Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. apríl 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722201132
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1722201132.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou, v právnej veci žalobcov :

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. E. X, 2. A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, 3. H.
I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., D. E. XXX, 4. J. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, 5. H. B. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D., D. E. XX , 6. H. H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., D. E. XX, 7. A. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D., K. E. X, proti žalovanej : Slovenská republika - Generálna prokuratúra, so
sídlom v Bratislave, Štúrova č. 2 o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej sa náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. ŽALOBA

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.06.2022 sa žalobcovia domáhali voči žalovanej náhrady
nemajetkovej ujmy vzniknutej im súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovanej. Skutkový stav
veci opísali nasledovne : Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej
aj "ÚŠP"), konkrétne odôvodnením rozhodnutia sp. zn. Vll/2 Gv 268/17/1000-208 zo dňa 24.06.2019 na
strane 20 posledný odsek, konajúc prokurátorom JUDr. Marekom Sivákom porušil prezumpciu neviny

Žalobcov odôvodnením rozhodnutia, konkrétne nasledovným výrokom: "Zhodnotením doterajších
zistení mám za to, že obvinení ako členovia dozornej rady mali dostatočnú znalosť o hospodárskych
výsledkoch obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. o jej ekonomickom a finančnom
stave o pohľadávkach a záväzkoch, obzvlášť z poisťovacej činnosti a s odkazom na vyššie uvedené
skutočnosti možno vysloviť záver, že suma 1.450 000 Eur, za ktorú bola budova a priľahlé pozemky (aj
s trafostanicou) odpredávané nie je cenou obvyklou, ale poškodzujúcou na ukracovaní hodnoty majetku
obvinenými zastúpeného predávajúceho." Týmto protiprávnym vyjadrením (porušujúcim prezumpciu

neviny Žalobcov) dozor konajúci prokurátor JUDr. Marek Sivák vyjadril záver ( o spáchaní skutku
obvinenými- Žalobcami), že spáchali skutok pod bodom 1/ uvedeného v uznesení o vznesení obvinenia
vydaného Prezídiom Policajného zboru SR, Národnou kriminálnou agentúrou dňa 12.3.2019 ČVS: B./
O.- XXXX. Na vyjadrenie takéhoto záveru má pritom právo len zákonný sudca v prípade podania
obžaloby. Žalobcovia nenapádajú rozhodnutie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 268/17/1000-208, ale napádajú nesprávnosť úradného postupu
dozor konajúceho prokurátora pri odôvodnení tohto uznesenia, ktorým porušil UŠP ich prezumpciu

neviny. ÚŠP konajúc I. J. P. porušila týmto nenáležitým odôvodnením predmetného uznesenia UŠP
základné právo na prezumpciu neviny Žalobcov, keď prokurátor prezumoval spáchanie trestného skutku
opísaného vyššie v rozpore s čl. 50 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, ČI. 6 ods. 2 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd i § 2 ods. 4 Tr. por. a nenáležite sa vyjadrovalv odôvodnení uznesenia o spáchaní skutkov, hoc takéto právo mu zo zákona neprináleží i v zmysle čl.
2 ods. 2 ústavy, pretože len zákonný sudca sa môže vyjadriť k spáchaniu skutku a k vine subjektov
trestného konania. Takéto konanie je zhodné s konaním a odôvodnením rozhodnutia Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré už bolo právne riešené pred Európskym súdom pre ľudské práva, konkrétne
v prípade Pelterau- Villneuve proti Švajčiarsku ako porušenie prezumpcie neviny. Žalobcov vnútorne
hlboko urazilo toto skutkové tvrdenie zo strany dozor konajúceho prokurátora, ktorý je povinný i v
zmysle § 2 ods. 4 Tr. por. ctiť prezumpciu neviny Žalobcov. Na preukázanie intenzity pociťovanej ujmy
a traumy, ktorú spôsobil predmetný výrok porušujúci prezumpciu neviny Žalobcov. Výšku nemajetkovej

ujmy ohodnotili žalobcovia na sumu 3000,- eur, pre každého.

2. Žalobcovia súdu predložil listinné dôkazy : žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku,
podacie lístky, žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku - odpoveď , Uznesenie MV SR
Prezídia PZ národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície , expozitúra východ ČVS
- PPZ - 796/NKA - PP - VY - 2017 zo dňa 12.3.2019.

3. Podaním zo dňa 14.02.2023 žalobcovia navrhli, aby sa žalovaná žalobcom ospravedlnila textom
s nasledujúcim znením : " Vážený pán, pani ...meno a priezvisko , v mene celej prokuratúry sa
ospravedlňujem, za to, že prokuratúra porušila vaše právo na prezumpciu neviny, keď vyslovila ,
že : "Zhodnotením doterajších zistení mám za to, že obvinení ako členovia dozornej rady mali

dostatočnú znalosť o hospodárskych výsledkoch obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa,
a. s. o jej ekonomickom a finančnom stave o pohľadávkach a záväzkoch, obzvlášť z poisťovacej
činnosti a s odkazom na vyššie uvedené skutočnosti možno vysloviť záver, že suma 1.450 000 Eur,
za ktorú bola budova a priľahlé pozemky (aj s trafostanicou) odpredávané nie je cenou obvyklou,
ale poškodzujúcou na ukracovaní hodnoty majetku obvinenými zastúpeného predávajúceho." Podpis

príslušného prokurátora.

II. DUPLIKA ŽALOVANEJ

4. Žalovaná sa k podanej žalobe, vyjadrila podaním doručeným dňa 12.10.2022. Uviedla, že, zo

žaloby a jej príloh je zrejmé, že žalobcovia žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy na tom skutkovom
základe, že uznesením vyšetrovateľky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Prezídia Policajného
zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Východ ČVS:B./
O. zo dňa 12.3.2019 im bolo vznesené obvinenie. žalobcovi 1 Uznesením prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 268/17/1000-208 zo dňa

24.6.2019 boli zamietnuté sťažnosti žalobcov 3, 4 a 6 proti uzneseniu o vznesení obvinenia ako
nedôvodné a v tomto uznesení je na 20. strane v poslednom odseku uvedené "Zhodnotením doterajších
zistení mám za to, že obvinení ako členovia dozornej rady mali dostatočnú znalosť o hospodárskych
výsledkoch obchodnej činnosti spoločnosti Rapid live životná poisťovňa, a.s., o jej ekonomickom
a finančnom stave o pohľadávkach a záväzkoch, obzvlášť z poisťovacej činnosti a s odkazom na

vyššie uvedené skutočnosti možno vysloviť záver, že suma 1.450.000 Eur, za ktorú bola budova
a priľahlé pozemky (aj s trafostanicou) odpredávané, nie je cenou obvyklou, ale poškodzujúcou na
ukracovaní hodnoty majetku obvinenými zastúpeného predávajúceho.". Podľa žaloby sa prokurátor
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky I. J. P. citovaným výrokom
dopustil nesprávneho úradného postupu tým, že vyjadril záver o spáchaní skutku uvedeného v bode

1 uznesenia o vznesení obvinenia žalobcami, čím porušil prezumpciu ich neviny. Žalovaná žalobcami
1 až 7 uplatnený nárok neuznáva. Podľa žalovanej k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, nie
je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ani jej výška a nie je splnená ani tretia z vyššie uvedených
podmienok - príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy.
Pokiaľ žalobcovia namietajú v žalobe porušenie čl. 50 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky - podľa

ktorého len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy a každý, proti komu sa vedie trestné konanie,
považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu, čl. 6
ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - podľa ktorého každý, kto je obvinený z
trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom a §
2 ods. 4 Tr. por. - podľa ktorého každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného,

kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu, resp. konanie/postup v rozpore s
nimi, v zmysle zásady a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu) na konštatovanie porušenia práva
na súdnu a inú právnu ochranu, zakotveného v čl. 50 ods. 1, ods. 25 Ústavy Slovenskej republiky a
porušenie práva zakotveného v čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jepríslušný len Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní podľa zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom
súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§
122-135). Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.

ÚS 185/2020 zo dňa 27.8.2020, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci ústavnej sťažnosti I. H.
B.C.,nar.X.X.XXXX,žalobcu1ažalobcu5,zastúpenýchAKJUDr.DanielBlyšťans.r.o.,Užhorodská21,
Košice,prenamietanéporušeniečl.17ods.2,čl.46ods.1ačl.49ÚstavySlovenskejrepublikypostupom
generálneho prokurátora Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XVI/2 Pz 52/19/1000 a jeho
prípisomzo 4.10.2019 rozhodol, že základné právo JUDr. Ing. Petra Talána, žalobcu 1 a žalobcu 5 podľa

čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom generálneho prokurátora Slovenskej
republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XVI/2 Pz 52/19/1000 a jeho prípisom zo 4.10.2019 porušené
boli, prípis generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. XVI/2 Pz 52/19/1000 zo 4.10.2019
zrušil, I. H. B. C., žalobcovi 1 a žalobcovi 5 priznal finančné zadosťučinenie vo výške po 1.000 €, I.
H. B. C., žalobcovi 1 a žalobcovi 5 priznal náhradu trov konania v sume 611,50 €, - vo zvyšnej časti
ústavnej sťažnosti nevyhovel, na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 594/2021

zo dňa 16.3.2022, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky nevyhovel ústavnej sťažnosti I. H. B. C.,
nar. X.X.XXXX a žalobcov 1 až 7, zastúpených AK JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21, Košice,
proti postupu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej
agentúry v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:B./NKA-VY3-2019 a postupu Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv268/17/1000, ktorou

sasťažovateliadomáhalivysloveniaporušeniazákladnýchprávpodľačl.46ods.1ačl.48ods.12Ústavy
Slovenskej republiky a najmä na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 371/2022
zo dňa 6.9.2022, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol ústavné sťažnosti JUDr. Ing. Petra
Talána, nar. X.X.XXXX a žalobcov 1 až 7, zastúpených AK JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21,
Košice, proti uzneseniu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej

kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície expozitúry východ, Košice sp. zn. ČVS:B./O.
z 12.3.2019 a uzneseniu Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp.
zn. VII/2 Gv 268/17/1000-503 zo 7.7.2021, ako aj proti prípisom generálneho prokurátora. Podľa § 206
ods. 1 prvej vety Tr. por., ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí
trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez

meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do
48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj
ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone
upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného. Okrem toho, vydanie uznesenia sp. zn. VII/2
Gv 268/17/1000-208 zo dňa 24.6.2019 subsumuje/zahŕňa postup pri jeho vydaní. Uznesenie sp. zn.

VII/2 Gv 268/17/1000-208 zo dňa 24.6.2019 nebolo zrušené ako nezákonné rozhodnutie a všeobecné
súdy v konaní o náhradu škody/nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nie sú oprávnené
preskúmavať zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní (prokurátora a policajta -§ 10 ods.
2 prvá veta Tr. por.). Preukázaný nie je ani vznik nemajetkovej ujmy žalobcom 1 až 7 a ani jej výška -
každý zo žalobcov žiada náhradu nemajetkovej ujmy v sume 3.000 €. Jednoznačne však, nemajetkovú

ujmu - jej vznik a výšku, nestačí iba tvrdiť, tieto musia byť preukázané a dôkazné bremeno je v tomto
smere na žalobcoch. Tak, ako nie sú preukázané vznik a výška nemajetkovej ujmy a ani nesprávny
úradný postup, nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi žalobcami označeným titulom a vznikom
nemajetkovej ujmy. Žalovaná navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
III. REPLIKA ŽALOBCOV

5. Na vyjadrenie žalovanej reagovali žalobcovia replikou, kde uviedli, že podstatnou skutočnosťou
je, že žalovaný štát nepoprel skutkové tvrdenia Žalobcov uvedené v žalobe, tak ako ich v žalobe
opísali Žalobcovia, a teda je tu zhoda skutkových tvrdení Žalobcov a Žalovaného v tom. že Žalobcom
bolo vznesené obvinenie a v priebehu vyšetrovania došlo zo strany žalovaného štátu (prokurátora

ÚŠP GP SR) i ku nenáležitej konštatácii (záverov) o tom, že dozorná rada a ergo i predstavenstvo
spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. spáchali skutok, ktorý reprezentuje trestnú činnost',
konkrétne porušenie povinností pri správe cudzieho majetku. Týmto konštatovaním učineným v rozpore
sozákonom(prokurátornedisponujeprávomocourozhodovaťprávoplatne,čisaskutok,ktorýjeuvedený
v uznesení o unesení obvinenia stal, ale len všeobecný súd v zmysle čl. 142 ústavy v nadväznosti na čl.

50 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 2 Dohovoru disponujetakouto diskréčnou právomocou), nad rámec
svojej funkčnej kompetencie. Posudzoval a prezumoval i zavinenie (dostatočnú znalosť) . Prokurátor
má pritom právo podozrievať obvinený subjekt, musí sa však vystríhať konštatovaní a vyslovovaní
záverovo spáchaní skutku, či zavinení osoby v zmysle čl. 50 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 2 Dohovoru. Jepreto nepochybné, že argumentácia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
SR uvedená v rozhodnutí UŠP VIUZ Gv XXX/XX/XXXX- 208 zo dňa 24.06.2019 (citovaná vyššie)
nasvedčovala tomu, že táto úradná osoba (prokurátor) považovala za vinných tak členov predstavenstva

RL (Žalobcovia v l. a 5. rade, ktorí mali vykonať prevod budovy a priľahlých pozemkov za ukracujúcu
hodnotu voči nimi spravovanej spoločnosti) ako i členov dozornej rady RL (Žalobcovia v 2., 3., 4., 6., 7.
rade, ktorí im mali v tom napomáhať schválením predmetného prevodu vo vlastnej právomoci dozornej
rady RL) zo spáchania nim fabulovaného skutku, pre ktorý nejestvuje v skutočnosti žiadna podporná
dôkazná platforma. Ak by sa v skutočnosti skutok, ktorého spáchanie konštatoval prokurátor skutočne

stal, tak by sa nepochybne jednalo o trestný čin, a preto táto argumentácia minimálne nasvedčovala
tomu, že úradná osoba (prokurátor) považovala za vinných žalobcov v danej veci. Vo vzťahu ku
preukazovaniu kauzálneho nexu. musí byť zrejmé pre každú logicky zmýšľajúcu ľudskú entitu, že
porušením prezumpcie neviny osoby, ktorá disponuje výpisom z registra trestov bez záznamu túto osobu
štátny orgán dehonestuje a uráža, čo zasluhuje satisfakciu za takto bolestnú vytrpenú ujmu. Žalobcovia
nežiadajú desaťtisíce, ale len miernu nemajetkovú ujmu, primeranú učinenej dehonastácii ich osôb a

zároveň primeranú i z pohľadu generálno-preventívnej funkcie relutárnej náhrady za nemajetkovú ujmu.
Kauzálny nexus je pritom zrejmý i v zmysle testu conditio sine qua non: nebyť porušenia prezumpcie
neviny, nebola by ani dehonestácia žalobcov. Popierať takto zrejmú a imanentnú skutočnosť je z uhla
pohľadu žalobcov až nedôstojné.

IV. REPLIKA ŽALOVANEJ

6. Žalovaná reagovala podaní doručeným súdu dňa 23.01.2023, kde uviedla, že sa pridržiava svojho
vyjadrenia k žalobe zo dňa 11.10.2022 ak veci ďalej uvádza, že náhrada škody by mala predstavovať
spravodlivú primeranú satisfakciu a zahŕňať ako peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu),

tak i iné formy satisfakcie. Takže zhrnutím možno skonštatovať, že satisfakcia nemajetkovej ujmy by
mala obsahovať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, poškodením dobrej povesti, v dôsledku
morálneho utrpenia v prípade zadržania, väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného
opatrenia, v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia, inú preukázateľnú (a tiež preukázanú)
nemajetkovú ujmu. Iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Satisfakcia v materiálnej
forme je v zákone upravená ako spôsob subsidiárny, nastupujúci vtedy, ak dostačujúcim prostriedkom
nápravy sa nejaví samotné konštatovanie porušenia práva, resp. ak nie je možné nemajetkovú ujmu
uspokojiť. Súd je teda v každom spore, aj napriek tomu, že je žalobou uplatnená nemajetková ujma

v peniazoch, povinný skúmať, či nie je pre zadosťučinenie dostačujúca iná forma nápravy. Zákon
síce neuvádza v súvislosti s určením vhodnej formy zadosťučinenia žiadne okolnosti, podľa ktorých
sa zadosťučinenie určuje, a preto je potrebné aby súd vzhľadom na konkrétne okolnosti každého
individuálnehoprípadusámvymedzilokolnostivýznamnépreurčenieformy,resp.výškyzadosťučinenia.
(12Co/76/2020 KS Nitra).

7. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcami a žalovanou a výsluchom strán sporu .
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledujúci :

V. SKUTKOVÝ STAV :

8. Z obsahu Uznesenia satisfakcia Úradu špeciálnej prokuratúry, č. VII/2 Gv 268/1000-208 zo dňa
24.06.2019, ktorým prokurátor zamietol sťažnosti obvinených ( žalobcov 3/4/6) proti uzneseniu PZ
národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície , expozitúra východ ČVS - PPZ
- 796/NKA - PP - VY - 2017 zo dňa 12.3.2019, ktorým bolo vznesené voči nim obvinenie. Na

strane 20 uznesenia prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry konštatoval : "Zhodnotením doterajších
zistení mám za to, že obvinení ako členovia dozornej rady mali dostatočnú znalosť o hospodárskych
výsledkoch obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. o jej ekonomickom a finančnom
stave o pohľadávkach a záväzkoch, obzvlášť z poisťovacej činnosti a s odkazom na vyššie uvedené
skutočnosti možno vysloviť záver, že suma 1.450 000 Eur, za ktorú bola budova a priľahlé pozemky (aj

s trafostanicou) odpredávané nie je cenou obvyklou, ale poškodzujúcou na ukracovaní hodnoty majetku
obvinenými zastúpeného predávajúceho."9. Žiadosťami o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o
náhrade škody pri výkone verejnej moci poukázali žalobcovia na výrok prokurátora o nesprávny úradný
postup pri odôvodnení uznesenia. Poukázali na vniknutú nemajetkovú ujmu a požadovali jej náhradu

v sume 5000,- eur. Žalovaná odpovedala na žiadosti jednotlivým žalobcom dňa 19.05.2021 a uviedla,
že odôvodnenie uznesenia je výsledkom činnosti prokurátora , ktorá zahŕňa i hodnotenie zistených
skutočností a ich právne posúdenie. Uvedené nemôže zakladať nesprávny úradný postup a z hľadiska
zodpovednosti štátu môže ísť iba o zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, neboli
zistené podmienky pre uspokojenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

10. Predmetnému uzneseniu a jeho odôvodnenie predchádzalo zneseniu PZ národná kriminálna
agentúra, národná jednotka finančnej polície , expozitúra východ ČVS - B. - XXX/XXX - B. - VY - 2017
zo dňa 12.3.2019, ktorým bolo vznesené obvinenie proti žalobcovi 1/ až 7 / za obzvlášť závažný zločin
porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v súbehu
so zločinom poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 2 písm. a/, ods. 5 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s

poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. (v bode 1) a
za pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237
ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s pokračovacím zločinom poškodzovanie veriteľa podľa § 239
ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 5 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. (v bode
2, 3 a 4), žalobcovi 5 za obzvlášť závažný zločin porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku

podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v súbehu so zločinom poškodzovanie veriteľa podľa § 239
ods. 2 písm. a/, ods. 5 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. (v bode 1), žalobkyni 2 za obzvlášť závažný zločin porušovanie
povinnosti pri správe cudzieho majetku formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 237 ods. 1, ods. 4
písm. a/ Tr. zák. v súbehu so zločinom poškodzovanie veriteľa formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/

k § 239 ods. 2 písm. a/, ods. 5 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. (v bode 1)
a za obzvlášť závažný zločin porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku formou pomoci podľa
§ 21 ods. 1 písm. d/ k § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v súbehu so zločinom poškodzovanie veriteľa
formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 239 ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 5 písm. a/, písm. c/
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. (v bode 2), žalobcom 3, 4, 6 a 7 za obzvlášť závažný

zločin porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/
k § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v súbehu so zločinom poškodzovanie veriteľa formou pomoci
podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 239 ods. 2 písm. a/, ods. 5 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. j/ Tr. zák. (v bode 1).

11. Nálezom Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 185/2020 zo dňa 27.08.2020, súd konštatoval, že základné
právo JUDr. Ing. Petra Talána, žalobcu 1 a žalobcu 5 podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky postupom generálneho prokurátora Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XVI/2
Pz 52/19/1000 a jeho prípisom zo 4.10.2019 porušené boli, - prípis generálneho prokurátora Slovenskej
republiky sp. zn. XVI/2 Pz 52/19/1000 zo 4.10.2019 zrušil, - I. H. B. C., žalobcovi 1 a žalobcovi 5 priznal

finančné zadosťučinenie vo výške po 1.000 €, - I. H. B. C., žalobcovi 1 a žalobcovi 5 priznal náhradu trov
konaniavsume611,50€,-vozvyšnejčastiústavnejsťažnostinevyhovel.Vústavnejsťažnostižalobcovia
napádali práve uznesenie špeciálneho prokurátora a poškodenie svojich ústavou garantovaných práv.
Namietali,žeprokurátor,ktorýrozhodoloichsťažnostiachbolvylúčený,nakoľkodalsámpredtýmpokyn
na vznesenie obvinenia. Sťažovatelia žiadali zrušiť uznesenia a vrátiť vec generálnemu prokurátorovi .

Vzhľadom k tomu, že uplynula 6 mesačná lehota od právoplatnosti uznesenia, sťažovatelia utrpeli ujmu
na svojich právach a bolo im priznané finančné zadosťučinenie.

12. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 594/2021 zo dňa 16.3.2022,
ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky nevyhovel ústavnej sťažnosti I. H. B. C., nar. X.X.XXXX a

žalobcov 1 až 7, zastúpených AK JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21, Košice, proti postupu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry v
konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:B./NKA-VY3-2019 a postupu Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 268/17/1000, ktorou sa
sťažovatelia domáhali vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 12 Ústavy

Slovenskej republiky . Súd tu konštatoval, že postup vyšetrovateľa a špeciálnej prokuratúry nemožno
považovať za porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.13. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 371/2022 zo dňa 6.9.2022 Ústavný
súd Slovenskej republiky odmietol ústavné sťažnosti I. H. B. C., nar. X.X.XXXX a žalobcov 1 až 7,
zastúpených AK JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21, Košice, proti uzneseniu Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, národnej
jednotky finančnej polície expozitúry východ, Košice sp. zn. ČVS:B./NKA-FP-VY-2017 z 12.3.2019 a
uzneseniu Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv
268/17/1000-503 zo 7.7.2021, ako aj proti prípisom generálneho prokurátora Slovenskej republiky .

14. Dožiadaním adresovaným Okresnému súdu Prešov, súd na žiadosť žalobcov, vykonal výsluch
strán sporu : Žalobca 1/ vypovedal, že žiadajú o náhradu nemajetkovej ujmy za nezákonný postup
prokuratúry, ktorý spočíval v tom, že dozorujúci prokurátor vydal uznesenie, ktorým zamietol sťažnosť
troch obvinených proti uzneseniu o vznesení obvinenia a priamo v ňom konštatoval, že došlo ku
skutku a že ten bol spáchaný úmyselne. Prokurátor môže vysloviť podozrenie, môže podať obžalobu,
ale nemôže vysloviť vinu, nakoľko to môže iba súd. V dobe vydania uznesenia neexistoval žiaden

dôkaz a napriek tomu prokurátor kategoricky rozhodol o vine. Trestné stíhanie bolo zastavené až po
dvoch rokoch, kedy prokurátor upustil od trestného stíhania. V čase keď prokurátor vyslovil vinu, sa
všetkým zhoršil zdravotný stav, asi o rok bol žalobca 1/ operovaný na srdce, dostal kardiostimulátor.
Dôkazy , na preukázanie nemajetkovej ujmy žalobca 1/ predkladať nebude, nakoľko je to na úvahe
súdu. Porušenie jeho základného práva vyvolalo stresové reakcie a aj zhoršenie zdravia. Na otázky

prokurátora odpovedať nebude.

15. Žalobkyňa 2/ sa vyjadrila, že súhlasí so všetkým, čo povedal žalobca 1/. Uviedla, že nič nespáchala
a bola obvinená neprávom. V dôsledku porušenia jej práv, sa jej zhoršil stav, bol jej implantovaný
kardiostimulátor. Odmietla odpovedať na otázky žalovanej.

16. Žalobca 3/ vypovedal, že sa z denníka SME dozvedel o tom, že je obvinený z trestnej činnosti. Bolo
mu kladené za vinu, že sa dopustil nejakej škody a bol to pre neho šok. Podali sťažnosť a následne prišiel
10-násobný šok. Prokurátor svojím konaním spôsobil nemajetkovú ujmu. Vo svojom uznesení suplovala
súd a vyslovil, že členovia dozornej rady Rapid life sú vinní. Žili v rodine vo veľkých obavách, čo bude, či

nepôjdu do väzby, do väzenia, čo sa stane s rodinou, ako to ovplyvní vzájomné vzťahy a tiež pracovné
vzťahy detí. Zhoršili sa mu žalúdočné problémy, ktoré mal celý život, nespavosť, rozkolísal sa mu cukor.
Obrovský strach mal o manželku, ktorá bola po mozgovej príhode. Bolo to neznesiteľné, napokon sa po
rôznych prieťahoch dozvedeli, že trestný čin nebol spáchaný. Žalovaný 3/ rovnako uviedol, že nebude
odpovedať na otázky žalovanej.

17. Žalobkyňa 4/ vypovedala, že sa úplne stotožňuje s tým, čo vypovedali žalobcovia 1/-3/. Vyjadrenie
prokurátora považuje za hrubé porušenie práva na prezumpciu neviny, pretože nikdy nič nespáchala.
Vyjadrenie o vine, ju veľmi zasiahlo, prežívala veľmi ťažké chvíle, bála sa nielen o seba, ale o rodinu, o to
ako to prijme okolie. Zhoršili sa jej úzkosť, nespavosť, vysoký tlak, nakoľko aj predtým prekonala cievnu

príhodu a bála sa, aby nenastalo zhoršenie. Doteraz to na ňu pôsobí. Na otázky žalovanej odmietla
odpovedať.

18. Žalobca 5/sa rovnako plne stotožnil s tým, čo povedali ostatní žalobcovia. Jedného dňa mu zavolal I.
Q. s tým, že spáchal trestný čin a že je odsúdený. Jeho to zasiahlo, nakoľko nechápal ako je to možné.

Zasiahlo ho to zdravotne, hoci je športovec, za rok a pol bol operovaný na srdce, má stent, angínu
pectoris. Má ujmu aj psychickú. Ľudia nevedia, čo je obvinenie, čo je žaloba a nikdy neviete, kedy na
vás niekto vytiahne túto vec. Takže bolo porušené jeho právo na prezumpciu neviny. Rovnako odmietol
odpovedať na otázky žalovanej.

19. Žalobca 6/ uviedol, že súhlasí s tým, čo povedali ostatní. Pri predaji budovy vychádzali z posudku,
ktorý bol ešte navýšený. Má 75 rokov, po obžalobe mu zistili diabetes a to trvá dodnes. Nemá viac čo
dodať a nebude odpovedať na otázky žalovanej.

20. Žalobca 7/ vypovedal, že je bezúhonný človek, ktorý vždy koná v najlepšej viere a snahe pomôcť.

Potom, čo boli označení za vinných , sa rozhodli, že podajú žalobu, nakoľko boli veľmi poškodení. Všetci
trpia nejakými zdravotnými problémami, ktoré sa ťahajú . Človek sa snaží žiť spoločensky, ale po tejto
perzekúcii prokurátora, sa vyhýba spoločenskému životu a podujatiam, v noci sa budí a premýšľa, čosa vlastne stalo a prečo boli takto perzekvovaní, keď sa snažili vždy robiť všetko v prospech spoločnosti
a klientov. Na otázky žalovanej odmietol odpovedať.
21. V záverečných vyjadreniach strany zotrvali sa svojej doterajšej argumentácii a návrhoch.

VI. APLIKOVANÉ USTANOVENIA ZÁKONA

22. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré

boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi,
ktorým je zákon č. 58/1969 Zb.

23. 15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavenímosobnejslobody,c)rozhodnutímotreste,oochrannomopatreníaleborozhodnutímoväzbe,
alebo d) nesprávnym úradným postupom.

24. Podľa § 4 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní .

25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

26.Podľa§15ods.1z.č.514/2003Z.z.,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

VII. PRÁVNE POSÚDENIE

27. S účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, v znení neskorších predpisov, bola upravená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom
orgánov verejnej moci, pričom predchádzajúci právny predpis ako sa ako celok zrušil. Táto právna

úprava sa týka zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy a tiež predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody a právo na regresnú náhradu. V prípade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za danú škodu v prípade nezákonného rozhodnutia, nezákonného zatknutia, zadržania
alebo iného pozbavenia osobnej slobody, rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutia

o väzbe, alebo v prípade nesprávneho úradného postupu. Podľa oblasti výkonu verejnej moci, zákon
č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, uvádza orgány, ktoré konajú v mene štátu vo veci
náhrady spôsobenej škody v trestných veciach a to konkrétne, ak je škoda spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1., koná v mene štátu: f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo

správnom konaní. Pre vznik škody, resp. zodpovednosti za škodu sa vyžadujú nasledovné predpoklady:
" a) nezákonné rozhodnutie, nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody,
rozhodnutie o treste alebo ochrannom opatrení, rozhodnutie o väzbe alebo nesprávny úradný postup. "" b) Škoda. Škodou podľa zákona č. 514/2003 Z.z., v znení neskorších predpisov, je skutočná škoda a
ušlý zisk. Osobitosťou tejto úpravy je to, že tento zákon poškodenému výslovne priznáva aj nárok na
náhradu straty na zárobku, a to aj v prípade, že nebola spôsobená škoda na zdraví (§ 25 ods. 2 cit.

zákona).Takakomápoškodenýprávonanáhradumajetkovejškody,mápoškodenýprávoajnapeňažnú
náhradu nemajetkovej ujmy a to v prípade, že by konštatovanie porušenia práva, nebolo dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu. Nemajetkovou ujmou je určitá náhrada za protiprávny
stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej osoby. Je dôležité tu prihliadať na to, v akom
rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby. Výška náhrady v peniazoch je voľne

vyjadriteľná súdom, ktorý sa musí opierať o preskúmateľné hľadiská.
" c) príčinná súvislosť medzi a) a b).
28. Osobitosťou náhrady škody je to, že pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba
spravidla nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom podanou písomnou žiadosťou. Tento nárok
má uspokojiť predovšetkým orgán príslušný na prerokovanie nároku. V prípade, že kompetentný orgán
v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojil nárok poškodeného čo i len sčasti,

poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku na súde a tiež môže podať sťažnosť za prieťahy v
konaní. Právo na náhradu škody sa premlčuje v období do troch rokov odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode, resp. odo dňa doručenia oznámenia (rozhodnutia), kedy sa zrušilo alebo zmenilo
právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčuje za desať rokov odo dňa,
kedy bolo poškodenému doručené oznámenie (rozhodnutie), ktorým mu bola spôsobená škoda; to

neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím o zatknutí, zadržaní alebo
inom pozbavení osobnej slobody, ako aj v prípade rozhodnutia o treste, ochrannom opatrení alebo
rozhodnutí o väzbe. V dobe, kedy sa predbežne prerokováva návrh, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov, premlčacia doba neplynie. Po ustálení, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať zákon
č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci a po zistení, že

žalovaná je vecne pasívne legitimovanou stranou v spore a že nebola vznesená námietka premlčania
uplatneného nároku, súd vec právne posúdil, v zmysle vyššie uvedeného všeobecného výkladu . Ako
je z vyššie uvedeného výkladu zrejmé, pre úspešné uplatnenie si nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci , je kumulatívne splnenie
nasledujúcich podmienok.

29. Prvou podmienkou, ktorú súd musel posúdiť ako splnenú , bola existencia nesprávneho úradného
postupu orgánu verejnej moci, nakoľko žalobcovia tvrdili, že na základe nesprávneho úradného postupu
špeciálneho prokurátora im vznikla nemajetková ujma. Za nesprávny úradný postup , zákon 514/2003
Z.z., podľa § 9 ods. považuje : výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu

právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Žalobcovia

za nesprávny úradný postup označili písomné odôvodnenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry,
ktorý v odôvodnení uznesenia, ktorým zamietol sťažnosť troch žalobcov vyslovil : "Zhodnotením
doterajších zistení mám za to, že obvinení ako členovia dozornej rady mali dostatočnú znalosť o
hospodárskych výsledkoch obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. o jej ekonomickom
a finančnom stave o pohľadávkach a záväzkoch, obzvlášť z poisťovacej činnosti a s odkazom na

vyššie uvedené skutočnosti možno vysloviť záver, že suma 1.450 000 Eur, za ktorú bola budova
a priľahlé pozemky (aj s trafostanicou) odpredávané nie je cenou obvyklou, ale poškodzujúcou na
ukracovaní hodnoty majetku obvinenými zastúpeného predávajúceho." Týmto, podľa názoru žalobcov,
prokurátor porušil právo žalobcov na prezumpciu neviny a neoprávnene vyslovil ich vinu, pričom táto
právomoc prislúcha iba súdu. Vychádzajúc z účelu zákona 514/2003 Z.z., ktorým je zodpovednosť

orgánov verejnej moci za nesprávny úradný postup, musel súd konštatovať, že v prípade úvahy
prokurátora vyslovenej v uznesení, nejde o nesprávny úradný postup. Odôvodnenie rozhodnutia
je myšlienková činnosť osoby, ktorá rozhodnutie vydala na základe určitých zistení, rozhodnutie
vyslovila vo výroku rozhodnutia a tento je povinná následne odôvodniť. Teda zrozumiteľne opísať
na základe čoho dospela k svojmu rozhodnutiu. Na ozrejmenie účelu a činnosti prokuratúry, súd

cituje priamo Zákon o prokuratúre : Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických
osôb, právnických osôb a štátu. Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom
záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia
zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkonesvojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek
vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických
osôb, právnických osôb a štátu. Prokuratúra poskytuje Európskej prokuratúre súčinnosť pri plnení

úloh Európskej prokuratúry podľa osobitného predpisu. Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori,
okrem iného i trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad
zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v
prípravnom konaní; to neplatí, ak ide o veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry, dozorom
nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo

osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného
štátneho orgánu, uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi. To znamená, že v priamej
právomoci prokurátora je odhaľovať a stíhať osoby podozrivé z trestnej činnosti. Ak sa zameriame
konkrétne na vyjadrenie špeciálneho prokurátora , ktoré napádajú žalobcovia , tak nemožno tvrdiť, že
prokurátor vyslovil vinu žalobcov. Vyslovil len svoje presvedčenie, že obvinení ako členovia dozornej
rady mali dostatočné vedomosti na to, aby vedeli, že cena nie je obvyklou...atď. Konajúci prokurátor teda

vyjadril svoje osobné presvedčenie, že uznesenie o vznesení obvinenia, voči ktorému traja obvinení
podali sťažnosť, bolo vznesené dôvodne. Uvedené konanie prokurátora preto celkom jednoznačne
nie je nesprávnym úradným postupom. Prokurátor týmto neporušil žiadnu procesnú normu, ktorá
postupy prokurátora upravuje. Žalobcovia niekoľkokrát pripomínali, že prokurátor nesmie vysloviť vinu a
poukazovali na rozhodnutie ESĽP č. 60101/09 Pelterau - Villnevue proti Švajčiarsku zo dňa 28.10.2014.

Nutné je zo strany súdu uviesť, že okolnosti vydania predmetného rozsudku sú diametrálne odlišné,
ako je tomu v prípade žalobcov. Sťažovateľ bol kňaz, voči ktorému sa začalo trestné stíhanie pre
trestné činy sexuálneho násilia, ku ktorým sa v rámci výsluchu priznal. Trestné stíhanie bolo zastavené
pre premlčanie a štátny zástupca v zastavujúcom uznesení , v rámci odôvodnenia konštatoval, že
sťažovateľ trestné činy spáchal a to hanebným spôsobom. Správa o tom, sa následne objavila i v tlači.

Súdzdôraznil,žeprezumpcianevinyjeporušená,akštátnyorgánvinukonštatuje eštepredtým,akobola
súdom vyslovená. V danom prípade teda štátny zástupca priamo hovoril nielen o vine ale aj o spôsobe
spáchania skutku. Tunajší súd uvádza, že vyjadrenie špeciálneho prokurátora v prípade žalobcov sa
odlišuje od zmieneného prípadu najmä tým, že nejde o nesprávny úradný postup podľa zákona č.
514/2003 Z.z. , ktorý je nevyhnutnou podmienkou vzniku zodpovednosti štátu.

30. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy, súd
nemohol konštatovať, pre samotnú absenciu nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ u žalobcu nebola

splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre priznanie náhrady škody, a to nesprávny úradný postup
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, je nadbytočné zaoberať sa ďalšími dôvodmi uvedenými v žalobe (vznikom
škody a príčinnou súvislosťou medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou).

31. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy a neskôr rozšírenú žalobu o poskytnutie ospravedlnenia ,
súd konštatuje, že ani v tomto ohľade žalobcovia nepreukázali dôvodnosť podanej žaloby. Ak by súd
konštatoval potrebu zadosťučinenia v podobe ospravedlnenia, musel by predtým konštatovať nesprávny
úradný postup a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej
ujmy. Súd tiež uvádza, že žalobcovia neuvažujú správne ak tvrdia, že vznik nemajetkovej ujmy nie je

potrebné dokazovať. Výška finančnej náhrady je síce na úvahe súdu , avšak k tejto úvahe musia viesť
poznatky súdu o tom, ako prípadný nesprávny postup orgánu verejnej moci zasiahol do nemajetkovej
sféry poškodeného. Iba všeobecné konštatovanie o zhoršení zdravotného stavu určite nepostačuje,
najmä ak zoberieme do úvahy, že žalobcovia sú už vo veku seniorov, všetci vo veku 65 + , kedy je
výskyt zdravotných problémov v populácii viac menej prirodzený. Súd zároveň uvádza, že nezľahčuje

subjektívne prežívanie vzniknutej situácie, vzniknutý stres a obavy, ktoré po vznesení obvinenia nastali,
ale to na rozhodnutie súdu o vzniku nemajetkovej ujmy nestačí. Podľa § 17 ods. 3 z. č. 514/2003 Z.z. ,
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na : a)osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom

živote, d)závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.32. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcami uplatňovaný nárok na zaplatenie
nemajetkovej ujmy, či ospravedlnenia nie je dôvodný, vzhľadom na absenciu nesprávneho úradného
postupu a následne tak príčinnej súvislosti, ako aj nepreukázanie vzniku nemajetkovej ujmy.

33. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak náhradu trov konania jej súd nepriznal.

.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré

je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 367 ods. 1 CSP , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.