Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. júl 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Csp/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120408771
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6120408771.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Hudecovou, v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zast.
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739,
proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E. E., o zaplatenie 5 540,51
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, doručeným súdu dňa
26. 10. 2020, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 540,51 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 455,18 Eur od 25. 03. 2020
do zaplatenia a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 24. 03. 2020, uzatvorenej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova
48,Bratislava,IČO:00151653,ažalobcom,postúpilpostupcanažalobcupohľadávkuvočižalovanému.
Žalobca uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu

v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po
dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 14. 03. 2017 zmluvu č.
5127160602, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, a na
základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch
splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa uvedenej zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 02. 12.
2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 01. 12. 2019, pričom vyzval žalovaného na úhradu

dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky ako aj ku dňu podania žaloby sumu vo výške 5 540,51 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo
výške 4 455,18 Eur, z riadneho úroku vo výške 938,43 Eur, z úroku z omeškania vo výške 108,38 Eur
a z poplatkov vo výške 38,52 Eur. Žalovaný po postúpení nevykonal žiadne úhrady. Žalobca si úrok z
omeškania uplatňuje počnúc dňom 25. 03. 2020, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky.

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil právny predchodca žalobcu súdu listinné dôkazy,
a to zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0219/2020/CE (č. l. 7-14 súdneho spisu), zmluvu o splátkovom
úverezodňa14.03.2017(č.l.15-17súdnehospisu),štandardnéeurópskeinformácieospotrebiteľskom
úvere(č.l.17rub-18súdnehospisu),informáciuoRPMN(č.l.19súdnehospisu),oznámenieovyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 02. 12. 2019 (č. l. 20 súdneho spisu), produktové obchodné podmienky
pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. (č. l. 21-25 súdneho spisu), všeobecné

obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. (č. l. 26-30 súdneho spisu), sadzobník (č. l. 31-43
súdneho spisu), výzvu zo dňa 16. 12. 2019 (č. l. 44 súdneho spisu), výzvu zo dňa 30. 10. 2019 (č. l. 45
súdneho spisu), výpis z úveru (č. l. 46-49 súdneho spisu), platobnú históriu (č. l. 50-59 súdneho spisu),
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 03. 2020 (č. l. 60 súdneho spisu), pokus o zmier zo dňa
02. 09. 2020 (č. l. 61 súdneho spisu), podací hárok č. EPH209910636 (č. l. 61 rub-62 súdneho spisu).

3. Dňa 06. 11. 2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz sp. zn. 38Up/148/2020,

ktorý však žalovanému nebolo možné doručiť do vlastných rúk. Následne žalobca navrhol pokračovaniev konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Na základe uvedeného sa v konaní ďalej
pokračovalo na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 11Csp/7/2021.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe na základe výzvy súdu formou uznesenia č. k. 11Csp/7/2021-87 zo
dňa 11. 02. 2022 uviedol, že s postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril zmluvu o spotrebnom
úvere na čokoľvek. Dostal sa do omeškania so splácaním úveru, nakoľko v rozhodujúcom období
stratil zamestnanie a dostal sa do platobnej neschopnosti. Uznáva, že na jeho strane existuje záväzok

z uvedenej zmluvy a tento je aj ochotný vyrovnať. V súčasnosti je zamestnaný, pričom jeho príjem
mu umožňuje vysporiadať nárok žalobcu formou splátok max. 100,00 Eur mesačne. Je nemajetný,
nevlastní žiadny nehnuteľný a ani žiadny hnuteľný majetok, mimo hnuteľných veci osobnej potreby.
Ďalej namietal miestnu príslušnosť OS Bratislava I a poukázal na to, že v tomto spore je daná miestna
príslušnosť Okresného sudu Banská Bystrica, v ktorého obvode mal aj má trvalý pobyt. Poukázal aj
na to, že spor v predmetnej veci má charakter spotrebiteľského sporu, preto sa domnieval, že konajúci

súd má postupovať v zmysle uvedeného ustanovenia, a to nielen vo vzťahu k poučovacej povinnosti,
ale aj v otázke rozsahu dokazovania, keď v oblasti spotrebiteľských sporov súd musí prihliadať aj na
ustanovenie § 297 CSP a teda mal by vo veci nariadiť pojednávanie a riadiť sa osobitnými ustanoveniami
o dokazovaní podľa § 295 a nasl. CSP, t. j. náležíte preskúmať, či nároky žalobcu nie sú v rozpore s
právami spotrebiteľa, najmä, keď žalovanou osobou je osoba bez právneho vzdelania. Zároveň žiadal

súd, aby v rámci svojho rozhodovania prihliadol na jeho majetkové pomery a umožnil mu po preskúmaní
veci splniť dôvodný nárok žalobcu formou splátok v max. výške 100,00 Eur/mesiac.

5. Následne Okresný súd Bratislava I. postúpil vec Okresnému súdu Banská Bystrica, kde bol spis
zaevidovaný pod spisovou značkou 18Csp/5/2023.

6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 09. 03. 2023 navrhol, aby
súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku s tým, že súhlasí, aby bola žalovanému v rozsudku uložená
povinnosť uhradiť vymáhanú sumu v pravidelných mesačných splátkach v sume vo výške 100,00 Eur
až do zaplatenia.

7. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu nevyužil.

8. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle § 180
CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, keď v podaní

označenom ako „Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní“, doručenom súdu elektronicky dňa 20.
07. 2023, právny zástupca žalobcu požiadal súd, aby v záujme hospodárnosti konania s prihliadnutím
na skutkový a právny stav veci rozhodol o žalobe na základe predložených dôkazov bez osobnej
účasti sporných strán a opätovne navrhol, aby súd v danej veci rozhodol rozsudkom pre uznanie.
Prílohoupredmetnéhopodaniabolaajšpecifikáciapostúpenejpohľadávky(č.l.136-138súdnehospisu).

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že môže splácať 100,00 Eur mesačne, spravil nejaký dlh, tak to treba
platiť.

9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, špecifikovanými v bode 2. a 8. tohto
rozhodnutia, pričom z uvedených listín ako aj z obsahu celého spisového materiálu zistil nasledovný

skutkový stav veci.
10. Dňa 14. 03. 2017 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená zmluva
o splátkovom úvere, titulom ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému poskytnúť
splátkový úver – spotrebný úver Čokoľvek, v sume 5 000,00 Eur s ročnou fixnou úrokovou sadzbou po
zohľadnení zľavy 10,90 %, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 13,10 %, s priemernou hodnotou

RPMN na trhu 13,31 %, s celkovou čiastkou spojenou s úverom 7 905,89 Eur, odplatou podľa
Občianskeho zákonníka 13,27 % ročne, so splatnosťou prvej splátky dňa 15. 04. 2017 a termínom
konečnej splatnosti úveru dňa 15. 03. 2025. Splatnosť ďalších splátok bola dohodnutá vždy do
15. dňa v mesiaci. Žalovaný sa úver zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach vo výške 82,38
Eur. Zároveň bolo dojednané poistenie v sume 3,62 Eur mesačne, splatné v termíne a periodicite

splátky úveru. V zmysle čl. III. bod 1 zmluvy o splátkovom úvere súčasťou zmluvy sú a) Všeobecné
obchodnépodmienkySlovenskejsporiteľne,a.s.,súčinnosťouod01.01.2015,b)Produktovéobchodné
podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., c) Sadzobník a d) podmienky
určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje.11. V zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové
úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. za prípad porušenia sa považuje omeškanie dlžníka so splácaním

pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace. Ak nastane niektorý z uvedených Prípadov porušenia Banka
môže: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky Banky a požadovať splatenie Pohľadávky Banky v
lehote, ktorú Banka oznámi v Oznámení o mimoriadnej splatnosti.

12. V zmysle bodu 6.3 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. písomnosť

doručovaná poštou je doručená tretí deň po jej odoslaní, v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj
keď Klient zmarí doručenie zásielky alebo sa o doručení zásielky nedozvedel. Banka zasiela písomnosti
spravidla vo forme obyčajnej listovej zásielky.

13.Výzvouzodňa30.10.2019právnypredchodcažalobcuoznámilžalovanému,žekudňu30.10.2019
je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 1 271,07 Eur s upozornením, že ak dlžnú sumu

do 15 dní od doručenia výzvy neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky
banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu.

14. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02. 12. 2019 právny predchodca žalobcu
žalovanému oznámil, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných

podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a. s., s účinnosťou od 1. 1. 2015
v aktuálnom znení – omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace a že z
uvedeného dôvodu banka vyhlásila ku dňu 01. 12. 2019 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy
s tým, že pohľadávka zo zmluvy je vo výške 5 301,48 Eur.

15. Výzvou zo dňa 16. 12. 2019 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že v prípade ak dlžnú
sumu, ktorá ku dňu 16. 12. 2019 predstavuje 5 326,38 Eur, neuhradí, banka je oprávnená postúpiť
pohľadávku tretej osobe.

16. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 03. 2020 právny predchodca žalobcu oznámil

žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0219/2020/CE uzatvorenej dňa 24.
03. 2020 postúpil pohľadávku banky spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia
žalobcovi.

17. Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 0219/2020/CE zo dňa 24. 03. 2020 právny predchodca žalobcu

ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému v sume 5 540,51 Eur (zostatok pohľadávky)
žalobcovi.

18. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník") prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania

alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

21. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopredvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

26. Podľa § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodný zákonník“) časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné

podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase postúpenia (ďalej ako „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu (pozn. § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších

predpisov) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného
predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

29. Predmetom daného konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie zostatku neuhradenej
dlžnej sumy poskytnutého úveru po jeho zosplatnení s príslušenstvom titulom zmluvy o splátkovom
úvere.30. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 14. 03. 2017 s právnym predchodcom
žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere. Z právneho hľadiska aj

napriek skutočnosti, že predmetná zmluva o úvere sa spravuje ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
a ide o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), ide zároveň aj o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca
žalobcuakododávateľposkytolžalovanému,ktorýnekonalvrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti,t.j.ako
spotrebiteľovi, finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach. Preto vychádzajúc

zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom
prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny
vzťah medzi zmluvnými stranami posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

31. V danom prípade súd nerozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, hoci to žalobca navrhol v reakcii
na vyjadrenie žalovaného, že uznáva, že na jeho strane existuje záväzok zo zmluvy o spotrebnom
úvere na čokoľvek a tento je aj ochotný vyrovnať formou splátok max. 100,00 Eur mesačne, keď
rozsudkom na základe uznania nároku môže súd rozhodnúť len vtedy, ak je prejav účastníka natoľko
určitý, že z neho možno urobiť nepochybný záver, že úkon smeruje k uznaniu nároku (pozri bližšie

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. novembra 1996, publikované v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 69/1996). Podľa F. XX/XXXX uznanie nároku účastníkom v priebehu občianskeho súdneho konania
musí súd zhodnotiť v zmysle ustanovenia § 132 OSP (pozn. teraz § 191 CSP), teda v súvislosti s
výsledkami vykonaného dokazovania, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo. V nadväznosti
na uvedené súd konštatuje, že obsah podania žalovaného zo dňa 03. 11. 2022 nemohol nepochybne

vyhodnotiť ako uznanie nároku v zmysle § 282 CSP, keď žalovaný v ňom zároveň s poukazom na
to, že spor v predmetnej veci má charakter spotrebiteľského sporu, výslovne žiadal, aby súd náležite
preskúmal, či nároky žalobcu nie sú v rozpore s právami spotrebiteľa a umožnil mu po preskúmaní
veci splniť formou splátok dôvodný nárok, t. j. nie celý uplatnený nárok žalobcu. Súd preto dospel
k záveru, že v posudzovanej veci nie sú splnené podmienky na to, aby rozhodol spôsobom upraveným

v ustanovení § 282 CSP, t. j. rozsudkom pre uznanie nároku. Takýto prejav žalovaného je podľa názoru
súdu možné považovať v spojení s obsahom žaloby len za zhodné tvrdenie sporových strán o určitej
skutočnosti, konkrétne o tom, že medzi právnym predchodcom žalobcu (t. j. so Slovenskou sporiteľňou,
a.s.) a žalovaným bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere a že žalovaný neplnil v stanovených
termínoch splátky, keď sám priznal, že sa dostal do omeškania so splácaním úveru.

32. Súd sa následne zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v danom konaní, ktorú súd skúma
z úradnej povinnosti, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. V tejto súvislosti
súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27. 10. 2021
(publikovaný v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2022 pod číslom 6),

z ktorého vyplýva, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej
povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o
bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým
súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.

33. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z
hmotného práva vyplýva nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní, respektíve mu vyplýva procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 z

29. 06. 2010). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca
preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom prípade
súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

34. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení

pohľadávok č. 0219/2020/CE zo dňa 24. 03. 2020 a preukazoval ju aj oznámením postupcu o postúpení
pohľadávky zo dňa 31. 03. 2020.35. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je
predmetom konania. Ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu s tým, že postúpenie

pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, kde na strane veriteľa vystupuje banka, je umožnené priamo
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, upravujúcim predpoklady a možnosti postúpenia pohľadávky zo
spotrebiteľského vzťahu aj na inú osobu ako je banka, t.j. banka môže postúpiť pohľadávku voči klientovi
i bez súhlasu klienta aj osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak je klient (dlžník) nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke,

ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškaných splátok pohľadávky. Predpoklady
postúpenia pohľadávky vzniknutej zo spotrebiteľského úveru sú zároveň upravené aj v § 17 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, keď predpokladom platného postúpenia je postúpenie len takej
pohľadávky, ktorá je po končenom termíne splatnosti alebo ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
(pozri rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 43CoCsp/2/2022 zo dňa 24. 02. 2022).

Uvedené predpoklady musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky s tým, že nesplnenie čo i
len jedného z nich spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy v časti postúpenia predmetnej pohľadávky v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko takéto postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom
rozpore so zákonom a ako také je neplatné nielen medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj
voči dlžníkovi. Na uvedený záver nemá vplyv ani prípadné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky

v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka, ktoré v takom prípade nemá voči dlžníkovi žiadne účinky.

36. Súd sa preto ďalej zaoberal, či v posudzovanom prípade ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou
pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, resp. či ide o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského

úveru.

37. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne
asplátkovéúverySlovenskejsporiteľne,a.s.,ktorýchpravdivosťžalovanývkonanínespochybnil,pričom
podľa bodu 8.1 písm. a) bola banka oprávnená v prípade omeškania dlžníka so splácaním pohľadávky

banky o viac ako 3 mesiace vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie
pohľadávky banky v lehote, ktorú banka oznámi v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

38. Právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka pri dlhu splatného
v splátkach je pre účely spotrebiteľských vzťahov sprísnené úpravou § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. Zákonná úprava splnenia predpokladov upravených v § 53 ods. 9 a § 565 druhá veta
Občianskeho zákonníka má kogentnú povahu. Znamená to, že len vtedy môže dôjsť k uplatneniu práva
na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak je splnená okrem iného
podmienka omeškania úhrady konkrétnej splátky po dobu 3 mesiacov a neuhradenia tejto splátky ku dňu
zosplatnenia úveru (pozri bližšie uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/24/2020

zo dňa 13. 05. 2020). K zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona. Nevyužitím práva
veriteľa požiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky alebo márnym
uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky nenastáva automaticky splatnosť celého dlhu, naďalej platí
dojednanie o plnení v splátkach, pričom právo veriteľa o zosplatnenie celého zostatku dlhu sa posúva
na obdobie po splatnosti ďalšej neuhradenej splátky.

39.Vdanomprípadežalobcatvrdil,žejehoprávnypredchodcaúvermimoriadnezosplatnilkudňu01.12.
2019. V spise sa však nachádza len oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02. 12. 2019.
Súd v tejto súvislosti konštatuje, že písomné upozornenie a výzva na úhradu dlžnej sumy podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka ako aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (realizácia práva veriteľa na

predčasné zosplatnenie úveru, ktorý sa mal uhrádzať v splátkach), má povahu jednostranného právneho
úkonu adresovaného dlžníkovi, ktorého účinky nemôžu nastať spätne (pozri napr. rozsudok Krajského
súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/15/2021 zo dňa 28. 06. 2021). Ako už bolo uvedené vyššie,
neuhradením čo i len jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace nenastáva automatická splatnosť
poskytnutého úveru v zmysle § 53 ods. 9 s použitím § 565 Občianskeho zákonníka, keď zosplatnenie

úveru je právom veriteľa, ktoré je viazané na prejav vôle veriteľa voči dlžníkovi, že takéto právo si aj
uplatní. Z povahy takéhoto uplatnenia práva veriteľa vyplýva, že sa nemôže jednať o žiaden interný
alebo navonok nerozpoznateľný úkon a postup veriteľa, ale naopak, musí sa jednať o taký prejav vôle
realizovaný rozpoznateľným spôsobom navonok voči jeho adresátovi, t.j. o také uplatnenie tohto práva,ktoré je adresované dlžníkovi a ktoré je zároveň veriteľom realizované v zmysle zákonných podmienok.
Využitie práva veriteľa na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka má
teda nepochybne povahu jednostranného právneho úkonu, ktorým dochádza k zmene obsahu záväzku.

Z uvedeného je preto nevyhnutné dospieť k záveru, že k zosplatneniu úveru nemôže dôjsť skôr, ako je
navonok prejavená vôľa veriteľa na zosplatnenie úveru (pozri bližšie uznesenie Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 43CoCsp/24/2020 zo dňa 13. 05. 2020, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 43CoCsp/2/2022 zo dňa 24. 02. 2022). Rovnako aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo
36/2020 zverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 jednoznačne definoval

„Vyhlásenie úveru za predčasne splatné“ za právny úkon a posudzoval dátum jeho vystavenia ako aj
jeho dôjdenia do sféry dispozície dlžníka. V posudzovanej veci je preukázateľná jediná skutočnosť, a to,
že navonok prejavil právny predchodca žalobcu vôľu zosplatniť úver až dňa 02. 12. 2019. Súd je preto
tohonázoru,žepokiaľnebolovyššieuvedenéprávonazosplatnenieúveruakoadresovanýjednostranný
právny úkon realizovaný podľa zákonných podmienok, nemohlo dôjsť k účinnému zosplatneniu úveru
už dňa 01. 12. 2019 (t. j. spätne).

40. Odhliadnuc od uvedeného, oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02. 12. 2019 nie
je možné priznať účinky platného zosplatnenia úveru zo zmluvy o splátkovom úvere aj z nasledovných
dôvodov.

41. V zmysle ust. § 53 ods. 9 v spojení § 565 Občianskeho zákonníka pre účinné zosplatnenie
spotrebiteľského úveru sa vyžaduje kumulatívne splnenie nasledovných podmienok, a to uplynutie
minimálne troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a výslovné upozornenie spotrebiteľa zo
strany dodávateľa (veriteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky
na výkon tohto práva, pričom upozornením je potrebné rozumieť adresovanú písomnosť, ktorá sa musí

nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, t. j. ak sa takéto upozornenie nedostane do sféry
dispozície jeho adresáta (spotrebiteľa), nevyvolá zamýšľané právne účinky. Preukázateľné doručenie
jednostranných právnych úkonov veriteľa (výzvy a oznámenia) do dispozičnej sféry dlžníka je tak jednou
z podmienok platného zosplatnenia úveru (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo
dňa 27. 10. 2021), pričom preukázanie dôjdenia (jednostranného) právneho úkonu (prejavu vôle) do

dispozičnej sféry dlžníka ako adresáta v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaťažuje veriteľa
ako odosielateľa (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15CoCsp/20/2023
zo dňa 28. júna 2023). V posudzovanom prípade však žalobca súdu nepredložil žiadny doklad
o tom, že výzva zo dňa 30. 10. 2019, v ktorej právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na
možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí do 15 dní od

doručenia výzvy, sa dostala do sféry dispozície žalovaného, a v tomto smere nenavrhol vykonať ani
žiadne dokazovanie. Rovnako aj účinky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ako jednostranného úkonu
môžu nastať najskôr doručením oznámenia o tejto skutočnosti dlžníkovi. Avšak žalobca súdu takisto
nepreukázal, že žalovanému bolo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 02. 12. 2019, rovnako ako
ani výzva zo dňa 16. 12. 2019 a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 03. 2020 doručené,

resp. že uvedené zásielky sa dostali do jeho dispozičnej sféry. V konaní tak nebolo ani preukázané,
že žalovaný objektívne mal možnosť oboznámiť sa s uvedenými prejavmi vôle právneho predchodcu
žalobcu, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je, aby sa určitá
ním tvrdená skutočnosť, rozhodná podľa hmotného práva, v konaní preukázala, t. j. aby ju súd uznal za
pravdivú, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.

42. Nepreukázanie splnenia podmienky doručenia výzvy, ako aj oznámenia o zosplatnení úveru do
dispozičnej sféry žalovaného postačuje na prijatie záveru o neúčinnom zosplatnení úveru zo strany
právneho predchodcu žalobcu (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
15CoCsp/6/2023 zo dňa 5. apríla 2023). Preto je možné uzavrieť, že v posudzovanom prípade tak ku

dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, keďže konečná splatnosť úveru mala nastať až
dňa 15. 03. 2025, a zároveň nebolo preukázané ani splnenie zákonných podmienok pre jeho platné
zosplatnenie.

43. Pokiaľ banka mienila pohľadávku voči žalovanému postúpiť, podliehala režimu zákona o bankách,

avšak aj § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa prvej vety (časť za bodkočiarkou) § 92
ods. 8 zákona o bankách týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o
spotrebiteľskomúverepodľaosobitnéhopredpisu,pričompodčiarousanachádzaodkazna§17ods.1a
2zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Zuvedenéhopotomvyplýva,žeajvprípadebankyjenevyhnutnýmpredpokladom pri postúpení pohľadávky zo spotrebiteľského úveru splnenie podmienky § 17 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. že sa jedná o postúpenie pohľadávky voči spotrebiteľovi,
ktorá je splatná (pozri rozhodnutie R 4/2021). Keďže súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli

splnené predpoklady zosplatnenia úveru, potom nedošlo k splneniu podmienky podľa § 17 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch a § 92 ods. 8 zákona o bankách o postúpení pohľadávky, ktorá je
splatná, a preto nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s. a žalobcom.

44. V prejednávanej veci išlo preto o postúpenie v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení
s § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a teda sa jedná o absolútne neplatný právny úkon
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže sa jedná o absolútnu neplatnosť, t. j. o úkon vykonaný v
rozpore s kogentnou zákonnou úpravou, nenastali jeho účinky a preto žalobca nepreukázal existenciu
aktívnej vecnej legitimácie v konaní, pričom preukázanie aktívnej vecnej legitimácie je základným
predpokladom úspechu žalobcu v konaní (pozri bližšie rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp.

zn. 43CoCsp/2/2022 zo dňa 24. 02. 2017). Z uvedeného dôvodu sa súd už ďalšími tvrdeniami sporových
strán nezaoberal a pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu voči žalovanému v celom
rozsahu zamietol (I. výrok).

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní

mal žalovaný úspech v celom rozsahu, vznikol mu aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP
súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania (II. výrok). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, doručeným súdu dňa
26. 10. 2020, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 540,51 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 455,18 Eur od 25. 03. 2020
do zaplatenia a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 24. 03. 2020, uzatvorenej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova

48,Bratislava,IČO:00151653,ažalobcom,postúpilpostupcanažalobcupohľadávkuvočižalovanému.
Žalobca uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu
v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po
dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 14. 03. 2017 zmluvu č.
5127160602, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, a na

základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch
splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa uvedenej zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 02. 12.
2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 01. 12. 2019, pričom vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky ako aj ku dňu podania žaloby sumu vo výške 5 540,51 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo

výške 4 455,18 Eur, z riadneho úroku vo výške 938,43 Eur, z úroku z omeškania vo výške 108,38 Eur
a z poplatkov vo výške 38,52 Eur. Žalovaný po postúpení nevykonal žiadne úhrady. Žalobca si úrok z
omeškania uplatňuje počnúc dňom 25. 03. 2020, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky.

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil právny predchodca žalobcu súdu listinné dôkazy,
a to zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0219/2020/CE (č. l. 7-14 súdneho spisu), zmluvu o splátkovom
úverezodňa14.03.2017(č.l.15-17súdnehospisu),štandardnéeurópskeinformácieospotrebiteľskom
úvere(č.l.17rub-18súdnehospisu),informáciuoRPMN(č.l.19súdnehospisu),oznámenieovyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 02. 12. 2019 (č. l. 20 súdneho spisu), produktové obchodné podmienky

pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. (č. l. 21-25 súdneho spisu), všeobecné
obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. (č. l. 26-30 súdneho spisu), sadzobník (č. l. 31-43
súdneho spisu), výzvu zo dňa 16. 12. 2019 (č. l. 44 súdneho spisu), výzvu zo dňa 30. 10. 2019 (č. l. 45
súdneho spisu), výpis z úveru (č. l. 46-49 súdneho spisu), platobnú históriu (č. l. 50-59 súdneho spisu),
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 03. 2020 (č. l. 60 súdneho spisu), pokus o zmier zo dňa

02. 09. 2020 (č. l. 61 súdneho spisu), podací hárok č. EPH209910636 (č. l. 61 rub-62 súdneho spisu).3. Dňa 06. 11. 2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz sp. zn. 38Up/148/2020,
ktorý však žalovanému nebolo možné doručiť do vlastných rúk. Následne žalobca navrhol pokračovanie

v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Na základe uvedeného sa v konaní ďalej
pokračovalo na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 11Csp/7/2021.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe na základe výzvy súdu formou uznesenia č. k. 11Csp/7/2021-87 zo

dňa 11. 02. 2022 uviedol, že s postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril zmluvu o spotrebnom
úvere na čokoľvek. Dostal sa do omeškania so splácaním úveru, nakoľko v rozhodujúcom období
stratil zamestnanie a dostal sa do platobnej neschopnosti. Uznáva, že na jeho strane existuje záväzok
z uvedenej zmluvy a tento je aj ochotný vyrovnať. V súčasnosti je zamestnaný, pričom jeho príjem
mu umožňuje vysporiadať nárok žalobcu formou splátok max. 100,00 Eur mesačne. Je nemajetný,
nevlastní žiadny nehnuteľný a ani žiadny hnuteľný majetok, mimo hnuteľných veci osobnej potreby.

Ďalej namietal miestnu príslušnosť OS Bratislava I a poukázal na to, že v tomto spore je daná miestna
príslušnosť Okresného sudu Banská Bystrica, v ktorého obvode mal aj má trvalý pobyt. Poukázal aj
na to, že spor v predmetnej veci má charakter spotrebiteľského sporu, preto sa domnieval, že konajúci
súd má postupovať v zmysle uvedeného ustanovenia, a to nielen vo vzťahu k poučovacej povinnosti,
ale aj v otázke rozsahu dokazovania, keď v oblasti spotrebiteľských sporov súd musí prihliadať aj na

ustanovenie § 297 CSP a teda mal by vo veci nariadiť pojednávanie a riadiť sa osobitnými ustanoveniami
o dokazovaní podľa § 295 a nasl. CSP, t. j. náležíte preskúmať, či nároky žalobcu nie sú v rozpore s
právami spotrebiteľa, najmä, keď žalovanou osobou je osoba bez právneho vzdelania. Zároveň žiadal
súd, aby v rámci svojho rozhodovania prihliadol na jeho majetkové pomery a umožnil mu po preskúmaní
veci splniť dôvodný nárok žalobcu formou splátok v max. výške 100,00 Eur/mesiac.

5. Následne Okresný súd Bratislava I. postúpil vec Okresnému súdu Banská Bystrica, kde bol spis
zaevidovaný pod spisovou značkou 18Csp/5/2023.

6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 09. 03. 2023 navrhol, aby

súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku s tým, že súhlasí, aby bola žalovanému v rozsudku uložená
povinnosť uhradiť vymáhanú sumu v pravidelných mesačných splátkach v sume vo výške 100,00 Eur
až do zaplatenia.

7. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu nevyužil.

8. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle § 180
CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, keď v podaní
označenom ako „Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní“, doručenom súdu elektronicky dňa 20.
07. 2023, právny zástupca žalobcu požiadal súd, aby v záujme hospodárnosti konania s prihliadnutím

na skutkový a právny stav veci rozhodol o žalobe na základe predložených dôkazov bez osobnej
účasti sporných strán a opätovne navrhol, aby súd v danej veci rozhodol rozsudkom pre uznanie.
Prílohoupredmetnéhopodaniabolaajšpecifikáciapostúpenejpohľadávky(č.l.136-138súdnehospisu).
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že môže splácať 100,00 Eur mesačne, spravil nejaký dlh, tak to treba
platiť.

9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, špecifikovanými v bode 2. a 8. tohto
rozhodnutia, pričom z uvedených listín ako aj z obsahu celého spisového materiálu zistil nasledovný
skutkový stav veci.
10. Dňa 14. 03. 2017 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená zmluva

o splátkovom úvere, titulom ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému poskytnúť
splátkový úver – spotrebný úver Čokoľvek, v sume 5 000,00 Eur s ročnou fixnou úrokovou sadzbou po
zohľadnení zľavy 10,90 %, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 13,10 %, s priemernou hodnotou
RPMN na trhu 13,31 %, s celkovou čiastkou spojenou s úverom 7 905,89 Eur, odplatou podľa
Občianskeho zákonníka 13,27 % ročne, so splatnosťou prvej splátky dňa 15. 04. 2017 a termínom

konečnej splatnosti úveru dňa 15. 03. 2025. Splatnosť ďalších splátok bola dohodnutá vždy do
15. dňa v mesiaci. Žalovaný sa úver zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach vo výške 82,38
Eur. Zároveň bolo dojednané poistenie v sume 3,62 Eur mesačne, splatné v termíne a periodicite
splátky úveru. V zmysle čl. III. bod 1 zmluvy o splátkovom úvere súčasťou zmluvy sú a) VšeobecnéobchodnépodmienkySlovenskejsporiteľne,a.s.,súčinnosťouod01.01.2015,b)Produktovéobchodné
podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., c) Sadzobník a d) podmienky
určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje.

11. V zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové
úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. za prípad porušenia sa považuje omeškanie dlžníka so splácaním
pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace. Ak nastane niektorý z uvedených Prípadov porušenia Banka
môže: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky Banky a požadovať splatenie Pohľadávky Banky v

lehote, ktorú Banka oznámi v Oznámení o mimoriadnej splatnosti.

12. V zmysle bodu 6.3 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. písomnosť
doručovaná poštou je doručená tretí deň po jej odoslaní, v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj
keď Klient zmarí doručenie zásielky alebo sa o doručení zásielky nedozvedel. Banka zasiela písomnosti
spravidla vo forme obyčajnej listovej zásielky.

13.Výzvouzodňa30.10.2019právnypredchodcažalobcuoznámilžalovanému,žekudňu30.10.2019
je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 1 271,07 Eur s upozornením, že ak dlžnú sumu
do 15 dní od doručenia výzvy neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky
banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu.

14. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02. 12. 2019 právny predchodca žalobcu
žalovanému oznámil, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných
podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a. s., s účinnosťou od 1. 1. 2015
v aktuálnom znení – omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace a že z

uvedeného dôvodu banka vyhlásila ku dňu 01. 12. 2019 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy
s tým, že pohľadávka zo zmluvy je vo výške 5 301,48 Eur.

15. Výzvou zo dňa 16. 12. 2019 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že v prípade ak dlžnú
sumu, ktorá ku dňu 16. 12. 2019 predstavuje 5 326,38 Eur, neuhradí, banka je oprávnená postúpiť

pohľadávku tretej osobe.

16. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 03. 2020 právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0219/2020/CE uzatvorenej dňa 24.
03. 2020 postúpil pohľadávku banky spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia

žalobcovi.

17. Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 0219/2020/CE zo dňa 24. 03. 2020 právny predchodca žalobcu
ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému v sume 5 540,51 Eur (zostatok pohľadávky)
žalobcovi.

18. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník") prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.21. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa

postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

26. Podľa § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodný zákonník“) časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase postúpenia (ďalej ako „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu (pozn. § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších
predpisov) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného
predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.29. Predmetom daného konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie zostatku neuhradenej
dlžnej sumy poskytnutého úveru po jeho zosplatnení s príslušenstvom titulom zmluvy o splátkovom
úvere.

30. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 14. 03. 2017 s právnym predchodcom
žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere. Z právneho hľadiska aj
napriek skutočnosti, že predmetná zmluva o úvere sa spravuje ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
a ide o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), ide zároveň aj o zmluvu

o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca
žalobcuakododávateľposkytolžalovanému,ktorýnekonalvrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti,t.j.ako
spotrebiteľovi, finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach. Preto vychádzajúc
zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom
prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny

vzťah medzi zmluvnými stranami posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

31. V danom prípade súd nerozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, hoci to žalobca navrhol v reakcii
na vyjadrenie žalovaného, že uznáva, že na jeho strane existuje záväzok zo zmluvy o spotrebnom

úvere na čokoľvek a tento je aj ochotný vyrovnať formou splátok max. 100,00 Eur mesačne, keď
rozsudkom na základe uznania nároku môže súd rozhodnúť len vtedy, ak je prejav účastníka natoľko
určitý, že z neho možno urobiť nepochybný záver, že úkon smeruje k uznaniu nároku (pozri bližšie
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. novembra 1996, publikované v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 69/1996). Podľa F. XX/XXXX uznanie nároku účastníkom v priebehu občianskeho súdneho konania

musí súd zhodnotiť v zmysle ustanovenia § 132 OSP (pozn. teraz § 191 CSP), teda v súvislosti s
výsledkami vykonaného dokazovania, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo. V nadväznosti
na uvedené súd konštatuje, že obsah podania žalovaného zo dňa 03. 11. 2022 nemohol nepochybne
vyhodnotiť ako uznanie nároku v zmysle § 282 CSP, keď žalovaný v ňom zároveň s poukazom na
to, že spor v predmetnej veci má charakter spotrebiteľského sporu, výslovne žiadal, aby súd náležite

preskúmal, či nároky žalobcu nie sú v rozpore s právami spotrebiteľa a umožnil mu po preskúmaní
veci splniť formou splátok dôvodný nárok, t. j. nie celý uplatnený nárok žalobcu. Súd preto dospel
k záveru, že v posudzovanej veci nie sú splnené podmienky na to, aby rozhodol spôsobom upraveným
v ustanovení § 282 CSP, t. j. rozsudkom pre uznanie nároku. Takýto prejav žalovaného je podľa názoru
súdu možné považovať v spojení s obsahom žaloby len za zhodné tvrdenie sporových strán o určitej

skutočnosti, konkrétne o tom, že medzi právnym predchodcom žalobcu (t. j. so Slovenskou sporiteľňou,
a.s.) a žalovaným bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere a že žalovaný neplnil v stanovených
termínoch splátky, keď sám priznal, že sa dostal do omeškania so splácaním úveru.

32. Súd sa následne zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v danom konaní, ktorú súd skúma

z úradnej povinnosti, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. V tejto súvislosti
súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27. 10. 2021
(publikovaný v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2022 pod číslom 6),
z ktorého vyplýva, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej
povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o

bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým
súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.

33. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z
hmotného práva vyplýva nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní, respektíve mu vyplýva procesné

právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 z
29. 06. 2010). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca
preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom prípade

súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.34. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 0219/2020/CE zo dňa 24. 03. 2020 a preukazoval ju aj oznámením postupcu o postúpení
pohľadávky zo dňa 31. 03. 2020.

35. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je
predmetom konania. Ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu s tým, že postúpenie
pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, kde na strane veriteľa vystupuje banka, je umožnené priamo

ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, upravujúcim predpoklady a možnosti postúpenia pohľadávky zo
spotrebiteľského vzťahu aj na inú osobu ako je banka, t.j. banka môže postúpiť pohľadávku voči klientovi
i bez súhlasu klienta aj osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak je klient (dlžník) nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke,
ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškaných splátok pohľadávky. Predpoklady
postúpenia pohľadávky vzniknutej zo spotrebiteľského úveru sú zároveň upravené aj v § 17 ods. 1

zákona o spotrebiteľských úveroch, keď predpokladom platného postúpenia je postúpenie len takej
pohľadávky, ktorá je po končenom termíne splatnosti alebo ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
(pozri rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 43CoCsp/2/2022 zo dňa 24. 02. 2022).
Uvedené predpoklady musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky s tým, že nesplnenie čo i

len jedného z nich spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy v časti postúpenia predmetnej pohľadávky v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko takéto postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom
rozpore so zákonom a ako také je neplatné nielen medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj
voči dlžníkovi. Na uvedený záver nemá vplyv ani prípadné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky
v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka, ktoré v takom prípade nemá voči dlžníkovi žiadne účinky.

36. Súd sa preto ďalej zaoberal, či v posudzovanom prípade ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou
pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, resp. či ide o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru.

37. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne
asplátkovéúverySlovenskejsporiteľne,a.s.,ktorýchpravdivosťžalovanývkonanínespochybnil,pričom
podľa bodu 8.1 písm. a) bola banka oprávnená v prípade omeškania dlžníka so splácaním pohľadávky
banky o viac ako 3 mesiace vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie

pohľadávky banky v lehote, ktorú banka oznámi v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

38. Právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka pri dlhu splatného
v splátkach je pre účely spotrebiteľských vzťahov sprísnené úpravou § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Zákonná úprava splnenia predpokladov upravených v § 53 ods. 9 a § 565 druhá veta

Občianskeho zákonníka má kogentnú povahu. Znamená to, že len vtedy môže dôjsť k uplatneniu práva
na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak je splnená okrem iného
podmienka omeškania úhrady konkrétnej splátky po dobu 3 mesiacov a neuhradenia tejto splátky ku dňu
zosplatnenia úveru (pozri bližšie uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/24/2020
zo dňa 13. 05. 2020). K zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona. Nevyužitím práva

veriteľa požiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky alebo márnym
uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky nenastáva automaticky splatnosť celého dlhu, naďalej platí
dojednanie o plnení v splátkach, pričom právo veriteľa o zosplatnenie celého zostatku dlhu sa posúva
na obdobie po splatnosti ďalšej neuhradenej splátky.

39.Vdanomprípadežalobcatvrdil,žejehoprávnypredchodcaúvermimoriadnezosplatnilkudňu01.12.
2019. V spise sa však nachádza len oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02. 12. 2019.
Súd v tejto súvislosti konštatuje, že písomné upozornenie a výzva na úhradu dlžnej sumy podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka ako aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (realizácia práva veriteľa na
predčasné zosplatnenie úveru, ktorý sa mal uhrádzať v splátkach), má povahu jednostranného právneho

úkonu adresovaného dlžníkovi, ktorého účinky nemôžu nastať spätne (pozri napr. rozsudok Krajského
súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/15/2021 zo dňa 28. 06. 2021). Ako už bolo uvedené vyššie,
neuhradením čo i len jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace nenastáva automatická splatnosť
poskytnutého úveru v zmysle § 53 ods. 9 s použitím § 565 Občianskeho zákonníka, keď zosplatnenieúveru je právom veriteľa, ktoré je viazané na prejav vôle veriteľa voči dlžníkovi, že takéto právo si aj
uplatní. Z povahy takéhoto uplatnenia práva veriteľa vyplýva, že sa nemôže jednať o žiaden interný
alebo navonok nerozpoznateľný úkon a postup veriteľa, ale naopak, musí sa jednať o taký prejav vôle

realizovaný rozpoznateľným spôsobom navonok voči jeho adresátovi, t.j. o také uplatnenie tohto práva,
ktoré je adresované dlžníkovi a ktoré je zároveň veriteľom realizované v zmysle zákonných podmienok.
Využitie práva veriteľa na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka má
teda nepochybne povahu jednostranného právneho úkonu, ktorým dochádza k zmene obsahu záväzku.
Z uvedeného je preto nevyhnutné dospieť k záveru, že k zosplatneniu úveru nemôže dôjsť skôr, ako je

navonok prejavená vôľa veriteľa na zosplatnenie úveru (pozri bližšie uznesenie Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 43CoCsp/24/2020 zo dňa 13. 05. 2020, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 43CoCsp/2/2022 zo dňa 24. 02. 2022). Rovnako aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo
36/2020 zverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 jednoznačne definoval
„Vyhlásenie úveru za predčasne splatné“ za právny úkon a posudzoval dátum jeho vystavenia ako aj
jeho dôjdenia do sféry dispozície dlžníka. V posudzovanej veci je preukázateľná jediná skutočnosť, a to,

že navonok prejavil právny predchodca žalobcu vôľu zosplatniť úver až dňa 02. 12. 2019. Súd je preto
tohonázoru,žepokiaľnebolovyššieuvedenéprávonazosplatnenieúveruakoadresovanýjednostranný
právny úkon realizovaný podľa zákonných podmienok, nemohlo dôjsť k účinnému zosplatneniu úveru
už dňa 01. 12. 2019 (t. j. spätne).

40. Odhliadnuc od uvedeného, oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02. 12. 2019 nie
je možné priznať účinky platného zosplatnenia úveru zo zmluvy o splátkovom úvere aj z nasledovných
dôvodov.

41. V zmysle ust. § 53 ods. 9 v spojení § 565 Občianskeho zákonníka pre účinné zosplatnenie

spotrebiteľského úveru sa vyžaduje kumulatívne splnenie nasledovných podmienok, a to uplynutie
minimálne troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a výslovné upozornenie spotrebiteľa zo
strany dodávateľa (veriteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky
na výkon tohto práva, pričom upozornením je potrebné rozumieť adresovanú písomnosť, ktorá sa musí
nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, t. j. ak sa takéto upozornenie nedostane do sféry

dispozície jeho adresáta (spotrebiteľa), nevyvolá zamýšľané právne účinky. Preukázateľné doručenie
jednostranných právnych úkonov veriteľa (výzvy a oznámenia) do dispozičnej sféry dlžníka je tak jednou
z podmienok platného zosplatnenia úveru (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo
dňa 27. 10. 2021), pričom preukázanie dôjdenia (jednostranného) právneho úkonu (prejavu vôle) do
dispozičnej sféry dlžníka ako adresáta v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaťažuje veriteľa

ako odosielateľa (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15CoCsp/20/2023
zo dňa 28. júna 2023). V posudzovanom prípade však žalobca súdu nepredložil žiadny doklad
o tom, že výzva zo dňa 30. 10. 2019, v ktorej právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na
možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí do 15 dní od
doručenia výzvy, sa dostala do sféry dispozície žalovaného, a v tomto smere nenavrhol vykonať ani

žiadne dokazovanie. Rovnako aj účinky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ako jednostranného úkonu
môžu nastať najskôr doručením oznámenia o tejto skutočnosti dlžníkovi. Avšak žalobca súdu takisto
nepreukázal, že žalovanému bolo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 02. 12. 2019, rovnako ako
ani výzva zo dňa 16. 12. 2019 a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 03. 2020 doručené,
resp. že uvedené zásielky sa dostali do jeho dispozičnej sféry. V konaní tak nebolo ani preukázané,

že žalovaný objektívne mal možnosť oboznámiť sa s uvedenými prejavmi vôle právneho predchodcu
žalobcu, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je, aby sa určitá
ním tvrdená skutočnosť, rozhodná podľa hmotného práva, v konaní preukázala, t. j. aby ju súd uznal za
pravdivú, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.

42. Nepreukázanie splnenia podmienky doručenia výzvy, ako aj oznámenia o zosplatnení úveru do
dispozičnej sféry žalovaného postačuje na prijatie záveru o neúčinnom zosplatnení úveru zo strany
právneho predchodcu žalobcu (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
15CoCsp/6/2023 zo dňa 5. apríla 2023). Preto je možné uzavrieť, že v posudzovanom prípade tak ku
dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, keďže konečná splatnosť úveru mala nastať až

dňa 15. 03. 2025, a zároveň nebolo preukázané ani splnenie zákonných podmienok pre jeho platné
zosplatnenie.43. Pokiaľ banka mienila pohľadávku voči žalovanému postúpiť, podliehala režimu zákona o bankách,
avšak aj § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa prvej vety (časť za bodkočiarkou) § 92
ods. 8 zákona o bankách týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o

spotrebiteľskomúverepodľaosobitnéhopredpisu,pričompodčiarousanachádzaodkazna§17ods.1a
2zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Zuvedenéhopotomvyplýva,žeajvprípadebankyjenevyhnutným
predpokladom pri postúpení pohľadávky zo spotrebiteľského úveru splnenie podmienky § 17 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. že sa jedná o postúpenie pohľadávky voči spotrebiteľovi,
ktorá je splatná (pozri rozhodnutie R 4/2021). Keďže súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli

splnené predpoklady zosplatnenia úveru, potom nedošlo k splneniu podmienky podľa § 17 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch a § 92 ods. 8 zákona o bankách o postúpení pohľadávky, ktorá je
splatná, a preto nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s. a žalobcom.

44. V prejednávanej veci išlo preto o postúpenie v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení

s § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a teda sa jedná o absolútne neplatný právny úkon
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže sa jedná o absolútnu neplatnosť, t. j. o úkon vykonaný v
rozpore s kogentnou zákonnou úpravou, nenastali jeho účinky a preto žalobca nepreukázal existenciu
aktívnej vecnej legitimácie v konaní, pričom preukázanie aktívnej vecnej legitimácie je základným
predpokladom úspechu žalobcu v konaní (pozri bližšie rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp.

zn. 43CoCsp/2/2022 zo dňa 24. 02. 2017). Z uvedeného dôvodu sa súd už ďalšími tvrdeniami sporových
strán nezaoberal a pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu voči žalovanému v celom
rozsahu zamietol (I. výrok).

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní

mal žalovaný úspech v celom rozsahu, vznikol mu aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP
súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania (II. výrok). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)

ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.