Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/90/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622201562
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5622201562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov - matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX,
F. G., zastúpená splnomocneným zástupcom: JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2,
Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748 a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, zastúpený
splnomocneným zástupcom: JUDr. Jaroslav Kokavec, advokát so sídlom ul. 1. mája 12, Liptovský
Mikuláš, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti

rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/77/2022-194 zo dňa 14. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 1P/77/2022-194 zo dňa
14.11.2023 rozhodol tak, že:
I. Maloletá A. B., nar. XX. X. XXXX, sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v
týždňových intervaloch, pričom

- matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy v párny kalendárny týždeň od
nedele od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa,
- otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy v nepárny kalendárny týždeň od
nedele od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa.
II. Matka je oprávnená mať styk s dcérou
- počas vianočných a novoročných sviatkov každý párny kalendárny rok od 22. 12. od 16:00 hod. do
28. 12. do 16:00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 28. 12. od 16:00 hod. do 3. 1. nasledujúceho

kalendárneho roka do 16:00 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov v nepárnom roku od štvrtka predchádzajúceho Veľkému piatku od 9:00
hod. do Veľkonočného pondelka do 16:00 hod.,
- počas jarných prázdnin pre Žilinský samosprávny kraj každý párny rok od posledného dňa
školského vyučovania predchádzajúceho prázdninám od 16:00 hod. do posledného dňa prázdnin
predchádzajúceho školskému vyučovaniu do 16:00 hod.,
- počas jesenných prázdnin každý nepárny rok od posledného dňa školského vyučovania od 16:00 hod.

do posledného dňa predchádzajúceho školskému vyučovaniu do 16:00 hod.
III. Otec je oprávnený mať styk s dcérou- počas vianočných a novoročných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 22. 12. od 16:00 hod. do
28. 12. do 16:00 hod., každý párny kalendárny rok od 28. 12. od 16:00 hod. do 3. 1. nasledujúceho
kalendárneho roka do 16:00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od štvrtka predchádzajúceho
Veľkému piatku od 9:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16:00 hod.,
- počas jarných prázdnin pre Žilinský samosprávny kraj každý nepárny kalendárny rok od posledného
dňa školského vyučovania predchádzajúceho prázdninám od 16:00 hod. do posledného dňa prázdnin
predchádzajúceho školskému vyučovaniu do 16:00 hod.,

- počas jesenných prázdnin každý párny rok od posledného dňa školského vyučovania od 16:00 hod.
do posledného dňa predchádzajúceho školskému vyučovaniu do 16:00 hod.
IV. Rodič, ktorému končí interval striedavej osobnej starostlivosti, odovzdá maloletú druhému rodičovi,
ktorému interval striedavej osobnej starostlivosti začína, v mieste preberajúceho rodiča.
V. Obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
VI. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V rovine právnej odôvodnil svoje rozhodnutie podľa § 24 ods. 2, 4 až 5, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až
6, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Uviedol, že
rodičia neuzavreli aktuálnu dohodu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, hoci
v minulosti dokázali dospieť ku konsenzu o striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie zistil, že

matkatrvalanavýlučnomzverenídieťaťadojejstarostlivostianamietalastriedavýrežimnajmäzdôvodu
reakcií dieťaťa pri prechodoch medzi domácnosťami, kým otec žiadal striedavú osobnú starostlivosť
v týždňových intervaloch. Vyhodnotil to tak, že jadrom odmietania striedavej osobnej starostlivosti u
matky bola skôr jej úzkosť z dlhšieho odlúčenia od dieťaťa než objektívne prekážky na strane dieťaťa.
Súd prvej inštancie zohľadnil znalecký posudok z odboru psychológie, ktorý neodporúčal dvojtýždňové

intervaly striedania, no súčasne potvrdil dostatočný rodičovský potenciál oboch rodičov a primeranú
adaptáciu maloletej na kontakt s oboma. Zdôraznil, že posudok nepopisoval významnú traumatizáciu
maloletej; dieťa zvládalo situáciu primerane veku, malo vrúcny vzťah k obom rodičom, pričom matka
bola primárnou vzťahovou osobou. Kvalita komunikácie rodičov bola oslabená rozdielnymi postojmi
k modelu starostlivosti, avšak nepovažoval ich interakciu za natoľko antagonickú, aby znemožňovala

koordináciu základných postojov k výchove. V tejto súvislosti prihliadol aj na stanovisko kolízneho
opatrovníka, ktorý potvrdil vhodné podmienky v oboch domácnostiach a podporil rovnocenný kontakt
dieťaťa s oboma rodičmi. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal námietkami matky o údajnom
nadmernom požívaní alkoholu otcom. Po vyhodnotení dôkaznej situácie dospel k záveru, že jej tvrdenia
neboli preukázané, sama matka nemala aktuálne poznatky o takomto správaní a neoznačila dôkazy,

ktoré by jej úvahy podopierali. Naopak, otec preukázal aktívny a zdravý životný štýl, pravidelnú športovú
činnosť a primeranú starostlivosť o maloletú, vrátane podpory jej záujmových aktivít. Súd prvej inštancie
zohľadnil aj pracovnú situáciu otca. Predchádzajúca práca v zahraničí mohla byť prekážkou pri dlhších
intervaloch, avšak k času rozhodovania otec pôsobil v blízkosti bydliska dieťaťa a jeho pracovné
zmeny umožňovali bežné odovzdávanie a vyzdvihovanie z predškolského zariadenia i popoludňajšiu a

víkendovú starostlivosť. Pri úprave režimu starostlivosti súd prvej inštancie vyhodnotil týždňový interval
striedania ako primeraný veku a vývinovým potrebám maloletej. Širší rámec by v jej aktuálnom veku
nebol prospešný.
Zároveň upravil špeciálne režimy počas jarných a jesenných prázdnin, veľkonočných a vianočných
sviatkov tak, aby zabezpečil rovnováhu osobnej starostlivosti o dieťa medzi rodičmi. Tieto úpravy mali

mať prednosť pred bežným týždňovým režimom. Súd prvej inštancie neustanovil širší letný režim
vzhľadom na vek dieťaťa. V otázke odovzdávania dieťaťa určil, že rodič, ktorému končil interval, odovzdá
maloletú v mieste preberajúceho rodiča tomu, komu interval začínal.
Súd prvej inštancie zároveň potvrdil, že obaja rodičia boli oprávnení maloletú zastupovať a spravovať
jej majetok v bežných veciach.

Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti zhodnotil príjmové a majetkové pomery rodičov ako
porovnateľné a nezistil výrazné disproporcie ani neprimerané výdavky odporujúce záujmu dieťaťa.
Vzhľadom na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch rozhodol, že
počas trvania striedavého režimu výživné neurčí, pretože dĺžka osobnej starostlivosti bola rovnomerne
rozdelená a príjmový rozdiel neodôvodňoval uloženie vyživovacej povinnosti jednému z rodičov.

Súd prvej inštancie zároveň vzal do úvahy, že otec v praxi uhrádzal materskú školu (školné a stravné),
prispieval na záujmové aktivity a zabezpečoval dieťaťu materiálne potreby.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania.2. Matka podala odvolanie proti rozsudku prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 12.12.2023.
Žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Zároveň žiadala priznať výživné 150 eur mesačne. Odvolanie odôvodnila tým, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil. Namietala, že striedavá osobná starostlivosť nebola v najlepšom záujme
dieťaťa, najmä vzhľadom na jeho nízky vek, potrebu stabilného prostredia a citových väzieb. Uviedla, že
počas skúšobného obdobia striedavej osobnej starostlivosti dochádzalo k zmenám frekvencie striedania

na základe požiadaviek otca, čo malo negatívny vplyv na maloletú - bola precitlivená, zmenilo sa jej
správanie a striedanie domácností jej neprospievalo.
Matka poukázala na znalecký posudok, podľa ktorého striedavá osobná starostlivosť v dvojtýždňových
intervaloch nebola vhodná pre maloletú. Zdôraznila, že tento záver treba vykladať vo všeobecnej rovine,
keďže striedavá osobná starostlivosť nepredstavovala model v súlade s najlepším záujmom dieťaťa,
a to ani po zmene návrhu otca na týždňové intervaly. Podporila svoje tvrdenia odborným stanoviskom

Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Liptovský Mikuláš ktoré odporúčalo
stabilné zázemie u matky a dva víkendy mesačne u otca. Argumentovala, že dieťa bolo prirodzene citovo
naviazané na matku, s ktorou trávilo väčšinu života a striedavá osobná starostlivosť by prekročila jej
adaptačné možnosti.
Ďalej uviedla, že maloletá mala u nej pevne nastavený režim, ktorý podporoval jej socializáciu a

pravidelnosť, zatiaľ čo u otca takýto režim absentoval. Poukázala na priebeh rozhovorov so znalcom,
kde maloletá reagovala odlišne v prítomnosti matky a otca, čo podľa matky naznačovalo konflikty medzi
rodičmi a riziko konfliktu lojality u dieťaťa. Matka tvrdila, že motívom otca pri presadzovaní striedavej
osobnej starostlivosti nebola snaha o starostlivosť, ale snaha ubližovať matke, keďže medzi rodičmi
pretrvával nevyriešený konflikt.

Poukázala tiež na praktické problémy s realizáciou striedavej osobnej starostlivosti. Od posledného
pojednávania sa otec stretol s maloletou len raz, pričom dieťa prevzala príbuzná a otec ho v ten istý deň
vrátil. Podľa matky to dokazovalo, že otec nevedel zabezpečiť svoje osobné a pracovné záležitosti tak,
aby dodržiaval stanovené intervaly. Tvrdila, že otec sa snažil dosiahnuť striedavú osobnú starostlivosť
len preto, aby nemusel platiť výživné. Zdôraznila, že maloletá nebola zvyknutá na režim striedavej

osobnej starostlivosti, mala vybudované stabilné zázemie u matky a súrodenecký vzťah s bratom C.,
ktorý bolo potrebné podporovať. Matka argumentovala aj zákonným rámcom, podľa ktorého je striedavá
osobná starostlivosť prípustná len vtedy, ak je v záujme dieťaťa. Na základe znaleckého posudku,
odbornéhostanoviskaCentrapedagogicko-psychologickéhoporadenstvaaprevencieLiptovskýMikuláš
a všetkých uvedených skutočností dospela k záveru, že tento režim nebol vhodný, mohol spôsobiť

ťažkosti s adaptáciou a predstavoval neprimeraný zásah do stability výchovného prostredia.

3. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 19.01.2024.
Žiadal zamietnuť odvolanie matky ako nedôvodné. Poukázal na to, že matka počas konania viackrát
menila svoje stanoviská ohľadom starostlivosti o maloletú. Pripomenul, že dňa 08.11.2022 matka

súhlasila s uzavretím rodičovskej dohody o striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch,
avšak neskôr po zmene právneho zástupcu tento súhlas odvolala bez jasného dôvodu. Otec zdôraznil,
že od začiatku konania sa striedavá osobná starostlivosť realizovala v dohodnutých intervaloch bez
vážnych problémov a obaja rodičia mali záujem o výchovu dieťaťa. Podľa neho neexistoval žiadny
dôvod na nezverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, pričom tvrdenia matky označil za

účelové. Otec odmietol tvrdenie, že jeho cieľom bolo vyhnúť sa plateniu výživného, keďže sa zaviazal
hradiť materskú školu a výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou. Uviedol, že matka zavádzala
aj pri interpretácii znaleckého posudku, ktorý podľa neho neodporúčal dvojtýždňové intervaly, avšak
nepopieral striedavú osobnú starostlivosť ako takú. Otec sa s týmto názorom stotožnil a na pojednávaní
navrhol týždňové intervaly. Zdôraznil, že matka pri otázkach súdu neuviedla zásadné problémy so

striedavou osobnou starostlivosťou, len konštatovala, že jej bude dcéra chýbať, a potvrdila, že otec sa
o dieťa vie postarať.
K tvrdeniam matky o nedodržaní režimu po rozhodnutí súdu otec uviedol, že v týždni, keď mal mať
dcéru, ochorel, čo matke oznámil. Následne dňa 08.12.2023 po dohode prevzala dcéru príbuzná otca v
materskej škole a dieťa bolo odvezené do miesta bydliska otca, pričom v ten istý deň bolo matke riadne

odovzdané. Otec spochybnil aj odborné stanovisko Centra pedagogicko-psychologického poradenstva
a prevencie Liptovský Mikuláš, ktoré podľa neho vychádzalo len z tvrdení matky bez jeho účasti. Tvrdil,
že matka od začiatku konania nemala relevantné argumenty proti striedavej osobnej starostlivosti a
snažila sa otca očierniť. Poukázal aj na životné podmienky matky, ktorá počas konania menila bydlisko,uzavrela manželstvo a porodila ďalšie dieťa, pričom aktuálne bývala v dvojizbovom nájomnom byte s
manželom a dvoma deťmi v jednej izbe. Naopak, otec býval vo veľkom rodinnom dome, kde maloletá
mala vlastnú izbu a prostredie jej bolo známe od narodenia. Zdôraznil, že dieťa malo v jeho bydlisku viac

kamarátov a dobré vzťahy so starými rodičmi. Na základe týchto skutočností otec navrhol, aby odvolací
súd odvolanie matky zamietol ako nedôvodné.

4. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu matky dňa 26.01.2024. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej
inštancie. Uviedol, že v oboch domácnostiach rodičov boli vytvorené vhodné podmienky pre maloletú,

ktorá obidve prostredia poznala a bola v nich adaptovaná. Uviedol, že rodičia už v minulosti realizovali
striedavú osobnú starostlivosť, a to aj v období, keď otec pracoval v zahraničí, pričom maloletá trávila
v jeho domácnosti čas v rozsahu od dvoch do siedmich dní. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že maloletá mala kladný vzťah k obom rodičom, obidvaja jej prejavovali pozitívne city, cítila sa pri
nich v bezpečí, hoci citovo bola viac naviazaná na matku. Podľa neho obaja rodičia mali predpoklady
a podmienky zabezpečiť riadnu starostlivosť a výchovu maloletej a navzájom sa dopĺňať, čo bolo v

súlade so záujmom dieťaťa. V konaní apeloval na rodičov, aby sa snažili o obnovenie dôvery a udržanie
rodičovskej komunikácie na požadovanej úrovni, pričom im bola ponúknutá možnosť využiť odborné
psychologické služby. Z dostupných informácií vyplynulo, že rodičia túto ponuku využili len jednorazovo.
Zo znaleckého posudku vyplývalo, že rodičia boli schopní komunikovať a dohodnúť sa v základných
otázkach výchovy a starostlivosti o maloletú.

5. Matka sa vyjadrila v replike k vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka prostredníctvom
splnomocneného zástupcu dňa 01.03.2024. Zotrvala na svojom odvolaní. Namietala tvrdenia kolízneho
opatrovníka, podľa ktorých rodičia realizovali striedavú osobnú starostlivosť, a uviedla, že takýto režim
nikdy nebol dodržiavaný. Podľa matky otec prispôsoboval styk s dcérou svojim záujmom a časovým

možnostiam, pričom harmonogram predložený na pojednávaní preukazoval, že od augusta 2023 sa styk
realizoval len v rozsahu 2 až 4 dní a bez pravidelnosti. Tvrdila, že maloletá nebola zvyknutá na režim
striedavej osobnej starostlivosti a že otec sledoval predovšetkým vlastný záujem vyhnúť sa plateniu
výživného.
Matka poukázala na zlú komunikáciu medzi rodičmi, najmä na to, že otec komunikoval priamo s

maloletou o termínoch stretnutí, čo považovala za nevhodné. Mala za to, že otec sa o maloletú nevie
riadne postarať, pretože sa opakovane vracala od neho chorá, dokonca aj so všami. Predložila SMS
komunikáciu, z ktorej podľa nej vyplývalo, že otec neplnil záväzok hradiť materskú školu a výdavky
na zdravotnú starostlivosť bez jej upozornenia. Zdôraznila, že sama popri rodičovskej dovolenke
brigádnicky pracovala, aby finančne zabezpečila rodinu.

Matka odmietla tvrdenia otca o stresových situáciách spôsobených jej zmenou bydliska, uzavretím
manželstva a narodením ďalšieho dieťaťa, pričom poukázala na svoje právo na súkromný a rodinný
život. Kritizovala správanie otca pri voľnočasových aktivitách, ktoré podľa nej plánoval podľa vlastných
záľub, bez ohľadu na potreby dieťaťa. Uviedla, že maloletá vyjadrila nechuť ísť k otcovi z obavy pred
jeho krikom pri lyžovaní. Podľa matky otec nebol schopný fungovať samostatne, keďže žil s rodičmi a

spoliehal sa na pomoc svojej matky. Spornými označila aj tvrdenia otca o vhodnosti jeho domácnosti,
keďže maloletá spávala v spálni pri otcovi a detská izba bola podľa nej nevhodná (chladná, s prístupom
na balkón). Zdôraznila, že prostredie u otca nebolo pre maloletú známe od narodenia, ako tvrdil otec,
keďže väčšinu času žila na adrese trvalého bydliska matky. Poukázala na silné väzby maloletej na jej
súčasnú rodinu, najmä na súrodenca C., s ktorým mala úzky vzťah. Uviedla, že po pobytoch u otca sa

maloletá vracala chorá, a opísala incidenty s výskytom vší, pričom kritizovala otca za ostrihanie dieťaťa
bez jej súhlasu. Matka tiež uviedla problémy s telefonickým kontaktom počas pobytu dieťaťa u otca, keď
otec nedvíhal hovory alebo ich rušil. Podľa nej otec dodržiaval dohodu len pred pojednávaniami, aby
nebol vystavený výčitkám, inak si styk prispôsoboval podľa vlastných potrieb. Na základe uvedeného
matka mala za to, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná a nebola v záujme maloletého dieťaťa.

6. Otec sa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyjadril duplikou k replike matky dňa 11.03.2025.
Uviedol, že sa pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia a žiadal zamietnuť odvolanie matky.
Poprel tvrdenia matky, že striedavá osobná starostlivosť sa nikdy nerealizovala. Podľa neho matka
porušovala dohody s otcom a svojvoľne určovala čas styku otca. Preto je potrebné súdne rozhodnutie.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie, názor kolízneho opatrovníka ako aj znalecký posudok potvrdzuje, že
striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého dieťaťa a obaja rodičia sú spôsobilí ju zabezpečiť.
Poprel tvrdenie matky o vyhýbaní sa platbám. Podľa neho si riadne plní svoje povinnosti. Taktiež poprel
tvrdenia matky ohľadom zlej hygieny a chorôb u maloletej.7. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu doplnila odvolanie dňa 11.12.2025. Zotrvala na
tom, že striedavá osobná starostlivosť nebola vhodná a nebola v najlepšom záujme maloletej A. Uviedla,

že od podania pôvodného odvolania uplynula dlhá doba, počas ktorej dieťa výrazne vyrástlo a zmenili
sa jeho potreby. Konanie sa začalo, keď mala maloletá tri roky, pričom v čase podania doplnenia
mala šesť a pol roka a nastúpila do prvého ročníka základnej školy. Matka zdôrazňovala, že dieťa
potrebovalo stabilný režim, podporu pri učení a pravidelnú prípravu do školy. Počas pobytov u otca sa
mu však nedostávalo primeranej pomoci pri príprave, čo sa prejavovalo v problémoch pri písaní, čítaní a

matematike. Matka poukazovala aj na nedostatočnú angažovanosť otca pri zápise do školy a pri riešení
logopedických problémov, pričom logopéda zabezpečila až ona sama po nástupe dieťaťa do školy.
Taktiež uviedla, že otec nerealizoval styk pravidelne, ale podľa vlastného uváženia a pracovného režimu,
ktorý si často menil. Dieťa trávilo u otca dlhé obdobia iba vtedy, keď nepracoval, a naopak, niekoľko
týždňov s ním nebolo vôbec, keď bol v práci. Tým sa narúšal zavedený režim maloletého dieťaťa, ktoré
už malo školské povinnosti. Matka tiež opisovala, že otec neplnil základné povinnosti rodiča vo vzťahu

k škole, ako napríklad oznamovanie vyzdvihnutia dieťaťa zo školského klubu, čo spôsobovalo problémy
so školou. Podľa matky otec nereagoval dostatočne na potrebu intenzívnejšej domácej prípravy a venuje
sa s dcérou iba angličtine, ktorá jej ide ľahko, zatiaľ čo náročnejšie predmety zostávajú zanedbané.
Ďalšia výhrada matky smerovala k tomu, že otec zaťažoval maloletú náročným hokejovým tréningovým
režimom štyrikrát týždenne, čo znižovalo jej čas a energiu na prípravu do školy. Podľa matky dieťa

po nástupe do školy a pri súčasných logopedických ťažkostiach potrebovalo skôr pokojný a pravidelný
režim, než fyzicky vyčerpávajúce mimoškolské aktivity.
Opisovala tiež svoje rodinné a pracovné pomery. Zmenila pracovnú pozíciu a pracovala na dvojzmennej
prevádzke, pričom so starostlivosťou o maloletú jej pomáhal manžel. Dieťa žilo stabilne v rodinnom
prostredí v novom dome, spolu so súrodencom, pričom nepravidelné odchody k otcovi psychicky

zaťažovali mladšieho brata. Matka uvádzala, že otcovi v kontakte s dcérou nikdy nebránila, avšak jeho
starostlivosť považovala za nekonzistentnú a nie v súlade s potrebami maloletého dieťaťa. Poukazovala
aj na prípady, keď otec neprevzal zošity pre choré dieťa, v dôsledku čoho musela dcéra intenzívne
doháňať učivo, čo pre ňu bolo náročné.

8. Otec sa vyjadril prostredníctvom splnomocneného zástupcu k doplneniu odvolania dňa 06.01.2026.
Zotrval na tom, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol ako nedôvodné. Doplnenie odvolania
zo strany matky považoval za nedôvodné, nepreukázané a založené na účelových a zavádzajúcich
tvrdeniach. Podľa jeho vyjadrenia účelovo dopĺňala tvrdenia, ktoré nezodpovedali skutočnému stavu.
Otec zdôrazňoval, že striedavá osobná starostlivosť sa realizovala už počas konania pred okresným

súdom a pokračovala aj po podaní odvolania, a to riadnym spôsobom.
Ďalej tvrdil, že sa dcére zodpovedne venoval, zabezpečoval všetky jej potreby a v čase, keď bola v jeho
starostlivosti, sa spolu s ňou učil a pripravoval ju do školy. Uvádzal, že meškanie na zápis do školy matke
vopred oznámil a že nebolo pravdou, že by sa nezaujímal o úlohy či o problém s výslovnosťou. Mal za
to, že práve matka dlhší čas situáciu s logopédiou neriešila. Taktiež odmietal tvrdenie, že by zanedbával

komunikáciu so školským zariadením, pričom uvádzal, že s vychovávateľkami komunikoval telefonicky,
keďže systém Edupage podľa neho nie vždy spoľahlivo fungoval.
Otec ďalej uvádzal, že sa dcére venoval aj v mimoškolských aktivitách, pričom hokej považoval
za aktivitu, ktorá dcéru bavila. Zároveň označoval vyjadrenia matky o jeho domácom fungovaní za
zavádzajúce, keďže podľa neho táto nepoznala vnútorné pomery jeho domácnosti. Poukazoval aj na to,

že maloletá sa mu niekoľkokrát sťažovala na správanie matkinho manžela, ktorý mal podľa jej slov na
dieťa kričať a uprednostňovať vlastného syna. Zdôrazňoval, že skutočnosť, že si matka založila novú
rodinu, nemohla obmedziť jeho rodičovské práva. Uvádzal, že striedavá osobná starostlivosť bola v
najlepšom záujme dieťaťa, pretože zabezpečovala rovnocenný kontakt s oboma rodičmi a umožňovala
mu podieľať sa na výchove dcéry. Svoje tvrdenia opieral aj o znalecký posudok nakoľko znalec bol do

konania pribratý na návrh matky. Konštatoval, že matka sa počas celého konania nevedela zmieriť s
tým, že aj otec má rodičovské práva a svojimi tvrdeniami sa podľa neho snažila vytvoriť negatívny obraz
o jeho starostlivosti.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas účastníkom konania (§ 362 CSP, § 359 CSP, § 7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP) preskúmal rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65
CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania, ak mali za následok nesprávnerozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) podľa
ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu v celom rozsahu
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

10. Predmetom odvolania je tak úprava striedavej osobnej starostlivosti, ako aj s ním súvisiaci výrok o
náhrade trov konania.

11. Matka v podstate vo svojom odvolaní namietala, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme

maloletej, vzhľadom k odborným záverom, z dôvodu zásahu do stability výchovného prostredia a pre
rodičovskú nespôsobilosť otca.

12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie
ako vecne správnym v súlade s § 387 ods. 1 CSP a v súlade s § 387 ods. 2 CSP aj s odôvodnením súdu
prvej inštancie v napadnutej časti. Pokiaľ išlo o samotné rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu, súd prvej inštancie správne zistil a posúdil otázku týkajúcu sa
toho, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú v spoločnej domácnosti, pričom medzi oboma rodičmi
sú čiastočne rozdielne názory na výchovu dieťaťa sýtenú negatívnymi expartnerskými vzťahmi.

13. V súlade s § 24 ods. 3 Zákona o rodine prichádza do úvahy striedavá osobná starostlivosť za

splneniapodmienok,žeobajarodičiasúspôsobilídieťavychovávať,majúoosobnústarostlivosťzáujem,
pričom uvedené musí byť v záujme dieťaťa tak, aby boli zaistené jeho potreby. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, musí konajúci súd skúmať, či bude striedavá
osobná starostlivosť v záujme maloletého dieťaťa.

14. Súd prvej inštancie správne zhodnotil existenciu objektívnych skutočností, pri ktorých prichádza do
úvahyrozhodnutieozverenídieťaťadostriedavejosobnejstarostlivostivzhľadomajnariadneposúdenie
spôsobilosti otca maloleté dieťa vychovávať pri zohľadnení jeho najlepšieho záujmu. Reagujúc na
odvolacie argumenty matky skonštatujúc správnosť dôvodov rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie
správne pri rozhodovaní vychádzal potreby úpravy striedavej osobnej starostlivosti.

15. Právo na rešpektovanie rodinného života patrí medzi základné ľudské práva (viď čl. 8 ods. 1
Európskeho dohovoru o ľudských právach). Jedným zo základných prvkov rodinného života je aj
osobný kontakt, prostredníctvom ktorého je vzťah rodiča a dieťaťa naplňovaný, vrátane realizácie práv
a povinností z rodičovskej zodpovednosti.

16. Právu rodičov starať sa o deti a tieto vychovávať zodpovedá recipročne právo dieťaťa na takúto
rodičovskú starostlivosť a výchovu. Zabezpečením práva na vzájomný styk prostredníctvom striedavej
osobnej starostlivosti, mu umožňuje plnohodnotne realizovať rodičovskú starostlivosť a výchovu. Je
potrebné klásť dôraz na zachovanie väzby dieťaťa s oboma rodičmi prostredníctvom priameho styku,

keďže treba dbať na to, aby bolo zachované právo dieťaťa na starostlivosti oboch rodičov. V zásade
je v najlepšom záujme maloletých detí byť v čo najčastejšom styku s oboma rodičmi, t. j. najmä
prostredníctvom striedavej osobnej starostlivosti, pokiaľ nie sú dané závažné okolnosti, ktoré ju vylučujú.

17. Pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je otázka najlepšieho záujmu spojená so

záujmom dieťaťa mať možnosť ostať v intenzívnom vzťahu s oboma rodičmi v rámci oddelených
domácností, t. j. tráviť s každým rodičom čo najviac času a byť v starostlivosti oboch rodičov, aj napriek
tomu, že títo nezvládli svoj vzťah. Nie je prekážkou ani tá skutočnosť, že rodičia v dôsledku svojich
vzájomných animozít nezvládajú dostatočne oddeliť svoje nezhody v prospech rodičovskej funkcie.
Komunikácia rodičov s prvkami nevecného konfliktu nemôže byť sama o sebe dôvodom na vylúčenie

striedavej osobnej starostlivosti, pretože opačný prístup by znamenal ustupovanie rodičovskej rivalite
sledujúcej predovšetkým boj o dieťa.

18. V danom prípade matka nepreukázala a nie sú dané také závažné okolnosti, ktoré by vylučovali
striedavú osobnú starostlivosť. Nebolo v konaní preukázané, že otec usilujúci sa o striedavú osobnú

starostlivosť by predstavoval bezprostrednú hrozbu pre bezproblémový vývoj dieťaťa. Pokiaľ aj matka
poukazovala na závery znaleckého posudku resp. vyjadrenia Centra pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie Liptovský Mikuláš, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie nebolviazaný závermi znaleckého posudku ani vyjadrenia centra, ale v súlade s § 191 ods. 1 CSP ich ako
každý dôkaz hodnotil podľa svojej úvahy, jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

19. Podstatným tak bolo, že sa preukázalo, a to aj znaleckým posudkom, že obaja rodičia boli spôsobilí
maloletú vychovávať, mali o osobnú starostlivosť záujem a vytvorené podmienky v domácnosti na
jej výchovu. Znalecký posudok potvrdil vrúcny vzťah maloletej k obom rodičom, primeranú adaptáciu
dieťaťa na kontakt s každým a dostatočnú rodičovskú kompetenciu oboch rodičov. Z prešetrenia
kolízneho opatrovníka bolo zistené, že maloletá mala v oboch domácnostiach zabezpečené primerané

podmienky a pôsobila spokojne aj v domácnosti otca.

20. Znalec síce v znaleckom posudku neodporúčal model dvojtýždňových intervalov striedania, avšak
zistenia o citových väzbách k obom rodičom, o ich spôsobilosti a o primeranej adaptácii dieťaťa
na kontakt s oboma rodičmi nenegovali možnosť striedavej osobnej starostlivosti ako takej. Preto
podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zvolil kratší týždňový interval striedania, ktorý bol

vyváženejší a citlivejší k vývinovým potrebám maloletej. Nastavený režim reagoval na odborné zistenia
zo znaleckého posudku.

21. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil námietky matky, ohľadom nevhodnosti striedavej osobnej
starostlivosti ako nedôvodné. Skutkové zistenia nepreukazovali existenciu rizík, ktoré by vylučovali

striedavú osobnú starostlivosť.

22. Pokiaľ matka namietala narušenú komunikáciu rodičov a riziko konfliktu lojality dieťaťa, odvolací
súd to nevyhodnotil ako prekážku striedavej starostlivosti v zvolenom rozsahu. Z vykonaných dôkazov
vyplynulo, že rodičia boli schopní základnej komunikácie pri bežnej starostlivosti, aj keď jej kvalita bola

ovplyvnená odlišnými postojmi k modelu starostlivosti. Nedosahoval však takú mieru nezlučiteľnosti,
ktorý by striedavú osobnú starostlivosť vylučoval.

23. Matkina námietka ohľadom toho, že otec bezprostredne po vyhlásení rozsudku nedodržal interval
starostlivosti vyplývala z toho, že otec ochorel, pričom matku o tom informoval. Z vyjadrení v odvolacom

konaní vyplýva, že išlo o jednorazovú okolnosť bez dopadu na trvalú realizovateľnosť striedavej osobnej
starostlivosti a nie o systematické zlyhávanie otca pri zabezpečovaní osobnej starostlivosti.

24. Pokiaľ išlo o úpravu styku počas sviatkov a prázdnin, podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie
nastavil režim rovnovážne medzi rodičmi a upravil prioritné usporiadanie sviatočných a prázdninových

intervalov voči bežnému režimu. Vzhľadom na to, že takáto úprava zodpovedá právu dieťaťa na
pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný kontakt s oboma rodičmi, potvrdil rozsudok aj v tomto
výroku. Obdobne sú správne závery ohľadom odovzdávania dieťaťa a jeho zastupovania, ktoré neboli
špecificky matkou namietané.

25. Odvolací súd potvrdil aj výrok rozsudku ohľadom výživného. Vychádzal z toho, že počas výkonu
striedavej osobnej starostlivosti mali rodičia porovnateľnú dĺžku osobnej starostlivosti, pričom ich
príjmové a majetkové pomery nevykazovali podstatné disproporcie. Preto bolo správne rozhodnutie
súdu prvej inštancie, pokiaľ neurčil výživné, pričom prihliadol aj na príspevok otca na materskú školu,
stravné a záujmové aktivity dieťaťa.

26. V súhrne vyššie uvedených úvah odvolací súd preto posúdil úpravu striedavej osobnej starostlivosti,
odovzdávania dieťaťa, jeho zastupovania a výživného ako správne posúdenú a odôvodnenú súdom
prvej inštancie, na základe čoho potvrdil rozsudok, vrátane trov konania.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
zároveň za procesného stavu, že nikto z účastníkov si neuplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 57 CMP. Preto žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods.
1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).