Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4Pu/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1726200347
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:1726200347.2

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C., štátny občan SR, do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica D. D., E. F. XX, D., takto

r o z h o d o l :

Prevzatie A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., štátny občan SR, do zdravotníckeho zariadenia:
Psychiatrická nemocnica D. D., E. F. XX, D., dňa 29.1.2026 o 13:21 hod. bolo prípustné.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.1.2026 o 7:29 hod. oznámila Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v Pezinku (ďalej len
„zdravotnícke zariadenie“) súdu v zmysle ust. § 253 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, že A.
B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. (v oznámení zdravotníckeho zariadenia uvedené bydlisko G. X, C.
– pozn. súdu) (ďalej len „umiestnená“) bola prijatá do zdravotníckeho zariadenia dňa 29.1.2026 o 13:21
hod. bez svojho písomného informovaného súhlasu. Uznesením č. k. 4Pu 4/2026 – 2 zo dňa 30.1.2026
začal súd konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia podľa

ust. § 253 ods. 1 C.m.p.
2. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční
spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného
stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada
umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
3. Podľa § 261 C.m.p., súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré

môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
4. Podľa § 262 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej
slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín
od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s názorom ošetrujúcej lekára E. A. H., ktorý uviedol,

že ide o rehospitalizáciu pacientky. V PN PP v Pezinku bola hospitalizovaná v januári tohto roku pre
vážnu intoxikáciu po suicidálnom pokuse, prepustená 16.1.2026. Aktuálne sem bola preložená z JIS
Nemocnice Bory v Bratislave 27.1.2026 po závažnom siucidálnom pokuse, intoxikovaná viacerými
medikamentmi a s viacerými bodnými ranami v oblasti brucha, ktoré si spôsobila sama. V čase príjmu
v Nemocnici Bory mala poruchu vedomia, PN PP nemá informáciu, či bol administrovaný písomný
informovaný súhlas pacientky, predpoklad je, že išlo o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

Prijatá tam bola 27.1.2026. U pacientky sa jedná o opakovaný suicidálny pokus závažného charakteru,
aj aktuálne udáva suicidálne myslenie a tendencie u nej pretrvávajú. Vzhľadom na to je nutná jej liečba aj
bez jej súhlasu z dôvodu ohrozenia jej zdravia a života /ako psychického, s poukazom na predchádzajúci
závažný suicidálny pokus len pred niekoľkými týždňami, tak aj fyzického v dôsledku následkov na
zranení dutiny brušnej/. Od predošlej hospitalizácie je liečená na depresívnu poruchu. Nemá vedomosť,
či v Bratislave udelila informovaný súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ústavnou formou,

predpokladá, že to mohli administratívne riešiť až po tom, čo nadobudne vedomie. Vzhľadom na jejaktuálny zdravotný stav /imobilitu pre pretrvávajúce zranenie brušnej dutiny a neschopnosť vnímať
okolie/ odporučil iba vzhliadnutie pacientky na lôžku.
6. Súd vzhliadol umiestnenú na lôžku /izba č. 6 ženského oddelenia, aj v prítomnosti primára oddelenia/.

Išlo o ležiaceho pacienta, vnímanie okolia výrazne znížené, k svojej hospitalizácii v Bratislave a k
prípadnému udeleniu informovaného súhlasu nebola schopná nič uviesť, iba toľko, že nevie čo a či tam
podpisovala a nikto zo súdu ju tam nekontaktoval.
7. Z obsahu predloženej zdravotnej dokumentácie umiestnenej súd zistil, že umiestnená bola prijatá
do ústavnej zdravotnej starostlivosti v Nemocnici Bory a.s. v Bratislave dňa 27.1.2026 o 13:31 hod.,

privezená RZP po suicidálnom pokuse s poruchou vedomia a poranením brušnej dutiny. Prepustená /
administratívne/ bola dňa 29.1.2026 o 11:41 hod. s dg: otvorená rana brušnej dutiny, porucha
psychiky a správania zapríčinená užívaním sedatív alebo hypnotík – akútna intoxikácia, tržné poranenie
pečene, úmyselné samopoškodzovanie otravou antiepileptiká, sedatíva, hypnotiká, antiparkinsoniká,
psychotropné lieky nezatriedené inde s odporúčaním pravidelných preväzov bodných rán, pravidelná
kontrola krvného obrazu, pokračovať v ATB profilaxii, sledovanie vitálnych funkcií, ošetrovateľská

starostlivosť a psychiatrické konzílium. Umiestnená bola z Nemocnice Bory a.s. prevezená po
predchádzajúcom telefonickom avíze posádkou RZP do PN PP v Pezinku, kde bola prijatá dňa29.1.2026
o 13:21 hod. Z prepúšťacej správy Nemocnice Bory a.s. nevyplýva informácia, či bola umiestnenej
poskytovaná ústavná zdravotná starostlivosť s jej informovaným súhlasom. Z prijímacej správy PN
PP v Pezinku sa uvádza, že podľa informácie od syna umiestnenej bola 2 týždne dozadu prepustená

po suicidálonom pokuse na základe problémov s hazardnými hrami. Pacientka bola privezená na
nosidlách, pri vedomí, nálada depresívna, afektivita labilná, lakrimozita, poruchy vnímania neprítomné,
myslenie koherentné, v tempe, obsahy adekvátne, bez bludov a aktuálne bez suicidálnych ideácií,
správanie aktuálne bez porúch, dyssomnia, hyporexia s váhovým úbytkom. Diagnostický záver: F43.2
- adaptačné poruchy /stavy subjektívneho utrpenia a emočnej nepohody, ktoré vznikajú ako reakcia

na výraznú životnú zmenu alebo stresovú situáciu, prejavujú sa narušením sociálneho fungovania,
úzkosťou, depresiou či poruchami správania/.
8.Šetrenímexoffosúdnezistiludeleniepísomnéhoinformovanéhosúhlasuumiestnenejsposkytovaním
zdravotnej starostlivosti ústavnou formou v Nemocnici Bory a.s. v Bratislave, ani vedenie konania
oprípustnostiprevzatiaumiestnenejdozdravotníckehozariadeniamiestnepríslušnýmMestskýmsúdom

Bratislava II.
9. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
zdravotnej starostlivosti“), ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas
podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť

do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O
zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno
vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo
na zabezpečenie jej okolia.
10. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas sa nevyžaduje v

prípadeambulantnejstarostlivostialeboústavnejstarostlivosti,akideoosobu,ktorávdôsledkuduševnej
choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne
zhoršenie jej zdravotného stavu.
11. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, ošetrujúci zdravotnícky pracovník
je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o

možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti
(ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osobu, ktorej sa má zdravotná
starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila.
12.Podľa§9ods.5zákonaozdravotnejstarostlivosti,akpominúdôvodynaprevzatieosobydoústavnej
starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu prepustiť z

ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 a 5).
13. Podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas je preukázateľný
súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona.
Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému
predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36

ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2).
14. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas dáva, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť.15. Podľa § 253 ods. 1 C.m.p., zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín
prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke

zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania
informovaného súhlasu.
16. Podľa § 253 ods. 2 C.m.p., ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s
informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto
zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia.

17. Podľa § 264 C.m.p., zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď
súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenie bolo prípustné.
18. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do
ústavnej starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k
zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný
do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v

ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom
zariadení (tzv. detenčné konanie).
19. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení začne súd z úradnej povinnosti
a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu
do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje

prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, je výsluch umiestneného a ošetrujúceho lekára. Aj keď v
konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súd nenariaďuje
pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom
zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že vypočuje umiestneného a jeho
ošetrujúceho lekára. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia zdravotníckeho zariadenia

identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do zdravotníckeho zariadenia prevzatá a tiež na
základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si súd sám na základe
priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je
jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o
schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu.

20. Hmotnoprávne podmienky na obmedzenie osobnej slobody bližšie ustanovuje zákon, konkrétne § 6
ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej
starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy

ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
21. Z uvedeného vyplýva, že na rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho
zariadenia súdy musia skúmať kumulatívne splnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok, a to či: a)
osoba, ktorá bola zadržaná, trpí duševnou poruchou alebo sa u nej prejavujú príznaky takej poruchy, b)
táto osoba ohrozuje seba alebo ohrozuje svoje okolie a toto konanie je vyvolané duševnou poruchou

alebo u nej hrozí z dôvodu duševného ochorenia vážne zhoršenie zdravotného stavu.
22.Právonaosobnúslobodusazaručuječlánkom17ÚstavySR.Procesnézárukyzákonnostizadržania
fyzickej osoby na základe § 6 ods. 9 písm. d) obsahuje Civilný mimosporový v § 252 a nasl. tak,
aby v odôvodnených prípadoch mohol poskytovateľ' zdravotnej starostlivosti (zdravotnícke zariadenie)
poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na prejavenú vôľu pacienta, avšak po splnení presne

stanovených podmienok. Prostriedkom pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti je tu totiž zadržanie
osoby, ktoré predstavuje nútené obmedzenie osobnej slobody, čím poskytovateľ' zasahuje minimálne
do dvoch ústavných práv a to práva na osobnú slobodu, a práva na súkromie/ochranu integrity. Je
pochopiteľné, že takéto obmedzenie si vyžaduje zákonnú reguláciu z pohľadu hmotného práva, ako
aj definovaním procesných záruk zákonnosti tohoto postupu. Článok 17 ods. 6 Ústavy SR určuje, že

prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu,
ustanovuje zákon a tým je Civilný mimosporový poriadok, ktorý v § 252 až § 271 upravuje osobitné
konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv.
detenčné konanie).
23. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení má úzku

súvislosť s hmotnoprávnou úpravou obsiahnutou v Zákone o zdravotnej starostlivosti, ktorá okrem
iného určuje, kedy je možné fyzickú osobu bez jej písomného súhlasu prevziať do ústavnej
starostlivosti. Úprava detenčného konania je založená na povinnosti ústavu do 24 hodín oznámiť
súdu buď prevzatie chorého bez jeho súhlasu, alebo zadržanie chorého, ktorý síce pôvodne súhlasils ústavnou starostlivosťou, avšak v jej priebehu súhlas s ústavnou starostlivosťou odvolal. Zmyslom
uvedenej právnej úpravy je kontrola a zabránenie možnému zneužitiu prevzatia a držania chorého v
zdravotníckom zariadení.

24. V konaniach, ktoré sa týkajú osobnej slobody na to, aby nedošlo k porušeniu základných práv,
musí byť dodržaný zákonom predpokladaný procesný postup, ktorý nadväzuje na jeho ústavnoprávne
základy tak, ako vyplývajú z článku 17 ods. 6 Ústavy SR a článku 5 ods. 1 písm. e) Dohovoru. Preto
v prípade konania o prípustnosti prevzatia v zdravotníckom zariadení platí východisko, vyjadrené v
rozsudku Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/93, podľa ktorého akt aplikácie práva nie je nezákonný

iba vtedy, keď jeho výrok je v rozpore so zákonom, ale nezákonný je aj vtedy, keď pred jeho vydaním
orgán, aplikujúci právo, nedodrží alebo poruší zákon.
25. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva rozpor medzi prevzatím umiestnenej do zdravotníckeho
zariadenia nemocnica Bory a.s. v Bratislave dňa 27.1.2026 o 13:31 hod. bez písomného informovaného
súhlasu umiestnenej, resp,. bez oznámenia jej prevzatia do 24 hodín /t. j. do 28.1.2026 13:31
hod. / miestne príslušnému súdu, bez reálneho prerušenia obmedzenia osobnej slobody umiestnenej,

prevezenej do zdravotníckeho zariadenia PN PP v Pezinku a oznámením dňa 30.1.2026 o 7:29 hod.
zdravotníckeho zariadenia PN PP v Pezinku o prevzatí umiestnenej dňa 29.1.2026 o 13:31 hod.
Lehota 24 hodín na podanie oznámenia začína plynúť od prvého momentu obmedzenia osobnej
slobody umiestneného, pričom na jej plynutie nemá vplyv zmena poskytovateľa, u ktorého umiestnenie
pokračuje. Vyhotovenie „prepúšťacej správy“ sa v zmysle ustálenej súdnej praxe považuje len za

administratívne prerušenie obmedzenia osobnej slobody. Keďže zdravotnícke zariadenie PN PP
oznámilo súdu prevzatie umiestnenej 30.1.2026 o 7:29 hod.., zákonná lehota podľa § 253 ods. 1 CSP
nebola dodržaná.
26. Podľa rozsudku Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 79/93 zo dňa 15.09.1993: „Súčasťou
konania súdu vo veci zákonnosti prevzatia do ústavnej zdravotníckej starostlivosti musí byť aj

preskúmanie otázky, či zdravotnícke zariadenie splnilo svoju povinnosť oznámiť súdu prevzatie chorého
bez súhlasu do 24 hodín od obmedzenia slobody chorého prevzatím do ústavnej zdravotníckej
starostlivosti. Zmeškanie tejto lehoty platná právna úprava (ústava aj ústavný zák. č. 23/1991 Zb.)
neumožňuje odpustiť. Odpustením zmeškania lehoty by sa v tomto prípade závažne porušila ochrana
osobnej slobody garantovaná v čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a oslabila by sa právna

istota, že k obmedzeniu osobnej slobody dôjde jedine v súlade so zákonom. Ak súd zistí, že k
oznámeniu prevzatia do ústavnej zdravotníckej starostlivosti došlo neskôr ako v ústavou predpísanej
lehote, prevzatie do ústavnej zdravotníckej starostlivosti nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,
ani s Občianskym súdnym poriadkom (pozn. aktuálne C.s.p.)."
27. Súd, vzhľadom na výsostne individuálne okolnosti tohto konkrétneho prípadu dôsledne zvažoval

stret ústavného práva umiestnenej na osobnú slobodu, integritu a súkromie s ústavným právom na život
a zdravie, ako aj zákonný a ústavne konformný postup súdu v tomto konaní a dospel k záveru o prednosti
práva na život a zdravie umiestnenej pred splnením zákonom stanovenej podmienky /24 hodín na
podanie oznámenia/ prípustnosti prevzatia do ústavnej zdravotnej starostlivosti. Kolízia práva na osobnú
slobodu a ochranu života predstavuje stret dvoch ústavných hodnôt, kde život má primárne postavenie.

V prípadoch ohrozenia (napr. nutná obrana, záchrana života, psychiatrická hospitalizácia) môže byť
osobnáslobodaobmedzená,akjetonevyhnutnénazáchranuživotaalebozdravia,vsúladesozákonom
a zásadou proporcionality. Právo na život (najvyššia hodnota) často vyžaduje zásah do osobnej slobody
jednotlivca, ktorý si ohrozuje život (pokus o samovraždu) alebo ohrozuje život iných. Osobná sloboda
neznamená absolútnu voľnosť, ak konanie ohrozuje práva iných alebo život samotný. Súd preto týmto

rozhodnutím obmedzil slobodu umiestnenej za účelom odvrátenia nebezpečenstva primárne na jej
živote, keď podľa lekárskych správ, vyjadrenia ošetrujúceho lekára a taktiež primára ženského oddelenia
PN PP v Pezinku v prípade prepustenia umiestnenej zo zdravotníckeho zariadenia je ohrozený život
umiestnenej v dôsledku pretrvávajúcich traumatických zmien v dutine brušnej, sekundárne z pohľadu
psychiatrického existuje reálna hrozba opätovného ohrozenia života a zdravia umiestnenej opätovným

suicidálnym pokusom. Ústavný súd pri kolízii práv zvažuje intenzitu zásahu a preferuje zachovanie
života, pokiaľ je zásah do slobody nevyhnutný. Rovnako tak právo na ochranu života a zdravia (čl.
15 Ústavy SR) má v prípade existencie dôvodnej obavy z jeho ohrozenia spravidla prednosť pred
osobnou slobodou, no zásah musí byť primeraný, odôvodnený a časovo obmedzený. V danom
prípade súd považuje zásah do osobnej slobody umiestnenej za daných okolností za primeraný,

odôvodnený/nevyhnutný a je aj časovo obmedzený, keďže po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude
súd pokračovať v konaní o prípustnosť držania umiestnenej v zdravotníckom zariadený procesným
postupom, upraveným v §§ 265 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa§355ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„C.s.p.“),protiuzneseniusúduprvejinštancie

je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 59 C.m.p., odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo
vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa
§ 304 písm. f).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 C.m.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C.m.p., odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.