Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724201819
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8724201819.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, XXX XX B., toho času bytom D. E. XXX, XXX XX D. E., zastúpeného JUDr. Martinom
Bašistom, advokátom so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, proti žalovanej: F. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXX/XX, XXX XX G., zastúpenej JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom so sídlom Nám. Sv.
Egídia 95, 058 01 Poprad, o obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k. 17C/44/2024-110 zo dňa 21.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:
,,I. Z a m i e t a žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Poprad sp. zn. 11C/23/2018.
II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiasúdprvejinštanciekonštatoval,ževpredmetnomkonanísažalobca

domáhal, aby súd povolil obnovu konania vedeného pred Okresným súdom Poprad sp.zn. 11C/23/2018,
a to v zmysle § 397 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“).
Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany aplikujúc
citovanú právnu úpravu súd prvej inštancie dospel k záveru, že obnovu konania vedeného na Okresnom
súde Poprad pod sp.zn. 11C/23/2018 nemožno povoliť.

3. Uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal obnovy konania sp.zn. 11C/23/2018, v ktorom konaní

súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.06.2019 žalobou o určenie vlastníckeho práva zamietol,
odvolací súd dňa 03.03.2020 rozsudok zrušil, následne Okresný súd rozsudkom zo dňa 23.07.2020
žalobu zamietol a odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu dňa 22.04.2021. Rozsudok vo veci
nadobudol právoplatnosť dňa 06.05.2021. Žalovaná namietala uplynutie subjektívnej lehoty na podanie
žaloby o obnovu konania v zmysle § 403 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie uznal, že v zmysle §
403 ods. 2 CSP žalobca podal návrh na obnovu konania dňa 25.04.2024, pričom rozsudok vo veci
sp.zn. 11C/23/2018 nadobudol právoplatnosť dňa 06.05.2021, teda v objektívnej trojročnej lehote od

právoplatnosti rozsudku.

4. Konštatoval, že v zmysle § 403 ods. 1 CSP žalobca podal žalobu o obnovu konania aj v 3 mesačnej
subjektívnej lehote, keď žalobca sa o dôvode obnovy konania dozvedel v apríli 2021 od právnehozástupcu žalobcu. V tomto smere neobstojí prostriedok procesnej obrany žalovanej, že nebola dodržaná
subjektívna lehota, lebo právny zástupca žalobcu v mesiacoch jún-júl 2023 vedel o rozhodnutí Krajského
súdu v Prešove vo veci sp.zn. 20Cdo/25/2022, ktorý sa zaoberal touto problematikou. Uviedol, že

plynutie subjektívnej lehoty sa viaže na moment, keď sa žalobca dozvedel o dôvodoch pre obnovu
konania, nie kedy sa o tom dozvedel právny zástupca žalobcu, resp. iná tretia osoba. Na preukázanie
plynutiasubjektívnejlehotypostačuječestnéprehlásenieprávnehozástupcužalobcu,vktoromprehlásil,
kedy s dôvodmi obnovy konania oboznámil žalobcu. Vo vzťahu k právnemu zástupcovi žalobcu súd prvej
inštancie doplnil, že nemožno spravodlivo žiadať ani od advokátov, aby sa dennodenne oboznamovali

so všetkou aktuálnou judikatúrou. Podstatné ale je, kedy sa o dôvode pre obnovu konania skutočne
dozvedel žalobca. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca podal žalobu v
trojmesačnej subjektívnej lehote i trojročnej objektívnej lehote, žaloba bola podaná preto včas.

5. Po oboznámení sa s dôvodmi obnovy konania súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú
dané dôvody pre obnovu konania podľa § 397 CSP. Žalobca ako dôvod obnovy konania uvádzal

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 2Cdo/7/2019 zo dňa 27.10.2021 i
sp.zn. 4Cdo/17/2024 o dňa 26.06.2024 v zmysle § 397 písm. a) CSP. Podľa názoru žalobcu dôvod
prezentovaný žalobcom nie je dôvodom pre obnovu konania sp.zn. 11C/23/2018, keď v konaní sp
zn. 11C/23/2018 sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva titulom vydržania. Rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR riešili otázku možnosti manželov nadobudnúť družstevný byt do bezpodielového

spoluvlastníctvamanželov,akvčaseuzatvoreniakúpnejzmluvybolvýlučnýmčlenombytovéhodružstva
len jeden z manželov. Tieto okolnosti boli predmetnom konania sp.zn. 11C/286/2014, v ktorom sa
žalobcadomáhalvlastníckehoprávakbytutitulomzmluvyoprevodevlastníckehoprávakdružstevnému
bytu. Žalobca sa obnovy tohto konania nedomáhal a vzhľadom na právoplatnosť rozsudku vo veci
sp.zn. 11C/286/2024 dňa 09.04.2018 by bola žaloba o obnovu konania podaná po uplynutí trojročnej

objektívnej doby a nejde o dôvod podľa § 404 CSP, kedy by bolo možné žalobu o obnovu konania
podať po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca
poukázal, nemôžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci sp.zn. 11C/23/2018, v ktorom sa žalobca
domáhal určenia vlastníckeho práva titulom vydržania, i keď je zrejmé, že v prípade takýchto rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky by bol dôvod na iné rozhodnutie vo veci sp.zn. 11C/286/2014.

Podľa R 2/1983 dôvodom na povolenie obnovy konania môže byť neskoršie rozhodnutie príslušného
orgánu, ale iba v prípade rozhodnutia súvisiaceho so skutkovým stavom konania je toto rozhodnutie
spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej

náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu trov konania neuplatnila.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu uvedeného v
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca poukázal na to, že v rámci konania 11C/23/2018 súd prvej inštancie
pri otázke možnosti nadobudnutia bytu do BSM (resp. do podielového spoluvlastníctva žalobcu), vo

vzťahu ku ktorému vlastnícke právo vzniklo tzv. transformáciou členských práv člena bytového družstva,
vychádzal z právneho názoru reflektujúceho v tom čase ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“), v zmysle ktorej má právo na prevod družstevného
bytu do osobného vlastníctva výlučne osoba, ktorá je členom predmetného družstva (3Cdo/172/2012,
3Cdo/291/2006). Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzajúc z právneho názoru odkazujúceho na

ustálenú rozhodovaciu prax NS SR týkajúcu sa otázky nadobúdania vlastníckeho práva k družstevnému
bytu na základe tzv. transformácie družstevných práv člena družstva bolo potvrdené odvolacím súdom.

8. Uviedol, že následne po právoplatnom skončení konania 11C/23/2018 došlo k zásadnej zmene
ustálenej rozhodovacej praxe NS SR a prelomeniu právneho názoru o možnosti nadobudnutia

družstevného bytu na základe tzv. transformácie členských práv bytového družstva výlučne do
vlastníctva osoby, ktorá je členom družstva, a to rozhodnutím NSSR zo dňa 27.10.2021 pod sp.zn.
2Cdo/7/2019, v zmysle ktorého sa NSSR ako dovolací súd zaoberal sporom s obdobným skutkovým
stavom, obdobným postavením účastníkov konania a prakticky totožným predmetom konania. V rámci
predmetného rozhodnutia NSSR vyslovil právny záver, v zmysle ktorého „len samotná skutočnosť, že

zákonnýnároknaprevodvlastníckehoprávakdružstevnémubytumallenjedenzmanželov(§28zákona
č. 182/1993 Z.z.) sama osebe nezakladá neplatnosť (inak perfektnej a bezvadnej) Zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k družstevnému bytu, ktorú podľa jej obsahu na strane nadobúdateľa uzavreli
obaja manželia a tým bez akýchkoľvek pochybností prejavili vôľu nadobudnúť bytovú nehnuteľnosťspoločne do BSM.“ V zmysle uvedeného bola prelomená ustálená rozhodovacia prax NS SR v otázke
nadobudnutia bytu do BSM tzv. transformáciu členských práv jedného z manželov ako člena bytového
družstva, z ktorej pri svojom rozhodovaní vychádzal, a o ktorý svoj právny názor opieral súd prvej

inštancie v rámci konania 11C/23/2018, o ktorého obnovu sa žalobca podanou žalobou usiluje.

9. Žalobca poukázal na to, že konaniu 11C/23/2018 predchádzalo konanie iniciované žalovanou vedené
pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 11C/286/2014, týkajúce sa určenia vlastníckeho práva k
bytu (ďalej len „konanie 11C/286/2014“). V rámci predmetného konania žalobkyňa (v tomto konaní

žalovaná) žiadala o určenie, že zmluvou o prevode vlastníckeho práva k bytu nedošlo k prevodu
vlastníctva do BSM, ale došlo k tzv. transformácii družstevných práv žalovanej ako členky družstva,
v dôsledku čoho vlastnícke právo k bytu prináleží výlučne jej. Okresný súd Poprad následne vo veci
právoplatne rozhodol, pričom určil, že predmetnou zmluvou nedošlo k nadobudnutiu bytu do BSM a
vlastníčkou bytu je žalovaná. Pri rozhodovaní vychádzal Okresný súd Poprad najmä z v tom čase
ustálenej rozhodovacej praxe NS SR. Predmetné konanie bolo právoplatne skončené dňa 09.04.2018,

pričom medzi právoplatným skončením konania 11C/286/2014 a vynesením rozhodnutia NS SR pod
sp.zn. 2Cdo/7/2019 zo dňa 27.10.2021 meniaceho ustálenú rozhodovaciu prax ubehli viac než tri roky.

10. Uviedol, že nakoľko došlo k prelomeniu ustálenej rozhodovacej praxe NS SR týkajúcej sa otázky
možnosti nadobudnutia bytu do BSM pri tzv. transformácii členských práv člena bytového družstva,

v zmysle ktorej bolo žalobcovi bránené domôcť sa svojho vlastníckeho práva k bytu v predošlých
konaniach, podal v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt žalobu o obnovu konania 11C/23/2018,
poukazujúc pri tom na nemožnosť obnovy konania 11C/286/2014 z dôvodu zmeškania objektívnej
lehoty pre podanie predmetnej žaloby v zmysle § 403 ods. 2 CSP. Nakoľko sa rozhodovanie v konaní
11C/23/2018 opieralo o už prekonanú rozhodovaciu prax NS SR, v zmysle ktorej nebolo žalobcovi

umožnené domôcť sa svojho vlastníckeho práva k bytu, má žalobca za to, že jeho žaloba bola podaná
dôvodne, riadne a včas.

11. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že tak subjektívna, ako aj objektívna lehota
na podanie žaloby o obnovu konania boli zachované, pričom jej nedôvodnosť opieral o skutočnosť, že

sa konanie 11C/23/2018 netýkalo otázky určenia vlastníckeho práva k bytu z titulu tzv. transformácie
členských práv členov bytového družstva, resp. že v konaní 11C/23/2018 žalobca požadoval určenie
vlastníckeho práva k bytu z titulu vydržania. Žalobca namietal, že mu procesné ustanovenia nášho
právneho poriadku neumožňovali podať žalobu na obnovu konania 11C/286/2014, a to z dôvodu
zmeškania objektívnej lehoty na jej podanie, ktorej zmeškanie avšak nezavinil a ani nemal ako zaviniť

s poukazom na časový okamih prelomenia ustálenej rozhodovacej praxe NS SR, a preto nemal inú
možnosť na uplatnenie si jeho hmotnoprávneho nároku (vlastníckeho práva k bytu) podporeného
prelomením ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ako podaním žaloby o obnovu
konania 11C/23/2018, v rámci ktorého sa rovnako riešila otázka tzv. transformácie členských práv
členov bytového družstva a nadobudnutia bytu do BSM (resp. po vyporiadaní BSM do podielového

spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej).

12. V zmysle uvedeného žalobca namietal príliš formalistický prístup súdu prvej inštancie, keď
takýmto spôsobom skutočne zamedzil žalobcovi v domáhaní sa svojho ústavou chráneného a
nepremlčateľného vlastníckeho práva k bytu, pričom takýmto postupom súdu fakticky dochádza k

porušeniu základných práv žalovaného chránených ústavou ako aj právne záväznými a ratifikovanými
medzinárodnými zmluvami. Žalobca je toho názoru, že mu nemožno dať za vinu zmeškanie objektívnej
lehoty pre podanie žaloby na obnovu konania 11C/286/2014 ako mimoriadneho opravného prostriedku
slúžiaceho na ozdravenie stavu právnej neistoty spôsobenému nekonzistentnosť, resp. zásadnou
zmenou rozhodovania NS SR, ktoré prakticky predstavovalo jediný dôvod pre určenie výlučného

vlastníckeho práva k bytu v prospech žalovanej.

13. V zmysle rozhodnutia NSSR pod sp.zn. 2Cdo/7/2019 predmetný byt na základe uvedeného spôsobu
prevodu jeho vlastníctva patrí, resp. mal patriť do BSM žalobcu a žalovanej, pričom sa o jeho osude
malo riadne rozhodnúť v zmysle príslušných ustanovení upravujúcich spôsob vyporiadania BSM po

ich rozvode. Nakoľko k danému nedošlo, je žalobca ku dnešnému dňu ukrátený o jemu zo zákona
prináležiaci polovičný podiel na hodnote predmetného bytu, čím de facto došlo k bezdôvodnému a
nezákonnému zapretiu jemu prináležiaceho a ústavou garantovaného vlastníckeho práva, ako aj k
nezákonnému (resp. bezdôvodnému) obohateniu sa žalovanej o hodnotu žalobcovho podielu k bytu.14. Podľa žalobcu ak súd považuje obnovu konania 11C/286/2014 za jedinú potenciálnu možnosť,
akou sa žalobca mohol s poukazom na vyššie uvedené domôcť jeho vlastníckeho práva, tak potom

je namieste uviesť, že právny poriadok nepredvídal takýto ojedinelý skutkový stav veci, spočívajúci
v potrebe obnovy konania po uplynutí objektívnej lehoty na podanie žaloby o jeho obnovu z dôvodu
prelomenia rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, pričom primárnym dôvodom pre predošlé
rozhodnutie vo veci v neprospech žalobcu bola práve vtedy ustálená rozhodovacia prax NS SR. V
dôsledku uvedeného je možné celkom jednoznačne konštatovať existenciu medzery v práve majúcu

za príčinu vznik právnej neistoty a porušenie základných práv žalobcu chránených ústavou a princípmi,
na ktorých stojí náš právny poriadok, a to do tak zásadne nespravodlivého rozmeru, že je namieste
takýto stav veci považovať za nepriame odmietnutie spravodlivosti zo strany konajúceho súdu. Predsa v
zmysle základných princípov súkromného práva, ako aj Civilného sporového poriadku, má konajúci súd
v prípade naliehavej a ojedinele sa vyskytujúcej potreby priestor pre sudcovskú tvorbu práva v zmysle
použitia analógie legis či analógie iuris a to za účelom vyplnenia zjavne existujúcej medzery v práve

a zhojenia tak stavu vyskytujúcej sa právnej neistoty, ktorá bude do budúcna chrániť ďalšie fyzické či
právnické osoby pred tým, aby im nebola odmietnutá spravodlivosť a ústavná ochrana ich základných
práv len z dôvodu, že náš právny poriadok nepredvídal takýto ojedinelý skutkový stav veci.

15. Žalobca je toho názoru, že tento skutkový stav veci nebol spôsobený či inak zapríčinený jeho

konaním, a ani sa nemal ako vyhnúť situácii, v ktorej sa momentálne ocitol, nakoľko je len na úvahe
najvyšších súdnych autorít, aké limity budú určovať v rámci ich ustálenej rozhodovacej praxe, a keď
dôjde k momentu jej prelomenia za účelom poskytnutia spravodlivejšieho a tým pádom aj právne
istejšieho rozhodnutia, nemôže byť takáto skutočnosť z dôvodu jej časového výskytu považovaná
za prekážku brániacu žalobcovi domáhania sa jemu prináležiaceho a očividne existujúceho práva

(v tomto prípade práva vlastniť majetok). Žalobca zdôrazňuje, že v danom prípade tvoria prekážku
procesné ustanovenia (resp. ich absencia vo vzťahu ku skutkovému stavu prejednávanej veci) týkajúce
sa lehoty na podanie žaloby o obnovu konania v zmysle § 403 a §404 CSP. Žalobca sa na základe
absencie procesných ustanovení ocitol v situácii, kedy mu zo zákona vyplýva konkrétny hmotnoprávny
nárok (vlastnícke právo k bytu) podporený rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít v zmysle

rozhodnutia NS SR pod sp.zn. 2Cdo/7/2019, ktoré stanovilo nový ustálený smer rozhodovania o
predmetnej právnej otázke aj v ďalších konaniach (viď napr. rozhodnutie NS SR zo dňa 26.06.2024 pod
sp.zn. 4Cdo/17/2024), a žalobcovi aj napriek danému náš právny poriadok neposkytuje cestu zhojenia
tejto právnej neistoty a napravenia tak evidentne vyskytujúcej sa nespravodlivosti.

16. Žalobca je s poukazom na uvedené skutočnosti názoru, že v rámci konania 11C/23/2018, o
ktorého obnovu sa podanou žalobou usiluje, je možné a vecne odôvodnené znovu prejednať určenie
vlastníckeho práva k bytu, nakoľko samotný súd prvej inštancie konajúci v konaní 11C/23/2018 svoje
rozhodnutie opieral o vtedy aktuálnu ustálenú rozhodovaciu prax NS SR, pričom v samotnom bode 10.
odôvodnenia rozsudku zo dňa 23.07.2020 pod sp.zn. 11C/23/2018-113 citoval závery NS SR uvedené v

rozhodnutí NS SR pod sp.zn. 3Cdo/291/2006, ktoré sú ku dnešnému dňu v zmysle prelomenia ustálenej
rozhodovacej praxe NS SR obsolétne, pričom o tejto otázke by aktuálne bolo rozhodnuté v prospech
žalobcu, čo súd prvej inštancie nepriamo potvrdil v bode 26. odôvodnenia rozhodnutia.

17. Žalobca na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov žiadal odvolací súd, aby napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. K odvolaniu podala vyjadrenie žalovaná. Uviedla, že dôvod prezentovaný žalobcom podľa názoru
súdu nie je dôvodom pre obnovu konania sp.zn. 11C/23/2018, keď v konaní sp.zn. 11C/23/2018
sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva titulom vydržania. Rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, na ktoré sa žalobca odvoláva, riešili otázku možnosti manželov nadobudnúť
družstevný byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
bol výlučným členom bytového družstva len jeden z manželov. Tieto okolnosti boli predmetom konania
sp.zn. 11C/286/2014, v ktorom sa žalobca domáhal vlastníckeho práva k bytu titulom zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k družstevnému bytu. Žalobca sa však svojim návrhom nedomáhal povolenia obnovy

konania sp.zn. 11C/286/2024 a to účelovo, pretože vzhľadom na právoplatnosť rozsudku vo veci sp.zn.
11C/286/2024dňa09.04.2018bybolažalobaoobnovukonaniapodanápouplynutítrojročnejobjektívnej
doby a nejde o dôvod podľa § 404 Civilného sporového poriadku, kedy by bolo možné žalobu o
obnovu konania podať po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutia Najvyššieho súduSlovenskej republiky, na ktoré žalobca poukázal, nemôžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci
sp.zn. 11C/23/2018, v ktorom sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva titulom vydržania. Podľa
judikátu R 2/1983 dôvodom na povolenie obnovy konania môže byť neskoršie rozhodnutie príslušného

orgánu, ale iba v prípade rozhodnutia súvisiaceho so skutkovým stavom konania, v ktorom je toto
rozhodnutie spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

19. Žalovaná vo svojom vyjadrení namietala nedodržanie subjektívnej lehoty ustanovenej v § 403 ods.
1 CSP. Podľa § 403 ods. 1 CSP a 404 CSP plynutie subjektívnej lehoty sa neviaže na moment, kedy

sa žalobca dozvedel, ale na moment, kedy sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania Žalovaný sa
mohol dozvedieť o rozhodnutí NS SR, sp.zn. 2Cdo/7/2019 už v októbri 2021 pričom svoj návrh podal
až 25.04.2024. Lehoty na podanie žaloby na obnovu konania sú lehotami zákonnými, čo znamená,
že ich nemožno ani dohodou strán, ba dokonca ani rozhodnutím súdu ani predĺžiť, ani skrátiť. A už
vôbec nie predĺžiť čestným prehlásením právneho zástupcu navrhovateľa. Podľa § 405 CSP odpustenie
zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu nie je prípustné.

20. Pokiaľ ide o rozhodovanie o dvoch samostatných veciach, žalovaná poukázala na Komentár k
Civilnému sporovému poriadku – Obnova konania, autori: doc. JUDr. Katarína Ševcová, PhD., dátum
publikácie: 10.2.2021: „Žalobu na obnovu konania zaraďujeme medzi mimoriadne opravné prostriedky,
teda použiteľné voči rozhodnutiu už právoplatnému, ktoré vykazuje atribút zásadnej záväznosti a

nezmeniteľnosti. Žaloba na obnovu konania je prípustná len voči rozhodnutiam, ktorými bolo konanie
ukončené a ktorými bolo súčasne rozhodnuté vo veci samej. Takýto zásah možno pripustiť skutočne
len vo výnimočných prípadoch.“ V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ v konaní
11C/23/2018 a ani v konaní 11C/286/2014 nevyužil inštitút dovolania.

21. Poukázala tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/116/2022 zo dňa 29.06.2023, bod
16.: „Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/98/2011, publikovanom v časopise
Zo súdnej praxe č. 2/2017 vo vzťahu k obnove konania uviedol, že: „Obnova konania je mimoriadny
opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci,
v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu

konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo
nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a
charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého
návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa
§ 228 ods. 1 OSP (pozri rozhodnutie NS SR publ. v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000)“. Aj

keď uvedené rozhodnutie rieši prípustnosť obnovy konania podľa právnej úpravy Občianskeho súdneho
poriadku, tento záver je plne aplikovateľný aj za účinnosti Civilného sporového poriadku.“

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná považuje predmetné odvolanie žalobcu za zmätočné,
chaotické, zavádzajúce a právne irelevantné, rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a zákonný

a preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a odvolanie
žalobcu v celom rozsahu.

23. V odvolacej replike žalobca vo vzťahu k námietkam žalovanej, v zmysle ktorých podľa názoru
žalovanej nemožno obnoviť konanie pod sp.zn. 11C/23/2018 z dôvodu, že v danom konaní sa žalobca

domáhal určenia vlastníckeho práva k spornému bytu z titulu vydržania, uviedol, že ich považuje za
zhodné s dôvodom, pre ktorý bola žalobcom podaná žaloba o obnovu konania súdom prvej inštancie
zamietnutá, a žalovanú vo vzťahu k uvedenej námietke odkazuje na argumentácii žalobcu uvedenú v
jeho odvolaní zo dňa 06.03.2025 proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

24. Vo vzťahu k námietke žalovanej, spočívajúcej v poukázaní na to, že žalobca nevyužil v rámci
konania pod sp.zn. 11C/23/2018 ani konania pod sp.zn. 11C/286/2014 inštitút dovolania ako mimoriadny
opravný prostriedok, žalobca uviedol, že v čase, kedy bolo v rámci jednotlivých konaní možné podať
dovolanie ešte nedošlo k prelomeniu vtedy ustálenej rozhodovacej praxe, na ktorej stáli rozhodnutia
súdov v predmetných konaniach a ktorá predstavovala prakticky jediný dôvod pre rozhodnutie v

neprospech žalobcu. S poukazom na časové intervaly sprevádzajúce dané konania a prelomenie
ustálenej rozhodovacej praxe tak nebolo možné podať voči rozhodnutiam v predmetných konaniach
dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, nakoľko k zmene rozhodovacej praxe došlo až dňa27.10.2021, a vo vzťahu k rozhodnutiam v predmetných konaniach žalobca nepovažoval existenciu
iných dovolacích dôvodov za v tom čase danú.

25. V odvolacej duplike žalovaná opätovne zdôraznila, že dôvod prezentovaný žalobcom o nejakom
„zásadnom prelomení judikatúry“ nie je dôvodom pre obnovu konania sp.zn. 11C/23/2018, keď v konaní
sp.zn. 11C/23/2018 sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva titulom vydržania. Rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré sa žalobca odvoláva, riešili otázku možnosti manželov
nadobudnúť družstevný byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak v čase uzatvorenia kúpnej

zmluvy bol výlučným členom bytového družstva len jeden z manželov. Tieto okolnosti boli predmetom
konania sp.zn. 11C/286/2014, v ktorom sa žalobca domáhal vlastníckeho práva k bytu titulom zmluvy
o prevode vlastníckeho práva k družstevnému bytu. Žalobca sa však svojim návrhom nedomáhal
povolenia obnovy konania sp.zn. 11C/286/2014 a to účelovo, pretože vzhľadom na právoplatnosť
rozsudku vo veci sp.zn. 11C/286/2014 zo dňa 09.04.2018 by bola žaloba o obnovu konania podaná po
uplynutí trojročnej objektívnej doby a nejde o dôvod podľa § 404 Civilného sporového poriadku, kedy by

bolo možné žalobu o obnovu konania podať po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku.

26. Žalovaná poukázala tiež na Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 108/2012, str.6, zo dňa
25.04.2012, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Ani z pohľadu ústavného súdu nemožno judikatúru
súdov (aj keby malo ísť o ustálenú a konštantnú judikatúru) považovať za skutočnosť, na základe

ktorej by bolo možné požiadať o obnovu konania.“ Vecná nesprávnosť rozsudku nie je dôvodom
zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania (Najvyšší súd SR sp.zn. 3Cdo/98/2011, sp.zn.
5Cdo/116/2022). V tomto sa prejavuje podstata žaloby na obnovu konania, keď narušenie princípu
právnej istoty strán, ktorých vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím), pripustením
mimoriadneho opravného prostriedku musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti.

27. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie , ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

28. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
bola žaloba na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 11C/23/2018

zamietnutá a žalovanej nepriznaná náhrada trov konania.

29. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby na obnovu konania odôvodnil tým, že dôvod prezentovaný
žalobcom nie je dôvodom pre obnovu konania sp.zn. 11C/23/2018, keď rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, na ktoré žalobca poukázal, riešili otázku možnosti manželov nadobudnúť družstevný byt do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol výlučným členom
bytového družstva len jeden z manželov, a preto nemôžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci sp.zn.
11C/23/2018, v ktorom sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k bytu č. XX, v bytovom dome
súpisné číslo XXX, v k.ú. G. (ďalej ako ,,byt“), titulom vydržania.

30. Vychádzajúc z princípu viazanosti odvolacími dôvodmi, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmal len podľa obsahového vymedzenia žalobcom podaného odvolania a dospel k
záveru o vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania
sa na skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu

odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam a na potvrdenie správnosti uvádza nasledovne.

31. Žalobca podal odvolanie voči tomuto rozsudku z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri rozhodovaní
odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom

odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia
odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen
rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Odvolací súd prihliadol na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnomprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

32. Podľa § 397 písm. a) CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,
ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

33. Je potrebné z pohľadu odvolacieho súdu konštatovať, že pokiaľ ide o dôvod na obnovu konania
podľa § 397 písm. a/ CSP, musia byť naplnené kumulatívne tieto podmienky. Prvou je, že skutočnosti,
rozhodnutia a dôkazy nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle §
400 CSP bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo
striktne procesného hľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného
konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť.

Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Aby bola obnova
konania prípustná, musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného
konania, v zmysle judikatúry do vyhlásenia rozsudku. Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude
dôvodom obnovy konania, pôjde o dve skupiny rozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré strana
bez svojej procesnej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali, a

jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad
predstavuje neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak.
Ak súd prejudiciálne posúdi otázku, o ktorej nemôže sám rozhodovať, a po právoplatnom skončení
tohto konania orgán, do ktorého právomoci prejudiciálna otázka patrí, túto otázku posúdi odchylne,
pôjde o typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. a/ CSP. Oproti pôvodnej právnej

úprave v Občianskom súdnom poriadku [§ 228 ods. 1 písm. a/ OSP], zákonodarca spresnil, že
dôvodom obnovy konania sú len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a
predmetu pôvodného konania. To len podčiarkuje celkovú koncepciu účinkov rozhodnutí podľa CSP
inter partes. Skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. S touto podmienkou súvisí aj ďalšia podmienka prípustnosti žaloby

na obnovu konania, a to, že stranou oprávnenou podať žalobu na obnovu konania je len strana,
v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Preukázanie potenciálne priaznivejšieho
rozhodnutia vo veci je procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania. V žiadnom prípade však
povolenie obnovy konania neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v novom obnovenom konaní, čo
znamená, že ak súd aj obnovu konania povolí na základe pravdepodobne priaznivejšieho rozhodnutia

vo veci, výsledky konkrétneho konania môžu tento pôvodný procesný predpoklad vyvrátiť a súd nemusí
vyhovieťsamotnémužalobnémunávrhupopovoleníobnovykonania.(ŠTEVČEK,Marek.§397[Dôvody
obnovy konania]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa,
BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck,
2022, s. 1499.).

34. Po vyhodnotení odvolacích námietok žalobcu odvolací súd konštatuje, že nezaznamenal žiadne
pochybenie v právnom posúdení žalobcom uplatneného nároku súdom prvej inštancie, ktorý
vyhodnotením jednotlivých dôkazov samostatne aj vo vzájomných súvislostiach dospel k správnemu
právnemu záveru, že nie sú dané dôvody pre obnovu konania vedeného na Okresnom súde Poprad

pod sp.zn. 11C/23/2018 podľa § 397 CSP.

35. V konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad pod sp.zn. 11C/286/2014 podala žalobkyňa
(v tomto konaní žalovaná) žalobu o určenie vlastníckeho práva k bytu, titulom zmluvy o prevode
vlastníctvadružstevnéhobytuzodňa08.10.1998.OkresnýsúdPopradrozsudkomč.k.11C/286/2014-92

zo dňa 09.03.2017 vyhovel žalobe v časti o určenie výlučného vlastníctva k bytu, keď v rámci otázky
možnosti nadobudnutia bytu do BSM (resp. do podielového spoluvlastníctva žalobcu), vo vzťahu ku
ktorému vlastnícke právo vzniklo tzv. transformáciou členských práv člena bytového družstva, vychádzal
z právneho názoru, v zmysle ktorej má právo na prevod družstevného bytu do osobného vlastníctva
výlučne osoba, ktorá je členom predmetného družstva. Krajský súd v Prešove tento rozsudok okresného

súdu rozsudkom č.k. 21Co/77/2017-125 zo dňa 20.02.2018 potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 09.04.2018.36. V konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad pod sp.zn. 11C/23/2018 podal žalobca žalobu,
o určenie vlastníckeho práva k bytu titulom vydržania, keď tvrdil, že povolením vkladu dňa 18.01.1999
oprávnene, nepretržite, dobromyseľne po dobu viac ako 10 rokov užíval spôsobilý predmet vydržania

s právnym následkom nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu. Z právoplatného rozsudku vydaného v
tejtoveci,č.k.11C/23/2018-113zodňa23.07.2020vyplýva,žeOkresnýsúdPopradzamietolžalobu,ato
hlavne z dôvodu, že nemal preukázanú dobromyseľnosť na strane žalobcu, keď nebolo preukázané, že
žalobca ako držiteľ bol presvedčený o tom, že mu vec patrí, nakoľko sám žalobca vedel o tom, že bývalá
manželka získala členské práva a to prevodom od matky, ako aj vedel o tom, čo sám uviedol, že nie je

členom družstva. Krajský súd v Prešove rozsudok okresného súdu rozsudkom č.k. 12Co/51/2020-137
zo dňa 22.04.2021 potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.05.2021.

37.Vychádzajúczuvedenýchsúdnychkonanísaodvolacísúdstotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,
že dôvod obnovy konania prezentovaný žalobcom nie je dôvodom pre obnovu konania vedeného
pod sp.zn. 11C/23/2018, keď v konaní sp.zn. 11C/23/2018 sa žalobca podanou žalobou domáhal

určenia vlastníckeho práva k bytu titulom vydržania a súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku
dobromyseľnosti na strane žalobcu. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré
sa žalobca odvoláva (2Cdo/7/2019 a 4Cdo/17/2024) riešili otázku možnosti manželov nadobudnúť
družstevný byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
bol výlučným členom bytového družstva len jeden z manželov. Táto právna otázka bola predmetom

konania sp. zn. 11C/286/2014, v ktorom sa žalobkyňa (v tomto spore žalovaná) domáhala určenia
vlastníckeho práva k bytu titulom zmluvy o prevode vlastníckeho práva k družstevnému bytu. Správne
tak konštatoval súd prvej inštancie, že predmetné rozhodnutia najvyššieho súdu nemôžu privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci sp.zn. 11C/23/2018, v ktorom sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho
práva titulom vydržania.

38. Pokiaľ je žalobca toho názoru, že procesné ustanovenia nášho právneho poriadku mu neumožňovali
podať žalobu na obnovu konania 11C/286/2014, a to z dôvodu zmeškania objektívnej lehoty na
jej podanie, ktorej zmeškanie nezavinil a ani nemal ako zaviniť s poukazom na časový okamih
prelomenia ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, čím došlo k nepriamemu odmietnutiu

spravodlivosti zo strany súdu, a preto je tu priestor pre sudcovskú tvorbu práva v zmysle použitia
analógie legis, či analógie iuris, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že obnova konania je v
civilnomsporovomkonanímimoriadnymopravnýmprostriedkom,ktorýjespôsobilývyvolaťzmenualebo
zrušenie právoplatného rozhodnutia a má povahu výnimky zo zásady záväznosti a nezmeniteľnosti
právoplatných rozhodnutí.

39. Obnova konania nie je všeobecne použiteľná a možno ju povoliť len vo výnimočných prípadoch.
Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna istota a stabilita
nastolené právoplatným rozhodnutím sú narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Nezmeniteľnosť
a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej istoty. Narušenie

princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím),
musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti – to platí o všetkých mimoriadnych opravných
prostriedkoch.Možnoniminapadnúťlenprávoplatnérozhodnutiesúduztaxatívnestanovenýchdôvodov
a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na
obnovukonania,takakotoposúdilajsúdprvejinštancievnapadnutomrozsudku,keďnemalpreukázaný

dôvod na obnovu konania a ku konaniu, ktorého predmetom posúdenia bola vec, ktorá prešla zmenou
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, návrh na obnovu nebol podaný v určenej lehote.
Prijatím záverov žalobcu pre povolenie obnovy konania v preskúmavanom prípade bez prihliadnutia
na vyššie uvedené zákonné dôvody by sa zásadným spôsobom narušila právna istota žalovanej ako
vlastníčky bytu na základe právoplatného rozsudku.

40. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiuargumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

41. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom

konaní nebol úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol plne úspešnej žalovanej
v rozsahu 100 %, ktorá podala vyjadrenie v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).