Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoZm/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204716
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8123204716.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: SIBA s.r.o. v likvidácii,
so sídlom Ružinovská 4812/14, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31365833, zastúpený
Advokátska kancelária Mikáči s. r. o., so sídlom Steinov dvor 2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 47252871, proti žalovanému: JUDr. Štefan Jurčo, PhD., advokát, so sídlom Šafárikovo
námestie 7, 811 02 Bratislava, zastúpený JUDr. Michalom Treščákom ml., advokátom so sídlom
Thurzova 6, 040 01 Košice, IČO: 35555823, o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 21CbZm/2/2023-321 zo dňa 30. mája

2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 21CbZm/2/2023-321 zo dňa 30. mája 2024.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. 21CbZm/2/2023-321 zo
dňa 30. mája 2024 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Žalobu zamieta.
II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá

žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že právo žalovaného na uplatnenie
výkonu záložného práva zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 02.01.2006, uzavretou
medzi žalobcom a žalovaným, na zabezpečenie pohľadávky žalovaného vo výške 510.000.000,- Sk

(16.928.898,62 eur), ktorá vznikla z nezaplatenia zmenky, je premlčané. Alternatívne žiadal, aby súd
určil neexistenciu záložného práva žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a na LV č.
XXXX, vedenými na Okresnom úrade Sabinov, katastrálny odbor, pre okres: A., obec: A. a katastrálne
územie: A., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu.

3. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ, uzavreli Zmluvu
o zriadení záložného práva (ďalej len „Záložná zmluva”) zo dňa 02.01.2006 k nasledovným

nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Sabinov,
katastrálnym úradom pre okres: A., obec: A. a katastrálne územie: A., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve
žalobcu, zapísané pôvodne nasledovne: Pozemok — parcely registra C-KN č. 44, o výmere 83 m2, druh
pozemku — záhrady, Pozemok - parcely registra C-KN č. 1182, o výmere 1908 m2, druh pozemku -zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č. 1184/1, o výmere 33949 m2, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č. 1184/2, o výmere 1146 m2,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č. 1184/3, o výmere 2203

m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č. 1184/4, o výmere
470 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č. 1184/5, o
výmere 1530 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č.
1184/6, o výmere 441 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-
KN č. 1184/7, o výmere 43 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra

C-KN č. 1184/8, o výmere 266 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely
registra C-KN č. 1184/9, o výmere 94 m2, druh pozemku – zastavané plochy a nádvoria, Pozemok
- parcely registra C-KN č. 1184/10, o výmere 113 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
Pozemok - parcely registra č. 1184/11, o výmere 966 druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
Pozemok - parcely registra C-KN č. 1184/13, o výmere 20 m2, druh pozemku - zastavané plochy a
nádvoria, Pozemok-parcely registra C-KN č. 1184/14, o výmere 26 m2, druh pozemku - zastavané

plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č. 1184/15, o výmere 412 m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č. 1184/16, o výmere 13 m2, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č. 1184/17, o výmere 749 m2,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č. 1184/18, o výmere
499 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č. 1184/19,

o výmere 151 rn2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č.
1184/20 o výmere 27 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok- parcely registra
C-KN č. 1184/21, o výmere 485 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely
registra C-KN č. 1184/22, o výmere 2684 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok
- parcely registra C-KN č. 1184/23, o výmere 835 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,

garáže - dielne s. č. 1746 na parc. č. 1184/18, sklad s. č. XXXX na parc. č. 1184/17, sklad s. č. 1748
parc. č. 1184/15, skládka na parc. č. 1184/4, lisovňa na parc. č. 1184/7 (ďalej len „nehnuteľnosti”),
ktorou bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach za účelom zabezpečenia domnelej pohľadávky
žalovaného ako záložného veriteľa vo výške 16.928.898,62 eur, ktorá vznikla z nezaplatenia zmenky.
Žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom ako dlžníkom Dohodu o urovnaní zo dňa 02.01.2006, na

základe ktorej žalobca uznal záväzok vo výške 510.000.000,- Sk (16.928.898,62 eur) voči žalovanému
(ďalej len „Dohoda o urovnaní”). Dňa 09.08.2006 žalobca a žalovaný spísali uznanie záväzku zo
zmenky vo forme Notárskej zápisnice č. N390/2006, NZ 31082/2006, NCRLs/31007/2006 u notára
JUDr. Miloslava Kováča (ďalej len „Notárska zápisnica”). Žalobca žalovaným uplatnenú pohľadávku
neuhradil, nakoľko zmyslom uzatvorenia oboch zmlúv, záložnej zmluvy, ako aj dohody o urovnaní,

bolo ochrániť majetok žalobcu pred pohľadávkou iného veriteľa zo zmenkového platobného rozkazu
vydaného Krajským súdom v Bratislave dňa 20.12.2005, č. k. 8Cb/2/03-68. Žalovaný v rozpore s
dohodou s vtedajšími konateľmi žalobcu opakovane pristúpil k výkonu záložného práva a podáva návrhy
na vykonanie dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. Žalovaný sa opakovane pokúša
o uspokojenie svojej domnelej pohľadávky realizáciou záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalobcu. Naposledy bolo žalobcovi dňa 04.10.2021 dražobníkom - spoločnosťou BestAuctions, s.
r. o, doručené oznámenie o dražbe (predmetom ktorej sú v žalobe špecifikované nehnuteľnosti s
príslušenstvom a súčasťami evidované na LV č. XXXX pre katastrálne územie A., obec A., B. A.).
V záujme ochrany svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podáva žalobca žalobu podľa § 137
písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP”) o určenie

neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti. Citujúc ustanovenia § 387 ods. 1 a 2, § 388 ods. 1,
§ 407 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poukázal na to,
že námietka premlčania výkonu záložného práva bola žalobcom vznesená už v priebehu konania
vedeného na Okresnom súde Prešov v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedeného
pod zn. 8C/3/2016. Z rozsudku zo dňa 04.12.2019, č. k. 8C/3/2016- 601 vyplýva, že pohľadávka, ktorú

eviduje žalovaný voči žalobcovi v celkovej výške 16.928.898,62 eur vyplývajúca zo zmenky, je vzťahom
obchodnoprávnym. V notárskej zápisnici zo dňa 09.08.2006 sa žalobca zaviazal zaplatiť záväzok zo
zmenky do 10.08.2006, a preto premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 10.08.2010 a toho istého
dňa došlo aj k premlčaniu výkonu záložného práva, keďže bola naplnená aj dikcia ust. § 100 ods. 2
Občianskeho zákonníka, že záložné práva sa nepremlčujú skôr ako zabezpečená pohľadávka. Nárok

na uplatnenie výkonu záložného práva žalovaným je premlčaný. Premlčanie výkonu záložného práva
sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka aj v prípade, ak ním bola zabezpečená pohľadávka
spravujúca sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Naliehavý právny záujem na podaní žaloby
žalobca vidí v tom, že vlastnícke právo je Ústavou SR aj medzinárodnými zmluvami chránené akozákladné právo (Čl. 20 Ústavy SR). Žalobca má za preukázané, že sa žalovaný opakovane pokúša o
uplatnenie nároku na uspokojenie svojej domnelej pohľadávky, a to napriek tomu, že je preukázateľne
premlčaná a rovnako premlčané je aj záložné právo k nej. Bez tohto určenia na nehnuteľnostiach bude

naďalej viaznuť záložné právo v prospech žalovaného, ktoré však preňho nemá žiaden význam, keďže
je „de facto“ nevykonateľné. Žalobca nemá žiaden iný spôsob, akým by sa domáhal výmazu tohto
záložného práva, ktoré ho okrem iného obmedzuje pri nakladaní s nehnuteľnosťou a pri scudzovaní
nehnuteľnosti v procese likvidácie žalobcu. Žalovanému by v prípade zamietnutia žaloby nič nebránilo
pokúšať sa opätovne vykonať záložné právo predajom nehnuteľností. Takýto predaj by nepodliehal

schváleniu súdu a následne by sa žalobca musel domáhať určenia vlastníckeho práva žalobou na súde.
Postavenie žalobcu je teda bez určenia neexistencie záložného práva neisté. Žalobou o určenie, že
predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, sa odstráni neisté
postavenie žalobcu, nakoľko v prípade, ak záložné právo neexistuje, žalovaný nie je oprávnený pristúpiť
k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ani iným spôsobom. Poukázal na kogentnú právnu
úpravu zániku záložného práva v zmysle § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré medzi dôvody

zániku záložného práva nesubsumuje jeho premlčanie, žalobca podáva túto žalobu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pohľadávka žalovaného nie je premlčaná, a preto sa
nemohlo premlčať ani záložné právo. Výsledkom konania pred Okresným súdom Prešov, na ktoré
poukazoval žalobca (potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.7.2021, č. k.

2Co/27/2020-658), bolo zamietnutie tejto žaloby, a teda procesný neúspech žalobcu. K tvrdeniu, že súd
v dotknutom konaní uviedol, že tak pohľadávka žalovaného ako i záložné právo, ktoré ju zabezpečovalo
sú premlčané, a to ku dňu 10.08.2010, uviedol, že žalobca opomenul uviesť nasledujúci text v bode
25. odôvodnenia daného rozhodnutia (v zmysle ktorého o.i. sa záložný veriteľ môže uspokojiť alebo
domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná; z ust. §

100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dovolať sa premlčania mohol záložca najneskôr v deň
konania dražby; žalobca uplatnil námietku premlčania až po výkone záložného práva, a to v žalobe
o určenie neplatnosti dražby, preto takto vznesená námietka premlčania nevyvoláva žiadne právne
následky. Okresný súd Prešov navyše nepoznal všetky skutočnosti rozhodné pre posúdenie plynutia
premlčacej doby a nereflektoval na skutočnosť, že takmer 15 rokov prebiehalo exekučné konanie na

vymoženie zabezpečenej pohľadávky, ktoré malo bezprostredný vplyv aj na plynutie premlčacej doby vo
vzťahu k vymáhanej pohľadávke ako i jej zabezpečeniu s ohľadom na skutočnosť, že počas exekučného
konania premlčacia doba neplynie. V žalobe žalobca zámerne opomenul uviesť skutočnosť, že už dňa
05.09.2006 bolo Okresným súdom Bratislava IV vydané poverenie na vykonanie exekúcie 5104*010434
na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky 16.928.898,63 eura

s príslušenstvom zo dňa 14.08.2006, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 13.09.2006. V
súlade s vtedy platnou a účinnou úpravou Exekučného poriadku (časová verzia predpisu účinná od
01.01.2006 do 30.11.2006) v súlade s § 36 ods. 2 exekučné konanie sa začalo už dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (t. j. ešte pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie). Preto v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie už jednoznačne musela spočívať

premlčacia doba, ktorá neplynula už odo dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie
v prejednávanom prípade v súlade s § 8 ods. 1 zákona o ukončení niektorých starých exekúcií sa
skončilo až právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 37Er/10971/2006-343 z
31.03.2021, ktorým sa námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie odmietli.
Do momentu právoplatnosti tohto uznesenia premlčacia doba neplynula. Tieto skutočnosti odôvodňujú

nemožnosť premlčania pohľadávky, ktorá vyplývala z exekučnej notárskej zápisnice, na základe ktorej
sa dlhé roky vykonávala exekúcia. Za týchto okolností sa pohľadávka ako i záložné právo, ktoré ju
zabezpečovalo nemohli premlčať. Po sčítaní týchto období možné dospieť k záveru, že premlčacia
doba k dňu podania tohto vyjadrenia ešte neuplynula, pretože z nej uplynulo len niečo vyše 2 rokov.
Vonkoncom tak nemohla premlčacia doba uplynúť dňa, ku ktorému bola podaná žaloba, t. j. 29.10.2021.

To, že pohľadávka ako i záložné právo, ktoré ju zabezpečuje nemôžu byť premlčané zvýrazňuje i
skutočnosť, že v nútenom výkone spôsobilého exekučného titulu – exekučnej notárskej zápisnice, z
ktorejbolzaviazanýžalobcažalovanémuplniť,sakontinuálnepokračovalo(napr.riadneukončenývýkon
exekúcie predajom nehnuteľností - uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 37Er 10971/2006-191,
Ex 280/2006 zo dňa 22.08.2011 – schválenie príklepu exekútora; uznesenie Okresného súdu Bratislava

IV, č. k. 37Er/10971/2006-191, Ex/280/2006 – JUDr. Mruškovič, Ex 321/201 – JUDr. Parrák zo dňa
22.02.2012, ktorým sa povinnému ukladá povinnosť nahradiť trovy konania), a ak mal žalovaný ako
oprávnený v rámci exekučného konania o kontinuálnom postupe súdneho exekútora pochybnosť, tak
vykonal potrebné úkony na jeho zmenu za účelom riadneho priebehu exekučného konania (uznesenieOkresného súdu Bratislava IV, č. k. 37Er/10971/2006- 191, Ex/280/2006 zo dňa 22.08.2011, ktorým sa
vyhovuje návrhu oprávneného na zmenu exekútora; výzva súdnemu exekútorovi JUDr. Mruškovičovi
na vydanie finančných prostriedkov zo dňa 02.07.2012). Po zrealizovaní potrebných úkonov za účelom

riadneho priebehu exekučného konania vykonával potrebné kroky „nový“ exekútor aj po roku 2011
(Upovedomenie o ďalšom spôsobe vykonania exekúcie Ex/321/2011-27 zo dňa 19.10.2015; Súpis
hnuteľného majetku Ex/321/2011-27 zo dňa 19.10.2015; Exekučný príkaz Ex/321/2011-32 zo dňa
02.11.2015; Oznámenie termínu dražby hnuteľných vecí Ex/321/2011-33 zo dňa 02.11.2015). Prípadné
speňažovanie jednotlivých nehnuteľností, na ktorých viazlo záložné právo sa však realizovalo aj na

dobrovoľných dražbách, a to z dôvodu, že žalovaný mal záujem na aspoň čiastočnom uspokojení
svojej pohľadávky aj popri exekučnom konaní, ktoré vždy nedosahovalo želané výsledky. To, že
vo vzťahu k jednej z dražieb, ktorá bola napadnutá žalobou žalobcu, dôvody jej neplatnosti neboli
dané, potvrdil i rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 04.12.2019, č. k. 8C/3/2016-601, ktorý
nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.7.2021, č. k.
2Co/27/2020-658.

5. Žalobca v rámci ďalších prostriedkov procesného útoku v konaní namietol absolútnu neplatnosť
záložnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka a navrhol výsluch konkrétnych svedkov. Mandátne
zmluvy súvisiace so záložnou zmluvou, neboli podpísané spoločne všetkými konateľmi žalobcu. V čase
uzatvorenia sporných právnych úkonov boli konateľmi žalobcu - C. D. D., E. C. F. a G. E. H. H.. Žalovaný

mal o uvedenom vedomosť, keďže uvedené zmeny v spoločnosti ako advokát pripravoval. Zápis zmeny
konateľa do obchodného registra má iba deklaratórny účinok. Ku zmene v osobe konateľa dochádza
v dôsledku rozhodnutia príslušného orgánu spoločnosti. Návrh na zápis zmien do obchodného registra
bol podaný a je evidovaný na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7RE/14/2004. Sporné právne
úkony považoval za neplatné pre rozpor s § 20 ods. 1 a § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a §

133 ods. 1 Obchodného zákonníka. Dohoda o urovnaní je neplatná pre rozpor s § 585 ods. 1 OZ,
keďže v nej absentuje podstatná náležitosť – vymedzenie sporného vzťahu. Zmluvné strany v dohode
o urovnaní neuviedli, v čom mala spočívať spornosť uznaného záväzku žalobcu voči žalovanému, z
akého titulu tento údajný záväzok žalobcu vznikol, neuviedli z akého dôvodu bola zmenka vystavená,
kto, kedy a kde vystavil údajnú zmenku na 510 mil. SK, ani kedy bola táto údajná zmenka splatná.

O existencii zmenky nemal vedomosť ani vtedajší konateľ a neskorší likvidátor žalobcu - G. E. H. H.,
D.. Žalobca namietal existenciu uvedenej zmenky. Neplatnosť dohody o urovnaní namietal aj z dôvodu
neurčitosti. Z rovnakých dôvodov je neplatný aj právny úkon - Uznanie záväzku vo forme notárskej
zápisnice č. N 390/2006 Nz31082/2006 NCRLs/31007/2006 zo dňa 9. 8. 2006. Zmluva o zriadení
záložného práva je svojou povahou akcesorický právny úkon nadväzujúci na dohodu o urovnaní,

a preto je rovnako ako dohoda o urovnaní, neplatná. Medzi žalobcom a žalovaným neexistuje žiadny
záväzok, ktorý by malo záložné právo zriadené záložnou zmluvou zabezpečovať, a preto je záložná
zmluva neplatná. Záložná zmluva neobsahuje vymedzenie právneho titulu, na základe ktorého vznikla
údajná pohľadávka žalovaného na sumu 510 mil. SK, čo spôsobuje neurčitosť tohto právneho úkonu
a tým aj jeho neplatnosť. Neplatnosť z dôvodu obchádzania zákona videl žalobca v tom, že zmluvným

stranám pri uzatváraní sporných právnych úkonoch muselo byť zrejmé, že žalobca, ktorý v tom čase
nevykonával žiadnu aktívnu podnikateľskú činnosť, nebude schopný uspokojiť údajnú pohľadávku
žalovaného, špecifikovanú v spornej dohode o urovnaní, v neprimerane krátkej osemmesačnej lehote.
Zmluvnéstranyspornýchprávnychúkonovtýmpodľanázoružalobcusledovalijedinýcieľ,atočonajskôr
vykonať záložné právo žalovaného a speňažiť majetok žalovaného za nevýhodných podmienok, čím

jednoznačne konali v rozpore s dobrými mravmi a obišli zákon.

6. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany v konaní uviedol, že až do roku 2016 spoločnosť
SIBA mala výlučne dvoch konateľov, a to E. C. F. a C. D. D.. Z výpisu z obchodného registra žalobcu
vyplýva, že pán H. začal byť konateľom spoločnosti od 22.4.2016 a do toho času nebol ako konateľ

spoločnosti zapísaný v Obchodnom registri. Z dohody o urovnaní je zrejmé, že žalobca sporný záväzok
v zmysle tejto dohody uznal a následne ho uznal aj formou notárskej zápisnice.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise (najmä rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k.

8C/3/2016-601zodňa04.12.2019,rozsudkomKrajskéhosúduvPrešove,č.k..2Co/27/2020-658zodňa
14.07.2021, Upovedomením o zastavení starej exekúcie, č. k. 37Er/10971/2006-191 zo dňa 09.05.2020,
uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 37Er/10971/2006-343 zo dňa 31.03.2021, uznesením
Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 37Er/10971/2006-191, Ex/280/2006 zo dňa 22.08.2011, uznesenímOkresného súdu Bratislava IV, č. k. 37Er/10971/2006-191, Ex/280/2006 – C. I., Ex/321/2011 – C. D.
zo dňa 22.02.2012, Výzvou súdnemu exekútorovi C. I. na vydanie finančných prostriedkov zo dňa
02.07.2012, Upovedomením o ďalšom spôsobe vykonania exekúcie Ex/321/2011-27 z dňa 19.10.2015,

SúpisomhnuteľnéhomajetkuEx/321/2011-27zodňa19.10.2015,ExekučnýmpríkazomEx/321/2011-32
zo dňa 02.11.2015, Oznámením termínu dražby hnuteľných vecí Ex/321/2011-33 zo dňa 02.11.2015
a ostatným obsahom súdneho spisu) a zistil tento skutkový stav:

7.1. Žalobca ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ uzavreli dňa 02.01.2006 Zmluvu o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorou bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti za účelom
zabezpečenia pohľadávky žalovaného ako záložného veriteľa vo výške 16.928.898,62 eur, ktorá vznikla
z nezaplatenia zmenky.

7.2. Dňa 02.01.2006 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom Dohodu o urovnaní,
na základe ktorej žalobca uznal svoj záväzok vo výške 510.000.000,- Sk (16.928.898,62 eur), voči

žalovanému.

7.3. Dňa 09.08.2006 žalobca a žalovaný spísali uznanie záväzku zo zmenky vo forme Notárskej
zápisnice č. N390/2006, NZ 31082/2006, NCRLs/31007/2006 u notára C. I. J.. Žalobca žalovanému
predmetnú zabezpečenú pohľadávku neuhradil.

7.4. Žalovaný v rozpore s dohodou s vtedajšími konateľmi žalobcu opakovane pristupuje k výkonu
záložného práva a dáva návrhy na vykonanie dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Žalovaný sa opakovane pokúša

o uspokojenie svojej pohľadávky realizáciou záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.
Naposledy bolo žalobcovi dňa 04.10.2021 dražobníkom - spoločnosťou BestAuctions, s.r.o, IČO: 50 107
607, doručené oznámenie o dražbe, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti s príslušenstvom a súčasťami
evidovanénaLVč.XXXXprekatastrálneúzemieA.,ObecA.,okresA.aspoluvlastníckypodieloveľkosti
9038/10000 k pozemku evidovanom na LV č. XXXX pre katastrálne územie A., obec A., B. A., ako

parcela registra ”C” číslo XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 33949 m2.

8. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, 7 a 9, § 323 ods.
1, § 387 ods. 1 a 2, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397, § 402 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), § 585 ods. 1 až 3, § 586 ods. 2, § 100 ods.

1 a 2, § 101, § 112, § 151a, § 151b ods. 1 až 4, § 151c ods. 1, § 151d ods. 1, § 151md ods. 1, § 34,
§ 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1 a 3, § 47 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).

9. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd mal za to, že pohľadávka žalovaného nie

je premlčaná, a preto sa nemohlo premlčať ani záložné právo (s poukazom na § 100 ods. 2 OZ). Súd
zohľadnil, že na podklade dotknutej exekučnej notárskej zápisnice sa dlhé roky vykonávala exekúcia a
počas exekučného konania premlčacia doba neplynie. Premlčacia doba neplynula už odo dňa podania
návrhu na vykonanie exekúcie (na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky 16.928.898,63 eur s príslušenstvom zo dňa 14.08.2006; poverenie vydané 05.09.2006

Okresným súdom Bratislava IV; exekútorovi doručené dňa 13.09.2006 – podľa § 36 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení do 30.11.2006, exekučné konanie sa začalo už dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie) do právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava IV,
č. k. 37Er/10971/2006-343 zo dňa 31.03.2021 (ktorým sa námietky oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení starej exekúcie odmietli v súlade s § 8 ods. 1 zákona o ukončení niektorých starých

exekúcií). Po sčítaní týchto období možno dospieť k záveru, že premlčacia doba ku dňu, ku ktorému
bola podaná žaloba, t. j. 29.10.2021, neuplynula. Bez ohľadu na to či sa právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným považuje za občianskoprávny alebo obchodnoprávny, s prihliadnutím na povahu notárskej
zápisnice, z ktorej vyplýva pohľadávka žalovaného a potvrdenie uznania dlhu žalobcu čo do dôvodu a
výšky, pohľadávka premlčanou nemôže byť. Uvedené zvýrazňuje aj skutočnosť, že v nútenom výkone

spôsobilého exekučného titulu (notárskej zápisnice), z ktorej bol zaviazaný žalobca žalovanému plniť, sa
kontinuálne pokračovalo. Medzi zákonné dôvody zániku záložného práva nepatrí premlčanie záložného
práva a ani premlčanie práva, ktoré je zabezpečené záložným právom. Je tomu tak preto, že premlčaním
práva, premlčané právo nezaniká (nemožno ho len v súdnom konaní priznať po riadnom vznesenízapočítacejnámietky,resp.nemožnovykonaťdobrovoľnúdražbuakjeriadneavčasvznesenánámietka
premlčania – pred začatím dražby), premlčané právo sa len mení na naturálnu obligáciu (právo je
súdne nepriznateľné, resp. nevymožiteľné, ale v prípade prijatia dobrovoľného plnenia zo strany dlžníka

by nedošlo na strane veriteľa k bezdôvodnému obohateniu). Možno konštatovať, že ani uplynutím
premlčacej doby, ani riadnym vznesením premlčacej námietky, ani zamietnutím žaloby pre včas a
riadne vznesenú námietku premlčania v súdnom alebo inom obdobnom konaní, resp. ani nevykonaním
dražby pre riadne a včas vznesenú námietku premlčania, premlčané právo nezaniká. Keďže v danom
konkrétnom prípade nedošlo k zániku zabezpečenej pohľadávky žalovaného jej zaplatením zo strany

žalobcu a nebol preukázaný ani iný zákonný dôvod jej zániku, pričom nedošlo ani k jej premlčaniu a
vzhľadom na to, že ani prípadné premlčanie by nespôsobilo jej zánik, nemožno hovoriť o neexistencii
predmetnej zabezpečenej pohľadávky, a teda nemožno hovoriť ani o neexistencii záložného práva, ktoré
túto pohľadávku zabezpečuje. Naopak, keďže v danom konaní nebol preukázaný zánik zabezpečenej
pohľadávky, nebol preukázaný ani zánik predmetného záložného práva, a preto je žaloba žalobcu
nedôvodná.

9.1.Kneplatnostipredmetnejzáložnejzmluvyzodňa02.01.2006,Dohodyourovnanízodňa02.01.2006
a uznania záväzku vo forme Notárskej zápisnice zo dňa 09.08.2006 súd prvej inštancie uviedol, že podľa
Obchodného registra SR v rozhodnej dobe, a to až do roku 2016 spoločnosť žalobcu mala výlučne
dvoch konateľov, a to E. C. F. a C. D. D.. Pán H. začal byť konateľom spoločnosti až od 22.04.2016 a

do toho času nebol konateľom zapísaným v obchodnom registri. To znamená, že predmetné dokumenty
boli podpísané osobami oprávnenými konať v mene žalobcu. Predmetné právne úkony považuje súd
za platné a má za to, že sú dostatočne určité, zrozumiteľné. Žalobca netvrdil a zároveň ani nepreukázal
také skutočnosti, na základe ktorých by mohol súd dospieť k záveru, že predmetné úkony neboli urobené
slobodne a vážne, resp. že by tieto úkony boli v rozpore so zákonom, obchádzali zákon alebo sa priečili

dobrým mravom.

9.2. V súvislosti s Dohodou o urovnaní zo dňa 02.01.2006 súd poukázal na skutočnosť, že každý právny
úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a nielen podľa tohto ako je označený. Aj keď možno
pripustiť, že predmetný právny úkon nemá všetky náležitosti dohody o urovnaní v zmysle § 585 OZ,

nepochybne však mal všetky náležitosti dohody o uznaní v zmysle § 323 ods. 1 ObZ. Záväzok je tu
špecifikovaný ako záväzok v celkovej hodnote 510.000.000,- Sk, ktorý vznikol z nezaplatenej zmenky.
Zmenka je abstraktným právnym úkonom, pri ktorom nie je potrebné preukazovať kauzalitu (nejde v
danom prípade o spotrebiteľský vzťah). Ale ak by tu aj boli pochybnosti o určitosti takto špecifikovaného
záväzku, nemalo by to pre rozhodnutie súdu podstatnejší význam, keďže tento záväzok bol následne

bližšie vyšpecifikovaný v ďalšom uznaní záväzku vo forme notárskej zápisnice, a to nielen odkazom
na predmetnú Dohodu o urovnaní zo dňa 2.1.2006, ale aj podrobnou špecifikáciou zmenky, v súvislosti
s vystavením ktorej vznikol predmetný záväzok. Dostatočne určitá a zrozumiteľná, a preto platná je
aj predmetná záložná zmluva, keďže obsahuje dostatočnú špecifikáciu záložného veriteľa, záložcu,
dlžníka, zálohu a zabezpečenej pohľadávky (hoci v prípade zabezpečenej pohľadávky len uvedením

výšky sumy a meny, čo súd považuje za dostatočnú špecifikáciu, keďže nebolo v priebehu konania
tvrdené, že by mal žalobca inú pohľadávku v rovnakej výške alebo akúkoľvek inú pohľadávku v nejakej
inej výške a z obsahu záložnej zmluvy je zrejmé, že predmetom zabezpečenia je len istina pohľadávky
bez jej príslušenstva; navyše samotný žalobca v petite svojho žalobného návrhu špecifikuje založenú
pohľadávku ako pohľadávku, ktorá vznikla z nezaplatenej zmenky).

9.3. K zamietnutiu návrhu na výsluch žalobcom navrhnutých svedkov uviedol, že tak postupoval s
prihliadnutím na zásadu sudcovskej koncentrácie konania. Za účelom prejednania danej právnej veci
boli zo strany súdu stanovené dve pojednávania, pričom žalobca alebo jeho právny zástupca ani na
jedno z týchto pojednávaní nezabezpečili účasť navrhovaných svedkov. Je pravdou, že bolo žiadané,

aby z dôvodu ich vyššieho veku boli títo vypočutí iným dožiadaným súdom. Samotná skutočnosť, že
navrhovaní svedkovia majú vyšší vek, nie je dôvodom pre ich vypočutie prostredníctvom dožiadaného
súdu. Takouto skutočnosťou by mohol byť nepriaznivý zdravotný stav toho-ktorého svedka, ktorý by
tomu-ktorému svedkovi bránil zúčastniť sa pojednávania na Okresnom súde Prešov. Dôkazy o takejto
skutočnosti vo vzťahu k tomu-ktorému svedkovi však zo strany žalobcu predložené neboli. Navyše súd

má za to, že vzhľadom na charakter daného sporu nebolo pre rozhodnutie súdu nevyhnutné daných
svedkov vypočuť, keďže pre rozhodnutie súdu bol rozhodujúci obsah dotknutých právnych úkonov.9.4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd úspešnému
žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Žalobca zastúpený advokátom doručil súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie proti
rozsudku v celom rozsahu, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10.1. K nesprávnemu právnemu posúdeniu neplatnosti právnych úkonov odvolateľ uviedol, že súd prvej

inštancie sa v rozsudku dostatočne nevysporiadal s tvrdením žalobcu o absolútnej neplatnosti právnych
úkonov, z ktorých žalovaný odvodzuje existenciu zabezpečenej pohľadávky. Žalobca v podaní zo dňa
29.5.2024 predložil rozsiahlu právnu argumentáciu, ktorou preukázal, že predmetné právne úkony, boli
uzavreté v rozpore so zákonom, najmä ustanoveniami § 37, § 39 a § 40 OZ a § 133 ods. 1 ObZ. Súd sa
nevysporiadal so skutočnosťou, že dohoda o urovnaní neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvného typu
– vymedzenie sporného právneho vzťahu, čím nespĺňa požiadavku určitého a zrozumiteľného právneho

úkonu. Rovnako nevzal do úvahy, že notárska zápisnica a následná záložná zmluva nadväzovali na
túto dohodu, a teda ich platnosť je neoddeliteľne viazaná na platnosť tejto dohody. Namiesto toho súd
jednostranne akceptoval tvrdenia žalovaného o existencii exekučného titulu, bez toho, aby sa zaoberal
samotným základom nároku – a teda platnosťou právneho úkonu, ktorý záväzok založil.

10.2. Nesprávnosť skutkových zistení odvolateľ namietal vo vzťahu k záveru, že právne úkony, z ktorých
žalovaný odvodzuje svoju pohľadávku, boli podpísané oprávnenými osobami – konateľmi žalobcu. Súd
sa výlučne opieral o obsah zápisu v Obchodnom registri SR, v ktorom nebol zapísaný G. E. H. H., D.
ako konateľ do roku 2016. Prehliadol pritom, že k jeho vymenovaniu do funkcie došlo už rozhodnutím
valného zhromaždenia dňa 13.04.2003, pričom zápis do registra má iba deklaratórny, nie konštitutívny

účinok. Súd neakceptoval žalobcom predloženú kópiu Dodatku č. 3 k spoločenskej zmluve z 13.04.2003,
ktorým bol uvedený konateľ menovaný a zároveň bola dohodnutá forma konania navonok – spoločne
všetkými konateľmi. Súd prehliadol, že konanie v rozpore s takto stanovenou spoločenskou zmluvou je
absolútne neplatné (§ 20 ods. 1 a § 40 ods. 3 OZ). Súd nevykonal dôkaz listinou o zložení štatutárneho
orgánu v čase podpisu, hoci ju mal k dispozícii.

10.3. Porušenie práva na spravodlivý proces videl odvolateľ v nepripustení výsluchu navrhnutých
svedkov, ktorí boli kľúčoví pre objasnenie skutočností týkajúcich sa spôsobu konania za spoločnosť
a okolností uzavretia záložnej zmluvy. Súd návrh zamietol s odvolaním sa na zásadu koncentrácie
konania, bez toho, aby posúdil, či išlo o skutočnosti známe žalobcovi už pri podaní žaloby. Ignoroval

pritom, že ide o dôkazy k právnym otázkam absolútnej neplatnosti, ku ktorej je súd povinný prihliadať
ex offo počas celého konania. Navyše, samotný súd v predchádzajúcich uzneseniach vyzýval žalobcu
na doplnenie skutkových tvrdení. Odmietnutím výsluchu svedkov bez preskúmania ich relevancie a
procesného významu porušil súd základné procesné práva žalobcu.

10.4. Súd prvej inštancie zanedbal povinnosť skúmať absolútnu neplatnosť právnych úkonov ex offo
napriek tomu, že žalobca výslovne tvrdil ich absolútnu neplatnosť. Súd sa v odôvodnení uspokojil s
tvrdením, že úkony boli podpísané oprávnenými osobami a sú dostatočne určité a zrozumiteľné. Tým
však úplne opomenul konkrétne dôvody, pre ktoré sa žalobca dovolával ich rozporu so zákonom a
dobrými mravmi. Judikatúra (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/82/2022) výslovne

uvádza,žeabsolútnaneplatnosťpôsobíexlege,odpočiatkuabezohľadunato,čisajejniektodovoláva.
Preto aj v prípade, že žalobca nesformuluje petit žaloby ako určovaciu žalobu o neplatnosti, ale domáha
sa určenia neexistencie záložného práva, je súd povinný zaoberať sa tým, či záložné právo mohlo vôbec
platne vzniknúť. Súd sa vyhol tejto povinnosti tým, že sa sústredil výlučne na problematiku premlčania.

11. Žalobca doručil v zákonnej lehote na podanie odvolania podanie označené ako doplnenie odvolania,
podpísané konateľkou žalobcu E. I. K. a likvidátorom splnomocneným zástupcom L. E. D. K..

11.1. Odvolací súd k doplneniu odvolania uvádza, že zastúpenie žalobcu L. E. D. K. neakceptoval
s poukazom na skutočnosť, že v sporoch medzi podnikateľmi, o ktorý sa v danom prípade jedná, §

91 CSP nepripúšťa laické zastúpenie. Nakoľko však doplnenie odvolania bolo podpísané a podané aj
konateľkou žalobcu, považoval odvolací súd toto podanie za prípustné (nakoľko likvidátor robí v mene
spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti, pričom štatutárny orgán je aj po vstupe
spoločnosti do likvidácie oprávnený na niektoré právny úkony).11.2. Doplnenie odvolania žalobca odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e),
f) a h) CSP.

11.3. K porušeniu práva na spravodlivý proces došlo podľa jeho názoru tým, že súd nereflektoval
na podstatu žaloby, ktorá obsahovala alternatívny petit. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný
pre absenciu riadneho odôvodnenia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Určenie neexistencie
záložného práva vyžaduje skúmanie v širších súvislostiach ako skúmanie námietky premlčania, s ktorou

zákon nespája neplatnosť právneho úkonu. V označení veci v záhlaví rozsudku súd nevychádza z
petitu žaloby, že záložné právo je premlčané, ale z alternatívneho petitu, že záložné právo neexistuje, aj
keď v bode 1. odôvodnenia súladne so žalobou konštatuje, čoho sa žalobca domáha. Rozdiel v týchto
petitochjezávažný,ktorémusúdprvejinštancienevenovalnáležitúpozornosť,čojezrejmézhodnotenia
dôkazov v bode 48. a 49. odôvodnenia. Súd sa nevyporiadal s podstatnými okolnosťami majúcimi za
následok absolútnu neplatnosť všetkých dokumentov, ktoré žalobca namietal v konaní. V súvislosti

s absolútnou neplatnosťou poukázal na Nález ÚS SR II. ÚS 796/2016 a rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/82/2022. Sporné dokumenty slúžili záujmom žalobcu na ochranu
majetkuspoločnostipredinýmveriteľomzozmenkovéhoplatobnéhorozkazu,aurčitesaniminesledoval
individuálny záujem žalovaného. Sú neplatné od samého začiatku, o čom vypovedá aj vyhlásenie
konateľa JUDr. Poljovku zo dňa 27.10.2016. Už z hľadiska samotnej výšky záväzku žalobcu voči

žalovanému (510 mil. Sk, t.j. 16.928.898,62 eur) stanoveného Dohodou o urovnaní zo dňa 02.01.2006,
v porovnaní s hodnotou nehnuteľností (65 mil. Sk - 60 mil. Sk) stanovenej v jednej aj druhej mandátnej
zmluve z toho istého dňa 21.04.2005, je predmetná pohľadávka žalovaného nepreskúmateľná. Na prvý
pohľad medzi nimi existuje zásadný nepomer, kedy odmena žalovaného zo zmenky prevyšuje takmer 8
krát hodnotu nehnuteľností, ku ktorým sa zriadilo záložné právo. Žalovaný nevysvetlil, z akého dôvodu

za účelom uspokojenia svojej pohľadávky zvolil inštitút, ktorým nemohol dosiahnuť jej plné uspokojenie
a naviac za náklady súvisiace s dražbou. Súd prvej inštancie nevyhodnotil namietané dokumenty
(Mandátna zmluva zo dňa 21.04.2005, Mandátna zmluva zo dňa 21.04.2005 vrátane dodatkov zo dňa
14.11.2005 a 31.12.2005, Dohoda o urovnaní zo dňa 02.01.2006, Zmluva o zriadení záložného práva
zo dňa 02.01.2006, Notárska zápisnica zo dňa 09.08.2006) ani v časovej osi ich vzniku, ani čo do ich

obsahu a nevyhodnotil ani Vyhlásenie štatutára C. D. D. zo dňa 27.10.2016. Svoju pozornosť zameral
len na otázku námietky premlčania a s ostatnými námietkami sa vyporiadal len okrajovo. Ako závažný
nedostatok týkajúci sa zistenia skutkového stavu považoval to, že súd nevzhliadol žiadne pochybnosti
o výške pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Podľa dodatku č. 1 a 2 k mandátnej zmluve
pohľadávka žalovaného zabezpečená záložným právom pozostáva zo zmluvnej odmeny 10 mil. Sk

a zo zmluvnej pokuty 500 mil. Sk. Súd nezistil, že zmluvná pokuta je na prvý pohľad neprimerane
vysoká oproti pôvodnému záväzku. Neprihliadol ani na § 301 ObZ upravujúci moderačné právo súdu
a analogicky umožňujúci súdu posúdiť, či záložným právom zabezpečená pohľadávka je primeraná
povahe záväzku.

11.4. Súd prvej inštancie nevyriešil kľúčovú otázku, ktorou je petitom požadovaná neexistencia
záložného práva zriadeného zmluvou zo dňa 02.01.2006. Nezaoberal sa účelom záložného práva,
otázkou zmluvnej pokuty, zmyslom celého postupu, ani etickými princípmi, ani otázkou dobromyseľnosti
žalovaného pri zriadení záložného práva (aj následného postupu), ktorá je rozhodujúcim činiteľom
pri posudzovaní platnosti právnych úkonov z hľadiska § 39 OZ. Poukázal na bod V. zmluvy

o zriadení záložného práva. Keďže pohľadávka žalovaného takmer 8 x prevyšuje hodnotu založených
nehnuteľností, je zrejmé, že už zriadením záložného práva sa sledoval úplne iný cieľ. Súd však
nezohľadnil skutočný zámer zriadenia záložného práva.

11.5. Nesprávne právne posúdenie videl v otázke premlčania, ako aj neexistencie záložného práva.

Vyhlásenia štatutára C. D. zo dňa 27.10.2016 aj bez výsluchu svedka spochybňuje súdom prijaté
závery. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil prejavy vôle pretavené do právnych úkonov (keď pripustil
nedostatky dohody o urovnaní v bode 49. odôvodnenia podľa § 585 OZ, ale subsumoval uvedené pod
uznanie záväzku podľa § 323 ObZ). Zotrval na vyjadrení, že sporné právne úkony sú absolútne neplatné,
nakoľko neboli podpísané spoločne všetkými menovanými konateľmi žalobcu. Nato, aby sporné právne

úkony mohli obstáť ako platné, museli by byť podpísané za žalobcu všetkými konateľmi spoločne. V
spornej dohode o urovnaní nie je určite a zrozumiteľne definované právo resp. právny vzťah, ktorý by bol
medzi žalobcom a žalovaným v čase uzatvorenia dohody t. j. k 02.01.2006 sporný. V dohode o urovnaní
sa uvádza, že žalobca uznáva svoj záväzok voči žalovanému vo výške 510 mil. Sk zo zmenky. Zmluvnéstrany však v dohode o urovnaní neuviedli, v čom mala spočívať spornosť uznaného záväzku žalobcu
voči žalovanému, z akého titulu tento údajný záväzok žalobcu vznikol, neuviedli z akého dôvodu bola
zmenka vystavená, kto, kedy a kde vystavil údajnú zmenku, ani kedy bola táto údajná zmenka splatná.

O existencii zmenky nemal vedomosť ani vtedajší konateľ a neskorší likvidátor žalobcu - G. E. H. H.,
D.. Podľa žalobcu takáto zmenka nikdy neexistovala. Z rovnakých dôvodov je neplatný aj právny úkon
- Uznanie záväzku vo forme notárskej zápisnice a záložná zmluva. Zmluvným stranám pri uzatváraní
sporných právnych úkonoch muselo byť zrejmé, že žalobca, ktorý v tom čase nevykonával žiadnu
aktívnupodnikateľskúčinnosť,nebudeschopnýuspokojiťúdajnúpohľadávkužalovaného,špecifikovanú

v spornej dohode o urovnaní, v neprimerane krátkej osemmesačnej lehote. Zmluvné strany sporných
právnych úkonov tým podľa názoru žalobcu sledovali jediný cieľ, a to čo najskôr vykonať záložné právo
žalovaného a speňažiť majetok žalovaného za nevýhodných podmienok, čím jednoznačne konali v
rozpore s dobrými mravmi a obišli zákon.

12. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhol ho

potvrdiť.

12.1. K tvrdenej neplatnosti právnych úkonov uviedol, že z hľadiska určitosti obsahu dohody o urovnaní
platí, že v dohode o urovnaní je potrebné vymedziť, ktorý doterajší záväzok sa urovnáva a nahrádza
(SEDLAČKO, M.. § 585 [Dohoda o urovnaní]. In: N., I., DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK,

Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, I. a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H.
Beck, 2019, s. 2217, marg. č. 3.). Záväzok bol pritom v dohode o urovnaní dostatočne určito vymedzený
a to v článku I. bode 1. a súd vyhodnotil určitosť dohody o urovnaní správne. Poukázal na doktrínu
Ústavného súdu SR o preferencii platnosti právneho úkonu, v zmysle ktorej v prípade ak je otázka
platnosti právneho úkonu sporná, mal by súd uprednostniť takú aplikáciu práva resp. interpretáciu

právnych úkonov, ktorá zachováva ich platnosť. K tvrdeniu žalobcu, že nedodržanie spôsobu konania
v mene spoločnosti malo spôsobiť absolútnu neplatnosť uzatvorených právnych úkonov, uviedol, že
platnosť resp. neplatnosť takéhoto právneho úkonu je v zmysle odbornej spisby vecou individuálneho
posúdenia konkrétneho prípadu s prihliadnutím na zverejnený spôsob konania zapísaný v obchodnom
registri (BARKOCI, Stanislav, BLAHA, Marián, GRAMBLIČKOVÁ, Barbora. § 133 [Charakteristika]. In:

PATAKYOVÁ, Mária a kol. Obchodný zákonník. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 649, marg.
č. 3.). Skutočnosť, že žalovaný mal mať vedomosť o tom, že v čase uzavretia právnych úkonov tieto
nie sú uzavreté v súlade s platnou spoločenskou zmluvou spoločnosti, žalobca nijakým spôsobom v
konaní nepreukázal. Žalobca žiadny z ním uvedených dôvodov neplatnosti (s poukazom na §§ 37, 39
a 40 OZ a 133 ods. 1 ObZ) v priebehu konania nepreukázal. Mal za to, že žalobca vo svojom doplnení

odvolania uviedol množstvo nesúvisiacich a rozporuplných skutočností. Žalobca konštatuje, že mu
nebola poskytnutá právna ochrana pred neprimeraným hospodárskym prospechom žalovaného, avšak
sám predtým uvádza, že sa uzavretím právnych úkonov nesledoval individuálny záujem žalovaného.
Žalobca sa pritom vo svojom odvolaní venuje aj záväzkom plynúcim stranám z Mandátnej zmluvy zo
dňa 21.04.2005 v znení jej dodatkov a vytýka súdu, že sa nezaoberal výškou zmluvnej pokuty v zmysle

uvedenej mandátnej zmluvy, a to bez ohľadu na znenie § 585 ods. 3 OZ, podľa ktorého sa uvedené
záväzky nahradili záväzkom vyplývajúcim z Dohody o urovnaní. Súd sa podľa jeho názoru s platnosťou
právnychúkonovriadnevysporiadal.Uvedenépreukazujeajkonštatovaniesúduvbode48.napádaného
rozsudku, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť
záver, že by právne úkony neboli urobené slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, prípadne že by boli

v rozpore so zákonom či odporovali dobrým mravom.

12.2. V súvislosti s námietkou odmietnutia návrhu na vykonanie dôkazov poukázal na sudcovskú
koncentráciu konania a na skutočnosť, že práve uvedené bolo dôvodom nevykonania žalobcom
navrhnutých dôkazov, čo súd v odôvodnení rozsudku uviedol. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade

platí, že skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy predložené až na pojednávaní, nie sú predložené
včas. Keďže svedkovia mali ozrejmiť okolnosti týkajúce sa spôsobu konania za spoločnosť a uzavretia
právnychúkonov,kuktorýmdošlopredpribližnedvadsiatimirokmi,mážalovanýzato,žeboloobjektívne
možné tieto skutočnosti uviesť resp. navrhnúť vypočutie svedkov už v podanej žalobe. S ohľadom
na uvedené je irelevantné tvrdenie žalobcu o tom, že súd neposúdil, či šlo o skutočnosti žalobcovi

známe v čase podania žaloby. K tvrdeniu, že súd nezohľadnil Vyhlásenie štatutára C. D. D. zo dňa
27.10.2016, ktorý bol žalobcom predložený až neskôr v priebehu konania, po tom, čo podľa jeho slov
došlo k „dôkladnej kontrole“ dokumentov a takéto vyhlásenie objavil, uviedol, že žalobca v žiadnom
svojom vyjadrení neuvádza, čo má toto vyhlásenie preukázať. C. D. D., ktorý ako jeden z konateľovžalobcuvjehomeneuzatváralvšetkypredmetnéprávneúkony,sícevpredmetnomvyjadreníprehlasuje,
že žalovaný mal vyhotoviť neetickú dohodu o urovnaní, avšak neuvádza žiadne skutočnosti, z ktorých
má vyplývať údajná „neetickosť“. Rovnako prehlásenie bývalého konateľa C. D. o tom, že žalovaný

„mal a mohol vedieť“ o zmene v spôsobe konania v spoločnosti, žalobca v konaní nijako nepreukázal.
Samotné vyhlásenie C. D. tak bez ďalších podporných dôkazov nemôže preukazovať rozpor dohody o
urovnaní s dobrými mravmi či vedomosť žalovaného o zmene konateľov v spoločnosti. Dôveryhodnosť
tohto vyhlásenia pritom spochybňuje aj skutočnosť, že toto vyhlásenie bývalý konateľ vykonal 10 rokov
po tom, čo sám dobrovoľne podpísal dohodu o urovnaní, notársku zápisnicu ako aj zmluvu o zriadení

záložného práva. V súvislosti vykonávaním dokazovania súdom, poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 50/2008 zo dňa 22. apríla 2008. Námietke odvolateľa, že nevykonaním
dokazovania v požadovanom rozsahu nebola súdom prvej inštancie vyriešená „kľúčová otázka“, a to
petitom požadovaná neexistencia záložného práva, nerozumie, nakoľko súd o neexistencii záložného
práva rozhodol, a to tak, že žalobu zamietol t.j. potvrdil existenciu záložného práva žalovaného.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. Odvolateľ v odvolaní uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Ide
o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP

priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1

CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť

zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a

právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,

avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, predstavuje situáciu, keď súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o vadu skutkovú, keď
strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie

takýtodôkaznevykonal.Vyhodnoteniepotenciálnejrelevancienavrhovanéhodôkazu,akoajprípustnosti
jeho vykonania je úlohou a doménou súdu.18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

19.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

20. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonaním navrhnutých dôkazov, nesprávnymi skutkovými
zisteniami a nesprávnym právnym posúdením a preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový

stav správne aplikoval príslušné právne predpisy a tieto správne vyložil.

21. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
krajského súdu.

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je v napadnutých výrokoch vecne správne. Odvolací súd si osvojil
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP),
pričom odvolacie dôvody tvrdené žalobcom v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu,

nepovažuje za naplnené.

23. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu, odvolací súd
navyše uvádza:

24. Podľa § 153 CSP (Sudcovská koncentrácia konania), strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo

nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (2). Ak súd na prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia
vo veci samej (3).

25. Strany sporu nie sú v sporovom konaní v zmysle CSP oprávnené vykonávať niektoré procesné

úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu. Koncentrácia konania má za následok
procesnoprávne sankcie v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu za to, že strana sporu
porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania jezabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Procesný úkon nie
je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo.

26. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že v žalobe žalobca na neplatnosť zmluvy o zriadení
záložného práva, dohody o urovnaní prípadne notárskej zápisnice nepoukazoval, resp. sa nedomáhal
vyslovenia ich neplatnosti a v tomto smere v žalobe ani nenavrhoval vykonanie dokazovania. Po
doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe (ktorý vyjadrením reagoval len na tvrdenia žalobcu, t.j.
rovnakonaneplatnosťsúvisiacichprávnychúkonovnepoukazoval),súdtotovyjadreniedoručilžalobcovi

a uznesením č.k. 21CbZm/2/2023-252 zo dňa 7.7.2023 vyzval žalobcu v zmysle § 167 ods. 3 CSP
na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného, uvedenie ďalších skutočností a označenie dôkazov na
preukázanie svojich tvrdení a to v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Žalobcovi bolo predmetné
uznesenie doručené dňa 21.07.2023. V uvedenej lehote žalobca žiadne vyjadrenie súdu nedoručil.
Predvolaním doručeným žalobcovi dňa 29.11.2023 a jeho právnemu zástupcovi dňa 27.11.2023 súd
predvolal strany sporu na pojednávanie na deň 23.01.2024. Podaním doručeným súdu dňa 22.01.2024

požiadal žalobca o odročenie pojednávania z dôvodu choroby právneho zástupcu. Súd žiadosti vyhovel
a nový termín vytýčil na deň 9.5.2024 o 13:15 hod. Dňa 09.05.2024 o 06:33 hod. bolo súdu doručené
podanie žalobcu, ktorým súdu (bez bližšieho vysvetlenia) predložil kópie listín - dohody o urovnaní,
notárskej zápisnice, zmluvy o zriadení záložného práva (ktoré sa v súdnom spise už nachádzali, keďže
boli súčasťou žaloby), ďalej Vyhlásenie štatutára mandanta (žalobcu) zo dňa 27.10.2016 k plneniu

predmetu mandátnej zmluvy. Dňa 09.05.2024 o 07:25 hod. doručil žalobca súdu kópiu dokumentov:
mandátne zmluvy zo dňa 21.04.2005, dodatok č. 1 a 2 k mandátnej zmluve. Až na pojednávaní právny
zástupca žalobcu prvýkrát uviedol argument, že záložná zmluva je podľa neho absolútne neplatný
právny úkon, lebo svojím účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom. Na
preukázanie tejto skutočnosti navrhol výsluch svedkov – osôb, ktoré boli oprávnené konať v mene

žalobcu v čase uzatvorenia záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy. Je potrebné podotknúť, že súd
dané pojednávanie odročil na návrh právneho zástupcu žalobcu, aby bol vytvorený časový priestor na
oboznámenie sa s danými dokumentmi a poskytol právnym zástupcom časový priestor na relevantné
vyjadrenie sa k daným dokumentom, keďže žalobca doručil súdu dokumenty bez akéhokoľvek bližšieho
vysvetlenia (a v deň pojednávania). Právny zástupca žalobca sa teda až následne v písomnom podaní

zo dňa 29.05.2024 vyjadril k otázke absolútnej neplatnosti právnych úkonov (s argumentom, že žalobca
po dôkladnej kontrole interných dokladov dospel k záveru o absolútnej neplatnosti). Súd prvej inštancie
na pojednávaní dňa 30.5.2024 návrh na vykonanie výsluchu svedkov zamietol.

27. V tomto ohľade je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, ktorý výsluch žalobcom navrhnutých

svedkov zamietol primárne s ohľadom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania. Odvolací súd má za
to, že nie je možné ako včasnú zo strany žalobcu považovať procesnú aktivitu - vznesenie požiadavky
na svedecké dokazovanie (v súvislosti s rovnako novým tvrdením o absolútnej neplatnosti záložnej
zmluvy) až na pojednávaní dňa 09.05.2024. V danom prípade sa nejednalo o nové tvrdenia, resp.
návrhynavykonaniedôkazov,ktorýmibyžalobcareagovalnaurčiténovétvrdeniaprotistranyalebonové

dôkazy predložené pristranou v konaní. Argumentáciu o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva
a ďalších právnych úkonov vrátane návrhov na vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov k daným
tvrdeniam, mohol žalobca v konaní vzniesť už v žalobe, prípadne omnoho skôr, než v deň prvého
pojednávania (ktoré bolo navyše už aj odročované). Súdom prvej inštancie mal vytvorený dostatočný
časový priestor a k vyjadreniu žalovaného k žalobe sa mal vyjadriť v lehote 15 dní, pričom toto právo

nevyužil. Ak žalobca na pojednávaní uviedol, že navrhovaní svedkovia sú osobami vyššieho veku,
mohol žalobca do konania včas predložiť vyjadrenie, ktorým by súdu opísal, v čom mal spočívať postup
(v akých okolnostiach) pri podpise dotknutých dokumentov spôsobujúci ich absolútnu neplatnosť. Ak
odvolateľ tvrdí, že súd prvej inštancie neposúdil, či išlo o skutočnosti známe žalobcovi už pri podaní
žaloby, odvolací súd podotýka, že ak mal žalobca za to, že tomu tak nebolo (t.j. že potreba výsluchu

svedkov vznikla až v konaní, ako dôsledok určitej skutočnosti, ktorá vznikla alebo sa stala známou až
v konaní, napr. ako reakcia na nové tvrdenia protistrany), bolo úlohou samotného žalobcu takéto tvrdenia
a dôkazy na ich preukázanie v konaní predložiť, k čomu však z jeho strany nedošlo. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd vyhodnotil ako nenaplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.

28. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nedostatočne
vysporiadal s tvrdením žalobcu o absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Odvolací súd podotýka, že
v žalobe žalobca uvádzal skutkové tvrdenia, opis rozhodujúcich skutočností a právne argumentoval
(vo vzťahu k žalobnému návrhu) premlčaním práva žalovaného na výkon záložného práva. Pretoskutočnosť, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku primárne zaoberal otázkou premlčania,
je opodstatnená. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca sa až neskôr v priebehu konania (až na prvom
pojednávaní) začal domáhať vyslovenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, dohody

o urovnaní a notárskej zápisnice. Napriek uvedenému a napriek sudcovskej koncentrácii konania,
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dôvodil aj vo vzťahu k otázke platnosti resp. neplatnosti
predmetných právnych úkonov.

29. Porušenie práva na spravodlivý proces tým, že súd podľa odvolateľa nereflektoval na podstaty

žaloby, ktorá obsahovala alternatívny petit, odvolací súd uvádza, že oba petity, ktoré žalobca v žalobe
navrhoval (1. určenie, že právo žalovaného na výkon záložného práva je premlčané, alternatívne 2.
určenie, že záložné právo žalovaného neexistuje) podľa odvolacieho súdu nie je dané. Tým, že súd prvej
inštancie žalobu zamietol, tak ju zamietol vo vzťahu k obom žalobcom navrhovaným (požadovaným)
petitom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s tvrdením žalobcu o premlčaní práva žalovaného na výkon záložného práva (a to tak, že toto právo nie

je premlčané) a zároveň sa vysporiadal aj s tvrdením žalobcu, že záložné právo žalovaného neexistuje
(a to tak, že zmluva o zriadení záložného práva a súvisiace právne úkony sú platné). Predmet konania
uvedený v záhlaví rozsudku pritom vychádza z toho, že žalobca v úvode žaloby uviedol, že ide o žalobu
o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti.

30. Podľa § 27 ods. 3 ObZ, zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah
listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené
oznámenie o uložení listín do Zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba
o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo
obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu,

že o nich nemohli vedieť.

31. Podľa § 27 ods. 4 ObZ, ak je nesúlad medzi zapísanými a zverejnenými údajmi alebo uloženými
a zverejnenými listinami, nemožno voči tretím osobám namietať zverejnené znenie. Tretie osoby sa
môžu odvolávať na zverejnené znenie, ak zapísaná osoba nepreukáže, že tretím osobám boli známe

zapísané údaje alebo obsah listín uložených v Zbierke listín.

32. V konaní nebolo sporné, že v čase podpisu dotknutých dokumentov (dohoda o urovnaní, zmluva
o zriadení záložného práva, notárska zápisnica) boli ako konatelia žalobcu v obchodnom registri
zapísané dve osoby: E. C. F. a C. D. D., ktorí uvedené dokumenty v mene žalobcu podpísali. V čase

podpisu uvedených dokumentov teda doc. E. H. H., D. nebol ako konateľ zapísaný v obchodnom
registri. Samotné predloženie dodatku k spoločenskej zmluve žalobcom v konaní, je v tomto smere
irelevantné, pretože dovolávanie sa potreby podpisu dokumentov p. H. (resp. dovolávanie sa neplatnosti
dokumentov podpísaných dvoma konateľmi) by bolo možné len v prípade preukázania vedomosti
žalovaného o tejto skutočnosti. V odseku 48. odôvodnenia pritom súd prvej inštancie poukázal na

skutočnosť, že v rozhodnej dobe boli v obchodnom registri ako konatelia žalobcu zapísaní len E. C. F. a
C. D. D. a teda dokumenty boli podpísané osobami oprávnenými konať v mene spoločnosti. Uvedený
záver súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správny.

33. V prípade nesúladu medzi zapísanými a zverejnenými údajmi alebo uloženými a zverejnenými

listinami, sa aplikuje princíp ochrany dobrej viery tretej osoby podľa § 27 ods. 4 ObZ. Ak dôjde
z akýchkoľvek dôvodov k rozporu medzi zapísanými údajmi a zverejnenými údajmi (resp. uloženými
a zverejnenými listinami), prednosť voči tretím osobám má zverejnené znenie, ak zapísaná osoba
nepreukáže, že tretím osobám boli známe zapísané údaje alebo obsah listín, ktoré nie sú v súlade
s ich zverejneným znením. Uvedený princíp predstavuje tzv. negatívny princíp materiálnej publicity (bez

ohľadu na povahu zápisu údajov), ktorý sa prejavuje v ochrane dobrej viery tretej osoby, ktorá konala
v dobrej viere v zapísané (a následne zverejnené) údaje v obchodnom registri. Žalobca však v konaní
nepreukázal, že by žalovanému ako tretej osobe bolo známe, že G. E. H. H., D. bol v danom čase (v
momente podpisu vyššie uvedených dokumentov) tretím konateľom žalobcu, podpis ktorého sa spolu
s podpisom zvyšných dvoch konateľov vyžadoval pre právne úkony žalobcu. Ak žalobca vo vyjadrení

zo dňa 29.05.2024 uviedol, že žalovaný mal vedomosť o tom, že sporné právne úkony neboli podpísané
všetkými konateľmi (vo vyhlásení C. D. zo dňa 27.10.2016 na č.l. 271 súdneho spisu bolo uvedené,
že žalovaný o zvolení tretieho konateľa vedieť mohol a mal, keďže bol oboznámený s dokumentmi
z valného zhromaždenia z roku 2003) a žalovaný ako advokát uvedené zmeny v spoločnosti pripravoval,žiadne dôkazy na preukázanie uvedených skutočností súdu nepredložil. Uvedené ostalo len v rovine
všeobecnýchtvrdenížalobcu.Žalovanýpritomvkonaní(napojednávanídňa30.05.2024)argumentoval,
že nie je možné sa dovolávať účinkov zo žalobcom predložených listín (dodatok k spoločenskej zmluve),

ktoré neboli premietnuté do obchodného registra. Tiež sa žalovaný vyjadril, že nie je pravdivé tvrdenie
žalobcu, že právne úkony mal podpísať aj doc. Zabák a až do roka 2016 mala spoločnosť len dvoch
konateľov.

34. K tvrdeniu odvolateľa (k námietke nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného

vysporiadania sa s uvedenou skutočnosťou súdom prvej inštancie), že absolútna neplatnosť dohody
o urovnaní je daná skutočnosťou, že táto neobsahuje podstatnú náležitosť (vymedzenie sporného
vzťahu), čím nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu, odvolací súd uvádza, že
závery súdu prvej inštancie vyjadrené v odseku 49. odôvodnenia považuje za zrozumiteľné a dostatočne
odôvodnené. Súd prvej inštancie pritom uzavrel, že dotknutá dohoda o urovnaní nemá síce náležitosti
podľa § 585 OZ, má však náležitosti dohody o uznaní podľa § 323 ods. 1 ObZ. Súd prvej inštancie bližšie

neobjasnil, z akého dôvodu podľa jeho názoru dohoda o urovnaní nemá náležitosti podľa § 585 OZ.
Možno však mať za to, že sa stotožnil s názorom žalobcu prezentovaného v konaní, že neobsahovala
vymedzenie, ktorý doterajší záväzok sa urovnáva a nahrádza. V tomto smere teda nemožno akceptovať
tvrdenie odvolateľa, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že dohoda o urovnaní neobsahuje
podstatnú náležitosť. Súd sa s uvedeným vysporiadal a to tak, že uzavrel, že dohoda nemá všetky

náležitosti právneho úkonu podľa § 585 OZ, avšak má všetky náležitosti uznania záväzku. S uvedeným
záveromsaodvolacísúdstotožnil,keďžezčl.I.bod2.Dohodyourovnanízodňa02.01.2006podpísanej
medzi stranami sporu, vyplýva, že žalobca uznal čo do dôvodu a výšky voči žalovanému svoj záväzok
vo výške 521.000.000,- Sk, ktorý vznikol z nezaplatenej zmenky. V zmysle obchodnoprávnej úpravy
uznania záväzku pritom platí, že stačí, ak z obsahu úkonu uznania záväzku je záväzok, ktorý sa uznáva,

identifikovateľný a odlíšiteľný od iných záväzkov prípadne existujúcich medzi dlžníkom a veriteľom.
Uvedená podmienka v danom prípade splnená bola. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie tiež
dodal, že aj keby boli pochybnosti o určitosti špecifikovaného záväzku, nemalo by uvedené význam
z dôvodu, že tento záväzok bol následne bližšie špecifikovaný v ďalšom uznaní záväzku vo forme
notárskej zápisnice (nielen odkazom na dohodu o urovnaní, ale aj bližšou špecifikáciou zmenky).

Odvolací súd sa stotožnil aj s týmto argumentom, keďže z obsahu súdneho spisu zistil, že notárska
zápisnica zo dňa 09.08.2006 (obsahom ktorej bol právny záväzok povinnej osoby podľa § 41 ods.
2 Exekučného poriadku v znení účinnom k danému dňu) obsahovala okrem iného uznanie záväzku
žalobcu a rovnako aj opis skutočností, na základe ktorých záväzok vznikol. Vzhľadom na uvedené
súd prvej inštancie prijal záver, že platná je aj zmluva o zriadení záložného práva nadväzujúca na

notársku zápisnicu (konštatujúc tiež, že zmluva o zriadení záložného práva obsahovala všetky zákonom
požadované náležitosti).

35. K odvolacej námietke, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej
inštancieriadil,keďvodseku48.odôvodneniadospelkzáveru,žežalobcanepreukázaltakéskutočnosti,

na základe ktorých by mohol súd dospieť k záveru, že predmetné právne úkony sa priečia dobrým
mravom (keď nevyhodnotil dôkaz – Vyhlásenie štatutára C. D. zo dňa 27.10.2016 o neetickom správaní
žalovaného), resp. že sa s touto námietkou vysporiadal len okrajovo, odvolací súd uvádza:

36. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 30.05.2024 vykonal

dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Aj z odseku 11. odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že súd vykonal dokazovanie všetkými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise.
Je teda zrejmé, že súd vykonával v spore dokazovanie aj predmetnou listinou (vyhlásenie C. D.
zo dňa 27.10.2016) nachádzajúcou sa v súdnom spise na č.l. 271. Táto (ako bolo uvedené už
vyššie) bola predložená žalobcom až v rámci podania doručeného súdu dňa 09.05.2024 o 6:33

hod. K predmetnému listinnému dôkazu sa právny zástupca žalobcu bližšie vyjadril podaním zo dňa
29.05.2024. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal také skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol dospieť k záveru, že predmetné
úkony neboli urobené slobodne, vážne, že by boli v rozpore so zákonom, obchádzali zákon alebo
sa priečili dobrým mravom. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil. Je

potrebné pripustiť, že odôvodnenie rozsudku je v tejto otázke relatívne strohé, čo však nie je vadou
rozhodnutia a nenapĺňa žiadny z uplatnených odvolacích dôvodov.37. Odvolací súd konštatuje, že obsahom danej listiny bolo vyhlásenie E. D., konateľa žalobcu, zo
dňa 27.10.2016 (t.j. cca z obdobia 10 rokov po podpise dotknutých dokumentov) k plneniu predmetu
Mandátnej zmluvy zo dňa 21.04.2005. Konštatoval v ňom, že žalovaný nesplnil ani jednu z podmienok

uvedených v Mandátnej zmluve zo dňa 21.04.2005 a vymohol na žalobcovi uzavretie dvoch dodatkov
k uvedenej mandátnej zmluve v prospech seba, na úkor žalobcu. Ako advokát žalovaný porušil závažne
kódex advokátskeho stavu, keď vyhotovil neetickú dohodu o urovnaní, nevýhodnú pre spoločnosť.
Žalovaný navyše mohol a mal vedieť o vstupe doc. Zabáka ako konateľa do spoločnosti žalobcu a to
z dokumentov valného zhromaždenia z roku 2003, s ktorými bol oboznámený.

38. Odvolací súd k uvedenej argumentácii uvádza, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno
vo vzťahu k tvrdeniu o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, dohody o urovnaní a notárskej
zápisnice, pre ich rozpor s dobrými mravmi alebo obchádzanie zákona. Samotné vyhlásenie, že
žalovaný vyhotovil neetickú a nevýhodnú dohodu o urovnaní, nie je možné považovať za postačujúce
pre objasnenie, v čom spočívala neetickosť a nevýhodnosť dohody o urovnaní, ako ani pre vyvodenie

záveru o rozpore s dobrými mravmi alebo obchádzanie zákona. Okrem citovaného vyhlásenia E.
D. zo dňa 27.10.2016, žalobca na podporu uvedenej argumentácie dôvodil len v závere vyjadrenia
zo dňa 29.05.2024 (poukazujúc na absolútnu neplatnosť z dôvodu obchádzania zákona), tvrdiac, že
zmluvným stranám pri uzatváraní sporných právnych úkonov muselo byť zrejmé, že žalobca, ktorý v tom
čase nevykonával žiadnu aktívnu podnikateľskú činnosť, nebude schopný uspokojiť údajnú pohľadávku

žalovaného v neprimerane krátkej osemmesačnej lehote. Zmluvné strany tým sledovali jediný cieľ
a to čo najskôr vykonať záložné právo. K uvedenému odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní
uvedené tvrdenia nijako nepreukázal (pričom žalovaný na pojednávaní dňa 30.05.2024 tvrdenia žalobcu
týkajúce sa absolútnej neplatnosti poprel). Odvolací súd zdôrazňuje, že ani v otázke nemožnosti plnenia
(aplikovanej aj na obchodnoprávne vzťahy) sa plnenie nepovažuje za nemožné, ak ho možno uskutočniť

za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase (§ 575 ods. 2 OZ).

39. Odvolací súd dodáva, že ani v prípade námietok absolútnej neplatnosti právnych úkonov, uvedené
nepredstavuje situáciu, v ktorej by sa vylúčila aplikácia princípu kontradiktórnosti konania (v danom
prípade sa nejednalo o spotrebiteľský prípadne pracovnoprávny spor), na ktorom je postavený CSP,

resp. že by uvedené zbavovalo strany sporu bremena tvrdenia a dokazovania. Súd prihliadne na
absolútnu neplatnosť právneho úkonu ex offo, avšak len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s
absolútnou neplatnosťou právneho úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo.

40. Záverom odvolací súd dopĺňa, že dôveryhodnosť argumentov žalobcu (o neplatnosti spomínaných

právnych úkonov podľa § 39 OZ) spochybňuje samotný fakt, že dvaja konatelia žalobcu (preukázateľne
zapísaní v obchodnom registri) slobodne (bez preukázania opaku) podpísali dohodu o urovnaní,
notársku zápisnicu, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (rovnako aj v konaní
predloženú mandátnu zmluvu s dodatkami) a následne (navyše uvedené ani neuviedli v žalobe,
s následným argumentom, že uvedené zistili až po dôkladnej kontrole interných dokladov) spochybňujú

ich platnosť (okrem argumentu o existencii tretieho konateľa žalobcu) všeobecnými argumentmi,
bez bližšieho objasnenia okolností prípadu (a najmä bez preukázania rozporu s dobrými mravmi
a obchádzania zákona). V prípade, že konatelia žalobcu s obsahom predmetných listín nesúhlasili, mali
k nim výhrady a pod., nemali ich podpísať. Nemožno sa rozumne domnievať, že menovaní konatelia
(obaja s vysokoškolským vzdelaním), by neboli schopní pochopiť význam podpísaných dokumentov.

Princíp autonómie zmluvnej vôle v tomto smere platí obzvlášť vo sfére obchodnoprávnych vzťahov.

41. Ako neprípustné novoty (§ 366 CSP) vyhodnotil odvolací súd tvrdenia žalobcu v odvolaní
o neprimeranosti zmluvnej pokuty dojednanej v dodatkoch k mandátnej zmluve a o neplatnosti
právnych úkonov z dôvodu, že pohľadávka žalovaného takmer 8 x prevyšuje hodnotu založených

nehnuteľností, keďže takéto argumenty žalobca v konaní na súde prvej inštancie nepoužil. Avšak
argumentácia odvolateľa o nepomere hodnoty nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom (60, resp.
65 mil. Sk) a výškou pohľadávky zo zmenky (510 mil. Sk), je pre rozhodnutie v prejednávanej veci
irelevantná. Existencia pohľadávky žalovaného voči žalobcovi zo zmenky spoľahlivo vyplývala v konaní
minimálne z troch listín (odhliadnuc aj od prebiehajúceho exekučného konania, ktorým sa žalovaný

domáhal od žalobcu zaplatenia na základe notárskej zápisnice) – z dohody o urovnaní, z notárskej
zápisnice a zmluvy o zriadení záložného práva. Odvolací súd podotýka, že predmetom tohto konania
nebolo preskúmavanie platnosti zmenky, resp. žalobou sa žalobca v tomto konaní nedomáhal určenia
neplatnostizmenky,akoaniurčenianeexistenciezáväzkužalobcunazaplateniezozmenky.Skutočnosť,akého nároku sa žalobca v tomto konaní domáhal, bolo plne v kompetencii žalobcu. V konaní pritom
žalobca jediný raz a to vo vyjadrení zo dňa 29.05.2024 uviedol, že podľa jeho názoru zmenka nikdy
neexistovala. Na preukázanie tejto skutočnosti však neprodukoval žiadne dôkazy.

42. Argument odvolateľa, že žalovaný nevysvetlil, prečo za účelom uspokojenia svojej pohľadávky
zvolil inštitút (výkon dobrovoľnej dražby), ktorým nedosiahne plné upokojenie svojej pohľadávky, je
irelevantný.Záložnéprávoslúžinajmäakozabezpečovacíinštitút(následneajakouhrádzací)ajevecou
záložného veriteľa, či sa uspokojí s takýmto výkonom záložného práva, resp. je na jeho rozhodnutí,

aké právne prostriedky na uspokojenie svojej pohľadávky využije, resp. či sa uspokojí s čiastočným
uspokojením svojej pohľadávky.

43. Odvolateľ k posúdeniu otázky premlčania súdom prvej inštancie len všeobecne uviedol, že súd
uvedené nesprávne právne posúdil. V rámci odvolania je zo strany odvolateľa potrebné odvolací dôvod
identifikovať, t. j. uviesť, v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie

odvolacieho dôvodu. Súd je totiž viazaný využitými odvolacími dôvodmi nielen nominálne, ale aj ak
ide o odvolateľom použitú odvolaciu argumentáciu. Vo vzťahu k odvolacej námietke nesprávneho
právneho posúdenia však odvolateľ žiadnu osobitnú argumentáciu neuviedol. Keďže odvolateľ bližšie
žiadnym spôsobom nešpecifikoval, v čom videl nesprávne právne posúdenie tejto otázky, odvolací súd
sa prieskumu tohto odvolacieho dôvodu nemohol venovať a závery súdu prvej inštancie vyjadrené

v odseku 47. odôvodnenia vyhodnotil ako správne.

44. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správny.

45. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 2 CSP. Nakoľko žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný v žiadnom rozsahu,
odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že ich náhradu priznal žalovanému voči
žalobcovi v plnom rozsahu.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených

v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).