. Svedkyňa JUDr. Martina Markovičová, manželka žalobcu 3/, v písomnom čestnom vyhlásení zo
dňa 13.03.2023 vyhlásila, že žalobca 3/ vlastnil predmetnú nehnuteľnosť od roku 2008 do roku 2020,
kam pravidelne so žalobcom 3/ chodili, cez víkendy tam trávili čas a starali sa o predmetný dom.
Približne od jari roku 2019 začala žalovaná polievať stenu predmetného domu cez pletivové oplotenie,ktoré oddeľovalo susediace pozemky. Žalovaná bola opakovane upozorňovaná na to, že pravidelným
polievaním steny predmetného domu môže dôjsť k jeho poškodeniu, pričom táto napriek upozorneniam
stenu „doslova zmáčala“. Vyhlásila, že po nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti žalobcami 1/ a 2/

v máji 2020, túto nehnuteľnosť naďalej svedkyňa navštevovala so žalobcom 3/, pričom osobne videla,
že žalovaná naďalej zmáča predmetný dom polievaním, na ktorú okolnosť žalovanú žalobcovia 1/ a 2/
upozorňovali.Žalobcovia1/a2/bolinútenívybudovaťpredstenoupredmetnéhodomuzostranyzáhrady
žalovanej bariérové oplotenie, aby aspoň takto čiastočne zabránili zmáčaniu steny.

17. Svedkyňa JUDr. Martina Markovičová pri svojom výsluchu na pojednávaní k veci samej podstatné
uviedla, že o predmete sporu vie veľmi málo a bola len jedenkrát, na jeseň 2020, svedkyňou toho, že na
predmetnejnehnuteľnostibolpremočenýplotdovýškyčloveka.Vodapresakovalanapozemokžalobcov
1/ a 2/ a bola privolaná aj policajná hliadka. Žalovanú nikdy nestretla a nevidela. O upozorňovaní
žalovanej vedela len z počutia, keďže sa to riešilo medzi žalobcami. Žalovanú nevidela polievať stenu
predmetného domu, ale videla premočený plot a keď sa žalobca 3/ z vlastnej strany plotu vyšplhal hore

na plot, tak videl, že zavlažovacie zariadenie žalovanej je nastavené tak, že polieva plot predmetného
domu. Nevedela uviesť, kedy sa bariérové oplotenie stavalo, ale bolo tvrdenia svedkyne postavené po
celej dĺžke pozemku a stavalo sa dlhšie obdobie . Predtým, ako bol postavený bariérový plot, tak cez
pletivový plot voda prešla a bol mokrý pozemok a aj dom.

18. Svedok A. L., priateľ žalobcov, v písomnom čestnom vyhlásení zo dňa 13.03.2023 vyhlásil, že dňa
26.05.2020 kúpil predmetnú nehnuteľnosť od žalobcu 3/ za sumu 13.000,- eur. Vyhlásil, že pravidelne
chodil služobne do Nových Zámkov a predmetnú nehnuteľnosť mal po ceste, vždy ju išiel skontrolovať.
Hneď pri prvej takejto kontrole videl, že zo zadnej strany predmetného domu bol poliaty bariérový
betónový plot, a za domom bola mokrá aj zem. Videl, že brizolit bol vyblednutý do výšky viac ako

dva metre a hneď videl, že sa jedná zrejme o dlhodobé polievanie zo strany susedov. O dva dni išiel
znovu skontrolovať predmetnú nehnuteľnosť, znovu videl čerstvo poliaty plot a za plotom aj mokrú zem.
Preto sa rozhodol, že predmetnú nehnuteľnosť vráti žalobcovi 3/, ktorý ale svedkovi povedal, že mu
nemusí predmetnú nehnuteľnosť vracať a že ju žalobca 3/ nekúpi späť, keďže žalobcovia 1/ a 2/ majú
o predmetnú nehnuteľnosť záujem. Žalobcovia 1/ a 2/ od svedka odkúpili predmetnú nehnuteľnosť dňa

02.06.2020 za sumu 14.000,- eur. Svedok vyhlásil, že za týždeň vlastníctva svedkovi žiadna škoda
nevznikla.

19. Svedok A. A. L. pri svojom výsluchu na pojednávaní k veci samej podstatné uviedol, že má 3
synov, vlastnil jeden dom a naskytla sa mu príležitosť kúpiť predmetnú nehnuteľnosť, ktorú chcel pre

jedného zo svojich synov na bývanie, pričom k okolnostiam samotnej kúpy sa odmietol vyjadriť. Uviedol,
že vo vnútri predmetnej nehnuteľnosti bol pred kúpou aj viackrát a bol v nej aj v súčasnosti. Kým
predmetnú nehnuteľnosť kúpil, bol si ju obzrieť 5 – 6 x a pozrel si predmetný dom aj z vonku z jednej
strany, nie zo strany kde bolo zavlhnutie. Žalobca 3/ mu mal predmetnú nehnuteľnosť ukázať. Svedok
nevedel uviesť, v akom stave bola v čase nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti strecha, neriešil

v čase nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti, či sú odizolované základy domu. V čase nadobudnutia
predmetnej nehnuteľnosti bol podľa svedka predmetný dom v pôvodnom stave, bolo tam nejaké
základné vybavenie, hygienická miestnosť a tomu zodpovedala aj dohodnutá kúpna cena. Nevedel
uviesť, či bola do predmetnej nehnuteľnosti privedená voda, ale uviedol, že sa kúrilo starým kotlom
a bolo tam ústredné kúrenie. Uviedol, že vnútri v čase nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti nebolo

nič zavlhnuté, opadané. Následne ale na otázku, aby bližšie popísal predmetnú nehnuteľnosť uviedol,
že sa k tomu nebude vyjadrovať a nevie k tomu nič povedať. Nevedel uviesť, či v čase nadobudnutia
predmetnej nehnuteľnosti bol barierový alebo pletivový plot. Nevedel, kam bola odvádzaná voda
z predmetnej nehnuteľnosti. Nevedel, v akom stave boli rýny a odkvapy na predmetnej nehnuteľnosti.
Uviedol, že všetky vady nehnuteľnosti, na ktoré bol upozornený, rešpektoval. Na otázku, aké mala

v čase nadobudnutia predmetná nehnuteľnosť vady, nevedel odpovedať. Uviedol ale, že so stavom
predmetnej nehnuteľnosti bol oboznámený tak, že si ju normálne pozrel. Uviedol, že si so žalobcom 3/
všetko prešli, to čo bolo vo vnútri, takže ten stav zodpovedal cene nehnuteľnosti. So žalobcom 3/ sa na
predaji ako aj cene dohodli, svedok pri kúpe netrval na znaleckom posudku predmetnej nehnuteľnosti.
Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol za 13.000,- eur, a predal za 14.000,- eur, lebo sa tak dohodli, keďže

mal nejaké výdavky a behal „hore - dole okolo toho“, keďže v predmetnej nehnuteľnosti bol 5-6 x. Sám
vypovedal, že keď predmetnú nehnuteľnosť kúpil, chodil tam často, len ju kontroloval, neprespal tam.
Určite počas návštevy použil hygienické zariadenie (nevedel uviesť či použil vodu alebo toaletu, lebo si
nepamätal). Videl, čo sa stalo a povedal žalobcovi 3/, že nie je v súlade s „kostolným poriadkom“, čožalobca 3/ rešpektoval a predmetná nehnuteľnosť sa predala naspäť. Na otázku, čo nebolo v súlade
s „kostolným poriadkom“ vypovedal, že sem - tam sa pri predmetnej nehnuteľnosti pristavil a videl, že
steny sú mokré. Uviedol, že pred kúpou predmetnej nehnuteľnosti si mokrý brizolit na predmetnom dome

nevšimolalebohonevidel,alenáslednezaseuviedol,žebrizolitnazadnejstranepredmetnéhodomubol
niekedy vlhký a niekedy mokrý o veľkosti plochy približne 5m2. Vypovedal, že nevie, že či išlo o dlhodobé
polievanie, napriek tomu, že to sám napísal do čestného prehlásenia. Uviedol, že dlhodobé polievanie
myslel z pohľadu stálej mokrosti. Uviedol ďalej, že o čestné prehlásenie ho požiadal žalobca 3/, ktorý
mu mal uviesť, že takéto čestné prehlásenie treba, mal žalobcovi 3/ uviesť, čo približne v ňom má byť

uvedené a podpísal ho určite svedok. Uviedol, že nevie, kto čestné prehlásenie napísal.

20. Svedkyňa N. O., zamestnankyňa a spolupracovníčka žalobcu 3/, pri svojom výsluchu na pojednávaní
k veci samej podstatné uviedla, že do predmetného rodinného domu začala chodiť v roku 2016 a nosili
tam so žalobcom 3/ veci zaistené v rámci výkonu povolania žalobcu 3/ do roku 2020, kedy sa predmetný
rodinný dom sa dostal takého stavu, že sa tam už nedali uskladňovať tie veci - dom bol tak navlhnutý, že

museli nosiť veci inde. Predmetný rodinný dom bol pred polievaním vo veľmi dobrom stave, bol suchý
a nebol navlhnutý, žalobcovia 1/ a 2/ tam zvykli tráviť veľa času, od jari do jesene tam boli vždy, keďže
tam chodili po práci a v sobotu a nedeľu tam zvykli byť celé dni. Po tom, keď žalovanej na jar v roku 2019
zabudovali polievacie zariadenie, a položili trávnik, svedkyňa videla viackrát polievanie žalovanou. Voda
stekaladopivnice,predmetnýrodinnýdombolčorazvlhší,vkúpeľniodpadliobkladačky,komoranavlhla,

omietka bola odlupnutá, bola tam pleseň, drevené parkety boli dvihnuté. Ale najviac bola zasiahnutá
izba, v ktorej žalobca 3/ skladoval veci. V lete roku 2020 žalobcovia postavili plot z panelov, ale vtedy
už bola prasknutá stena, aj základy. Žalobkyňa 2/ opakovanie žalovanú na polievanie upozorňovala,
žiadala, aby prestala, na čo žalovaná nereagovala. Svedkyňa bola prítomná pri dvoch konfrontáciách
medzi žalobkyňou 2/ a žalovanou. Svedkyňa ďalej uviedla, že v predmetnom rodinnom dome bola

v kuchyni a v kúpeľni zavedená voda a dom bol odkanalizovaný na ulicu na dedinskú kanalizáciu.
Strecha predmetného rodinného domu bola vypustená na približne pol metra, tým pádom pri dažďoch na
stenu voda nepadala. Odkvapové rúry na predmetnom rodinnom dome zo strany žalovanej sú v dobrom
stave, boli vymenené, lebo aj strecha bola vymenená a boli dobré aj v rokoch 2019 až 2021. Kúrilo
sa ústredným kúrením. Uviedla, že predmetná nehnuteľnosť bola vo vlastníctve žalobcu 3/, pričom

žalobcovia 1/ a 2/ plánovali, že na dôchodok odídu do tohto domu, ale keď žalovaná začala polievať
predmetnú nehnuteľnosť, bolo žalobcom 1/ a 2/ navrhnuté, aby sa predmetná nehnuteľnosť predala
niekomu tretiemu. Nakoniec sa však žalobcovia 1/ a 2/ predsa len rozhodli, že na dôchodok sa vrátia
do rodičovského domu, takže ho žalobcovia 1/ a 2/ odkúpili naspäť od tretej osoby. K prevodu na tretiu
osobu prišlo z toho dôvodu, že žalobcovia 1/ a 2/ už boli nervovo vyčerpaní z danej situácie. Následne

však v zdravotnom stave žalobcov 1/ a 2/ došlo k zásadným zmenám, takže predsa len odkúpili naspäť
predmetnúnehnuteľnosť.Uviedla,žetretiaosoba- pánL.moholvidieťpredmetnévadynanehnuteľnosti
pri obhliadke a každý iný to mohol vidieť.

21. Svedok K. M. G., konateľ spoločnosti inštalujúcej závlahové zariadenie žalovanej, pri svojom

výsluchu na pojednávaní k veci samej podstatné uviedol, že u žalovanej bol dva možno trikrát, raz, keď
odovzdal závlahu, a druhýkrát, keď mala problém so závlahou a možno tretíkrát, keď sa jej pokazilo
čerpadlo v studni. Po prvýkrát to bolo približne pred 6 rokmi (nevedel presne či v roku 2018 alebo
2019), pomohol jej nastaviť hadice, namontoval trysky, nastavil ich, nastavil automat. Trávnik nezakladal.
Dodal jej 20-30 kusov hlavíc s menším doletom (pozn. súdu – dostrekom vody), stredným doletom

a dlhším doletom. Pri predmetnom rodinnom dome boli umiestnené 3 - 4 trysky s menším doletom, na
ktorých sa dá nastaviť aj uhol aj dostrek. Trysky je obtiažne nastaviť, ale svedok všetko dôkladne vysvetlí
klientom,keďžebeztoho,abytoklientovinevysvetlil,anineodovzdázávlahu,nakoľkopokoseníalebopo
výmene čerpadla môže nastať skutočnosť, že sa zmení dostrek trysiek a toto treba nastaviť. Vysvetľuje
to klientom preto, aby po každej takejto skutočnosti nevolali svedkovi a aby si to vedeli nastaviť aj sami.

Aj po výmene čerpadla treba trysky nastaviť, lebo sa zmení tlak v systéme a môže sa zmeniť dostrek
trysiek. O práci nemá dokumentáciu a o počiatočnej montáži potvrdenie nevydáva. Uviedol, že faktúru
vystavoval dodatočne o 2-3 mesiace, keďže nemá čas písať faktúry, keď robí od rána do večera. Keď
bol súkromník a neplatil DPH, písal faktúry dvakrát ročne dodatočne. Uviedol, že pri jednej z návštev
u žalovanej sa ho žalobca 1/ pýtal, prečo tam žalovanej dal tú závlahu. Svedok závlahu skontroloval,

pootáčal trysky, či fungujú, dostrek bol v poriadku, bol tam asi päť minút a išiel preč. Bolo to asi v roku
2019, pred covidom. Uviedol, že závlaha u žalovanej je na nízky tlak, a keď sa používa v mikrokvapkách,
tak na plochu padne maximálne jeden milimeter vody a tá voda sa aj vyparí. Uviedol, že jedna z návštev
u žalovanej prebiehala tak, že žalovaná mu volala, že má nejaké problémy so susedmi a keď svedokprišiel k žalovanej, zapli závlahu, videl ako striekajú trysky (bol tam už betónový plot). Vtedy bola závlaha
v poriadku, žiadnu závadu nevidel a svedok od žalovanej odišiel. Svedok uviedol, že on trysky nenastavil
takým spôsobom aby striekali na plot žalobcov. Čo sa stalo potom, keď odišiel od žalovanej, či to nastavil

niekto iný, to nevedel, keďže si trysky vedela nastaviť aj žalovaná sama. Keď trysky montoval, bol tam
pletivový plot, pričom trysky odskúšal, voda na predmetný rodinný dom nestriekala. Závlaha žalovanej
sa dá riadiť manuálne aj automaticky s tým, že vie nastaviť dennú dávku, ktorá sa na druhý deň odparí,
aby nedošlo k problémom s trávnikom. Keď je horúco, treba aj 30 minút. Je to mikrozávlaha, sú to
mikrokvapky. Škodu to nemôže spôsobiť. Sú to veľmi jemné kvapky. Keď fúka vietor, môže ich odfúknuť,

ale žiadnu škodu to spôsobiť nemôže.

22. K. A. P., bývala suseda žalobcov, v čestnom prehlásení zo dňa 15.07.2024 uviedla, že od narodenia
do roku 2021 bývala oproti žalovanej. Pred letom roku 2019 bola žalovanej upravená záhrada, urobený
trávnik, závlahy a neskôr výsadba okrasných rastlín. Po položení trávnika začala žalovaná 2-3 x denne
polievať trávnik. Žalobcovia mali zo strany žalovanej pletivový plot a všetka voda pri polievaní trávy

žalovanou striekala aj stekala po zadnej časti predmetného rodinného domu, kde sa po čase dalo vidieť,
do akej výšky bol dom postrekovaný, pretože brizolit bol vymytý a vyblednutý do bielej farby. Uviedla,
že žalobcovia žalovanú upozorňovali viackrát, ale ona sa im stále vysmievala a naďalej polievala na ich
dom. Asi v lete 2020 žalobcovia dali postaviť za predmetný rodinný dom betónový bariérový plot, avšak
svedkyňa videla aj po postavení betónového plotu, že polievanie išlo ďalej, o čom však susedia vedeli,

lebo žalovanú upozorňovali veľakrát.

23. K. B. G., znalkyňa pre odbor Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby, Projektovanie v stavebníctve
a odhad hodnoty nehnuteľnosti, na základe ústnej objednávky žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 14.09.2020
vypracovala dňa 13.10.2020 znalecký posudok č. 49/2020 (ďalej len znalecký posudok č. 49/2020) so

stavom predmetnej nehnuteľnosti k 14.09.2020. Zadanou úlohou znalkyne bolo 1) popísať poruchy,
ktoré vznikli na predmetnom rodinnom dome v dôsledku polievania záhradnou závlahou zo susednej
parcely č.1699/49, ďalej 2) špecifikovať opravy, ktoré je nutné vykonať na predmetnom rodinnom dome
v dôsledku polievania záhradnou závlahou so susednej parcely c.1699/49 a 3) uviesť iné zistenia
znalca. Podkladmi na vypracovanie znaleckého posudku č. 49/2020 boli fotodokumentácia vyhotovená

majiteľom nehnuteľnosti, Výpis z LV č. XXXX vytvorený cez katastrálny portál zo dňa 08.10.2020,
Kópia z katastrálnej mapy na parc.č.1699/48 a parc.č. 1699/49 vytvorená cez katastrálny portál zo
dňa 08.09.2020, Mapa vytlačená z aplikácie Mapový klient ZBGIS zo dňa 08.10.2020, Obhliadka a
fotodokumentácia časti nehnuteľnosti zo dňa 14.09.2020. Znalkyňa popísala predmetný rodinný dom
a jeho okolie tak, že posudzovaný rodinný dom - jeho dotknuté konštrukcie sa nachádzajú v predmetnom

rodinnom dome, ide o prízemný rodinný dom s čiastočným podpivničením, ktorý je murovaný z pálených
tehál, je zastrešený valbovou strechou s keramickou jednodrážkovou krytinou, strop je drevený trámový
s podbitím. Bočná pravá severozápadná strana predmetného rodinného domu bola podľa vyhlásenia
majiteľov nehnuteľností polievaná záhradnou závlahou zo susednej parcely žalovanej, kde trysky
závlahy sú umiestnené tesne pri terajšom novovybudovanom bariérovom plote na hranici pozemkov

a tento stav podľa vyjadrenia žalobcov 1/ a 2/ trvá cca. od jari 2019 až do času obhliadky. Bočná fasáda
predmetného rodinného domu bola polievaná spomínanou závlahou do výšky cca. 1,8 metrov až do
vybudovania nového betónového bariérového plotu každý deň 2x zalievaná od termínu namontovania
závlahydovýškycca.1.8metrovvdĺžkecca8-10metrov,čodokazujeajodlišnáfarbabrizolitu.Bariérový
plot bol vybudovaný v období apríla 2020. Stav ku dňu obhliadky zo dňa 14.09.2020 bol taký, že počas

vykonávania obhliadky bola cca. o 9:35 hodine zapnutá závlaha a bol polievaný betónový bariérový plot
do výšky cca. 1,8 metrov. Znalkyňa na prvú otázku zodpovedala, že na predmetnom rodinnom dome v
dôsledku polievania záhradnou závlahou zo susednej parcely č. 1699/49 vznikli nasledujúce poruchy:
- na vonkajšej fasáde je z pravej severozápadnej strany predmetného rodinného domu oddeľujúci sa
vonkajší sokel fasády, čo bolo spôsobené častým pôsobením vody,

- z pravej severozápadnej strany predmetného rodinného domu fasády je vydutá, opadajúca brizolitová
omietka, čo bolo spôsobené navlhnutím muriva v dôsledku pôsobenia vody na stenu,
- na vonkajšej fasáde z pravej severozápadnej strany predmetného rodinného domu sú viditeľné trhliny
spôsobené sadnutím základov v dôsledku zmeny vlastností zemného podložia – základovej pôdy, ktoré
sú dôsledkom častého podmáčania zeminy vodou v okolí základov. Tie trhliny sú po celej šírke muriva,

ktoré sú viditeľné aj z interiérovej strany v kúpeľni rodinného domu a v zadnej izbe,
- bočná severozápadná časť zeminy medzi rodinným domom a betónovým barierovým plotom bola aj
napriek suchému počasiu v deň obhliadky a niekoľko dni pred obhliadkou značne mokrá,-zeminazarodinnýmdomompribariérovomplotepriobhliadkebolasuchábezviditeľnýchprepadnutých
časti zeminy,
- v kúpeľni rodinného domu bol odpadnutý obklad z obvodovej steny, ktorá je severozápadnou stenou

rodinného domu. Tento obklad sa od podkladu vnútornej steny oddelil v dôsledku navlhnutia muriva, čo
bolo spôsobené premočením muriva z exteriérovej strany,
- v prednej pravej izbe rodinného domu od severozápadnej strany fasády sú viditeľné stopy tvorby plesní
nad podlahou, ktoré sú zapríčinené zvlhnutím muriva od častého vystavenia vody z exteriérovej časti
fasády a následne zlým vysušením, čo zapríčinilo vznik plesní,

- v suteréne predmetného rodinného domu sa nachádza komora, ktorá má okno umiestnené na
severozápadnej strane fasády. Podľa vyjadrenia žalobcov 1/ a 2/ boli častým polievaním bočnej fasády
pozorované priesaky vody do pivničných priestorov, cez tento okenný otvor a následne cez vnútorné
murivo do pivnice. Murivo v suteréne je navlhnuté, čo spôsobilo vydutie časti keramického obkladu.
Znalkyňa na druhú otázku zodpovedala, že jednotlivé poruchy, ktoré vznikli na rodinnom dome je
možné odstrániť zamedzením a odstránením príčiny vzniku vlhkosti v murive a v základovej pôde okolo

predmetného rodinného domu. Porušené konštrukcie je nutné vysušiť a následne vyhotoviť jednotlivé
opravy. Následne špecifikovala jednotlivé potrebné opravy. Znalkyňa na tretiu otázku zodpovedala, že
pri obhliadke zo dňa 14.09.2020 bolo ďalej zistené klesnutie základovej pôdy - prepadnutie časti zeminy
a vymytie pôdy pri bočnom bariérovom oplotení zo severozápadnej strany a vymývanie časti zeminy.
Tieto deformácie pôdy sú spôsobené pravidelným polievaním záhradnou závlahou z parc. č. 1699/49.

Ďalšie vymývanie základovej pôdy môže spôsobiť poruchu základového prahu medzi stĺpmi - a celej
stability oplotenia.

24. K. B. G., znalkyňa pre odbor Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby, Projektovanie v stavebníctve
a odhad hodnoty nehnuteľnosti, pri svojom výsluchu na pojednávaní k veci samej podstatné (nad rámec

zistení uvedených v znaleckom posudku č. 49/2020) uviedla, že pri obhliadke predmetnej nehnuteľnosti
došlo k polievaniu bariérového plotu dýzami (pozn. súdu tryskami). Uviedla, že si nevie predstaviť
dátum vzniku škody, tento nie je úplne presný a nedá sa určiť s presnosťou, nakoľko tento proces
je trvajúci dlhší čas. Prejav poruchy bol pri obhliadke zo dňa 14.09.2020 zreteľný a viditeľný. Vznik
poruchy je dlhodobý proces, môže to byť dva mesiace, polrok, rok, môže to byť rok a pol. Záleží

od intenzity, ktorou bola podmáčaná. Pri vypracovaní znaleckého posudku dospela aj k záveru, že
časť pri bariérovom oplotení, ktorá bola exponovaná pri zalievaní, bola v danom období 14.09.2020
značnepremáčanázemina,kdežtoďalejodbariérovéhooplotenia,ktoréneboloexponovanézalievaním,
bola suchá zemina. Pri obhliadke bolo zrejmé, že vlhkosť bola dodávaná nejakým spôsobom, a nie
atmosférickým, lebo v tom čase bolo sucho. Sadanie nosných konštrukcií väčšinou býva spôsobené aj

prechodom období zo zimy na jar, keď podložie zamŕza. Uviedla ďalej, že pri vypracovaní znaleckého
posudku č. 49/2020 nebolo skúmané, kam bola odvádzaná z predmetného rodinného domu voda,
v čase obhliadky však voda bola odpojená, predtým musela byť voda v predmetnej nehnuteľnosti
používaná, ale v čase obhliadky nebola voda používaná. Obhliadla celý predmetný rodinný dom aj
z juhozápadnej strany, teda rovnobežnej s poruchovou stranou a z tejto strany neboli viditeľné žiadne

poruchy. Obhliadla aj pivnice. Čo sa týka zavlhnutia vo výške 80 cm z prednej ľavej strany predmetnej
nehnuteľnosti, nebolo zjavné zavlhnutie, ktoré sa síce nedalo vylúčiť, toto zavlhnutie sa dalo zistiť
iba technologickým rozborom. Zmena farebnosti vo výške 80 cm je vymytím nejakej cementovej
zložky, ktorá spôsobila zmenu farebnosti. Masívne poškodenie podmurovky plotu pred predmetným
rodinným domom ani chodníku nespozorovala. Prasklina nad oknom strednej časti domu z ulice je

poruchou optickou, nie statickou a tieto trhliny sú zrejme na 90% rodinných domov, kde je drevený
trámový strop. Zalievanie muselo prebiehať aj pred májom 2020, keďže barierový plot bol realizovaný
práve z dôvodu zabránenia polievania. Presné založenie barierového plotu neskúmala. Pred májom
2020 sa tam nachádzal pletivový plot. Na bariérovom plote nepozorovala statické poruchy, videla len
vymytie betónového prahu spôsobené zo strany žalovanej do strany žalobcu, pričom takáto známka

poškodenia sa nedá nasimulovať. Bariérový plot zo strany žalovanej neobhliadala, nežiadala si prístup,
opticky videla, že je plot zalievaný aj z druhej strany. Prienik vody nejde cez barierový plot, prienik
vody je cez zem, ktorá je akumulačná hmota a nasáva vlhkosť z okolia. Barierový plot tvorí určitú
ochranu pred poškodením. Na otázku, aké množstvo vody denne na meter štvorcový by bolo kritické
uviedla, že niekedy stačí malé množstvo, niekedy stačí veľké množstvo, pričom to záleží od fyzikálnych

a chemických vlastností podložia. Väčší dážď by nestačil. Uviedla, že neskúmala, aké je podložie
a ako bola založená stavba, pričom tieto trhliny nevznikli odizolovaním stavby. Uviedla, že predmetný
rodinný dom mal v čase obhliadky viditeľné trhliny, pričom k stavu predtým sa nevedela vyjadriť, keďže
nevidela stavbu pred vznikom poruchy. Zavlhnutie podložia ako aj nosnosť podložia sa dá zistiť sondami,technickým spôsobom. Ale keď už bola pôda vymytá v pravej časti, nosnosť sa mení a menia sa aj
fyzikálne vlastnosti pôdy. Stav predtým sa nedá dokladovať, dá sa len porovnať so sondami zo strán,
ktoré neboli zavlhnuté. Uviedla, že ak by na predmetnom rodinnom dome boli poruchy už predtým,

určite by boli viditeľné už dávnejšie a dlhodobejšie. Stavba v čase zlegalizovania musela spĺňať všetky
predpisy v tom čase a musela by riadne založená. Na otázku, z čoho vychádza, ak tvrdí, že tieto poruchy
sa neprejavovali na predmetnom rodinnom dome pred rokom 2019 uviedla, že vychádza z bežných
obhliadok nehnuteľností, pričom na severozápadnej strane poruchy boli, nevznikli na protiľahlej strane,
kde neboli viditeľné žiadne trhliny v konštrukciách. Neboli viditeľné trhliny na druhej strane, preto

nemohli byť trhliny pred tým obdobím, ako bola stavba poškodzovaná. Nežiadala si fotodokumentáciu
predmetného rodinného domu pred rokom 2019, keďže toto nebolo predmetom skúmania a porovnávala
stav pri obhliadke, kedy boli viditeľné trhliny. Uviedla, že na základe telefonickej objednávky žalobcovia
znalkyni povedali, že predtým bola nehnuteľnosť v poriadku a teraz tam vznikli trhliny. Na otázku,
či takéto poruchy môže spôsobiť aj nesprávne odkanalizovanie stavby uviedla, že môcť môže, ale
keďže stavba nebola dlhodobo užívaná, tak tieto poruchy neboli spôsobené kanalizáciou, ale mohlo k

tomu dôjsť aj nesprávnym odkanalizovaním zo strany susedného pozemku. Na otázku, či vie potvrdiť,
že výlučnou príčinou zavlhnutia bolo polievanie uviedla, že toto potvrdiť nevie. Znalkyňa uviedla,
že informácia o tom, že predmetný rodinný dom bol 2 x denne polievaný je informácia, ktorú má
z vyjadrenia žalobcov 1/ a 2/ a iné doklady jej neboli poskytnuté. Na otázku, že ktoré zo zistených
poškodení na predmetnom rodinnom dome vznikli výlučne pôsobením záhradnej závlahy pravidelným

polievaním uviedla, že sú to najviac tie statické poruchy - viditeľné trhliny cez stavbu, sadanie domu zo
severozápadnej strany, ktoré je spôsobené zmenou podložia, odpadávanie dlaždíc z kúpeľne, kde bola
stena premáčaná, keďže vlhkosť mohla byť prítomná v stene. Polievanie sa mohlo pričiniť s ostatnými
poruchami súbežne, ale polievanie je to dôležité.

25. K. G. B., znalkyňa pre odbor Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti,
odhad hodnoty stavebných prác, základe objednávky žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 05.11.2020 vypracovala
dňa 02.12.2020 znalecký posudok č. 89/2020 (ďalej len znalecký posudok č. 89/2020). Úlohou znalkyne
bolo stanoviť všeobecnú hodnotu stavebných prác potrebných na opravu konštrukcií predmetného
rodinného domu poškodených v dôsledku ich polievania zavlažovacím systémom z pozemku žalovanej.

Znalkyňa určila, že táto hodnota je vo výške 6.249,42 eura, zaokrúhlene 6.249,- eura. Ďalej uviedla,
že pri miestnej obhliadke zistila, že s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku značného podmáčania
podložia je staticky značne porušené murivo uličnej izby tvoriacej predmet znaleckého posudku.
Najväčšie porušenie vykazuje pri styku obvodovej steny a spoločnej steny uličných izieb.

26. Žalobcovia 1/ a 2/ výzvou na zaplatenie vzniknutej škody zo dňa 10.12.2020, doručenej žalovanej
dňa 14.12.2020 vyzvali žalovanú na zaplatenie sumy 6.249,42 eura v lehote 10 dní od doručenia výzvy
z dôvodu, že žalovaná od marca 2019 do septembra 2020 polievala predmetný rodinný dom a týmto
spôsobila žalobcom škodu a žalobcovia 1/ a 2/ musia v dôsledku konania žalovanej vykonať opravné
stavebné práce v celkovej hodnote 6.249,42 eura.

27. Kúpnou zmluvou zo dňa 26.05.2020 previedol žalobca 3/ svoje výlučné vlastníctvo k predmetnej
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva A. L. za kúpnu cenu 13.000,- eur. Rozhodnutie o povolení vkladu
vlastníckeho práva v prospech A. L. bolo vydané dňa 28.05.2020.

28. Kúpnou zmluvou zo dňa 02.06.2020 previedol A. L. vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ za kúpnu cenu 14.000,- eur. Rozhodnutie o povolení
vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcov 1/ a 2/ bolo vydané dňa 24.06.2020.

29. Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor na základe žiadosti žalobcu 3/ vydal dňa 18.11.2021

potvrdenie o tom, že žalobca 3/ bol evidovaný ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti na základe
kúpnej zmluvy V-5825/2008 od 01.12.2008 do 28.05.2020.

30. Spoločnosť GLOBAL – FK&KK s. r. o., ktorej konateľom a spoločníkom bol svedok K. M. G., dňa
27.08.2019 vystavila žalovanej faktúru splatnú dňa 09.09.2019 za dodaný závlahový materiál v celkovej

hodnote 636,- eura.31. Žalobca 3/ podaním zo dňa 08.10.2019 adresovaným Obecnej polícii Dulovce žiadal o prešetrenie
konania žalovanej, ktorá mala medzi predmetnou nehnuteľnosťou a nehnuteľnosťou žalovanej na plot
žalobcu 3/ neoprávnene a bez opýtania inštalovať tieniacu sieť.

32. Žalobca 3/ podaním adresovaným Obecnej polícii Dulovce dňa 20.05.2020 podal podnet na
prešetrenie protiprávneho konania žalovanej, ktorá mala opakovane a úmyselne zavlažovať a polievať
steny predmetného rodinného domu do výšky vyše 1,5 m zavlažovacím zariadením nasmerovaným na
predmetný rodinný dom. Žalovaná mala byť bezvýsledne viackrát ústne upozornená aby upustila od

daného konania, nakoľko tým dochádza k poškodzovaniu nehnuteľnosti a vlhnutiu stien.

33.ObecDulovcedňa18.09.2023nažiadosťsúduoznámila,ženeevidujeoznámenie(podnet)žalobcov
1/, 2/ alebo 3/ na podozrenie o protiprávnom konaní žalovanej týkajúce sa poškodzovania majetku,
predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej dňa 18.10.2023 oznámila, že v čase od roku 2018 do augusta 2020
neeviduje žiadny výjazd, hlásenie ani záznamy v knihe hlásení obecnej polície.

34. Obvodné oddelenie PZ Hurbanovo dňa 25.09.2023 na žiadosť súdu oznámilo, že pod. č. ČVS:
ORP-171/HU-KN-2023 zo dňa 14.03.2023 je na základe oznámenia žalobcov 1/ až 3/ vedené trestné
konanie vo veci podozrenia z prečinu Poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že od mesiaca marec 2019 do mesiaca máj 2020 v obci H., Q.

H. medzi susednými rodinnými domami s popisnými číslami 6 a 8, mala žalovaná nainštalovaným
záhlavovým systémom striekať vodu na susedskú predmetnú nehnuteľnosť, čím bola poškodeným
spôsobená škoda vo výške 6.719,42,- eura na základe znaleckého posudku č. 49/2020 vypracovaným
K. B. G.. Vo veci bolo povereným príslušníkom OO PZ Hurbanovo zo dňa 19.04.2023 vydané uznesenie
podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, ktoré do dnešného dňa nenadobudlo právoplatnosť,

pričom spisový materiál bol dňa 14.09.2023 so sťažnosťou predložený na OP Komárno. Obvodné
oddelenie PZ Hurbanovo dňa 08.09.2020 eviduje oznámenie od žalobcu 1/, pričom vec na mieste
hliadka obvodného oddelenia riešila ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 zák. č. 372/90 Zb. priestupkoch v znení neskorších predpisov. V preverení oznámenia zo dňa
08.09.2020 je uvedené, že v tento deň o 18:57 hod. žalobca 1/ privolal hliadku z dôvodu, že žalovaná

si nastavila polievanie trávnika tak, že už vyše roka ide voda na časť plotu žalobcu 1/, čím mu ho
poškodzuje, majú dlhodobé susedské problémy. Hliadka skontrolovala betónové oplotenie a nebolo
zistené jeho poškodenie alebo narušenie okrem toho, že bol mokrý. Následne sa hliadka presunula
za žalovanou, ktorá uviedla, že má zavlažovací systém nastavený na automatiku. Bola hliadkou
upozornená a napomenutá (bez sankcie), že sa dopúšťa priestupku. Uviedla, že zavolá technika, aby

jej prestavil smer a dĺžku striekania.

35. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Komárne, Odbor poriadkovej polície Bátorove Kosihy
dňa 31.10.2023 na žiadosť súdu oznámilo, v období od roku 2018 do roku 2023 neeviduje žiadny
výjazd, hlásenie, záznamy v knihe hlásení a fonogramov na stálej službe ako ani oznámenie v súvislosti

s nehnuteľnosťou žalovanej.

36. Na základe takto vykonaného dokazovania ustálil súd nasledovný skutkový a právny stav veci:

37. Žalobcovia 1/ a 2/ sú od 24.06.2020 bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, ktorú

nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.06.2020 od A. L. za kúpnu cenu 14.000,-
eur. A. L. predmetnú nehnuteľnosť nadobudol od žalobcu 3/ kúpnou zmluvou zo dňa 26.05.2020 za
kúpnu cenu 13.000,- eur. Žalobca 3/ bol výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti od 01.12.2008
do 28.05.2020. Žalovaná bola v rozhodnom období (od začiatku roku 2019 do podania žaloby) výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností bezprostredne susediacich s predmetnou nehnuteľnosťou. Na pozemku

žalovanej v bližšie nezistenom období od marca 2019 najneskôr do 27.08.2019 bolo nainštalované
svedkom M. G. závlahové zariadenie na zavlažovanie trávy a porastov na pozemku žalovanej, ktoré
zavlažovacie zariadenie bolo nastavené na automatický režim a spúšťalo sa denne dva alebo trikrát.
Smer polievania cez trysky, dolet vody bol nastavený svedkom M. G. pri montáži, pričom tento žalovanú
poučil, akým spôsobom je možné trysky nastaviť v prípade okolností majúcich vplyv na smer a dolet

(dostrek) vody. V období od montáže zavlažovacieho zariadenia v roku 2019 do septembra 2020 voda
zo zavlažovacieho zariadenia žalovanej prenikala aj na pozemok predmetnej nehnuteľnosti. Žalobcovia
1/, 2/ a 3/ vyzývali žalovanú, aby upustila od takého konania, t. j. aby zabránila prenikaniu a striekaniu
vody z jej pozemku na a do predmetného domu. Až po privolaní hliadky polície 08.09.2020 došlov bližšie nezistenom období (približne do mesiaca od príchodu hliadky) k prestaveniu zavlažovacieho
systému žalovanej svedkom K. M. G.. Žalobcovia 1/ a 2/ nechali na základe ústnej objednávky zo dňa
14.09.2020 vypracovať znalkyňou znalecký posudok č. 49/2020 na popísanie porúch, ktoré vznikli na

predmetnom rodinnom dome v dôsledku polievania záhradnou závlahou zo susednej parcely č.1699/49
a na špecifikovanie opráv, ktoré je nutné vykonať na predmetnom rodinnom dome v dôsledku polievania
záhradnou závlahou zo susednej parcely c.1699/49. Následne žalobcovia 1/ a 2/ nechali na základe
objednávky zo dňa 05.11.2020 vypracovať znalkyňou znalecký posudok č. 89/2020 na stanovenie
všeobecnej hodnoty stavebných prác potrebných na opravu konštrukcií predmetného rodinného domu

poškodenýchvdôsledkuichpolievaniazavlažovacímsystémomzpozemkužalovanej.Žalobcovia1/a2/
výzvou na zaplatenie vzniknutej škody zo dňa 10.12.2020 vyzvali žalovanú na zaplatenie sumy 6.249,42
eura titulom náhrady škody do 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaná sumu 6.429,42 eura neuhradila.
Dňa 15.02.2021 bola následne podaná žaloba proti žalovanej.

38. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občianskeho zákonníka),

každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a
životnom prostredí.

39. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

40. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

41. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

42. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

43. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

44. Náuka a prax pri určovaní povinnosti hradiť škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho
zákonníka uvádzajú predpoklady vzniku tejto povinnosti (zodpovednosti). Tradične sa vyžaduje, aby boli

naplnené nasledovné predpoklady, a to protiprávny úkon (právny delikt), škoda, príčinná súvislosť medzi
právnym deliktom a škodou a zavinenie, iné než nedbanlivosť. V prevažujúcom ponímaní protiprávnosť
predpokladá faktické správanie (konanie alebo opomenutie), ktoré porušuje právnu povinnosť. Z toho
vyplýva, že protiprávnosť možno spájať len so správaním sa osoby. Na podporu tejto koncepcie sa
uvádza, že z viacerých dôvodov nemožno protiprávnosť usudzovať len z účinku, pričom dôvodom nie je

lento,žeprotiprávnosťsavyvodzujezporušeniapovinnostikonať,keďžetátopovinnosťnemusívoblasti
súkromného práva vyplývať len zo zákona. Iným dôvodom je skutočnosť, že chránený záujem často nie
je dostatočne vymedzený. To znamená, že ani ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka nemožno
interpretovať tak, že každý, kto si počínal tak, že došlo ku škode, automaticky konal protiprávne.

45. Právna povinnosť môže byť tak stanovená priamo zákonom alebo iným predpisom objektívneho
práva, alebo vyplýva zo zmluvného vzťahu (lex contractus), alebo spočíva v nezachovaní určitého
všeobecného štandardu správania (porušenie generálnej prevenčnej povinnosti podľa § 415
Občianskeho zákonníka). Rozpor s objektívnym právom nastane, ak sa poruší akákoľvek právna norma
a nerozhoduje, či bola porušená norma občianskeho, trestného, správneho alebo iného práva. Pri

skúmaní protiprávnosti sa však prihliada na účel, ktorý sa právnou normou sleduje. Tým, že Občiansky
zákonník sa zakladá na jednotnom ponímaní protiprávnosti, nie je dôležité, či povinnosť vyplýva ex lege
alebo ex contractu, pretože v oboch prípadoch sa má za to, že bolo porušené objektívne právo. Pre
uplatnenie nároku podľa § 420 Občianskeho zákonníka nie je teda rozhodujúce, či medzi poškodeným a
tým, kto škodu spôsobil, je záväzkový právny vzťah, ale platí zásada, že zodpovednosť za škodu znáša

ten, kto ju spôsobil. Porušenie preventívnej povinnosti má za následok vznik zodpovednosti za škodu
podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka len vtedy, ak sú súčasne splnené ďalšie zákonom
ustanovené podmienky, t. j. existencia škody, príčinná súvislosť medzi škodu a porušením preventívnej
povinnosti a zavinenie škodcu.46. Ďalším z predpokladov vzniku povinnosti na náhradu škody je výskyt škody. Dôkazné bremeno
ohľadom vzniku škody a jej rozsahu znáša poškodený.

47.Podľaustanovenia§420ods.1Občianskehozákonníka,škodcazodpovedázaškodu,ktorúspôsobil
porušením právnej povinnosti. Z tejto vyplýva, že poškodený musí v spore okrem protiprávnosti a vzniku
škody preukázať, že je medzi nimi vzťah príčinnej súvislosti. Postup súdov pri zisťovaní existencie
príčinnosti sa vysvetľuje tak, že súd sa po zistení škody zameria na to, čí medzi skutocˇnostˇami,

ktoré prichádzajú do úvahy ako príčiny vzniku škody a škode predchádzajú je protiprávny úkon, príp.
urcˇitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť, alebo také skutočnosti, s ktorými sa podlˇa zákona
spája zodpovednostˇ. Pri kladnom závere súd zistˇuje, a to vzhlˇadom na okolnosti konkrétneho prípadu,
cˇi táto skutocˇnostˇ skutocˇne vznik škody spôsobila, cˇi by teda škodlivý následok nebol nastal aj
bez tejto skutocˇnosti (prícˇiny). Spravidla sa na vzniku škody podieľa viacero príčin. Pre tieto prípady
súdna prax stanovila, že prícˇinnú súvislostˇ ako vztˇah prícˇiny a následku je potrebné v prípade

pôsobeniaviacerýchprícˇin(aznichvyplývajúcichnásledkov)chápatˇakoretˇazenieprícˇinanásledkov
nielen v postupnosti vecnej, ale i postupnosti cˇasovej a ďalej ak viac skutočností spolupôsobilo pri
vzniku škody, je podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť je tou skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo
ku škodlivému následku, alebo či k tejto skutočnosti pristúpila nová skutočnosť, ktorá, bez ohľadu na
pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila ako príčina škody. Ak je príčin vzniku škody viac, pôsobia z

časového hľadiska buď súbežne alebo následne, pričom sa časove neprekrývajú. V takomto prípade je
pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov
bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno vyvodiť vecnú
súvislosť so vznikom škodlivého následku.

48. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), ďalej
vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody predpokladom vzniku
povinnosti nahradiť škodu. V zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa pripúšťa, aby sa žalovaný
zbavil tejto povinnosti ak preukáže, že škodu nezavinil. Z formulácie ustanovenia vyplýva, že ďalším
predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu je zavinenie, ktoré sa u konajúcej osoby prezumuje

(predpokladá). Táto prezumcia zavinenia sa vzťahuje iba na zavinenie nedbalostné; stačí však, ak sú
dané skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že ide o nedbanlivosť nevedomú. Škodca musí preukazovať, že
škodu nezavinil.

49. Žalobcovia 1/ a 2/ sa po pristúpení vstupu žalobcu 3/ do konania podanou žalobou v znení jej zmeny

domáhali, aby súd žalovanej uložil povinnosť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ istinu 6.249,42 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne za
obdobie od 25.12.2020 zo sumy 6.249,42 eura až do úplného zaplatenia s tým, že plnením žalovanej
čo i len jednému zo žalobcov zaniká povinnosť plniť ďalším žalobcom v rozsahu poskytnutého plnenia.
Ďalej sa domáhali, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ náklady spojené s uplatnením

pohľadávky vo výške 240,- eur a súčasne jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 250,- eur. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania.

50. Súd prvým výrokom tohto rozsudku návrh žalovanej na prerušenie konania doručený súdu dňa
27.02.2023 zamietol. Prerušenie konania do ukončenia konania o výkone štátneho stavebného dohľadu

vo veci porušenia stavebného zákona a to vykonania čiernej stavby – kanalizačnej prípojky napojenej
na susedovu kanalizačnú prípojku, ktorá je vyvedená na ulicu, podľa názoru súdu nie je dôvodom pre
prerušenie konania vo veci samej, najmä ak rozhodnutie orgánu štátneho stavebného dohľadu vo veci
údajného napojenia žalovanej na kanalizačnú prípojku žalobcu 1/ by za súčasného skutkového stavu
nemalo význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.

51. Predmetom konania vo veci samej je nárok žalobcov 1/ až 3/ na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť
na predmetnej nehnuteľnosti konaním žalovanej. V konaní bolo preukázané, že na pozemku žalovanej
sa nachádzalo zavlažovacie zariadenie, ktorého primárnym účelom bolo zavlažovanie výsadby zelene
na pozemku žalovanej. V konaní nebolo sporné, že predmetná nehnuteľnosť žalobcov 1/ a 2/ mala

k 14.09.2020 vady (poruchy), ktoré sú opísané v znaleckom posudku č. 49/2020 zo dňa 13.10.2020.

52. Je potrebné v prvom rade zdôrazniť, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ neboli nikdy v rozhodnom období od
marca 2019 do podania žaloby súčasne spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti tak, ako sa môžejaviť zo znenia žalobného petitu, a preto je potrebné na ich nároky prihliadať ako na samostatné nároky
majúce sa vyplatiť oddelene. Je totiž potrebné rozlišovať nároky žalobcov majúce sa zaplatiť titulom
náhrady škody a majúce sa uplatňovať titulom zodpovednosti za vady kúpenej veci.

53. Vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol od 01.12.2008 do 28.05.2020 žalobca 3/, ktorý ju využíval
ako exekučný sklad pri výkone svojho povolania. Sám žalobca 3/ vypovedal, že pred marcom 2019
boli na predmetnom dome steny suché nebola tam pleseň, nebola voda, nebolo vlhko a že zmáčanie
predmetnej nehnuteľnosti začalo približne na jar v roku 2019, čo potvrdila aj svedkyňa A. C. C. aj

svedkyňa N. O., či v čestnom prehlásení aj K. A. P.. Žalobca 3/ uviedol, že izby predmetného domu
z vnútornej strany boli premočené, prvá izba, kuchyňa, kúpeľňa aj obývačka vlhli a plesniveli od vody
z tryskovej závlahy žalovanej. Stena predmetného domu bola reálne mokrá od strany žalovanej a toto sa
odzrkadlilo na vnútorných stenách. Napriek tomu, že žalobca 3/ žalovanú na polievanie niekoľkokrát aj
v prítomnosti žalobcu 1/ upozornil, polievanie pokračovalo. Žalobca 3/ ale nemal záujem o nehnuteľnosť,
ktorá je permanentne zmáčaná a plesnivá a v takomto stave bola predmetná nehnuteľnosť pre žalobcu

3/ nevyužiteľná. Z uvedeného vyplynulo, že už v čase, keď bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti
žalobca 3/, táto vykazovala vady (poruchy). Samotná žalobkyňa 2/ v tomto smere vypovedala, že sa
so žalobcom 3/ rozhodli, že predmetnú nehnuteľnosť bude lepšie predať, lebo žalovaná je problémový
človek a nikdy sa nikomu neprispôsobí, takže predmetnú nehnuteľnosť žalobca 3/ predal s odobrením
žalobkyne 2/, pričom predaj konzultovali aj so známou, ktorá poškodenie pozrela a táto povedala, za

čo by sa predmetná nehnuteľnosť dala predať, keďže tam bolo veľa investícií, ktorými myslela nápravu
škôd, ktoré žalovaná spôsobila, vlhnutie, pohnutie celého predmetného domu, ktorého pravá časť bola
klesnutá viac ako 7 cm. Žalobca 3/ ďalej uviedol, že z dôvodu existencie vyššie uvedených vád bola
predmetná nehnuteľnosť v takomto stave pre žalobcu 3/ nevyužiteľná a potreboval financie na niečo iné
a preto predmetnú nehnuteľnosť dňa 26.05.2020 predal za 13.000,- eur A. L., ktorý vypovedal, že všetky

vady predmetnej nehnuteľnosti, na ktoré bol upozornený, rešpektoval. Uviedol ďalej, že predmetnú
nehnuteľnosťsibolpredjejkúpouobzrieť5–6xapozrelsipredmetnýdomajzvonkuzjednejstrany,nie
zo strany kde bolo zavlhnutie. Uviedol ale, že so stavom predmetnej nehnuteľnosti bol oboznámený tak,
že si ju normálne pozrel, so žalobcom 3/ si všetko prešli, to čo bolo vo vnútri, takže ten stav zodpovedal
cene nehnuteľnosti. V čase nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti bol podľa A. L. predmetný dom

v pôvodnom stave, bolo tam nejaké základné vybavenie, hygienická miestnosť. Ohľadom predajnej ceny
žalobca 3/ vypovedal, že potreboval financie na kúpu pozemku, takže predmetnú nehnuteľnosť predával
z tohto dôvodu. Keďže pána L. poznal, priamym oslovením mu ponúkol predmetnú nehnuteľnosť s tým,
že možno ak by predmetnú nehnuteľnosť pán L. nepredal a bude možnosť si predmetnú nehnuteľnosť
odkúpiť, tak si ju žalobca 3/ kúpi naspäť. Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, z kúpnej

zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom 3/ a A. L. dňa 26.05.2020 ustanovenie o práve spätnej kúpy (podľa
§ 607 Občianskeho zákonníka) nevyplýva. Žalobca 3/ predajnú cenu predmetnej nehnuteľnosti vo výške
13.000,- eur určil tak, že potreboval sumu 15.000,- eur na kúpu pozemku vo Vrbovej nad Váhom,
takže povedal kupujúcemu, že či mu táto suma vyhovuje, kupujúci s touto sumou súhlasil, pričom
žalobca 3/ uviedol, že nešiel nad cenu, nedal robiť ohodnotenie cez realitnú kanceláriu, ani znalecký

posudok. Bol to návrh žalobcu 3/, ktorý bol akceptovaný zo strany kupujúceho, takže žalobca 3/ nerobil
ohodnotenie. Z uvedeného vyplýva, že žalobca 3/ predal predmetnú nehnuteľnosť A. L. za dohodnutú
cenu 13.000,- eur, pričom A. L. bol oboznámený so stavom predmetnej nehnuteľnosti. To, že predmetná
nehnuteľnosť v čase predaja A. L. vykazovala vady, potvrdila aj svedkyňa N. O., ktorá vypovedala, že
po tom, keď žalovanej na jar v roku 2019 zabudovali polievacie zariadenie, a položili trávnik, svedkyňa

videla viackrát polievanie žalovanou, pričom voda stekala do pivnice, predmetný rodinný dom bol čoraz
vlhší, v kúpeľni odpadli obkladačky, komora navlhla, omietka bola odlúpnutá, bola tam pleseň, drevené
parkety boli dvihnuté. Najviac bola zasiahnutá izba, v ktorej žalobca 3/ skladoval veci. Svedkyňa v tejto
súvislosti uviedla, že keď žalovaná začala polievať predmetnú nehnuteľnosť, bolo žalobcom navrhnuté,
aby sa predmetná nehnuteľnosť predala niekomu tretiemu. Zároveň potvrdila, že pán L. mohol vidieť

predmetné vady na nehnuteľnosti pri obhliadke, pričom každý iný to mohol vidieť. Čo sa týka vád (porúch
stavby), aj znalkyňa K. B. G. pri svojom výsluchu vypovedala, že zo zistených poškodení na predmetnom
rodinnomdomevzniklivýlučnepôsobenímzáhradnejzávlahypravidelnýmpolievanímnajviactiestatické
poruchy a to viditeľné trhliny cez stavbu, sadanie domu zo severozápadnej strany, ktoré je spôsobené
zmenou podložia, odpadávanie dlaždíc z kúpeľne. Zároveň ale uviedla, že si nevie predstaviť dátum

vzniku škody, keďže sa nedá určiť s presnosťou, nakoľko tento proces je trvajúci dlhší čas. Uviedla
ale, že sadanie nosných konštrukcií väčšinou býva spôsobené aj prechodom období zo zimy na jar,
keď podložie zamŕza. Z vyššie uvedeného je preto možné odôvodnene predpokladať, že A. L., ktorý
uzatváral kúpnu zmluvu so žalobcom 3/ dňa 26.05.2020 bol oboznámený s vadami, ktoré predmetnánehnuteľnosť v čase predaja mala, keďže proces vzniku vád je podľa vyjadrenia znalkyne dlhodobejším
procesom, na vznik niektorých vád je väčšinou potrebný prechod ročných období, a keďže A. L. si mal
predmetnú nehnuteľnosť pred kúpou (po zime 2019/2020 v mesiaci máj 2020) niekoľkokrát pozrieť,

musel byť s vadami oboznámený a tieto akceptoval a predmetnú nehnuteľnosť v takomto stave kúpil.
Z vykonaného dokazovania preto nevyplynulo, aký rozsah poškodenia bol v čase prvotného predaja
predmetnej nehnuteľnosti zo žalobcu 3/ na A. L.. Z toho vyplýva, že ak aj žalobcovi 3/ nejaká škoda
na nehnuteľnosti vznikla, nie je preukázané, v akom rozsahu táto škoda vznikla práve žalobcovi 3/,
keďže tento, ako sám vypovedal, predmetnú nehnuteľnosť oceniť nedal a predal ju za sumu, ktorú

v tom čase práve potreboval. Ak žalobcovi 3/ aj nejaká škoda vznikla, nebolo preukázané v akej výške
a ani v akom rozsahu vznikla práve žalobcovi 3/, pretože výška škody a rozsah škody boli stanovené
znaleckými posudkami až k 14.09.2020, kedy žalobca 3/ už viac ako tri mesiace nebol vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti. Naviac, zo žiadneho listinného dôkazu nevyplynulo, že by si žalobca 3/ vo
vzťahu k vzniknutej škode voči žalovanej niekedy akúkoľvek škodu pred jeho pristúpením do konania
uplatňoval. Teda ak žalobcovi 3/ aj nejaká škoda na predmetnej nehnuteľnosti vznikla, nie je určený

ani jej reálny rozsah a ani jej skutočné vyčíslenie. Navyše, ako bolo uvedené vyššie, žalobca 3/ za
prevod predmetnej nehnuteľnosti dostal od A. L. zaplatenú plnú kúpnu cenu, teda kúpnu cenu, ktorú si
sám žalobca 3/ stanovil, z čoho vyplýva, že mu predajom predmetnej nehnuteľnosti za dohodnutú sumu
škoda titulom ušlého zisku vzniknúť nemohla. Na základe uvedeného mal preto súd žalobu vo vzťahu
k nároku žalobcu 3/ voči žalovanej za nedôvodnú.

54. A. L. v čestnom prehlásení zo dňa 13.03.2023 vyhlásil, že pravidelne chodil služobne do Nových
Zámkov, predmetnú nehnuteľnosť mal po ceste a preto ju vždy išiel skontrolovať. Hneď pri prvej
takejto kontrole videl, že zo zadnej strany predmetného domu bol poliaty bariérový betónový plot,
a za predmetným rodinným domom bola mokrá aj zem. Videl, že brizolit bol vyblednutý do výšky

viac ako dva metre a hneď videl, že sa jedná zrejme o dlhodobé polievanie zo strany susedov. Na
pojednávaní vypovedal, že pred kúpou predmetnej nehnuteľnosti si mokrý brizolit na predmetnom dome
nevšimol alebo ho nevidel. Uviedol aj to, že brizolit na zadnej strane predmetného domu bol niekedy
vlhký a niekedy mokrý o veľkosti plochy približne 5m2. O dva dni išiel znovu skontrolovať predmetnú
nehnuteľnosť,znovuvidelčerstvopoliatyplotazaplotomajmokrúzem.Pretosarozhodol,žepredmetnú

nehnuteľnosť vráti žalobcovi 3/, ktorý ale A. L. povedal, že mu nemusí predmetnú nehnuteľnosť vracať a
že ju žalobca 3/ nekúpi späť. Uvedené potvrdil aj samotný žalobca 3/, keď vypovedal, že mu A. L. volal a
chcel mu nehnuteľnosť vrátiť naspať. Žalobca 3/ ale nemal záujem o nehnuteľnosť, ktorá je permanentne
zmáčaná a plesnivá, keďže už raz žalobca 3/ dostal peniaze, za ktoré si kúpil nehnuteľnosť niekde inde.
Mal uviesť kupujúcemu, že sa spýta žalobcov 1/ a 2/, či nemajú o predmetnú nehnuteľnosť záujem. Keď

sa žalobcovia 1/ a 2/ dozvedeli, že je tu možnosť spätnej kúpy, oslovili aj žalobcu 3/, ktorý predmetnú
nehnuteľnosť ale naspäť nechcel. Následne preto A. L. kúpnou zmluvou zo dňa 02.06.2020 predmetnú
nehnuteľnosť predal žalobcom 1/ a 2/ za 14.000,- eur. V tomto smere žalobkyňa 2/ vypovedala, že
nechcela, aby sa predmetná nehnuteľnosť rozpadla, schátrala, tak ju so žalobcom 1/ odkúpili za 14.000,-
eur a rekonštruujú ju, lebo je to rodičovský dom žalobkyne. Na základe uvedeného preto súd dospel

k záveru, že A. L. predával žalobcom 1/ a 2/ (pôvodne chcel vrátiť žalobcovi 3/) predmetnú nehnuteľnosť
z dôvodu jej poškodenia, o ktorom žalobcovia 1/ až 3/ vedeli, keďže sama žalobkyňa 2/ vypovedala,
že predmetná nehnuteľnosť bola žalobcom 3/ predaná s odobrením žalobkyne 2/ práve z dôvodu, že
na opravu vád predmetnej nehnuteľnosti (vlhnutie, pohnutie celého predmetného domu, ktorého pravá
časť bola klesnutá viac ako 7 cm) by bolo potrebné vynaložiť veľa investícií. V tomto smere je potrebné

zdôrazniť, že A. L. nikdy od kúpnej zmluvy so žalobcom 3/ neodstúpil, ale pristúpil k uzatvoreniu novej
kúpnej zmluvy so žalobcami 1/ a 2/. A. L. pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti od žalobcu 3/ nenamietal,
že by predmetná nehnuteľnosť mala vady, napriek skutočnosti, že ako vyplynulo z výpovedí strán sporu,
dôvodom predaja predmetnej nehnuteľnosti bolo práve poškodenie uvedenej nehnuteľnosti. Žalobcom
1/ a 2/ preto muselo byť nad všetky pochybnosti najneskôr v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa

02.06.2020 zrejmé, že predmetná nehnuteľnosť má vady, poškodenie. Keďže ale znalecký posudok
č. 49/2020 na určenie rozsahu škody na predmetnej nehnuteľnosti bol vypracovaný až k 14.09.2020,
nie je ani pri žalobcoch 1/ a 2/ zrejmé, aký rozsah škody vznikol na predmetnej nehnuteľnosti práve
žalobcom 1/ a 2/ a či vôbec uvedená škoda vznikla práve žalobcom 1/ a 2/. Aj samotná znalkyňa pri
svojom výsluchu uviedla, že prejav poruchy bol pri obhliadke zo dňa 14.09.2020 zreteľný a viditeľný,

pričom k stavu predtým sa nevedela vyjadriť, keďže nevidela stavbu pred vznikom poruchy. Uviedla, že
si nevie predstaviť dátum vzniku škody, tento nie je úplne presný a nedá sa určiť s presnosťou, nakoľko
tento proces je trvajúci dlhší čas. Z uvedeného preto vyplýva, že v konaní bolo nesporne preukázané, že
predmetná nehnuteľnosť v čase jej kúpy žalobcami 1/ a 2/ poškodená bola. Z uvedeného vyplýva, že akžalobcovia 1/ a 2/ v čase kúpy predmetnej nehnuteľnosti o poškodení vedeli, toto poškodenie malo byť
zohľadnené v kúpnej cene predmetnej nehnuteľnosti, kedy sa pri kúpnej cene 14.000,- eur javí, že tieto
vady nehnuteľnosti zohľadnené boli. V prípade, ak by o poškodení predmetnej nehnuteľnosti žalobcovia

1/ a 2/ nevedeli, čo však nie je tento prípad, mali sa od predávajúceho A. L. domáhať zodpovednosti
za vady predanej veci.

55. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd dospel k záveru, že v konaní nebolo žalobcami
1/ až 3/ preukázané, kedy škoda ktorému zo žalobcov vznikla, v akom rozsahu ktorému zo žalobcov

vznikla, a nie je možne jednoznačne určiť, kto je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku na
náhrady škody, keďže nie je zrejmé, kedy a v akom rozsahu škoda vznikla a v akej výške tomu ktorému
vlastníkovi v rozhodnom vlastníckom období k predmetnej nehnuteľnosti vznikla.

56. Ďalej súd uvádza, že žaloba v znení, v akom bola súdu podaná a na ktorej žalobcovia 1/ - 3/ trvajú,
nezohľadňuje všetky aspekty daného prípadu, keďže žalobcovia 1/ až 3/ sa žalobou domáhajú náhrady

škody, ktorá mala vzniknúť konaním žalovanej v období od marca 2019 do septembra 2020, keďže
žalobcovia 1/-2/ sa vlastníkmi nehnuteľnosti stali 25.06.2020 a žalobca 3/ bol vlastníkom nehnuteľnosti
od 01.12.2008 do 28.05.2020, pričom žaloba nezohľadňuje obdobie od 28.05.2020 do 25.06.2020, t. j.
v čase, keď vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nebol ani jeden so žalobcov, pričom nie je preukázané,
či práve v uvedenom období, kedy nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ani jeden zo žalobcov

nevznikla na predmetnej nehnuteľnosti škoda a v akom rozsahu V tomto smere neobstojí tvrdenie A. L.,
že počas jeho vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti mu škoda nevznikla. Uvedené tvrdenie vo vzťahu
k predmetnej nehnuteľnosti nie je relevantné, keďže poruchy vznikli na nehnuteľnosti a rozsah týchto
porúch v čase od 28.05.2020 do 25.06.2020 nebol preukázaný. Zároveň ako súd uviedol už vyššie,
nebolo preukázané, v akom rozsahu vzniklo poškodenie nehnuteľnosti žalobcov 1/ a 2/ práve v čase od

25.06.2020 do 14.09.2020 konaním žalovanej, t. j. práve v období, kedy boli vlastníkmi nehnuteľnosti
žalobcovia 1/ a 2/ a nebolo ani preukázané, v akom rozsahu vzniklo poškodenie nehnuteľnosti v období,
keď bol vlastníkom nehnuteľnosti žalobca 3/.

57. V danom prípade naviac je potrebné zdôrazniť, že ak aj existuje škoda, a ak pripustíme, že škode

predchádzal protiprávny úkon, v konaní ani na základe predložených znaleckých posudkov nebolo
žalobcami jednoznačne preukázané, či by tento škodlivý následok nebol nastal aj bez tejto skutočnosti
(t.j. polievania), keďže zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva a v tomto sa súd stotožňuje s obranou
žalovaných, že žalobcami predloženými znaleckými posudkami neboli preukázané statické a stavebné
vady stavby a ich príčina, teda nebolo preukázané, či predmetná nehnuteľnosť pred žalovaným obdobím

netrpela popisovanými vadami, keďže predmetná nehnuteľnosť nebola posúdená ako celok. Aj samotná
znalkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že nedisponovala informáciami o stavbe spred roka 2019, pričom
stav nehnuteľnosti spred roka 2019 jej bol známy len na základe telefonickej objednávky žalobcov 1/ a
2/, ktorí jej mali oznámiť, že predtým bola nehnuteľnosť v poriadku a teraz tam vznikli trhliny. Zároveň si
znalkyňa ani nežiadala fotodokumentáciu predmetného rodinného domu pred rokom 2019, keďže toto

nebolo predmetom skúmania. Zároveň na otázku, či vie potvrdiť, že výlučnou príčinou zavlhnutia bolo
polievanie uviedla, že toto potvrdiť nevie. Z uvedeného dôvodu nebola ani preukázaná príčinná súvislosť
medzi konaním žalovanej a vzniknutou škodou.

58. Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu žalobcov zamietol.

59. Pre úplnosť súd dodáva, že návrh žalovanej na doplnenie dokazovania emailovým dožiadaním
obce Dulovce a Spoločného stavebného úradu Hurbanovo na potvrdenie termínu vykonania štátneho
stavebného dohľadu dňa 07.03.2023 ako aj zabezpečením dohľadového spisu štátneho stavebného
dohľadu, dožiadaním Slovenského hydrometeorologicného ústavu na dodanie denného grafu teplôt a

atmosferických zrážok od 01.03.2019 do 30.10.2020, dožiadaním obce Dulovce o problémoch s vodou
občanov v období od 01.03.2019 do 31.10.2020, výsluchom svedkyne K. A. P., znalkyne Ing. Katonovej
a uložením povinnosti predložiť žalobcovi 1/ sťažnosť voči intervenientovi zamietol. Ďalej zamietol
návrh žalobcov 1/ a 2/ na doplnenie stanoviska obce Dulovce o lustráciu iných konaní, preukázania
tvrdenia, že sa dňa 20.06.2022 zdržiavala v zahraničí, vyžiadanie dokladov o montáži a fakturácii

závlahy od účtovníka M. G., návrhy na doplnenie dokazovania v súvislosti so vstupom intervenienta
do konania zo dňa 29.01.2024, 19.03.2024 a 14.10.2024, predloženie potvrdenia od zamestnávateľa
žalovanej o práceneschopnosti. Ďalej zamietol návrh žalobcu 3/ na doplnenie dokazovania v súvislosti
so vstupom intervenienta do konania zo dňa 04.07.2024 a 30.07.2024 a zamietol aj návrh intervenientana doplnenie dokazovania výsluchom znalkyne K. G., keďže mal za to, že tvrdenie, ku ktorému overeniu
alebovyvráteniubolivšetkydôkazynavrhované,boliuždoterajšímkonanímbezdôvodnýchpochybností
overené alebo vyvrátené.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP postupom podľa § 262 ods.
1 CSP. Súd žalobu žalobcov zamietol a preto žalovaná a intervenient na strane žalovanej boli v konaní
plne úspešnými stranami sporu a tak im súd proti žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v
plnej výške.

63. Podľa § 253 ods. 1, ods. 2 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú
spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo
priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť
preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.

64. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

65. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

66. Súd uznesením zo dňa 11.10.2024 znalkyni K. B. G., C. C. XX, D. E. za účasť na pojednávaní dňa
20.04.2023 priznal odmenu vo výške 52,08 eura, pričom upravil učtáreň Okresného súdu Komárno,
aby po právoplatnosti tohto uznesenia poukázala znalkyni sumu vo výške 52,08 eur a to z rozpočtových
prostriedkov Okresného súdu Komárno (VS: 4212461924) na jej účet IBAN č.: R. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX, pod VS 202023. Na základe výsledku sporu preto súd s poukazom na § 253, § 255 a §
260 CSP priznal štátu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcom 1/ až 3/.

67. uložil žalobcom 1/ až 3/ povinnosť nahradiť trovy konania štátu, keďže žalobcovia boli v konaní
neúspešnou stranou v plnom rozsahu.

68. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší
súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

– Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom
Štúrova 9, 950 48 Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.