Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125207851
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8125207851.2

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX
XX D., zast. JUDr. František Komka, advokát, AK so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov proti žalovanému:
1. EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
35 724 803, 2. Okresný súd Prešov, so sídlom Grešova 3, 080 42 Prešov (len v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia), o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 2964
( VS 6046782), zo dňa 28.04.2008 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

II. Žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o
zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 2964 ( VS 6046782) zo dňa 28.04.2008 na výkon zrážok zo mzdy
žalobkyne do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

III. Toto neodkladné opatrenie b u d e trvať až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 4Csp/77/2025.

IV. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade súd
rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

V. Žalobkyni proti žalovanému v 2. rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou na Okresnom súde Prešov domáhala uloženia povinnosti zdržať sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. 2964 ( VS 6046782) zo dňa 28.04.2008 a
súčasne nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola žalovanému v 1. rade uložená povinnosť
zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. 2964 ( VS 6046782) zo dňa
28.04.2008 do právoplatného skončenia konania vo veci samej a žalovanému v 2. rade uložená

povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy k
zmluve o úvere č. 2964 ( VS 6046782) zo dňa 28.04.2008 do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. Žalobu odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu. Ide o Zmluvu č. 2964 VS 6046782,
zo dňa 28.04.2008 (ďalej len Zmluva), ktorej súčasťou je drobným písmom inkorporovaná Dohoda o
zrážkach zo mzdy v časti VI. Vyhlásenie klienta. V čase podpisovania Zmluvy o úvere nemala vedomosť

o tom, že s podpisom Zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. V súvislosti s Dohodou,
nebola žalobkyňa na nič upozornená a nebolo jej nič ani vysvetlené. O samotnej skutočnosti, žesúčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy sa dozvedela až od
svojho zamestnávateľa, ktorým je Okresný súd Prešov (žalovaný v 2. rade), ktorému žalovaný v 1.
rade zaslal Výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy, a to listom zo dňa 19.9.2025. V konaní namieta

neprijateľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že predmetná Dohoda s ňou nebola individuálne
dojednaná, bola súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Mohla len Zmluvu spolu s Dohodou ako
celok odmietnuť, alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu. Dohoda je vyhotovená ako
súčasť samotnej Zmluvy a žalobkyňa nebola poučená o dôsledkoch jej uzavretia a nemala možnosť ju
odmietnuť. Konanie dodávateľa, ktorý podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy

považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 7 zákona o ochrane spotrebiteľov. Dodávateľ má
mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných
štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje sám dodávateľ. Dodávateľ má pritom
väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. V snahe
získať finančné prostriedky nemala inú možnosť, ako predloženú spotrebiteľskú zmluvu spoločne s
ďalšími písomnosťami vrátane inkorporovanej Dohody podpísať. Napriek skutočnosti, že neexistuje

žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by bola zaviazaná na plnenie pohľadávky voči žalovanému v 1.
rade, zamestnávateľ (žalovaný v 2. rade) je povinný vykonávať zrážky zo mzdy a žalobkyňa nemá
žiadnu možnosť ani ich priamo zastaviť alebo obmedziť. Takáto povinnosť zamestnávateľa nastupuje
bez ohľadu na to, či je vymáhaná pohľadávka dôvodná a zákonná. Žalovaný v 1. rade si tak ako veriteľ
výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím sa mu poskytuje priestor

siahnuť na majetok žalobkyne a vymáhať pohľadávku bez objektívneho posúdenia spotrebiteľskej
zmluvy nezávislým orgánom. Spotrebiteľská zmluva totiž nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné
podmienky a musí byť v súlade s ustanoveniami právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom
na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods.
2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej

zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Zmluva zo dňa 28.04.2008 neobsahuje údaj o o celkových nákladoch. Uvedená
Dohoda ako zmluvné ustanovenie spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou
klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ).

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že považuje za nevyhnutné, aby súd
bezodkladne upravil pomery medzi ňou a žalovaným v 1. rade prostredníctvom inštitútu neodkladného
opatrenia. Vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k zásahu do jej majetkových práv a hrozí jej
majetková ujma, ktorá má pre ňu vážne následky. Zároveň poukázala na skutočnosť, že právna
úprava vymedzená v CSP na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v OSP umožňuje pri

nariadení neodkladného opatrenia ukladať povinnosti len stranám konania. Z uvedeného dôvodu v
časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia označuje ako stranu konania (žalovaný v 2. rade)
aj svojho zamestnávateľa a navrhla uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy práve
zamestnávateľovi, ktorý tieto zrážky zo mzdy aj reálne vykonáva. Okrem samotnej povinnosti zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy si v konaní voči žalovanému v 2. rade neuplatňuje žiadne nároky.

Poukázala na ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP.

3. Uznesením č.k. 1NcC/3/2025-31 zo dňa 23.10.2025 Krajský súd v Prešove prikázal vec na
prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Vranov nad Topľou. Tunajšiemu súdu bol spis doručený
dňa 03.11.2025.

4. Z predloženej zmluvy o úvere č. 2964 VS 604782 zo dňa 28.04.2008 vyplýva, že spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli zmluvu, predmetom ktorej
bola pôžička žalovanej v sume 65 000 Sk, pri výške mesačnej splátky 2101 Sk a počte splátok 46.
V článku II. Údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii je ako zamestnávateľ žalobkyne uvedený

Okresný súd Prešov.

5. Podľa Článku VI. zmluvy (Vyhlásenie klienta), pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných
príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z ijných príjmov podľa § 551
Občianskeho zákonníka.

6. Ako vyplýva z listu žalovaného v 1.rade zo dňa 19.9.2025 adresovaného žalovanému v 2. rade
ako platiteľovi mzdy žalobkyne, žalovaný v 1.rade oznámil, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 3.7.2025 došlo na neho k postúpeniu pohľadávky spoločnosti KRUK Českáa Slovenská republika s.r.o., organizačná zložka vyplývajúca zo zmluvy č. 6044782 s jej príslušenstvom
a všetkými právami s ňou spojenými. Poukázal na povinnosť žalovaného v 2. rade vyplývajúcu z
§ 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň žalovaný v 1. rade v liste poukázal na skutočnosť,

že predmetné ustanovenie neoprávňuje zamestnávateľa ako platiteľa mzdy posudzovať predloženú
dohodu,aniodmietnuťvykonávaťzrážkyzomzdynajejzáklade.Výškadlhužalobkynekudňu19.9.2025
predstavovala istinu v sume 1661,54 eur, riadny úrok vo výške 237,95 eur, úrok z omeškania do
postúpenia pohľadávky v sume 1887,13 eur, úrok z omeškania po postúpení pohľadávky v sume 22,94
eur, spolu 3809,56 eur.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

16. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

17. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania

vo veci samej.

18. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

19. Podľa § 336 ods. 4 CSP Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci
samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

20. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.21. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

22. Podľa § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

23. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedené a opísané rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu.

24. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade vzniknutý na základe uvedenej zmluvy je
spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný v 1. rade resp. jeho právny predchodca poskytoval úvery v rámci
predmetu svojho podnikania a žalobkyňa vystupovala v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobkyňa

spochybnila platnosť dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva.

25. Súd teda na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu
ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 28.04.2008, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka,
ktorý v § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,

ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

27. V danom prípade je tak zmluva z 28.04.2008 uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom
žalobcu v 1. rade jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou.

28. V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

29. Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľomajpredávajúci.Spotrebiteľomjefyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

30. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

31. Ako vyplýva z § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

32. Ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa spochybňuje predmetnú dohodu o
zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak spochybňuje samotnú výšku
dlžnej sumy, ktorá má byť zrážaná zo mzdy, a to poukázaním na bezúročnosť úveru, potom je dôvodné
návrhužalobkynenanariadenieneodkladnéhoopatreniavyhovieťdodoby,pokiaľvkonanívovecisamej
nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy a v súvislosti s

uvedeným aj otázka možnosti domáhať sa plnenia zo samotnej zmluvy o úvere prostredníctvom dohody
o zrážkach zo mzdy.

33. Žalobkyňa naviac spochybňuje samotnú vyčíslenú výšku pohľadávky žalovaného v 1. rade, ktorú
si tento uplatňuje prostredníctvom inštitútu zrážok zo mzdy. Žalobkyňa namieta, že predmetná zmluva

o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcich obligatórnych náležitostí
vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z.z., a to konkrétne absenciu údaja o celkových nákladoch podľa
§ 4 ods. 2 písm. j) zákona.

34. Vyriešenie uvedenej otázky je možné predbežne posúdiť, avšak iba v rozsahu osvedčenia, aj v rámci

návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci.

35. Žalobkyňa osvedčila danosť nároku, keď zo zistených dôkazov, ktoré predložila vyplýva, že je so
žalovaným v 1. rade v zmluvnom vzťahu a uzavrela dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa osvedčila
aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v zásahu do jej majetku bez súdneho

prieskumu v rozpore s ochranou spotrebiteľa.

36. V danom prípade, sa podľa žalobkyňou predložených listinných dôkazov javí, že nie je naplnené
zákonné ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom zákonnou
náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia boli aj celkové náklady spotrebiteľa; ak nie sú

uvedené, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže zmluva bola uzavretá
dňa 28.04.2008, pričom realizácia plnenia z nej prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy
nastala až dňa 19.9.2025, nárok žalovaného v 1. rade bude potrebné v konaní o veci samej posúdiť aj
z pohľadu premlčania.

37.Vzmysle§54aObčianskehozákonníkaúčinnéhood05.12.2018,premlčanéprávozospotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, pričom z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu
je zrejmé, že za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie
súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.38. Súd bude musieť podrobiť nárok žalovaného v 1. rade aj skúmaniu z pohľadu možného premlčania,
vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy v roku 2008 a rozvrhnutie splácania úveru na 46 mesačných

splátok, a to z úradnej moci, s poukazom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka. K povinnosti ex offo
skúmať, či žalobcom uplatnené právo na zaplatenie dlhu zo strany spotrebiteľa nie je premlčané, súd
poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/65/2019 zo dňa 19.6.2019.

39. Naviac samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je vyhotovená ako súčasť samotnej zmluvy v časti

VI. Vyhlásenie klienta a je napísaná veľmi drobným písmom, pričom je súčasťou ďalšieho väčšieho
súvislého textu a z obsahu zmluvy nevyplýva, že by spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a
mal možnosť ju odmietnuť. Zo zmluvného formulára vyplýva, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
nebola individuálne dojednaná a jej prijatie sa nedalo oddeliť od zmluvy samotnej. Dohoda o zrážkach
zo mzdy pritom umožňuje veriteľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že
si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok a tým spôsobuje hrubý nepomer

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zákonodarca na vyššie uvedené skutočnosti
prihliadol a už novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, kedy zákonom č. 102/2014
Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014 bol zavedený zákaz zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo
splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech
predávajúceho alebo inej osoby, okrem prípadov, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej

listiny (aktuálne je obdobná úprava v § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka). Dohody o zrážkach
zo mzdy inkorporované do zmluvy ako v prejednávanom prípade, sú opakovane súdmi vyhlasované
za neprijateľné zmluvné podmienky (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
43CoCsp/10/2020, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.07.2024, sp zn. 20CoCsp/30/2023,
rozsudok Krajského súdu v Nitre 9Co/4/2023 a iné ).

40. O netransparentnú súčasť zmluvy ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné
podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.

41. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,

ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo
môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie
zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález

I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s
rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

42.Vsúvislostisuvedenýmsúdpoukazujenavyššiecit.ust.§54ods.2Občianskehozákonníkaanajmä
na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo
45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky
týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem
spotrebiteľa“.

43. Vyriešenie otázky prijateľnosti či neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky s konečnou platnosťou
bude predmetom konania vo veci samej o žalobe žalobkyne, v rámci ktorej sa súd vysporiada aj
s otázkou prípadnej bezúročnosti úveru či otázkou premlčania nároku.

44. Návrh, ktorým sa žalobkyňa domáha zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy môže byť
dôvodný, žalobkyňa má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa neodkladným opatrením domáha.

45. V opačnom prípade by žalobkyni (ktorá má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu
právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jej subjektívnych

práv mala na ňu omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného v 1. rade (ako silnejšej
strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.46. Vo veci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobkyni povinnosť plnenia, teda
inak nemá žalobkyňa možnosť zrážky zastaviť. Sám veriteľ, teda žalovaný v 1. rade si diktuje výšku dlhu
jednostranne bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobkyne

podľa svojvôle veriteľa, teda žalovaného v 1. rade. Tento stanovuje výšku pohľadávky a jej príslušenstvo.

47. Z predbežného posúdenia predloženej formulárovej zmluvy, ktoré súd vykonal v rozsahu
osvedčovania, nakoľko uvedené posudzovanie nebolo predmetom dokazovania vo veci, javí sa, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zabezpečená inštitútom dohody o zrážkach zo mzdy, je

bezúročná a bez poplatkov, pričom obsahuje aj neprijateľnú podmienku.

48. Žalobkyňa predložením zmluvného formulára zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 28.04.2008 a
zároveň predložením žiadosti o vykonávanie zrážok zo dňa 19.9.2025 adresovanej zamestnávateľovi
žalobkyne (žalovanému v 2. rade) osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným
v 1. rade, ktorý vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.04.2008. Žiadosť

o vykonávanie zrážok zo mzdy je adresovaná zamestnávateľovi žalobkyne. Z uvedenej žiadosti
z 19.9.2025 je zrejmé, že žalovaný už začal s realizáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, čim
žalobkyňa osvedčila naliehavú a bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu. Súd je
toho názoru, že dovtedy, kým sa nerozhodne o tom, či bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
uzavretá platne, či sú dôvodné nároky uplatňované prostredníctvo tohto inštitútu a možno sa domáhať

plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu a zamedziť
vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami sporu sporná.

49. Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/25/2020-63 zo dňa 20.5.2020,
v ktorom súd uviedol, že nárok plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý má byť uspokojený zrážkami

zo mzdy dlžníka na základe dohody o zrážkach zo mzdy, pri spochybnení dôvodnosti, alebo výšky
tohto nároku či už z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, resp. jeho výšky má byť tento
nárokexoffopodrobenýsúdnemuprieskumu.Nariadenéneodkladnéopatreniezabezpečí,abyžalovaný
nemohol uspokojovať uplatnené, ale žalobkyňou spochybnené nároky bez ďalšieho, postihovaním jej
príjmu. Nariadené neodkladné opatrenie zároveň nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaného,

pretože nariadením tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v
právnychvzťahochstránsporu,ibasaznemožnívýkonprávanazrážkyzomzdyvprospechžalovaného,
avšak nič nebráni tomu, aby sa domáhal prípadného plnenia voči žalobkyni podaním žaloby na súd. V
dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného,
ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobkyne.

50. Žalobkyňa osvedčila základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v jej majetkovej
sfére v dôsledku vykonávania zrážok zo mzdy na základe doručenej výzvy. Nakoľko žalobkyňa fakticky
namieta výšku skutočnej pohľadávky žalovaného (namietaním bezúročnosti úveru), je spornou výška

sumy, ktorá by bola na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne zrazená, oproti skutočnému
nároku a tiež samotný právny nárok žalovaného v 1. rade na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne.

51. Vzhľadom na charakter sporu, nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných

majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. V danom prípade je však dlžníkom žalobkyňa ako spotrebiteľ domáhajúca
sa v tomto konaní svojho práva vyplývajúceho z predpisov na ochranu spotrebiteľa, pričom existencia
pohľadávky voči žalobcovi sa predpokladá na strane žalovaného v 1. rade, ktorý práve využitím inštitútu
dohody o zrážkach zo mzdy zasahuje do práv žalobkyne.

52. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne osvedčenú, pretože
žalobkyňa realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným
majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie
mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému v 1. rade

bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobkyne.

53. Už samotná skutočnosť ohľadne spôsobu inkorporovania dohody o zrážkach zo mzdy do zmluvného
formulára, vyvoláva jednoznačnú pochybnosť o platnosti dojednania dohody o zrážkach zo mzdy vzmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že žalobkyňa
mala možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bez vplyvu na možnosť uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v danom prípade nesie žalovaný v 1. rade, a to s poukazom na

negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal
reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/81/2010, sp. zn. 4Cdo/13/2009 a v kontexte s nariadením neodkladného opatrenia ukladajúcim
povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave
sp.zn. 10CoCsp/28/2020 z 08. 06. 2020). Uvedené je s konečnou platnosťou oprávnený riešiť súd až

v konaní vo veci samej.

54. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o

zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

55. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila rozhodujúce skutočnosti

odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne
neprimeraná ujma na strane žalovaného v 1. rade (žalovaný v 1. rade môže podať na súde žalobu na
plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne.

56. V danom prípade súd zhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov právneho vzťahu a
neodkladné opatrenie nariadil v snahe predísť prípadnej ujme žalobkyne ako spotrebiteľa, či následným
ďalším súdnym sporom medzi stranami sporu.

57. Je zrejmé, že žalovaný v 1. rade môže bez súdnej kontroly v tomto štádiu vymáhať od žalobkyne

dlh na základe žalobkyňou spochybňovanej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom táto by stratila
právo disponovať so svojim príjmom a mohlo by dôjsť aj k vymoženiu plnenia, ktoré by vyplývalo
z neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. z časti na ktorú by žalovaný v 1. rade nemal nárok napríklad
z dôvodu premlčania, prípadne preplatenia samotného úveru. Nariadenie neodkladného opatrenia je
dočasným opatrením proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný

a resp. nenapraviteľný stav. (porovnaj v tejto súvislosti uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
21Co/123/2017 z 26. 09. 2017)

58. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobkyne v časti ukladajúcej povinnosť žalovanému v 1. rade
zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy v súvislosti s označenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, vyhovel.

59. Súd trvanie neodkladného opatrenia obmedzil do skončenia konania vo veci samej.

60. Návrh na časové obmedzenie trvanie neodkladného opatrenia, v znení ako o tom rozhodol súd vo
výroku I. tohto uznesenia, podala samotná žalobkyňa.

61. Pokiaľ sa týka návrhu žalobkyne, aby súd uložil výrokom II. zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť
zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, je potrebné uviesť, že napriek odlišným názorom na uvedenú
problematiku,súdnapraxsaprikláňaknázoru,žejemožnétakútopovinnosťuložiťajsubjektuodlišnému
od strany sporu (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/31/2019 z 23.

04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/30/2019 z 09. 04. 2019, uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/62/2019 z 16. 04. 2019). Žalobkyňa v danom prípade označila
zamestnávateľa ako žalovaného v 2. rade, pričom inú povinnosť ako zdržať sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy, žalovanému v 2. rade nežiadala uložiť.

62. Žalovaný v 2. rade je stranou sporu v súlade s § 60 CSP, nakoľko ho žalobkyňa označila za
stranu sporu, preto možno aj vo vzťahu k nemu rozhodnúť o neodkladnom opatrení. Civilný sporový
poriadok nevyžaduje vždy, aby na neodkladné opatrenie nadväzovalo konanie vo veci samej, a teda
neodkladné opatrenie možno vydať aj voči osobe, ktorá by v konaní vo veci samej nebola pasívnelegitimovaná, ak takéto osoba je označená žalobkyňou ako strana sporu. Súd vyhovel návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v 1. rade ako veriteľovi pohľadávky, ktorej
sa od žalobkyne domáha prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa

žalobkyne, a teda je zároveň možné takéto rozhodnutie vydať aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
ako zamestnávateľovi žalobkyne, a to práve z dôvodu okamžitej realizácie nariadeného neodkladného
opatrenia, ktoré reagovalo na potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Pokiaľ neodkladné opatrenie
má riešiť naliehavú potrebu úpravy pomerov strán, je v takejto situácii dôvodné vyhovieť návrhu aj vo
vzťahu k zamestnávateľovi ako žalovanému v 2. rade. V súvislosti s vyššie uvedeným a obdobnou

procesnou situáciou súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/102/2019 z 26.
09. 2019, kde odvolací súd na odvolanie žalobkyne zmenil uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia tak, že uložil žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobkyne
povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy.

63. Napriek tomu, že CSP už výslovne neupravuje možnosť uložiť neodkladným opatrením povinnosť

aj inému ako strane sporu, výpočet neodkladných opatrení v § 325 ods. 2 CSP, uloženie takéhoto
neodkladného opatrenia nevylučuje. Uloženie povinnosti inej osobe ako sporovej strane v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia tak, vzhľadom na rozumné usporiadanie procesných vzťahov,
akceptuje rozhodovacia prax súdov, súd preto nevidí dôvod, aby nemohol vyhovieť takémuto návrhu
žalobkyne v prípade, že zamestnávateľa označila priamo za stranu sporu vo vzťahu ku konaniu

o nariadenie neodkladného opatrenia.

64. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.

65. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade bude v
zmysle § 262 ods 1 CSP v spojení s 354 CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konania, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v

Bratislave 4Cob/241/2017 zo dňa 15.02.2018, podľa ktorého „keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods.
1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa
následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Výnimku predstavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré

nie je viazané na meritórne rozhodnutie. Takýmto rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po
skončení konania vo veci samej a neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je
a nemá byť nasledované žalobou, teda pri ktorom v zmysle § 336 ods. 1 CSP neuloží navrhovateľovi
žalobnú povinnosť“.

69. V danom spore sa nejedná o situáciu, kedy neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a kedy
nie je viazané na meritórne rozhodnutie. V danom prípade sa jedná o situáciu, kedy bol podaný návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia spolu so žalobou. Preto má súd za to, že o trovách neodkladného
opatrenia medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade má byť rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.

70. O trovách neodkladného opatrenia vo vzťahu žalobca a žalovaný v 2. rade, súd rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade
úspešný v celom rozsahu, avšak nakoľko náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade nežiadal, súd
mu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nepriznal.

71. O trovách neodkladného opatrenia medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade súd rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa označila žalovaného v 1. rade za stranu sporu len v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia, pričom pre žalovaného v 2. rade je rozhodnutie o neodkladnom opatreníkonečným rozhodnutím, preto vo vzťahu k nemu bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania.
Žalobkyňa bola v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade úspešná v
celom rozsahu, avšak nakoľko náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade nežiadala, súd jej nárok

na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.