Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/101/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122015261
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2122015261.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kondllovej a sudcov
JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., nar. X.X.XXXX,
bytom D. XXXX/XXX, D., pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno c),
odsek 4 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona,
o odvolaní poškodených E. F. a G. B. voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15.4.2025, sp. zn.

2T/77

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno f), odsek 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý
rozsudok vo výroku o odkázaní poškodeného E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I.
XXXX/X, J. a poškodeného G. B., nar. XX.X.XXXX v K., bytom L. XXX/XX, D. s uplatneným nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

II. Rozhodujúc podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku je obžalovaný A. B. C. podľa § 287 odsek

1 Trestného poriadku povinný uhradiť poškodenému E. F., nar. XX.XX.XXXX v J., bytom H. I. XXXX/
X, J. škodu vo výške 46.870,- eur a poškodenému G. B., nar. XX.X.XXXX v K., bytom L. XXX/XX, D.
škodu vo výške 52.295,- eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený G. B., nar. XX.X.XXXX v K., bytom L. XXX/XX,
D. odkazuje so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 15.4.2025 sp. zn. 2T/77/2022 uznal
obžalovaného A. B. C. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného za pokračovací zločin podvodu podľa § 221
odsek 1, odsek 3 písmeno c), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 (ďalej
len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona na skutkom základe
uvedenom v bodoch I. až XI. rozsudku.
Za to okresný súd obžalovaného odsúdil podľa § 221 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno
j)písmenol),§38odsek2Trestnéhozákonanatrestodňatiaslobodyvovýmere4roky.Podľa§51odsek

1 v spojení § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému
podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určil
obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona uložil
obžalovanému zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa § 51 odsek 4
písmeno d) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú
škodu poškodeným A. M. a N. M. st. spoločne a nerozdielne vo výške 11.000,- eur, poškodenému N. M.

ml. vo výške 10.250,- eur a poškodenému A. B. M., vo výške 13.250,- eur. Podľa § 51 odsek 4 písmeno
k) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzaťsa preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť
strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným A. M. a

N. M. st. spoločne a nerozdielne škodu vo výške 11.000,- eur, poškodenému N. M. ml. vo výške 10.250,-
eur a poškodenému A. B. M. vo výške 13.250,- eur.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal poškodených E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I.
XXXX/X, J. (ďalej len „poškodený E. F.“), O. P., G. B., nar. XX.X.XXXX v K., bytom L. XXX/XX, D. (ďalej
len „poškodený G. B.“), Q. P., Q. O., B. R. S. a B. O. s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný

proces.
(ďalej len „napadnutý rozsudok“)

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 15.4.2025 sa prokurátor aj obžalovaný po porade
s obhajcom vzdali práva na podanie odvolania, pričom poškodení E. F. a G. B. neboli na tomto hlavnom
pojednávaní prítomní.

Poškodenému E. F. bol rozsudok doručený dňa 13.6.2025, pričom jeho splnomocnencovi JUDr.
Michalovi Krutekovi bol doručený dňa 11.6.2025, a poškodenému G. B. bol rozsudok doručený dňa
16.6.2025.

Poškodený E. F. elektronickým podaním prostredníctvom splnomocnenca JUDr. Michala Kruteka zo dňa
17.6.2025 doručeným okresnému súdu dňa 17.6.2025 podal odvolanie voči rozsudku v časti, v ktorej
bol ako poškodený odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poškodený namietol, že napadnutý rozsudok v časti vo vzťahu k ôsmim z dvanástich poškodených nie
je dostatočne adresne odôvodnený a preto je nepreskúmateľný vo vzťahu k tomu, z akého konkrétneho

dôvodu bol poškodený E. F. s celým svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
V tomto smere poškodený poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu
SR vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia, ktoré napadnutému rozsudku chýbajú.
K nároku na náhradu škody poškodený E. F. uviedol, že v prípravnom konaní pri svojom výsluchu
dňa 13.10.2022 si uplatnil nárok na náhradu škody od obžalovaného v sume 46.870 eur, ktoré žiadal

od obžalovaného vrátiť. Pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu splnomocnenec poškodeného opätovne
žiadal, aby bol obžalovaný zaviazaný na náhradu spôsobenej škody, čo zopakoval aj na hlavnom
pojednávaní pri oboznamovaní návrhov na náhradu škody, pričom obžalovaný uplatnený nárok na
náhradu škody poškodeným E. F. nerozporoval ani netvrdil, že by tomuto poškodenému nejakú časť
sumy vrátil. Výška spôsobenej škody 46.870 eur poškodenému E. F. bola ustálená aj v skutkovej vete

napadnutého rozsudku v bode I..
Poškodený E. F. si tak riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, preto mal okresný súd
obžalovaného zaviazať na jej náhradu v celej výške.
Poškodený navrhol napadnutý rozsudok v namietanej časti zrušiť a uložiť obžalovanému, aby
poškodenému E. F. nahradil škodu vo výške 46.870 eur.

Poškodený G. B. podaním odoslaným na poštovú prepravu dňa 24.6.2025 a doručeným okresnému
súdu dňa 25.6.2025 podal odvolanie voči rozsudku v časti, v ktorej bol ako poškodený odkázaný
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poškodený namietol, že okresný súd týmto výrokom pochybil, nakoľko výška škody bola v konaní

spoľahlivo a jednoznačne ustálená, pričom on si ako poškodený riadne a včas náhradu škody uplatnil.
V konaní bolo preukázané, že obžalovanému poškodený poskytol finančné prostriedky v celkovej výške
60.095 eur, pričom z tejto sumy mu obžalovaný vrátil 5.000 eur a následne ešte 500 eur, a ako
výnosy mu obžalovaný vyplatil aj sumu 2.000 eur dňa 9.6.2017 a sumu 300 eur dňa 29.3.2018, o čom
poškodený predložil výpisy z banky, kde sú tieto platby zaznamenané. Suma 2.300 eur bola podľa

poškodeného súčasťou manipulatívneho konania obžalovaného s cieľom navodiť dôveru a motivovať
poškodeného k ďalším vkladom. Nešlo teda o vrátenie vložených prostriedkov. Okrem týchto súm
obžalovaný poškodenému žiadne iné finančné prostriedky nevrátil.
Poškodený G. B. tak žiadal vrátenie sumy 54.595 eur, čo predstavuje 60.095 eur – 5.500 eur. Ak by súd
považoval za opodstatnené zohľadniť aj sumu 2.300 eur, ktoré obžalovaný prezentoval ako zisk, výška

škody by bola 52.295 eur. Okresný súd tak mohol rozhodnúť aspoň o tejto časti náhrady škody, čo mal
dostatočne preukázané. K tomuto poškodený doplnil, že obžalovaný netvrdil, že by poškodenému G. B.
vrátil väčšiu sumu, nakoľko uviedol, že mu vrátil minimálne sumu 7.000 eur.Poškodený G. B. žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok v namietanej časti zrušil a zaviazal
obžalovaného k náhrade škody vo výške 54.595 eur.

Spis bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) predložený na rozhodnutie o odvolaní oboch
poškodených dňa 22.8.2025.

Za účelom prejednania odvolania oboch poškodených nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 20.1.2026, na ktorý sa dostavili prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava, obžalovaný, obhajca

obžalovaného, splnomocnenec poškodeného E. F. a poškodený G. B..
Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v
tomto smere neboli.
Prokurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedol, že prokuratúra sa stotožnila so všetkými
výrokmi napadnutého rozsudku, preto navrhla odvolania oboch poškodených ako nedôvodné zamietnuť.
Splnomocnenec poškodeného E. F. sa pridržal písomne odôvodneného odvolania a žiadal mu vyhovieť,

rovnako ako poškodený G. B.. Obhajca obžalovaného súhlasil s vyjadrením prokurátora a navrhol
odvolania poškodených zamietnuť, čo žiadal aj obžalovaný.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len z časti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podanév neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podali dvaja poškodení ako oprávnené osoby,
proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohli a urobili tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
o škode, resp. o odkázaní týchto poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by

krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

Krajský súd po preskúmaní podaných odvolaní zistil, že odvolanie oboch poškodených je dôvodné.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 odsek 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému

uhradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží
obžalovanému vždy povinnosť nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ
uhradená.

Podmienkou na rozhodnutie súdu podľa ustanovenia § 287 Trestného poriadku je, že:
- obžalovaný bol uznaný za vinného z trestného činu,
- škoda vznikla jeho zavinením v dôsledku spáchaného trestného činu,
- ide o škodu uvedenú v § 46 odsek 1 Trestného poriadku,

- nárok na náhradu škody bol uplatnený riadne a včas na to oprávnenou osobou (z návrhu musí byť
zrejmé, z akého dôvodu a v akej výške sa náhrada požaduje),
- uplatnený nárok má podklad v príslušných hmotnoprávnych predpisoch,
- priznaniu nároku nebráni zákonná prekážka (napr. dôvodne vznesená námietka premlčania).

Ustanovenie § 287 Trestného poriadku upravuje adhézne konanie, ktoré je súčasťou trestného konania.
Adhézne konanie umožňuje poškodenému dosiahnuť čo najskoršie priznanie nároku na náhradu škody
spôsobenej trestným činom. Ak je škoda spôsobená trestným činom v skutkovej vete rozsudku ustálená
a nebola do vyhlásenia rozsudku uhradená celá alebo jej časť, je povinnosťou súdu pri uznaní viny
obžalovaného vždy rozhodnúť v adhéznom konaní o náhrade škody, pokiaľ tomu nebráni zákonná

prekážka.

V prvom rade je potrebné uviesť, že súd rozhoduje o náhrade škody iba v prípade, ak si poškodený
nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil. To znamená, že, súd nerozhoduje o tejto otázke
z vlastnej iniciatívy, z úradnej moci, či bez návrhu oprávnenej osoby. Poškodený musí uplatniť nárok

na náhradu škody takou formou, z ktorej je takéto uplatnenie zrejmé a zároveň musí požiadať, aby súd
v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom.
Podmienkami nevyhnutnými na rozhodnutie o nároku poškodeného v adhéznom konaní sú, že návrh
musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a z
návrhu musí byť zrejmý dôvod a výška uplatňovaného nároku na náhradu škody.

Poškodený E. F. pri výpovedi dňa 13.10.2022 v prípravnom konaní, teda do skončenia vyšetrovania,
výslovne uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 46.870 eur a žiadal, aby mu
tieto peniaze obžalovaný vrátil, pričom rovnaký nárok uplatnil jeho splnomocnenec aj pri preštudovaní
vyšetrovacieho spisu i na hlavnom pojednávaní pri oboznamovaní nárokov na náhradu škody.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní výšku spôsobenej škody poškodenému E. F. nenamietal a ani
netvrdil, že by tomuto poškodenému nejakú časť spôsobenej škody uhradil.

Poškodený G. B. pri výsluchu v prípravnom konaní žiadal od obžalovaného nahradiť škodu vo výške
60.000 eur, ktorý nárok poškodeného bol okresným súdom oboznámený aj na hlavnom pojednávaní

pri oboznamovaní nárokov na náhradu škody. Obžalovaný sa k uplatnenému nároku na náhradu
škody poškodeného G. B. vyjadril tak, že tomuto poškodenému vrátil minimálne 7.000 eur, inak výšku
spôsobenej škody nenamietal.Keďže obaja poškodení si do skončenia vyšetrovania uplatnili nárok na náhradu škody riadne a včas,
výška spôsobenej škody bola súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol
obžalovaný uznaný za vinného, bolo povinnosťou okresného súdu v zmysle § 287 odsek 1 druhá veta

Trestného poriadku uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť škodu, a to v doposiaľ neuhradenej výške.
Okresný súd tak pochybil, keď dôsledne nepostupoval podľa citovaného ustanovenia, preto krajský súd
z dôvodu, že rozhodnutie o uplatnenom nároku týchto dvoch poškodených bolo v rozpore so zákonom,
rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach zrušil a vo veci sám rozhodol.

V danej trestnej veci boli vo vzťahu k obom poškodeným splnené všetky zákonné podmienky pre
priznanie náhrady škody poškodeným E. F. aj G. B..

Škoda spôsobená trestným činom poškodenému E. F., ktorý si ju riadne a včas uplatnil, bola ustálená
v skutkovej vete napadnutého rozsudku v bode I. v súhrnnej výške 46.870 eur, pričom obžalovaný vo
vzťahu k tomuto poškodenému ani netvrdil, že by k nejakej úhrade škody prišlo, preto bolo povinnosťou

súdu pri uznaní viny obžalovaného rozhodnúť v adhéznom konaní o náhrade škody poškodenému E.
F. v ním uplatnenej výške 46.870 eur. Vo vzťahu k priznaniu náhrady škody poškodenému E. F. nebolo
potrebné ani vykonávať ďalšie dokazovanie, či už výpoveďami obžalovaného alebo poškodeného.
Poškodený na začiatku hlavného pojednávania zopakoval uplatnený nárok na náhradu škody vo výške
ako si uplatnil v prípravnom konaní, pričom obžalovaný ani netvrdil, že by tomuto poškodenému nejakú

časť sumy vrátil.

Škoda spôsobená trestným činom poškodenému G. B., ktorý si ju riadne a včas uplatnil, bola ustálená
v skutkovej vete napadnutého rozsudku v bode III. v súhrnnej výške 60.095 eur, pričom obžalovaný vo
vzťahu k tomuto poškodenému tvrdil, že mu vrátil minimálne sumu 7.000 eur, pričom sám poškodený

G. B. uviedol a doložil to aj výpismi z banky, že obžalovaný mu vrátil sumu 5.000 eur, následne 500
eur a taktiež mu ako výnosy obžalovaný vyplatil sumu 2.000 eur dňa 9.6.2017 a sumu 300 eur dňa
29.3.2018, ktorú poškodený navrhol do vrátených prostriedkov nezarátať. K tomuto treba uviesť, že
pokiaľ boli finančné prostriedky obžalovaným od poškodeného G. B. vylákané podvodným konaním,
tak všetky finančné prostriedky vrátené v súvislosti s týmto konaním obžalovaného poškodenému G.

B. je potrebné započítať ako úhradu spôsobenej škody, keďže nemožno pripustiť, aby z podvodného
konania obžalovaného mal poškodený nejaký zisk. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný poškodenému
G. B. vrátil v súvislosti s podvodným konaním celkovo sumu 7.800 eur (5.000 eur, 500 eur, 2.000 eur
a 300 eur), pričom obžalovaný netvrdil, že by poškodenému vrátil vyššiu sumu, keďže uviedol, že mu
vrátil minimálne 7.000 eur, bolo potrebné od skutkovo ustálenej súhrnnej škody 60.095 eur odpočítať

sumu 7.800 eur, čo predstavuje sumu 52.295 eur. Bolo tak povinnosťou okresného súdu pri uznaní viny
obžalovaného rozhodnúť v adhéznom konaní o náhrade škody poškodenému G. B. v sume 52.295 eur.
Keďže poškodený G. B. žiadal priznať náhradu škody vo výške 54.595 eur, teda vyššej ako bolo dôvodné
mu priznať na základe vykonaného dokazovania, bolo potrebné poškodeného so zvyškom jeho nároku
odkázať na civilný proces.

Vzhľadomktomu,ženapadnutýrozsudokbolvčastioodkázanípoškodenýchE.F.aG.B.sichnárokom
na náhradu škody na civilný proces v rozpore so zákonom, nakoľko obom týmto poškodeným mala
byť náhrada škody priznaná, krajský súd podľa § 321 odsek 1 písmeno f), odsek 2 Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu len v tejto časti a sám v tejto časti rozhodol tak, že obom

poškodeným riadne a včas uplatnený nárok na náhradu škody v doposiaľ neuhradenej výške priznal,
pričom výška spôsobenej škody bola ustálená v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokoch tohto rozsudku
krajského súdu.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 odsek 4 Trestného poriadku) .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.