Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/218/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200913
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1225200913.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci manželky - navrhovateľky: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, E., zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA HUBOCKÁ
& PARTNERS s.r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 51 411 491 a manžela navrhovateľky: F.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, E., zastúpený: JUDr. Jozef Dobrovič, LL.M., advokát so
sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava II č. k. 73Pc/16/2025-45 zo dňa 30. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom manželstvo
účastníkov konania rozviedol (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 18, § 22, § 23 ods. 1, 2 veta prvá, 3 Zákona
o rodine (ďalej aj „ZoR“) a § 96 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“). Konštatoval,

že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania dlhodobo
neplní svoj účel daný ustanovením § 1 ods. 2 ZoR, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého
životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Mal za to, že kvôli hlbokému a trvalému
rozvratu vzťahov medzi manželmi neexistuje odôvodnený predpoklad na obnovenie manželského
spolužitia.Manželiauždlhšíčas(2,5roka)nežijúvspoločnejdomácnosti,intímnesanestýkajú,spoločne
nehospodária, netrávia spolu svoj voľný čas, pričom manželka striktne odmieta obnoviť manželské
spolužitie, k čomu ju nemožno žiadnym spôsobom nútiť. Ani manžel nevyjadril záujem o obnovu

manželského spolužitia, keďže je presvedčený, že manželka ho podvádza. Podľa súdu prvej inštancie
je toto manželstvo formálny zväzok dvoch osôb, ktoré sa postupom času (a predovšetkým v dôsledku
toho, že prestali žiť v spoločnej domácnosti) odcudzili do takej miery, že manželstvo si prestalo plniť
svoj účel. Príčinu rozvratu manželstva prvoinštančný súd ustálil predovšetkým v rozdielnosti pováh, v
zanedbávaní spoločného života a rozvoja manželského vzťahu, v nedostatočnej komunikácii, čo malo
postupom času za následok citové odcudzenie manželov, vzájomnú nedôveru a v neposlednom rade
aj hádky, ktoré vyústili až do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti pred vyše dvoma rokmi

a tento stav pretrváva až doposiaľ, v dôsledku čoho došlo medzi manželmi k nezvratnému a trvalému
vzájomnému citovému a intímnemu odcudzeniu. Súd prvej inštancie mal za to, že dôvod nesúhlasu
manžela s rozvodom manželstva nespočíva v úprimnej nádeji na zlepšenie vzájomného vzťahu s
navrhovateľkou, ale spočíva vo zvyku zotrvať v dlhoročnom, avšak de facto nefunkčnom vzťahu a vobave z toho, že navrhovateľka ho chce pripraviť o majetok. Uvedené však nemôže byť dôvodom
na zotrvanie v manželskom zväzku, ktorý by mal prinášať uspokojenie obidvom manželom, obzvlášť
v prípade, ak navrhovateľka odmieta akýkoľvek pokus o obnovu manželského spolužitia. Súd prvej

inštancie ďalej uviedol, že ešte pred otvorením pojednávania, ako aj v priebehu konania sa v zmysle §
96 CMP opakovane pokúšal o zmierenie manželov, avšak neúspešne vzhľadom na odmietavý postoj
oboch manželov absolvovať manželskú poradňu alebo podstúpiť iný pokus o zmierne riešenie. Na
základe uvedeného preto konštatoval nesplnenie podmienok na aplikáciu ustanovenia § 96 ods. 2 CMP,
v zmysle ktorého súd môže vyzvať (nie nariadiť) účastníkom konania, aby sa o zmierne riešenie pokúsili

mediáciou.Zdôraznil,žepodmienkoukladenouzákonompreuzavretiemanželstvajezhodnýprejavvôle
oboch snúbencov vstúpiť do manželstva, avšak zákonným predpokladom pre rozvod manželstva nie je
zhodnýprejavvôleovystúpenízmanželstva.Nikohonemožnotedanútiť,abyzotrvalvmanželstve,ktoré
si svoje funkcie už dlhodobo neplní, a to bez ohľadu na to, ako dlho manželské spolužitie oficiálne trvá.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Proti rozsudku sudu prvej inštancie podal manžel odvolanie prostredníctvom splnomocneného
zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).

5. Manžel nesúhlasil zo záverom súdu prvej inštancie, že manželstvo účastníkov nemožno považovať
za harmonické. Pripustil, že v manželstve sa objavili problémy, avšak tieto neboli trvalého charakteru. Je
presvedčený,žemanželstvosadázachrániť.Neverahosícezasiahla,alepreukázalschopnosťaochotu
ju odpustiť a prejavil jednoznačný záujem na zachovaní manželstva. Vzhľadom na dlhoročné trvanie
manželského zväzku považoval za účelné a vhodné pokúsiť sa o jeho záchranu, a to aj prostredníctvom

využitiaslužiebmanželskejporadne.Podľamanželajenávrhnarozvodmanželstvaimpulzívnymkrokom
navrhovateľky, ktorý je v rozpore s jej vlastnými tvrdeniami uvedenými v návrhu i počas súdneho
pojednávania. Na jednej strane navrhovateľka uvádza, že si s manželom dlhodobo nerozumie, avšak
na strane druhej mala možnosť podať návrh na rozvod kedykoľvek v minulosti, a nie až v čase, keď si
vybudovali spoločný majetok a založili dve obchodné spoločnosti. Navrhovateľka tvrdí, že nevidí dôvod

na stretávanie sa s manželom, avšak vzhľadom na existenciu spoločných obchodných spoločností je
zrejmé, že s ním bude musieť naďalej komunikovať a spolupracovať, aby tieto spoločnosti mohli riadne
a bezproblémovo fungovať. Manžel ďalej poukázal na manželský sľub daný počas svadobného obradu,
ktorý chce aj naďalej dodržať. To, že navrhovateľka nežije v spoločnej domácnosti, ešte neznamená,
že sa do nej nemôže vráti. Vyjadril presvedčenie, že sa navrhovateľka vráti akonáhle opadne jej

citové vypätie. Podľa manžela manželstvo nie je rozvrátené a môže naďalej plniť svoj účel. Manžel v
odvolaní ďalej poukázal na ustanovenie § 96 CMP a namietal, že súd prvej inštancie nevyužil možnosť
nariadenia manželskej poradne a riadne si nesplnil svoju povinnosť pokúsiť sa o zmier. Súd prvej
inštancie vychádzal iba z vyjadrenia účastníkov, pričom podľa manžela však neexistuje v danej veci
žiadne odborné vyjadrenie. Manžel sa v konaní domáhal mediácie, ktorá nebola zo strany súdu prvej

inštancie žiadnym spôsobom vzatá do úvahy.

6. Záverom odvolania manžel navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu manžela sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne. Žiadala
napadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepotvrdiť,nakoľkojesprávnyavychádzazdostatočnezisteného
skutkového stavu. Uviedla, že s manželom už viac ako dva roky nežijú v spoločnej domácnosti a
každý z nich vedie samostatný život. Poukázala na písomnú komunikáciu manžela, ktorú jej adresoval
a v ktorej uviedol, že má priateľku a že chce, aby odišla zo spoločnej domácnosti. Z predmetnej

konverzácie jasne vyplýva, že manžel nemá žiaden záujem na zotrvaní v manželstve, čo nepoprel.
Manžel sa voči nej dlhodobo správa nevhodne. Je verbálne agresívny, často sa jej vyhráža, zastrašuje
ju a vždy vytvára napätú atmosféru. Je zrejmé, že v manželstve už neexistuje žiadna citová väzba a
ani nádej na obnovu manželstva. Podanie návrhu na rozvod manželstva je preto opodstatnené, jasne
odôvodnené a nemožno ho považovať za impulzívne. Aj zo súdnych pojednávaní vyplynulo, že manžel

si neplní manželský sľub, keď sa voči nej správa nevhodne, neprimerane, agresívne, bez úcty, rešpektu
a akýchkoľvek prejavov lásky. Dokonca ju sleduje prostredníctvom GPS zariadenia a zhadzuje ŠPZ
z jej auta, čo v konaní aj sám priznal. Navrhovateľka ďalej uviedla, že pri stretnutiach s manželom
je často vystavovaná stresovým situáciám a bojí sa o život. Odvolanie manžela je podané za účelomspôsobiť prieťahy a oddialiť právoplatnosť rozhodnutia o rozvode manželstva. V súvislosti s námietkou
manžela ohľadom nevyužitia možnosti nariadiť manželskú poradňu súdom prvej inštancie poukázala
navrhovateľka na zvukovú nahrávku, z ktorej vyplýva, že na pojednávaní bola manželovi ponúkaná

možnosť využiť manželskú poradňu, ktorú manžel výslovne odmietol. Manžel v odvolaní ani neuviedol
ustanovenie, na základe ktorého vyplýva súdu takáto povinnosť. Navrhovateľka ďalej zdôraznila, že
manžel v priebehu ostatných rokov neprejavil záujem o udržanie manželstva.

8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), vec preskúmal v rozsahu určenom

ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
rozsudok súdu prvej inštancie v podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods.
2).

10.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostirozhodnutiasúduprvejinštancie,ktorým
manželstvo účastníkov konania rozviedol.

11. Podľa § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 22 ZoR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

13. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (ods. 1). Súd zisťuje príčiny, ktoré

viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 (ods. 3).

14. Vo vyššie citovanom ustanovení § 23 ods. 1 a 2 ZoR je uvedená všeobecná hmotnoprávna

podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov
medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia
ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu
existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého
z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci

nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

15. Všeobecne platí, že rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita
rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako
nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí

manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom
pretoniesúrozporyprechodnéhocharakterusmožnouperspektívouobnoveniavzťahov.Atribúttrvalosti
však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j. že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so
zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie
manželov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná

nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t. j. vytvárania harmonického a trvalého životného
spoločenstva.

16.Konanieorozvodmanželstvajekonanímoosobnomstaveavtomtokonanínejdeoochranuurčitého
práva navrhovateľa, ale o ochranu oprávnených záujmov obidvoch účastníkov. Úlohou súdu v konaní o

rozvod manželstva je posúdiť, či so zreteľom na ustanovenie § 22 ZoR sú dané zákonné hľadiská pre
zrušenie manželstva rozvodom podľa § 23 ZoR, a v kladnom prípade vyslovením rozvodu zabezpečiť
ochranu oprávnených záujmov obidvoch účastníkov.17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam

a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav, ktorý vykonal riadne dokazovanie, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a
dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu
manželky, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie
vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu manželovi (odvolateľovi).

18. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania
je hlboko a trvale rozvrátené. Stav, ktorý je toho času medzi manželmi, je potrebné považovať za stav
bezpochyby nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, a to aj napriek nesúhlasu manžela, ktorý

návrh nepodal. V preskúmavanej veci je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania je iba formálnym
zväzkom.

19. Účastníci konania ako manželia nežijú v spoločnej domácnosti viac ako dva roky, spoločne
nehospodária, intímne sa nestýkajú, netrávia spolu žiaden čas. Manželia teda netvoria trvalé životné

spoločenstvo, každý z nich vedie vlastný život. Súd prvej inštancie správne videl príčinu rozvratu vzťahov
medzi manželmi v rozdielnosti pováh, v zanedbávaní spoločného života a rozvoja manželského vzťahu,
ako aj v nedostatočnej komunikácii. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že jediné, čo manželov
spája, je iba spoločné podnikanie a spoločný majetok. Uvedená skutočnosť však nie je dôvodom pre
zachovanie manželstva, ktoré v súčasnej dobe už nenapĺňa žiadnu zo svojich funkcií.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie § 1 ods. 1 a 2 ZoR, podľa ktorého
manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia
uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (1). Účelom manželstva je
vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (2).

21. So zreteľom na obsah vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že uzavretie manželstva je prejavom
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa
jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania.
Tieto aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho

manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý
bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom
zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.

22. V danej veci niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, a neexistuje

tu žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k reparácií narušených vzťahov
do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia. Súd prvej inštancie
správne konštatoval, že z postoja navrhovateľky vyplýva jednoznačný nezáujem o obnovu manželského
spolužitia a ani z výpovede manžela nevyplynul úprimný záujem či potreba obnoviť manželské spolužitie
v jeho pravom zmysle slova. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že dôvod

nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva spočíva vo zvyku zotrvať v dlhoročnom manželstve, ako aj
v obave z toho, že ho navrhovateľka chce pripraviť o majetok.

23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že spoločná minulosť manželov, akokoľvek by
bola bývala dlhá a prípadne harmonická, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ

z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a navrhovateľka ako jeden z manželov ďalšie zotrvanie
v manželskom zväzku odmieta. Rovnako dôvodom pre zachovanie manželstva nie je ani existencia
spoločnéhomajetkučispoločnépodnikaniemanželov.Zotrvanievmanželskomzväzkuvyžadujezáujem
zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich nútiť zotrvať v manželstve, ktoré neplní
svoje funkcie. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a

ženy, poslaním ktorého je spolužitie vo vzájomnej zhode a porozumení s cieľom vytvoriť zdravé a
harmonické spoločenstvo pre všetkých, ktorých sa dotýka. Manželstvo je vnímané ako prejav skutočne
blízkych osobných vzťahov, pričom u manželov už takýto stav podľa odvolacieho súdu nejestvuje.
Navrhovateľka prezentovala dôvody pre rozvod manželstva, z jej postojov je zrejmé, že je pevnerozhodnutá, že s manželom nechce ďalej žiť v manželstve. Nemenný postoj k rozvodu manželstva zo
strany navrhovateľky bol prezentovaný nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj v rámci
odvolacieho konania, čo je zrejmé z vyjadrenia navrhovateľky.

24.Vsúvislostisnámietkoumanžela,žesasúdprvejinštancieneusilovalozmiereniemanželovvzmysle
ustanovenia§96CMP,odvolacísúduvádza,žetátonámietkajenedôvodná. Zozápisniceopojednávaní
konanom dňa 26.05.2025 a dňa 30.07.2025, ako aj zo zvukových záznamov vyhotovených z týchto
pojednávaní a uložených v elektronickom súdnom spise je nepochybné, že súd prvej inštancie vyvinul

snahu predísť rozvodu manželstva účastníkov a skúmal, či existuje reálna možnosť na ich zmierenie a
obnovenie manželského spolužitia. Manžel na pojednávaní konanom dňa 26.05.2025 neprejavil záujem
o obnovenie manželského spolužitia a absolvovanie manželskej poradne. Navrhovateľka prítomná na
pojednávaní konanom dňa 30.07.2025 jasne vyjadrila svoj odmietavý postoj k takémuto riešeniu veci,
keď uviedla, že nemá záujem absolvovať manželskú poradňu. Postupu súdu prvej inštancie tak nie je
možné vytknúť žiadne pochybenie.

25. Rovnako nedôvodná je tiež námietka manžela, že súd prvej inštancie vychádzal pri skúmaní rozvratu
vzťahov medzi manželmi iba z vyjadrení manželov. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd
postupoval v zmysle zákonných procesných postupov a vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
pričom výsledky ním vykonaného dokazovania postačujú na vyslovenie záveru o tom, že manželstvo

účastníkov konania je trvalo rozvrátené a nefunkčné a nie je tu predpoklad, že by si opätovne začalo
plniť svoj účel. Hlboký a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bol preukázaný najmä výsluchom
účastníkov konania, preto nebolo potrebné vykonať vo veci ďalšie dokazovanie (ktoré ani účastníci
konania nenavrhli).

26. Na základe vyššie uvedeného, keď nemožno mať za to, že je predpoklad obnovenia spolužitia a
udržania manželstva, ktoré je aj podľa názoru odvolacieho súdu len formálnym zväzkom, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

27. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

28. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v
mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ
zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde

otrovykonaniaštátu)rozhodujesúdlennanávrhoprávnenéhoúčastníka(§57CMP).Odvolacísúdvšak
vzhľadom na charakter daného konania považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy
odvolacieho konania sám a v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a
s poukazom na ustanovenie § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).