Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125205429
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125205429.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členov senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Mareka Anovčina v spore žalobcu: SMART
Wave s.r.o., IČO: 51 434 873, so sídlom Orechová 583/38, 919 27 Brestovany, zastúpený: Advokátska
kancelária LEGALION s.r.o., IČO: 55 070 396, so sídlom Plynárenská 1, 821 09 Bratislava-mestská časť
Ružinov, proti žalovaným: 1/ A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX A., A. C. D., E., E. F., G.,
2/ H. B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX A., A. C. D., E., E. F., G., 3/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX A., A. C. D., E., E. F., G., žalované zastúpené: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., advokátka so
sídlom Javorinská 13, 811 03 Bratislava-mestská časť Staré Mesto,
IČO: 42 129 532, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 14C/10/2025-16 zo dňa 14. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie podľa § 343, § 344, § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach
v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v katastrálnom území F. J., obec B. C., okres K. zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX ako rozostavaná stavba rodinného domu na pozemku C-KN parcela č. XXX/
XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 25 m2, C-KN parcela č. XXX/XXX - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 313 m2.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z
dôvodu, že na základe ústnej zmluvy medzi poručiteľom L. M. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
N. I. XXXX/XX, H. a žalobcom došlo
k uzatvoreniu ústnej objednávky na tzv. inteligentnú domácnosť pre rodinný dom. Zosnulý nestihol
zaplatiť všetky faktúry. Neuhradená zostala faktúra vo výške 16.394,81 Eur, ktorej predmetom boli
montážne služby a s tým súvisiaci materiál ako osvetlenie, luster do obývacej izby, bodové svietidlá, LED

osvetlenie domu, inteligentná elektroinštalácia Fibaro, ovládanie vykurovania, osvetlenia, žalúzií, garníž,
NIKO PURE vypínače a zásuvky. Žalobca pohľadávku prihlásil do dedičstva po zosnulom. Nehnuteľnosť
nadobudli do podielového spoluvlastníctva žalované ako dedičky, každá v podiele 1/3. Vzhľadom k tomu,
žezostranyžalovanýchnedošlokúhradepohľadávky,pohľadávkasmrťouporučiteľaprešlanažalované
v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia

z dôvodu obavy o zmarenie exekúcie a mal za to, že na jeho vydanie sú splnené všetky zákonom
stanovené predpoklady. Žalobca má voči dedičom poručiteľa neuhradenú peňažnú pohľadávku,žalované žijú v G. a z toho vyplýva dôvodná obava žalobcu z nevymáhateľnosti jeho pohľadávky voči
dedičom žijúcim mimo územia SR. Žalobca zistil, že na webovej stránke E. sú uvedené nehnuteľnosti
ponúkané na predaj, z čoho vyplýva, že žalované sa zbavujú majetku na území SR. K návrhu pripojil

uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11D/970/2022, faktúru č. 20220059, predžalobné výzvy v
anglickom jazyku a inzerát.

1.3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z právnej úpravy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že
pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti a pri ich zisťovaní nemusí

dodržať formálny postup, ktorý sa inak vyžaduje pri dokazovaní. Postačuje, ak sú aspoň osvedčené
základné skutočnosti potrebné na záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
a tiež dôvodnosť obavy, že bude ohrozená exekúcia. Úvaha o tom, či sú tieto predpoklady dané, je na
súde rozhodujúcom o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

1.4. Súd prvej inštancie návrh zamietol, pretože žalobca neosvedčil existenciu pohľadávky vo výške

16.394,81 Eur vo vzťahu k poručiteľovi. V dedičskom konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.
zn. 11D/970/2022 po poručiteľovi L. M. B., zomrelom XX.XX.XXXX, bola síce pohľadávka z faktúry č.
20220059 uplatnená ako pasívum, ale dedičkami nebola uznaná a nebola ani predmetom dedičskej
dohody. Okrem toho, na faktúre nebol poručiteľ uvedený ako jediný odberateľ dodaných komponentov,
ako ďalšia osoba tam bola uvedená F. N.. Je tak sporné v akej výške má žalobca pohľadávku voči

dedičkám poručiteľa. Návrh na zaplatenie uvedenej faktúry vo veci samej podaný nebol. Žalobca
ani nepreukázal, že nehnuteľnosť ponúkaná na predaj ním predloženým inzerátom je totožnou
nehnuteľnosťou zdedenou žalovanými. Ak by ňou aj bola, pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia treba zohľadňovať zásadu primeranosti
a proporcionality zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k výške pohľadávky. Je zreteľný

nepomer medzi navrhovaným zásahom do majetku žalovaných - domu a 2 zastavaných pozemkov
(predajná cena nehnuteľností v inzeráte je 550.000 Eur) a výškou dlhu voči žalobcovi s tým, že všetky
zdedené nehnuteľnosti po poručiteľovi L. M. B. evidované na LV č. XXXX v k. ú. B. C. boli pre účely
dedičského konania ocenené súdnym znalcom na sumu 520.830,85 Eur.

2.1. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2. Vo vzťahu k existencii pohľadávky uviedol, že osvedčením sa rozumie nie dôsledné preukázanie

skutočností, ale ich preukázanie s vysokou pravdepodobnosťou. Mal za to, že existenciu pohľadávky
preukázal s viac ako vysokou pravdepodobnosťou tým, že vystavil faktúru, odviedol DPH a žalované
pohľadávku nepopreli. Svoju pohľadávku riadne a včas prihlásil do dedičstva po zosnulom. Skutočnosť,
že pohľadávka nebola predmetom dedičskej dohody nespôsobuje jej zánik. Žalované ako dedičky po
zosnulom v dedičskom konaní nenamietali existenciu žalobcom uplatnenej pohľadávky. Dlh sa považuje

v zmysle § 198
ods.1CMPzasporný,akniektorýzdedičovpopieradlhzaradenýdosúpisumajetku,tedaaktvrdí,žedlh
vôbec neexistoval alebo že zanikol. Podľa uznesenia o dedičstve bola pohľadávka žalobcu zaradená do
súpisu majetku poručiteľa a do čistej hodnoty dedičstva, t. j. uvedené preukazuje existenciu pohľadávky
a jej nepopretie zo strany žalovaných.

2.3. K totožnosti nehnuteľnosti žalobca uviedol, že k návrhu priložil inzerát z portálu nehnuteľnosti.sk,
pričom totožnosť zdedenej nehnuteľnosti je zrejmá z vyznačenej lokality
v inzercii s porovnaním lokality podľa katastrálnej mapy.

2.4. Žalobca ďalej nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že vydanie sudcovského záložného práva

nie je proporcionálne. Výsledkom testu proporcionality je posúdenie primeranosti zásahu do práva
alebo slobôd voči cieľu, ktorý sa obmedzením sleduje. Posudzuje sa, či existuje iný nástroj ochrany
práva, ktorý by menej zasahoval do práv žalovaných. Žalobca v predmetnej veci nevidí inú možnosť
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov, inú možnosť ako zabezpečiť svoju pohľadávku v prípadnej
exekúcii. Využitie inštitútu neodkladného opatrenia prichádza do úvahy len v prípade, ak sledovaný účel

nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V súčasnosti neexistuje iné vhodné riešenie na
zabezpečenie pohľadávky žalobcu, vzhľadom k tomu, že žalované okrem nehnuteľností, na ktorých
žalobca navrhuje zriadiť sudcovské záložné právo, iný majetok na území Slovenska nevlastnia a iné
väzbysoSlovenskourepublikounemajú.Žalobcapoukázalnato,ženanehnuteľnostiachviaznuzáložnépráva banky H. I., O., ktorej pohľadávka podľa uznesenia o dedičstve, ku dňu jeho vydania, bola
spolu vo výške 351.730,62 Eur. Je zrejmé, že po výkone záložného práva banky a po uspokojení jej
pohľadávky už hodnota nehnuteľnosti nebude predstavovať inzerovanú sumu. Žalobcovo záložné právo

na nehnuteľnosti by bolo až v poradí tretím záložným právom po banke. Súd prvej inštancie opomenul
základný účel zriadenia sudcovského záložného práva, a to že sudcovské záložné právo sa zriaďuje
predovšetkým
z dôvodu, že existuje dôvodná obava z budúceho zmarenia exekúcie. Tento predpoklad, okrem iných,
je naplnený, pretože žalované sú občanmi G. a nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom návrhu sú jediným

ich majetkom nachádzajúcim sa na Slovensku.

2.5. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení uznesenia žiadnym spôsobom
nevysporiadal so základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré žalobca
jednotlivo v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zdôvodnil a uviedol akým spôsobom sú
naplnené.

2.6. S poukazom na § 198 ods. 1 CMP a § 470 OZ mal žalobca za to, že zo strany žalovaných nedošlo
k popretiu jeho pohľadávky. Rovnako skutočnosť, že pohľadávka nebola predmetom dedičskej dohody,
nemá za následok jej zánik, nakoľko nastáva zákonná fikcia zodpovednosti dedičov za poručiteľove dlhy
okamihom jeho smrti.

3.1. Žalované navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

3.2. Uviedli, že nehnuteľnosť je predaná a prevedená na tretie osoby, a to na M. M. a F. M., ktorí
nadobudli nehnuteľnosť kúpou podľa V-2560/2025, pričom priložili list vlastníctva. Predmetný návrh je

tak bezpredmetný. Plne sa stotožnili s odôvodnením súdu prvej inštancie s tým, že samotná pohľadávka
a jej existencia nie je dostatočne preukázaná, taktiež nie je splnená podmienka proporcionality zásahu
do práva žalovaných. Žalobca nepredložil žiadnu objednávku, nepreukázal ústnu objednávku, na ktorú
sa odvoláva, a rovnako nepredložil žiadny dodací list preukazujúci dodanie fakturovaného materiálu a
prác. Taktiež nepreukázal dohodnutú cenu prác a diela. Faktúra je vystavená aj na meno F. N., od ktorej

pohľadávku nevymáha, aj keď túto možnosť má. Argumentácia potreby zriadenia zabezpečovacieho
opatrenia z dôvodu, že žalované sú cudzími štátnymi príslušníkmi, neobstojí. Samotná cudzia štátna
príslušnosť účastníka alebo pobyt
v zahraničí nevytvára neodkladnú potrebu zabezpečenia pohľadávky. Existujú rôzne
medzinárodnoprávne inštitúty na vymáhanie pohľadávky v cudzine. Žalované tiež uviedli, že nikdy

neobdržali predžalobnú výzvu na úhradu, na ktorú sa žalobca odvoláva. Žalobca žalované vo veci
nekontaktoval. Žalobca podal aj návrh vo veci samej (Okresný súd Trenčín, sp. zn.: 28C/55/2025),
v rámci ktorého sa bude preukazovať existencia pohľadávky, ktorú žalované popierajú. Žaloba však
smeruje len voči žalovaným a nie aj voči F. N., ako druhej údajnej dlžníčke z faktúry.

4. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach

odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) pričom
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12.Zabezpečovacieopatreniejeinštitútomcivilnéhosporovéhoprocesu,ktorýmáposilniťistotuveriteľa,
že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť
výkonom záložného práva. Žalobca musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a
existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude
zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného

práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr
judikovaná, alebo už bola judikovaná tak, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo
neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd na návrh môže zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho
záložného práva a v prípade plurality záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie
podľa dňa jeho vzniku. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením

nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich
zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver
o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej
exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku žalobca musí osvedčiť i to, že bez nariadenia

opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená. Dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon
rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by
bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty

jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd
vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho
práv a právom chránených záujmov (zásada primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa
má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov

do majetkových práv dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje
záložné právo. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Základnými
predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú : a) návrh na jeho nariadenie; b) spôsobilý
predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; c) okolnosť, že
zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú

pohľadávku;
d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

13. Jedným z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je okolnosť, že ním bude
zabezpečená peňažná pohľadávka, ktorej existenciu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia

osvedčiť. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tvrdil, že jeho nárok vyplýva
z ústnej objednávky na tzv. inteligentnú domácnosť pre rodinný dom medzi poručiteľom a žalobcom
s tým, že poručiteľ neuhradil faktúru vo výške 16.394,81 Eur, ktorej predmetom boli materiál a
inštalácia osvetlenia, luster do obývacej izby, bodové svietidlá, LED osvetlenie domu, inteligentná
elektroinštalácia Fibaro, ovládanie vykurovania, osvetlenia, žalúzií, garníž, NIKO PURE vypínače

a zásuvky. V prejednávanej veci možno v zhode
s názorom súdu prvej inštancie konštatovať, že žalobca vo vzťahu k žalovaným existenciu peňažnej
pohľadávky neosvedčil. Žalobca na osvedčenie svojej pohľadávky spolu s návrhom predložil jedinú
faktúru na sumu 16.394,81 Eur. V predmetnej faktúre sú uvedené dve osoby ako odberatelia, okremporučiteľa tiež F. N.. Žalobca tak neosvedčil výšku svojej pohľadávky voči dedičom poručiteľa. Žalobca
neosvedčil ani ústnu dohodu s poručiteľom, nepredložil žiadne dôkazy o kúpe a dodaní materiálu
poručiteľovi, o realizovaných stavebných zásahoch pre poručiteľa, v čase vydania uznesenia súdom

prvej inštancie nebol podaný návrh vo veci samej.

14. Súd prvej inštancie zo žalobcom tvrdených skutočností a predložených listín správne vyhodnotil,
že žalobca neosvedčil ani existenciu reálnej obavy, že prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu bude
konanímžalovanýchohrozená,keďnepreukázal,ženehnuteľnosťponúkanánapredajnímpredloženým

inzerátom je totožnou nehnuteľnosťou zdedenou žalovanými. Rovnako však ani zo samotného inzerátu
by nebolo možné prijať záver, že žalované sa zbavujú svojho majetku s tým, že nemajú záujem splniť
prípadný dlh. V prípade, ak by došlo k prevodu nehnuteľností kúpnou zmluvou za zodpovedajúcu cenu,
uvedený prevod by bez ďalšieho nemohol byť hodnotený ako právny úkon, ktorým sa žalované zbavujú
svojho majetku, alebo znižujú jeho hodnotu v snahe ohroziť exekúciu pohľadávky žalobcu.

15.Zabezpečovacieopatreniemožnozriadiťlenvrozsahupotrebnomnanaplneniejehoúčelu,nemožno
ho zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného na výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda
v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené
zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti, teda medzi zásahom do majetkových
pomerov dlžníka a pohľadávkou, na zabezpečenie ktorej má súd zriadiť záložné právo, nesmie vzniknúť

zjavný nepomer. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaných v hodnote
viacako500.000Eurnazabezpečeniepohľadávkyžalobcuvovýške16.394,81Eurjevzjavnomrozpore
so zásadou primeranosti.

16. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v čase podania návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia boli vlastníčkami dotknutých nehnuteľností žalované, avšak v priebehu
konania došlo k prevodu predmetných nehnuteľností na tretie osoby, a teda žalované už ich vlastníčkami
nie sú. Spôsobilým predmetom záložného práva na účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je
taký predmet, ktorého vlastníkom je dlžník, voči ktorému má navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia

pohľadávku, ktorú žiada týmto procesným inštitútom zabezpečiť. Zmenou vlastníctva nehnuteľností tak
stratilo žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie svoj význam. Vzhľadom na uvedené, aj táto
skutočnosťbymalazanásledokzamietnutienávrhužalobcunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.

17. Pokiaľ žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že uznesenie súdu prvej

inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nedostatočne odôvodnené,
odvolací súd v danom prípade konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia je dostatočne
zrejmé, čoho sa žalobca domáhal, čo súd prvej inštancie zohľadnil, akými úvahami sa riadil, ktoré
ustanovenia aplikoval, k akým záverom dospel
a z akých dôvodov návrh zamietol.

18. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. novembra 2011, sp.
zn. 6Cdo/145/2011).

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,
§ 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným proti žalobcovi odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule
(§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).