Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123474645
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:6123474645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.

Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: B.
X,XXXXXC.,zastúpená:Mgr.TomášMatúšek,advokátsosídlomJamnického8,84105Bratislavaproti
žalovanému: D. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F. XX, XXX XX G., zastúpený: BREZOVAN s. r. o., so
sídlom Francisciho 2383/1, 811 08 Bratislava, IČO: 55 328 881, o zaplatenie 5 000 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.: 100C/21/2024 – 151 zo dňa 19.
novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 5 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5 000 eur od 14.08.2023
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti konanie zastavil.
Výrokom III. priznal žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 99,26 %.

1.1 Napadnutý rozsudok právne odôvodnil poukazom na ustanovenie § 774 až 777, § 517 ods. 2, § 563,

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z., § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“).

1.2 Vecne dôvodil tým, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 5 000 eur spolu
s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnila tým, že žalovaný prejavil
záujem o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom novoobjaveného

dedičstva po poručiteľoch H. I. a D. I.. Žalovaný mal záujem, aby mu žalobkyňa sprostredkovala
predaj týchto nehnuteľností, čo viedlo k ich vzájomnej e-mailovej komunikácii a následne k uzatvoreniu
sprostredkovateľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Odmena za sprostredkovanie bola
dohodnutá vo výške 5 000 eur, splatná po prevode vlastníckeho práva k pozemkom jednotlivých
vlastníkov na žalovaného. Kúpne zmluvy boli uzatvorené 18. 07. 2023 a vklad vlastníckeho práva
bol povolený 27. 07. 2023, žalovaný si však svoju povinnosť zaplatiť dohodnutú odmenu nesplnil,
hoci jej existenciu viackrát potvrdil v e-mailovej komunikácii. Žalovaný namietal, že medzi stranami

nebola uzatvorená sprostredkovateľská zmluva a že žalobkyňa nekonala ako sprostredkovateľ, ale vo
vlastnom záujme, prípadne v záujme predávajúcich. Tvrdil, že žalobkyňa sa pôvodne prezentovala
ako advokát a deklarovala, že nehnuteľnosti najskôr nadobudne sama alebo jej rodinní príslušníci a
následne ich predá žalovanému. Podľa žalovaného žalobkyňa konala v rozpore s dobrými mravmi,keď zvyšovala jednotkovú cenu za m2 v neprospech žalovaného, a zároveň nemala oprávnenie
na sprostredkovanie predaja nehnuteľností ani na poskytovanie právnych služieb. Z tohto dôvodu
odmietol zaplatiť akúkoľvek odmenu. Žalobkyňa uviedla, že tvrdenia žalovaného sú nepravdivé a

nepreukázané, pričom poukázala na konkrétne e-maily, v ktorých jej žalovaný výslovne navrhol a
opakovane potvrdil odmenu vo výške 5 000 eur za jej služby, vrátane ponuky na poskytnutie preddavku.
Z komunikácie podľa nej jednoznačne vyplýva, že žalovaný ju požiadal o sprostredkovanie predaja
nehnuteľností, keďže mala možnosť komunikovať s budúcimi predávajúcimi. Namietala, že jednotkovú
cenu za m2 neurčovala ona, ale iba tlmočila požiadavky spoluvlastníkov nehnuteľností, pričom konečná

cena bola výsledkom kompromisu, s ktorým žalovaný sám súhlasil. Zdôraznila, že zmluva bola
uzatvorená v písomnej forme prostredníctvom e-mailovej komunikácie a že zákon nevyžaduje pre
sprostredkovateľskú zmluvu osobitnú písomnú formu. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení zotrval na
názore, že medzi stranami nešlo o sprostredkovateľský vzťah, ale o rokovania medzi budúcim kupujúcim
a osobou, ktorá zastupovala predávajúcich, pričom poukazoval najmä na e-maily, z ktorých podľa neho
vyplýva, že žalobkyňa aktívne presadzovala vyššiu cenu v prospech svojej rodiny. Žalobkyňa na tieto

tvrdeniareagovalaďalšímpodaním,vktoromzopakovala,žežalovanýjutelefonickyajpísomnepožiadal
o sprostredkovanie prejednania novoobjaveného dedičstva a následného predaja nehnuteľností za
dohodnutúodmenu5000eur,pričomtútoodmenužalovanýviazalnaúspešnésprostredkovaniepredaja
aspoň časti podielov. Žalovaný vo svojom poslednom vyjadrení zhrnul svoju obranu, založenú najmä
na tvrdení o rozpore konania žalobkyne s dobrými mravmi. Po otvorení pojednávania žalobkyňa vzala

žalobu späť v časti týkajúcej sa úroku z omeškania za obdobie od 28.07.2023 do 13.08.2023, s čím
žalovaný súhlasil.

1.3 Z dokazovania vykonaného výsluchmi žalobkyne, žalovaného, oboznámením e-mailovej
komunikácie a listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že žalovaný kontaktoval žalobkyňu s

návrhom, aby zabezpečila prejednanie novoobjaveného dedičstva k ním označeným nehnuteľnostiam
a sprostredkovala komunikáciu medzi ním a dedičmi. Za túto činnosť jej navrhol odmenu 5 000 eur,
ktorú následne opakovane potvrdil e-mailom. Činnosť žalobkyne spočívala v komunikácii s úradmi,
získavaní informácií o dedičskom konaní a v tlmočení ponúk a protinávrhov medzi žalovaným a dedičmi.
Kúpna cena sa postupne vyvíjala od pôvodných 30 eur/m2 cez návrh 40 eur/m2 zo strany dedičov

až po kompromisnú cenu niečo vyše 34 eur/m2, s ktorou žalovaný súhlasil. Z výsluchu žalobkyne
zistil, že hoci bola zapísaná v zozname advokátov, nikdy neposkytovala právne služby, neprezentovala
sa ako právna zástupkyňa a nemala so žalovaným ani dedičmi uzatvorené plnomocenstvo. Súd
prvej inštancie mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy
o sprostredkovaní, ktorej predmetom bolo vytvorenie príležitosti žalobkyňou pre žalovaného uzatvoriť

kúpne zmluvy s dedičmi po poručiteľoch H. I. a D. I. k nehnuteľnostiam – parcelám registra „E“
č. 3522 a 3523 v katastrálnom území A. J. K. C. za odmenu 5 000 eur. Žalobkyňa zabezpečila
prejednanie novoobjaveného dedičstva, priebežne informovala žalovaného o stave dedičských konaní
a tým splnila svoju povinnosť sprostredkovateľa, pretože vytvorila žalovanému možnosť uzatvoriť kúpne
zmluvy s dedičmi. Súd prvej inštancie súčasne zistil, že otázka kúpnej ceny nebola súčasťou dohody o

sprostredkovaní pri jej uzatváraní a začala sa riešiť až v decembri 2022, teda po ukončení dedičského
konania po jednom z poručiteľov. Nie je preto možné viazať vyplatenie odmeny na podmienky,
ktoré neboli obsahom zmluvy. Povinnosť žalobkyne zo zmluvy sa skončila vytvorením príležitosti pre
žalovaného uzatvoriť kúpne zmluvy s novými vlastníkmi, pričom samotné dojednávanie kúpnej ceny
medzi dedičmi a žalovaným bolo nad rámec jej povinností. Bolo výlučne na žalovanom, či a za akých

podmienok kúpne zmluvy uzavrie. Žalobkyňa splnila podmienky zmluvy tým, že zabezpečila prejednanie
dedičstva a sprostredkovala možnosť predaja aspoň časti podielov, vznikol jej nárok na dohodnutú
odmenu 5 000 eur. Skutočnosť, že žalovaný žalobkyňu následne využíval ako osobu na komunikáciu s
dedičmi o výške kúpnej ceny, ani to, že výsledná kúpna cena nezodpovedala jeho predstavám, nemá
vplyv na vznik nároku na odmenu, keď výška kúpnej ceny nebola podmienkou jej vyplatenia.

1.4 Prvoinštančný súd konštatoval ako nadbytočné zaoberať sa sporom o to, či žalobkyňa iba tlmočila
požiadavky dedičov alebo vystupovala ako ich zástupca, pretože tieto otázky nemali význam pre
posúdenie nároku na odmenu. Zdôraznil, že súd nie je povinný reagovať na všetky tvrdenia strán, ale
len na tie, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa žalovaného preukázateľne vyzvala na

zaplatenie odmeny dňa 03.08.2023, pričom mu poskytla lehotu na zaplatenie do 13.08.2023. Žalovaný v
tejto lehote odmenu neuhradil, dostal sa do omeškania, a preto súd priznal žalobkyni úroky z omeškania
od 14.08.2023 v zákonnej výške.1.5 V časti trov konania súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa nebola úspešná v časti o zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5 000 eur od 28.07.2023 do 13.08.2023, v ktorej
časti bolo konanie zastavené zavinením žalobkyne, nakoľko zobrala žalobcu v uvedenej časti späť po

vypočutí predbežného názoru súdu. Žalobkyňa tak bola neúspešná v rozsahu 0,37%. Celkový úspech
žalobkyne predstavuje 99,26%, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III.

2. Proti prvoinštančnému rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a

že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h) C. s. p.).

2.1 Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam keď pri hodnotení dokazovania prihliadal na skutočnosti, ktoré z dôkazov
nevyplynuli, a naopak neprihliadol na preukázané skutočnosti. Nesúhlasil najmä s tým záverom súdu,

podľa ktorého otázka kúpnej ceny nebola predmetom dohody pri uzatváraní sprostredkovateľskej
zmluvy, a preto nie je možné viazať vyplatenie odmeny za sprostredkovanie na podmienky, ktoré neboli
súčasťou zmluvy. Podľa žalovaného je preukázané, že žalobkyňa konala predovšetkým vo vlastnom
záujme alebo v záujme predávajúcich – svojich rodinných príslušníkov – a nie v prospech žalovaného
ako záujemcu. Konala v priamom rozpore so záujmami žalovaného, keď sa snažila, aby žalovaný

zaplatiť za predmetné nehnuteľnosti vyššiu sumu ako bolo dohodnuté. Žalovaný poukázal na to, že
pôvodne bola medzi stranami komunikovaná kúpna cena 30 eur za m2, pričom žalobkyňa neskôr
požadovala cenu 40 eur za m2, čo viedlo k tomu, že žalovaný napokon zaplatil celkovú sumu 27 000
eur namiesto pôvodne uvažovaných 23 636 eur. Takéto konanie považuje za dôkaz, že žalobkyňa
neobstarávala záležitosť pre žalovaného, ale vyjednávala podmienky výhodné pre predávajúcich. Z e-

mailovej komunikácie zo dňa 11.12.2022 podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sama
iniciovala rokovania o zvýšení ceny a snažila sa žalovaného presvedčiť, aby s vyššou cenou súhlasil,
čo je nezlučiteľné s postavením sprostredkovateľa konajúceho v prospech záujemcu. Prvoinštančný
súd sa podľa žalovaného v odôvodnení rozsudku vôbec nevyrovnal s jeho argumentáciou o rozpore
konania žalobkyne s dobrými mravmi a neposkytol žiadne vysvetlenie, prečo jej napriek tomu nárok

priznal. Z predloženej komunikácie jasne vyplýva, že vzťah medzi stranami mal charakter rokovania o
podmienkach budúcej kúpnej zmluvy, nie sprostredkovania uzavretia zmluvy pre záujemcu. Podmienky
sprostredkovateľskej zmluvy v zmysle § 774 až 777 Občianskeho zákonníka neboli splnené, pretože
žalobkyňa nekonala v jeho záujme a výsledok nebol dosiahnutý jej pričinením v prospech žalovaného.
Takéto konanie považuje za rozporné s dobrými mravmi, v dôsledku čoho má byť akákoľvek ústne

dojednaná sprostredkovateľská zmluva absolútne neplatná. Zároveň uviedol, že v dôsledku konania
žalobkyne utrpel škodu, pretože bol uvedený do omylu ohľadom podmienok kúpy a uzavrel zmluvu,
ktorá bola pre neho nevýhodná.

2.2 Odvolacím návrhom sa žalovaný domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil,

vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, pričom svoje
rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že medzi

žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená sprostredkovateľská zmluva, pričom žalovaný si svoj záväzok
zaplatiť žalobkyni dohodnutú odmenu za sprostredkovanie vo výške 5 000 eur nesplnil ani čiastočne,
hoci túto povinnosť opakovane potvrdzoval v e-mailovej komunikácii. Žalobkyňa poukázala aj na
vyjadrenia samotného žalovaného na pojednávaní dňa 19.11.2024, z ktorých jasne vyplýva uznanie
existencie sprostredkovateľskej zmluvy a riadneho výkonu sprostredkovateľskej činnosti. Žalovaný na

pojednávaní uviedol, že zmluva síce nebola uzavretá písomne, no existovala, potvrdil, že žalobkyňa
vykonala všetko v poriadku, opakovane ju označil za sprostredkovateľku a predmet sporu pomenoval
ako províziu. Zároveň sám potvrdil, že konečnú kúpnu cenu vo výške 27 000 eur navrhol on. Žalobkyňa
zdôraznila, že práve žalovaný prostredníctvom nej túto cenu predávajúcim navrhol, tí ju akceptovali a
následne bola uzatvorená kúpna zmluva, čo vyvracia jeho tvrdenia o údajnom porušení dobrých mravov

zo strany žalobkyne. Záverom žalobkyňa uvádza, že k ostatným námietkam žalovaného uvedeným v
odvolanísaužvyjadrilavpísomnýchpodaniach,ajnapojednávaníanatýchtostanoviskáchnaďalejtrvá.4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou sporu (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
písm. f) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s.
p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Uplatnenou žalobou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 5 000 eur z dôvodu
uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Predmetom zmluvy bolo podľa žalobkyne sprostredkovanie prevodu pozemkov od ich nadobúdateľov
v rámci dedičského konania. Odmena za sprostredkovanie predaja pozemkov bola medzi sporovými
stranami dohodnutá na sumu 5 000 eur a mala byť žalobkyni zaplatená zo strany žalovaného
po vykonaní prevodu vlastníckeho práva k pozemkom medzi žalovaným a jednotlivými vlastníkmi
pozemkov. Vlastnícke právo k pozemkom bolo na žalovaného prevedené, vklad vlastníckeho práva bol

katastrálnymúradompovolený,žalovanýsisvojzáväzokzaplatiťžalobkyniodmenuzasprostredkovanie
predaja pozemkov nesplnil.

6. V úvode svojho odvolania žalovaný uviedol, že odvolaním napáda prvoinštančný rozsudok v celom
rozsahu. Z textu odvolania však nevyplýva, že by sa v odvolaní aplikované odvolacie dôvody vzťahovali

aj na výrok II., ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti (v časti príslušenstva) zastavil konanie.
Žalovaný výrok II. v texte odvolania výslovne nenapadol, nespomína žiadne dôvody nesprávnosti tohto
výroku, naviac z obsahu spisu vyplýva, že so späťvzatím žaloby v časti príslušenstva vyslovil súhlas.
Odvolací súd preto posúdil odvolanie žalovaného v zmysle čl. 11 ods. 1 C. s. p. podľa jeho obsahu
a dospel k záveru, že žalovaný svojím odvolaním zastavujúci výrok II. prvoinštančného rozsudku

nenapadol. Predmetom odvolacieho konania je preto podľa obsahu odvolania len preskúmanie vecnej
správnosti výrokov I. a III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v rámci odvolateľom použitých
odvolacích dôvodov v spojení s jeho odvolacou argumentáciou.

7. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd, s prihliadnutím na rozsah a dôvody

odvolania, preskúmal správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobe vyhovel,
keď mal za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní,
z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva len povinnosť žalobkyne zabezpečiť prejednanie novoobjaveného
majetku k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam a následne sprostredkovať predaj predmetných
nehnuteľností aspoň od časti dedičov. Samotné dojednanie kúpnej ceny nebolo predmetom dohody

o sprostredkovaní. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
riadne splnila, vytvorila pre žalovaného príležitosť uzatvoriť zmluvu s dedičmi pozemkov, vznikol jej preto
nárok na dohodnutú odmenu vo výške 5 000 eur.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak

je vo výroku vecne správne.

9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

10. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisového materiálu vo veci, dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu dostatočnom pre posúdenie
žalobkyňou uplatneného nároku a rozhodnutie vo veci. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných

súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne
právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne, vyčerpávajúco odôvodnil, pričom sa
zároveň vyrovnal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci, vyrovnal sa aj s
relevantnými námietkami a argumentáciou sporových strán v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd sav celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť jeho
dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími
námietkami žalovaného uvádza nasledovné:

11. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. písm. f) C. s. p.), keď zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov
nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Podstata odvolacích námietok
žalovaného spočívala v tom, že súd prvej inštancie v rozpore s vykonanými dôkazmi dospel k

nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalobkyňa obstarávala záležitosť pre žalovaného. Naopak, podľa
žalovaného žalobkyňa konala v priamom rozpore s jeho záujmami, konala výlučne vo svojom záujme,
resp. v záujme predávajúcich, pretože sa snažila, aby žalovaný zaplatil za predmetné nehnuteľnosti
vyššiu sumu ako bolo dohodnuté. Neprináleží jej preto odmena za sprostredkovanie.

12. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

13. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 C. s. p. je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané
procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd

v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale
nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí
súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

14. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnoteniadôkazovsúdom,ktorýnezodpovedápostupuvyplývajúcemuzcitovanéhoustanovenia§191
ods. 1 C. s. p.. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak
by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo

inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmipreukázané,alebovyšlivkonanínajavo.Zanesprávnehodnoteniedôkazovjemožnéoznačiťaj
takú hodnotiacu úvahu súdu, ktorá je v rozpore so zásadami formálnej logiky. Odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. písm. f) C. s. p. je teda možné napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení
dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je

možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými
závermi.

15. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi

poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

16. V prvoinštančnom konaní súd správne zameral svoje dokazovanie na zistenie, či boli splnené
podstatné obsahové náležitosti sprostredkovateľskej zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia § 774
Občianskeho zákonníka, ktorými sú a) záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príležitosť k

uzavretiu zmluvy, b) záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak bude výsledok
dosiahnutý zásluhou sprostredkovateľa. Sprostredkovateľská zmluva nemusí byť písomná, stačí v nej
vymedziť všeobecnejšie obsah sprostredkovávanej zmluvy, i z tohto vymedzenia však musí byť zrejmé,
čo má byť sprostredkované.

17. Z dôkazu predloženého žalobkyňou - e-mailovej komunikácie so žalovaným z júna/júla 2022
v spojení s výsluchmi sporových strán súd prvej inštancie správne zistil vznik záväzku žalobkyne ako
sprostredkovateľky zabezpečiť žalovanému, ktorý mal záujem o kúpu špecifikovaných nehnuteľností,
aby prebehlo dedičské konanie o novoobjavenom majetku a „zastrešiť“ komunikáciu medzi žalovaným
a dedičmi týchto nehnuteľností, teda vytvoriť žalovanému príležitosť uzatvoriť zmluvy o prevode

špecifikovaných nehnuteľností s ich vlastníkmi (aspoň časťou z nich), ktorí ich nadobudli práve
v rámci konania o novoobjavenom dedičstve. Žalovaný ako odmenu navrhol žalobkyni 5 000
eur s tým, že odmena nie je závislá od toho, aby mu všetci dedičia predali svoje podiely na
nehnuteľnostiach, postačuje aj časť dedičov. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že bolinaplnené podstatné náležitosti sprostredkovateľskej zmluvy – záväzok žalobkyne obstarať príležitosť
pre žalovaného uzatvoriť kúpne zmluvy s budúcimi dedičmi (resp. s časťou dedičov) ku konkrétnym
pozemkom a záväzok žalovaného poskytnúť žalobkyni odmenu 5 000 eur ak aspoň časť dedičov

predá svoj podiel na pozemkoch žalovanému. Správny je aj záver súdu prvej inštancie o tom, že
z uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy nevyplynul záväzok žalobkyne dojednať kúpnu cenu v určitej,
žalobcom požadovanej výške. Z vykonaného dokazovania tiež nad všetku pochybnosť vyplynulo, že
žalobkyňa svoj záväzok splnila – zabezpečila prejednanie novoobjaveného majetku v dedičskom konaní
a vytvorila príležitosť na uzatvorenie kúpnych zmlúv medzi žalovaným a časťou dedičov – podielových

spoluvlastníkov pozemkov, o nadobudnutie ktorých mal žalovaný záujem. Svoje hodnotiace úvahy súd
prvej inštancie podrobne rozviedol najmä v ods. 22 a 23 odôvodnenia svojho rozhodnutia, s jeho
závermi sa odvolací súd – ako vecne správnymi, logickými a jednoznačne vyplývajúcimi z vykonaného
dokazovania, stotožňuje.

18. S námietkami žalovaného o tom, že žalobkyni neprináleží odmena za sprostredkovanie, pretože

konala výlučne vo svojom záujem, resp. v záujme predávajúcich, sa vyčerpávajúco vyrovnal už súd prvej
inštancie (ods. 22 a 23 odôvodnenia prvoinštančného rozsudku). S argumentáciou prvoinštančného
súdu sa odvolací súd stotožňuje a opakuje, že otázka kúpnej ceny za nehnuteľnosti nebola predmetom
sprostredkovateľskej zmluvy, naviac dodáva, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že samotné kúpne
zmluvy pripravoval žalovaný a navrhol aj kúpnu cenu 27 000 eur. Proces jednania o podmienkach

kúpnych zmlúv medzi dedičmi – spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a žalovaným už bol
samostatným procesom, nad rámec uzavretej zmluvy o sprostredkovaní, ako správne konštatoval aj
súd prvej inštancie.

19. Žalovaný napadol prvoinštančné rozhodnutie aj z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.). V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom
žalovaný namietal, že celé konanie žalobkyne je konaním v rozpore s dobrými mravmi, toto konanie
nemôže požívať ochranu a pri takomto konaní akákoľvek dojednaná sprostredkovateľská zmluva je
absolútne neplatným právnym úkonom, pretože žalobkyňa konala jednoznačne v rozpore so záujmami
žalovaného.

20. Predovšetkým je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. V preskúmavanej veci nie je dôvodná ani vyššie uvedená odvolacia námietka žalovaného. Ako
odvolací súd už skôr konštatoval, súd prvej inštancie zistil skutkový stav správne, tento korešponduje

s dôkazmi, ktoré boli vykonané. Z vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne okolnosti, z ktorých
by bolo možné vyvodiť konanie žalobkyne rozporné s dobrými mravmi. Žalobkyňa konala v súlade
s dojednanou sprostredkovateľskou zmluvou, obstarala pre žalovaného ním žiadanú príležitosť uzavrieť
kúpne zmluvy, z komunikácie medzi sporovými stranami – najmä zo strany žalovaného nevyplynula
žiadna nespokojnosť s postupom žalobkyne. Odvolací súd preto konštatuje, že aplikáciou ustanovenia

§ 774 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je dôvodné uzavrieť, že súd prvej inštancie rozhodol
vecne správne, pretože správne zistil skutkový stav a vyššie citované zákonné ustanovenie aplikoval aj
interpretoval správne. Prvoinštančný súd správne rozhodol závislým výrokom aj o náhrade trov konania,

keď priznal vo väčšej časti úspešnej žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu jej úspechu vo veci.
Odvolacie námietky žalovaného sú nedôvodné, odvolacie dôvody naplnené neboli, napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie preto odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne
správny potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p., pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu aj vzhľadom na to, že tu
neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trovkonania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).