Uznesenie – Odmietnutie – Exekúcia a výkon… ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoEk/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115227181
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4115227181.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudkýň JUDr.
Denisy Šaligovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa
Bratislava, pobočka Nitra, so sídlom Slančíkovej 3, Nitra, IČO: 30 807 484, proti povinnému: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., v zastúpení: JUDr. Zuzana Jóžová Borecká, advokátka so
sídlom Sládkovičova 7, Nitra, o vymoženie 4 089,64 eura, o odvolaní povinného a oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 9. októbra 2025, č. k. 10Er/1042/2015-121, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie povinného o d m i e t a .

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNitra(súdprvejinštancievzmysle§12zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,
ďalejlen„CSP“aakoexekučnýsúdvzmysle§45ods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie, ďalej len „Exekučný poriadok“)
uznesením z 9. októbra 2025, č. k. 10Er/1042/2015-121 zastavil exekúciu (výrok I.), oprávnenému
uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Exekútorského

úradu Šaľa, trovy exekúcie vo výške 52,62 eura, do 3 dní od doručenia tohto uznesenia (výrok II.)
a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť povinnému trovy exekučného konania vo výške 253,81 eura,
do 3 dní od doručenia tohto uznesenia (výrok III.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 50 ods. 5, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1, §
243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 2 písm. a/ bod 1, § 3, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. (ďalej len „vyhláška“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že návrhom zo dňa 20.8.2015 požiadal oprávnený
vyššie uvedeného súdneho exekútora o vykonanie exekúcie vo svoj prospech na podklade uznesenia
Okresného súdu Nitra o dedičstva zo dňa 07.01.2014, sp. zn. 18D/81/2012. Exekučné konanie sa začalo
dňa 25.08.2015. Poverenie na vykonanie exekúcie pod číslom 5403 0183650 bolo súdnemu exekútorovi

Okresným súdom Nitra udelené dňa 10.09.2015. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 08.09.2016, č. k.
10Er/1042/2015-71 vyhovel námietkam povinného proti exekúcii z dôvodu nespôsobilého exekučného
titulu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2017 spolu s uznesením Krajského
súdu v Nitre, sp. zn. 1CoE/73/2016 zo dňa 30.05.2017. Pretože súd právoplatne vyhovel námietkam
povinného proti exekúcii, exekúciu podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.

4. Následne si súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 57,58 eura. Súd prvej inštancie preskúmal
exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k záveru, že si trovy exekúcie vyčíslil v časti vnesprávnej výške, pretože podľa vyhlášky má nárok na paušálnu odmenu len za jedno doručenie
takejto listiny a nie 3,32 eura za každé doručenie jednotlivého listinného vyhotovenia tak. Ak by sa táto
paušálna suma mala platiť za každé jedno doručenie, tak by zákonodarca uviedol, že paušálna suma

patrí za každé doručovanie, teda ako je to uvedené napríklad pri zisťovaní majetku povinného (tu patrí
exekútorovi paušálne určená odmena za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného). Keďže v prípade
ostatnej odmeny sa súd stotožnil s názorom súdneho exekútora, patrí mu odmena podľa § 15 ods. 1
vyhlášky za 10 úkonov odmenených paušálnou odmenou 3,32 eura, spolu 33,20 eura, zvýšenú o 20 %
DPH, t. j. 39,84 eura. Nesprávne si vyčíslil aj poštovné, pretože pri preskúmavaní hotových výdavkov súd

zistil, že jedno podanie súdneho exekútora (výzva OS) bolo doručované v jednej zásielke spolu s inou
písomnosťou súvisiacou s iným exekučným konaním. Uvedené nie je nežiadúce z hľadiska znižovania
hotových výdavkov, ale súdny exekútor si potom musí náklady vyúčtovať v pomernej výške pre to - ktoré
exekučné konanie, resp. tú - ktorú písomnosť. Súd prihliadol na množstvo doručovaných písomností
do viacerých konaní podaných v jednej zásielke a priznal exekútorovi náhradu v celkovej výške 0,99
eura (1 zásielka do 2 konaní), pričom v ostatných prípadoch bola každá zásielka doručovaná len do

jedného konania (6 zásielok), a preto súd priznal náhradu za vynaložené poštovné vo výške 11,73 eura
(0,99 eura + 10,74 eura) za 7 doručení preukázaných doručenkami priloženými v exekučnom spise. Súd
priznal aj náhradu za poplatky za súčinnosť s bankami a dopravným inšpektorátom celkovo vo výške
1,08 eura s DPH, pretože ich vynaloženie a výška vyplývajú z exekučného spisu. Vzhľadom na vyššie
uvedené, súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne: 1/ odmena exekútora podľa §

14 a 15 vyhlášky - 39,84 eura, 2/ náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky - 12,81 eura. Celkom:
39,84 eura + 12,81 eura = 52,65 eura.

5. Exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného, ktorý predložil nespôsobilý exekučný titul, a preto
podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku znáša trovy vo výške 52,65 eura, ktoré je povinný zaplatiť

oprávnenému do 3 dní od doručenia tohto uznesenia podľa § 238 ods. 3 CSP.

6. Trovy si vyúčtoval aj povinný, ktorý bol v exekučnom konaní právne zastúpený, a to vo výške
348,64 eura za 4 úkony právnej služby (príprava a prevzatie, námietky a návrh na zastavenie exekúcie,
odvolanie, vyjadrenie k odvolaniu) á 75,52 eura + režijný paušál 2 x 8,39 eura a 2 x 8,58 eura + hotové

výdavky 3 x poštovné 4,20 eura.

7. Náhrada trov akéhokoľvek konania t. j. aj exekučného sa riadi princípom úspechu vo veci a princípom
zavinenia, a preto by sa malo ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vykladať tak, že oprávnený
je povinný v prípade zavinenia hradiť nevyhnutné trovy exekúcie nielen v prospech exekútora, ale

aj v prospech povinného (obdobne III. ÚS 693/2021). Povinnosť oprávneného niesť náhradu trov
konania aj voči druhému, resp. ďalším účastníkom konania – povinným – súčasne pôsobí ako brzda
proti šikanóznemu uplatňovaniu práva (iniciovanie exekúcie alebo pokračovanie v nej i v prípade
nespôsobilého exekučného titulu, zániku exekvovanej pohľadávky a pod.). Keďže zo spisu vyplýva, že
povinný bol v konaní právne zastúpený (plná moc z 05.11.2015), podal námietky (03.12.2015) a podal

aj odvolanie proti rozhodnutiu súdu (28.04.2016), ktoré súd považoval za nevyhnuté, patrí mu odmena
za tieto úkony podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za každý úkon vo
výške 75,52 eura (spolu 226,56 eura) + režijný paušál 2 x 8,39 eura a 1 x 8,58 eura (spolu 25,25 eura).
Keďže však povinný má nárok iba na náhradu nevyhnutných trov, za ktoré súd nepovažoval vyjadrenie k
odvolaniu oprávneného (17.10.2016), na ktoré nebol povinný súdom vyzvaný, odmena za tento úkon mu

nepatrí. Okrem toho priznal súd povinnému podľa § 15 písm. a/ vyhlášky aj náhradu hotových výdavkov,
ale len vo výške 1,70 eura ako poštové k odvolaniu, ktoré bolo v súdnom spise preukázané a za ostatné,
ktoré neboli preukázané, mu náhradu nepriznal.

8. Pretože exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného, rozhodol súd podľa § 203 ods. 1

Exekučného poriadku, že oprávnený je povinný zaplatiť aj trovy povinného vo výške 253,81 eura do 3
dní od doručenia tohto uznesenia podľa § 238 ods. 3 CSP.

9. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie zo strany povinného aj oprávneného.

10. Povinný, prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie v časti výroku III. navrhujúc
odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že oprávnený
je povinný zaplatiť povinnému trovy právneho zastúpenia povinného v exekučnom konaní vo výške
381,63 eura na účet právneho zástupcu. Zároveň povinný žiadal aj náhradu trov odvolacieho konaniavo výške 111,14 eura. V podanom odvolaní povinný poukázal na existenciu odvolacích dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že
nepriznal odmenu povinnému za úkon -vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17.10.2016, nakoľko nepovažoval

vyjadrenie za nevyhnutné, lebo súd ho na vyjadrenie nevyzval, čo sa však nezakladá na pravde. Súd
vyzval advokátku povinného, aby sa k odvolaniu vyjadrila podaním zo dňa 30.09.2016, doručeným
07.10.2016 v lehote 10 dní a vyjadrenie k odvolaniu bolo súdu doručené v uloženej lehote, dňa
17.10.2025. Tvrdenie súdu, že vyjadrenie k odvolaniu nebolo nevyhnutné, považuje povinný samo
o sebe za protiústavné, a to aj keby súd na to vyjadrenie nevyzval, a to z dôvodu, že samotné

trovy právneho zastúpenia sú účelne vynaložené vždy, pričom sa posudzuje iba ich účelnosť čo
do výšky za daný úkon, resp. výdavok. Odmena advokáta v prípade právneho zastúpenia je sama
osebe účelne vynaloženým nákladom v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva, avšak môže byť
vynaložená vo výške, ktorá už účelne vynaložená nie je (napr. nad rámec tarifnej odmeny v zmysle
príslušnej vyhlášky o odmenách advokátov). Okrem toho, nejedná sa ani o taký prípad, že by advokát
v odvolaní len zopakoval nejaké svoje tvrdenia z predchádzajúcich podaní. V danom prípade povinný

v zast. advokátom vo svojom vyjadrení reagoval aj na novú právnu argumentáciu oprávneného, ktorá
obsahovala námietky hmotnoprávneho ako aj procesného charakteru. Naopak, neúčelné bolo výlučne
odvolanie oprávneného, ktorý ho podal zjavne nedôvodne. Keďže má účastník právo zvoliť si advokáta
a tento advokát má podľa právneho poriadku nárok na odmenu za jednotlivé úkony, ktoré realizuje
v záujme ochrany práv klienta, je nepochopiteľné z akého dôvodu tieto trovy právneho zastúpenia

považuje súd za neúčelne vynaložené. Navyše je potrebné zdôrazniť, že povinný bol súdom vyzvaný,
aby sa k odvolaniu vyjadril v stanovenej lehote. V tomto kontexte je nepochopiteľné z akého dôvodu súd
povinného vyzýval na vyjadrenie sa k odvolaniu, ak jeho vyjadrenie nepovažoval za nevyhnutné. Ďalším
nemenej dôležitým aspektom je princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva – výklad súdu stavia
účastníka a jeho advokáta do pozície, kedy nevedia predpokladať, či z pohľadu súdu bude vyjadrenie

považované za účelné.

11. K povinným podanému odvolaniu sa písomne vyjadril oprávnený uvádzajúc, že je nesprávne
matematicky vypočítaná suma 253,81 eura, ktorá bola vypočítaná a uvedená v napadnutom uznesení,
pretože odmena advokátovi bola priznaná za každý úkon vo výške 75,52 eura (spolu 226,56 eura)

+ režijný paušál 2 x 8,39 eura a 1 x 8,58 eura (spolu má byť 25,36 eura a nie uvádzaných 25,50
eura v predmetnom uznesení, čo nie je matematicky správny výpočet). Náhrada hotových výdavkov vo
výške 1,70 eura. Spolu odmena za právne služby predstavuje sumu 253,62 eura, čo je matematicky
správne. Z uvedeného sa preto oprávnený domnieva, že súd prvej inštancie pri výpočte vyčíslení trov
konania aplikoval nesprávny matematický výpočet trov vo výroku III. napadnutého uznesenia. V zmysle

uvedeného oprávnený navrhuje odvolaciemu súdu, aby výrok III. napadnutého uznesenia o trovách
konania povinného zmenil tak, že upraví nesprávny matematický výpočet trov konania z 253,81 eura
na správnu výšku trov, a to na sumu 253,62 eura. S odvolacím návrhom povinného sa nestotožňuje
a navrhuje, aby predmetné odvolanie súd odmietol.

12. Proti vyššie uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie v časti výroku
II. označené ako „Sťažnosť proti Uzneseniu č. k. 10Er/1042/2015“, pričom súdu navrhol predmetné
uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Oprávnený uviedol, že oprávnenému bolo zo strany súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra
Pekára dňa 02.10.2020 elektronicky doručené Upovedomenie o zastavení starej exekúcie Výzva na

úhradu trov starej exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej
iba „ZoUNEK“). Následne bolo zo strany súdneho exekútora oprávnenému elektronicky doručené
Oznámenie o ukončení konania, v ktorom mu bolo oznámené, že dňa 03.11.2020 došlo k ukončeniu
exekučného konania. Oprávnený dňa 18.01.2021 poukázal na účet súdneho exekútora platbu – úhradu

paušálnych trov exekúcie vo výške 42 eur v súlade so ZoUNEK.

13. K oprávneným podanému odvolaniu sa písomne vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že oprávnený
v podaní nenamieta priznanú výšku trov exekúcie; namieta už vykonanú úhradu vo výške 42 eur. Súdny
exekútor potvrdil toto tvrdenie oprávneného o evidencii úhrady zo strany oprávneného vo výške 42 eur

v prospech exekučného konania EX 2530/15. Uvedená suma bude po právoplatnosti rozhodnutia súdu
zaúčtovaná ako čiastková úhrada súdom priznaných trov exekúcie a oprávnený bude vyzvaný na úhradu
zostatku vo výške 10,65 eura.14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) predtým, než pristúpi k preskúmaniu veci
v dôsledku podaných odvolaní zisťuje, či boli podané v zákonom stanovenej lehote, či boli podané
subjektomoprávnenýmnapodanietakéhotoopravnéhoprostriedku,čijednotlivéodvolaniasmerujúproti

rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a či majú náležitosti podľa § 363
CSP. Odvolací súd následne dospel k záveru, že odvolanie oprávneného ako aj odvolanie povinného je
potrebné procesným postupom podľa § 386 písm. c/ CSP odmietnuť ako neprípustné.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné.

Podľa§355ods.2CSPprotiuzneseniusúduprvejinštanciejeprípustnéodvolanie,aktozákonpripúšťa.

Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,

d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,

i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,

n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
16. Odvolací súd poznamenáva, že Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach
§ 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím

Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.

17. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 9a ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení
zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii,
neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.

Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci
vykladáakonávrhnavykonanieexekúcie,námietkyprotiexekúcii,návrhnazastavenieexekúcieanávrh
na odklad exekúcie.

Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako

účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

18. Posledná rozsiahla novela Exekučného poriadku bola realizovaná zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v
prechodnomustanovení§243hods.1prvejvetyupravil,žeaktentozákonv§243iaž243kneustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od výsledku zistenia, ku ktorému dospeje po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutiesúdu prvej inštancie potvrdí, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení alebo rozhodnutie súdu prvej
inštancie zruší.

20.Odvolacísúdvšakmôžeopodanomodvolanírozhodnúťajbeztoho,abyskúmalobsahnapadnutého
rozhodnutia a odvolanie odmietne, ak zistí, že bolo podané oneskorene, bolo podané neoprávnenou
osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné alebo nemá náležitosti podľa
§ 363 CSP, ak pre vady odvolania nie je možné v odvolacom konaní pokračovať.

21. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že proti
uzneseniu súdu vydanému v exekučnom konaní je prípustné odvolanie len v prípade, ak ho zákon
pripúšťa. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom upraveným v § 200 a nasl. Exekučného poriadku,
pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa.
Ustanovenia Exekučného poriadku o trovách exekúcie výslovne neupravujú možnosť podať odvolanie
proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie.

22. S poukazom na citované ustanovenie § 357 CSP a contrario je nutné konštatovať, že § 357 CSP (a
ani ustanovenie iného zákona) neustanovuje, že proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie rozhodol
o trovách exekúcie, možno podať odvolanie.

23. Zákon taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné,
t. j. proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v komentovanom ustanovení, odvolanie prípustné nie je. Len
proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť (§ 239 ods.
1 CSP). Keďže súd prvej inštancie v tomto prípade II. výrokom rozhodol sudcom priamo o povinnosti
náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi (nie o nároku na náhradu trov), odvolací súd posúdil

sťažnosť oprávneného ako odvolanie, pričom odvolanie proti tomuto výroku prvoinštančného uznesenia
v nadväznosti na vyššie uvedené ustanovenia je neprípustné a ako také ho potom odvolací súd (a
contrario) aplikujúc ustanovenie § 355 ods. 2 CSP a § 357 CSP podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.
Rovnako súd postupoval aj v prípade odvolania podaného povinným, ktorým bol napadnutý výrok III.
uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekučného konania. Ako už súd vyššie uviedol, úprava

trov exekúcie je komplexne upravená v Exekučnom poriadku. Povinný podal odvolanie smerujúce proti
výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sudca rozhodol priamo o výške náhrady trov konania,
preto v zmysle ust. § 9a Exekučného poriadku v spojení s § 355 písm. m/ CSP bolo potrebné aj
toto odvolanie povinného odmietnuť ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné.

24. Vzhľadom k vyššie citovaným ustanoveniam odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní povinného
a podanom odvolaní oprávneného procesným postupom podľa § 386 písm. c/ CSP, teda tak, že
odvolaniepovinnéhoaodvolanieoprávnenéhoodmietolakoodvolaniesmerujúceprotirozhodnutiu,proti
ktorému zákon nepripúšťa možnosť podať riadny opravný prostriedok – odvolanie.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. Podľa civilnoprocesnej doktríny v uznesení, ktorým odvolací súd odvolanie
odmieta, vždy uvedie (bez návrhu) vo výroku o nároku na trovy odvolacieho konania, že tento nárok
prináleží strane (resp. v intenciách prejednávanej veci účastníkovi exekučného konania), ktorá nepodala

odvolanie. Odmietnutie odvolania je po procesnej stránke totiž považované za neúspech v konaní.
Vzhľadom k tomu, že v danom konaní bolo odvolanie povinného ako aj odvolanie oprávneného
odmietnuté, odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona

č. 160/2015 Z. Z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).