Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/90/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119292485
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6119292485.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a členov senátu

JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: 2. FVE HUMENNÉ s.r.o.,
Dostojevského 4532/67, 058 01 Poprad, IČO: 45 918 686, právne zastúpeného: Art or Ius, s.r.o.,
Panenská 668/24, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 038 315, proti žalovanému:
Energetika Slovensko, a. s., Čulenova 6, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 483
767, právne zástupného: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Apollo Business Center II,
blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 12.132,05
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 29. januára

2025, č. k. 30Cb/101/2019 – 1262, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 29. januára 2025, č. k. 30Cb/101/2019 – 1262
v napadnutom výroku II. a III.

II. Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie prvým výrokom rozsudku zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, druhým
výrokom zamietol žalobu a tretím výrokom žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 09.12.2014 bola medzi stranami uzatvorená Zmluva o dodávke
elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE_194_2011_15_VSE, v rámci ktorej má
žalobca postavenie výrobcu a žalovaný postavenie odberateľa. Cena za dodávku elektriny na straty bola
určená na základe rozhodnutia ÚRSO č. 008/2015/E zo dňa 27.11.2014. Žalobca vystavil žalovanému
faktúry. Spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO:
36 599 361 (ďalej len ako VSD) ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neevidoval voči

žalobcovi k 15. augusta príslušného roka (2014) včasné splnenie si jeho povinnosti ako výrobcu v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby (ďalej len ako zákon). Nebol evidovaný ani oznam Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví (ďalej len ako ÚRSO) a VSD na uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 1 písm. b), c), d), 2, 3 zákona v znení účinnom
od 01.01.2014, § 269 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že celá žalobcova argumentácia je

v tom, že uplatnený nárok (na podporu elektriny vyrobenej v jeho výrobnom zariadení formou odberu
elektriny za cenu na straty v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona) nie je závislý od splnenia oznamovacej
povinnosti pre rok 2015 v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona voči VSD a ÚRSO v zákonom stanovenom
termíne do 15.08.2014. S touto žalobcovou argumentáciou sa súd prvej inštancie nestotožnil, keďžez ustálenej a súdom prvej inštancie citovanej judikatúry (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 50/2015-148, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/18/2018) vyplýva pravý opak,
t. j. podmienenosť nároku žalobcu splnením povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona. Keďže z

dokazovania nevyplynulo, že by žalobca v zákonom stanovenej lehote uskutočnil voči VSD jednostranný
právny úkon s obligatórnymi obsahovými náležitosťami v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona
v zákonom stanovenej lehote (do 15.08.2014) (uvedené nevyplývalo zo zásielky s podacím číslom
RP 909909977SK zo dňa 03.06.2014, ktorá obsahovala výlučne faktúru č. 005/2014 s jej povinnou
prílohou; formuláru zo dňa 29.05.2014; podacieho hárku č. RP909909977SK), jeho právo na podporu v

nasledujúcom kalendárnom roku - vo vzťahu k žalovanému na daný nasledujúci kalendárny rok zaniklo
- nemôže si teda na elektrinu vyrobenú vo svojom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa §
4 ods. 1 písm. b) a c) zákona na nasledujúci kalendárny rok, t. j. na rok 2015.

4. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania do skončenia dovolacieho
konania vedeného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/98/2022-1335. Uviedol, že

sporné právne otázky môže prejudiciálne vyriešiť aj sám. Zároveň uviedol, že všetky skutkové aj právne
otázky, ktoré sú predmetom tohto sporu, vrátane posudzovania (ne)splnenia oznamovacej povinnosti
žalobcu v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona voči VSD, už boli predmetom posudzovania (viď.
rozhodnutie vo veci vedenej na Krajskom sude v Košiciach sp. zn. 3Cob/98/2022).

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal vo
veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal jeho zmenu tak, že sa
podanej žalobe vyhovie, resp. zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.Žalobcauviedol,že§4ods.3zákonahovoríoexistenciiprávanapodporu,ktorénezanikáv
dôsledku nesplnenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona, ale je v dôsledku uvedeného oslabené
tak, že s jeho existenciou nie je spojený nárok (naturálne právo/naturálna obligácia). Takýto naturálny
záväzok však z povahy veci môže byť predmetom ďalšej súkromnoprávnej dispozície zúčastnených
strán (t. j. takýto naturálny záväzok môže byť pretavený na zmluvnom základe do nároku, ktorý sa

stáva samostatne vymáhateľným, pričom ale v takomto prípade náklady na plnenie takéhoto zmluvného
nároku nebudú poskytovateľovi plnenia kompenzované v cenovom konaní pred ÚRSO v rámci tzv. TPS
a nebudú teda ani premietnuté do konečnej ceny elektriny pre jej koncových odberateľov. Nesprávne
súd prvej inštancie argumentuje, že sankcia podľa § 4 ods. 3 zákona vyplýva priamo zo zákona a táto
teda nastupuje automaticky vždy a v každom prípade ex lege. Takáto argumentácia zjavne ignoruje,

že sankcia predpokladaná v ustanovení § 4 ods. 3 zákona je súkromnoprávnou sankciou, pričom to,
či táto nastúpila alebo nenastúpila pre rok 2015, bolo zjavné už uplynutím dňa 15.08.2014. Následne
po 15.08.2014 došlo k súkromnoprávnej dispozícii, ktorá pre rok 2015 priamo viedla k opaku toho, čo
uvedená sankcia (ak by mala nastúpiť) predpokladá. Prejav vôle VSD a žalovaného spočíval v ich jasne
prejavenom úmysle uzavrieť predmetnú zmluvu tak, aby táto celá nadobudla účinnosť od 01.01.2015

a tým aj (s ohľadom na jej obsah) v ich jasne prejavenom úmysle poskytovať žalobcovi podporu s
účinnosťou od 01.01.2015 pre celý rok 2015. Podľa žalobcu teda zákon nezakazuje zmluvné dohodnutie
podpory pre rok, ohľadne ktorého nebola splnená povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona. Zmluva
prerok2015jasneajednoznačnezakotvujeplatnúaúčinnúzmluvnúpovinnosťžalovaného(zpoverenia
spoločnosti VSD) odoberať od žalobcu elektrinu za cenu na straty v roku 2015. Je irelevantné, či žalobca

pred uzavretím tejto zmluvy oznámil VSD v termíne do 15.08.2014 uplatnenie povinnej podpory na rok
2015. Zmluva o dodávke a doplatku 2015 obsahuje prejav vôle k poskytovaniu podpory pre žalobcu na
rok 2015 bez ohľadu na to, či si žalobca splnil predmetnú oznamovaciu povinnosť.

7. Súčasne však vo vzťahu k preukázaniu oznámenia VSD v termíne do 15.08.2014 na uplatnenie

povinnej podpory na rok 2015 žalobca uviedol, že svedkyňa Závacká potvrdila, že vyhotovila oznámenie
žalobcu pre ÚRSO (vyplnením formulára na webovom sídle ÚRSO) a aj oznámenie žalobcu o
uplatnení podpory na rok 2015 pre VSD (prostredníctvom vyplnenia formulára „Predpokladaná ročná
charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015“ dostupného pre uvedený účel na webovom
sídle VSD). Svedkyňa potvrdila, že po vyhotovení faktúry č. 005/2014 za spomenutý mesiac a jej

prílohy vložila spolu aj so spomenutou faktúrou a jej prílohou do obálky formátu C5 adresovanej VSD
a takúto obálku odniesla a podala na poštovú prepravu dňa 03.06.2014 pod č. RP909909977SK v
Poprade, pričom uvedená poštová zásielka bola VSD doručená dňa 05.06.2014. Slovenská pošta,
a.s. (pracovisko Poprad 8) prijala predmetnú zásielku na poštovú prepravu a zároveň vyznačila naspomenutom podacom lístku aj hmotnosť prevzatej poštovej zásielky 0,05 kg - t. j. vyznačená hmotnosť
zásielky bola vyššia, ako keby obsahovala iba obálku a 2 listy papiera formátu A4 (t. j. len faktúru a
jej prílohu), prípadne aj spojené bežnou kancelárskou spinkou, čo nasvedčuje pravdivosti výpovede

svedkyne. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie relevantne nevyhodnotil. Súd prvej inštancie sa zároveň
nevysporiadal s tým, že záznam doručovanej pošty do VSD je nepresný, keďže uvádza, že obsahom
doručenej poštovej zásielky bola iba „fa 005/14,“ pričom skutočným obsahom bola faktúra č. 005/2014 a
aj s faktúrou nespojená príloha. Ďalej sa nevysporiadal s dôkazmi o tom, že takáto evidencia vedená pre
VSDnezabezpečovalasprávneaúplnézáznamyoobsahuprijatýchpoštovýchzásielok,akichobsahom

bolo viacero listín (čo konštatoval aj Krajský súd v Košiciach /sp. zn. 2Cob/137/2018/).

8.Žalobcaďalejuviedol,žedôkaznébremeno(oabsenciioznámeniažalobcuouplatnenípodporynarok
2015) zaťažovalo žalovaného. Vlastné úkony zo strany VSD a žalovaného nasledujúce po 15.08.2014
(t. j. to, že VSD navrhla žalobcovi dňa 10.10.2014 uzavretie zmluvy pre rok 2015 s jej účinnosťou od
01.01.2015 bez akejkoľvek výhrady k jej plneniu pre rok 2015 a táto zmluva bola takto medzi žalovaným,

VSD a žalobcom uzavretá dňa 09.12.2014, pričom VSD ešte aj dňa 10.12.2014 inštruovala žalobcu k
fakturácii podľa uvedenej zmluvy na rok 2015), vzhľadom na svoju jednoznačnú časovú súvislosť a aj
vecnú a kauzálnu súhlasnú nadväznosť na žalobcom tvrdené splnenie jeho oznamovacej povinnosti na
rok 2015 v termíne do 15.08.2014, spôsobujú prenos dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného
(viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/3/2011 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.

II. ÚS 32/2012). K uzavretiu predmetnej zmluvy pre rok 2015 došlo po 15.08.2014. Táto teda, s ohľadom
na jej obsah, jednoznačne smerovala k dôsledkom predvídaným § 4 ods. 3 zákona.

9. Súhrnne teda žalobca namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nevyhovuje kritériám podľa
§ 220 C.s.p., čím je porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces, keď neuvádza všetky dôkazy,

ktoré označil žalobca za účelom preukázania svojich tvrdení, tieto náležite nevyhodnocuje (najmä
neuvádza,prečonevzaldoúvahysvedeckévýpovedep.A.B.ap.A.C.),neuvádzareakciunapodstatné
právne argumenty žalobcu a neobsahuje vysvetlenie myšlienkového postupu súdu prvej inštancie pri
prijímaní jeho právnych záverov.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie správne zameral svoje
dokazovanie, právne posúdenie a odôvodnenie na posudzovanie skutočností, dôkazov a argumentácií
smerujúcich k posúdeniu (ne)splnenia povinnosti žalobcu v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona voči
VSD. Žalobca svoje tvrdenie, že sa oznámenie o predpokladanej charakteristike dodávky vyrobenej
elektriny v roku 2015 dostalo do dispozičnej sféry VSD, nepreukázal. Naopak žalovaný preukázal, že

zásielkaspodacímčíslomRP909909977SKzodňa03.06.2014obsahovalavýlučnefaktúruč.005/2014
s jej povinnou prílohou, pričom túto skutočnosť preukázal predloženým originálom zásielky s obálkou a
zápisom v knihe doručenej pošty VSD.

11. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď A. B., túto žalovaný považuje za nedôveryhodnú a nepresvedčivú,

vzhľadom na viacero nezrovnalostí, ktoré obsahovala. Tvrdenia svedkyne neboli podložené, naopak
boli vyvrátené originálom doručenej zásielky, výpisom z knihy doručenej pošty žalovaného, zoznamami
a odpoveďami ÚRSO na infožiadosti strán a súdu, a rozdielnym spôsobom zasielania zásielok medzi
stranami v predchádzajúcich rokoch.

12. Zo svedeckej výpovede zamestnankyne podateľne p. C. a zo záznamov v knihe doručenej pošty
VSD je zrejmé, že pracovníčky podateľne VSD vedeli, ako oznámenie o predpokladanej charakteristike
dodávky elektriny a uplatnení podpory vyzerá, toto tlačivo poznali a dokázali ho odlíšiť od akýchkoľvek
iných dokumentov. Skutočnosť, že zamestnankyňa podateľne spoločnosti VSD A. C. pripustila, že mohlo
v určitých prípadoch dôjsť k chybe v použití pečiatky pri označovaní došlej pošty, nepreukazuje, že tomu

tak bolo aj v tomto konkrétnom prípade pri preberaní a evidovaní spornej zásielky žalobcu. Žalobca si v
predchádzajúcich rokoch 2011, 2012 a 2013 plnil svoju povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona
vždy osobitnou zásielkou; nikdy v období predchádzajúcom žalovanému obdobiu žalobca neplnil svoju
povinnosť tak, že by oznámenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona vložil ako súčasť do nejakej faktúry
alebo akejkoľvek inej zásielky odosielanej VSD.

13. Ďalej žalovaný uviedol, že na to, aby uznanie záväzku vyvolávalo zákonné účinky, musí akt
uznania záväzku spĺňať formálne a obsahové náležitosti (určitosť a zrozumiteľnosť uznávacieho prejavu,
identifikácia záväzku, ktorý sa uznáva, prejav vôle dlžníka uznať určitý záväzok, rozsah uznaniazáväzku). V prípade predmetnej zmluvy však žiadna z týchto požiadaviek nie je naplnená; predmetnú
zmluvu nie je možné považovať za uznanie záväzku v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka.

14. Žalobcom prezentovaná konštrukcia o tom, že predmetom zmluvy mala byť podpora nad rámec
stanovený zákonom, je v priamom rozpore s textom zmluvy. Predmetom zmluvy je výlučne podpora
vyrobenej a dodanej elektriny v rozsahu a za podmienok stanovených všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Strany neprejavili v predmetnej zmluve vôľu odchýliť sa od zákonného znenia (§ 4 ods. 3
zákona). Nárok na podporu elektriny vyrobenej vo výrobnom zariadení žalobcu vo forme doplatku a

nárok na odber elektriny za cenu na straty v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona, tak zanikol ako
následok nesplnenia povinnosti žalobcu voči VSD v zmysle § 4 ods. 2 zákona.

15. Napokon žalovaný uviedol, že vyriešenie žalobcom nastolenej otázky ohľadom posúdenia
dispozitívnej/kogentnej povahy § 4 ods. 2 písm. c) zákona a § 4 ods. 3 zákona, nie je pre rozhodnutie
vo veci smerodajné a jej prípadné zodpovedanie zo strany súdov nemá žiaden vplyv na predmet sporu.

Predmetná zmluva totiž neobsahuje žiadne odlišné dojednanie strán sporu od § 4 ods. 3 zákona.

16. V odvolacej replike a odvolacej duplike sporové strany zotrvali na svojej predošlej argumentácii
v odvolacom konaní.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný

argument vznesený v spore a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa kritériá vyžadované vyššími
súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery odvolaním
napadnutého rozhodnutia sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca

nesúhlasísprávnymizávermisúduprvejinštancie.Skutočnosť,žežalobcamalnavecodlišnýnázoraže
rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre
tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b)
C.s.p. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správnyprávnyzáver.Odvolacísúdsiosvojilnáležitéapresvedčivéodôvodnenierozhodnutiasúduprvej

inštancie, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní, odvolací
súd uvádza:

20.Žalobcaakovýrobcaelektrinysprávomnapodporuvzmysle§3ods.1písm.b),c)zákona,sivtomto

konaní uplatňuje nárok s odôvodnením, že si splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona (resp.
zmluvyuzatvorenejmedzistranamisporu).Základnouspornouotázkouvpredmetnomkonaníjetak,ako
juvymedzilsúdprvejinštancie,splneniezákonnejpovinnostižalobcuvzmysle§4ods.2písm.c)zákona
vo vzťahu k výrobnému zariadeniu žalobcu, čo je nevyhnutné pre posúdenie riadneho a včasného
splneniapovinnostižalobcomvočiVSD,pretožepodľa§4ods.2písm.c)zákona,ježalobcaakovýrobca

elektriny s právom na podporu povinný ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy
oznámiť uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona, vrátane predpokladaného množstva
dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Ak by si žalobca nesplnil svoju
povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona, malo by to za následok, že si nemôže na elektrinu vyrobenú
v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo na cenu elektriny na straty a doplatok za rok 2015.

21. Žalobca dôvodil, že si svoju oznamovaciu povinnosť voči VSD ako prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy riadne a včas splnil prostredníctvom oznámenia doručeného VSD dňa 03.06.2014
v poštovej zásielke spolu s ďalšími dokumentmi, pričom predložil dôkaz o odoslaní takejto zásielky.Žalovaný namietal, že podateľňa činná pre VSD eviduje príjem uvedenej zásielky, avšak neeviduje, že
by jej obsahom bolo predmetné oznámenie. Žalobca poukázal, že zo svedeckej výpovede pracovníčky
podateľne vyplynulo, že evidencia obsahu prijatých zásielok neprebieha podľa formalizovaných pravidiel

a je nepresná a nespoľahlivá. Zároveň odoslanie zásielky s oznámením o uplatnení podpory pre VSD
mala potvrdiť svedkyňa A. B..

22. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom produkované dôkazy v konaní neboli spôsobilé
preukázať, že riadne a včas splnil povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona, keďže z evidencie

prijatej pošty VSD bolo preukázané, že obsahom spornej zásielky bola iba faktúra č. 005/2014 a jej
príloha, teda predmetná zásielka neobsahovala oznámenie o uplatnení podpory žalobcom na rok
2015. Nemožno z listinného dôkazu predloženého žalobcom, a to o obsahu svedeckej výpovede A. C.
o spôsobe fungovania podateľne VSD, dospieť k paušálnemu záveru, že táto vo všetkých prípadoch
neevidovala doručenú poštu (resp. neevidovala ju správne), keďže v prípade predmetnej spornej
zásielky je evidentné, že v prijatej pošte bola zaznamenaná faktúra č. 005/2014. Jej obsahom sa zjavne

sledovalinýúčel,akosplneniepovinnostižalobcupodľa§4ods.2písm.c)zákona.Zatakýchtookolností
nie je možné pričítať na ťarchu žalovaného neobozretné správanie žalobcu, ktorý v konaní tvrdil, že
súčasťou zásielky bolo aj práve oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015. Preukázať tieto tvrdenia
žalobcu neboli spôsobilé ani ním predložené ďalšie dôkazy – listinný dôkaz o obsahu výsluchu svedkyne
A. B.. Hodnotiac dokazovanie (všetky vykonané dôkazy) spôsobom uvedeným v § 191 C.s.p., teda

prihliadnuc na skutočnosť, že v knihe došlej pošty VSD oznámenie evidované nie je (to, že sa mohla
stať pri evidovaní občas nesprávnosť, neznamená, že sa tak stalo v prejednávanej veci), na skutočnosť,
že rozdielna hmotnosť zásielok nepreukazuje, že vyššiu hmotnosť spôsobilo oznámenie (existencia
kancelárskej spinky atď.), a že za predchádzajúce roky žalobca oznámenie zasielal samostatne a z
evidencie prijatej pošty bolo preukázané, že obsah zásielky, o ktorej žalobca tvrdí, že ňou bola splnená

povinnosť, neobsahoval oznámenie o uplatnení podpory žalobcom na rok 2015, nie je skutkové tvrdenie
žalobcu preukázané s vysokou pravdepodobnosťou.

23. Odvolací súd má za to, že ak by aj podateľňa činná pre VSD uviedla pri evidencii došlej pošty
počet listín, ktoré boli obsahom zásielky a tie by sa prípadne nezhodovali s počtom listín, z ktorých

pozostáva faktúra č. 005/2014 s prílohou, uvedené by ešte spoľahlivo nepreukazovalo, že dokladom v
nej chýbajúcim, ktorý je príčinou rozdielu v počte listov, bolo práve podanie, ktorým si žalobca mal splniť
svoju oznamovaciu povinnosť. Žalobcom uvádzané dôkazy tak ani v časovej a vecnej súvislosti neboli
spôsobilé preukázať, že si riadne a včas splnil zákonnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona, a to
práve s poukazom na obsah evidencie doručenej pošty VSD.

24. Ďalej odvolací súd uvádza, že s aplikáciou § 18e ods. 1 zákona sa vysporiadal Ústavný súd SR
nálezom PL. ÚS 50/2015, v ktorom uviedol, že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom nového
znenia § 4 ods. 3 zákona, je z ústavného hľadiska nielen akceptovateľné, ale aj žiadúce, pričom
mechanizmus tejto sankcie sa uplatní ex lege a nie sú potrebné nejaké ďalšie rozhodnutia s tým, že

sa jedná o súkromno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Ustanovenia o podpore v zmysle §
4 ods. 2 zákona sú tak relevantné pre všetky subjekty, ktoré majú nárok na podporu, bez ohľadu na to,
kedy boli uvedené do prevádzky. § 18e ods. 1 zákona sa výslovne viaže k podmienkam podpory výroby
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou
výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré podmienky podpory výroby elektriny a spôsob podpory,

sú upravené v § 3 zákona, a preto nemôže byť ustanovenie § 18e ods. 1 aplikované aj na sankciu
vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona v znení do 31.12.2018. Pre žalobcu platí len to, že podľa
doterajších predpisov zostávajú zachované len podmienky podpory výroby elektriny. Nemožno však
podmienky podpory, ktoré sú upravené v § 3, zamieňať s ustanovením § 4, ktorý upravuje práva a
povinnostivýrobcuelektriny.§18eods.1zákonamátedaväzbukpodmienkampodporyvýrobyelektriny,

ktoré sú upravené v § 3 zákona a nemá väzbu k § 4 zákona, v ktorom sú vyjadrené práva a povinnosti
výrobcu elektriny, podľa znenia zákona do 31.12.2018. § 18e ods. 1 zákona tak nemôže byť aplikovaný
aj na sankciu vyplývajúcu z § 4 ods. 3 zákona v znení do 31.12.2018 a teda, že žalobca nemusí plniť
povinnosti (notifikačnú povinnosť) v zmysle § 4 zákona pod hrozbou sankcie. Súd prvej inštancie teda
vec po právnej stránke posúdil správne, keď nepodriadil práva a povinnosti výrobcov (§ 4 zákona) pod

podmienky podpory (§ 3 zákona) a neaplikoval na ne prechodné ustanovenie (§ 18e ods. 1 zákona). Aj
keďÚstavnýsúdSRvnálezeč.k.PL.ÚS50/2015-148výslovneneposudzovalvýkladpojmu„podmienky
podpory“, odvolací súd poukazuje na to, že ústavný súd v súvislosti s § 4 ods. 2 písm. a), b) a c) zákona,hovoril iba o povinnostiach výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ustanovených týmto
ustanovením zákona (porovnaj napr. str. 32, 39, 47 nálezu) a nie o podmienkach podpory.

25. Pokiaľ žalobca namietal, že mu právo na podporu vzniklo uzatvorením Zmluvy o dodávke a doplatku
2011 a následne Zmluvy o dodávke a doplatku rok 2015, odvolací súd udáva, že žalovaný nebol
zmluvnou stranou Zmluvy o dodávke a doplatku 2011, teda mu z tejto zmluvy nemohli vzniknúť žiadne
práva a povinnosti. Pokiaľ ide o Zmluvu o dodávke a doplatku na rok 2015, ktorá nahradila Zmluvu
o dodávke a doplatku na rok 2011, z jej obsahu (a vzájomnej písomnej korešpondencie) nevyplýva,

že by si ňou zmluvné strany inak upravili práva a povinnosti oproti zákonnej úprave uvedenej v §
4 ods. 3 zákona, resp. vylúčili účinky tohto zákonného ustanovenia. Naopak, z uzatvorenej zmluvy
jednoznačne vyplýva, že jej predmetom je výlučne podpora v rozsahu a za podmienok stanovených
všeobecnýmiprávnymipredpismi.Zuvedenéhodôvodujeakákoľvekpolemikažalobcuodispozitívnosti,
resp. kogentnosti a možnosti odchýlenia sa od ustanovenia § 4 ods. 3 zákona bez právneho významu.
V konaní nebolo preukázané, že úmyslom, resp. vôľou žalovaného bolo poskytnúť žalobcovi podporu

nad rámec zákonom stanoveného rozsahu. Nedôvodná v tomto smere je aj argumentácia žalobcu, že
žalovaný uzatvorením zmluvy prejavil vôľu poskytnúť žalobcovi podporu na rok 2015, inak by takúto
zmluvu so žalobcom neuzatvoril pri vedomosti o jeho nesplnení povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona,
keďže táto zmluva sa uzatvárala na celé obdobie podpory bez ohľadu, či právo na podporu výrobcovi
na daný rok (2015) zaniklo z dôvodu nesplnenia zákonnej povinnosti. Odvolaciemu súdu je pritom

známe z jeho rozhodovacej činnosti, že k uzatváraniu takýchto zmlúv zo strany žalovaného dochádzalo
v roku 2014 celoplošne, so všetkými výrobcami s právom na podporu, bez rozdielu, či títo splnili
povinnosť podľa § 4 ods. 3 zákona na rok 2015, keďže sa uvedenou zmluvou malo regulovať celé
obdobie podpory a nie len jeho jeden rok. Napokon Zmluvou o dodávke a doplatku na rok 2015 boli
upravené práva a povinnosti zmluvných strán nielen vo vzťahu k odberom elektriny prevádzkovateľom

regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny
na straty a doplatku (§ 3 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona), ale aj prevzatím zodpovednosti za odchýlku
prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy (§ 3 ods. 1 písm. d/) zákona, teda bez jej uzatvorenia
s účinkami k 01.01.2015, by žalobca nemal nárok na takýto druh podpory.

26. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že sprievodný list VSD zo dňa 10.10.2014 spolu s návrhom zmluvy,
ďalej uzavretie predmetnej zmluvy pre rok 2015 zo dňa 09.12.2014 a sprievodný list VSD zo dňa
10.12.2014, resp. samotné uzatvorenie Zmluvy o dodávke a podpore na rok 2015, predstavujú uznanie
záväzku žalovaného zodpovedajúceho právu žalobcu na poskytnutie podpory na rok 2015, odvolací
súd uvádza, že je potrebné hodnotiť len to, čo je poznateľné z textu listiny. Nepochybne § 4 ods. 2

písm. c) zákona stanovuje žalobcovi povinnosť oznámiť voči žalovanému dve skutočnosti, a to oznámiť
uplatnenie podpory a oznámiť predpokladané množstvo dodanej elektriny. I keď predmetná zákonná
úprava nestanovuje formu pre splnenie si týchto dvoch notifikačných povinností, musí byť preukázané,
že tieto boli splnené, pričom listiny, na ktoré žalobca poukázal, nemožno akceptovať ako dôkaz o tom,
že žalobca si splnil povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona v roku 2014 tak, aby nestratil právo na podporu

pre nasledujúci rok (2015).

27. Uznanie záväzku ako zabezpečovací inštitút, ktorý zlepšuje procesné postavenie veriteľa tým, že
mu uľahčuje vymôcť splnenie pohľadávky, musí byť písomné, adresované veriteľovi a záväzok musí byť
určený jednoznačne (bez špeciálnych požiadaviek na jeho určitosť). Dokumenty uvádzané žalobcom nie

sú uznaním záväzku žalovaného platiť cenu elektriny na straty v roku 2015, keďže sa nejedná o právne
úkony,ktorébyobsahovalitakjasnýazrozumiteľnýprejavvôležalovaného,smerujúcikuznaniuzáväzku
platiť cenu elektriny na straty a doplatok podľa zákona v roku 2015.

28. Nenáležitá je argumentácia žalobcu o prenose dôkazného bremena na žalovaného. Uzatvorenie

zmluvy o podpore a doplatku nie je samo o sebe ani dôkazom, že k splneniu povinnosti podľa § 4 ods.
2 písm. c) zákona došlo. Listiny, na ktoré žalobca poukázal v konaní, nemožno považovať za dôkazy,
ktorými by mohlo byť preukázané doručenie oznámenia v zákonnej lehote. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm.
c) zákona stanovuje, že ide o opakovanú činnosť oznamovania, z ktorej musí byť jednoznačná vôľa, ku
komu smeruje (vôľa) a v akom rozsahu. Nemožnosť uplatnenia podpory zaniká zo zákona, teda ex lege

na nasledujúci kalendárny rok.

29. V tejto súvislosti k otázke presunu dôkazného bremena na žalovaného, odvolací súd poukazuje
na závery Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Obdo/7/2021, kde tento zdôraznil, že v prípadesporu o doručení písomností, dôkazné bremeno o doručení zaťažuje odosielateľa. Žalovaný totiž nemá
možnosť preukázať, že spornú zásielku so žalobcom tvrdeným obsahom od žalobcu neobdŕžal, takáto
požiadavka by bola popretím tzv. negatívnej dôkaznej teórie, podľa ktorej nie je možné preukazovať

neexistujúce skutočnosti.

30. Pokiaľ žalobca poukazoval na potrebu použitia výkladových pravidiel podľa § 266 Obchodného
zákonníka ním naznačeným spôsobom, odvolací súd udáva, že výkladom možno zisťovať iba obsah
právneho úkonu, nemožno ním však prejavy vôle dopĺňať. Z obsahu napádaného rozsudku odvolací

súd zistil, že súd prvej inštancie mal za to, že z obsahu zmlúv, ako aj ďalšej písomnej korešpondencie
nevyplýva, že by si ňou zmluvné strany inak upravili práva a povinnosti oproti zákonnej úprave uvedenej
v § 4 ods. 3 zákona, resp. vylúčili účinky tohto zákonného ustanovenia, keďže absentuje dostatočne
jasnáajednoznačnávôľavylúčiťpôsobnosťsankciepodľa§4ods.3zákonavroku2015.Výkladprejavu
vôle podľa § 266 Obchodného zákonníka je potrebný len v prípade, ak prejav vôle konajúcej osoby nie
je celkom zrozumiteľný alebo určitý, čo nie je posudzovaný prípad.

31. K polemike žalobcu o prípadnej ne/platnosti Zmluvy o dodávke a doplatku na rok 2015, odvolací
súd udáva, že strany sporu jej neplatnosť výslovne nenamietali, preto súd prvej inštancie správne
nevzhliadnuc ex offo skutočnosti spôsobujúce jej neplatnosť, túto posúdil v súlade s aplikačnou praxou,
podľa ktorej je nevyhnutné použiť aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú

s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za
bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný.

32. Vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/287/2014 odvolací súd udáva, že
predmetné rozhodnutie nepredstavuje rozhodnutie vyšších súdnych autorít a nemôže založiť ustálenú

rozhodovaciu prax (čl. 2 C.s.p.). Zároveň odvolací súd zvýrazňuje, že posudzovaný spor v konaní sp.
zn. 10Cb/287/2014 sa netýkal totožnej zmluvnej dokumentácie ako to bolo v prejednávanej veci na
súde prvej inštancie, ktorého rozsudok bol napadnutý odvolaním žalobcu, teda nešlo o obdobný spor po
skutkovej a právnej stránke. V prípade jednotlivých rozhodnutí iných súdov, na ktoré žalobca poukázal,
odvolací súd poznamenáva, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach

nemajú v právnom poriadku SR charakter precedensu, ktorý by ostatné súdy rozhodujúce v skutkovo
a právne obdobných sporoch zaväzoval rozhodnúť identicky.

33.Knámietkenepreskúmateľnostirozhodnutiasúduprvejinštancieodvolacísúdodkazujenajudikatúru
ústavného súdu, podľa ktorého iba skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného

súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia
súdu (napr. I. ÚS 188/06). Právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní
(občianskoprávnom spore).

34. Sumarizujúc vyššie uvedené závery, odvolací súd uzatvára, že žalobca nepreukázal, že splnil svoju

povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona. Pokiaľ postup podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona nebol
dodržaný, nemožno konštatovať splnenie notifikačnej povinnosti. Výrobca má určité zákonné povinnosti,
ktoré musí akceptovať, pokiaľ si chce uplatniť podporu. Bez jednoznačného prejavu vôle nemôže mať
žalovaný vedomosť, či má výrobca záujem uplatniť si podporu, ani to, že žalobca má zámer uplatniť si
podporu doplatkom, výkupom na straty, resp. obidvomi druhmi tejto podpory, vrátane predpokladaného

množstva „dodanej“ elektriny na nasledujúci kalendárny rok. Odvolací súd teda dospel k záveru o vecnej
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, preto ho podľa § 387 ods. 1 C.s.p. (aj vo výroku, ktorým súd
prvej inštancie žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania podľa
§ 255 C.s.p.) potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal
plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).