Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 18. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/289/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425202168
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6425202168.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov - matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., XXXX/
XX, E. D., zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Mgr. Tomáš Štefanka, advokát so sídlom M.

Chrásteka 512/25, Žiar nad Hronom, a otec: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, zastúpený
splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Katarína Filipovičová, advokátka so sídlom Vajanského 2786/2,
Žilina, o zmenu úpravy výkonu styku otca s maloletým dieťaťom, o nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/121/2025 - 80 zo dňa 14.
októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 22P/121/2025 - 80
zo dňa 14.10.2025 nasledovne:

Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

V rovine právnej odôvodnil svoje rozhodnutie podľa § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1, 2, 3 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že maloletý bol v predchádzajúcich konaniach zverený do
osobnej starostlivosti matky a styk otca bol upravený rozsudkom z roku 2023 v rozsahu víkendových
denných stretnutí bez prespania. Otec sa domáhal rozšírenia styku formou neodkladného opatrenia,

pričom argumentoval veľkou vzdialenosťou medzi bydliskami rodičov, potrebou zabezpečiť kvalitný čas
s maloletým, silným citovým vzťahom dieťaťa k nemu a tvrdeným obmedzovaním zo strany matky. Tvrdil
tiež, že aktuálny režim mu neumožňoval vykonávať bežné rodičovské činnosti, a preto žiadal dlhšie bloky
styku zahŕňajúce aj prespávanie počas troch nocí každé dva týždne.
Súd prvej inštancie hodnotil naliehavosť navrhovanej dočasnej úpravy, ktorá bola rozhodujúcou
zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe správy kolízneho

opatrovníka mal osvedčené, že matka zabezpečovala riadnu starostlivosť, že v jej domácnosti neboli
zistené nedostatky a že styk s otcom umožňovala. Podľa týchto zistení dokonca otec počas stretávania
u matky prespával, čo vylučovalo tvrdenie o absencii vhodných podmienok na realizáciu styku v mieste
bydliska matky. Kolízny opatrovník zároveň konštatoval, že s ohľadom na vek dieťaťa a na aktuálne
stabilné pomery nebolo dôvodné pristúpiť k náhlej zmene režimu.
Súd prvej inštancie prihliadal aj na obsah správ poradenských subjektov, podľa ktorých konflikt rodičov,

komunikácia medzi nimi a ich interakcie pri odovzdávaní dieťaťa sú problematické, avšak situácia
sa javí stabilizovaná a neboli zistené okolnosti, ktoré by ohrozovali vývin maloletého. Zo zistenínevyplýva, že by matka maloletého zanedbávala alebo bránila realizácii styku v súdom určenom
rozsahu. Zdôraznil, že tvrdenia rodičov o priebehu styku sú diametrálne rozdielne, a preto je nevyhnutné
vykonať riadne dokazovanie, čo nie je možné v rámci časovo obmedzeného konania o neodkladnom

opatrení. Navrhovaná úprava predstavuje zásadnú a okamžitú zmenu spočívajúcu v troch po sebe
nasledujúcich prespaniach u otca, ktorých dôvodnosť otec v tejto fáze neosvedčil. Nebolo osvedčené
ani to, že by bez tejto dočasnej úpravy bol život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého bezprostredne
ohrozený alebo narušený. Dospel preto k záveru, že neodkladný zásah nie je potrebný, naliehavosť
situácie nie je osvedčená a návrh otca nesmeruje k riešeniu bezprostredného ohrozenia maloletého,

ale k zásadnej zmene rozsahu styku, ktorú je možné riešiť len v meritórnom konaní po vykonaní
komplexného dokazovania. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.
2. Otec podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie umožňujúce rozšírený styk otca s maloletým v
niektorej z navrhovaných variantných foriem do rozhodnutia vo veci samej. Žiadal, aby bol styk upravený

tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým od štvrtka párneho týždňa od 15:30 (vyzdvihnutie
v škôlke alebo u matky) do pondelka nasledujúceho nepárneho týždňa do 10:00 (odovzdanie v škôlke
alebo matke). V druhom alternatívnom variante žiadal upraviť styk tak, že bude oprávnený stretávať sa
s maloletým od soboty párneho týždňa od 10:00 do nedele do 18:00, s odovzdaním a prevzatím v mieste
bydliska matky. V poslednej alternatíve navrhoval, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletým od piatka

párneho týždňa od 17:00 do nedele do 18:00, s odovzdaním a prevzatím v mieste bydliska matky.
Otec namietal, že súd prvej inštancie neúplne a nedostatočne zistil skutočný stav veci, zaujal
formalistický prístup a nesprávne právne posúdil podaný návrh. Tvrdil, že súd prvej inštancie síce
deklaroval, že v konaniach týkajúcich sa maloletých detí má dominovať najlepší záujem dieťaťa, no v
napadnutom rozhodnutí tento princíp nereflektoval. Poukazoval na to, že úprava styku pochádza ešte z

roku 2023, keď malo dieťa 16 mesiacov, a neodzrkadľuje jeho aktuálne potreby vo veku 3,5 roka. Otec
uvádzal, že napriek uplynutiu času a dočasnému obnoveniu spolužitia rodičov nedošlo k prirodzenému
rozšíreniu styku, hoci to je v záujme maloletého a matka konsenzus dlhodobo odmieta alebo od neho
spätne ustupuje.
Ďalej tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne akceptoval záver o možnosti stretávania v domácnosti

matky, čím mal zasiahnuť do jeho práva určovať spôsob a miesto trávenia času s vlastným dieťaťom,
ako aj do práva maloletého udržiavať vzťahy s otcovou rodinou vrátane starej matky a súrodeneckých
väzieb. Zdôrazňoval, že je schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť, pričom dieťa je na jeho starostlivosť
a režim zvyknuté. Napriek tomu súd prvej inštancie odmietol akékoľvek, hoci aj minimálne rozšírenie
styku, napríklad umožnením aspoň jednej či dvoch nocí u otca.

V odvolaní otec tiež poukazoval na to, že matka postupne obmedzuje komunikačné kanály medzi
ním a dieťaťom, čím podľa jeho názoru dieťa od otca izolovala a konala v rozpore s jeho najlepším
záujmom. Uvádzal, že odmietanie rozširovania styku zo strany matky spôsobuje právnu neistotu a
bráni prirodzenému posilňovaniu väzby medzi maloletým a otcom. Namietal, že súd prvej inštancie
nevyhodnotil tieto skutočnosti a nevyslovil žiadny záver, ktorý by naznačoval, že dieťa nie je schopné

zvládnuť odlúčenie od matky počas jednej či dvoch nocí.
3. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal
jej náhradu trov konania. Podľa jej názoru otec neosvedčil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
potrebu dočasnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia. Poukazovala na to, že styk otca s
maloletým bol už právoplatne upravený schválenou rodičovskou dohodou, ktorú sama plní a nebráni jej

výkonu. V takto určenom rozsahu mal otec podľa matky vytvorené dostatočné podmienky na to, aby sa
na výchove dieťaťa podieľal primerane jeho veku a potrebám. Uviedla tiež, že otec zároveň podal návrh
vo veci samej, ktorým sa domáha identickej úpravy styku ako prostredníctvom návrhu na neodkladné
opatrenie,čopotvrdzuje,žeideootázky,ktorémalibyťriešenéažvštandardnomkonaní.Ztohtodôvodu
podľa nej neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže neodkladný zásah

súdu nemá nahrádzať dokazovanie a hodnotenie pomerov, ktoré patrí do konania o veci samej.

Zdôrazňovala, že súd prvej inštancie riadne sledoval najlepší záujem maloletého, ktorý musel prevážiť
nad požiadavkami otca. Podľa jej názoru nebolo možné meniť pomery nastolené právoplatným
rozhodnutím súdu len na základe otcovho tvrdenia, najmä keď inštitút neodkladného opatrenia neslúži

na prehodnocovanie rodičovských pomerov a vyžaduje sa len v prípade riešenia naliehavých situácií,
ktoré otec nepreukázal. Matka tiež uvádzala, že rozsiahle dokazovanie potrebné na posúdenie otcom
tvrdených zmien pomerov nebolo možné v rámci skráteného režimu neodkladného opatrenia vykonať.K tvrdeniam otca o obmedzovaní komunikácie s maloletým matka uviedla, že otec ničím nepreukázal
existenciu alebo zrušenie konkrétnych komunikačných kanálov, pričom jeho výrok o spôsobe
informovania považovala za zavádzajúci.

Rovnako popierala tvrdenia, že by dieťaťu bránila v kontakte s otcovou rodinou, keďže otec mal vo
vymedzených časoch plnú možnosť rozhodovať o tom, kde a s kým dieťa čas trávi.
Vo vzťahu k tvrdeniam o jeho rodičovských schopnostiach matka zotrvávala na svojom presvedčení, že
otec nedisponuje dostatočnými zručnosťami na poskytovanie starostlivosti maloletému v požadovanom
rozsahu.

4. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca. Stotožnil sa s uznesením súdu prvej inštancie. Mal za
to, že bol zohľadnený skutkový stav v nadväznosti na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7 CMP) proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm. d/
CSP), preskúmal rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP),
sprihliadnutímnavadykonaniaiba,akmalizanásledoknesprávnerozhodnutie(§67CMP)anapadnuté
rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP považujúc ho za vecne správne.

6. Uznesenie súdu prvej inštancie vychádzalo z toho, že otec neosvedčil naliehavosť situácie, teda
nepreukázal potrebu okamžitej dočasnej úpravy výkonu práv a povinností voči maloletému dieťaťu.
Vychádzal zo zistení kolízneho opatrovníka, podľa ktorých matka zabezpečovala riadnu starostlivosť,
styk otca umožňovala a neboli zistené nedostatky, ktoré by odôvodňovali zásah formou neodkladného

opatrenia. Tvrdenia rodičov boli protichodné a bolo potrebné vykonať riadne dokazovanie, na ktoré však
v rámci skráteného konania o neodkladnom opatrení nebol priestor. Z týchto dôvodov dospel k záveru,
podľa ktorého zdravý vývin dieťaťa nebol bezprostredne ohrozený.

7. Otec vo svojom odvolaní v podstate namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,

neúplne zistil skutkový stav a nerešpektoval najlepší záujem maloletého dieťaťa. Mal za to, že pôvodná
úpravastykuzroku2023nezodpovedalaaktuálnemuvekudieťaťaaneodrážalajehoprirodzenúpotrebu
tráviť s otcom viac času, pričom matka podľa neho dlhodobo odmietala akýkoľvek konsenzus. Uviedol,
že dieťa je na neho zvyknuté, má preň vytvorené vhodné podmienky a rozšírený styk vrátane prespania
by bol v súlade s jeho zdarným psychickým a fyzickým vývinom.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj listinnými dôkazmi a vyjadreniami predloženými
v odvolacom konaní, odvolací súd mal v zhode so súdom prvej inštancie za to, že nebola dostatočne
osvedčená potreba bezodkladnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom vzhľadom na jeho najlepší
záujem. Podľa odvolacieho súdu je uznesenie okresného súdu vecne správne a v súlade s § 387

ods.1CSPhopretovcelomrozsahupotvrdil.Podľa§387ods.2CSPsaplnestotožnilajsodôvodnením
napadnutého uznesenia a odkazuje naň, pričom reagujúc na námietky otca v odvolacom konaní uvádza
nasledovné:

9. V súlade s § 324 ods. 1 CSP s odkazom na § 2 ods. 1 CMP možno nariadiť neodkladné opatrenie

pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení. Podľa § 325 ods. 1 CSP na nariadenie
neodkladného opatrenia musia byť splnené podmienky, t. j. buď potreba bezodkladne upraviť pomery
alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená.

10. Ďalším dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s § 361 CMP je, ak to vyžaduje
verejný záujem. Tento je charakterizovaný všeobecnými princípmi právneho poriadku. Jedným z nich je
aj záujem maloletého dieťaťa a jeho ochrana. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
akomkoľvek rozhodovaní súdu, ktoré sa ho týka (viď čl. 5 Zákona o rodine), a zahŕňa najmä bezpečné
a stabilné prostredie, v ktorom sa dieťa zdržiava. Dôležitá je aj ochrana duševného, telesného a citového

vývinu dieťaťa pred potenciálnym ohrozením (viď čl. 5 písm. c/ Zákona o rodine), či podmienky na
vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami či inými blízkymi osobami (čl.
5 písm. h/ Zákona o rodine). Pri deťoch vyššieho veku vstupuje do popredia ako výrazné vodítko aj ich
názor (viď čl. 5 písm. g/ Zákona o rodine), čo súvisí s ich mentálnym a citovým vývojom.11. Preukázanie skutkového stavu prostredníctvom riadne vykonaného dokazovania je úlohou konania
vo veci samej. V konaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv.

osvedčených skutočností, kedy postačuje určitý stupeň pravdepodobnosti skutkového stavu. Pokiaľ má
konajúcisúdosvedčené,žejeohrozenýzáujemdieťaťa,resp.existujepravdepodobnosťjehoohrozenia,
sú splnené procesnoprávne podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Otec svoje odvolanie stavia na argumente, že dieťa vo veku 3,5 roka potrebuje širší kontakt s ním,

vrátane prespania. Odvolací súd tento argument v rovine všeobecnej potreby dieťaťa na vzťah s oboma
rodičmi nespochybňuje, avšak v konaní o neodkladnom opatrení je nutné posudzovať, či je priaznivý
vývoj dieťaťa aktuálne vážne ohrozený alebo narušený. Otec neosvedčil, že by súčasný stav, kedy styk
riadne prebieha v súdom určenom rozsahu, vážne ohrozoval vývoj maloletého.

13. Odvolací súd ďalej berie do úvahy argumenty matky a skutočnosti, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení

a ktoré boli prednesené aj v prvostupňovom konaní. Otázka, či je maloleté dieťa vo veku 3,5 roka zrelé
a schopné zvládnuť odlúčenie od matky s prespaním u otca, si vyžaduje komplexné posúdenie, niekedy
aj znalecké dokazovanie, ktoré nie je možné vykonať v zrýchlenom konaní o neodkladnom opatrení.

14. Rovnako je potrebné v konaní vo veci samej vykonať dokazovanie ohľadom pochybností o

rodičovskej spôsobilosti otca, ktoré matka nastolila v iných podaniach vo veci samej (viď Vyjadrenie
matky k návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom zo dňa 06.10.2025), keď poukázala
na jeho návyky (fajčenie v prítomnosti dieťaťa, resp. podozrenie z užívania iných návykových látok, ktoré
preukazovala fotografiami viď č. l. 40 až 42) a na skutočnosť, že mu bol odobratý vodičský preukaz.

15. Neodkladné opatrenie sa má obmedziť len na úplne nevyhnutné zásahy, keďže neumožňuje vykonať
riadne dokazovanie. V danom prípade styk medzi otcom a synom prebieha, matka mu podľa zistení
súdu prvej inštancie nebráni, a preto nie je naplnená podmienka nevyhnutnosti a bezodkladnosti
takéhoto zásahu. Všetky sporné otázky, vrátane pripravenosti dieťaťa na prespanie u otca a posúdenia
rodičovských kompetencií oboch rodičov, musia byť predmetom dokazovania v konaní vo veci samej,

ktoré bolo iniciované spolu s podaním návrhu na neodkladné opatrenie. Preto nie je odôvodnená
ani námietka otca, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou, či je dieťa schopné zvládnuť
dlhodobejší styk s prespaním, keďže uvedená otázka vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti si vyžaduje
vykonanie dokazovania presahujúceho rámec konania o neodkladnom opatrení.

16. Pokiaľ ide o argument otca týkajúci sa styku dieťaťa s jeho príbuznými, tento je možné plnohodnotne
realizovať v rámci už existujúcej súdnej úpravy styku, prípadne tento môže byť predmetom samostatnej
úpravy v konaní vo veci samej. Nie je však argumentom pre potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
dieťaťa.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, podľa ktorého súd prvej
inštancie posúdil vec správne, ak návrh otca zamietol. Prvostupňový súd rozhodne vo veci samej po
riadne vykonanom dokazovaní, v rámci ktorého bude dôkladne skúmať všetky vyjadrenia účastníkov
konania ako aj predložené dôkazy.

18. O trovách odvolací súd nerozhodoval, pretože v súlade s § 58 ods. 1 CMP sa o nich rozhodne
až v konečnom rozhodnutí.

19. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).