Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205848
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8124205848.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného C. A. E., advokátom, F. XXX/XX, XXX XX G., IČO:
XX XXX XXX, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom
Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 600 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
15Csp/103/2024 - 48 zo dňa 18.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% proti žalovanému, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

,,I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 300,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, počítaných zo sumy
uvedenej vo výroku I. tohto rozsudku, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozsudok odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/17/2023-52 zo dňa

12.06.2023(ďalejlentzv.„základnékonanie“)súdprvejinštancievovýrokochI.aII.určildveneprijateľné
zmluvné podmienky v Zmluve o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta H. a zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 13.04.2017.

3.Zistenýskutkovýstavprávneposúdilpodľa§53ods.1zákonač.108/2024Z.z.oochranespotrebiteľa
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 3 a 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení

neskorších predpisov (ďalej v texte ako ,,zákon o ochrane spotrebiteľa“), § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho
zákonníka.4. Vec právne uzatvoril tak, že vo veci sp. zn. 20Csp/17/2023 Okresného súdu Prešov sa žalobca
domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a v tomto konaní bol úspešný. Žalobca si v
inom súdnom konaní úspešne uplatnil právo na plnenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

5. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení súd prvej inštancie vychádzal z toho, že toto
má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradila dodávateľa
od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať

ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, nevyžaduje pre vznik práva na
primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci
k vzniku ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek pochybností došlo. (obdobne Rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 7Co/125/2019)

6. Žalobca aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 20Csp/17/2023, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby, bol nedôvodne vystavený psychickému
vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia konania. Spotrebiteľ

porušenie jeho spotrebiteľských práv bol nútený brániť v základnom konaní, a teda podstúpiť súdne
konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný.

7. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná

funkcia a pod. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, preto súd prvej inštancie považoval
finančné zadosťučinenie vo výške 150 eur v časti základného konania o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky, a to za každý výrok rozsudku, ktorý bol predmetom základného konania (teda 2 výroky).
Spolu ide o sumu 300 eur. Žalobca ako dlžník bol pritom vystavený nutnosti iniciovať riadne súdne
konanie, ďalej v ňom pokračovať až do jeho záveru - právoplatného rozhodnutia súdu vo veci, a to

za situácie kedy bol vystavený právnej neistote vo vzťahu k svojej majetkovej sfére od 13.04.2017,
kedy došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy až do právoplatného rozhodnutia súdu dňa 11.8.2023,
teda viac než 6 rokov. Priznané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 300 eur je vyrovnaním ujmy
žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného a je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v
dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní

úverových zmlúv závadne konal. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na primerané finančné
zadosťučinenie v rozsahu 300 eur.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej
v texte len ,,CSP“). Konštatoval, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má žalobca voči

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Pre výpočet trov právneho zastúpenia sa
bude vychádzať z výšky priznanej sumy, pretože žalobca bol úspešný v základe nároku, ktorého výška
záležala na posúdení súdu.
9. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

10. Namietal, že prípadná preventívna funkcia primeraného finančného zadosťučinenia by nebola v
prípade tejto veci (konania, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia) naplnená, nakoľko zmluvné
podmienky, ktoré boli súdom určené ako neprijateľné, boli dojednané v roku 2017 - teda pred viac ako

8 rokmi. Akékoľvek údajné preventívne pôsobenie je preto nepodstatné, nakoľko zmluvné podmienky
sa už v zmluvných vzťahoch v súčasnosti neuplatňujú. Zároveň neprijateľné zmluvné podmienky nemali
žiadny dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa.

11. Ďalej namietal neprimeranú výšku prisúdeného primeraného finančného zadosťučinenia. Základom

pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je primeranosť a súd by ho mal určiť na základe
závažnosti každého prípadu individuálne. Pre priznanie finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi a
určenie jej výšky nie je podľa názoru žalovaného podstatná jeho sankčná a represívna funkcia, ktorá
koniec-koncov vyplýva zo samotnej jeho povahy, keď dodávateľ (resp. obchodník), ktorý sa dopustilnezákonného a neprijateľného konania v jeho majetkovej sfére každopádne postihuje. Uplatňovanie
sankcií proti zákonom zakázanému správaniu dodávateľov (resp. obchodníkov) na voľnom trhu, je
prioritne zverené odvetviami verejného práva predovšetkým orgánom kontroly, dozoru a dohľadu nad

voľným trhom, resp. nad finančným trhom, napríklad Slovenskej obchodnej inšpekcii, Národnej banke
Slovenska, Ministerstvu financií Slovenskej republiky, ktoré disponujú širokým rozsahom oprávnení
ukladať za nezákonné konanie sankcie (napr. zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). V tejto
súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešov sp. zn. 9CoCsp/46/2021 zo dňa 30.11.2021.

12. Primerané finančné zadosťučinenie by malo ujmu primerane kompenzovať, nie nahrádzať. Súd
by mal vyhodnotiť všetky okolnosti prípadu (správanie pred a po uzavretí zmluvy, prípadné kroky
poskytovateľa úveru voči spotrebiteľovi, či pri uplatnení práva boli spotrebiteľovi priznané trovy konania a
pod.)astanoviťvýškuprimeranéhofinančnéhozadosťučineniatak,abyspĺňalapredpokladprimeranosti.
S ohľadom na výšku údajnej ujmy žalobcu, preto považuje za primerané zadosťučinenie maximálne v
sume 50 eur za každú judikovanú zmluvnú podmienku.

13. Poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/21/2022 z 27.09.2020, sp.
zn. 17CoCsp/23/2022 z 28.07.2022, sp. zn. 9CoCsp/49/2020 z 25.03.2021, rozsudky Okresného
súdu Prešov sp. zn. 13Csp/135/2019 z 18.01.2022, sp. zn. 20Csp/102/2022 z 02.12.2022 a sp. zn.
13Csp/230/2019 z 24.06.2022.

14. Žalovaný navrhol,abyodvolacísúdrozsudokvnapadnutomrozsahu zmeniltak,žepriznážalobcovi
znížené primerané finančné zadosťučinenie, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

15. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní, pričom
jeho argumenty iba preukazujú opodstatnenosť žaloby, pretože žalovaný si nepriznáva pochybenie
a porušenie spotrebiteľských noriem a práv, čo len odôvodňuje opodstatnenosť podanej žaloby s
poukazom na jednotlivé ciele inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia. Výsledok a závery
vyplývajúce zo základného konania evidentne preukazujú, že žalobca v súdnom (základnom) konaní

bol preukázateľne úspešný. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia má mať charakter sankcie,
ktorá má postihovať toho, kto vo vzťahu k spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom. Súdy by
mali pri úvahách o primeranom finančnom zadosťučinení, zohľadňovať v neprospech dodávateľov, v ich
postupoch voči spotrebiteľom, tzv. špeciálnu recidívu dodávateľov. Členský štát EÚ má v zmysle
práva EÚ prijať dostatočne odradzujúce mechanizmy, aby zabránil porušovaniu práv spotrebiteľov.

Práve takýmto mechanizmom je inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, prejavujúci sa vo
svojich funkciách ako sankčnej, preventívnej a satisfakčnej. Sankcia spočívajúca len v symbolickej sume
primeraného finančného zadosťučinenia určite nezodpovedá požiadavke čl. 23 Smernice 2008/48 na
účinné, primerané a odradzujúce sankcie. Vzhľadom na priebeh či už tzv. základného konania, ako aj
štádium tohto konania o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, žalobca poukázal najmä na

postoj žalovaného a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem.

16. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/8/2023 zo dňa 30.03.2023,
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/237/2021 zo dňa 30.03.2023, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6CoCsp/46/2024 zo dňa 15.04.2025. Vo vzťahu k primeranosti sumy 200 eur za jednu neprijateľnú

zmluvnú podmienku, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 26CoCsp/2/2025 zo
dňa 30.09.2025. Ďalej poukázal na aktuálne rozhodnutia čo do priznanej výšky za každú judikovanú
neprijateľnú zmluvnú podmienku, v ktorých súdy priznali až 300 eur za každú neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Ide o rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 24Csp/101/2023 zo dňa 22.02.2024 v
spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9CoCsp/22/2024-140 zo

dňa 07.08.2024 a rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. SK-2Csp/26/2023-102 zo dňa 30.01.2024
v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoCsp/28/2024 zo dňa
05.11.2024.

17. S poukazom na uvedené argumenty žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, protiktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil

na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 20.01.2026 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

19. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi
podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalovaným tvrdených vád

rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych
dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.

20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia roz-hodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

21. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok I.
napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel čiastočne žalobe, ako aj súvisiaci výrok

III. o trovách konania. Keďže výrok II., ktorým bolo žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, žalobca
odvolanímnenapadol,nebolpretovodvolacomkonanípredmetompreskúmavaniaaakotakýnadobudol
právoplatnosť.

22. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd

preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu
odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods.
3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací
súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri
svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli

uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré
by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj
keby takéto porušenia zistil. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa
§ 363 CSP. Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo

vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia
a podoprieť ich konkrétnymi dôkazmi na preukázanie toho ktorého ním tvrdeného odvolacieho dôvodu.
Odvolací súd posudzuje správnosť napadnutého rozhodnutia, a to len v kontexte odvolacích dôvodov,
ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

23. Vychádzajúc z princípu viazanosti odvolacími dôvodmi, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmal len podľa obsahového vymedzenia žalovaným podaného odvolania.

24. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky
práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť

konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci

realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie
sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého
konania.25. Žalovaný v podanom odvolaní neidentifikoval žiadne vyššie uvedené pochybenie súdu prvej
inštancie a ani odvolací súd nezistil, aby sa prvoinštančný súd dopustil uvedeného alebo iného
akéhokoľvek nesprávneho procesného postupu, ktorý by zakladal prípustnosť a aj dôvodnosť

odvolacieho dôvodu pod písm. b/ § 365 ods. 1 CSP.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej

stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

27. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 až § 211 CSP. Pri hodnotení

dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor
medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok
hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie
nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej
súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a

z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

28. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených

dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

29. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

30.Odvolacísúdskúmaluvedenýodvolacídôvodadospelkzáveru,žeprvoinštančnýsúdsauvedeného

pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd ani pri právnom posúdení
veci nepochybil.

31. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej

inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil z nich i
správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

32. Predmetom sporu je nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom do 30.06.2024 v spojení s prechodným ustanovením § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024

Z. z. Toto ustanovenie upravuje právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak
na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva ustanoveného zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitným predpisom, a to od toho, kto za porušenie práva zodpovedá.33. ,,Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom
je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však
chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti

dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného
zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských
zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod

úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že
súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok
zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol
medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma,

nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď
na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane
spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej
súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by
bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá,

ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť
finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého
jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).

34. Žalobca si uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 600 eur
titulom úspešného uplatnenia porušenia svojich spotrebiteľských práv v spore vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 20Csp/17/2023, v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok
v spotrebiteľskej zmluve.

35. V konaní bolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok základu nároku v zmysle ust.
§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024. Tvrdenie žalobcu o úspechu
v základnom konaní bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/17/2023-52 zo
dňa 12.06.2023, ktorým súd vyhovel žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v Zmluve
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty I. B. H. a zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX

zo dňa 13.04.2017, tykajúcich sa súhlasu dlžníka so spracovaním jeho osobných údajov a údajov
týkajúcich sa bankového tajomstva (I) a poradia započítavania úhrad dlžníka v prospech jeho úverového
účtu (II).

36. Za stavu, keď právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/17/2023-52 zo dňa

12.06.2023 došlo k vyhoveniu žalobe spotrebiteľa voči dodávateľovi v dôsledku prijatých záverov o
neprijateľnosti zmluvných podmienok, základ nároku je daný. Bol naplnený predpoklad úspešného
uplatnenia porušenia práva spotrebiteľom, umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného právo na
primerané finančné zadosťučinenie.

37. Skutočnosť, že základ nároku žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je daný,
v odvolacom konaní nie je sporná. Spornou zostala výška priznaného finančného zadosťučinenia.

38. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou
hypotézou, nevyplývajú z neho žiadne kritériá v zmysle stanovenia toho, čo zadosťučinenie predstavuje.

Zrejmé je len to, že základ tohto nároku je daný úspechom spotrebiteľa pri uplatnení porušeného práva.
Porušenie práva, ak sa ho spotrebiteľ v konaní pred súdom s úspechom domôže rozhodnutím súdu, je
preto právnou skutočnosťou majúcou za následok vznik nároku na zadosťučinenie.

39. Finančné zadosťučinenie, na ktoré má spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva

alebo povinnosti, právo, má byť primerané. Posudzovanie každého nároku je vecou individuálnych
skutkových zistení. Výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa je výsledkom voľnej úvahy súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná, ale má mať racionálny
základ.40. Je nesporné, že zákon o ochrane spotrebiteľa nestanovuje žiadne kritéria pri určení výšky
zadosťučinenia, okrem primeranosti, avšak súd so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého

prípadu má stanoviť rozsah finančného zadosťučinenia. Teda pri stanovení výšky zadosťučinenia súd
musí vychádzať z okolností, ktoré vyplývajú z individuálnosti každého jedného prípadu.

41.Pri stanovení výšky primeranéhofinančnéhozadosťučineniajepotrebné vychádzať zo závažnosti
vzniknutej resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za

ktorých došlo k porušeniu práv žalobcu. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno
striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp. ktorá mu vznikla.

42. Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia ďalej treba vychádzať z toho, že
toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od
získavania plnení, na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol, či už v dôsledku neplatnosti právnych úkonov,

neprijateľnostizmluvnýchpodmienok,alebonedodržaniazákonnýchnáležitostízmlúvospotrebiteľskom
úvere a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne
ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných
spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu,
sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

43. Len súd rozhodujúci individuálnu vec, je oprávnený vyhodnotiť v konkrétnych súvislostiach
primeranosť požiadavky spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí
zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.

44. Súd prvej inštancie považoval za adekvátnu a primeranú celkovú výšku finančného zadosťučinenia
v sume 300 eur za dve porušenia spotrebiteľského práva v podobe zapracovania dvoch neprijateľných
zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej so spotrebiteľom.

45. Odvolací súd dodáva, že neprijateľná zmluvná podmienka, neplatná v zmysle ust. § 53 ods.

5 Občianskeho zákonníka, je spôsobilá negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a
potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život.

46. Spotrebiteľ, aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi, rozhodol
brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pri tom na to,

že vďaka žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ uzatváral formulárové zmluvy so spotrebiteľmi, v rámci
ktorých používal zmluvné podmienky v neprijateľnom znení. Je na mieste, aby spotrebitelia poukazovali
na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

47. V dôsledku konania žalovaného bol žalobca nielenže vystavený bezprostredne hroziacej majetkovej

ujme, nad rámec uvedeného bol nútený chrániť svoje práva súdnou cestou. Súdne konania sú
stresujúcim zážitkom vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy
v podobe náhrady trov konania protistrane v prípade neúspechu v konaní.

48. Odvolací súd má za to, že by sa míňalo účelu inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, ak

by sa priznávali len symbolické sumy bez hospodárskeho významu pre spotrebiteľa. Na strane druhej
cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci
účinok vo vzťahu k dodávateľovi od recidívy porušovania spotrebiteľských práv, k čomu by symbolická
suma nemohla prispieť.

49. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur za dve neprijateľné zmluvné
podmienky týkajúce sa neprimeranej lehoty uchovávania osobných údajov a započítania jednostranne
výhodného pre dodávateľa, je podľa odvolacieho súdu možné považovať za adekvátne a primerané.

50. Priznanie sumy 150 eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku taktiež nevybočuje z rámca

rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky a možno ju ešte považovať za spodnú hranicu súm
priznávaných za porušenie spotrebiteľských práv.51. Odvolací súd považuje za primerané finančné zadosťučinenie v priznanej výške, ktoré je
adekvátne skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým
je poskytnutie satisfakcie žalobcovi, spotrebiteľovi a odradenie žalovaného od porušovania práv

spotrebiteľov. Priznaná suma reflektuje závažnosť konkrétnych porušení práv spotrebiteľa, konkrétne
tvrdené skutkové okolnosti v danom prípade a intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov,
prípadne potenciálnych dôsledkov, ktoré spotrebiteľovi hrozili, ako aj subjektívny prístup oboch strán k
protiprávnemu konaniu.

52. Zohľadňujúc všetky osobitosti tohto prípadu, primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,-
eur považuje odvolací súd za primerané, spĺňajúce jednak funkciu satisfakcie pre žalobcu a minoritne
aj funkciu sankcie pre žalovaného.

53. Za tejto situácie kritériu primeranosti finančného zadosťučinenia, proporcionalite, podľa odvolacieho
súdu zodpovedá čiastka, ktorú súd prvej inštancie uložil zaplatiť žalovanému, teda čiastka, ktorú ako

primerané finančné zadosťučinenie priznal žalobcovi.

54. Doba dojednania neprijateľných zmluvných podmienok, aj to, že ich už dodávateľ neuplatňuje,
taktiež to, že nemali dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, nie sú relevantné pre
základ nároku, ale môže mať potenciálne vplyv na výšku primeraného finančného zadosťučinenia.

V prejednávanej veci, aj pri prípadnom zohľadnení uvedených kritérií, je priznaná suma primeraného
finančného zadosťučinenia, primeraná.

55. Žalovaný namietal, že pre priznanie finančného zadosťučinenia a určenie jeho výšky nie je podstatná
jeho sankčná a represívna funkcia a poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

9CoCsp/46/2021 zo dňa 30.11.2021. Odvolací súd poukazuje na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, podľa ktorého inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú.

56. Pokiaľ žalovaný poukazuje v odvolaní na iné konania a v nich priznané sumy primeraného

finančného zadosťučinenia, tak tieto nároky vyplývajú z iných základných súdnych konaní a rozsudkov
ako právnych titulov pre primerané finančné zadosťučinenie a teda aj iných skutkových okolností.

57. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku I. a v
závislom výroku III. o trovách konania, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

58. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 CSP).

59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).