Uznesenie – Majetok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218010008
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7218010008.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého PhD.
a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Majerníka, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 09. decembra 2025, v trestnej veci proti obžalovanej A. B., pre zločin úverového podvodu podľa
§ 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. účinného od 06.08.2024, o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Mestského súdu Košice zo dňa 09.04.2025 sp. zn. K2-3T/1/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom sp. zn. K2-3T/1/2018 zo dňa 09. apríla 2025 obžalovanú
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Martine, rod. C., trvale bytom D. XXXX/X, E., podľa § 285 písm. b) Tr. por.
oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 2 Pv 497/16/8803 zo dňa
29.12.2017 za skutok právne kvalifikovaný ako zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek

3 písmeno a/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorý mala spáchať tak, že
dňa 25.01.2016 v Košiciach na ulici F. G. XX ako konateľka spoločnosti H., spol. s r.o., so sídlom na ul.
I. G. XX v Košiciach, IČO: XXXXXXXX uzatvorila prostredníctvom predajcu J. K.,
s. r. o., so spoločnosťou L. M., a. s. zmluvu o úvere č. 5204115, na sumu 42.480 Eur,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na zakúpenie osobného motorového vozidla
zn. BMW X6, VIN: N., za ktoré zaplatila časť kúpnej ceny vozidla na základe čoho došlo k prevzatiu

predmetného vozidla a následne dňa 01.02.2016 uzatvorila zmluvu o úvere č. 5204129, na sumu 55.800
Eur, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na zakúpenie osobného motorového vozidla zn. BMW X5,
VIN: N., na základe čoho aj došlo k prevzatiu uvedeného vozidla, pričom úvery sa zaviazala splácať v
pravidelných mesačných splátkach po dobu 24 mesiacov, čo však neučinila, osobné motorové vozidlá
nevrátila a pri uzatváraní zmlúv o úveroch uviedla nepravdivé údaje o hospodárení spoločnosti H., H.. H.
J.. čím takto spoločnosť L. M., a. s., IČO: XXXXXXXXX uviedla do omylu v otázke bonity na poskytnutie

úveru a spôsobila jej škodu v celkovej výške 98.280 Eur pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú spoločnosť O. s.r.o., Sídlo: B. XXX, XXX
XX B., G. J., Identifikační číslo: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody na civilný sporový proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, v ktorom uviedol nasledovné.

Nestotožňuje sa so záverom súdu, že skutok, pre ktorý bola dňa 29.12.2017 na A. B. podaná obžaloba,
nie je trestným činom.

Z vykonaného dokazovania je podľa názoru prokurátora jednoznačne preukázané, že skutok, pre ktorý
sa vedie trestné stíhanie, sa stal, a že ho spáchala obžalovaná A. B., a to formou priameho úmyslu

podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona.Obžalovaná je zo spáchania skutku usvedčovaná nasledujúcimi dôkazmi:
ZvýpovedesplnomocnenéhozástupcapoškodenéhosubjektuB.J.D.vyplýva,žeobžalovanáuzatvorila
dňa 25.01.2016 ako konateľka spoločnosti H., s. r. o., ul. I. G. XX, Košice, so spoločnosťou L. M.,

a.s. „Zmluvu o úvere CarCredit“ č. 5204115, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru na zakúpenie
osobného motorového vozidla zn. BMW X6, VIN: N..

Obstarávacia cena vozidla zn. BMW X6 bola vo výške 70.800,- €. Obžalovaná uhradila časť kúpnej ceny
vozidla, a to vo výške 28.320,- € predávajúcemu subjektu J. K., H., F. G. XX, E..

L. M., a. s., uhradil na základe faktúry č. 11150402, Zmluvy o úvere CarCredit, Splátkového kalendára a
Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 5204115, predávajúcemu sumu 42.480,- €.

Obžalovaná sa podpisom zmluvy o úvere CarCredit zaviazala k splácaniu úveru v období 24 mesiacov s
predpísanými splátkami tak, ako sú uvedené v splátkovom kalendári. Z vykonaného dokazovania ďalej

vyplýva, že dňa 01.02.2016 uzatvorila obžalovaná, ako konateľka spoločnosti H., s. r. o., ul. I. G. XX,
Košice, so spoločnosťou L. M., a. s. ďalšiu zmluvu, a to „Zmluvu o úvere CarCredit“ č. 5204129, ktorej
predmetom bolo poskytnutie úveru na zakúpenie osobného motorového vozidla zn. BMW X5, VIN: N.,
ktorého obstarávacia cena bola vo výške 93.000,- €.

Obžalovaná v tomto prípade uhradila časť kúpnej ceny vozidla vo výške 37.200,-€, a to predávajúcemu
J. K., s. r. o. F. G. XX, Košice. L. M., a. s., uhradil na základe faktúry č. 11160193, Zmluvy o úvere
CarCredit, splátkového kalendára a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 5204129,
predávajúcemu sumu 55.800,- €.

Obžalovaná sa predmetným podpisom zmluvy o úvere CarCred zaviazala k splácaniu úveru v období 24
mesiacov s dohodnutými splátkami tak, ako sú obsiahnuté v splátkovom kalendári. Podpisom „Zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva" č. 5204129 prešlo vlastnícke právo k vozidlu na
spoločnosť L. M., a. s., pričom táto skutočnosť mala byť zapísaná aj do evidencie vozidiel.

Od uzatvorenia vyššie citovaných zmlúv a prevzatia predmetných vozidiel neboli uhrádzané predpísané
splátky, preto z dôvodu neuhrádzania splátok pristúpila spoločnosť L. M., a. s., k mimosúdnemu
vymáhaniu, ako aj odstúpeniu od predmetných zmlúv, a to dňa 08.07.2016.

Zo záveru odborného vyjadrenia znalkyne doc. Ing. Anny Bánociovej, PhD. vyplýva, že vzhľadom

na presne uvedené údaje o nákladoch a výnosoch spoločnosti (s výnimkou neuvedenej zostatkovej
ceny predaného dlhodobého majetku a materiálu vo výške 24.252,- €, č. riadku 15 Výkazu ziskov a
strát) uvedených v účtovnej závierke zostavenej dňa 15.01.2016, spoločnosť disponovala relevantnými
informáciami o ekonomickej a finančnej situácii roka 2015 už k 15.01.2016.

Znalkyňou boli predložené doklady, v ktorých sa nachádzali dva varianty účtovnej závierky k 31.12.2015.
Jedna zostavená dňa 15.01.2016 a druhá zostavená 24.03.2016.

Úlohou znalkyne bolo porovnať predmetné dve účtovné závierky zostavené k rovnakému dátumu.
Znalkyňa v odbornom vyjadrení uviedla, že nemohlo dôjsť k takým výrazným zmenám v hospodárení

spoločnosti H. s.r.o., ako sú obsiahnuté v predmetných účtovných závierkach.

Podľa platných právnych predpisov je účtovná jednotka povinná vystaviť odoslané aj došlé faktúry do
14 dní od zdaniteľného plnenia. V danej veci dátum 15.01.2016 je dátumom, kedy spoločnosť H. s.r.o.
mala so 100 percentnou pravdepodobnosťou odhadnúť, za čo jej ešte faktúry nedošli. Spoločnosť už

mala vysoké percento istoty o všetkých svojich nákladoch, výnosoch a finančných transakciách.

Spoločnosť H. s.r.o. však v daňovom priznaní predloženom Daňovému úradu k 31.03.2016 vykázala
významné rozdiely v hospodárení spoločnosti oproti daňovému priznaniu, ktoré bolo predložené pri
podpise úverových zmlúv.

Z predmetného odborného vyjadrenia, ako aj z výsluchu znalkyne, teda jednoznačne vyplynulo, že
obžalovaná predložila nepravdivú účtovnú závierku, čoho si ako konateľka spoločnosti musela byť plne
vedomá.Z výpovedí svedkov B. C. a P. B. vyplýva, že spoločnosť H. s.r.o. nevyvíjala v podstate žiadnu
obchodnú činnosť s výnimkou prenájmu nebytových priestorov, z čoho jej plynul jej jediný príjem. Pokiaľ

súd poukazujúc na výpoveď svedkyne P. B. spochybňuje naplnenie subjektívnej stránky skutkovej
podstaty predmetného zločinu v konaní obžalovanej, k tomu uvádzam, že tvrdenia uvedenej svedkyne
v naznačenom smere neboli súdom objektivizované napr. konkrétnymi otázkami na svedkyňu Q. R..

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že obžalovaná začiatkom roka 2016 súbežne uzatvorila ako

konateľka spoločnosti H. s.r.o., minimálne ešte jednu úverovú zmluvu, pričom jej predmetom bolo opäť
vysoko nadštandardné osobné motorové vozidlo, a to so spoločnosťou G. M. a.s.

Predmetné zmluvy uzatvárala v čase, keď jej druh O. G., ktorý vystupoval ako výkonný riaditeľ
spoločnosti H. s.r.o., mal od viacerých fyzických osôb požičané finančné prostriedky prevyšujúce sumu
500.000,- €.

Svedkyňa Q. R., ktorá pracovala ako živnostníčka pre spoločnosť L. M. H., vo svojej výpovedi uviedla, že
obžalovaná sa ako konateľka spoločnosti začala reálne zaujímať o splátkový kalendár jednej zo zmlúv
až po takmer roku od jej uzavretia.

Trestno-právnej zodpovednosti obžalovanej nasvedčuje aj skutočnosť, že pri jej stretnutí so zástupcom
leasingovej spoločnosti B. D. v mesiaci január 2017, už po niekoľkomesačnom odstúpení od úverových
zmlúv ako konateľka spoločnosti H. s.r.o. odmietala vrátiť motorové vozidlá, a to aj napriek skutočnosti,
že si zmluvné povinnosti z predmetných uzatvorených zmlúv neplnila.

Takto ustálená dôkazná situácia je podľa názoru prokurátora dostatočne odôvodňujúca záver smerujúci
k jednoznačnému preukázania viny tak, ako to bolo ustálené v obžalobe tunajšej prokuratúry. Napokon, s
taktoformulovanouobžalobousastotožnilajvčaserozhodovaniaOkresnýsúdKošiceII,atorozsudkom
sp. zn. 3T/1 /2018 zo dňa 25.11.2021, keď uznal obžalovanú vinnou v zmysle obžaloby a uložil jej
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní piatich rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd v Košiciach síce uznesením zo dňa 30.05.2022 sp. zn. 8To/27/2022 podľa § 321 odsek
1 písmeno a), odsek 3 Trestného poriadku zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu, avšak z dôvodu
procesných pochybení v intenciách ustanovenia § 277a Trestného poriadku.

Prokurátor zastáva názor, že po zrušení napadnutého rozsudku Okresného súdu Košice II sp.
zn. 3T/1 /2018 zo dňa 25.11.2021 nedošlo k takej zmene dôkaznej situácie, ktorá by zakladala
odôvodnenosť postupu súdu v zmysle § 285 písmeno b) Trestného poriadku.

Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že podľa ustálenej súdnej praxe k naplneniu
subjektívnej stránky trestného činu úverového podvodu nestačí zistenie, že páchateľ už v dobe
uzatvorenia úverovej zmluvy uviedol nepravdivé údaje o svojich príjmoch, ale predovšetkým musí
byť preukázané, že už v tejto dobe vedel, že s ohľadom na svoje finančné pomery nebude môcť
splniť ani základné podmienky vyplývajúce zo zmluvy a bol s tým uzrozumený. Čo zjavne nejde o

tento prípad, keď obžalovaná dôvodne predpokladala, že spoločnosť H., s.r.o. je objektívne spôsobilá,
v lehotách splatnosti poskytnutého úveru, generovať dostatočný objem finančných prostriedkov, na
základe pravidelných mesačných príjmov z nájmu, na úhradu jednotlivých úverových splátok.

Takto formulovaný záver mestského súdu podľa názoru prokurátora nekorešponduje s dôkaznou

situáciou tak, ako bola ustálená v rámci rozsiahleho dokazovania, a to predovšetkým poukazujúc na
vyššiecitovanézisteniaznalkynezodboruEkonómiaamanažment,odvetvieÚčtovníctvoadaňovníctvo,
Personalistika obsiahnuté v odbornom vyjadrení.

Na týchto záveroch znalkyňa zotrvala aj na hlavnom pojednávaní. V týchto intenciách bolo podľa názoru

prokurátora preukázané, že obžalovaná už v čase uzatvorenia úverovej zmluvy vedela, že jej finančné
pomery jej nebudú umožňovať plniť základné podmienky vyplývajúce zo zmlúv a s touto skutočnosťou
bola uzrozumená.Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok zrušil a
vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila obžalovaná nasledovne.

K osobe B. J. D. by chcela uviesť, že v čase podania trestného oznámenia p B. J. D. nemal platnú plnú
moc na zastupovanie od údajného poškodeného spoločnosti L. M. H., a s., na čo poukazovala počas
celého priebehu trestného konania. Toto svoje tvrdenie opiera o údaje o štatutárnom organe žalovaného,

kde nie je uvedené, aby S. B. E. bola predsedom predstavenstva, tak, ako je to uvedené v plnej moci
zo dňa 19.10.2011, teda v čase podania trestného oznámenia a ani meno a priezvisko tejto osoby sa
pri označení štatutárneho orgánu vo výpise z OR žalovaného nenachádza, viď obsah spisu. V spise je
iba plná moc zo dňa 19.10.2011, ktorú priložil k jeho trestnému oznámeniu zo dňa 22.7.2016. Platnosť
tejto plnej moci bola ňou počas celého trestného konania spochybňovaná a napadnutá, znamená to, že
B. J. D. konal "na vlastnú päsť"?

Obchodná spoločnosť H., s.r.o. v jej zastúpení ako konateľa, žalobcu, bola podaná žaloba a návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia na Okresnom súde Bratislava I, kde sa viedlo konanie pod
sp.zn.26Cb/61/2017, a kde v konaní súd prvej inštancie vyhovel žalobcovi a vydal neodkladné opatrenie,
aby žalovaný nemohol nakladať s uvedenými vozidlami BMW X5 a BMW6, avšak po vydaní tohto

neodkladného opatrenia sa začali diať veci.

Do vyššie uvedeného konania na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn.26Cb/61/201, vstúpil z vlastnej
iniciatívy druhý konateľ obchodnej spoločnosti H. s.r.o., B. C. a bez jej, ako konateľa spoločnosti, vzal
písomným podaním, dňa 23.10.2017, podaním žalobu v celom rozsahu späť, a to z dôvodu, že došlo

k urovnaniu sporných práv a povinnosti z L. M. H., a.s. Poukazuje, že v zmysle zápisu v OR, sú v
spoločnosti dvaja konatelia, ona A. B. a B. C., kde konať za spoločnosť a podpisovať môže každý konateľ
de facto a de jure samostatne jeden bez druhého konateľa.

K vyššie uvedenému späťvzatiu žaloby, vyzval Okresný súd Bratislava I, žalovaného L. M. H., a.s. , aby

sa vyjadril ku späťvzatiu žaloby, pričom písomným podaním zo dňa 29.11.2017, sa žalovaný vyjadril, že
súhlasí so späťvzatím žaloby, viď spis.

Poukazuje, že Okresný súd Bratislava I, svojim uznesením zo dňa 6.2.2018, konanie pod
sp.zn.26Cb/61/2017 zastavil, konanie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.8.2018, keďže B. C. a aj B. J.

D. sa vzdali podať opravný prostriedok.

To je jej vyjadrenie k osobám B. J. D. a B. C., o ktorých tvrdenia a konanie, sa pán prokurátor opiera
vo svojom odvolaní.

V ďalších bodoch odvolania prokurátor uvádza, že podpisom dvoch zmlúv o úvere sa zaviazala k
splácaniu úverov v období 24 mesiacov v splátkach podľa splátkového kalendára, no tým, že splátky
neboliuhrádzané,pristúpilaspoločnosťL.M.H.,a,s.kmimosúdnemuvymáhaniuaodstúpeniuodzmlúv,
no skutočnosť je taká, že v čase, kedy spoločnosť L. M. H., a.s. odstúpila od zmlúv, boli splatné iba dva
administratívne poplatky za vozidlá BMW X5 a BMW X6, pričom obe tieto splátky aj s navýšením som

dňa 1.8.2016 uhradila.

K znaleckému posudku znalkyne, doc. Ing. Anny Bánociovej PhD,, sa odborne vyjadriť nevie, keďže
nemá ekonomické a ani účtovnícke vzdelanie, preto sa počas jej podnikateľskej činnosti v tejto oblasti
obrátila, a plne dôverovala, na p. P. B., ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala, veci jasne vysvetlila

nasledovne, ročné uzávierky sa vystavujú iba k daňovému priznaniu, a po kontaktovaní zo strany
pracovníka L. M. H., a.s. vysvetlila, že údaje nie sú hodnoverné pre ročný objem, sú to iba údaje za
9 mesiacov, z čoho, z jej pohľadu jasne vyplýva, že nie je pravdou tvrdenie doc. Ing. Anny Bánociovej
PhD, že predložila nepravdivé údaje a uvádza to z dôvodu, že aj o toto tvrdenie sa opiera prokurátor.

V ďalšom bode svojho odvolania sa prokurátor odvoláva na ňou podpísanú zmluvu so spoločnosťou G.
M. S. s, ktorej súčasťou bola následná kúpa ako uvádza prokurátor "nadštandardného vozidla“. Rovnako
by rada vedela, ako a podľa akej normy definoval prokurátor dané vozidlo ako „nadštandardné“, čo ju
zaráža viac, je skutočnosť, aký ma daná zmluva súvis s týmto trestným konaním vedeným proti nej? Vneposlednom rade sa jedná o úverovú zmluvu, kde si riadne plnila svoje záväzky, čo potvrdil aj svedok,
pracovník G. M. S. na hlavnom pojednávaní.

Prokurátor vo svojom odvolaní taktiež spomína jej bývalého druha, p. G., jeho údajnú pozíciu výkonného
riaditeľa spoločnosti H. H. J. , pritom p. G. nikdy túto pozíciu nezastával, ako aj údajné dlžoby p. G.
vočiinýmfyzickýmosobámpresahujúce500tisíceur.Chcesavýrazneohradiťkdanémuboduodvolania
prokurátora. Čo má osoba p. G., jeho nepravdivá pozícia v spoločnosti, jeho údajné dlžoby voči iným
fyzickým osobám spoločné s trestným konaním vedeným proti jej osobe? Alebo sa má domnievať, že je

to celé inak? A že celé toto trestné konanie nie je v skutočnosti o nej, ale o iných osobách a záujmoch
v pozadí?

Na podklade odvolania prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie nie je dôvodné v celom rozsahu.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku
správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. mestský súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj
obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, okresný
súdlogickýmpostupomvyhodnotilvšetkydôkazyjednotlivo,akoajvovzájomnýchsúvislostiachadospel
k záverom s ktorými sa odvolací súd stotožnil, pričom na správnosti týchto záverov nemôže nič zmeniť
ani prokurátorom použitá odvolacia argumentácia.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v celom rozsahu poukazuje na dostatočne zistený skutkový stav a na
spôsob hodnotenia vykonaného dokazovania, vo vzťahu k otázke viny obžalovaného, ktorý považuje za

vecne správny a výstižný do tej miery, že k nemu nemá čo viac uviesť.

Preskúmaním jednotlivých odvolacích námietok považuje krajský súd za potrebné uviesť, že prokurátor
poukazuje na skutočnosti, ktoré nepochybne vyplývajú z vykonaného dokazovania, a ktoré si tak
prvostupňový ako aj odvolací súd osvojil a teda niet žiadnych pochýb o tom, že skutok sa stal a

dopustila sa ho obžalovaná. Súd nemá absolútne žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaná ako
konateľka spoločnosti uzavrela s veriteľom predmetné zmluvy o úvere na financovanie inkriminovaných
vozidiel, akým spôsobom boli predmety úveru vyplatené predajcovi a aké záväzky voči veriteľovi
vyplynuli pre obžalovanú z týchto zmluvných vzťahov. Rovnako je zrejmé, že v posudzovanom prípade
boli vyhotovené dve rozdielne účtovné závierky s výrazne odlišnými ekonomickými výsledkami. Vinu

obžalovanej podľa prokurátora podporuje to, že obchodná činnosť spoločnosti H. s.r.o. sa obmedzovala
len na prenájom nebytových priestorov, začiatkom roku 2016 obžalovaná uzavrela ešte ďalšiu úverovú
zmluvu na vysoko nadštandardné vozidlo, hoci v tom čase jej druh, ktorý vystupoval ako výkonný riaditeľ
spoločnosti H. s.r.o., mal finančné záväzky prevyšujúce 500.000,- € a obžalovaná sa začala zaujímať
o plnenie splátkové kalendára až po roku a po odstúpení veriteľa od úverových zmlúv odmietla vozidla

vrátiť.

Prokurátor však nevenuje žiadnu pozornosť otázke skutočného uvedenia poškodeného do omylu,
ktorá je zásadná pre uznanie viny obžalovanej. Ako správne ustálil aj mestský súd účtovná závierka
spracovaná dňa 15.1.2016 ku 31.12.2015 bola zostavená na žiadosť svedkyne R., ktorá bola svedkyňou

B. upozornená na to, že táto závierka bude zachytávať len stav hospodárenia ku 30.9.2015. Pokiaľ
svedkyňa R. súhlasila s takýmto preukázaním hospodárskej situácie spoločnosti a uspokojila sa s
neúplnými údajmi prakticky len za prvé 3 kvartály, nemožno prijať záver, že obžalovaná uvádzala
poškodeného do omylu, pokiaľ vo 4 kvartáli sa hospodárske ukazovatele podstatne zmenili negatívnymspôsobom. Na uvedenom nemôže zmeniť nič ani tvrdenie znalkyne Ing. Bánociovej, že ku 15.1.2016
spoločnosť mala mať takmer istotu pri odhade svojich nákladov, výnosoch a finančných transakciách.
Predovšetkým súd nie je presvedčený o tom, že do 15.1.2016 musela mať spoločnosť obžalovanej

skutočne dostatočne konkrétnu predstavu o hospodárskom stave, nakoľko má pochybnosť, či naozaj
jej museli byť doručené všetky jej došlé faktúry, pretože realita nemusí zodpovedať skutočnému
životu a rovnako tak nemusí mať spoločnosť už dňa 18.1.2016 jasný prehľad o tom, aké faktúry
jej budú skutočne aj preplatené, a teda s akými reálnymi príjmami môže spoločnosť počítať do
ďalšieho obdobia. Pokiaľ by sme aj pripustili uvedené tvrdenie znalkyne o tom, že spoločnosť mala

takmer 100 percentnú istotu odhadu jej hospodárskych výsledkov, nič potom nebránilo veriteľovi, resp.
svedkyni R., ako osobe konajúcej za veriteľa, trvať na predložení účtovnej závierky zahŕňajúcej aj
údaje za 4. kvartál roku 2015. Nad rámec uvedeného sa žiada dodať, že aj keby mala spoločnosť
doručené všetky faktúry, asi je dôvodné jej uznať, že ku 15.1.2016 nemala povinnosť a objektívne
ani nemusela mať spracované daňové priznanie na DPH ( termín podania daňového priznania na
DPH je 25. dňa v mesiaci) a ani zaúčtované všetky účtovné doklady za 4. kvartál, a to aj s ohľadom

na to, svedkyňa B. vypovedala, že účtovné doklady na podanie daňového priznania k DPH jej boli
predkladané posledný alebo predposledný deň pred uzavretím kvartálu 2015. Teda vedomosť osoby,
ktorá konala za veriteľa o tom, aké obdobie zahŕňa predložená účtovná závierka vylučuje možnosť jej
uvedenia do omylu, ako podmienky pre uznanie podvodného konania zo strany obžalovanej. Práve toto
posúdenie vedomosti veriteľa je kľúčovým predpokladom pre potencionálne vyvodenie trestnoprávnej

zodpovednosti obžalovanej, pričom prokurátorom uvádzané skutočnosti bez preukázania uvedenia
poškodeného do omylu, resp. využitia omylu, nie sú dostatočné na vyslovenie viny obžalovanej.

Pokiaľ odvolateľ namieta, že tvrdenie svedkyne B. o tom, že oznámila zástupkyni poškodeného, že
predkladaná účtovná závierka zachytáva stav hospodárenia ku 30.9.20215, neboli nijak objektivizované

ako napríklad výpoveďou svedkyne R., k uvedenému súd dodáva, že svedkyňa B. vo svojej výpovedi
túto skutočnosť uviedla opakovane, a to bez akýchkoľvek pochybností. Na druhej strane svedkyňa R.
vypovedala len vo všeobecnosti ako postupovala pri svojej činnosti v prospech leasingovej spoločnosti,
inak si nepamätala na bližšie konkrétnosti predmetných leasingov, nevedela uviesť ani typ vozidiel,
či bolo potrebné nejaké ručenie alebo iné zabezpečenie záväzku a nepamätala si ani, či jednala

s obžalovanou ohľadne splátkového kalendára. Toto nerozpamätanie sa svedkyne R. na konkrétnejšie
okolností prípadu je celkom akceptovateľné, vzhľadom na jej vyjadrenie, v zmysle ktorého za rok
pôsobenia v spoločnosti poškodeného spracovala viac ako sto takýchto prípadov. Preto súd
nepredpokladá, že by v prípade dopočutia svedkyne na hlavnom pojednávaní sa táto rozpamätala
na uvedenú komunikáciu so svedkyňou B. a pokiaľ by sa aj nerozpamätala na túto skutočnosť,

neznamenalo by to vyvrátenie pravdivosti tvrdenia svedkyne B. a napokon v prípade, že by svedkyňa
výslovne poprela takúto skutočnosť, bolo by namieste aplikovať procesnú zásadu in dubio pro reo a túto
skutkovú pochybnosť ustáliť v prospech obžalovanej v tom zmysle, že svedkyňa R. bola upozornená na
obmedzený rozsah vyhotovenej účtovnej závierky.

V tomto smere nemôže naznačovať nič o možnej vine obžalovanej ani neplnenie splátkového kalendára,
či nevrátenie vozidiel po odstúpení veriteľa od zmluvy. To, že dlžník neplní svoj záväzok, resp. nevráti
predmetzmluvy,sícejeprotiprávnymkonaním,avšakniejetrestnýmčinomaaninestačínapreukázanie
toho, že už v čase uzavretia zmluvy dlžník nemal v úmysle svoj záväzok splniť, a teda uvádzal
veriteľa do omylu v otázke splnenia svojho záväzku. O existencii úmyslu obžalovanej už v čase

uzavretia zmluvy, nesplniť záväzok nesvedčí ani to, že spoločnosť mala len jediný príjem z prenájmu
nebytových nehnuteľností. Súd má za preukázané, že táto obchodná činnosť bola jediným zdrojom
príjmu spoločnosti aj v predchádzajúcom období a napriek tomu spoločnosť záväzky k predchádzajúcim
vozidlám plnila, o čom svedčí výpoveď svedkyne B.. Ďalšie úvahy o tom, či poškodená v čase vstupu
do úverového vzťahu s poškodeným vedela alebo nevedela o tom, či finančné pomery spoločnosti budú

umožňovať splácať predmetné úvery, ide nad rámec potreby rozhodovania o vine za skutok uvedený v
obžalobe. Predovšetkým odvolací súd sa stotožňuje s ustálenou súdnou praxou, na ktorú poukazuje aj
súd prvého stupňa, v zmysle ktorej k naplneniu subjektívnej stránky trestného činu úverového podvodu
nestačí len zistenie, že páchateľ v dobe uzavretia úverovej zmluvy uviedol nepravdivé údaje o svojich
príjmoch, ale musí byť preukázané aj to, že už v tom čase vedel, že s ohľadom na svoje finančné

pomery nebude môcť splniť ani základné podmienky vyplývajúce zo zmluvy a bol s tým uzrozumený.
Vykonaným dokazovaním nebolo dostatočne preukázané, že by v čase skutku obžalovaná robila úkony,
v dôsledku ktorých by spoločnosť prichádzala o zdroj svojich príjmov a zároveň v nasledujúcom období
sa objektívne obchodná spoločnosť ani nedostáva do úpadku. Uvedené súd opiera o tvrdenie znalkyneDoc. Bánociovej, ktorá uviedla že nedisponovala prvotnými dokladmi o predaji dlhodobého majetku
a ani v predložených výkazoch ziskov a strát nie je uvedené, že došlo k predaju dlhodobého majetku.
Keďže súd ustálil, že poškodený nebol uvádzaný do omylu, ale sám sa uspokojil s nedostatočne

preskúmaným hospodárskym výsledkom obchodnej spoločnosti, ďalšie úvahy o tom, či finančné pomery
dlžníka odôvodňovali predpoklad riadneho plnenia zmluvy, sú bezpredmetné.

Na základe uvedeného preto nemožno len tak jednoducho prijať tvrdenie, že v čase uzavretia zmluvy
muselo byť obžalovanej zrejmé, že nebude ekonomicky schopná splniť záväzky z uzavretých zmlúv.

Dodatočnáneschopnosťsplniťzáväzok,resp.ajdodatočnévedomérozhodnutiedlžníkaneplniťzmluvný
záväzok, nie je trestnoprávne postihnuteľné.

Úverové zaťaženie druha obžalovanej a ani obstaranie ďalšieho nadštandardného vozidla v roku 2016
nemajú podľa názoru súdu, z hľadiska posúdenia otázky viny obžalovanej, žiaden relevantný význam.

Vo vzťahu k predchádzajúcemu zrušujúcemu uzneseniu krajského súdu, na ktoré poukázal prokurátor
vo svojom odvolaní, je nutné dodať, že aj keď predchádzajúci odsudzujúci rozsudok bol zrušený len pre
procesné pochybenia okresného súdu, pričom odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení nevytkol žiadne výhrady k spôsobu meritórneho rozhodnutia, neznamená, že prvostupňový
súd musel znova rozhodnúť o obžalobe len odsudzujúcim rozsudkom a nemohol urobiť aj iné meritórne

rozhodnutie. Po vrátení veci došlo k zmene v zložení senátu, ktorý v zmysle zásady voľného hodnotenia
dôkazov vyhodnotil vykonané dokazovanie nezávisle a nestranne a na základe vlastných úvah dospel
prvostupňový súd k záveru, že skutok nie je trestným činom. Práve táto zmena v zložení senátu, ktorý
nezávisle posúdil predmetnú vec, je logickým vysvetlením dôvodu, prečo došlo k inému rozhodnutiu vo
veci samej. Aj keď odvolací súd pôvodne nevytkol žiadne výhrady k spôsobu rozhodnutia, či hodnotenia

dôkazov zo strany okresného súdu neznamená to, že v ďalšom odvolacom konaní nemôže dôjsť aj
k inému rozhodnutiu v merite veci, pokiaľ toto odlišné rozhodnutie je náležite a presvedčivo odôvodnené
a podporené skutkovým stavom. Odvolací súd pôvodne zvolil prístup, v zmysle ktorého až po zákonnom
prejednaní veci v súlade s Trestným poriadkom a najmä pred zákonným senátom je možné pristúpiť
k vecnému preskúmaniu napadaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Teda až po odstránení, resp.

nezistení procesných nedostatkov konania mohol odvolací súd preskúmať otázku viny obžalovanej, čo
aj učinil v tomto odvolacom konaní.

Na podporu vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia mestského súdu a jeho názoru, že
žalovaný skutok nie je trestný činom, je nutné dodať, že nielen nedostatok uvedenia do omylu

poškodeného je dôvodom, pre ktorý neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu
úverového podvodu. Aj otázka škody nebola celkom jednoznačne preukázaná v tomto konaní. Súdu
neušlo pozornosti, že na zabezpečenie poskytnutého veru zvolili zmluvné strany aj uzavretie zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva k vozidlám na veriteľa. Teda pokiaľ by sme mali dôsledne uvažovať
o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu, nemohli by sme sa vyhnúť hľadaniu

odpovede na otázku, či vôbec veriteľovi vznikla nejaká škoda, keďže napriek neplneniu záväzku zo
strany obžalovanej, veriteľ mal po celý čas trvania záväzku vlastnícke právo k vozidlám, a teda inak
povedané, či zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k predmetu úveru na leasingovú spoločnosť,
v skutočnosti nebráni vzniku škody poškodenému, čo by zákonite vyvolávalo pochybnosti o následku
trestného činu v podobe škody na majetku iného.

To boli dôvody, pre ktoré sa rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.