Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoPr/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219204344
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1219204344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov
senátuJUDr.MichaelyKrálovejaJUDr.IvanyJahnovej,vprávnejvecižalobcu:L..L.P.,D.XX.XX.XXXX,
N.: X.. D. R. Č.. X/XX, N., právne zastúpený: JUDr. Ivica Štiglitz, advokátka, so sídlom: ul. Šafárikova
č. 14/8, Rožňava, IČO: 42 324 017, proti žalovanému: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom: ul.
Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12. novembra 2024, č. k.
B3-12Cpr/5/2020-266, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12. novembra 2024, č. k.
B3-12Cpr/5/2020-266, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 12. novembra 2024, č. k. B3-12Cpr/5/2020-266 žalobu v
celom rozsahu zamietol. Druhým výrokom súd prvej inštancie žalovanému priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V treťom výroku uviedol, že o výške trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. Žalobca sa domáhal ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobu odôvodnil tým, že

pasívna vecná legitimácia žalovaného bola daná zák. č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce, v zmysle
pracovnej zmluvy, ktorú mal v čase neoprávneného získania osobných údajov o jeho osobe uzatvorenú
so subjektom, ktorý sa porušenia dopustil. Uviedol, že k porušeniu ochrany jeho osobných údajov došlo
počas mesiaca august v roku 2016, kedy pôsobil ako zamestnanec na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 31.10.2006 ako manažér odboru nákupu ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Porušenie
malo spočívať v neoprávnenom vstupe do informačného zdravotného systému a to
jeho nadriadeným L.. Z. F., ktorý bol v tom čase zamestnanec žalovaného (riaditeľ úseku) a to

tak, že tento si mal neoprávnene prehliadať údaje o poskytovanej zdravotnej starostlivosti žalobcu, ktorá
mu bola poskytnutá v dňoch 19.08.2016. Žalovaný ako poskytovateľ verejného zdravotného poistenia
prevádzkuje komerčný zdravotný systém „O.“, v ktorom eviduje všetky informácie ku svojim klientom
podľa § 16 odsek 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom a účinnom v rozhodnom
období (ďalej v texte len „ zákon o zdravotných poisťovniach“).

K úniku údajov žalobcu malo dôjsť tak, že v module „zúčtovanie zdravotných výkazov“, v ktorom sú
evidovanévšetkyvykázanézdravotnévýkonyvpríslušnommesiacitakzvané„dávky“,ktoréznačiapočet
finančných prostriedkov uhradených na účely verejného zdravotného poistenia žalovaným v prospechjeho klientov a v ktorých je takisto obsiahnutý údaj za akým účelom tieto finančné
prostriedky boli uhradené, čo znamená, že obsahujú informácie o zdravotnom stave klientov. Žalovaný
naspracúvaniesvojejagendyvrozhodujúcomobdobípoužívalvyššiešpecifikovanýinformačnýprogram

aj spolu s aplikáciou „O.“, ku ktorým majú priamy vstup zamestnanci žalovaného a ku ktorým mal vstup
aj priamy nadriadený žalobcu L.. Z. F.. K úniku informácií ako aj k ich neoprávnenému
získaniu malo dôjsť práve konaním nadriadeného zamestnanca žalovaného pánom F. a to tak, že
tento si mal dňa 19.08.2016 o 10:38 hod. prezerať dávku poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorá
bola v rámci jeho zdravotného poistenia poskytnutá žalobcovi a to v dňoch 27.06.2016 a 28.06.2016

absolvovaním odborného vyšetrenia u svojho urológa. Žalobca poukázal na ustanovenia § 4 ods. 2
písm. e, § 13 ods. 1 a § 14 písm. f/ zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platný a
účinný v rozhodnom období (ďalej v texte len „zákon o ochrane osobných údajov“), s tým, že v zmysle
uvedeného žalobca namietal konanie oprávneného zamestnanca L.. F., ktorý mal konať nad rozsah
daných právomocí vyplývajúcich mu z poučenia zo dňa 20.01.2016 signovaným so žalovaným a to

tak, že v samotnom poučení žalovaný koncipoval rozsah právomoci týkajúci sa spracúvania osobných
údajov dotknutých subjektov iba v rozsahu zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a
doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
v texte len „zákon o zdravotnom poistení“), pričom poučenie presne špecifikovalo zoznam osobných
údajov, ktoré možno spracúvať (Protokol o kontrole spracúvania osobných údajov zo dňa 27.03.2019

vyhotovený Úradom pre kontrolu osobných údajov). K porušeniu malo dôjsť spôsobom, že osoba, ktorá
údaje získala, nemala právo akýmkoľvek spôsobom s nimi nakladať a takéto práva jej nevyplývali ani z
pracovnej zmluvy. Ozrejmil, že zamestnanec žalovaného získal údaje pomocou informačného systému
O. a to tak, že v module zúčtovanie zdravotných údajov je možné zistiť výkony až po úroveň vstupu
do faktúr každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, v ktorých sú evidované všetky uskutočnené

zdravotné výkony ako aj vykázaná zdravotná starostlivosť, ktorá bola poistencovi poskytnutá. Uvedené
bolo v hrubom rozpore nakoľko na prístup k takýmto informáciám nemá mať žiadny zamestnanec a s
takýmito údajmi môže disponovať len dotknutá osoba žalobca a ošetrujúci lekár. Uviedol, že samotná
poistná zmluva, ktorá je s poistencom uzatvorená aj s poučením o spracúvaní osobných
údajov neobsahuje takýto výslovný súhlas poistenca na spracúvanie osobných údajov. Ak je potrebné

spracúvať osobné údaje, poisťovateľ je povinný si vyžiadať od poistenca osobitný súhlas dotknutej
osoby, ktorý si od žalobcu nikto pred získaním údajov o jeho zdravotnom stave nevyžiadal. Uviedol,
že takýto neštandardný postup prístupu k informáciám dotknutých osôb žalovaný
subjekt zaviedol v súvislosti s navýšením finančných objemov pre subjekty, s ktorými má žalovaný
zmluvne dohodnuté poskytovanie týchto finančných prostriedkov. Vyhodnocovanie žiadosti o navýšenie

týchto objemov pre subjekty, ktorým je žalovaný povinný poskytnúť tieto prostriedky na základe zmluvy
o poistení by mali byť vyhodnocované na základe algoritmu bez zásahu zamestnancov žalovaného,
avšak títo sú oprávnení tieto žiadosti vyhodnocovať samostatne pri žiadostiach, ktoré prevyšujú priemer
navýšenia o viac ako 800,- eur pre predchádzanie vzniku škôd u žalovaného, a preto majú aj prístup k
informáciám o zdravotnom stave poistencov. Vo vzťahu k analyzovaniu navýšenia objemov v prípade

Univerzitnej nemocnice N. v ktorej bola žalobcovi poskytnutá zdravotná starostlivosť v dňoch 27.06.2016
a 28.06.2016 pracovníci z úseku nákupu zdravotnej starostlivosti pri analýze opodstatnenosti navýšenia
finančných objemov mali prístup aj k údajom o zdravotnom stave dotknutej osoby (žalobcu). Žalovaný
pri prerokúvaní veci pred osobitným orgánom na dohľad ochrany osobných údajov uviedol, že k vstupu
prostredníctvom informačného systému L.. F. dňa 19.08.2016 malo dôjsť na podnet samotného žalobcu.

Žalobcauviedol,žetotostanoviskojevrozpore,nakoľkoakbychcelmaťprístupkdosiahnutýmvýkonom
poskytovanej zdravotnej starostlivosti, mohol by postupovať kontrolou vo svojom vlastnom užívateľskom
konte alebo vstupom do informačného systému O. a W., nemal ani akýkoľvek dôvod preverovať si
lekárom poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Tiež poukázal na to, že žalovaný postupoval v
hrubom rozpore s jeho vnútornými normami nakoľko L.. Z. F. nemal žiadne relevantné pracovné dôvody

na kontrolu vykázanej zdravotnej starostlivosti (navýšenie objemov pre univerzitnú nemocnicu N.)
nakoľko analýza opodstatnenosti o navýšenie finančných objemov pre univerzitnú nemocnicu, v ktorej
žalobcovi bola poskytnutá zdravotná starostlivosť spadal pod kompetenciu manažérky odboru nákupu
ústavnej zdravotnej starostlivosti. Taktiež konanie žalovaného nebolo v súlade s ním vydanou internou
smernicou č. 215 a č. 224, platnou od 01.01.2016, ktorá presne vymedzovala pôsobnosť jednotlivých

organizačných útvarov kontrolovanej osoby. Za kontrolou vykázaných zdravotných výkonov zodpovedal
úplne iný odbor a to odbor metodiky a schvaľovacích činností spadajúci pod úsek revíznych činností a
nie úsek nákupu zdravotnej starostlivosti pod ktorú spadala aj činnosť L.. Z. F.. Porušenie povinnosti
prístupom k jeho zdravotnej dokumentácii a zdravotným údajom odôvodnil aj tým, že vzhľadomna zdravotný stav poistenca, účtovné doklady a dokumentáciu súvisiacu s rozsahom poskytnutej
zdravotnej starostlivosti ako aj vykazovanie výdavkov na zdravotnú starostlivosť v súlade s odsekom
9 odsekom 6 zákona č. 581/2004 Z. z. a metodického usmernenia UDZS č. 01/2016 pre

hodnotenie výkonových a ekonomických ukazovateľov majú vzhľadom na povahu osobných informácií
kontrolovať iba revízni lekári s medicínskym vzdelaním, ktoré pracovníci žalovaného v čase úniku
informácií nemali. Žalobca mal preto za preukázané, že žalovaný v rozhodnom čase postupoval v
rozpore s ustanovením § 6 ods. 2 písm. b zákona o ochrane osobných údajov pretože nastavením
časti užívateľských prístupov do informačného systému O. umožnil prístup neoprávnenej osoby k

údajom žalobcu. Podľa názoru žalobcu prišlo k hrubému rozporu nakoľko prišlo k porušeniu samotných
interných predpisov žalovaného a interných smerníc, keď žalovaný rozsahom nastavených oprávnení
pre pracovníkov úseku nákupu zdravotnej starostlivosti umožnil oboznámenie sa s individuálnymi údajmi
oposkytnutejzdravotnejstarostlivostiakonkrétnympoistencomnezabezpečilprimeranýrozsahochrany
osobných údajov vrátane ochrany pred neoprávneným alebo nezákonným spracúvaním. Žalovaný ako
zamestnávateľ nebral do úvahy špecifickosť postavenia dotknutej osoby žalobcu ako poistenca, nakoľko

okremprávnehovzťahupostavenéhonazmluve ozdravotnompoisteníbolsožalovanýmv
pracovnoprávnom vzťahu. Z Dodatku o kontrole ako aj z Protokolu vyplývalo, že zamestnanci, ktorí mali
prístupkposúdeniudosiahnutýchvýkonov(dávok)aktorímaliprístupkinformáciámozdravotnomstave
osôb, nemali po preskúmaní pracovných zmlúv ako aj požiadaviek žalovaného ako zamestnávateľa
na obsadenie pozície manažér nákupu zdravotnej starostlivosti dostatočné medicínske vzdelanie, čím

došlo k porušeniam vyhlášky štatistického úradu číslo 384/2015 z spolu s nariadením číslo 34/2018 Z. z.
ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády číslo 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho
povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov
a sústave certifikovaných pracovných činností (ďalej v texte len „zákon č. 296/2010 Z. z.“). Žalobca
mal za to, že kumuláciou s uvedeným došlo aj k porušeniu zákona číslo 576/2004 Z. z. o zdravotnej

starostlivosti o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“), a zákona číslo 578/2004 Z.
z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) a to
tak, že zamestnanci žalovaného nesplnili kvalitatívne znaky na medicínskeho pracovníka, čím nenaplnili

odbornú požiadavku stanovenú k spracúvaniu informácií o zdravotnom stave poistencov a dopustili
sa hrubého porušenia mlčanlivosti stanovenej ako jednej zo základných zásad etického kódexu. Z
dodatku o kontrole bolo možné konštatovať, že žalovaný nezabezpečil uschovávanie údajov spôsobom
vhodným ich povahe. Žalobca okrem iného uviedol, že konanie žalovaného v rozpore so spracúvaním
osobných údajov pretrvávalo dlhé obdobie, čo vyplývalo aj z hodnotenia kontrolného orgánu, ktorý

podľa žalobcu žalovanému prikázal tento stav napraviť a údaje spracúvať v súlade s platnými právnymi
predpismi a ktorý konštatoval hrubý rozpor s nariadením o ochrane osobných údajov, na čo žalovaný
reagoval tak, že sa zaviazal k celkovej reforme interných predpisov ako aj k odňatiu práv vstupu do
informačných systémov O. a W. a jednoznačne uznal svoje pochybenie. Žalobca ďalej uviedol v žalobe,
že zamestnanec žalovaného L.. Z. F. zneužil údaje a to tak, že dňa 19.08.2016 si neoprávnene prezeral

údaje o zdravotnom stave žalobcu. Následne dňa 21.09.2017, rok po neoprávnenom získaní týchto
informácií, ich ako nadriadená osoba voči žalobcovi hrubo zneužil a to tak, že po návrate z konferencie
slovenské zdravotníctvo 2017, kde sa stretol s pánom V. C., vtedy členom predstavenstva A. W. B. a.
s., a pred ostatnými zamestnancami úseku nákupu zdravotnej starostlivosti povedal, že má informáciu,
že žalobca podstúpi MR prostaty (na žiadanke a výkaz v systéme bolo vyšetrenie uvedené pod kódom

Dg. Y V zmysle uvedeného žalobca je toho názoru, že sa tak žalovaný dopustil prezradenia osobných
údajov žalobcu a to veľmi závažným spôsobom.

3. Žalobu ďalej odôvodnil tým, že zamestnávateľ nie je oprávnený akokoľvek zisťovať špecifické údaje
o zdravotnom stave zamestnanca pokiaľ tieto nemajú vplyv na výkon práce. Do úvahy pripadá iba

použitie na účel zistenia prekážok v práci na strane zamestnanca, pričom poukázal na § 144 odsek 2
zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „Zákonník
práce“). V zmysle toho žalobca nepovažoval za relevantné a odôvodnené konanie žalovaného a to
tak, že tento zisťoval údaje o žalobcovi nad rozsah právnych kompetencií, ktoré sú mu predpisom
priznané a uviedol, že jeho zdravotný stav nijako neohrozoval jeho pracovný výkon ako zamestnanca

u žalovaného, po zistení osobných informácií o zdravotnom stave žalobcu a následne vyzradení
týchto informácií, malo dôjsť podľa žalobcu zo strany žalovaného, za ktorého konal priamy nadriadený
žalobcu L.. Z. F., ako aj ďalšie iné poverené osoby, k neoprávnenému zásahu do jeho mzdových
odmien. Žalobca uviedol, že sa niekoľkokrát snažil riešiť problém prostredníctvom podania sťažnosti ažiadania stanoviska od vedenia spoločnosti. Žalovaný sa k uvedenému postavil pasívne a na uvedenú
sťažnosť neodpovedal primeraným spôsobom, čo vyvrcholilo k podaniu návrhu na prešetrenie úniku
osobných informácií pred Úradom pre kontrolu nad ochranou osobných údajov. Žalobca bol názoru,

že konanie žalovaného bolo možné aplikovať pod konanie napĺňajúce znaky bossingu. Poukázal na
to, že v rozhodnom období kedy nastal únik informácii mal sa žalobca voči nemu prostredníctvom
svojho zamestnanca dopustiť neoprávneného krátenia variabilnej zložky mzdy, pričom všetky úkony
žalobcu boli plnené na 100 %. Po vznesení nesúhlasu o výške hodnotenia percentuálnej úspešnosti
vykonanejprácežalobcom,nadriadenáosobavpozíciičlenkypredstavenstvauznalapochybeniesvojho

podriadeného zamestnanca L.. Z. F. a žalobcovi postupne zvýšila odmenu zo 75 % hodnotenia na
80 % hodnotenia až nakoniec na 100 %. Na základe konania žalovaného bol žalobca nútený ukončiť
pracovný pomer výpoveďou. K možnej námietke premlčania zo strany žalovaného žalobca uviedol, že
nárok na nemajetkovú ujmu ako osobitný druh ochrany vzniká okamihom porušenia právnej povinnosti
a teda k prvému porušeniu prišlo dňa 19.08.2016, keď boli nezákonne získané údaje o zdravotnom
stave žalobcu žalovaným, pričom premlčacia lehota na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je

trojročná, žalobca svoj žalobný návrh podal na súd pred uplynutím tejto lehoty v termíne do 19.08.2019.
Kposúdeniunáhradynemajetkovejujmyvyplývajúcejzporušeniaspracúvaniaosobnýchúdajovžalobca
dospel k záveru, že mu v súvislosti z porušením viacerých ustanovení Nariadenia
EurópskehoparlamentuaRady(EÚ)2016/679z27.apríla2016oochranefyzickýchosôbprispracúvaní
osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné

nariadenie o ochrane údajov), (ďalej len „Nariadenie o ochrane osobných údajov“), ako aj zákona o
ochrane osobných údajov a Ústavy SR vznikla značná ujma. Žalobca postupoval v súlade s článkom 77
Nariadenia a to tak že prvotne požiadal o preverenie kontroly spracúvania osobných údajov kontrolný
orgánvpodobeÚradunakontroluochranyosobnýchúdajov,pričomtentokonštatovalznačnéporušenie.
K posúdeniu náhrady nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z porušenia Zákonníka práce žalobca poukázal

na § 13 Zákonníka práce, § 9 ods. 2 a 3 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon) platnom a účinnom v rozhodnom období, (ďalej v texte len „antidiskriminačný
zákon), na § 13 odsek 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „OZ“)
a na článok 83 Nariadenia o ochrane osobných údajov.

4. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že je pravdou, že na základe podnetu žalobcu bola v roku
2018 vykonaná Úradom na ochranu osobných údajov SR kontrola zameraná na preverenie súladu
spracúvania osobných údajov v informačných systémoch žalovaného so zásadami a podmienkami
spracúvania osobných údajov stanovených v príslušných právnych predpisoch. Na základe kontroly bolo

zistené, že žalovaný nastavením užívateľských prístupov a oprávnení do informačného systému „O.“
umožnil zamestnancom úseku nákupu zdravotnej starostlivosti a teda aj osobe L.. Z. F., vtedajšiemu
priamemu nadriadenému žalobcu, prístup k údajom o zdraví, ktoré boli obsiahnuté v zúčtovacích
dávkach doručovaných poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a tým aj prístup k údajom o zdraví
žalobcu, ktorý je zároveň poistencom žalovaného ako zdravotnej poisťovne. K namietanému, že

nesprávnym nastavením prístupov v informačnom systéme O. malo dôjsť k zásahu do osobnostných
právžalobcuatotým,žezamestnanecžalovanéhoL..F.siprezrelosobnéúdaježalobcudňa19.08.2016
a následne dňa 21.09.2017 ich voči žalobcovi mal hrubo zneužiť a pred ostatnými zamestnancami
úseku nákupu zdravotnej starostlivosti povedal, že: „ má informáciu, že žalobca podstúpi MR prostaty...“,
žalovaný uviedol, že odmieta, že by medzi uvedenými nedostatkami v prístupoch v informačnom

systéme O. a medzi skutočnosťou, že pán F. mal údajne povedať, že žalobca podstúpi MR prostaty, bola
akákoľvek príčinná súvislosť. Medzi týmito dvoma konaniami bol viac ako ročný rozdiel, počas ktorého
pán F. sa mohol oboznámiť so zdravotným stavom žalobcu kdekoľvek, aj od samotného žalobcu. Okrem
toho dňa 19.08.2016 sa pán L.. F. oboznámil s už poskytnutou zdravotnou starostlivosťou žalobcu,
pričom bola podľa vyjadrenia žalobcu dňa 21.09.2017 táto informácia zneužitá a L.. F. povedal, že

žalobca ešte len „podstúpi v budúcnosti predmetné vyšetrenie“. Naviac nie je zrejmé za akých okolností
pán F. povedal pred ostatnými kolegami túto informáciu, odkiaľ mal túto informáciu, ani kontext celého z
uvedeného dôvodu, preto žalovaný odmietol akékoľvek tvrdenia o úniku alebo zneužití osobných údajov
žalobcu. Žalovaný priznal, že prístupy v jeho informačnom systéme O. boli nastavené v takom rozsahu,
kedy sa s osobnými údajmi o zdraví prostredníctvom iných záznamov, dávok poskytovateľov zdravotnej

starostlivosti, mohli oboznamovať aj zamestnanci, ktorí tieto pre svoju pracovnú náplň nepotrebovali.
Žalovaný nepoprel fakt, že pán L.. F. si prostredníctvom vykázanej dávky pozrel údaj o zdraví žalobcu,
avšak toto konanie nemalo žiadne negatívne následky, v podobe zneužitia alebo vyzradenia osobných
údajov žalobcu. Medzi konaním pána L.. F. dňa 19.08.2016 a dňa 21.09.2017, na ktoré žalobcapoukazuje v súvislosti s jeho porušením osobnostných práv, nie je žiadna príčinná súvislosť. Z obsahu
žalobného návrhu je zrejmé, že dňa 21.09.2017 mal pán L.. F. povedať inú informáciu, ako tu s ktorou sa
oboznámil dňa 19.08.2016. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že by u žalovaného mohlo dochádzať

k úniku informácií u niekoľkých ďalších poistencov. Išlo iba o ničím nepodložené domnienky žalobcu
s tým, že je logické ak ÚOOU zistí nesúlad s platnou legislatívou čo i len v jednom prípade, nariadi
tento nesúlad odstrániť. Ďalej uviedol, že žalobca mal v konaní preukázať, že tým, že žalovaný nemal
dostatočne zabezpečené oprávnenia a prístupy v informačnom systéme O. a bolo tak umožnené L.. F.
dňa 19.08.2016 nahliadnuť do záznamu o zdraví žalobcu, došlo k takým zásahom do jeho osobnostných

práv, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Túto
skutočnosť podľa žalovaného žalobca nepreukázal, svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi konkrétnymi
dôkazmi, kedy, ako a akým spôsobom bola znížená dôstojnosť jeho osobnosti, či jeho vážnosť v
spoločnosti. Medzi nedostatočnými zabezpečeniami prístupov v informačnom systéme O., konaniami
pána L.. F. a údajným zásahom do osobnostných práv žalobcu nebola podľa žalovaného žiadna príčina
súvislosť. K porušeniu práv zamestnanca, k mzdovej diskriminácii žalovaný konštatoval, že žalobca

svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi alebo podkladmi, ktoré by preukazovali
nezákonný postup žalovaného. Ďalej podľa žalovaného žalobca v tejto súvislosti nesprávne aplikoval
§13odsek6Zákonníkapráce,keďsituáciukedyžalobcovinebolapriznanáindividuálnavariabilnázložka
mzdy v plnom rozsahu 100 % hodnotenia, pomenúva ako porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.
K mzdovej diskriminácii žalovaný uviedol, že nie je zrejmé na akom základe mal žalovaný diskriminovať

žalobcu, v danom čase žalovaný priznával svojim zamestnancom, rovnako tak žalobcovi, odmeny,
individuálnu variabilnú zložku mzdy, na polročnej báze, vo vyhodnotení stanovených cieľov. Poznamenal
pri tom, že individuálna variabilná zložka mzdy je nenárokovateľná časť mzdy, ktorú vôbec nemusí
zamestnávateľ uhrádzať a závisí od individuálneho vyhodnotenia pracovných úspechov jednotlivého
zamestnanca. Preto konštatovanie žalobcu, že pri priznaní individuálnej variabilnej zložky mzdy v

rozsahu hodnotenia 75 % išlo o neoprávnené krátenie odmien, bolo v príkrom rozpore s charakterom
individuálnej variabilnej zložky mzdy. Takýto postup nevykazoval známky diskriminácie, ani známky
nerovnakého zaobchádzania, naviac žalobca ani nekonkretizoval, v čom mala diskriminácia spočívať.
Rovnako nedošlo ani k porušeniu článku 23 Deklarácie základných ľudských práv a slobôd, keďže
žalobca mal zachovanú a uhrádzanú primeranú a spravodlivú odmenu, mzdu, v súlade s pracovnou

zmluvou, ani k porušeniu § 13 Zákonníka práce, keďže žalovaný nemal v čase hodnotenia vedomosť o
tom,čižalobcamáalebonemánepriaznivýzdravotnýstav.Zostranyžalobcuišlooprehnané,nesprávne
a ničím nepreukázané tvrdenie, pri ktorom absentuje akákoľvek príčinná, časová, ale aj logická súvislosť
a následnosť. Zo žaloby nie je zrejmé, či žalobca mal nepriaznivý zdravotný stav a či žalovaný mal o
tom vedomosť. Dodal, že ak by žalovaný po incidente v roku 2016 chcel žalobcu kvôli jeho zdravotnému

stavu diskriminovať, je otázne prečo by to robil až o viac ako rok a pol neskôr a medzitým mu uhrádzal
variabilné zložky mzdy takmer v plnej výške napríklad za 1 polrok 2017. Vo vzťahu k bossingu uviedol, že
žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, ako a kedy sa mal žalovaný respektíve pán L.. F. správať
tak, že to vykazovalo znaky bossingu. Poznamenal, že prijal nápravné opatrenia na zabezpečenie
ochrany osobných údajov svojich klientov a zamestnancov, tieto udalosti žiadnym spôsobom nemôžu

byť spájané s následkami ako šikana, bossing, zastrašovanie, ponižovanie, či s krátením individuálnej
variabilnej zložky mzdy. Následne žalovaný konštatoval, že ÚOOU v žiadnom zo svojich dokumentov
nehodnotil, že by zo strany žalovaného došlo k zneužitiu osobných údajov. Mal za to, že išlo len o
domnienky a ničím nepodložené tvrdenia žalobcu, ktoré aj keby boli pravdivé, pri stanovovaní výšky
nemajetkovej ujmy nezohrávajú žiadnu rolu vzhľadom na charakter a účel náhrady nemajetkovej ujmy

ako osobnostnej, individuálnej kompenzácie a poukázal v tomto smere na uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 29.06.2011 spisová značka 4Cdo/232/2010. K požadovanej výške nemajetkovej ujmy uviedol,
že priznaná finančná náhrada by v konaniach o ochranu osobnosti nemala byť neprimeraná k iným
finančným kompenzáciám. Podľa žalovaného požadovaná suma náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
40.000,- eur je prehraná a neprimeraná.

5. Žalobca v replike uviedol, že vyjadrenie žalovaného považoval za tendenčné. Zdôraznil, že závažná
ujma a zásah do jeho osobnostných práv vznikli už v čase, keď sa L.. F. dostal do systému O. a
prehliadal si údaje o žalobcovom zdravotnom stave. Tento zásah bol teda dostatočne kvalifikovaný na
vyvolanie závažného stavu týkajúceho sa ujmy na právach žalobcu, lekárska dokumentácia podlieha

pod systém mlčanlivosti a bez súhlasu dotknutej osoby ju nie je možné zdieľať. L.. F. dotknuté informácie
získal, žalobcovi zasiahol do jeho osobnej sféry, porušujúc lekárske tajomstvo. Dodal, že na preukázanie
kauzálneho nexusu medzi konaním žalovaného vo vzťahu k zásahu do osobnostných práv žalobcu,
postačuje skutočnosť, že došlo k získaniu osobných údajov zamestnancom žalovaného, a že zistenieinformácie o zdravotnom stave žalobcu malo za následok neoprávnenú diskrimináciu na základe
jeho zdravotného stavu. Trval na tom, že výpoveď podal v dôsledku neustáleho nátlaku zo strany
jeho nadriadeného, predčasne pred plánovaným odchodom do dôchodku a ak by nedochádzalo k

diskriminačnému konaniu zo strany nadriadeného L.. F. a takisto prišlo k náprave zo strany nadriadených
subjektov u žalovaného, tak je pravdepodobné, že by žalobca pracoval v X. zdravotnej poisťovni a.s.
až do 65-ich narodenín. Záverom dodal, že výška žalovanej sumy titulom náhrady nemajetkovej ujmy
bola vzhľadom na značný zásah primeraná a to s ohľadom na únik osobných informácií žalobcu, ale aj
následné konanie zamestnanca žalovaného, ktorý za jeho konanie zodpovedal v rozhodnom čase.

6. Žalovaný v duplike za nelogické označil konštatovanie, že lekárska dokumentácia podlieha pod
systém mlčanlivosti a nie je možné ju zdieľať, nakoľko žalovaný je zdravotná poisťovňa, ktorá vykonáva
zdravotné poistenie v prospech svojich poistencov, pričom nevyhnutnou súčasťou vykonávania
verejného zdravotného poistenia je spracovávanie údajov o zdraví, ktoré získava od príslušných
poisťovateľov zdravotnej starostlivosti, táto činnosť tvorí väčšinovú časť agendy zdravotnej poisťovne

a je nevyhnutná pre plnenie úloh zdravotnej poisťovne. Dodal, že jedinou situáciou, na ktorú žalobca
opakovanie poukazoval a na základe ktorej vyhodnotil konanie žalovaného ako platovo diskriminačné
alebo bossing, bolo priznanie individuálnej variabilnej zložky mzdy „iba“ v rozsahu hodnotenia 75 %, pri
čom z vyjadrení žalobcu nebolo zrejmé, aký súvis mali zistenia o zdravotnom stave žalobcu a priznanie
individuálnej variabilnej zložky mzdy v rozsahu 75 %. K tvrdeniu žalobcu, že bol k výpovedi dotlačený,

žalovaný konštatoval, že výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorý sa žalobca rozhodol urobiť sám
a slobodne, výpoveď datovanú dňa 29.01.2018 doručil žalobca žalovanému o 8 hod. Z predložených
podkladov - emailov označených ako „vedeniu január 2018“ vyplývalo, že žalobca nadriadené subjekty
žalovaného L.. I. O. členku predstavenstva, O.. O. Š.F. O., predsedu predstavenstva a O.. V. B. riaditeľku
úseku ľudských zdrojov kontaktoval tiež 29.01.2018, teda v rovnaký deň ako podal výpoveď a teda

nemohlo byť pravdivé tvrdenie žalobcu, že by výpoveď nepodal ak by prišlo k náprave nadriadených
subjektov, keďže nápravy sa domáhal až po tom, čo podal výpoveď.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkyne: L. F. a oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, ktoré boli súčasťou súdneho spisu.

8. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. e, § 6 ods.
2 písm. b, § 13 ods. 1, § 14 písm. f, § 21 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných
údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom a účinnom v
rozhodnom období, § 9 ods. 6, § 16 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach, článku 11, § 9 ods. 2, §

9 ods. 3, § 13 ods. 1, § 13 ods. 3, § 13 ods. 6, § 13 ods. 7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 3
ods. 1, § 11, § 12 ods. 1, 2, 3, § 13 ods. 1, 2 a 3 OZ, § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona, bodu 4, 5
a článku 4, 5 ods. 1 písm. f a ods. 2, článku 24, 25 a 32 Nariadenia o ochrane osobných údajov, článku
23 Deklarácie základných ľudských práv a slobôd, článku 16 odsek 1, 2 Ústavy SR.

9. Aplikáciou citovaných ustanovení na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním súd prvej
inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný X. zdravotná poisťovňa
a.s. na účely verejného zdravotného poistenia prevádzkuje komerčný zdravotný poistný systém O.,
v ktorom je evidovaná všetka dokumentácia kontrolovanej osoby (§ 16 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.
z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou) a tento systém bol dodaný

na základe kúpnej zmluvy od dodávateľa V. Z. a.s. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným
bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.10.2006. V doklade „Plán personálneho obsadenia
odboru nákupu ambulantnej zdravotnej starostlivosti a lekárskej starostlivosti, dlhodobá stabilizácia
zamestnancov a práca na rozvoji zamestnancov odboru“ bol zazanmený odchod zamestnancov do
dôchodku zamestnancov a vyplýva z neho aj to, že: „L.. L. P. D. W. XX.XX.XXXX, predpokladaný

odchod do dôchodku dňa XX.XX.XXXX“.. Z obsahu žaloby vyplývalo, že sa žalobca domáhal ochrany
osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 40.000,- eur s poukazom na porušenie spracúvania
osobných údajov žalovaným a únik osobných údajov a s poukazom na porušenie práv zamestnanca,
mzdovej diskriminácie, bossingu a šikany zo strany žalovaného. V rozhodnom čase dňa 19.08.2016
boli žalobca L.. L. P. V. L.. Z. F. zamestnancami žalovaného vo vzťahu priamej podriadenosti a dňa

19.08.2016 o 10.38 hod. si v module „Zúčtovanie zdravotných výkonov“ prezeral L.. Z. F. dávku od
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytoval dotknutej osobe L.. L. P. v dňoch 27.06.2016 a
28.06.2016. Súd prvej inštancie prihliadol aj na výpoveď svedkyne O.. L. F. ako na nezaujatú, nakoľko
síce pravdivo potvrdila, že pred pojednávaním ju zamestnávateľ informoval o tom, že bude predvolanáako svedkyňa a ona sama predniesla svoj záujem dozvedieť sa o tom viac, rozprávali sa o obsahu
tohto konania, o tom že jej ako svedkyni budú kladené otázky, pričom odmietla, že by dostala nejaké
inštrukcie, ako by mala vypovedať. Svedkyňa potvrdila, že nemá vedomosť o skutočnosti, že pán L..

Z. F. alebo akákoľvek iná osoba z pracovného kolektívu, by rozšírila informáciu, ktorá by sa mala
týkať zdravotného stavu žalobcu L.. L. P.. Svedkyňa potvrdila, že v pracovnom kolektíve sa konkrétny
zdravotný stav L.. L. P. nepreberal. Skutočnosť, že svedkyňa L. F. požiadala V. C. o dojednanie termínu
na MR v N. (G.) pre L.. L. P., mal súd prvej inštancie za preukázané zo správy (odoslanej z iPhonu) dňa
21.09.2017. Listinným dôkazom - automaticky generovaným „e-mailom zo dňa 26.01.2018, 4:55 bolo

preukázané, že v prílohe emailu sa nachádzal vyplnený formulár individuálnej variabilnej zložky mzdy
(VZM), ktorý vyplnil priamy nadriadený s tým, že v prípade otázok je možné obrátiť sa na priameho
nadriadeného. Z listinného dôkazu „Individuálna variabilná zložka mzdy „zamestnanca : P. L., manažér
odboru nákupu ambulantnej starostlivosti, je uvedené v položke Ciele - 1.polrok 2017 , Percentuálne
plnenie cieľov : 98,75 %, v položke : Ciele - 2. polrok 2017 , Percentuálne plnenie cieľov : 75 %, Ciele
- 1. polrok 2018 (bez údajov). Skutočnosť, že žalobca nesúhlasil s hodnotením jeho nadriadeného,

že namietal, že toto neobsahuje odôvodnenie pri krátení percent, vyslovil žalobca, že očakával, že
zodpovední zaujmú v predmetnej veci postoj, nakoľko žalobca dospel k záveru, že v tomto prípade ide
o porušenie interných predpisov X. zdravotnej poisťovne a.s., mal súd prvej inštancie za preukázanú
z e-mailu žalobcu zo dňa 29.01.2018 , 8:18. E-mailom zo dňa 31.01.2018, 15:48 bolo preukázané, že
žalobca očakával od I. O. ( členky predstavenstva), O.. O. Š. O. (predsedu predstavenstva) a O.. V. B.

(riaditeľky úseku ľudských zdrojov), zaujatie stanoviska k porušeniu interných predpisov X. zdravotnej
poisťovne a.s. jeho nadriadeným L.. Z. F. stanovisko, či hodnotenie urobené jeho nadriadeným platí,
namietalhodnoteniena75%bezsformulovanéhozdôvodneniajehonadriadeným,žalobcatrvalvemaily
na tom, že dosiahnuté výsledky na úseku nákupu v roku 2017 neboli dosiahnuté vďaka vedeniu úseku
L.. Z. F., ale napriek jeho vedeniu. Uvedené vyústilo v to, že žalobca dospel k záveru po 11-ich rokoch

práce v X. zdravotnej poisťovni a.s., že podal výpoveď k 31.03.2018 s tým, že ho nezaujíma, čo si myslí
jeho nadriadený, ale aké stanovisko vo veci zaujímajú nadriadení L.. Z. F. a žalobcu (L.. L. P.). Pani I.
O. (členka predstavenstva)) odpovedala žalobcovi e-mailom zo dňa 31.01.2018, 3:18, a potvrdila, že
zaevidovala dva e-maily žalobcu a navrhla ich riešiť po ukončení práceneschopnosti L.. Z. F.. Následne
prehodnotením„variabilky“žalobcuL..L.P.za2.polrok2017L..Z.F.bolorozhodnuté,žežalobcovibude

doplatený rozdiel, keďže plnenie úloh vyhodnotila na 100 %. K dôvodu výpovede súd prvej inštancie
poukázal na skutočnosť, že sám žalobca mal za to, že týmto pani I. O. uznala pochybenie nadriadeného
L.. Z. F., pričom samotný žalobca poukázal na to, že toto pochybenie L.. Z. F. týkajúce sa individuálnej
variabilnej zložky mzdy vyústilo do jeho výpovede a odchodu do dôchodku. Úrad na ochranu osobných
údajov Slovenskej republiky ako kontrolný orgán vykonal kontrolu spracúvania osobných údajov podľa

§ 90 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov, ktorého predmetom bolo podozrenie z neoprávneného
spracúvania osobných údajov dotknutej osoby L.. L. P. a iných dotknutých osôb. Pri kontrole zohľadnil
všetky právne aspekty a súvislosti, pričom posudzoval predmetnú udalosť v kontexte legislatívy platnej v
danom čase. Dňa 27.03.2019 vypracoval Protokol o kontrole, z obsahu ktorého okrem iného vyplývalo,
že bola kontrolovaná osoba: X. zdravotná poisťovňa a.s. a predmet kontroly : súlad spracúvania

osobných údajov v informačných systémoch so zásadami spracúvania osobných údajov, boli uvedené
preukázané kontrolné zistenia s ich odôvodnením. Následne Úrad na ochranu osobných údajov
Slovenskej republiky vypracoval Dodatok k protokolu o kontrole č. 00010/2019-Ui-8, podľa § 97 ods. 5
zák. č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z obsahu
ktorého okrem iného vyplýva dátum doručenia námietok: 16.04.2019, dátum a miesto vypracovania

dodatku: 02.05.2019 Bratislava Kontrolný orgán vzal na vedomie informáciu o aktuálne vykonávaných
krokoch smerujúcich k odstráneniu zistených nedostatkov zo strany kontrolovanej osoby (kontrolný
orgán vyhodnotil námietky kontrolovanej osoby ako neopodstatnené a v dodatku ju o tom informoval -
doručený dňa 07.05.2019 kontrolovanej osobe). Z obsahu Zápisnice o prerokovaní protokolu o kontrole
č. 00010/2019-Ui-14, prerokovanú dňa 30.05.2019 vyplývalo, že kontrolovaná osoba sa vyjadrila, že

plánuje na základe rozhodnutia výboru pre riadenie údajov odobrať prístupové práva k informáciám o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti úseku nákupu zdravotnej starostlivosti v súvislosti so zavedením
robotizácie do tohto procesu a kontrolovaná osoba sa vyjadrila, že do 30.06.2019 zreviduje smernice o
ochrane osobných údajov a poučenia osôb poverených spracúvaním osobných údajov. Úrad na ochranu
osobnýchúdajovSlovenskejrepublikyrozhodnutímč.00198/2019-Os-10zodňa02.08.2019rozhodol,

že: Prevádzkovateľovi (žalovanému) neukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin
ich vzniku, nakoľko prevádzkovateľ v priebehu konania zistené nedostatky odstránil a uloženie opatrení
na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku nie je v danom prípade dôvodné a účelné. Úrad
na ochranu osobných údajov konštatoval, že žalovaný ako prevádzkovateľ porušil ustanovenia § 65 ods.1zák.č.122/2013Z.z.a§6ods.2písm.b/zák.č.122/2013Z.z.tým,ženastavenímčastiužívateľských
prístupov a oprávnení do informačného systému O. určil podmienky spracúvania osobných údajov tak,
že umožnil dňa 19.08.2016 prístup neoprávnenej osoby L.. F. k údajom navrhovateľa o jeho zdraví (čl. 5

ods. 1 písm. f/ Nariadenia) tým, že rozsahom nastavených oprávnení pre zamestnancov zaradených na
úseku nákupu zdravotnej starostlivosti v rozsahu umožňujúcom oboznámenie sa s individuálnymi údajmi
o poskytnutej zdravotnej starostlivosti konkrétnym poistencom nezabezpečil primeranú bezpečnosť
osobných údajov, vrátane ochrany pred neoprávneným alebo nezákonným spracúvaním, čím porušil
zásadu dôvernosti a čl. 24 ods. 1 Nariadenia, neprijatím vhodných technických a organizačných

opatrení s ohľadom na riziká pre práva a slobody dotknutých osôb v súvislosti so spracúvaním údajov
o zdraví špecifickej skupiny zamestnancov prevádzkovateľa, ktorí sú verejne zdravotne poistení u
prevádzkovateľa. Listom zo dňa 20.06.2019 „Pokus o mimosúdnu dohodu“ sa obrátil žalobca na
žalovaného a uplatnil si nárok na zaplatenie náhrady ujmy vo výške 20.000,- eur. Žalovaný listom „Pokus
o mimosúdnu dohodu - odpoveď“ zo dňa 28.06.2018 žalobcovi oznámil, že jeho nárok nepovažuje za
dôvodný a opodstatnený a ním uplatnený nárok na zaplatenie náhrady ujmy neuhradí.

10. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal porušenie
spracúvania osobných údajov žalovaným dňa 19.08.2016, a žalovaný dané ani nepoprel, ale žiadnym
dôkazom žalobca nepreukázal následný únik osobných údajov, porušenie práv zamestnanca, mzdovú
diskrimináciuabossing,šikanuzostranyžalovaného.Listinnédôkazy,výsluchžalobcuasvedkyneO..F.

preukázali, že žalobca bol nespokojný s prácou jeho priameho nadriadeného L.. Z. F. a s jeho pracovným
hodnotením za 2. polrok 2017, vyslovil nespokojnosť s priznaním variabilnej zložky mzdy na úrovni 75
%, čo súd prvej inštancie nepovažoval za zásah do osobnostných práv žalobcu.

11. Vo vzťahu k namietanému porušeniu ochrany osobných údajov dňa 19.08.2016, bolo nesporné a

listinnými dôkazmi opísanými v odôvodnení rozsudku preukázané, že dňa 19.08.2016 došlo zo strany
L.. Z. F. (v rozhodnom období priameho nadriadeného žalobcu), k prezeraniu osobných údajov žalobcu
v systéme O. žalovaného, ale nebolo preukázané, že tieto informácie by boli L.. Z. F. zneužité alebo
vyzradenépredinýmiosobami,nebolopreukázané,žebyunikli.Kžalobcomopísanémutvrdeniu,žedňa
21.09.2017, mala byť L.. Z. F. vyzradená informácia, že žalobca „podstúpi MR prostaty“, mal súd prvej

inštancie s poukazom na výsluch svedkyne O.. F., za nepreukázané. Ďalej poukázal súd prvej inštancie
na časový nesúlad, keď dávka od poskytovateľa bola dňa 27.06.2016 a dňa 08.06.2016 a
k neoprávnenému prezretiu zdravotného záznamu žalobcu došlo dňa 19.08.2016,, teda žalobca už bol
na vyšetrení, a preto nemohol L.. Z. F. uviesť v roku 2017, že pôjde na MR vyšetrenie. Uviedol aj, že
bolo preukázané, že L.. Z. F. za to, že zlyhal a prezrel si zdravotné záznamy žalobcu, bol disciplinárne

pokarhanýažalovaný,nazákladekontrolyÚradunaochranuosobnýchúdajovprijalnápravnéopatrenia,
aby sa v budúcnosti takéto situácie neopakovali a aby ochrana osobných údajov zamestnancov a
poistencov bola zabezpečená v súlade so zákonný zásadami a pravidlami. Úrad na ochranu osobných
údajov Slovenskej republiky rozhodnutím č. 00198/2019 - Os - 10 zo dňa 02.08.2019 rozhodol, že
prevádzkovateľovi (žalovanému) neukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich

vzniku, nakoľko prevádzkovateľ v priebehu konania zistené nedostatky odstránil a uloženie opatrení
na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku nie je v danom prípade dôvodné a účelné.
Taktiež bolo preukázané, že žalovaný po incidente v roku 2016 žalobcu kvôli jeho zdravotnému stavu
nediskriminoval žiadnym spôsobom, bolo nesporné, že žalovaný uhrádzal žalobcovi variabilné zložky
mzdy v takmer plnej výške (napr. za prvý pol rok 2017).

12. K otázke priznania individuálnej variabilnej zložky mzdy v roku 2017 v rozsahu 75 % hodnotenia,
priamym nadriadeným L.. Z. F., súd prvej inštancie uviedol, že túto skutočnosť nebolo možné spájať
s tým, že zo strany L.. Z. F. došlo k prezeraniu osobných údajov žalobcu v systéme O. žalovaného
dňa 16.08.2016. Toto hodnotenie súd prvej inštancie nepovažoval za diskrimináciu a ani za zásah do

osobnostných práv žalobcu, nakoľko tu chýba príčinná, časová, logická súvislosť a následnosť, pričom
medzi konaním L.. Z. F. dňa 19.08.2016 a dňa 21.09.2017 a priznaním variabilnej zložky mzdy, nebola
žiadna príčinná súvislosť.

13. Súd prvej inštancie uviedol, že žiaden z vykonaných dôkazov nesvedčal či už priamo alebo nepriamo

o šikane a psychickom terore, o nepriaznivých podmienkach na pracovisku žalovaného a k otázke
bossingu,šikanysúdprvejinštanciepoukázalnavýpoveďsvedkyneO..L.F..Súdprvejinštancieuviedol,
že ani z výsluchu žalobcu nemal za preukázanú neprijateľnú, zlú atmosféru na pracovisku žalovaného
konaním priameho nadriadeného žalobcu L.. Z. F.. Naopak mal za preukázané, že žalobca okrem inéhonamietal neinformovanie o rokovaní s inou zdravotnou poisťovňou, namietal neodbornosť L.. Z. F.,
avšak tieto skutočnosti neboli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, nebolo preukázané
konkrétne kedy a akým konaním sa mal L.. Z. F. dopustiť takého konania, že by toto konanie vo vzťahu

k žalobcovi vykazovalo známky ním tvrdeného bossingu, šikany, psychického teroru, zastrašovania,
ponižovania, vytvárania nepriateľského prostredia. Zo žalobcom uvedenej lekárskej správy o zlepšení
jeho zdravotného stavu vyplývalo zlepšenie zdravotného stavu žalobcu, ale tento doklad nepreukazoval,
žedošlokzhoršeniuzdravotnéhostavužalobcupodvplyvomnejakéhokonkrétnehokonaniažalovaného
resp. L.. Z. F..

14. Súd prvej inštancie neprihliadol na tvrdenie žalobcu, že ním opísané správanie sa žalovaného
ho prinútilo podať výpoveď skôr ako plánoval, nakoľko z predloženej komunikácie žalobcom mal za
preukázané, že dôvodom pre podanie výpovede bol nesúhlas žalobcu s postupom jeho priameho
nadriadeného s jeho hodnotením a nepriznaním variabilnej zložky mzdy na úrovni 100 %, ale na
úrovni 75 %, pričom žalobca očakával od I. O. (členky predstavenstva), O.. O. Š. O. (predsedu

predstavenstva) a O.. V. B. (riaditeľky úseku ľudských zdrojov), zaujatie stanoviska k ním namietanému
porušeniu interných predpisov X. zdravotnej poisťovne a.s. jeho nadriadeným L.. Z. F. a stanovisko,
či hodnotenie urobené jeho nadriadeným platí. Uvedené (nesúhlas žalobcu s postupom priameho
nadriadeného) vyústilo v to, že žalobca dospel k záveru podať výpoveď k 31.03.2018. Žalobca
nepreukázal súdu prvej inštancie, že by kontaktoval zamestnávateľa (žalovaného) v súvislosti s jeho

podozrením na diskriminačné alebo šikanózne správanie L.. Z. F.. Emailovou komunikáciou medzi
žalobcomažalovanýmžalobcariešilnepriznanievariabilnejzložkymzdyza2.polrokroku2017naúrovni
100 % a tento postup žalovaného súd prvej inštancie nepovažoval za bossing, mzdovú diskrimináciu.

15. Nárok, ktorého sa žalobca podanou žalobou domáhal nebol podľa záveru súdu prvej inštancie

dôvodný a žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie uviedol, že aj keď osobným
individuálnym zlyhaním L.. Z. F. dňa 19.08.2016 ako neoprávnenej osoby došlo k neoprávnenému
nahliadnutiu do zdravotných údajov žalobcu (čl. 5 ods. 1 písm. f/ Nariadenia), táto skutočnosť
automaticky nezakladá nárok na nemajetkovú ujmu žalobcu. Žalobca nepreukázal žiadne negatívne
následky tohto zásahu do jeho osobnostných práv, pri ktorom by žalobca utrpel takú ujmu, pri ktorej

je kompenzácia v peniazoch spravodlivá a jediným vhodným zadosťučinením (a nie ospravedlnenie),
a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Nebolo preukázané, že by záznamy o zdravotnom stave
žalobcu boli zneužité a boli voči žalobcovi použité tak, že by ho diskriminovali a že by zasahovali do
jeho osobnostných práv.

16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca
odvolaniezdôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSP,pričomuviedol,žerozhodnutiesúduprvejinštancie

považoval za arbitrárne a svojvoľné, nemajúce oporu v právnych predpisoch a
ani v dôkazoch produkovaných počas konania. Svojvoľnosť v rozhodnutí videl konkrétne v tom, že v
samotnom rozhodnutí súdu prvej inštancie išlo o nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním,
skutkovými a právnymi zisteniami; v interpretácii, ktorá bola v extrémnom nesúlade s obsahom právnej
praxeažodklonomodustálenejjudikatúrybeztoho,abybolidostatočneodôvodnenédôvody,nazáklade

ktorých súd prvej inštancie odmietol stabilizovanú výkladovú prax a nerešpektovanie kogentnej normy.
K záveru súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno uviedol, že s ním nemožno
súhlasiť, nakoľko porušenie zákonom a ústavou chránených osobnostných práv preukázal. Pri tom
poznamenal, že nebolo zrejmé, v čom konkrétne žalobca dôkazné bremeno neuniesol vzhľadom na
to, že porušenie spracúvania osobných údajov a únik osobných informácií zo strany žalovaného bolo

v konaní preukázané Rozhodnutím Úradu na ochranu osobných údajov SR zo dňa 02.08.2019. Vo
vzťahu k nároku žalobcu uplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy za porušenie osobnostných práv,
uviedol, že na uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje žiadna forma zavinenia t.j.
či už úmyselné zavinenie alebo zavinenie z nedbanlivosti. Občianskoprávna úprava je založená na
objektívnom princípe, čiže vyvodenie zodpovednosti sa realizuje bez ohľadu na zavinenie. Zodpovedný

subjekt bude za zásah do osobnostných práv zodpovedať aj v prípade, ak by o tomto zásahu nevedel.
Namietal pri tom, že súd prvej inštancie tieto normy a ustanovenia na predmetnú vec vo svojich právnych
úvahách, ktoré sú premietnuté do rozhodnutia neaplikoval a to konkrétne neaplikoval ustanovenia
čl. 82 Nariadenia EÚ 2016/679 z 27.04.2016, ustanovenie § 38 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z. z. oochrane spotrebiteľa a čl. 19 ods. 3 Ústavy SR. Z uvedeného dôvodu bol žalobca názoru, že súd prvej
inštancie neposúdil vec právne správne, nakoľko neaplikoval právne normy, ktoré sa skutkovej podstaty
prejednávanej veci týkajú. K záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal žiadne negatívne

následky zásahu do jeho osobnostných práv uviedol, že súd prvej inštancie pri vytváraní právnych
úvah nevychádzal z vykonaného dokazovania a nevyhodnotil všetky dôkazy vo vzájomné súvislosti.
Právnu úvahu súdu prvej inštancie o tom, že nebolo preukázané, že by záznamy o zdravotnom stave
žalobcu boli zneužité a boli voči žalobcovi použité tak, že by ho diskriminovali a že by zasahovali do
jeho osobnostných práv považoval za subjektívnu a rovnako tak aj názor o tom, že žalobca nepreukázal

negatívne následky tohto zásahu. Žalobca tiež nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie o tom, že
žiadnym spôsobom nepreukázal následný únik osobných údajov, porušenie práv zamestnanca, mzdovú
diskrimináciu a bossing zo strany žalovaného, pričom poukázal na listinný dôkaz z výsledku hodnotenia
koncom roka 2017 vo výške 75 %. Uvedené krátenie mzdy, ktoré nakoniec žalovaný doplatil, podľa
názoru žalobcu znamená, že žalovaný svoje pochybenie spočívajúce v bezdôvodnom finančnom krátení
žalobcu uznal a že na krátenie nebol daný dôvod. Doplnil, že z predloženého dôkazu žalovaným zo dňa

15.08.2024, ktoré však žalovaný predložil neúplné (chýbala variabilná zložka mzdy/odmeny) vyplývalo,
že zamestnanec totožného oboru v rovnakej pozícií mal oproti žalobcovi od 01.07.2017 zvýšený brutto
mesačný plat o 46 % viac ako mal žalobca. Z uvedeného vyplýva, že došlo k bezdôvodnej platovej
diskriminácii voči žalobcovi. Pri tom poznamenal, že medzi najbežnejšie prejavy bossingu patrí práve
odlišné odmeňovanie zamestnanca a to hlavne v prípade, keď na to zamestnávateľ nemá žiadny

dôvod presne tak, ako to bolo preukázané v prípade žalobcu, keď žalovaný doplatil žalobcovi mzdové
krátenie a tým si priznal, že na krátenie nemal objektívny dôvod. K záveru súdu prvej inštancie o
tom, že nevzhliadol diskrimináciu v odmeňovaní manažérov dvoch odborov s podobnou náplňou práce
uviedol, že ten nevychádzal z predložených dôkazov v konaní, nakoľko z nich vyplýval pravý opak,
ako to súd prvej inštancie dôvodil v odôvodnení rozhodnutia. Tvrdenie o tom, že odbor AZSaLS, kde

pracoval žalobca, vykonával menej zložitú prácu a v menšom objeme ako odbor USaSVLZ považoval za
nesprávne a táto skutočnosť nevyplávala zo žiadneho dôkazu predloženého v konaní. Za nespravodlivé
žalobca považoval aj hodnotenie dôkazu súdom prvej inštancie v časti, kde prihliadol na výpoveď svedka
O.. I. F., ktorá je v súčasnosti zamestnancom žalovaného. Bol názoru, že výpoveď svedkyne nebola
vierohodná, pričom poukázal na to, že svedkyňa pred pojednávaním sa o obsahu konania a o tom, čo

sa jej budú pýtať na pojednávaní rozprávala so zamestnávateľom. Navyše poskytla vyjadrenia, ktoré si
navzájomodporujú.Naotázku,čimávedomosťotom,žebyvkolektívekolovaliinformácieozdravotnom
stave žalobcu odpovedala jednoznačne a s istotou, že konkrétny zdravotný stav žalobcu sa v kolektíve
nepreberal a na otázku, či má vedomosť o tom, že sa v kolektíve rozšírila informácia o plánovanom
vyšetrení žalobcu odpovedala, že si toto už nepamätá. Naopak, neprihliadal na výpoveď žalobcu, že

údajné ním opísané správanie žalovaného ho prinútilo podať výpoveď skôr ako plánoval, a súvisiace
skutočnosti hodnotil subjektívne, bez toho aby ich posúdil s ostatnými dôkazmi v konaní a s výpoveďou
žalobcu. K záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal kauzálny nexus medzi porušením
jeho práv a nemajetkovej ujmy, ktorá mu takým konaním vznikla, uviedol, že viac než jasne preukázal,
že ujmu vo svojej osobnej sfére pociťoval ako značnú a mala tak dosah na kvalitu jeho života osobného

a aj pracovného. Pri tom poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II US 695/2017 zo
dňa 05.12.2018 a rovnako tak na nález II US 424/2012 zo dňa 06.11.2014. Tiež uviedol, že vzhľadom
na judikatúru súdov o výške nemajetkovej ujmy táto závisí vždy od konkrétneho prípadu, najmä však v
závislosti od povahy, trvania, závažnosti ujmy.

18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, riadne
odôvodnený, preskúmateľný a zákonný. Uviedol, že žalobcom v odvolaní uvádzané normy nezakladajú
absolútne právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Poznamenal, že žalobca síce preukázal, že zo
strany zamestnanca žalovaného, L.. Z. F., vtedajšieho priameho nadriadeného žalobcu, došlo k
neoprávnenému prezeraniu jeho údaju o zdraví, nepreukázal však, že týmto konaním mu

vznikla akákoľvek majetková alebo nemajetková ujma, ani príčinnú súvislosť medzi prípadnou ujmou a
uvedeným porušením. Dodal, že pokiaľ ide o právnu úpravu podľa § 11 Občianskeho zákonníka a čl.
19 ods. 3 Ústavy SR, tá nepriznáva žalobcovi právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ale zakladá právo
každej fyzickej osobe na ochranu jej osobnosti a preto nemá žiaden súvis s unesením alebo neunesením
dôkazného bremena. Podotkol, že opísané pocity žalobcu ako pocit krivdy, stresu a sklamania,

nevyplývali zo žiadneho predloženého dôkazu a žalobca tieto pocity nepreukázal ani samotným
výsluchom. Z predložených písomných dôkazov, napr. e-mail zo dňa 25.01.2018, či z výsluchu žalobcu
jednoznačne vyplývalo, že jeho nespokojnosť a frustrácia pramenila iba z nevyplatenej časti zložky
variabilnej mzdy. Tiež namietal, že pokiaľ žalobca nepreukázal v konaní zneužitie jeho osobnýchúdajov a negatívne dôsledky toho konania na jeho osobnosť, nemôže namietať subjektívnosť súdu,
že tieto neexistujúce dôkazy nesprávne vyhodnotil. Argumentáciu žalobcu, že nezabránením prístupov
do informačného systému žalovaného mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo narušeniu ústavou chránených

osobnostných práv u ktoréhokoľvek z 484.184 poistencov, žalovaný vo vzťahu k predmetnému konaniu
označil za absolútne irelevantnú, nesúvisiacu a nedôvodnú. K mzdovej diskriminácii opätovne uviedol,
že krátenie variabilnej zložky mzdy, ktorá nie je nárokovateľnou zložkou mzdy, nemôže dochádzať ku
diskriminácií. Pokiaľ ide o porovnanie odmeňovania žalobcu a manažéra na obdobnej pracovnej pozícií,
opakovane poukázal na to, že v prípade oboch manažérov išlo z pohľadu náročnosti o rozdielnu povahu

práce. V súvislosti s výpoveďou svedka, ktorého žalobca sám navrhol, mal žalovaný za to, že súd prvej
inštancie logicky a zrozumiteľne vysvetlil, prečo túto svedeckú výpoveď akceptoval ako dôkaz a hodnotil
ho. Pri tom poznamenal, že bolo zarážajúce, že žalobca, ktorý si bol vedomý, že svedkyňa, ktorú sám
navrhol vypočuť, je stále zamestnankyňou žalovaného, namieta svedeckú výpoveď svedkyne z dôvodu
jej lojálnosti voči žalovanému ako jej zamestnávateľovi. Ďalej uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal,
že mu vznikla ujma, ktorá by mala byť odškodnená v peniazoch. Nepreukázal, že by došlo k vyzradeniu,

či zneužitiu jeho údajov o zdravotnom stave a diagnóze, akou trpí, nepreukázal, že by jeho nadriadený
vytváral nepríjemné pracovné prostredie, nepreukázal, že by sa pod vplyvom údajného nepriaznivého
pracovného prostredia zhoršil jeho zdravotný stav, resp. tvrdené poruchy spánku, ani to, že pod vplyvom
týchto skutočností sa mal žalobca rozhodnúť ukončiť pracovný pomer. Navyše medzi jednotlivými javmi,
ktoré žalobca počas konania popisoval, nebola časová, logická ani príčinná súvislosť. Vo vzťahu k

rozhodnutiuOkresnéhosúduVranovnadTopľousp.zn.9C/25/2012,zodňa19.06.2014naktoréžalobca
v odvolaní poukázal, žalovaný uviedol, že toto bolo v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 46.471,49 eur, uznesením sp. zn. 9C/149/2010 zastavené.

19. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených

odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

20. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery, a dospel
k správnemu záveru, že tu nie je preukázaný vznik škody, či inej nemajetkovej ujmy v súvislosti s
neoprávneným oboznámením sa žalovaného (prostredníctvom zamestnanca žalovaného) s osobným
údajom žalobcu. Odvolací súd na druhej strane uvádza, že súd prvej inštancie neuviedol v odôvodnení

všetky príslušné právne normy, ktoré sa na danú vec vzťahujú, avšak dané opomenutie nemá za
následok nesprávne posúdenie veci. Odvolací súd teda dospel k záveru, že žalobca v odvolaní správne
uviedol, že sa na danú vec vzťahuje čl. 82 Nariadenia EÚ 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri
spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov a čl. 19 ods. 3 Ústavy SR. Odvolací
súd v zmysle ust. § 382 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok oznámil účastníkom možné

použitie týchto ustanovení a poskytol im lehotu 10 dní odo dňa doručenia výzvy na vyjadrenie sa k
možnému použitiu vyššie uvedených predpisov. Odvolací súd však na druhej strane zastáva názor, že
interpretáciadanýchnoriemzostranyžalobcuniejesprávna.Žalobcamátotižzato,žezdanýchnoriem,
najmä čl. 82 Nariadenia EÚ 2016/679 vyplýva, že nárok na nemajetkovú ujmu má žalobca už len z toho
dôvodu, že došlo k neoprávnenému nakladaniu s jeho osobným údajom o zdravotnom stave, teda má

za to, že samotné neoprávnené nakladanie s jeho osobnými údajmi je samo osobe postačujúce k tomu,
aby mu bola priznaná nemajetková ujma v peniazoch. Odvolací súd s daným výkladom nesúhlasí a to z
nasledovnýchdôvodov.Podľačl.82NariadeniaEÚ2016/679(Právonanáhraduškodyazodpovednosť)
každá osoba, ktorá utrpela majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v dôsledku porušenia tohto nariadenia,
má právo na náhradu utrpenej škody od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa. Podľa čl. 19 ods.

3 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo
iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Z citovaných ustanovení vôbec nevyplýva, že by pre priznanie
majetkovej, či nemajetkovej ujmy v dôsledku porušenia nakladania s osobnými údajmi postačovalo len
to, že došlo k porušeniu nakladania s osobnými údajmi. Z citovaného čl. 82 nariadenia EÚ 2016/679
vyplýva, že právo na náhradu utrpenej škody má osoba, ktorá v dôsledku porušenia nariadenia utrpela

majetkovú alebo nemajetkovú škodu, teda musí byť splnené, že tu je existencia ujmy, alebo škody ktorá
bola utrpená, rovnako tak existencia porušenia GDPR a príčinná súvislosť medzi týmto porušením a
ujmou. Odvolací súd v danej otázke plne odkazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-300/21
(UI proti ?sterreichische Post AG), zo dňa 04.05.2023, ktorý sa týka práve výkladu práva na náhraduškody podľa čl. 82 nariadenia EÚ 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov
a o voľnom pohybe takýchto údajov. Hlavným záverom daného rozsudku je, že článok 82 ods. 1
GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že porušenie ustanovení samotné tohto nariadenia nestačí na

priznanie práva na náhradu škody. V odôvodnení rozsudku Súdny dvor EÚ okrem iného uvádza: „ Na
jednej strane zo znenia tohto ustanovenia jasne vyplýva, že existencia „ujmy“ alebo „škody“, ktorá bola
„utrpená“, predstavuje jednu z podmienok vzniku práva na náhradu škody stanoveného v uvedenom
ustanovení, rovnako ako aj existencia porušenia GDPR a príčinnej súvislosti medzi touto ujmou a
týmto porušením, pričom tieto tri podmienky sú kumulatívne. Preto sa nemožno domnievať, že každé

„porušenie“ ustanovení GDPR samo osebe zakladá uvedené právo na náhradu škody v prospech
dotknutej osoby, ako je definovaná v článku 4 bode 1 tohto nariadenia. Takýto výklad by bol v rozpore so
znením článku 82 ods. 1 uvedeného nariadenia. Na druhej strane treba zdôrazniť, že osobitné zmienky
o „ujme“ a „porušení“ v článku 82 ods. 1 GDPR by boli zbytočné, ak by normotvorca Únie zastával
názor, že porušenie ustanovení tohto nariadenia môže samo osebe a v každom prípade postačovať na
vznik práva na náhradu škody. V druhom rade predchádzajúci doslovný výklad podporuje aj kontext, do

ktorého toto ustanovenie patrí. Článok 82 ods. 2 GDPR, ktorý spresňuje režim zodpovednosti, ktorého
zásady sú stanovené v odseku 1 tohto článku, totiž preberá tri podmienky nevyhnutné na vznik práva
na náhradu škody, a to spracúvanie osobných údajov vykonané v rozpore s ustanoveniami GDPR, ujmu
alebo škodu, ktorú utrpela dotknutá osoba, a príčinnú súvislosť medzi týmto nezákonným spracúvaním a
toutoujmou.“VzhľadomnavyššieuvedenézáverySúdnehodvoraEÚodvolacísúdmusíkonštatovať,že

súdprvejinštanciepostupovalsprávne,keďnapriznanienárokunanemajetkovúujmu,munepostačoval
len samotný neoprávnený zásah do osobných údajov žalobcu. Postupoval správne, keď skúmal aj, či
v dôsledku uvedeného zásahu (nezabezpečenie systému s osobnými údajmi poistencov, čo umožnilo
zamestnancovi žalovaného neoprávnene sa oboznámiť s údajom o zdravotnom stave žalobcu) došlo
na strane žalobcu k utrpeniu ujmy. Na základe vykonaného dokazovania má odvolací súd za to, že

správne dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o
preukázanieutrpeniaškody/ujmyvdôsledkuneoprávnenéhooboznámeniasazamestnancažalovaného
s jeho osobným údajom (údajom o jeho zdravotnom stave). Súd prvej inštancie vysvetlil, prečo takýmto
dôkazom nie je žalobcom predložená lekárska správa. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že daná
lekárska správa zo dňa 30.07.2018 (na č.l. 130) nepreukazuje, že žalobca v dôsledku toho, že došlo

k neoprávnenému oboznámeniu sa s jeho osobným údajom zo strany zamestnanca žalovaného utrpel
nejakú ujmu. Z danej lekárskej správy vyplýva len to, že od kedy je žalobca na dôchodku cíti sa
dobre. Dané v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako dôkaz potvrdzujúci utrpenie ujmy v dôsledku
neoprávneného oboznámenia sa s osobným údajom žalobcu zo strany žalovaného dňa 19.08.2016.
Správne sú aj závery súdu prvej inštancie o tom, že nie je ani preukázané, že by zamestnanec p. F., ktorý

sa neoprávnene dňa 19.08.2016 oboznámil so zdravotnými údajmi žalobcu, tieto údaje dňa 21.09.2017
zneužil a vyzradil ostatným zamestnancom na úseku nákupu zdravotnej starostlivosti. K danému bola
vypočutá svedkyňa - zamestnankyňa na danom úseku (navrhnutá žalobcom), z ktorej výpovede však
nevyplynulo, že by došlo k vyzradeniu informácií o zdravotnom stave žalobcu zo strany p. F.. To, že
svedkyňa uviedla, že sa nebavili v kolektíve o zdravotnom stave žalobcu a že si nepamätá, či im p.

F. uviedol informáciu o zdravotnom stave žalobcu si neodporujú, ako tvrdí žalobca v odvolaní. Mohlo
dôjsť k tomu, že p. F. spomenul pred inými zamestnancami informáciu o zdravotnom stave žalobcu
(preukázané to však v konaní nie je), avšak to neznamená, že by ďalej bola táto informácia predmetom
ich záujmu, teda že by ju ďalej zamestnanci medzi sebou rozoberali. Svedkyňa uviedla, že zdravotný
stav žalobcu nebol žiadnou témou v ich pracovnom kolektíve. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil

aj námietku žalobcu, že svedkyňa nie je dôveryhodná, nakoľko je zamestnankyňou žalobcu a tento
ju inštruoval ako má vypovedať, ako neopodstatnenú. To, že svedkyňa pri obdržaní predvolania sa u
žalobcuinformovalaoakúidevec,neznamená,žebolainštruovanáakomávypovedať.Svedokjeriadne
poučený, že má vypovedať pravdu, a nie je dôvodné len zo skutočnosti, že svedok je zamestnanec
žalovaného vyvodiť, že nebude vypovedať pravdivo. Napokon súd prvej inštancie správne uzavrel aj

to, že nebolo preukázané, že v súvislosti s oboznámením sa s údajom o zdravotnom stave p. F., ktorý
bol nadriadeným žalobcu, bola žalobcovi priznaná odmena za druhý pol rok 2017 vo výške 75 %.
Dané žalobca hodnotí aj ako bossing, či šikanu zo strany nadriadeného voči jeho osobe. Odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožňuje v tejto otázke s odôvodnením súdu prvej inštancie, že nepriznanie
odmeny (ktorá navyše je nenárokovateľnou zložkou mzdy), nemožno hodnotiť automaticky ako bossing,

čišikanu,čidiskrimináciu.Navyšekneoprávnenémuzásahudoosobnýchúdajovmalodôjsť19.08.2016,
teda týmto dňom nadriadený žalobcu získal informácie o zdravotnom stave žalobcu, avšak za prvý pol
rok 2017 mal žalobca priznanú odmenu takmer vo výške 100 %. Teda aj dané svedčí o tom, že tu nie
je preukázané, že by p. Rybiansky odmenu žalobcu za druhý pol rok 2017 znížilz dôvodu vedomosti o jeho zdravotnom stave. V danom prípade ide čisto len o subjektívne vnímanie
situácie, prameniace s nespokojnosťou žalobcu s priznaním mu odmeny za druhý pol rok 2017 „len“ vo
výške 75 %. Dané subjektívne vnímanie popísané v žalobe, však nie je preukázané žiadnym

relevantným dôkazom.

21. Odvolací súd preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie na podklade podaného odvolania dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne a preto rozsudok potvrdil. (§
387 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by v dôsledku

neoprávneného oboznámenia sa s osobným údajom žalobcu zo strany žalovaného, došlo ku vzniku
ujmy. Ako je vyššie vysvetlené, na priznanie práva na náhradu škody/ujmy v danom prípade musia byť
súčasne splnené tri podmienky, ktorými sú samotný neoprávnený zásah do osobných údajov, utrpenie
škody/ujmy a príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a ujmou. V danom prípade je preukázané len
neoprávnené nakladanie s osobným údajom žalobcu, avšak ďalšie dve podmienky a to vznik ujmy a
príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a ujmu absentujú, čo je dôvodom na zamietnutie

žaloby.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).