Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125202188
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125202188.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 34P/25/2025

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky A. B. C., D. C.,
nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom E. F. G., H. XXXX/XX a manžela

navrhovateľky B. I. C., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom H., J. XX,
vkonaníorozvodmanželstvaastýmspojenéhokonaniaoúpravupomerovmanželovnačasporozvode
k maloletým deťom C. : I. nar. XX.XX.XXXX a A. nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym
a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto

r o z h o d o l :

2 34P/25/2025

I.ManželstvoúčastníkovA.B.C.,D.C. aI.C.,uzavretédňaXX.XX.XXXX,zapísanévknihemanželstiev
C. K. E. F. G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX, s a r o z v á d z a.

II. Maloleté deti C. : I., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode

manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

III. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia.

IV. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. sumou vo výške 190,- Eur mesačne
a na výživu maloletej A. sumou vo výške 150,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám
matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

V. Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletými deťmi v každom týždni od stredy od 15:00
hod. do štvrtku do 08:00 hod. a od piatku od 15:00 hod. do soboty do 18:00 hod., pokiaľ sa rodičia
nedohodnú inak.

VI. Matka sa zaväzuje deti na styk s otcom riadne pripraviť. Otec si deti vyzdvihne v stanovenom čase

počas školských dní v priestoroch školského zariadenia detí, inak v mieste bydliska matky a odovzdá
deti po skončení styku v stanovenom čase vo štvrtok do školského zariadenia detí, inak v mieste bydliska
matky a v sobotu deti odovzdá matke v mieste bydliska matky, pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

10 34P/25/2025

1.Návrhomnazačatiekonaniasanavrhovateľkadomáhalarozvodumanželstvasjejmanželomaúpravy
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom I. a A., ktoré navrhovala zveriť do jej osobnej
starostlivosti a otca detí zaviazať prispievať na ich výživu sumami po 100,-Eur mesačne na každé dieťa
a mimoriadne výdavky detí by uhrádzali každý v polovici. Styk otca s deťmi najprv žiadala ponechať
neobmedzene, potom upresnila, že žiada, aby sa styk otca s deťmi súdne neupravoval, nakoľko sa

na tom vedia s otcom detí dohodnúť. Navrhovateľka nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou
o deti a trvala na zverení detí do jej starostlivosti, keďže deti sú ešte malé a nie sú zvyknuté byť dlho so
svojim otcom, maloletá A. nevydrží byť so svojim otcom viac ako jeden alebo dva dni. Uviedla, že o deti
sa stará väčšinou ona a jeden alebo dva dni v týždni deti prespávajú aj u otca. Majú zaužívané, že
v stredy, kedy ona býva dlhšie v práci, tak vtedy sú deti u otca, prespia u neho zo stredy do štvrtku a otec

ich štvrtky zavedie do ich školského zariadenia a cez víkendy deti chodia síce k otcovi, ale väčšinou
bez prespatia. Ona ich ráno k otcovi zavedie a večer ich vyzdvihne. Doposiaľ sa vedeli dohodnúť.
Poukázala na to, že otec sa nedokáže postarať o deti celý týždeň, a tiež že deti chcú bývať s ňou.
Aj na poslednom pojednávaní navrhovateľka trvala na zverení detí do jej osobnej starostlivosti. Ona
navrhovala, aby sa styk otca s deťmi neupravoval, ale pokiaľ by to bolo nevyhnutné, tak by navrhla

upraviť styk otca s deťmi každý týždeň od pondelka od 15.00 hod. do utorka do 07.00 hod. a od
stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 07.00 hod. a v nedeľu od 12.00 hod. do 18.00 hod. Má za to, že
manželovi nejde o dobro detí, ale chce jej robiť naschvály. K ich manželstvu navrhovateľka uviedla,
že manželstvo uzavreli 23.9.2017 a z ich manželstva pochádzajú dve deti, maloletý I. a maloletá A..
Naposledy spolu bývali v 3-izbovom byte v E. F. G.. Manžel sa v 07/2024 odsťahoval zo spoločnej

domácnosti do rodinného domu, ktorý stavali počas manželstva a v súčasnosti býva v J.. Navrhovateľka
uviedla, že manželstvo uzavreli po 2-ročnej známosti. Od začiatku išlo o vážnu známosť, pričom po
trištvrte roku zostala tehotná. Do manželstva vstupovali s úmyslom založiť rodinu. Ona verila v inštitút
manželstva, robila všetko pre fungovanie vzťahu, podieľala sa na financovaní domácnosti, vykonávala
domáce práce, starala sa o deti, pomáhala pri stavbe domu. Snažila sa byť matkou i manželkou,

organizovala výlety, na ktoré manžel nechodil. Ten prestal chodiť na rodinné výlety, keď mal maloletý
I. 2 roky, z dôvodu, že nedokázal zvládať emocionálne vypätie s tým spojené, spočívajúce v tom, že
maloletý často plakal a nereagoval na príkazy. Manžel ju v manželstve často zhadzoval, hovoril jej, že
nestojí za nič, nevie sa postarať o deti, že zavolá sociálku a tieto vety počúvali aj deti. Vo vzťahu chýbal
rešpekt a úcta, hádky sa stupňovali, a preto požiadala manžela, aby sa odsťahoval. On sa nesnažil

zachrániť ich vzťah a nebol schopný prijať svoj podiel na rozpade vzťahu, iba jej hovoril, že sa má ona
zmeniť, začať sa starať oňho a o deti, pričom to ona robila. Deti nemajú žiadne problémy v školskom
zariadení, väčšinou sa o ne stará ona sama. Problémy v manželstve spôsobovala hlavne obojstranná
kritika a nespokojnosť vo vzťahu, opačné vnímanie sveta, odlišné životné ciele a rozdielnosť pováh.
Ich manželstvo nevytváralo harmonické a trvalé životné spoločenstvo. V súčasnosti bývajú každý inde,

spoločne nehospodária, nemajú spoločné aktivity a komunikujú už len výlučne v praktickej rovine vecí
týkajúcich sa detí. Vzhľadom na to, že ich manželstvo už dlhodobo, v horizonte 5 rokov neplní svoju
spoločenskú funkciu, konštatuje, že rozvrat v ich manželstve je dlhodobý a trvalý, ich vzťahy sú vážne
narušené a nie je nádej pre obnovu manželstva. K svojim pomerom uviedla, že ona je zamestnaná ako
G. J. K. s priemerným čistým mesačným príjmom X.XXX,-XXX, vrátane daňového bonusu a poberá

prídavky na dve deti spolu v sume 120,-Eur mesačne. Ona vlastní 3-izbový byt, v ktorom s deťmi býva
a s manželom majú v podielovom spoluvlastníctve rodinný dom, kde býva manžel, ona tam má podiel
1/3. Ešte vlastní auto zn. L. r.v.XXXX. Ohľadom detí uviedla, že maloletý I. má X rokov a je žiakom X.
ročníka M. a maloletá A. má X rokov a navštevuje H. D. C..

2. Manžel navrhovateľky v úvode uviedol, že by možno mal aj snahu o záchranu manželstva, ale pokiaľ
sa chce navrhovateľka rozviesť, akceptuje to, ale nesúhlasil s navrhovanou úpravou rodičovských práv
a povinností k deťom. On navrhol, aby boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov so striedaním v týždenných intervaloch tak, že on by vykonával osobnú starostlivosť o deti
v párnych týždňoch v roku napr. od nedele od 12.00 hod. do nasledujúcej nedele do 12.00 hod. a matka

detí by vykonávala osobnú starostlivosť o deti v nepárnych týždňoch od nedele do nedele. Priznal,že on sa detí na ním navrhovanú formu starostlivosti nepýtal. Na otázku súdu potvrdil, že deti sú
častejšie s navrhovateľkou a u neho prespávajú cca dve noci v týždni. On ich vyzdvihne v stredu
zo školských zariadení a prespia u neho do štvrtku, kedy ich zavedie do školy a škôlky a potom ešte

chodia ku nemu každý víkend, kedy aj prespia, buď z piatka na sobotu alebo zo soboty na nedeľu. Aj na
poslednom pojednávaní zotrval na svojej požiadavke na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti
so striedaním v týždenných intervaloch, prípadne aj nejakú inú formu striedavej starostlivosti, napr.
v každom týždni od nedele od 15.00 hod. do utorka do 07.00 hod., od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do
07.00 hod. a v každom párnom týždni od piatku od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Poukázal na to,

že ak má mať nejakú zodpovednosť za deti, mal by ich aj vychovávať, a preto by mal mať nejaký pomer
času deti vo svojej starostlivosti. K ich manželstvu manžel navrhovateľky uviedol, že on ani nevnímal
problémy v manželstve a potom v 05/2024 ho navrhovateľka vyhodila z bytu. Priznal istú nezhodu.
Uviedol, že rozvrat začal pri stavbe toho rodinného domu. Ešte pred manželstvom si on zaobstaral 3-
izbový byt, v ktorom býva navrhovateľka a je písaný na ňu, rôzne si to vymieňali, aby si mohli zobrať
hypotéky. V J. kúpili starší rodinný dom s úmyslom, že ho zrekonštruujú alebo zbúrajú a postavia nový

a tu nastali ich trenice. Podľa názoru manžela nebola navrhovateľka súčinná, nápomocná. On po práci
chodil na stavbu, vyzdvihol deti z C. a večer prišiel domov, chcel od navrhovateľky večeru a nastali
trenice. Nezhody boli podľa neho aj ohľadom tej stavby, navrhovateľka za celý mesiac neprišla pozrieť
na stavbu kúpeľne, pričom priznal, že navrhovateľka mala vtedy aj koronavírus. Cez víkendy, keď všetci
okolo robia, navrhovateľka išla s deťmi ku svokre a v nedeľu sa nepracuje, teda podľa neho nemala

navrhovateľka záujem o ten dom. Teda v tom boli ich trenice, iné prekážky v manželstve on nevidel.
Manžel navrhovateľky zhodne uviedol, že od 06/2024 nežijú s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti,
kedy ho ona vyhodila, nehospodária spolu, voľný čas občas trávia tak, že on ide k nim, ale netrávia ho
úplne, intímne sa stýkajú výnimočne. On nenavrhoval psychologickú (manželskú) poradňu, vie, čo mu
navrhovateľka vytýka, ale on sa s tým nestotožňuje, každý boli vychovaný inak. Po ťažkom dni v prácu

chcel len večeru a ona nebola ochotná ju variť a z toho vznikali trenice. Má za to, že ich manželstvo nie
je ani harmonické, ani úplne rozvrátené, ale niečo medzi tým. Uviedol, že hoci navrhovateľka uvádzala,
že jej on stále niečo vyčíta, ale ani nevie špecifikovať, čo konkrétne jej vyčíta. Priznal, že ich manželstvo
teraz už nefunguje a ide o to upraviť ich vzťahy k deťom a majetkové pomery. K svojim pomerom
uviedol, že býva sám v rodinnom dome, ktorý majú s navrhovateľkou v podielovom spoluvlastníctve, kde

on má 2/3. Platí hypotekárny úver po 260,-Eur mesačne a energie. Uviedol, že od 03/2025 má novú
prácu, pracuje ako G. H. s priemerným čistým mesačným príjmom X.XXX,-XXX a ešte poberá ID XXX,-
XXX mesačne a má aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ktorý je po odrátaní nákladov 50,- až 70,-Eur
mesačne. Počas manželstva predal nejaké nehnuteľnosti a hnuteľnosti, aby bolo na stavbu toho domu.
Vlastní podiel 2/3 na tom dome v Sedmerovci a ešte 1,5 izbový byt, ktorý prenajíma a od rodičov dostal

darom rodinný dom, v ktorom bývajú jeho rodičia, kde má podiel 1 a ešte pred manželstvom nadobudol
nejaké pozemky. Má auto zn. N. N. r.v.XXXX a zbierku motocyklov v počte 5 ks. Otec nesúhlasil so
zverením detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky detí. Uviedol, že deti u neho prespávajú 2x
v týždni, on dbá na ich zubnú hygienu, učí ich slušnému správaniu. Domnieva sa, že v domácnosti matky
je riziko, že sa niečo stane, keďže ona slabšie počuje. Tiež počas pracovného dňa sa navrhovateľke

nedá dovolať a zo školy volajú jemu. Uviedol, že ak sú deti dlhšie s matkou, inklinujú k nej, ale on je ich
otec a chce byť tiež s nimi, u neho sa deti nemajú horšie, majú sa rovnako, k dispozícii majú záhradu,
môžu ísť von, majú viac možností na rozvoj.

3. Kolízny a procesný opatrovník aj s poukazom na správu RPPS odporučil zveriť maloleté deti do

osobnej starostlivosti matky, upraviť styk otca s deťmi každý druhý víkend a ešte jeden alebo dvakrát
v týždni. Ohľadom výživného súhlasil s návrhom matky vo výške 100,-Eur na každé dieťa.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, komunikáciu
rodičov formou SMS, oznámenie o výške platu N, RL detí, SL, potvrdenie SP o dôchodkovej dávke

manžela, komunikáciu rodičov, oznámenia o výške platu navrhovateľky, potvrdenie o PND, rozpis
príjmov matky, záznam KO z terénnej sociálnej práce, rozpis výdavkov, záznam z terénnej sociálnej
práce, zápisnicu z pojednávania z č.l. 48, správu RPPS, potvrdenie o príjme navrhovateľky, potvrdenie
o príjme manžela navrhovateľky, lustrácie v SP a v RO a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :

5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev C.
K. E. F. G. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č.XX. U oboch manželov sa jedná
o ich prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolov obvode tunajšieho súdu. Zo vzťahu účastníkov pochádzajú dve maloleté deti : I., ktorý sa narodil dňa
X.XX.XXXX a A., ktorá sa narodila dňa XX.X.XXXX.

6. Účastníci uzavreli manželstvo približne po dvojročnej známosti, z ich vzťahu pochádzajú dve maloleté
deti, syn I. sa im narodil pred uzavretím manželstva a dcéra A. po uzavretí manželstva. Účastníci
uzatvorili manželstvo z lásky a s úmyslom založiť rodinu. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, ale
časom sa vzťahy začali narúšať, navrhovateľka pociťovala neúctu a znevažovanie zo strany manžela
a podľa navrhovateľky rozvrat ich manželstva pretrváva už asi štyri roky a od leta 2024 už manželia

ani nežijú v spoločnej domácnosti, kedy sa manžel na jej žiadosť odsťahoval zo spoločnej domácnosti.
Navrhovateľka poukázala na to, že ich manželstvo neplní svoj účel, keďže nežijú s manželom spolu,
nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, nechodia spolu na výlety a dovolenky, občas sa
intímne stýkajú, ale manželstvo nefunguje. Za príčinu rozvratu manželstva považuje neúctivé správanie
jej manžela, ktorý si ju neváži, nemá voči nej žiaden rešpekt a úctu, zhadzuje ju a neustále jej niečo
vyčítal, a to aj pred deťmi, pričom on nie je schopný si priznať svoj podiel viny na rozpade ich vzťahu.

Problémy v manželstve spôsobovala obojstranná kritika a nespokojnosť vo vzťahu, rozdielnosť ich
pováh. Manžel navrhovateľky si uvedomuje, že manželstvo nie je harmonické, ale on ho nepovažuje
ani za úplne rozvrátené, ale akceptuje rozhodnutie navrhovateľky sa rozviesť. On predtým ani
nevnímal problémy v manželstve, situáciu si uvedomil, až keď ho navrhovateľka v máji 2024 požiadala
o vysťahovanie z domácnosti. Istú nezhodu a rozvrat v manželstve začal pociťovať pri stavbe ich domu,

kedy podľa neho nebola navrhovateľka dostatočne súčinná a nápomocná pri stavbe domu a z toho
vznikalimedzinimitreniceavyčítaljej,žepojehocelodennejpráci,keďišielzprácenastavbumunebola
ochotná variť večeru a z toho vznikali tie ich trenice. Poukázal na to, že každý z nich bol vychovaný
inak a majú rozdielne predstavy o spolužití. Priznal, že v súčasnosti ich manželstvo nefunguje. On sa
rozvádzať nechcel, ale akceptuje rozhodnutie navrhovateľky sa rozviesť.

7. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :

8. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo

nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

11. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu
detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si

vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav,
ktorýmábyťibavýnimočnýmriešenímbezvýchodiskovejsituácie,vprípadoch,keďvážnystavnarušenia
vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva.
K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch
(§ 22 Zákona o rodine).

12.Hocimanželnavrhovateľkynepovažujemanželstvozaúplnerozvrátené,zvykonanéhodokazovania,
predovšetkým z výsluchu oboch manželov, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal
rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú
splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo

prestalo plniť svoj spoločenský účel. Od júna alebo júla 2024 už manželia definitívne nežijú spolu, kedy
sa manžel na žiadosť navrhovateľky odsťahoval zo spoločnej domácnosti, len niekedy sa príležitostne
navštívili. Teda už viac ako rok manželia spolu definitívne nežijú, nehospodária spolu, nevedú spoločnú
domácnosť, nechodia spolu na výlety či dovolenky, intímne sa síce občas stýkali, ale ich manželstvonefungovalo. Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva a poukazovala na jeho nefunkčnosť. Manžel
navrhovateľky sa rozvádzať nechcel, ale akceptoval rozhodnutie navrhovateľky sa rozviesť. Priznal, že
v súčasnosti ich manželstvo nefunguje. Keďže bol preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva, súd

manželstvo účastníkov rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je rozvrátené
a je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej citovej náklonnosti.

13. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Podľa § 24 ods. 1 až 6 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z. v platnom znení, v rozhodnutí, ktorým sa
rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí,

ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a
ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia
so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja

rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa
a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda

musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa

práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

15. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým

dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. Podľa § 62 ods.1- 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak
je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas

trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

17. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a
povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade,

ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských
práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na
právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je
spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená.

18. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k ich
maloletým deťom na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom I. a A. na čas po rozvode.

19. Zákon o rodine predpokladá, že rodičia sa vedia dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností
k ich maloletým deťom a taká dohoda, pokiaľ je v súlade so zákonom a v záujme maloletých detí,

by mala mať prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu a podlieha schváleniu súdu. V danej
veci však medzi rodičmi nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody, nakoľko otec detí žiadal o zverenie
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, s čím matka detí nesúhlasila a trvala na zverení
detí do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec sa môže stýkať s deťmi podľa ich dohody tak, ako tomu
bolo doposiaľ. Keďže medzi rodičmi nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody, úpravu rodičovských práv

a povinností urobil súd.

20. Pre účely rozhodnutia súdu o zverení maloletých detí súd zistil tento skutkový a skutočný stav veci :

21. Maloletý I. má necelých X rokov a je žiakom X. ročníka M.. Maloletá A. má necelých X rokov

a navštevuje predškolský ročník C.. Od prerušenia spolužitia rodičov v lete 2024 žijú maloleté deti
s matkou a s otcom sa pravidelne stretávajú. Rodičia detí spolu komunikujú a doposiaľ sa vedeli
dohodnúť. Deti bývajú s matkou, ktorá sa o ne osobne stará a u otca prespávajú jednu alebo dve noci
v týždni tak, že v stredu si otec deti vyzdvihne v ich školskom zriadení, prespia u neho a vo štvrtok ráno
ich zavedie do školského zariadenia a potom je otec s nimi v styku cez víkend, niekedy jeden deň bez

prespatia, niekedy u neho prespia jednu noc buď z piatka na sobotu alebo zo soboty na nedeľu.

22. Matka navrhovala zverenie detí do jej osobnej starostlivosti a žiadala, aby sa styk otca s deťmi
neupravoval a bol ponechaný na ich mimosúdnej dohode tak, ako tomu bolo doposiaľ, kedy sa vždy
vedeli dohodnúť. Otec detí zase navrhoval zveriť obe maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch vždy v nedeľu od 12.00 hod. alebo nejakú inú
formu striedania, kedy navrhol upraviť svoju starostlivosť alebo styk s deťmi v každom týždni od nedele
od 15.00 hod. do utorka do 07.00 hod., od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 07.00 hod. a v každom
párnom týždni v roku od piatka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Takto otcom navrhovaná forma
starostlivosti by v praxi znamenala, že deti by boli u otca od nedele poobede v nepárnom týždni do utorka

v párnom týždni, t.j.2 noci, potom by 1 noc z utorka na stredu prespali u matky a potom by prespali 1
noc zo stredy na štvrtok u otca, potom 1 noc zo štvrtka do piatku u matky a potom od piatku daného
párneho týždňa od 15.00 hod. až do utorka rána nepárneho týždňa, t.j. 4 noci u otca a potom 1 noc
z utorka na stredu u matky, zo stredy na štvrtok 1 noc opäť u otca a potom zo štvrtka do nedele, t.j. 3
noci opäť u matky. T.j. počas dvoch týždňov : 2 (O) - 1(M) - 1(O) - 1(M) - 4(O) -1(M) - 1(O) - 3(M), teda

počas 2 týždňov 8 nocí u otca a 6 nocí u matky.

23. V danej veci boli vykonané aj psychologické konzultácie rodičov a detí na RPPS a zo správy
z poradensko-psychologických konzultácii vyplynulo, že správanie aj komunikácia oboch maloletých
boli primerané ich veku a vývinovému obdobiu. Na základe spolupráce s maloletými sa javí, že ich

primárnou citovou osobou je matka. Javilo sa, že vzniknutú situáciu v rodine zatiaľ obaja zvládajú,
u detí je vnímaná kladná súrodenecká väzba. Maloletý I. sa vyjadril, že mu vyhovuje aktuálna podoba
úpravy styku a praje si v nej pokračovať. Chce, aby ich mohla matka hocikedy dať k otcovi, pričom
si praje byť s otcom aspoň dvakrát do týždňa, ale nie celý týždeň. Obáva sa, že by v danom týždni
nemohol byť v kontakte s mamou. Maloletá A. sa vyjadrila, že si rovnako ako mal. I. praje pokračovať

v styku tak, ako prebiehal doteraz. Chce byť tiež dvakrát do týždňa s otcom a zvyšný čas s matkou.
Vyjadrila sa, že týždeň u otca by zvládla, keby tam bola aj mama. Zo záveru správy vyplynulo, že rodina
aktívne spolupracovala s RPPS. Napriek mierne konfliktnej komunikácii u rodičov vnímali schopnosť
spolu komunikovať a dohodnúť sa v najlepšom záujme maloletých detí (napr. na súčasnej úpravestyku, rodičovskej spolupráci ...). Pokúsili sa o stabilizáciu výchovného prostredia detí prostredníctvom
edukácie rodičov v ich aktuálnej náročnej životnej situácii. Nedokážu posúdiť najvhodnejšiu úpravu styku
rodičov s maloletými z dôvodu, že takáto činnosť nie je v kompetenciách poradenského psychológa.

Podarilo sa im však zistiť postoj všetkých členov rodiny k úprave styku. Odporúčajú rodičom brať ohľad
na potreby a priania maloletého I. a maloletej A., ako aj prihliadať pri úprave styku na zachovanie
súrodeneckej väzby. Rodičom odporúčajú naďalej pracovať na efektívnej rodičovskej komunikácii,
rodičovskej kooperácii a na vytváraní rodičovských dohôd v prospech maloletých, aby boli čo najmenej
zaťažení vzniknutou situáciou. Rodina sa môže v prípade potreby kedykoľvek na RPPS obrátiť.

24. Keďže medzi rodičmi nedošlo na pojednávaní k uzavretiu rodičovskej dohody, nakoľko matka trvala
na zverení detí do jej osobnej starostlivosti a otec detí trval na striedavej osobnej starostlivosti, o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode rozhodol súd a maloleté deti zveril
do osobnej starostlivosti matky. Prihliadol pritom na doterajší skutkový stav osobnej starostlivosti matky
o deti, kedy deti bývajú s matkou a s otcom sa stretávajú, a na ktorý stav, starostlivosť a styk sú maloleté

deti zvyknuté a vyhovuje im. Obe deti sa vyjadrili, že súčasný zaužívaný stav a súčasná podoba styku
im vyhovuje a chcú v tom pokračovať tak, ako prebiehal doteraz. Matka riadne zabezpečuje starostlivosť
o deti a podporuje styk otca s deťmi. Aj zo správy RPPS vyplynulo, že matka je pre deti primárnou
citovou osobou. Preto zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky je v najlepšom záujme
maloletých detí. Tiež kolízny opatrovník odporučil zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky.

25. Nakoľko maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec deti nežiadal, aby sa jeho
styk s deťmi neupravoval a nedošlo ani k dohode rodičov o úprave styku, urobil úpravu styku otca s deťmi
súd. Súd upravil styk otca s deťmi tak, ako to majú účastníci a maloleté deti zaužívané, teda každý
týždeň od stredy poobede od 15.00 hod. do štvrtka rána do 08.00 hod. a cez víkend od piatku od 15.00

hod. do soboty do 18.00 hod., pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak. Pri úprave styku súd prihliadol aj na
vzťahové väzby, citové preferencie detí a vyjadrenie samotných maloletých detí, ktoré sa vyjadrili, že
styk chcú ponechať tak, ako sa realizuje, na aký sú zvyknutí, a že v takom styku chcú pokračovať.

26. V súlade s § 28 Zákona o rodine súd vyslovil, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich

majetok budú vykonávať obaja rodičia, keďže obaja sú nositeľmi rodičovských práv a povinností.

27. Keďže súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, bolo potrebné
rozhodnúť o úprave vyživovacej povinnosti otca k deťom. Matka navrhovala upraviť vyživovaciu
povinnosť otca k deťom vo výške po 100,-Eur mesačne pre každé dieťa. Otec zotrvával na striedavej

osobnej starostlivosti o deti, preto sa k navrhovanému výživnému nevyjadroval.

28. Pre účely rozhodnutia o výživnom súd zistil nasledovný skutkový stav :

29. Maloletý I. má necelých X rokov a je žiakom X. ročníka M.. Stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné

predstavuje 6,-Eur mesačne. Navštevuje školský klub s poplatkom 20,-Eur mesačne. Je prihlásený na
krúžok O.. Je zdravý. Má bežné výdavky primerané jeho veku.

30. Maloletá A. má necelých X rokov a navštevuje predškolský ročník materskej školy, kde stravné
predstavuje 12,-Eur mesačne a príspevok C. na hračky a školské potreby 5,-Eur mesačne. Je prihlásená

na tanečný krúžok. Je zdravá. Má bežné výdavky primerané jej veku.

31. Matka spolu s deťmi býva v 3-izbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve. Ich náklady bývania predstavujú
172,-Eur mesačne a spláca úver po 197,-Eur mesačne. Výdavky na PHM vyčíslila 150,-Eur mesačne.
Matka detí je zamestnaná ako G. J. K. s priemerným čistým mesačným príjmom podľa jej udania vo

výške X.XXX,-XXX vrátane DB. Podľa potvrdenia jej zamestnávateľa jej priemerná čistá mesačná mzda
zisťovaná za obdobie od 10/2024 do 09/2025 predstavuje 2.515,71 Eur + daňový bonus na dve deti
v priemere vo výške 180,-Eur mesačne. Matka poberá prídavky na dve deti spolu vo výške 120,-Eur
mesačne. Okrem týchto dvoch detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Je vlastníčkou 3-
izbového bytu, v ktorom býva, podielovou spoluvlastníčkou v 1/3 rodinného domu, v ktorom býva otec

detí a vlastní auto zn. L. r.v.XXXX.

32. Otec detí býva sám v rodinnom dome, ktorý majú s matkou detí v podielovom spoluvlastníctve,
jeho podiel predstavuje 2/3. Na náklady bývania platí 130,-Eur mesačne (plyn + elektrika) + interneta TV 50,-Eur mesačne. Spláca hypotekárny úver na dom po 260,-Eur mesačne. Svoje výdavky na PHM
vyčíslil 50,-Eur mesačne. Od 03/2025 je zamestnaný ako G. H. s priemerným mesačným príjmom podľa
jeho udania vo výške X.XXX,-XXX mesačne brutto, t.j. X.XXX,-XXX mesačne netto. Podľa potvrdenia

jeho zamestnávateľa jeho priemerná čistá mesačná mzda zisťovaná z obdobia od 03/2025 do 10/2025
predstavuje sumu X.XXX,XX Eur. Otec ešte poberá invalidný dôchodok vo výške 281,60 Eur mesačne a
ešte má príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ktorý po odrátaní všetkých nákladov predstavuje 50,- až 70,-
Eur mesačne. Otec detí je podielovým spoluvlastníkom v podiele 2/3 rodinného domu v Sedmerovci,
v ktorom býva, ešte vlastní 1,5 izbový byt, ktorý prenajíma, titulom darovania od rodičov vlastní

spoluvlastnícky podiel 1 v rodinnom dome, v ktorom bývajú jeho rodičia a ešte vlastní nejaké pozemky,
ktoré nadobudol pred manželstvom. Má auto zn. N. N. r.v.XXXX a zbierku motocyklov v počte 5 ks.
Okrem týchto dvoch detí nemá otec iné vyživovacie povinnosti.

33. Hoci matka navrhovala výživné na deti od otca vo výške 100,-Eur mesačne na každé dieťa, súd
mal za to, že v záujme maloletých detí a vzhľadom na príjmové a slušné majetkové pomery otca, je

dôvodné aj vyššie ako matkou navrhované výživné. Na výživu maloletých detí sú povinní prispievať
obajarodičiapodľasvojichschopnostíamožnostíadetimajúprávopodieľaťsanaživotnejúrovnisvojich
rodičov. Otec detí má slušnú životnú úroveň. Priemerný čistý mesačný príjem otca titulom zamestnania
a ID predstavuje spolu X.XXX,- Eur a okrem toho má otec slušné majetkové pomery, keďže vlastní
viacero nehnuteľností, z ktorých jednu aj prenajíma, z čoho má teda ďalší príjem a vlastní viacero

motorových vozidiel (auto a motocykle). Preto je podľa názoru súdu dôvodné aj vyššie ako matkou
navrhované výživné, a preto súd prekročil aj návrh matky, keďže v konaní o výživnom na maloleté dieťa
súd nie je viazaný návrhom a otca detí súd zaviazal prispievať na výživu maloletého I. sumou 190,-Eur
mesačne a na výživu maloletej A. sumou 150,-Eur mesačne, ktoré sumy považoval za zodpovedajúce
veku a odôvodneným potrebám detí, ako aj schopnostiam a možnostiam rodičov. Uvedená suma je

v schopnostiach a možnostiach otca, ktorý má príjmy z viacerých zdrojov (zamestnanie, ID, prenájom),
ktorý má slušné majetkové pomery (viacero nehnuteľností, viacero motorových vozidiel), a ktorý okrem
týchto dvoch maloletých detí nemí iné vyživovacie povinnosti.

34. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

35. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

36. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

2 34P/25/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa
manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP)

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť ( výživné ) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).