Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16P/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425201751
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4425201751.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C., D. XXXX/X, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1, IČO: 30 794 536, dieťa
rodičov:E.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomB.C.,D.XXXX/X,zastúpená:AdvokátskakanceláriaTimoranská
& Štofková s. r. o., so sídlom v Nových Zámkoch, Pribinova 9, IČO: 36 813 401 a A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., G. XXX, zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát so sídlom v Nových Zámkoch, M. R.
Štefánika 30, IČO: 42 369 436, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, určenia
výživného a úpravu styku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke od 02.05.2025
a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200 eur mesačne, vždy do 15-
teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 02.05.2025 do 31.10.2025 vo výške 762 eur súd povoľuje otcovi splácať
v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

IV. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým dieťaťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec má právo
sa s maloletým dieťaťom stýkať:

- každý párny kalendárny týždeň v roku od piatka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod.,
- každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod.,

- počas vianočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od 26.12. od 10:00 hod. do 02.01. do 18:00
hod. a v párnom kalendárnom roku od 22.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod. a následne od
03.01. od 10:00 hod. do 07.01. do 18:00 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od štvrtka pred Veľkou nocou od 10:00
hod. do nasledujúcej soboty do 18:00 hod. a v párnom kalendárnom roku od Veľkonočnej nedele od
10:00 hod. do nasledujúceho utorka do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste
bydliska matky a po skončení styku maloleté dieťa odovzdá matke v mieste bydliska matky.

Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk riadne pripraviť, otcovi odovzdať a od otca prevziať.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Navrhovateľ – otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 30.04.2025 domáhal úpravy
práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že maloleté dieťa by bolo zverené do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, aby to bolo čo najviac v jeho prospech a aby sa rozdielne bývanie rodičov

v čo najmenšej miere odrazilo na jeho zdraví, duševnej pohode, morálnom a sociálnom rozvoji. Návrh
odôvodňoval tým, že spolužitie s matkou trvalo asi 5 rokov a 10.05.2022 sa im narodilo maloleté dieťa.
Zo začiatku bol ich vzťah harmonický a láskyplný. Správanie partnerky sa zmenilo, keď čakala ich
spoločné dieťa a vystupňovali sa jej psychické problémy. Štyrikrát absolvovala psychiatrické vyšetrenie
v Hronovciach, kde sa zistilo, že trpí úzkosťami. Pred narodením dieťaťa žili spolu v podnájme v Štúrove

apotomsapresťahovalidoSalky,kmatkenavrhovateľa.Nebývalisňouvspoločnejdomácnosti,pretože
navrhovateľ postavil menší domček v spoločnom dvore pre jeho matku a im ostal rodičovský dom, ktorý
svojpomocne a postupne prerábal. Z neznámeho dôvodu matka dieťaťa začala mať problémy s jeho
matkou a odmietala jej zveriť dieťa na stráženie a nepáčilo sa jej, keď sa prišla jeho matka s vnučkou
pohrať. Dieťa veľmi lipne na starej matke, opakovane sa k nej pýta a dožaduje návštev. Boli niekoľkokrát
na párovej terapii v Nových Zámkoch, avšak matka nechcela pracovať na úlohách, ktoré im navrhli

z dôvodu, že na to nemá čas a nemá jej rozkazovať. Postupom času sa ich nezhody prehĺbili a preto
navrhol rozchod. Matka s tým súhlasila a odsťahovala sa s maloletým dieťaťom k svojim rodičom do
Banskej Štiavnice do trojizbového bytu. Od 08.04.2025 žijú oddelene. Matka dieťa zo škôlky neodhlásila.
Navrhovateľ má záujem starať sa o maloleté dieťa a navrhol, aby súd určil presné pravidlá podmienok
starostlivosti o maloleté dieťa a určil ich vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Navrhovateľ pracuje ako

mestský policajt v Štúrove a jeho príjem je 1200 eur. Matka dieťaťa nepracuje a poberá dávky vo výške
500 eur.

2. Na informatívnom stretnutí rodičov dňa 03.07.2025 matka maloletého dieťaťa uviedla, že so
zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí s dôvodom na vzdialenosť medzi

bydliskami rodičov. V súčasnosti sa otec s dieťaťom stretáva, rodičia sa na tom vedia dohodnúť a styk
sa prispôsobuje pracovným povinnostiam otca. Matka informuje otca ohľadom maloletého dieťaťa.
V žiadnom prípade nechce brániť otcovi v kontakte s dieťaťom. Zdôraznila, že maloleté dieťa navštevuje
škôlku, pretože potrebuje mať režim a nevie si predstaviť, ako by fungovala striedavá starostlivosť cez
školský rok, keďže dieťa je po realizácii styku zmätené. Matka navrhla otcovi, aby sa s dieťaťom stýkal,

každý druhý víkend od piatka do nedele a počas týždňa 1-2 dni na pár hodín. Zároveň navrhla upraviť
styk i počas letných prázdnin tak, aby si dieťa striedali v týždňových intervaloch a rovnako by tomu bolo
i počas ostatných prázdnin. Rodičia sa dohodli na úprave styku počas letných prázdnin v zmysle návrhu
matky, v týždňových intervaloch.

2.1 Na druhom informatívnom stretnutí rodičov dňa 22.08.2025 sa rodičia vyjadrovali k svojim
majetkovým pomerom s tým, že otec naďalej trval na zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov v týždňových intervaloch. Bol ochotný doplatiť rozdiel medzi škôlkami a výživné nenavrhol určiť.
Matka s návrhom otca nesúhlasila, trvala na tom, aby bolo dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti,
otec zaviazaný na platenie výživného vo výške 240 eur s tým, že bola ochotná dohodnúť sa na styku.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov
a zistil tento skutkový a právny stav:

3.1 Maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene je evidované v knihe narodení Matričného úradu
Zvolen vo zväzku 94, ročník 2022, na strane 89, pod poradovým číslom 404. Matkou maloletého dieťaťa

je E. F., nar. XX.XX.XXXX a otcom A. B., nar. XX.XX.XXXX.

3.2 Potvrdenie o pobyte maloletého dieťaťa z obce G., z ktorého mal súd preukázané, že maloleté dieťa
je prihlásené na trvalý pobyt na adresu G. XXX.

3.2.1 Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov mal súd preukázané, že maloleté dieťa je prihlásené
na trvalý pobyt na adresu B. C., D. XXXX/X od 23.04.2025.

3.3PotvrdenieopríjmeotcazmestaŠtúrovo,Mestskýúradzaobdobieod10/2024do03/2025,zktorého
mal súd preukázané, že mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 8 107,25 eur, čo v priemere mesačne

predstavuje sumu 1351 eur.

3.4 Potvrdenie z ÚPSVaR Banská Štiavnica na matku maloletého dieťaťa, z ktorej mal súd preukázané,
že je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13.05.2025.3.4.1 Potvrdenie z ÚPSVaR Banská Štiavnica zo dňa 11.06.2025, z ktorého mal súd preukázané, že
matka poberala rodičovský príspevok na maloleté dieťa od 01.11.2022 do 31.05.2025.

3.4.2 Potvrdenie z ÚPSVaR Banská Štiavnica na matku o poberaní prídavku na dieťa, ktoré stále trvá
vo výške 60 eur mesačne.

3.4.3 Potvrdenie o poberaní rodinných prídavkov a rodičovského príspevku matkou za roky 2024 a 2025.

3.5 Výpis z účtu matky H. B., o zrealizovaní úhrady vo výške 120 eur dňa 16.06.2025, bývanie za matku
a maloleté dieťa v prospech rodičov.

3.6 Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 12.05.2025, ktorú uzatvorila matka maloletého
dieťaťa so zamestnávateľom s tým, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 14.08.2021

sa končí dohodou, ku dňu 12.05.2025.

3.6.1 Potvrdenie o zamestnaní matky v zmysle dohody zo dňa 12.05.2025, z ktorej mal súd preukázané,
že pracovný pomer matky bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 14.08.2021 a končí sa dohodou ku
dňu 12.05.2025, v zmysle článku I. dohody.

3.6.2 Potvrdenie o prevzatí hotovosti vo výške 519,26 eur matkou dňa 10.06.2025 za vyplatenú
dovolenku.

3.6.3 Výplatné pásky matky na č.l. 44-45, výplatné pásky č.l. 54-55 od posledného zamestnávateľa.

3.6.4 Potvrdenie Sociálnej poisťovne pobočka Žiar nad Hronom na matku maloletého dieťaťa zo dňa
20.06.2025, z ktorého mal súd preukázané, že matka si podala žiadosť o dávku v nezamestnanosti dňa
20.05.2025 a ku dňu vydania potvrdenia o nároku na dávku v nezamestnanosti rozhodnuté nebolo.

3.6.5 Rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Žiar nad Hronom zo dňa 26.06.2025, z ktorého mal súd
preukázané, že matka má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho
základu 90,02 eur od 13.05.2025 na obdobie 6 mesiacov, pri splnení zákonných podmienok. Výška
dávky v nezamestnanosti za deň je 47,01 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že matka splnila
nárok na dávku v nezamestnanosti odo dňa 13.05.2025, kedy bola zaradená do evidencie uchádzačov

o zamestnanie s tým, že celková doba poistenia v nezamestnanosti je 1461 dní.

3.7 Mzdový list starej matky maloletého dieťaťa I. F. za obdobie od 06/2024 do 05/2025, z ktorého
mal súd preukázané, že jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 9 348,99 eur, čo v priemere mesačne
predstavuje sumu 779 eur.

3.8 Mzdový list starého otca maloletého dieťaťa zo strany matky F. F. za rok 2024, z ktorého mal
súd preukázané, že mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 24 417,84 eur, čo v priemere mesačne
predstavuje sumu 2034 eur.

3.9Písomnépodaniematkyč.l.70zodňa13.08.2025ohľadnemaloletéhodieťaťa,výdavkovnamaloleté
dieťa, ako aj návrhu na rozhodnutie.

3.10 Správa z Obce Salka na rodičov maloletého dieťaťa, z ktorej mal súd preukázané, že otec
dieťaťa je vlastníkom rodinného domu na adrese Salka 110. Jeho správanie nebolo riešené a zo strany

spoluobčanov neboli podané žiadne oznámenia. Matka maloletého dieťaťa mala v obci prechodný pobyt
do 29.04.2025. Počas jej pobytu v obci neboli zo strany verejnosti podané sťažnosti.

3.11 Lekárska správa doručená matkou zo dňa 10.06.2025 z Psychiatrickej nemocnice Hronovce, zo
záveru ktorej vyplýva, že jej bola diagnostikovaná panická porucha, epizodická záchvatová úzkosť

v remisii. Zo záveru vyplýva, že pacientka nejaví žiadne známky psychickej poruchy.

3.12 Listinné dôkazy o úhradách nájomného rodičov matky vo výške 190 eur pre správcu bytu, elektrina
33,60 eur, plyn na štvrťrok 22,28 eur, Slovanet 27,47 eur.3.12.1 Rozhodnutie Mesta Banská Bystrica o výške poplatkov za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v sume 142,35 eur.

3.13 Písomné podanie otca spolu s návrhom na dokazovanie doručené súdu dňa 13.10.2025 z č.l. 159,
ktorým sa otec domáhal nariadenia znaleckého dokazovania ustanovením znalca z odboru psychológie
na zistenie citovej väzby dieťaťa k obom rodičom, osobnostných predpokladov rodičov na výkon osobnej
starostlivosti a vplyvu aktuálnej rodičovskej dynamiky na psychický vývoj dieťaťa. Uvedené považoval
za nevyhnutné pre úplné a objektívne posúdenie, ktorý z rodičov v súčasnosti zabezpečuje lepšie

výchovné, emocionálne a materiálne podmienky pre dieťa, či je medzi rodičmi dostatočná úroveň
komunikácie a spolupráce potrebnej pre fungovanie striedavej osobnej starostlivosti. Zároveň doručil
fotokópie z denníka matky maloletého dieťaťa, ako aj SMS komunikáciu medzi rodičmi.

3.14 Právna zástupkyňa matky maloletého dieťaťa k uvedenému dôkazu týkajúceho sa fotokópie
z denníka matky uviedla, že v žiadnom prípade nie je možné uvedené použiť ako dôkaz s poukazom

na článok 11 ods. 1 CMP. Zároveň poukázala na § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde je možné
vyhotoviť záznamy len so súhlasom osoby. Matka nikdy takýto súhlas otcovi nedala. Uvedený dôkaz po
právnej a procesnej stránke považuje za neprípustný. Otec sa znížil k tomu, aby tajne fotil denník matky.
Aj z uvedeného vyplýva, ako si váži matku dieťaťa a toto jeho konanie ona považuje za ponižujúce.
V neposlednom rade z uvedeného dôkazu nevyplývajú žiadne skutočnosti pre toto konanie s dôrazom

na predloženú lekársku správu.

3.14.1 Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že čo sa týka predloženého listinného dôkazu
vžiadnomprípadesanejednáodiskreditáciumatky.Považujehozapodpornýdôkazohľadnevytvorenia
si názoru spolu s ostatnými vykonanými dôkazmi. Otec si nevyhotovil záznam z denníka matky tajne,

pretože matka sa mu priznala, že si píše denník a nechala ho v dome v Salke.

4. Navrhovateľ vo svojej výpovedi upresnil skutočnosti uvádzané v návrhu s tým, že sa s matkou
maloletého dieťaťa poznali dlhšiu dobu, súhlasil s tým, aby sa nasťahovala k nemu, pretože sa mali

radi. Keď matka dieťaťa otehotnela, uvažovali o tom, že by si mali vyriešiť bytovú otázku. Matka nemala
výhrady voči tomu, aby išli bývať na dedinu. Svojej matke postavil samostatnú bytovú jednotku za 8
mesiacov v Salke a v tom čase zrekonštruovali i dom jeho matky podľa ich predstáv. Matke dieťaťa
bol nápomocný v tom, aby začala šoférovať a chodiť do roboty, ako aj na stavbu autom. Prestala
šoférovať po narodení dieťaťa. Od začiatku ich vzťahu mala matka úzkosti a panické ataky, čo sa

prejavovalo v čase keď pracovala v reštaurácii, keď bolo veľa hostí a mala zvýšené búšenie srdca.
Liečila sa prírodnou medicínou. Matka ťažko znášala mnoho vecí a jej prejavy ovplyvnilo i to, že počas
tehotenstva sa zistilo, že jeden plod odumrel. Koncom roka 2024 vyhľadali lekársku pomoc MUDr.
Holého v Hronovciach. O zdravotnom stave matky informoval i jej otca, ktorý mu povedal, aby to nechal
tak. Počas spolužitia nemal výhrady voči tomu, aby matka navštevovala svojich rodičov, sám ju tam

niekedy odviezol. Vždy to bolo minimálne týždeň a viac. Matke sa s nažil byť nápomocný po každej
stránke a i napriek tomu s jeho konaním nebola spokojná. Mal výhrady voči tomu, že sa vyhadzovalo
veľa potravín. 6 mesiacov pred opustením spoločnej domácnosti mu pri každej konfrontácii, prípadne
výmene názorov matka zdôrazňovala, že ona nemusí byť tam, kde ju nikto nemá rád. Situácia bola
vyhrotená v marci 2025 pred krstinami dieťaťa, následne sa však on ospravedlnil a navrhol, aby to

skúsili znova. Prehovorili ho na to rodičia matky. Po odchode matky s dieťaťom komunikovali s matkou
o tom, ako sa bude realizovať starostlivosť o dieťa. Vždy matku minimálne štyri dni pred pracovným
voľnom informoval a pýtal sa či si môže ísť pre dieťa a na ako dlho. Dieťa si brával k sebe, vzhľadom
na jeho pracovné povinnosti na jednu až tri noci. Koncom apríla mu matka oznámila, že prihlásila dieťa
do škôlky. Keď malo dieťa dva roky začala navštevovať Materskú škôlku v Salke, kde najprv chodilo na

dve hodiny a od októbra 2024 sa čas postupne predlžoval a už tam zostávalo aj dlhšie a od 01.04.2025
malo zostať v škôlke na celý deň. Dieťa nechcelo chodiť domov, rozumelo si s deťmi i s učiteľkami. Keď
pre dieťa príde vždy sa teší, vyskakuje a je smutné keď ho berie späť, nechce ísť do Štiavnice. Počas
14 minútového rozhovoru mu dieťa hovorilo, že mu veľmi chýba. Navrhovateľ zdôrazňoval, že by sa
chcel podieľať na výchove maloletého dieťaťa v rovnakom rozsahu ako matka, do obdobia kým dieťa

nenastúpi do základnej školy. On pracuje na zmeny, ranná od 06:00 hod do 18:00 hod. a nočná od 18:00
hod. do 06:00 hod. a potom má dva dni voľno. Jeho príjem v zmysle potvrdenia zamestnávateľa je vo
výške 1351 eur. Do júla 2025 poberal i daňový bonus. V čase keď dostavoval rodinný dom uhrádzal
všetky réžie v súvislosti s bývaním a výdavkami. Chodil pracovať do Maďarska ako výpomoc kamarátovia privyrobil si mesačne okolo 200 eur. Naposledy bol vo februári 2024. V rodinnom dome, ktorý je
v podielovom spoluvlastníctve jeho a otca býva, brat s rodinou a otec z tejto nehnuteľnosti žiadny príjem
nemá. Keď žili s matkou dieťaťa spolu zobral si hypotekárny úver na kúpu nehnuteľnosti. Tento úver

refinancoval v apríli 2025 vo výške 75 000 eur a výška splátky je 330,93 eur. Keď si otvoril účet v inom
peňažnom ústave otvoril pre maloleté dieťa sporenie s ročným úrokom 5% a s mesačnou splátkou 30
eur. Okrem toho platí dieťaťu životné poistenie vo výške 18 eur mesačne. Ďalšie výdavky sú splátka
spotrebnéhoúverunaklimatizáciu15,55eur,životnápoistka69,27eur,pohrebnésporenie5eur,Orange
58,37 eur. Náklady v súvislosti s bývaním sú mesačná splátka ZSE 230,50 eur, voda, internet, Magio

40 eur. Strava pre mačky 58 eur, strava doma od 250 eur do 280 eur, výdavky na pohonné hmoty 60
eur. Ročné výdavky, povinné zmluvné poistenie na auto 101 eur, daň z nehnuteľnosti 56 eur, smeti 60
eur. Matke maloletého dieťaťa platí výživné vo výške 70 eur a zaplatil i jednu polovicu výdavkov, ktoré
mu matka vyčíslila a rovnako má výdavky na stravu, ošatenie a hygienické potreby pre maloleté dieťa,
ktoré však presne vyčísliť nevedel. Bol sa informovať, že ak by dieťa bolo zverené do striedavej osobnej
starostlivosti, zobrali by ho do Materskej školy v Salke. Počas plnenia jeho pracovných povinností mu

bude so starostlivosťou nápomocná jeho matka, ktorá od októbra pôjde do starobného dôchodku. Nočnú
zmenu má asi sedemkrát do mesiaca. Náklady na cestovné za dieťaťom predstavujú sumu 20 eur
a keď je zlé počasie musí s dieťaťom niekam ísť a niečo mu kúpiť. Navrhovateľ uviedol, že navrhuje
nariadenie znaleckého dokazovania z toho dôvodu, že dieťa sa počas styku vyjadrovalo, že dedko
smrdí, že je kaka a nechcelo sa ísť pozrieť na deti do škôlky, kde predtým s radosťou chodilo. Nechcelo

počúvať pesničky v maďarskom jazyku, s čím predtým nemalo problém. Povedalo, že štiavnický dedko
je obľúbený a bajtavský nie. Znaleckým dokazovaním chce preukázať, že je schopný sa o dieťa starať,
čo matka vyvracia. Nepýtal sa matky či si môže odfotiť niečo z jej denníka, ktorý predložil svojej právnej
zástupkyni. Po vykonanom dokazovaní žiadal, aby súd rozhodol v jeho prospech tak, aby bolo dieťa
zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, pretože počas

letných mesiacov si nevšimol, že by striedavá starostlivosť mala negatívny vplyv na maloleté dieťa. Dieťa
má možnosť navštevovať materskú školu, kde predtým chodilo 6 mesiacov a má právo byť v kontakte
i so starými rodičmi z jeho strany. Striedavá starostlivosť by trvala do doby, kým by dieťa nenastúpilo
do základnej školy.

4.1 Právny zástupca navrhovateľa v záverečnej reči po vykonanom dokazovaní uviedol, že v
predmetnom konaní je potrebné vychádzať z článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa a zo Zákona o rodine.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec je plne spôsobilý a pripravený zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Má stabilné, materiálne bytové a existenčné podmienky, ktoré sú
základným predpokladom, aby dieťa bolo v rovnakej starostlivosti otca i matky. Matka býva s rodičmi,

kde nemá dieťa ani vlastnú izbu a nezodpovedá to komfortným potrebám dieťaťa. Otec má vytvorené
vhodné a stabilné rodinné podmienky. Výlučná starostlivosť nie je v záujme dieťaťa. Z týchto dôvodov
navrhol maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti matky a otca, aby bol zabezpečený
zdravý sociálny a emocionálny vývin dieťaťa a dosiahnutý najlepší záujem dieťaťa.

5. Matka maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi upresnila, že ich vzťah bol zo začiatku pekný. Po roku
sa presťahovala k navrhovateľovi a riešila sa otázka bývania, pretože navrhovateľ bol dohodnutý so
svojou matkou. Keď otehotnela, ani po pôrode nemala žiadne úzkostné, ani panické ataky. Vrátili sa jej
až po dvoch rokoch úzkosti. Počas spolužitia ju navrhovateľ ponižoval, šikanoval a raz sa schyľovalo

k tomu, že ju skoro fyzicky napadol a bola nútená dať dieťa do kočíka a utekať do parku. Ona nemala
žiadne zázemie v mieste bydliska a bola nútená hľadať si kamarátky. Viackrát hovorila navrhovateľovi,
aby ukončil prácu v Maďarsku, pretože boli málo spolu a všetka starostlivosť bola na nej. Nechcel to kvôli
peniazom. Mali na seba málo času a ich vzťah ochladol. Chceli sa rozísť a na základe toho vyhľadali
odbornú pomoc. Realizoval sa online pohovor asi trikrát a potom už navrhovateľ povedal, že nebude

do toho dávať peniaze. Uviedol, že mu to nepomáha i napriek tomu, že ona v tom videla zmysel. Keď
navrhovateľovi hovorila, že odíde, tvrdil jej, že ju dá na súd a zoberie jej dieťa. Nechcela, aby boli medzi
nimi konflikty a bola radšej ticho. Ona finančne zabezpečovala stravu pre dieťa, mlieko, hygienické
potreby a navrhovateľ jej prispieval sumou 90 eur, čo bola hodnota stravných lístkov. Navrhovateľ mal
platiť splátku hypotéky. Z finančných prostriedkov, ktoré mala našetrené vo výške 2 000 eur prispela i do

rodinnédomuarovnakoprispeliijejrodičianemalýmičiastkamiaotecrobilelektrinuazaplatilajmateriál.
Uznala, že situácia sa zhoršovala a vyvrcholila v marci 2025, keď mali krstiny. Pohádali sa a navrhovateľ
ju vyhadzoval z domu. Jej matka do toho vstúpila a dohovárala, aby to urovnali kvôli dieťaťu. V máji
jej končila materská a preto sa bola opýtať či zoberú dieťa do škôlky. Doklady, ktoré jej predložili, jejotec bez problémov podpísal a preto bola nútená zmeniť i trvalý pobyt dieťaťa. Nemala výhrady voči
tomu, aby sa otec stýkal s dieťaťom i cez týždeň. Styk sa realizoval na základe rozpisu služieb otca.
Dieťa si v škôlke zvyklo, je spokojné a socializované. So striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila,

pretože považovala za potrebné, aby dieťa malo zázemie a režim a presuny vo vzdialenosti 100 km
sú veľké. Dieťa navštevovalo Materskú školu v Salke s vyučovacím jazykom maďarským a matka po
maďarsky nevie. Podľa nej nevie po maďarsky ani dieťa, pretože otec sa s ním rozprával po maďarsky
prvý rok. Dieťa sa nevedelo zapojiť do vystúpenia na vianočnom večierku, pretože nepoznalo jazyk.
Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala v reštaurácii Modrá ryba v Chľabe, kde mala príjem

okolo 1200 eur. Poberala podporu v nezamestnanosti vo výške 1450 eur a rodinné prídavky vo výške 60
eur. Dohodla sa s otcom, že bude prispievať na náklady na bývanie vo výške 120 eur. Jej otec má príjem
okolo 2000 eur a príjem jej matky je vo výške 800 eur. Z príjmu, ktorý má uhrádza okrem nákladov na
bývanie svoje výdavky a to strava 160 eur, pohonné hmoty 40 eur a používa motorové vozidlo svojho
otca, režijný paušál 55 eur, Skylink a internetová televízia 12 eur, smeti 40 eur. Zaevidovala sa na úrade
práce po skončení materskej a bola asi na 5 pohovoroch. Výsledok bol neúspešný, pretože bolo veľa

záujemcov, prípadne sa jednalo o prácu v gastre, ktorá jej nevyhovovala, pretože sa jednalo o pracovnú
dobu do 22:00 hod. Prvýkrát navštívila MUDr. Holého v Hronovciach v novembri 2024 a naposledy bola
u neho v júni 2025. Výdavky na maloleté dieťa pozostávajú z nákladov na stravu 140 eur, hygienické
potreby 30 eur, oblečenie 70 eur, obuv 40 eur. V súvislosti so škôlkou za dva mesiace strava 62,10 eur,
školné 50 eur, réžie 13,50 čo spolu predstavuje sumu 125,60 eur a výdavky na hygienické potreby na

dva mesiace 12 eur. ZRPŠ 25 eur na 5 mesiacov, 7 eur zápisné na 10 mesiacov, 20 eur triedny fond
na školský rok. Otec dieťaťa uviedol, že zaplatí polovicu výdavkov, ktoré aj uhradil. Dieťa je evidované
u pediatričky F. J. H. v Banskej Štiavnici od 23.04.2025. Na odporúčanie pediatričky absolvovali sono
bruška s negatívnym výsledkom s tým, že prejavy dieťaťa sú psychického charakteru. Dieťa zadržiava
stolicu a má nadváhu. Malo by sa to upraviť do 4 rokov veku dieťaťa. Dieťa berie sirup na zmäkčenie

stolice. Počas leta si všimla zmenu správania dieťaťa, bolo plačlivé, nervózne a hnevalo sa. Budilo sa
štyrikrát za noc a hľadalo matku. Počas pobytu dieťaťa u otca otcovi telefonovala, pretože chcela vidieť
len dieťa a otec mal výhrady voči tomu, že ho kontroluje. Potom už nevolala, aby nebol problém. Otec
rovnako telefonoval kedy chcel a potom prestal. Otec sa ani raz nebol pozrieť v škôlke, ktorú dieťa
navštevuje, pričom vedel o vystúpení alebo združení rodičov o čom ho informovala. Ak mal otec voľno

do mesiaca 5 dní v čase keď žili v spoločnej domácnosti staral sa o dom a záhradu. Dieťa okúpal,
nikdy s ním nechodil von s kočíkom. Bol s dieťaťom sám, bez jej prítomnosti počas troch rokov asi 5
krát. Prvýkrát bolo dieťa s otcom bez matky v auguste 2024, keď sa mali rozísť. Otec bol s dieťaťom
počas jej neprítomnosti keď išla ku kaderníčke. Stará matka zo strany otca chodila do práce ráno o 7:00
hod. do 16:30 hod., potom si upratala a prišla ich pozrieť na hodinku. Postrážila dieťa na hodinku, keď

išla nakúpiť. S dieťaťom bola v kontakte keď išli na dvor, kde je spoločná záhrada. Stará matka bola
s dieťaťom najdlhšie, keď išli na ples a strážila ho v noci. Pre dieťa do škôlky nechodila, neuspávala ho.
V škôlke v Salke, ktorú vybrali kvôli logistike bolo ešte jedno dieťa hovoriace po slovensky. K tvrdeniam
otcauviedla,žeotecjejnehovorilovyjadrovanídieťaťa,anijunatoneupozornil.Dieťavžiadnomprípade
nevedieprotirodičomotca.Rovnakojejrodičiasanestarajúdotohočojemedzinimi.Podľajejnázorumá

otec s dieťaťom normálny vzťah, dieťa sa na otca teší. Teší sa, keď otec príde a rovnako mu odpovedá
keď sa na otca pýta. Pre dieťa do škôlky chodí poobede, potom idú na prechádzku, prípadne k starým
rodičom. Keď prídu domov, navečerajú sa, večerná hygiena a idú spať. Majú k dispozícii samostatnú
izbu a s dieťaťom je večer sama. Jej otec pracuje na krátky a dlhý týždeň, chodí domov okolo 15:00
hod. a vstáva ráno o 05:00 hod. V žiadnom prípade nekonzumuje alkohol. Po vykonanom dokazovaní

žiadala maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného vo výške
240 eur a styk upraviť na každý druhý víkend od piatku do nedele a zároveň navrhla upraviť styk počas
sviatkov, aby nedochádzalo medzi rodičmi k nezhodám viď návrh z č.l. 76.

5.1 Právna zástupkyňa matky maloletého dieťaťa v záverečnej reči uviedla, že po vykonanom

dokazovaní navrhuje maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazať na platenie
výživného vo výške 240 eur, prípadne tak, ako to súdu vyjde a styk upraviť na každý druhý víkend od
piatku do nedele. S návrhom otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila.
Poukázala na viaceré dôvody, pre ktoré ju nie je možné realizovať.
1. Otec maloletého dieťaťa má pracovnú dobu, ktorá mu neumožňuje týždňovú starostlivosť o maloleté

dieťa vzhľadom na listinný dôkaz rozpis zmien, z ktorého vyplýva, že otec má do týždňa 2 až 4 služby.
Počas jeho neprítomnosti by bola starostlivosť o dieťa suplovaná starostlivosťou zo strany starej matky,
zo strany otca.2. Rodičia nie sú schopní spolu komunikovať tak, aby prichádzala do úvahy striedavá starostlivosť.
Dôkazom sú i vyjadrenia otca v tomto konaní, kedy poukazoval na panické ataky matky, miesto toho, aby
zdôraznil to, že matka vyhľadala odborníka za účelom odstránenia tohto stavu. Vrcholom je predloženie

denníka, ktorý sa nachádza u právnej zástupkyne otca, čo svedčí o vlastnostiach otca. Rodičia nemôžu
fungovať v striedavej osobnej starostlivosti tak, aby čo najmenej trpelo dieťa, pretože nie sú splnené
zákonnépodmienky.Matkajenezamestnaná,avšakhľadásiprácu,abymohlazabezpečovaťcelodennú
starostlivosť o dieťa, ráno ho zobrať do škôlky, vybrať zo škôlky a poobede sa mu venovať každý deň.
Matka navrhovala otcovi možnosť navštevovať dieťa i počas týždňa, prípadne sa zúčastniť na besiedke,

čo otec odmietal, vzhľadom na zvýšené výdavky. Rovnako by mal otec výdavky i počas striedavej
starostlivosti.
3.Rodičiasistriedavúosobnústarostlivosťvyskúšalipočasletnýchmesiacov,čovšaknebolovprospech
dieťaťa, nakoľko sa v noci budilo a hľadalo matku. Na základe týchto skutočností i vzhľadom na vek
dieťaťa nie je v záujme, aby bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti a navštevovalo dve
materské školy s rôznym vyučovacím jazykom.

6. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v záverečnej reči po vykonanom dokazovaní navrhol maloleté
dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazať na platenie výživného vo výške 240 eur
mesačne. Styk upraviť na každý druhý víkend od piatku do nedele. Zverenie maloletého dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch nie je v najlepšom záujme dieťaťa,

vzhľadom na jeho vek, že je veľmi malé, dieťa by navštevovalo dve materské škôlky, kde sa hovorí iným
jazykom.

7. Mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv. materiálne konania), na čo nová
právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom dostatočný priestor na to, aby

zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania, najmä do dokazovania, čím na seba
preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z najdôležitejších princípov mimosporového
konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP), súdy uplatňujú aj iné metódy konania než v
sporovom konaní (napr. súd môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací
princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy a pod.). Proces dokazovania ovláda vyšetrovacia

zásada a súd je oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania (sleduje sa tým potreba
zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie rozhodnutia). Na postup vykonávania
dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

8. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

9.1 Pojem najlepší záujem dieťaťa, ktorý je použitý v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, nie
je v Dohovore o právach dieťaťa definovaný všeobecnými kritériami ani vo vzťahu ku konkrétnym
okolnostiam. Obsah tohto pojmu je možné interpretovať z obsahu jednotlivých článkov vnímaných vo

vzájomných súvislostiach v kontexte celého dokumentu. V súlade s princípmi medzinárodného práva
postupuje aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) pri interpretácii dohovoru, zvlášť ak ide
o pravidlá týkajúce sa medzinárodnej ochrany ľudských práv (napr. Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko,
rozsudok zo 6.7.2010, bod 131).

10. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s
oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

11. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom, pričom sa predpokladá, že ich vykonávajú

v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl.
51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom Zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov
pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 Zákona o rodine).Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s
prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV.ÚS/367/2008).

12. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre konštatuje, že existuje široký konsenzus i v
rámci medzinárodného práva, že vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musia byť rozhodujúcim
hľadiskom ich najlepšie záujmy. Tento záujem sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane
vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže
ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných

prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v
záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v
stabilnomprostredíarodičomnemôžebyťpodľačl.8dohovoruumožnenéuplatňovaťopatrenia,ktoréby
mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa. Článok 8 dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej
moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná
pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na

jeho povahe a význame môže prevážiť nad záujmami rodičov (Sahin v. Nemecko, rozsudok z 8.7.2003,
bod 66).

13. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b), c) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú
najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin mal. dieťaťa,

zastupovanie mal. dieťaťa, správa majetku mal. dieťaťa.

14. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu §
24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Rozhodnutie
o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské

práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti.
Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv
a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa
vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí
na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie

čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je
osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom.

19. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja

rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo
dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada
čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15).20. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

22. Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov ľudské i osobnostné požiadavky, ak ju však rodičia
dokážu kultivovane zvládnuť, potom sa výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah
dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. Preto v prípade takéhoto návrhu rodiča musí súd primárne
skúmať splnenie všetkých zákonných kritérií.

23. Prvým zákonným kritériom striedavej osobnej starostlivosti je, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa
vychovávať. Nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým
alebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného prostredia, neexistujúcim, nedostatočným
alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča a pod. Druhým takýmto kritériom je, že obidvaja

rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Nemožno nariadiť striedavú osobnú starostlivosť v
prípade, ak o ňu nemajú záujem obidvaja rodičia, teda proti vôli rodiča, ktorý sa o dieťa osobne starať
nechce a žiada len právo styku s dieťaťom, nanútenie osobnej starostlivosti nemôže byť na prospech
dieťaťu. ZoR vyslovene však pripúšťa možnosť, že súd nariadi striedavú starostlivosť i proti vôli jedného
z rodičov. Tretím kritériom je, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa. Medzi dôležité kritériá

posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým: 1. citové väzby dieťaťa, 2. vývinové
potreby, 3. stabilita budúceho výchovného prostredia, 4. schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Podľa § 24 ods. 5 ZoR je záujmom dieťaťa v tomto ohľade najmä
právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Súd musí dbať, aby bolo rešpektované
právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa

na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Je
potrebné každému z rodičov poskytnúť dostatok vlastného priestoru na výchovné pôsobenie na dieťa.
Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie sú vhodní na striedavú starostlivosť sú rodičia, ktorí pôsobia na
osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne. Vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria
správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa, podporujú v dieťati

nesprávne návyky a pod. Striedavá starostlivosť tiež nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje
osobnosti dieťaťa. Štvrtým kritériom je, že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. V danom prípade
je potrebné sledovať motív každého rodiča, pre ktorý chce realizovať osobnú starostlivosť. Dieťa by
sa nemalo stať rukojemníkom svojich rodičov v ich vzájomnej nenávisti. Rodičia by mali byť schopní
spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere pri zaisťovaní potrieb dieťaťa a nevytvárať pre dieťa hostilné

prostredie. Počas konania sa súd musí pokúsiť o odstránenie negatívnych vplyvov a sledovať účinnosť
prijatých opatrení. V prípade splnenia všetkých špecifikovaných zákonných podmienok kumulatívne
by striedavá starostlivosť mala v praxi predstavovať po rozpade partnerského vzťahu rodičov jednu
z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti, práve z pohľadu vyššie zákonmi a medzinárodnými
dohovormi citovanými ustanoveniami o najlepšom záujme dieťaťa, ktorý je potrebné vždy primárne

sledovať.
Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti môže byť práve podnetom na posilnenie komunikácie a
spoluprácerodičov.Harmonickákomunikáciarodičovjeideálnympredpokladomstriedavejstarostlivosti.
Zároveňvšakplatí,žetakýtostavbudevsituáciiporozchoderodičov,čiajdlhopoňom(niekedydokonca
navždy) žiaľ skôr výnimkou než pravidlom. Preto by mala byť úroveň komunikácie posudzovaná vo

vzťahu k výmene informácií, ktoré si vyžaduje model striedavej starostlivosti oproti starostlivosti výlučnej
osobnej starostlivosti (pozri napr. Nález ÚS ČR I. ÚS 3065/21).24. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a
povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom

životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich
detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby, ale aj potreby
duševné. Vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti
považovaťnielennákladyspojenésvýživou,ošatením,bývaním,starostlivosťouozdravie,aleajnáklady
súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.

25. Súd pri určení vyživovacej povinnosti nezohľadňuje do sumy mesačného výživného v plnej
výške jednorazové výdavky, ktoré sa nevynakladajú pravidelne a taktiež výdavky, ktoré nie sú účelne
vynaložené na potreby maloletého dieťaťa. Uplatňuje sa pravidlo, že dieťa má právo zdieľať životnú
úroveň oboch rodičov, čo však neznamená, že rodič povinný z vyživovacej povinnosti, má platiť
neprimerane vysoké výživné vzhľadom na jeho finančné možnosti, navyše ak postačuje určenie nižšieho

výživného, ktorým budú pokryté všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

26. Obaja rodičia sú si v starostlivosti o maloleté dieťa rovní, a preto sa majú aj spoločne a rovnakým
dielom finančne podieľať na výdavkoch spojených s touto starostlivosťou. Samozrejme je dôvodné
prihliadnuť na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú vykonáva matka, avšak nie na úkor

neprimerane vysokého výživného zo strany otca. Pokiaľ by súd mal za to, že je dôvodné, aby sa
matka nepodieľala rovnakým dielom na výdavkoch na maloleté dieťa, toto svoje rozhodnutie súd
musí dostačujúcom spôsobom zdôvodniť, aby bolo zrejmé, prečo súd vzhliadol spravodlivým určenie
vyživovacej povinnosti rodičovi povinnému uhrádzať výživné.

27. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

28. Z ustanovení ZoR vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane
výživou oprávneného, jednak na strane povinného.

29. Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú

mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie,
a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám a starať sa o seba. Na odôvodnené potreby oprávneného
bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené,

je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru
potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby
spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k
rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako
jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi

skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí.

30. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňujú sa aj jeho majetkové pomery a

to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba
berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších
zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s
nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej

došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri
určovanívýživnéhovychádzalozoschopnostíamožnostípovinnéhopredtakoutozmenouzamestnania,
resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným
majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určenívýživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo. Pokiaľ sa
preukáže,ženastranepovinnéhodošlokpoklesualebostratezárobku,čiinéhopríjmu,súdmusískúmať
dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).

31. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy

detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení
zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie
zamestnanie za menej výhodné.

32. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

33. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

34. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

35. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

36. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

37. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

38. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

39. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

40. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

41. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

42. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

43. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia
požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súduSR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej
judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil
III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje,

aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na
ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci
(napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

44. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca bol podaný dôvodne.
Súd mal jednoznačne preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti
od 08.04.2025. Po nezhodách a rozchode, s ktorým súhlasil i otec maloletého dieťaťa, sa matka
s maloletým dieťaťom odsťahovala k svojim rodičom do Banskej Štiavnice. Od opustenia spoločnej
domácnosti matkou, rodičia komunikovali o maloletom dieťati ohľadne styku otca s maloletým dieťaťom
po zohľadnení jeho pracovných povinností. S poukazom na ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine

súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke od podania návrhu, pretože to nie je možné
spätne tak, ako pri výživnom. Matka sa o maloleté dieťa stará od narodenia a poskytuje mu každodennú
starostlivosť. Maloleté dieťa je vzhľadom na svoj vek nepochybne citovo naviazané na matku. Otec
dieťaťa nerozporoval starostlivosť matky o maloleté dieťa, skôr poukazoval na zdravotné problémy
matky, ktoré mala, avšak v žiadnom prípade z toho nevyplývala neschopnosť matky poskytovať osobnú

starostlivosť o maloleté dieťa. Z predloženej lekárskej správy z Psychiatrickej nemocnice Hronovce
mal súd preukázané, že matke bola diagnostikovaná panická porucha, epizodická záchvatová úzkosť
v remisii. Matka nejaví žiadne známky psychickej poruchy tak, ako to vyplýva zo správy zo dňa
10.06.2025.
V čase rozhodovania súdu majú obaja rodičia úplnú spôsobilosť na právne úkony a preto súd rozhodol

tak, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, pretože nebol dôvod
pre iné rozhodnutie.

44.1 Súd sa nestotožnil s návrhom otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Pri rozhodovaní súd vychádzal z toho, že striedavá

osobná starostlivosť oboch rodičov v zmysle návrhu otca v týždňových intervaloch nie je v záujme
maloletého dieťaťa. Súd zohľadňoval v prvom rade vek maloletého dieťaťa, ktoré bolo od narodenia
v každodennej opatere matky, rovnako nezanedbateľným faktorom je vzdialenosť medzi trvalými
bydliskami rodičov, ako aj skutočnosť, že maloleté dieťa navštevuje materskú školu s vyučovacím
jazykom slovenským a ak by bolo u otca, malo by navštevovať materskú školu s vyučovacím jazykom

maďarským. I uvedená skutočnosť navštevovanie dvoch rôznych predškolských zariadení, vzhľadom
na vek maloletého dieťaťa nie je v záujme dieťaťa. Jedným z nesúhlasných stanovísk súdu s návrhom
otca je i tá skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa pracuje na dve zmeny tak, ako to uvádzal od 06:00
hod. do 18:00 hod. a nočná zmena je od 18:00 hod. do 06:00 hod. s tým, že má do mesiaca 7 až
8 nočných zmien tak, ako to vyplýva z rozpisu služieb, ktoré súd vyžiadal od zamestnávateľa viď č.l.

111. Zároveň zamestnávateľ otca uviedol, že počas plnenia služobných povinností príslušníci mestskej
polície vykonávajú dohľad nad verejným poriadkom. Pri plnení služobných povinností môžu nastať
rôzne nepredvídateľné okolnosti, kde potom sily a prostriedky zaradené do služby sú riešené operatívne
zo strany náčelníka mestskej polície. Otec uvádzal, že v čase jeho neprítomnosti bude starostlivosť
o maloleté dieťa zabezpečovať jeho matka, ktorá mala nastúpiť do dôchodku od októbra 2025, k čomu

otec žiadny dôkaz nepredložil a v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Súd poznamenáva, že v prvom
rade je povinnosťou rodičov zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a až následne je to výpomoc
a starostlivosť zo strany starých rodičov, ak to nie je možné zabezpečiť rodičmi. V prejednávanej veci je
však nepochybné, že osobnú starostlivosť zabezpečuje a má možnosť nepretržite zabezpečovať matka,
ktorá je momentálne evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, hľadá si prácu, kde zohľadňuje denný

režim dieťaťa, t.j. aby mohla pracovať na jednu zmenu a dieťa riadne nosiť do predškolského zariadenia
a chodiť preň do predškolského zariadenia a zároveň zabezpečovať jeho osobnú starostlivosť.

44.2 Súd návrh navrhovateľa na výsluch jeho matky zamietol, pretože ho v čase rozhodovania súdu,
po vykonanom dokazovaní nepovažoval za potrebný. Matka maloletého dieťaťa nerozporovala, že

stará matka zo strany otca ich chodila navštevovať na hodinu, potom ako prišla z práce, prípadne
sa s dieťaťom stretávala na spoločnom dvore, v záhrade a rovnako dieťa strážila jedenkrát keď boli
rodičia dieťaťa na plese. Predmetom tohto konania nebolo skúmanie schopnosti starej matky postarať
sa o maloleté dieťa, čo v podstate matka netvrdila. Rovnako súd nepovažoval za potrebné vypočúvaťsvedkyňu k spolužitiu rodičov, pretože obaja rodičia uznali a nerozporovali, že ich vzťahy sa narušili
a k ukončeniu ich spolužitia dospeli obaja.

44.3 Súd návrh navrhovateľa na nariadenie znaleckého dokazovania na zistenie citovej väzby dieťaťa
k obom rodičom, osobnostných predpokladov rodičov na výkon osobnej starostlivosti a vplyvu aktuálnej
rodičovskej dynamiky na psychický vývoj dieťaťa, za účelom zistenia úplného a objektívneho posúdenia,
ktorý z rodičov v súčasnosti zabezpečuje lepšie výchovné, emocionálne a materiálne podmienky
zamietol. Mal za to, že v predmetnom konaní v čase rozhodovania súdu je to absolútne nadbytočné

a nehospodárne. Ani jeden z rodičov nespochybňoval rodičovské schopnosti pozostávajúce zo
starostlivosti o maloleté dieťa, čoho dôkazom je i tá skutočnosť, že matka počas letných prázdnin
súhlasilastým,abybolomaloletédieťauotcavtýždňovýchintervalochaanijednouvetounespochybnila
starostlivosť otca o maloleté dieťa v letných mesiacoch. Nepoukázala ani na jednu udalosť, voči ktorej
by mala výhrady. Otec maloletého dieťaťa sa snažil spochybniť schopnosti matky realizovať osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa, vzhľadom na jej psychické problémy, ktoré v čase rozhodovania súdu

preukázané neboli. Nedá súdu nespomenúť, že otec sa znížil k tomu, že predložil súdu ako listinný
dôkaz fotokópiu z denníka matky, bez jej súhlasu, ktorý samozrejme súd nevyhodnocuje a nepoužil ho
ako dôkaz s poukazom na článok 11 ods. 1 CMP a § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže matka
žiadny súhlas na vyhotovenie fotokópie z jej denníka otcovi nedala.

45. Otec maloletého dieťaťa sa bližšie nevyjadroval k výške výživného na maloleté dieťa, pretože mal
za to, že ak bude dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, rozhodnutie o výške
výživného ponechával na súd. K vyčísleným výdavkom matky nemal pripomienky s tým, že i vo svojej
výpovedi uvádzal, že nevie presne vyčísliť výdavky na maloleté dieťa. Uznal, že na výživu dieťaťa
prispieval sumou 70 eur mesačne a podieľal sa v jednej polovici na mimoriadnych výdavkoch, ktoré mu

matka vyčíslila. Matka maloletého dieťaťa žiadala určiť výživné vo výške 240 eur mesačne.

45.1 Pri určení výživného súd zohľadňoval čistý mesačný príjem otca, ktorý bol vo výške 1 351 eur. Ak
otec maloletého dieťaťa z uvedeného príjmu zaplatí učené výživné vo výške 200 eur, ktoré predstavuje
14,8% z príjmu rodiča, zostane mu dostatočná suma na úhradu všetkých ním uvádzaných výdavkov

s tým, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami. Zároveň dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodiča. Pri určení výšky výživného súd zohľadňoval i zvýšené výdavky otca, ktoré
má s cestovným za dieťaťom, pretože vzdialenosť medzi trvalým pobytom dieťaťa a otcom dieťaťa je
100km. Rovnako má otec výdavky s maloletým dieťaťom i v rámci upraveného styku. Súd nepopiera, že
určené výživné je nižšie ako výživné, ktoré je odporúčané v zmysle metodických tabuliek Ministerstva

spravodlivosti pri zohľadnení, že otec má len jednu vyživovaciu povinnosť, avšak výživné určené súdom
v čase rozhodovania súdu je primerané, vzhľadom na vek a preukázateľné, uznané, pravidelne sa
opakujúce výdavky maloletého dieťaťa. Ak otec z preukázateľného príjmu zaplatí určené výživné, ako
aj pravidelne sa opakujúce mesačné výdavky pozostávajúce z nákladov na bývanie vo výške 270,50
eur (elektrina 230,50 eur, voda, internet, Magio 40 eur) splátku hypotéky vo výške 330,93 eur, splátku

spotrebného úveru na klimatizáciu 15,55 eur, pohrebné sporenie 5 eur, Orange 58,37 eur, stravu doma
250 eur, životné poistenie 69,27 eur, stravu pre mačky 58 eur, zostane mu suma 90,38 eur. Súd
poznamenáva, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami a preto ostatné výdavky, ako
sú životná poistka, prípadne rozpočítané ročné výdavky sú pohyblivé, rovnako ako aj ďalšie pohyblivé
výdavky v súvislosti so stravou a podobne. Súd poznamenáva, že ak otec bol doteraz schopný platiť

všetky ním uvádzané výdavky, je možné sa domnievať, že jeho príjem je i vyšší, prípadne, že je schopný
si i privyrobiť tak, ako tomu bolo v minulosti, keď pomáhal kamarátovi v Maďarsku a privyrobil si podľa
jeho vyjadrenia 200 eur. Otec maloletého dieťaťa je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej býva
a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, kde býva jeho brat s rodinou a otec s tým, že z tejto
nehnuteľnosti otec žiadny príjem nemá.

45.1.2 Zročné výživné za obdobie od 02.05.2025 do 31.10.2025 vo výške 762 eur pozostáva zo sumy
112 eur (29 dní za máj 2025) a zo 650 eur (za mesiace jún až október 2025). Zročné výživné predstavuje
rozdiel medzi určeným výživným a doteraz plateným výživným (200-70 eur). Súd povolil otcovi splácať
zročné výživné v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným podľa § 232 CSP, pretože mal

za to, že otec bude schopný i zročné výživné zaplatiť bez akejkoľvek ujmy. Výška splátky je primeraná
výške zročného výživného.45.2 Súd uznal pravidelne sa opakujúce mesačné výdavky na maloleté dieťa vo výške 385 eur, v zmysle
písomného vyjadrenia matky na č.l. 76, ktoré pozostávajú z nákladov na stravu 120 eur, hygienické
potreby 20 eur, oblečenie 70 eur, materská škola 85 eur (56 strava, 25 školné, 4 eurá akcie pre deti),

hračky 20 eur, lieky, vitamíny 10 eur a alikvotná časť nákladov na bývanie, ktoré matka platí rodičom vo
výške 60 eur. Uvedené výdavky súd považoval za primerané, nenadhodnotené a v neposlednom rade
otcom nerozporované. Ak otec maloletého dieťaťa zaplatí určené výživné vo výške 200 eur, matka po
zohľadnení každodennej starostlivosti prispeje na výživu maloletého dieťaťa sumou 125 eur, k čomu je
potrebné pripočítať i rodinné prídavky vo výške 60 eur, bude matka schopná pokryť všetky pravidelne

sa opakujúce mesačné výdavky na maloleté dieťa uznané súdom.

45.3 V čase rozhodovania súdu matka poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 1 450 eur po dobu 6
mesiacov od 13.05.2025. Vyživovacia povinnosť matky po zohľadnení jej každodennej starostlivosti bola
znížená a predstavuje 8,6% z príjmu matky. Matka uznala, že aktuálne býva v spoločnej domácnosti
s rodičmi, ktorým prispieva na náklady na bývanie vo výške 120 eur mesačne a výdavky na stravu

vo výške 300 eur mesačne. Súd mal preukázané, že náklady na bývanie v byte rodičov pozostávajú
z mesačných zálohových platieb, elektrina 33,61 eur, TV a internet 27,47 eur a správa bytu 190 eur, čo
spolu predstavuje sumu 251,08 eur. Alikvotná časť na každého člena domácnosti pri 4 osobách je vo
výške 62,77 eur. I z uvedeného súd usudzuje, že príspevok matky do nákladov na bývanie vo výške
120 eur za dve osoby je v poriadku. Matka nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, používa

motorové vozidlo vo vlastníctve otca a na pohonné hmoty minie 40 eur. Okrem toho má výdavky na seba
a to strava 150 eur, paušál 55 eur, Skylink a internetová televízia 12 eur, smeti na osobu 40 eur. Príjem
matky pred nástupom na materskú dovolenku podľa vlastného vyhlásenia bol vo výške 1 200 eur.

46. Súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom v zmysle návrhu matky, pretože mal za to, že takto

upravený styk v čase rozhodovania súdu je v záujme maloletého dieťaťa, zohľadňuje jeho vek, ako aj
vzdialenosť medzi trvalým pobytom dieťaťa a otca. Počas upraveného styku má otec možnosť a právo
realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti vyplývajúce mu z § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine
a rozvíjať vzájomné citové väzby. Súd upravil v zmysle návrhu matky styk otca s dieťaťom i počas
vianočných a veľkonočných sviatkov s tým, že súd má za to, že vzhľadom i na doteraz realizovaný styk

počas letných prázdnin, rodičia dospejú k dohode tak, aby styk odzrkadľoval najlepší záujem maloletého
dieťaťa, zohľadňoval pracovné povinnosti oboch rodičov. Súd zdôrazňuje, že matka nemala a nemá
výhrady voči styku otca s maloletým dieťaťom, sama uznala, že dieťa má pozitívny vzťah k otcovi a otec
je schopný sa o dieťa počas styku riadne postarať.

47. V prejednávanej veci súd mal za to, že návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa v čase
rozhodovania súdu do striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch, vzhľadom na vek
maloletého dieťaťa, vzdialenosť medzi trvalým pobytom dieťaťa a otca, ako aj pracovné povinnosti otca,
ktorý má i nočné služby, súd považoval za nerealizovateľný. Keďže rodičia maloletého dieťaťa nežijú

v spoločnej domácnosti súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke od
podania návrhu, t.j. od 02.05.2025. Pri určení výživného súd vychádzal z čistého mesačného príjmu
otca vo výške 1 351 eur a určené výživné predstavuje 14,8% z príjmu otca s tým, že otec má zvýšené
výdavky na cestovné za dieťaťom, ako aj počas styku s dieťaťom. Súd uznal pravidelne sa opakujúce
výdavky na maloleté dieťa vo výške 385 eur. Príjem matky pozostával z dávky v nezamestnanosti vo

výške 1 450 eur a matka je povinná rovnako prispievať na výživu maloletého dieťaťa po zohľadnení
jej každodennej starostlivosti vo výške 125 eur mesačne tak, aby bola schopná pokryť pravidelne sa
opakujúce uznané výdavky na maloleté dieťa. Životná úroveň na strane otca je vyššia aj preto, že je
vlastníkom nehnuteľností. Matka nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. Obaja rodičia majú
len jednu vyživovaciu povinnosť.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, pretože sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o mal. deti.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).