Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825202298
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3825202298.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu Claims Collection, s.r.o., so
sídlom Žilina, Národná 16A, IČO 51 875 101, právne zastúpený Mgr. Michalom Zemanom, advokátom,
Advokátska kancelária Zárecký Zeman, Bratislava, Medená 18, IČO 42 137 730, proti žalovanému A. B.,
bytom C., D. XXX/XX, zastúpený AKNP LEGAL s. r. o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Partizánske,

Moyzesova 471/1, IČO 57 187 894, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 14C/30/2025-66 zo dňa 5. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo v prospech žalobcu
naspoluvlastníckypodielžalovanéhovovýške1nanehnuteľnostiach,nachádzajúcichsavkatastrálnom
územíE.,obecE.,okresF.,zapísanýchnalistevlastníctvačísloXXXX,vkatastrinehnuteľnostívedenom
OkresnýmúradomPrievidza,katastrálnyodbor,ato:pozemokparcelyregistra„C“číslo1464/1ovýmere
199 m2, druh pozemku: záhrada; pozemok parcely registra „C“ č. 1464/2 o výmere 464 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely registra „C“ číslo 1464/3 o výmere 268 m2,

druh pozemku: záhrada; pozemok parcely registra „C“ číslo 1464/4 o výmere 172 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely registra „C“ číslo 1464/8 o výmere 174 m2, druh
pozemku: záhrada a stavba so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku parcely registra „C“ číslo
1464/4, popis stavby: rodinný dom, a to za účelom zabezpečenia pohľadávok (vrátane príslušenstva)
žalobcu voči žalovanému vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalovaným ako dlžníkom
a G. A. bytom H. XXX, XXX XX H. ako veriteľom dňa 25.05.2023, v znení jej dodatku zo dňa 11.03.2023,

ktoré boli postúpené na žalobcu. Žalobcovi uložil povinnosť podať voči žalovanému žalobu na zaplatenie
pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy o úvere zo dňa 25.05.2023 v znení jej dodatku zo dňa 11.03.2023,
a to do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi 100 % trov konania. Vec právne posúdil podľa ust. § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a § 344
CSP. Uviedol, že po oboznámení sa so žalobou (správne s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia) a pripojenými listinami skutkové tvrdenia žalobcu považoval za osvedčené, nakoľko tieto

zodpovedajú obsahu listín, ktoré žalobca pripojil. Z nich vyplynula existencia zmluvy o úvere, uzavretá
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na sumu 60.000 eur a zriadenie záložného práva k
bytu vo vlastníctve žalovaného, ktorý bol žalobcom realizovaný, keďže žalovaný úver riadne nesplácal.
Pri predaji zálohu na dražbe bol záloh vydražený za cenu 58.000 eur. Pohľadávka žalobcu je však vyššia
ako táto suma, keďže okrem istiny úveru, ktorá aj sama presahuje sumu, za ktorú bol záloh vydražený,
pozostáva pohľadávka žalobcu ešte aj z príslušenstva, ktoré tvorí úrok z úveru a úrok z omeškania.

Uviedol, že žalobca mieni sumu svojej pohľadávky presne špecifikovať a túto si uplatniť na súde. Jej
existenciu mal súd za osvedčenú vzhľadom na obsah listín, ktoré žalobca pripojil k návrhu. Uviedol,že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného a vyplývajúca z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E. tvorí
spôsobilý predmet záložného práva. Uvedená nehnuteľnosť je už aj v súčasnosti zaťažená záložným
právom iného veriteľa - banky a táto banka začala výkon záložného práva dňa 14.10.2024. Podľa názoru

súdu, obava žalobcu, že by vymáhanie jeho pohľadávky mohlo byť zmarené konaním žalovaného, ktorý
svoje záväzky neuhrádza, je dôvodná. Konaním žalovaného by sa jeho majetok mohol zmenšiť natoľko,
žepohľadávku,ktorúvočinemužalobcamá,nebudevbudúcnostimožnévymôcť.Zuvedenýchdôvodov
podaný návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia považoval za dôvodný.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej odvolacej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zastavil. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP. V podanom
odvolaní uviedol, že žalobca opomenul skutočnosti, ktoré predchádzali samotnému podaniu žaloby
o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a záložnej zmluvy, v súčasnosti vedené na Okresnom súde
Žilina pod sp. zn. 46C/23/2025. Poukázal na to, že mu dňa 03.06.2024 bolo doručené oznámenie

o postúpení pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa - pána G. A., ktorý úkon bol pre žalovaného
prekvapivý, keďže podľa ústnej dohody mal žalovaný k dispozícii čas na vysporiadanie svojich záväzkov.
Na uvedené nadväzovalo doručenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo strany postupníka
(v tomto konaní ako žalobcu). V dobrej viere, že vec možno vyriešiť mimosúdnou cestou, žalovaný dňa
10.07.2024 žalobcovi adresoval návrh na mimosúdne riešenie sporu, na ktorý žalobca nereagoval, a

ktorý návrh pripojil k podanému odvolaniu. Zastáva názor, že samotná zmluva o úvere, rovnako ako
aj záložná zmluva, sú neplatné, a to s prihliadnutím na výšku úroku a iné skutočnosti bližšie uvedené
v žalobe. Poukázal na to, že pokiaľ žalovaný využíva zákonné prostriedky obrany, ako je podanie
určovacej žaloby, pripomienky k návrhu na výkon záložného práva alebo návrh na mimosúdne riešenie,
ide o legitímne a zákonom predpokladané formy správania, čo nemôže byť vykladané ako účelová

obštrukcialenpreto,žejevrozporesozáujmomprotistrany.Účelovovykonštruovanéazaloženévýlučne
na subjektívne zaujatom názore žalobcu, je jeho tvrdenie o nezáujme a neschopnosti žalovaného
splácať svoje záväzky. Naopak, žalovaný v priebehu právneho vzťahu viackrát aktívne kontaktoval
žalobcu i pôvodného veriteľa a inicioval rokovania o mimosúdnom riešení sporu. Záujem o riešenie
sporu pokojnou cestou a plnení svojich záväzkov preukazuje aj existencia riadne uzavretej dohody o

uznaní dlhu a dohody o spôsobe jeho úhrady s iným veriteľom - F. I. J., ktorú žalovaný plnil riadne a
bez meškania. K tvrdeniu žalobcu, že záložný veriteľ - F. I. J., K. už začal výkon záložného práva k
predmetnej nehnuteľnosti, uviedol, že žalovaný má so záložným veriteľom riadne uzatvorenú dohodu o
splátkovom kalendári, ktorú dodržiava a v dôsledku tejto dohody a aktívneho plnenia záväzkov zo strany
žalovaného neexistuje žiadna reálna hrozba, že by záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva.

Poprel, že by bránil výkonu záložného práva. nepodnikal žiadne právne úkony s úmyslom ho mariť alebo
sťažovať. Zastáva názor, že k samotnej dražbe bytu ani nemalo dôjsť, keďže pred jej konaním bolo zo
strany súdu nariadené neodkladné opatrenie vo veci sp. zn. 46C/2/2025. Uviedol, že je zarážajúce, že
predmetná nehnuteľnosť bola vydražená a následne odkúpená spoločníkom záložného veriteľa pánom
G. A. L., čím sa spoločník žalobcu dostal do privilegovaného postavenia. K žalobe o neplatnosti zmluvy

oúvere,rovnakoakozáložnejzmluvy,oktorejsavediekonaniepredOkresnýmsúdomŽilina,uviedol,že
v prípade preukázania neplatnosti by sa žalobca ako postupník nemohol dostať do postavenia nového
veriteľa a záložného veriteľa, a preto nemôže dôjsť ani k výkonu záložného práva. Uvedená skutočnosť
ostáva spornou, a to do času ukončenia predmetného súdneho konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolanie
žalovaného proti uzneseniu odmietol ako oneskorene podané, resp. uznesenie v celom rozsahu potvrdil
a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázal na to,
že z elektronického spisu vyplynulo, že súd začal uznesenie žalovanému doručovať dňa 05.06.2025,
išlo o doručovanie spôsobom podľa § 31a ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe

výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-
Governmente) v znení neskorších predpisov. Uvedenú zásielku si žalovaný v odbernej lehote neprevzal,
preto s poukazom na § 31a ods. 10 zákona o e-Governmente a § 111 ods. 1 CSP bolo uznesenie
žalovanému doručené dňa 02.07.2025, keďže správa nebola listinne doručená z dôvodu, že adresát
si zásielku neprevzal v odbernej lehote, v dôsledku čoho lehota na podanie odvolania uplynula dňom

17.07.2025. Žalovaný podal odvolanie až dňa 24.07.2025, t. j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania.
Vo vyjadrení zdôraznil, že uvedené doručenie sa uskutočnilo na adrese M. XXX/X, C., ktorá predstavuje
trvalý pobyt žalovaného, ktorú žalovaný potvrdzuje v plnomocenstve, ktorú udelil svojmu zástupcovi a
zároveň túto skutočnosť tiež deklaroval dňa 24.04.2025 pri vykonaní dražby nehnuteľnosti, vo vzťahu kuktorej vykonával záložné právo žalobca. Išlo teda o adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP. K odvolacím
námietkam uviedol, že žalobca svoje tvrdenie podoprel množstvom písomných dôkazov, z ktorých
vyplývajú ním tvrdené skutočnosti a poukázal tiež na obštrukčné podanie žaloby o určenie neplatnosti

zmluvy o úvere a záložnej zmluvy, kde poukázal na to, že ide o neprípustnú žalobu, ako aj na to, že
žalovaný klamal o tom, že mu nebola poskytnutá druhá časť úveru. Uviedol, že žalovaný svoje viaceré
tvrdenia nijako nedokazuje, ale priam si ich vymýšľa. Vo vyjadrení podrobne analyzoval okolnosti, za
ktorých realizoval výkon záložného práva, a to aj s ohľadom na tvrdenie žalovaného o tom, že považoval
zmluvu o úvere a záložnú zmluvu za neplatné. Poukázal na to, že od podania návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia a od vydania uznesenia o jeho nariadení nastali nové skutočnosti, ktoré
ešte viac posilňujú dôvodnosť a nevyhnutnosť zriadeného záložného práva v prospech žalobcu. Nakoľko
voči žalovanému boli začaté dve exekučné konania, čo výrazne prehlbuje existujúcu finančnú nestabilitu
žalovaného a riziko zmarenia budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu. Nakoľko žalovaný sa stal povinným
aj v ďalších dvoch exekúciách, významne sa zvyšuje riziko, že prípadná budúca exekúcia pohľadávky
žalobcu bude zmarená.

4. V ďalšom písomnom vyjadrení žalobca doplnil svoje vyjadrenie o skutočnosti týkajúce sa podvodného
konania žalovaného vo vzťahu k jeho pokusu o zmarenie dobrovoľnej dražby, prostredníctvom ktorej
žalobca vykonával zmluvné záložné právo. Poukázal na to, že voči žalovanému bola začatá ďalšia
exekúcia, vedená Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 8Ek/2226/2025. Zároveň poukázal
na skutočnosť, že na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného bolo medzičasom zapísané exekučné

záložné právo na základe poverenia udeleného súdnou exekútorkou Mgr. Klaudiou Dzurikovou
Boorovou (č. Z 3818/2025 - VZ 225/2025) s tým, že nová ťarcha ďalej znižuje hodnotu nehnuteľnosti
žalovaného a zvyšuje riziko, že v budúcnosti nebude možné uspokojiť pohľadávku žalobcu.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu a k doplneniu jeho vyjadrenia zotrval na svojej

doterajšej argumentácii uvedenej v podanom odvolaní. K oneskorene podanému odvolaniu uviedol,
že podstatným v danej veci je, že súd zasielal uznesenie opakovane, keď pri prvom doručení nebol
žalovanému doručený návrh žalobcu, ani jeho prílohy, čo objektívne znemožňovalo žalovanému uplatniť
efektívnu procesnú obranu. Až druhým doručením mal žalovaný k dispozícii celý spisový materiál, na
základe ktorých mohol riadne formulovať odvolacie dôvody. Uviedol, že pokiaľ sa náhodou žalovaný

dostal do finančnej tiesne v čase trvania tohto súdneho konania, mal vždy záujem svoje dlhy splatiť
a nájsť riešenie vzniknutej situácie. Svedčí o tom aj uzavretie dohody o uznaní dlhu žalovaného s F.
I. J., K. zo dňa 07.02.2005, ktorú riadne plní. Vyslovil názor, že žalobca neosvedčil žiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by svedčili o úmyselnom marení budúcej exekúcie zo strany žalovaného. Všeobecné
úvahy o finančnej situácii dlžníka zo strany žalobcu nie sú dostatočné pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia.

6. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a doplnil, že vo vzťahu k lehote
na podanie odvolania je v zmysle § 362 ods. 1 CSP významné doručenie rozhodnutia, nie doručenie
iných dokumentov (návrhu, príloh a podobne). Uviedol, že žalovanému nič nebránilo v lehote od (prvého)

doručenia uznesenia podať odvolanie a následne, odvolacie dôvody po lehote na podanie odvolania
doplniť. Vo vyjadrení doplnil aj svoje stanovisko vo vzťahu k nájomnej zmluve uzavretej s pani I..

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
8. V preskúmavanej veci podal odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo zriadené záložné právo,
žalovaný.Žalobcavosvojomvyjadrenínamietal,žeodvolaniebolopodanépouplynutílehotynapodanie
odvolania, preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol podľa § 386 písm. a) CSP,
nakoľko bolo podané oneskorene. S uvedeným názorom žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje.

9. Podľa § 362 ods. 1 prvá veta CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.

10. Doručovanie písomností upravuje Civilný sporový poriadok všeobecne v ust. § 105 až § 116.

Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhupobytu cudzinca. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že fyzickej osobe sa spravidla doručuje
na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia proti
žalovanému, pričom adresu žalovaného uviedol M. XXX/X, C.. Na uvedenú adresu súd prvej inštancie
doručoval uznesenie. Z informácie o doručovaní vyplýva, že správa nebola listinne doručená z dôvodu,
že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Zásielka bude do tridsiatich dní skartovaná. Podľa
úradného záznamu v spise súd následne zasielal návrh + prílohy + poučenie na adresu trvalého

bydliska. Súd prvej inštancie lustráciou v registri obyvateľov zistil, že žalovaný má od 04.12.2023
trvalý pobyt nahlásený na adrese D. XX, C., na ktorú adresu mu následne doručil uznesenie a ďalšie
písomnosti. Podľa informácií o doručovaní správa bola dňa 09.07.2025 listinne doručená, preto deň
nasledujúci začala plynúť žalovanému lehota na podanie odvolania. Pokiaľ odvolanie žalovaným bolo
doručené posledným dňom lehoty, ktorý pripadol na 24.07.2025, je odvolanie žalovaného podané včas.
Knámietkamžalobcuodvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,žejepotrebnésúhlasiťsargumentáciou

žalobcu, že žalovaný na viacerých relevantných písomnostiach, napríklad uznanie dlhu a dohoda o
spôsobe jeho úhrady z č.l. 73 zo dňa 07.02.2025 uvádza svoju adresu trvalého bydliska M. XXX/X. Plná
moc v predmetnej veci zo dňa 17.07.2025 obsahuje označenie trvalého bydliska žalovaného M. XXX/X.
C.. Napriek tomu žalovaný má v Registri obyvateľov Slovenskej republiky uvedenú inú adresu, na ktorú
mu súd prvej inštancie správne doručil napadnuté uznesenie. Aj keď žalovaný používa inú adresu, v

danom konaní žalovaný inú adresu na doručovanie súdu neoznámil.

12. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

14. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (rovnako ako

neodkladného opatrenia) nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci
samej.

15. Konanie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia je ovládané dispozičnou zásadou, zabezpečovacie
opatrenie tak možno nariadiť len na návrh.

16. Zabezpečovacie opatrenie (na rozdiel od neodkladného opatrenia) totiž nemôže mať povahu
samostatného konania (akoby konania vo veci samej), ale slúži výlučne na zabezpečenie pohľadávky.
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť

neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré
má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva
garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu

záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods.
3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva (v danej veci sú na označené nehnuteľnosti,
zapísané na LV č. XXXX, k.ú. E., zapísané ako ťarchy 1. záložné právo v prospech F. I. J., na základe
zmluvy o zriadení záložného práva, exekučné záložné právo v prospech oprávneného M. B. A. Financie,
s.r.o.).

17. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči
žalovanému. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia, medzi ktoré patrí podmienka, že zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť
len na návrh, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové

hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať
peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Z ust. § 343 ods. 1
CSP vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky.
Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. II. ÚS 172/2025 zo dňa 14.05.2025 výslovne uviedol,že prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia je možné zabezpečiť aj nejudikovanú pohľadávku,
dokonca aj budúcu pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Z hľadiska predpokladov na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je podstatné osvedčenie existencie konkrétnej pohľadávky, nie to, či je

judikovaná. Peňažná pohľadávka môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak,
aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti
a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť
ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

18. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej
stranyjeprimeranýžalobcomosvedčenémuporušeniujehoprávaprávomchránenýchzáujmov(zásada
tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,
musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj
vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska

rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súdy by mal aj v tomto prípade rešpektovať
zásadu a požiadavku proporcionality.

19. V posudzovanom prípade odvolací súd zastáva názor, že žalobca existenciu pohľadávky, ktorej mala
byť poskytnutá ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, osvedčil. V podanom návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukazuje na to, že v dôsledku výkonu záložného práva na
byt vo vlastníctve žalovaného formou dobrovoľnej dražby bol byt vydražený za cenu 58.000 eur, ktorý
výťažok zjavne nestačí na pokrytie istiny vo výške 60.000 eur, úroku vo výške 14.000 eur a úroku z
omeškania (ktorý len k 24.04.2025 predstavuje 11.760 eur). Vedomý si neistého rozsahu uplatňovanej
pohľadávky uvádza, že podá (táto povinnosť mu bola napadnutým uznesením aj uložená - poznámka

odvolaciehosúdu)žalobunaplneniezostatkupohľadávky,akoajpríslušenstvazozmluvyoúverepotom,
ako mu bude pripísaná vydražená suma za byt na jeho účet a bude musieť urobiť najskôr zúčtovanie,
aby vedel, čo presne má žalovať.

20. Existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú podmienky vydania

zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú ustanovené kumulatívne.

21. V podanom návrhu, ktorý je pre posúdenie dôvodnosti požadovaného zabezpečovacieho opatrenia
rozhodujúci, je pohľadávka špecifikovaná tak, aby súd mohol pristúpiť k posudzovaniu zásady tzv.
primeranosti zásahu. Vychádzajúc z toho, že žalobca pohľadávku odvodzuje od zmluvy o úvere,

uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 25.05.2023 a dodatku č.1 k tejto
zmluve zo dňa 11.03.2024, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že za podmienok v zmluve
uvedených veriteľ poskytne žalovanému úver vo výške 60 000 eur s tým, že žalovaný
doposiaľ žalobcovi (právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa) istinu s dohodnutým úrokom a úrokom
z omeškania nevrátil (uvedená skutočnosť nie je žalovaným v jeho podaniach namietaná), je existencia

pohľadávky žalobcu osvedčená. Z hľadiska tohto záveru je pre účely nariadeného zabezpečovacie
opatrenia irelevantné, že žalovaný podal proti žalobcovi žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy
uzavretej na zabezpečenie splnenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere a úverovej zmluvy, ktoré
konanie je vedené na Okresnom súde Žilina.

22. Pokiaľ ide o existenciu obavy žalobcu, že vymáhanie jeho pohľadávky by mohlo byť
zmarené konaním žalovaného, ktorý svoje záväzky neuhrádza, odvolací súd zdieľa názor súdu
prvej inštancie, že táto obava žalobcu je dôvodná. Rozhodovacia prax je už konzistentná v názore,
že vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán

sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich
skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej,
postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. (III. ÚS 294/2009 zo dňa 04.08.2020). V tejto súvislosti je z listín, ktoré žalobca pripojil
k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k svojmu vyjadreniu v odvolacom konaní,

zrejmé, že finančná situácia žalovaného sa naďalej zhoršuje a jeho majetková základňa je čoraz
viac ohrozená ďalšími vymáhanými záväzkami žalovaného. Nehnuteľnosť, na ktorú sa zabezpečovacie
opatrenie vzťahuje, je zaťažená viacerými ťarchami - záložným právom ako aj exekúciami, čomu
zhodne nasvedčuje žalobcom predložená a žalovaným nespochybnená informácia z Centrálnehoregistra exekúcií datovaná dňom 29.07.2025. Uvedené zistenia majú kvalitatívny dopad na existujúci
majetok žalovaného, preto odvolací súd nemôže prisvedčiť žalovanému, že neexistuje žiadna reálna
hrozba spojená s úmyslom zmariť, alebo sťažiť výkon záložného práva, či budúce exekučné konanie.

Bez právnej relevancie je argumentácia žalovaného, že s iným veriteľom (F. I. J., K.) uzavrel dohodu
ouznanídlhuaspôsobejehoúhrady.Bezprávnejrelevancieježalovanýmpredloženýnávrhadresovaný
žalobcovi na mimosúdne riešenie zo dňa 10.07.2024, o ktorom žalobca uviedol, že tento neakceptoval,
napriek „snahe“ žalovaného dohodnúť si splátkový kalendár, keďže žalovaný do dnešného dňa
neuskutočnilo ani čiastočnú úhradu svojho záväzku, na ktorú skutočnosť žalovaný vôbec nereagoval.

23. Nakoľko v posudzovanej veci boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému, ktorý

v odvolacom konaní úspešný nebol, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).