Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125260443
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6125260443.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

46C/70/2025

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:
Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, právne zastúpený:
Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Műller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36864455, so sídlom Tolstého 1201/20,
010 01 Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom

Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., IČO:
52 058 310, so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava – Staré Mesto, o zaplatenie 154,01 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

46C/70/2025

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 154,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,9 %

ročne zo sumy 154,01 Eur od 6.2.2025 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

46C/70/2025

1. Žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica tunajšiemu súdu dňa 20.3.2025 sa žalobca

domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 154,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,9 %
ročne z uvedenej sumy od 6.2.2025 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, dňa 29.10.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody
bol A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Predmestská 46, 010 01 Žilina (ďalej len „poškodený“). K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený

nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na
čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 1637/2024 zo
dňa 02.12.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom
náhradného vozidla trval od 2.12.2024 do 11.12.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla vautoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 11.12.2024 a čakalo na pripísanie finančných prostriedkov
na účet autoservisu, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik
škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo

a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 17322024 splatnú dňa 26.12.2024 na
sumu 820,04 EUR s DPH za 10 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume
bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná
suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť

poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom
jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu.
Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou
žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 11.12.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 820,04 EUR s DPH,
ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov

účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.
Žalovaný dňa 22.01.2025 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 666,03 EUR. Žalovaný postupoval
v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe
svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu
zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov

na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového
vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne
legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy
predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej
faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené

sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v
celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 05.02.2025 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona
o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 21.01.2025 podľa oznámenia o poskytnutí
poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáha uloženia povinnosti
žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 154,01 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,9 %

ročne od 06.02.2025 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych
sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo
k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne
vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa

len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je
práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry
a teda aj k vzniku škody. K postupovanej pohľadávke žalobca uvádza, že poškodený sa dostal
do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v
dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho

dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za
nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového
vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo
používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené

vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať
pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu
prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby
bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie

oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká
nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané
nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax,
predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok
Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline

zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli
vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas
toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným
motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku(napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku

žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukazujeme na právny názor a závery Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS
309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo
145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8

zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až
doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania
mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť
žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým
zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o
PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi

vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

3.Povydaníplatobnéhorozkazuvrámciupomínaciehokonania(sp.zn.11Up/357/2025zodňa4.4.2025,
žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 20), po oboznámení sa s návrhom/žalobou a s
pripojenými listinnými dôkazmi, žalovaný konštatuje, že návrh/žaloba nie je dôvodná, nároky uplatnené

žalobou žalovaný v celom rozsahu neuznáva a rozporuje ich, a to nakoľko žalobcom tvrdené nároky
nie sú dané, dôvodné a ani preukázané. K žalobcom uplatneným nárokom ako aj tvrdeniam žalobcu
uvedeným v návrhu/žalobe (ďalej ako „žaloba“) uviedol, že v prvom rade (ako vyplýva už aj z vyššie
uvedeného) žalovaný akcentuje, že žalobca svoj nárok síce dôvodí nárokom na náhradu škody
vzniknutej v súvislosti so škodovou udalosťou/dopravnou nehodou zo dňa 29.10.2024 a uplatňuje si ho

voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu/vinníka tejto dopravnej nehody, avšak tieto svoje tvrdenia
nijak nepreukázal, čo je nevyhnutné minimálne (aj) pre splnenie/preukázanie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, ako i pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. V druhom rade podľa ustanovenia § 4 ods. 2
písm. b) zákona č. 381/2001 Z .z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „ZoPZP“) potom

platí, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a podľa
ust. § 15 ods. 1 ZoPZP platí, že náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému; Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať. Netreba však opomenúť ani ustanovenie § 415 OZ (každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí). Žalovaný na základe
uplatnenia nároku na náhradu škody z údajne postúpenej pohľadávky žalobcom dňa 07.01.2025, zahájil
šetrenie škodovej udalosti a dňa 21.01.2025 ukončil šetrenie škodovej udalosti č. 9536603847 ako
poistnej udalosti z titulu náhrady nákladov na použitie náhradného vozidla a poskytol poistné plnenie

v prospech poškodeného (na účet žalobcu) v sume 666,03 EUR s DPH. Z podanej žaloby žalobcu
vyplýva, že žalobca sa v rámci ním podanej žaloby domáha doplatenia sumy 154,01 EUR s DPH
ako sumy zodpovedajúcej (neúčelným) nákladom za prenájom náhradného MV účtovanou v sume
64,17 EUR + 20% DPH/deň za žalobcom tvrdené 2 dni. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo
dňa 21.01.2025 oznámil žalobcovi, že priznaná primeraná doba za požičanie náhradného vozidla je

8 dní. Žalovaný akcentuje, že v tejto priznanej primeranej dobe je zahrnutý čas účelný a nutný na
opravupoškodenéhovozidlazohľadňujúcitechnologicképostupyudávanévýrobcom,časnadojednanie
náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci
s prestojmi zo strany poisťovne, pričom zapožičanie náhradného MV bolo priznané do vystavenia faktúry
za opravu poškodeného vozidla, t. j. do 09.12.2024. Z Prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení vyplýva,

že žalovaný ako podklad o. i. použil Faktúru č. 17322024 vystavenú žalobcom v sume 820,04 EUR
s DPH, pričom odpočítal neprimerané náklady na náhradné vozidlo v zostávajúcej dobe – 2 dni –
v sume 154,01 EUR s DPH (2 dni x 64,17 EUR bez DPH + 20% DPH). Po odpočítaní už (bližšie)
špecifikovaných položiek je potom poistné plnenie v sume 666,03 EUR s DPH t. j. tak, ako bolo žalobcovi
už plnené, čo žalobca v žalobe potvrdzuje a nerozporuje. Z Faktúry č. 17322024 vystavenej žalobcom

11.12.2024 vyplývalo, že základná cena za 1 deň doby nájmu je 64,17 EUR + 20% DPH, ku ktorej
bol poškodenému žalobcom účtovaný navyše ešte aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie
náhradného vozidla v sume 50,00 EUR s DPH. Túto základnú cenu a (aj) jednorazový poplatok za
pristavenie a prevzatie náhradného vozidla žalovaný bez výhrad akceptoval a násobil o účelnú a nutnúdobu na opravu poškodeného vozidla, t. j. na preukázanú účelnú a nutnú potrebu náhradného vozidla
poškodeným. Nie je preto opodstatnené tvrdenie žalobcu v žalobe, a ani označovanie ním účelovo
vybraných súdnych rozhodnutí o. i. na margo ceny dojednaného nájmu vrátane poplatku za pristavenie

a prevzatie náhradného vozidla, pretože žalovaný základnú sadzbu a (aj) jednorazový poplatok za
pristavenie a prevzatie náhradného vozidla akceptoval. K otázke primeranosti a účelnosti doby prenájmu
v trvaní 10 dní, teda in concreto v dĺžke 2 dni, nad žalovanou priznanou dĺžkou
8 dní, žalovaný uvádza, že má za to, že zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu dôvodnosti ním
uplatňovaného nároku nad žalovanou priznanú nevyhnutnú dĺžku prenájmu náhradného motorového

vozidla. Žalobca k žalobe nepredložil dokonca (ani) faktúru autoservisu (aj keď tvrdí, že poškodené
vozidlo malo zotrvať v autoservise aj ku dňu 11.12.2024 a čakalo na pripísanie finančných prostriedkov
na účet autoservisu, o čo v zásade žalobca opiera údajnú nevyhnutnosť a účelnosť trvania prenájmu
náhradného vozidla), z ktorej by o. i. vyplývalo ukončenie servisných prác/opravy a dĺžka trvania tých-
ktorých servisných prác. A aj preto má žalovaný za to, že (aj) žalobcom účelovo predložená listina
„Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu“ bez ďalšieho vo veci samej nemá

bližšiu výpovednú/dôkaznú hodnotu. Faktom je, že zo žalobcom už predložených listín nie je zrejmá ani
skutočnosť, kedy v skutočnosti došlo k ukončeniu opravy poškodeného vozidla, pričom žalovaný má
za to, že (ani) tieto skutočnosti nie je žalobca objektívne schopný preukázať. K otázke doby prenájmu
náhradného vozidla od 02.12.2024 do 11.12.2024 žalovaný akcentuje, že za relevantnú dobu prenájmu
pre následné posúdenie jej účelnosti a primeranosti by bolo možné za určitých okolností považovať

prenájom náhradného MV nanajvýš za obdobie od odovzdania poškodeného vozidla autoservisu –
NOVÝ TOPCAR s.r.o. (ďalej a predtým v texte ako „autoservis“) t. j. po viac ako mesiaci od škodovej
udalosti/dopravnej nehody – údajne až odo dňa 02.12.2024 do doby, keď bolo poškodené vozidlo
opravené, a teda, keď ho poškodený mohol znova objektívne užívať. Z faktúry autoservisu č. 20241386,
ktorú vystavil autoservis poškodenému už dňa 09.12.2024 s dátumom splatnosti do 16.12.2024, je

zjavné, že poškodené
vozidlo bolo opravené (zjavne) už dňa 09.12.2024, pričom je žalovaný toho názoru, že už toho
času si mohol poškodený svoje opravené motorové vozidlo vyzdvihnúť, ak nie aj skôr s ohľadom
na prácnosť opravy poškodeného vozidla. Faktom však je, že pokiaľ autoservis svojvoľne (tak ako
to tvrdí aj žalobca) zadržiaval opravené vozidlo poškodeného až do údajného „pripísania finančných

prostriedkov na účet autoservisu" (zrejme) od poisťovateľa, konal tak bez akéhokoľvek zákonného titulu.
Na margo uvedeného žalovaný zdôrazňuje, že na preplatenie doby prenájmu náhradného vozidla od
02.12.2024 do 11.12.2024, teda za žalobcom tvrdené obdobie do (údajného) čakania autoservisom na
pripísanie finančných prostriedkov na jeho účet, nie je daná ani príčinná súvislosť medzi poškodením
motorového vozidla poškodeného a vznikom škody v podobe uplatňovaného nájomného, nakoľko

do príčinnej súvislosti, ktorá bola daná vznikom škodovej udalosti - prenájmom motorového vozidla,
vstúpila ďalšia nezávislá skutočnosť, a to neoprávnené zadržanie motorového vozidla autoservisom.
S uvedeným názorom žalovaného sa stotožňuje aj Krajský súd Žilina vo svojom rozhodnutí sp. zn.
7Co/187/2022zodňa22.03.2023.Vzhľadomnaokolnostivovecisamejžalovanýupozorňuje(aj)nafakt,
že poškodený (podľa názoru žalovaného) mohol svoje poškodené vozidlo bezprostredne po škodovej

udalosti (zjavne) užívať, a to až do jeho odovzdania a prevzatia autoservisom, pričom žalovaný má za
to, že poškodený tak aj činil, keďže k začiatku prenájmu náhradného MV došlo po viac ako mesiaci
od škodovej udalosti/dopravnej nehody, a navyše dokonca aj poškodený (právny predchodca žalobcu)
v súvislosti s predmetnouškodovou udalosťou č. 9536603847 o. i. uviedol, že poškodené vozidlo po
nehode využíval a najazdil s ním 1000km. Faktom teda je, že poškodené vozidlo bolo po škodovej

udalosti/dopravnej nehode zjavne spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Uvedené však rozporuje
(zrejme účelové) tvrdenie žalobcu, že „po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové
vozidlo a nájom motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný“. Žalovaný akcentuje, že poškodený teda
(zjavne) nebol nijako nútený, či tlačený tým-ktorým žalobcom (účelovo) tvrdeným dôvodom do opravy
poškodeného vozidla, a ani prenajať si náhradné MV. Vzhľadom aj na vyššie uvedené má žalovaný

za to, že pokiaľ poškodený k oprave vozidla prikročil s výrazným časovým odstupom, nemôže sa teda
jednať o nevyhnutnú a náhle vzniknutú situáciu, ako sa snaží tvrdiť žalobca. A navyše, má žalovaný za
to, že prenájom náhradného MV presahujúci žalovaným priznaný rozsah prenájmu nemožno považovať
za nevyhnutný tak, ako sa to žalobca snaží mylne tvrdiť. Faktom je aj to, že poškodený sa mohol s
autoservisom dohodnúť nielen ohľadom termínu pristavenia poškodeného vozidla pre účely opravy, ale

aj ohľadom trvania jeho opravy a jeho následného odovzdania. Pri uvedenom žalovaný upozorňuje na
fakt, že (aj) poškodený je povinný konať v rámci všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ) tak, aby
nedochádzalo ku škode, a teda v prípade, keď si na čas opravy poškodeného vozidla prenajme/ plánuje
prenajať náhradné MV a náhradu nákladov za prenájom náhradného MV si následne chce uplatniťz titulu náhrady škody, sú na jeho osobu kladené určité nároky na konanie vo vzťahu k dojednaniu
takých podmienok opravy, aby sa táto realizovala efektívne, účelne, t. j. predovšetkým v čo najkratšom
čase/v primeranej dobe. Faktom je, že poškodený subjekt rozhoduje o tom, či vôbec, u koho a kedy

bude vozidlo opravené, a aj o tom od koho si prenajme náhradné MV. Žalovaný v súvislosti s otázkou
samotnej dĺžky trvania prenájmu náhradného motorového vozidla poukazuje na to, že túto je potrebné
posudzovaťzhľadiskaúčelnostiaprimeranosti,atoajnakoľkosámžalobcasvojnárokdôvodískutočnou
škodou.Vzhľadomnauvedenéskutočnostimážalovanýzato,žežalobcariadnenepreukázaldôvodnosť
dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla nad žalovaným priznaný rozsah prenájmu (8 dní) v

príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, na základe čoho žalovaný považuje žalobcom
uplatňovaný nárok v tejto časti za neprimeraný a neúčelný, a teda aj za neopodstatnený. Pokiaľ by
sa však konajúci súd mal za to, že žaloba je čo i len sčasti dôvodná (čo však odmietame), žalovaný
namieta aj žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania 7,90 % ročne od 06.02.2025 do zaplatenia..
Nie je pritom ani zrejmé, od ktorého okamihu a/alebo akej právnej skutočnosti sa mal údajne žalovaný
(podľa žalobcu) dostať do omeškania, keďže zjavne (ani) dňa 06.02.2025 sa nemohol podľa ZoPZP

žalovaný dostať do omeškania. Z vyššie opísaného skutkového stavu však vyplýva, že po tom, ako
si žalobca uplatnil u žalovaného (dňa 07.01.2025) svoj tvrdený nárok na náhradu škody, žalovaný (po
skončení šetrenia hlavnej škody pod PU č. 9853381475 t.j. škody na poškodenom vozidle a s tým
súvisiacej opravy) po predložení všetkých nevyhnutných podkladov Oznámením o poistnom plnení už
zo dňa 21.01.2025 informoval žalobcu o výške poskytnutého poistného plnenia, ako aj o dôvodoch

nepriznania zvyšnej časti uplatňovaných nákladov spojených s prenájmom náhradného MV. Zaslaním
Oznámenia o poistnom plnení v zákonom stanovenej lehote (ktorá ani v čase podania žaloby ešte
neuplynula), v ktorom žalovaný poukázal na skutočnosti a dôvody nepriznania časti nákladov prenájmu,
si žalovaný preukázateľne splnil svoju zákonnú povinnosť podľa ust. § 11 ods. 6 ZoPZP. Podľa ust. §
11 ods. 6 ZoPZP totiž platí, že „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie

potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov (predmetná
zákonná lehota donedávna a dokonca aj v čase podania žaloby žalobcom stále plynula) odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)

poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“

Žalovaný mal za to, že zákonodarca jasne podmienil možnosť uplatňovania si úrokov z omeškania v
prípade takéhoto nároku nesplnením povinností ustanovených poisťovateľovi v ust.§ 11 ods. 6 ZoPZP,
s tým, že v prípade, ak dôjde k splneniu týchto povinností zo strany poisťovateľa, nedôjde k naplneniu
hypotézy ustanovenia § 11 ods. 8 uvedeného zákona, a teda nedôjde ani k naplneniu podmienok pre
priznanie nároku na úroky z omeškania vo veciach nárokov z povinného zmluvného poistenia. Z vyššie

uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že v rámci ustanovenia § 11 ods. 8 v spojení s ustanovením § 11
ods. 6 ZoPZP zákonodarca umožňuje uplatňovanie úrokov z omeškania voči poisťovateľovi z povinného
zmluvného poistenia iba v prípade nesplnenia niektorej z povinností stanovenej poisťovateľovi v § 11
ods. 6 predmetného zákona, s tým, že v prípade, ak zo strany poisťovateľa dôjde k splneniu ktorejkoľvek
z uvedených povinností, teda aj k splneniu povinnosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k

tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia stanovenej poisťovateľovi
§ 11 ods. 6 písm. b) ZoPZP, poškodenému nárok na úroky z omeškania nevzniká. Žalovaný aj na margo
vyššie uvedeného opätovne akcentuje, že si preukázateľne splnil svoju zákonnú povinnosť prešetriť
škodovú udalosť a poskytnúť poistné plnenie v zistenom a preukázanom rozsahu v zákonnej lehote (§

11 ods. 6 ZoPZP), a teda že sa nemohol dostať do omeškania (§11 ods. 8 ZoPZP).

4. Následne doručil vyjadrenie k odporu žalobca (č.l. 37), v ktorom žiadal o pokračovanie v konaní
na miestne príslušnom súde, v obvode ktorého sa stala dopravná nehoda, t.j. Okresnom súde Žilina.
K odporu žalovaného uviedol, že ho považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana žalovaného

uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom, ani právnom stave, a je produkovaná len v úmysle vyhnúť
sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaný opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej
obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe.
Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno považovať za neúčinné alebo nedôvodné,čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčia súdne
rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporov
iniciovaných proti žalovanému a ďalším poisťovniam. Žalovaný v podanom odpore uplatnený nárok

žalobcu popiera z dôvodu, že náklady na prenájom náhradného motorového
vozidla za obdobie od 10.12.2024 do 11.12.2024 podľa jeho názoru nemožno považovať za účelne
vynaložené, nakoľko oprava vozidla poškodeného bola podľa faktúry za opravu ukončená dňa
09.12.2024. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa nášho názoru
rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený

používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň
pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné
vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise,
a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukazujeme na
skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným
zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na

ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať,
aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil
od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný spolu s odporom predložil faktúru vystavenú
autoservisom NOVÝ TOPCAR s.r.o., zo dňa 9.12.2024. Z faktúry za opravu vozidla síce vyplýva
dátum dodania tovaru alebo služby dňa 09.12.2024, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto

záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej
strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla
v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním
krycieho listu zo strany žalovaného. Poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného
a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo

vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne
konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise NOVÝ TOPCAR,
s.r.o, ktorý je autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený
v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Až
poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného,

resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry
za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a
vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení
krycieho listu zo strany žalovaného, resp. po úhrade poistného plnenia žalovaným, v závislosti od toho,
ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu faktúry za

opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis má až po doručení predmetného krycieho listu
istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného. Z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí
motorového vozidla z autoservisu vyplýva, že ku dňu 11.12.2024, t. j. k dátumu ukončenia nájmu
náhradného vozidla, sa opravené motorové vozidlo stále nachádzalo v autoservise z dôvodu čakania
na pripísanie finančných príspevkov na účet autoservisu od žalovaného, bez ktorého autoservis nevydá

opravené vozidlo poškodenému. Z uvedeného je zrejmé, že poškodený s cieľom minimalizácie škody,
ukončil nájom náhradného vozidla dňa 11.12.2024, s cieľom zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu nákladov,
hocivtomčaseeštenemalkdispozíciisvojeopravenévozidlo.Vďalšomžalobcapoukázalna judikatúru
v obdobných veciach. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a
dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Napriek tomu odovzdal

náhradné vozidlo ešte pred prevzatím opraveného vozidla, čím sa dobrovoľne vzdal pohodlnejšieho
spôsobu zabezpečenia mobility v tomto období. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas
ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla.
Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje
z nášho pohľadu neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Žalovaný nijako nepreukázal, že

momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať
ho a nájom náhradného motorového vozidla mohol byť v deň vystavenia faktúry ukončený. Poukázal
na bežnú prax autoservisov, o čom doložil potvrdenia. Ohľadom otázky účelnosti nákladov na nájom
náhradného vozidla do doručenia krycieho listu poisťovňou boli prekonané rozhodnutia súdov, na ktoré
poukazuje žalovaný. V danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v

čase od 02.12.2024 do 11.12.2024, t. j. 10 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených
dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným
dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto
škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo stranyžalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva
práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V
dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo

a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave.
Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca
dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za
ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený
dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho

neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo
najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne
zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne
obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Vydanie opraveného vozidla až doručením krycieho listu
zo strany poisťovne musí predstavovať dohodu medzi autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie
krycieho listu nemalo opodstatnenie. Zo strany autoservisu tak nejde o uplatnenie zádržného práva, ako

usudzoval súd prvej inštancie, ktoré vyhodnotil ako neoprávnené, a to dokonca s dopadom na príčinnú
súvislosť medzi uplatneným nárokom na náhradu škody a konaním poistenca žalovanej. Je potrebné
si uvedomiť, že vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise, nebyť konania
poistenca žalovanej a inštrukcií poisťovne. Poukazujeme na ust. § 560 Občianskeho zákonníka, resp.
ust. § 326 Obchodného zákonníka, o synalagmatickom záväzku, ktoré vylučujú tvrdené neoprávnené

konanie autoservisu. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra
za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva
poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené motorové
vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného motorového
vozidla. Nie je relevantné náhradu za predmetnú škodu nepriznať za obdobie, počas ktorého sa

vozidlo poškodeného preukázateľne nachádza v autoservise, a ktorého dĺžku nijako nezapríčinil
alebo neovplyvnil poškodený, a to nasledujúce po dátume vykonania opravy odvodenom z faktúry
predstavujúcej výzvu na zaplatenie (účtovný doklad). Je to totiž práve poškodený, ktorý bol proti svojej
vôli vylúčený z možnosti užívania vlastného motorového vozidla a ktorému je objektívne, resp. mimo
jeho vplyvu, umožnené opravené vozidlo užívať až na základe jeho vydania autoservisom po doručení

krycieho listu poisťovňou.
Žalobcajepresvedčený,žebyboloajvrozporesdobrýmimravmi,akbybolpoškodenýžiadanýoúhradu
nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto majú byť kryté z povinného zmluvného
poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom na zabezpečenie krytia predmetných nákladov slúži práve
tzv. krycí list poisťovne smerujúc tak k splneniu záväzku autoservisu odovzdať opravené vozidlo

poškodenému a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie. Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného
nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné
vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovanej ako vinníka dopravnej nehody, a teda
oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody, a teda
poskytnutia poistného plnenia, je doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise. Pokiaľ je doba

zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť
na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom
záväzkového vzťahu uzavretého s ním. Žalovaný poukazuje na to, že poškodený svoje vozidlo po
škodovej udalosti bezprostredne užíval až do momentu, keď ho viac ako po mesiaci od škodovej udalosti
odovzdal do servisu. Z tohto vyplýva, že vozidlo bolo aj v tomto období spôsobilé na prevádzku. V

tejto súvislosti žalovaný upozorňuje, že poškodený mal povinnosť konať v rámci všeobecnej prevenčnej
povinnosti (§ 415 Obč. Zák.), ktorá vyžaduje konať tak, aby sa škoda minimalizovala. V dôsledku toho,
sa žalovaný snaží navodiť dojem, že si poškodený mal, resp. mohol vyjednať lepšie podmienky týkajúce
sa opravy vozidla ako obvyklé, čím by minimalizoval nároky na náhradu škody. Žalobca poukazuje na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.04.2025 sp. zn. 10Co/57/2024, v ktorom sudca uvádza:

„Skutočnosť, že poškodený dal poškodené vozidlo opraviť až tri mesiace po nehode,
nemá osobitnejší význam. Práve preto, že išlo o poškodenie vozidla, ktoré nebránilo v jeho ďalšom
užívaní, je plne primerané, že oprava nebola realizovaná bezprostredne po dopravnej nehode. V tomto
postupe nie je možné vidieť žiadne porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 Obč. zák. Opakovane
je pritom nutné zdôrazniť, že poskytnutím poistného plnenia (hoci

kráteného) žalovaný potvrdil oprávnenosť (základ) nároku na poistné plnenie aj v súvislosti s používaním
náhradného vozidla. Tvrdenia o údajnom zosúladení postupu žalobcu a autoservisu, ktorý vykonával
opravu poškodeného vozidla, nie sú podporené žiadnymi konkrétnymi (verifikovateľnými) argumentami
a vo svojej povahe ide iba o úvahu žalovaného.“ Žalobca má za to , že námietka týkajúca sa výraznéhočasového odstupu medzi nehodou a opravou poškodeného vozidla je preto irelevatná. V závere
poukázal na to, že rozhodnutia, o ktoré opiera žalovaný svoju procesnú obranu sú z hľadiska vývoja
judikatúry prekonané, a to s odkazom na novšiu judikatúru.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril dňa 11.9.2025 (č.l. 52), v ktorom namietal rozsiahlo
a nadbytočnosť argumentácie žalobcu. Žalovaný opätovne akcentuje, že posudzovanie náhrady
skutočnej škody v iných/ďalších veciach samých založených (zjavne) na inom skutkovom a právnom
základe (ktorými argumentuje žalobca), nie je možné automaticky generalizovať na akékoľvek prípady

týkajúce sa uplatnenia nároku na náhradu (skutočnej) škody, t. j. ani na predmetnú skutkovo (aj právne)
odlišnú vec samu. Faktom však je, že žalovaný v Odpore o. i. namietal to, že žaloba je nedôvodná
a nároky ňou uplatnené nie sú dané, dôvodné a ani preukázané, avšak žalobca vo Vyjadrení nijak
nereflektuje na žalovaným uvádzanú argumentáciu vo veci samej významnú a rozporujúcu nárok
tvrdený žalobcom. Už z Odporu žalovaného vyplýva, že žalovaný (od počiatku) namieta nepreukázanie
žalobcom tvrdených skutočností a to, čo je vo veci samej elementárne, a síce že žalobca nijak

nepreukázal ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore, a ani to, že by ním tvrdený
prenájom toho-ktorého náhradného MV v trvaní 2 dni nad priznaný rozsah bol dôvodný, primeraný,
účelný a nevyhnutný. Faktom je, že žalobca nedoplnil svoje návrhy na dokazovanie o podstatné a/alebo
s vecou samou súvisiace dôkazy. Žalovaný (aj na margo Vyjadrenia) naďalej trvá na tom, že žaloba nie
je dôvodná, nárok uplatnený žalobou žalovaný v celom rozsahu neuznáva a rozporuje ho, a to nakoľko

žalobcom tvrdený nárok nie je daný, dôvodný a ani preukázaný. Vzhľadom na to, že žalobca k Vyjadreniu
účelovo pripojil iba listiny o. i. nesúvisiace s vecou samou a pre vec samu aj dokonca irelevantné,
žalovaný má za to, že de facto ani de iure sa nezmenil skutkový stav veci, a je nutné konštatovať, že
žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na náhradu nákladov
spojených s prenájmom toho-ktorého náhradného MV v zostávajúcej časti (t. j. v časti nepriznanej

žalovaným), čo žalobca (zdanlivo) preukazuje iba faktúrou č. 17322024 vystavenou žalobcom dňa
11.12.2024 k prenájmu MV zn. TOYOTA ProAce City Verso s EČV: C. (za obdobie od 02.12.2024 do
11.12.2024), Zmluvou o nájme zo dňa 02.12.2024 uzavretou na 10 dní, ďalej Oznámením o poistnom
plnení zo dňa 21.01.2025 (z titulu PU č. 9536603847 - náhrady nákladov spojených s prenájmom
náhradného vozidla žalobcom), nevierohodným, účelovým a zavádzajúcim čestným prehlásením zo

dňa 11.12.2024 a zavádzajúcim dokumentom „Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z
autoservisu“ účelovo vystaveným dňa 11.12.2024 zrejme na žiadosť samotného žalobcu nezmluvným
autoservisom žalovaného – NOVÝ TOPCAR, s.r.o. (ďalej ako „autoservis“), ktorý však bez ďalšieho
vo veci samej nemá bližšiu výpovednú/dôkaznú hodnotu. Z týchto listín síce vyplýva, že poškodený
– A. B. mal mať prenajaté náhradné MV od žalobcu údajne od 02.12.2024 až do 11.12.2024, avšak

týmto nie je preukázaná skutočná škoda poškodeného (resp. právneho nástupcu – žalobcu) v celom
rozsahu v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Faktom však je, že (ani) ďalšie
žalobcom účelovo predložené zavádzajúce (obsahovo takmer identické) listiny - „Potvrdenia o bežnej
obchodnej praxi“ vo veci samej nemajú bližšiu výpovednú/dôkaznú hodnotu, a navyše nie sú zjavne
taktiež relevantné pre vec samu, a to aj z toho dôvodu, že o (žalobcom tvrdenej) „bežnej obchodnej

praxi“ poskytli predmetné listiny iba žalobcom (zrejme účelovo) zvolené autoservisy zo Žiliny, ktoré však
ani nie sú autorizovanými servismi pre danú značku a ten-ktorý typ poškodeného vozidla, a čo je dôležité
ani nevykonávali opravu predmetného poškodeného vozidla (t. j. absentuje ten-ktorý s vecou samou
súvisiaci nezmluvný autoservis žalovaného). Žalovaný pri uvedenom teda akcentuje, že ani žalobcom
účelovo predložené listiny „Potvrdenia o bežnej obchodnej praxi“ nepreukazujú dôvodnosť žalobcom

tvrdeného a uplatneného nároku nad žalovaným priznanú nevyhnutnú dĺžku prenájmu náhradného MV.
Žalovaný má teda aj naďalej za to, že za relevantnú nevyhnutnú dobu prenájmu náhradného MV je
možné považovať prenájom náhradného MV nanajvýš za obdobie od odovzdania poškodeného vozidla
autoservisu (čo však v danom prípade bolo až po viac ako mesiaci od dopravnej nehody zo dňa
29.10.2024), t. j. až odo dňa 02.12.2024 iba do doby, keď bolo poškodené vozidlo opravené/navrátené

do pôvodného stavu, a teda, keď ho poškodený mohol znova objektívne užívať. Z faktúry autoservisu
č. 20241386, ktorú vystavil autoservis poškodenému už dňa 09.12.2024 (v dátume poskytnutia služby),
je zjavné, že poškodené vozidlo bolo opravené (zjavne) už dňa 09.12.2024. Žalovaný pri uvedenom
opätovne poznamenáva, že v danom prípade (parciálna škoda) účelnosť nákladov spojených s užívaním
náhradného MV zanikla momentom, keď došlo k ukončeniu opravy poškodeného vozidla/navráteniu do

pôvodného stavu (obdobne dôvodí aj Ústavný súd SR vo svojom náleze pod sp. zn. III. ÚS 602/2022
zo dňa 16.02.2023, ktorý však žalobca účelovo a zavádzajúco vykladá nesprávne vo svoj prospech).
Pri uvedenom žalovaný opätovne poukazuje na ust. § 415, ako aj na ust. § 417 ods. 1 OZ (v spojení
s ust. § 441 OZ), podľa ktorých je každý povinný (aj poškodený) počínať si tak, aby nedochádzalo kuškodám, resp. k ich rozširovaniu. Žalovaný má za to, že poškodený vedome nedôvodne navýšil rozsah
škody/nákladov na prenájom náhradného MV, keď faktúru za opravu poškodeného vozidla neuhradil
a svoje opravené vozidlo z autoservisu nevyzdvihol už dňa 09.12.2024, a naďalej užíval náhradné

MV a faktúru za opravu poškodeného vozidla zrejme účelovo zaplatil až dňa 11.12.2024 (žalovaný
pripája doklad o úhrade faktúry č. 20241386 poškodeným v hotovosti), a to aj napriek tomu, že dňa
09.12.2024 došlo k ukončeniu opravy poškodeného vozidla autoservisom (o čom podľa nášho názoru
poškodený mal resp. mohol mať vedomosť), a že poškodený (zjavne) mal možnosť a prostriedky na
to, aby uhradil faktúru za opravu MV autoservisu už podstatne skôr. A navyše, žalovaný nemôže niesť

zodpovednosť za to, kedy poškodený uhradí faktúru za opravu svojho MV a/alebo kedy autoservis doručí
podklady potrebné na šetrenie škodovej udalosti a následnú likvidáciu škodovej udalosti ako poistnej
udalosti z titulu opravy poškodeného vozidla, pričom uvedené platí o to viac, keď faktúru autoservisu
za opravu MV poškodený vedome a účelovo neuhradí (a to aj napriek tomu, že túto možnosť má) a/
alebo nie sú predmetné podklady autoservisom doručené riadne a/alebo včas (najmä faktúra za opravu
MV zo dňa 09.12.2024, kt. bola doručená resp. vložená do portálu žalovaného až dňa 10.12.2024 –

viď Detail prijatej pošty). Žalovaný pri uvedenom upozorňuje aj na fakt, že práve poškodený neuhradil
faktúru za opravu svojho MV riadne a včas (aj keď mal a mohol), resp. poškodený predmetnú faktúru
za opravu MV uhradil autoservisu až dňa 11.12.2024, a preto si poškodený vyzdvihol svoje opravené
vozidlo z autoservisu až dňa 11.12.2024 , čo však rozporuje (aj) zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia
poškodeného a žalobcu uvedené (aj) v čestnom prehlásení o tom, že dňa 11.12.2024 je poškodené

vozidlo v autoservise a čaká na pripísanie fin. prostriedkov na jeho účet, a aj tvrdenia autoservisu
uvedené v ním vystavenom potvrdení o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu a
pod. Žalovaný akcentuje, že nečinnosť/prieťahy (aj) na strane poškodeného nemožno dávať na ťarchu
žalovaného tak, ako sa to snaží účelovo a zavádzajúco tvrdiť žalobca. Žalovaný aj vzhľadom na doposiaľ
uvedené akcentuje, že dobu nájmu za obdobie od momentu prijatia poškodeného vozidla do opravy

až do jeho vydania poškodenému nie je možné považovať (ani) za účelnú, a to nakoľko poškodený
predmetnú dobu nájmu náhradného MV vedome predĺžil svojím konaním, čím poškodený (ako sme
uviedli aj vyššie) vedome a nedôvodne zapríčinil navýšenie rozsahu škody/nákladov na prenájom
náhradného MV, čo však žalovaný považuje za neprípustné. A aj preto má žalovaný za to, že žalobcom
účelovo uvedené zavádzajúce a absurdné tvrdenia (aj) o tom, že ,,poškodený v danom prípade nemohol

žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie
v autoservise“ (čo však žalobca nepreukázal) a o tom, že dĺžka prenájmu náhradného MV v predmetnej
veci bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany
žalovaného, popri doposiaľ uvedenom neobstoja. Na margo uvedeného má žalovaný aj naďalej za to,
že na preplatenie doby nájmu náhradného vozidla od 02.12.2024 až do 11.12.2024 (t. j. navyše za

2 dni po ukončení opravy poškodeného vozidla), teda za žalobcom tvrdené obdobie do (údajného)
čakania autoservisu na doručenie ,,krycieho listu“ a/alebo na pripísanie finančných prostriedkov na
jeho účet, nie je daná ani príčinná súvislosť medzi poškodením motorového vozidla poškodeného a
vznikom škody v podobe uplatňovaného nájomného. Žalovaný vzhľadom na uvedené akcentuje, že
žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť opravu poškodeného vozidla autoservisom/opravcom,

ktorého si zvolil práve poškodený, a (aj) preto žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za nedostatok
spôsobilosti autoservisu vykonať opravu poškodeného vozidla vo výrobcom stanovených termínoch, či
už z kapacitných, technických a/alebo za nevydanie opraveného poškodeného MV z iných objektívnych
dôvodov. Obdobný názor uviedol aj Krajský súd v Bratislave v Rozsudku pod sp. zn. 8Co/131/2019 zo
dňa 14.04.2020, kde dôvodil, že „poškodený je oprávnený vybrať si servis/opravovňu, v ktorom si nechá

poškodené vozidlo opraviť, sám zváži pri voľbe opravovne/servisu práve všetky ním uvádzané okolnosti,
ktoré majú vplyv na dĺžku opravy poškodeného vozidla. Poškodený následne, keď si zvolí servis, v
ktorom si nechá opraviť poškodené motorové vozidlo, nesie riziko, že mu nebude práve z dôvodu
dlho trvajúcej opravy vlastného vozidla preplatená uplatnená náhrada za prenájom náhradného vozidla,
pokiaľ si náhradné vozidlo na čas vykonávania opravy poškodeného vozidla zabezpečí. Na úkor škodcu

a na jeho náklady, v tomto prípade poisťovne, nemôžu v žiadnom prípade byt' prenesené, objektívne
faktory ako napr. počet iných objednávok vo vybranom servise, konanie pracovníkov opravovne,
personálne vybavenie a technická vybavenosť servisu a iné, keď škodca (poisťovňa) nemá možnosť
výber servisu poškodeným (žalobcom) nijakým spôsobom ovplyvniť. Práve žalobca pri výbere servisu
tieto okolnosti, ktoré sú predvídateľné, má pri výbere servisu zvážiť a vybrať servis, ktorý vykoná opravu

poškodenia vozidla v čo najkratšom čase resp. dohodnúť sa na prednostnom vybavení opravy“. Ako už
žalovaný dôvodil aj v Odpore, žalobca sa voči žalovanému domáha poistného plnenia z poistenia škodcu
poisteného u žalovaného, a to v zmysle ZoPZP. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP potom ale platí, že
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnenéa preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci a podľa ust. § 15 ods. 1 alinea druhá
platí, že Poškodený je povinný tento nárok preukázať. A v neposlednom rade nemožno opomenúť ust. §
5 ods. 1 písm. h) ZoPZP, a síce že poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za

škodu,ktorejvznikniejevpríčinnejsúvislostispoistnouudalosťou.Priuvedenomžalovanýakcentuje,že
žalovaný pri likvidovaní žalobcom uplatneného nároku na náhradu nákladov za náhradné MV vychádzal
(aj) z faktúry autoservisu č. 20241386 za opravu poškodeného MV zo dňa 09.12.2024 vystavenej po
dodaní tovaru/poskytnutia služby dňa 09.12.2024, na základe ktorej likvidoval hlavnú škodu (z titulu
škody na poškodenom MV a s tým súvisiacej opravy vedenej pod PU č. 9853381475). Žalovaný

Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.01.2025 (pod PU č. 9536603847) oznámil žalobcovi, že
priznaná primeraná doba zapožičania náhradného MV je 8 dní, a že v tejto dobe je zahrnutý čas účelný
a nutný na opravu poškodeného vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na
objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj
čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne, pričom zapožičanie náhradného MV priznal do vystavenia
faktúry za opravu poškodeného vozidla, t. j. do (vrátane) dňa 09.12.2024. Pri šetrení doby zapožičania

teda žalovaný skúmal o. i. aj skutočnosť, kedy došlo k zapožičaniu toho-ktorého náhradného vozidla
(dňa 02.12.2024) a k vystaveniu faktúry za opravu poškodeného vozidla autoservisom (dňa 09.12.2024)
v súvisiacej poistnej udalosti z titulu hlavnej škody - tj. škody na poškodenom vozidle a s tým súvisiacej
opravy evidovanej u žalovaného pod PU č. 9853381475. Žalobca ani v žalobe, a ani vo Vyjadrení toto
nijak nerozporuje a ani nepreukazuje (resp. neuvádza relevantné návrhy na doplnenie dokazovania), že

by trvanie prenájmu toho-ktorého náhradného MV bolo preukázateľne odôvodnené a v celom rozsahu
nevyhnutné v príčinnej súvislosti s poškodením poškodeného vozidla a jeho opravou v autoservise. Pri
likvidácii predmetnej poistnej udalosti č. 9536603847 (z titulu náhrady nákladov spojených s prenájmom
náhradného MV žalobcom) žalovaný teda postupoval štandardne, a to (aj) na základe predloženej
faktúry č. 17322024 za prenájom náhradného MV vystavenej dňa 11.12.2024 a na základe posúdenia

dĺžky opravy v rozsahu poškodenia poškodeného MV. Faktom je, že pri náhrade za náhradné MV
žalovaný postupoval tak, že likvidátor si pozrel časovú os a celkovú škodu na poškodenom vozidle.
Škoda sa vypočíta väčšinou v kalkulačnom systéme (v danom prípade AUDATEX, ktorý používajú i
znalci a servisy), do ktorého ten-ktorý technik zadá vstupné údaje – technológiu opravy stanovenú
priamo výrobcom pre tú-ktorú značku a ten-ktorý typ MV podľa zadokumentovaného a preukázaného

poškodenia MV, v ktorom je uvedené i časové obdobie na opravu v zmysle zisteného poškodenia a
stanoví sa dĺžka opravy na vozidle (kalkuláciu nákladov na opravu MV zo dňa 09.12.2024 pripájame).1
Likvidácia predmetnej škodovej udalosti preto prebehla a poistné plnenie žalovaný poskytol (aj) v zmysle
ZoPZP, pričom faktom je, že žalovaný žalobcu riadne oboznámil aj s dôvodmi neplnenia v zostávajúcej
časti. Žalovaný pri uvedenom na doplnenie uvádza, že ním odpočítaná časť nároku uplatneného

žalobcom na základe Faktúry č. 17322024 vystavenej žalobcom/údajným prenajímateľom MV nie je
krátením/znížením poistného plnenia (§799 ods. 3 OZ) tak, ako sa zrejme (mylne) domnieva žalobca.
Žalovaný pri uvedenom akcentuje, že žalobca nijak nepreukázal, že by doba prenájmu toho-ktorého
náhradného MV bola v trvaní 2 dni (nad žalovaným priznanú nevyhnutnú dĺžku prenájmu) nevyhnutná,
účelná a primeraná. Žalovaný ďalej akcentuje, že zo súdnej praxe tak ustálenej ako i aktuálnej/nedávnej

vyplýva, že súdy skutočne preskúmavajú a vyhodnocujú, či (a potom v akej dĺžke) doba prenájmu
náhradného vozidla bola skutočne nevyhnutná, účelná a primeraná, a teda či sa jednalo o skutočnú
škodu poškodeného v súvislosti s tou-ktorou dopravnou nehodou a keď má byť plnené z poistenia v
zmysle ZoPZP. Ako totiž napríklad nedávno dôvodil aj Krajský súd Bratislava vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 4Co/5/2017 zo dňa 25.10.2017 (ods. 37. in fine) Ekonomickou podstatou tohto nároku je snaha, aby

poškodený nebol na škodovej udalosti ziskový, t .j. aby jeho príjem na základe súčasných právnych
nárokov voči škodcovi, ako aj voči poisťovni nebol vo väčšom rozsahu, než bola jeho majetková ujma
následkom škodovej udalosti. Podľa ust. § 442 OZ sa totiž poškodenému uhrádza skutočná škoda, teda
škoda, ktorá poškodenému preukázateľne nastala. Pri uvedenom žalovaný poznamenáva, že žalobca
sa vo Vyjadrení žiadnym spôsobom nevyjadruje, respektíve nerozporuje rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.06.2016, ktoré súdna prax pri rozhodovaní o takýchto nárokoch
aplikuje, a to aj v súvislosti s posudzovaním primeranosti, účelnosti či nevyhnutnosti dĺžky trvania
prenájmu náhradného vozidla a bežne takto dôvodiac nepriznáva neprimeranú časť trvania prenájmu
náhradného vozidla. Žalobca zrejme opomína, že rovnako bolo dôvodené už i v judikáte č. R 7/1992, v
zmysle ktorého náhrada nákladov za prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú škodu, ktorú

je škodca povinný nahradiť iba v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov, pričom Skutočnú
škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na
prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady
boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrompôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu; Ale aj u porovnateľného
náhradného vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený
hľadiskom účelnosti; Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom

prípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. A teda (pre úspech
žalobcu v spore) je povinnosťou žalobcu preukázať, či ním požadovaná suma predstavuje nutne a
účelne vynaložené náklady, pretože z judikatórnych záverov možno rovnako vyabstrahovať fakt, že za
skutočnú škodu nie je možné automaticky považovať fakturovanú cenu nájmu. Nutnosť vynaloženia
nákladov na prenájom náhradného MV je totiž obmedzená len na dobu nevyhnutnej potreby a (aj) preto

dôkazné bremeno o preukázaní tejto nutnosti zaťažuje poškodeného/žalobcu (čo žalobca taktiež zjavne
opomína). Dôvodnosť argumentácie žalovaného o skutočnej škode (aj) v takomto druhu prípadov, a
nevyhnutnosť preukázania (poškodeným/žalobcom a následne aj priznania či už poisťovateľom alebo
súdom) dĺžky trvania náhradného vozidla len v primeranom a účelnom rozsahu potvrdzuje napr. aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/173/2020 zo dňa 31.01.2022, kde sa dovolací súd
stotožnil s (touto) argumentáciou, ktorou dôvodili nižšie súdy, s tým, že súdy vychádzali z nosných

právnych záverov rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo/3/2015, že rozsah (výška) náhrady, ku
ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti, a že výška tejto náhrady nie je
preto daná čiastkou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej,
pričom sa taktiež jednalo o posudzovanie účelnosti/primeranosti trvania prenájmu náhradného vozidla a
súdy(ajpodľadovolaciehosúdu)tútodĺžkuskrátilivčastizistenejakoneúčelnej/neprimeranej.Žalobcovi

takáto argumentácia zjavne nevyhovuje a snaží sa ju (i keď nedôvodne a zavádzajúco) negovať zrejme z
toho dôvodu, že z tohto konzistentného a ustáleného (právneho) názoru súdnej praxe totiž nepochybne
vyplýva aj dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu (čo akcentuje žalovaný už od počiatku, no žalobca
na to nijak procesne nereaguje) a objektívne posudzovanie všetkých okolností. Na úkor škodcu a na
jeho náklady (resp. v tomto prípade jeho poisťovateľa/žalovaného) nemôžu totiž v žiadnom prípade

byť prenesené (ako sa žalobca nedôvodne, domnieva) ani objektívne faktory/okolnosti, ktoré nemohol
(objektívne) ovplyvniť ani škodca ani jeho poisťovateľ. Toto však žalovaný podrobne a vecne dôvodil už v
Odpore, no napriek tomu žalobca toto vo Vyjadrení zjavne nijak nereflektuje. V nadväznosti na doposiaľ
uvedené žalovaný poukazuje aj na nedávny nález Ústavného súdu Českej republiky zo 14. februára
2018, sp. zn. IV. ÚS 2043/17, kde Ústavný súd Českej republiky zaujal stanovisko, že tzv. „crash hunteri“

pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, t. j. pri poskytovaní „nehodových služieb“, si poskytnuté služby
neobjektívne navyšujú, a to s cieľom získania viac peňazí od poisťovne z povinného ručenia (PZP)
vodiča, než poisťovňa uznala za škodu na vozidle. Ústavný súd Českej republiky takéto nehodové služby
označil za nemorálne parazitovanie na systéme povinného ručenia (PZP) a v rozhodnutí konštatoval,
že dosahovanie zisku je dôležitým bodom podnikania, ktorý si zaslúži rešpekt a ochranu, nesmie sa

to však diať parazitujúcim a právo zneužívajúcim spôsobom, pričom mal vážne pochybnosti o tom, či
samotné podnikanie „crashhunterských" firiem bolo v danej veci vedené férovým spôsobom, v súlade
s dobrými mravmi (obdobne dôvodí aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí pod sp. zn. 7Cob/97/2023
zo dňa 24.04.2024, a aj v rozhodnutí pod sp. zn. 7Cob/82/2023 zo dňa 04.09.2024). Žalovaný pri
uvedenom okrajovo poukazuje aj na to, že o to viac platí vyššie uvedené v tomto spore, keďže žalobca

nie je poškodeným, ale postupníkom pohľadávky od poškodeného, na čom si žalobca založil svoju
podnikateľskú činnosť. V neposlednom rade sa žalovaný nestotožňuje ani s argumentáciou žalobcu
k ním uplatnenému nároku na úroky z omeškania. Žalovaný v tejto súvislosti opätovne pripomína, že
žalobca si uplatňuje svoje nároky od žalovaného na základe zákona č. 381/2001 Z. z. (ZoPZP), ktorý
jednoznačneakolexspecialisvovzťahukObčianskemuzákonníkuupravujeotázkuúrokovzomeškania

v ust. § 11 ods. 8 ZoPZP. Žalovaný akcentuje, že ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka
výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej
udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona
jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému
úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní

povinnosť podľa § 11 ods. 6 uvedeného zákona. Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a/, b/)
je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej
udalosti. Obdobne dôvodí aj Krajský súd v Bratislave v Rozsudku č. k. 3Cob/202/2020-217 zo dňa
24.11.2021.Žalovanýopätovneakcentuje,žežalobcanepreukázalpodľaZoPZPdôvodnosťvypožičania
náhradného MV po dobu dlhšiu ako je doba, za ktorú mu žalovaný poskytol plnenie, a aj preto nie

je v žalobcom uplatňovanej zvyšnej časti nákladov spojených s prenájmom náhradného MV ani daná
povinnosť žalovaného na plnenie. Faktom teda je, že žalovaný sa ani nemohol dostať do omeškania
s plnením v predmetnej časti. Žalovaný preto rozporuje a neuznáva ani nárok žalobcu na úroky
z omeškania uplatnené žalobou. Záverom žalovaný podotýka, že poškodenému poskytol plnenie vzmysle zákona (ZoPZP) v primeranej, skutočnej a preukázanej výške, a teda žaloba je nedôvodná v
celom rozsahu. Žalobca svoje tvrdenia a ani danosť/dôvodnosť tvrdených nárokov zjavne nepreukázal.
Každopádne je zvláštne, že namiesto toho, aby žalobca preukázal svoje tvrdenia, vyčíta žalovanému, že

výpočet jeho poistného plnenia je neoprávnený a svojvoľný, či dokonca tvrdí, že žalovaný si svojvoľne
určil dobu trvania nájmu, čo sa však nezakladá na pravde a (podľa názoru žalovaného) sa jedná o
konajúci súd zavádzajúce, o pozornosť konajúceho súdu od merita veci odkláňajúce a dokonca až o
absurdné tvrdenia zo strany žalobcu. V ostatnom sa žalovaný pridržiava a naďalej trvá na svojich v
Odpore uvedených a zároveň aj preukázaných tvrdeniach. Na základe vyššie uvedených skutočností, a

vzhľadom aj na žalovaným už uvedené vecné či právne dôvody (aj v podanom Odpore) vo veci samej,
a nakoľko žalobca na tieto vecne ani procesne nereagoval a vo Vyjadrení ani nepredložil žiadne iné/
relevantné dôkazy, žalovaný považuje nároky žalobcu v celom rozsahu za nedôvodné a nepreukázané,
a preto žalovaný naďalej navrhuje konajúcemu súdu, aby po vykonanom dokazovaní žalobu v celom
rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 26.11.2025, pričom termín pojednávania zmenil
na 24.11.2025 z technických dôvodov na strane súdu. Dňa 17.11.2025 (č.l. 74) doručil právny
zástupca žalovaného ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
žalobca do dnešného dňa tieto skutočnosti uvádzané žalovaným žiadnym relevantným spôsobom
nerozporoval a nepredložil ani nové/ďalšie pre vec samu relevantné návrhy na dokazovanie, ktorými by

tvrdenia žalovaného bol objektívne schopný poprieť. Každopádne, žalovaný trvá na svojich doterajších
podaniach vo veci samej, a teda trvá na tom, že žalobca svoje tvrdenia a/alebo dôvodnosť/legitímnosť
svojich tvrdených nárokov nepreukázal (ani len sčasti). Žalovaný aj naďalej namieta nepreukázanie
žalobcom tvrdených skutočností (ktoré žalovaný akcentoval už v Odpore), a to, čo je vo veci samej
elementárne, a síce že žalobca nijak nepreukázal ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a ani to, že

by ním tvrdený prenájom náhradného MV v trvaní 2 dni nad priznaný rozsah (po vystavení faktúry
za opravu poškodeného vozidla resp. po navrátení predmetného MV do pôvodného stavu, t. j. po
dni 09.12.2024) bol dôvodný, primeraný, účelný a nevyhnutný. Žalovaný pri uvedenom akcentuje, že
predmetné (nepriznané, nepreukázané a neprimerané) 2 dni prenájmu náhradného MV ani nemožno
priznať ako nárok na náhradné MV počas doby opravy, a to nakoľko tieto žalovaným nepriznané 2 dni

sú mimo intervalu opravy, t. j. v danom momente bolo poškodené vozidlo už dávno opravené. Navyše,
v danom prípade nemôže byť daná ani dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, pretože po ukončení
opravy poškodeného vozidla dopravná nehoda už nebola bezprostrednou a hlavnou príčinou toho, že
poškodený ani po ukončení opravy svojho vozidla nemohol toto používať a bol preto stále odkázaný na
náhradné MV. Pokiaľ je už vozidlo opravené, teda opäť spôsobilé na používanie, principiálne neobstojí

záver, že poškodený ho nemôže používať v dôsledku dopravnej nehody/škodovej udalosti.1 Žalovaný
akcentuje, že tvrdenie a preukázanie predpokladov zodpovednosti za škodu je bremenom tvrdenia
a dôkazným bremenom poškodeného resp. žalobcu (a nie žalovaného), a aj preto prípadné ďalšie
trvanie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a zotrvaním poškodeného vozidla v autoservise
aj po jeho oprave, má tvrdiť, a najmä preukázať žalobca resp. poškodený, čo sa však nestalo. Pri

uvedenom žalovaný upozorňuje na fakt, že žalobca doposiaľ nedoplnil svoje návrhy na dokazovanie
o podstatné a/alebo s vecou samou súvisiace dôkazy, a preto má žalovaný za to, že de facto ani de
iure sa nezmenil skutkový stav veci, a je nutné opätovne konštatovať, že žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno. Faktom aj naďalej zostáva, že pre absenciu predpokladov zodpovednosti za škodu
nie je daná zodpovednosť prevádzkovateľa (škodcu), a tým ani povinnosť žalovaného, ktorej splnenia

sa žalobca domáha v tomto konaní. Žalovaný trvá aj naďalej na tom, že v prospech poškodeného na
účet žalobcu poskytol plnenie v zmysle zákona (ZoPZP) v primeranej, skutočnej a preukázanej výške, a
teda žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. Žalobca tvrdenú škodu poškodeného preukazuje v zásade
len svojou faktúrou č. 17322024 t. j. faktúrou, ktorú vystavil sám žalobca poškodenému, pričom údajné
žalobouuplatnenénárokyžalobcaodvádzazrejmelenodčiastočnéhoplneniažalovanéhoposkytnutého

v prospech poškodeného na účet žalobcu, čo však (podľa názoru žalovaného) nepostačuje a nie
je dôkazom o skutočnom rozsahu škody vzniknutej poškodenému v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou zavinenou poisteným u žalovaného. Vzhľadom na uvedené žalovaný aj naďalej trvá na tom,
žežalobaniejedôvodná,nárokyuplatnenéžaloboužalovanývcelomrozsahuneuznávaarozporujeich,
a to nakoľko žalobcom tvrdené nároky nie sú dané, dôvodné a ani preukázané. V ostatnom sa žalovaný

pridržiava a naďalej trvá na svojich v ostatných podaniach uvedených a zároveň aj preukázaných
tvrdeniach.7. Na pojednávaní dňa 24.11.2025 súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a právnej
zástupkyne žalovaného, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila. Právna zástupkyňa žalobcu
zotrvala na podanej žalobe a jej dôvodnosti, poukázala na aktuálnu judikatúru v obdobných veciach

a nad rámec uvedené predložila čestné prehlásenie poškodeného, ktorý si mal možnosť vlastne prevziať
svoje vozidlo až dňa 11.12.2024, kedy si svoje opravené vozidlo aj prevzal a nájom náhradného vozidla
ukončil. Súd na uvedenú listinu neprihliadal, nakoľko túto predložila strana žalobcu po vykonaní úkonov
podľa § 167 CSP, pričom žalovaný sa s jej obsahom nemal možnosť oboznámiť pre svoju neprítomnosť
na pojednávaní. S ohľadom na obsah listiny má súd zároveň za toto, že žalobcovi nič nebránilo, aby

ju v konaní predložil včas. Z uvedeného dôvodu súd aplikoval koncentračnú zásadu a tento dôkaz
nevykonal.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vec posúdil
bol nižšie citovaných zákonných ustanovení:

9. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak

nie je ustanovené inak.

11. Podľa § 19 písm. b) CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj
súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.

12. Podľa § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začiatku konania.

13. Podľa § 42 CSP ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená

včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla:

(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

15. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa

oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.16. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje

na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/.

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

18. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote

poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

20. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že dňa 29.10.2024 došlo v Žiline k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej

nehody bol A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Predmestská 46, 010 01 Žilina. K vzniku škody došlo
prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Rovnako nesporné bolo, že
v dôsledku dopravnej nehody bol poškodený nútený za účelom zabezpečenia svojich potrieb z dôvodu
poškodenia jeho motorového vozidla, zapožičať si vozidlo u žalobcu, a to vozidlo značky Toyota ProAce
City Verso, EČV: C.. Uvedené vyplýva zo zmluvy o nájme č. 1637/2024 zo dňa 2.12.2024 (č.l. 8),

v zmysle ktorej žalovaný poskytol poškodenému – A. B., nar. XX.X.XXXX, vyššie uvedené vozidlo od
2.12.2024 do 11.12.2024 za zmluvné nájomné 77,- Eur (denné nájomné 77,- Eur) spolu s poplatkom
za pristavenie a odobratie vozidla v sume 50,- Eur. Poškodený mal vypožičané vozidlo 10 dní, t.j. od
2.12.2024 do 11.12.2024.

22. Za nájom vozidla žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 17322024 (č.l. 10) zo dňa 11.12.2024,
splatnou dňa 26.12.2024 na sumu 820,04 EUR. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 2.12.2024
do 11.12.2024, t.j. 10 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 77,- EUR. V sume 820,04,-
EUR je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo
výške 50,- EUR. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v

konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal
v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

23. Poškodený následne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, a to Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2024. Táto skutočnosť vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky

(č.l. 10 rub) a z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2024 adresovanej žalovanému (č.l.
11 rub).

24. Žalobca žalovaného listom zo dňa 11.12.2024 (č.l. 12) vyzval na náhradu škody z postúpenej
pohľadávky. Dňa 21.1.2025 (č.l. 13) žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 21.1.2025 došlo k ukončeniu

šetrenia poistnej udalosti, na základe ktorého predkladá výpočet výšky plnenia. Priznaná je primeraná
doba nájmu náhradného vozidla v rozsahu 8 dní z dôvodu, že do týchto je zahrnutý čas na opravu vozidla
do vystavenia faktúry 9.12.2024. Z oznámenia tiež vyplýva číslo poistnej udalosti 9536603847. Z detailu
pohybu zo dňa 22.1.2025 vyplýva vyplatenie sumy 666,03 Eur na účet žalobcu (č.l. 14).

25. Z faktúry za opravu poškodeného vozidla zo dňa 9.12.2024, splatnej 16.12.2024 (č.l. 30 rub) vyplýva,
že poškodenému bola vystavená faktúra za opravu vozidla zn. KIA SPORTAGE v sume 1.8092,71
Eur. Z dotazníka žalovaného vyplýva stav jeho poškodeného vozidla, autoservis, ktorému bola vozidlo
odovzdané na opravu a údaj o požičanom náhradnom vozidle a dátum jeho vrátenia.26. Z čestného prehlásenia poškodeného (č.l. 9) vyplýva, že po dobu opravy jeho poškodeného vozidla,
nemal k dispozícii iné motorové vozidlo. Zároveň uviedol, že jeho motorové vozidlo bolo v servise od

2.12.2024do11.12.2024zdôvodu,žepopoistnejudalostizodňa29.10.2024bolapotrebnájehooprava.
Ku dňu 11.12.2024 sa očakáva pripísanie finančných prostriedkov na účet autoservisu, bez čoho nie
je možné vydanie jeho opraveného vozidla. Z emailovej komunikácie medzi autoservisom a žalovaným
(č.l. 55) vyplýva, že faktúra autoservisu bola vložená do portálu žalovaného dňa 10.12.2024 (č.l. 56),
pričom výzva autoservisu na vystavenie krycieho listu je zo dňa 13.12.2024.

27. Súd prednostne konštatuje, že vo veci je daná vecná legitimácia strán sporu. Žalobca nadobudol
pohľadávku voči žalovanému od poškodeného, titulom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
11.12.2024.Žalovanýjepoisťovňaškodcu,ktorájepovinnáplniťtitulomzmluvnéhozáväzku–povinného
zmluvného poistenia medzi poistníkom a poisťovňou. Uvedené bolo nesporné. Medzi stranami bola
sporná doba nájmu náhradného vozidla, nakoľko žalobca si v konaní uplatnil nárok na dobu nájmu od

2.12.2024 do 11.12.2024 v zmysle zmluvy o nájme, no žalovaný ako dôvodnú uznal iba dobu 8 dní, t.j. od
2.12.2024 do 9.12.2024, t.j. do vystavenia faktúry. Výška denného nájomného nebola sporná, nakoľko
túto žalovaný nenamietal a denné nájomné priznal v sume 77,- Eur, no iba za 8 dní nájmu náhradného
vozidla. Nesporný bol aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 50,- Eur.

28. Vo vzťahu k spornej dĺžke doby nájmu súd konštatuje, že žalovaný tvrdil, že poškodenému nič
nebránilo uhradiť faktúru za opravu svojho vozidla dňa 9.12.2024, pričom tak neučinil, aj keď mu v tom
nič nebránilo. Rovnako uviedol, že faktúra autoservisu mu bola doručená dňa 10.12.2024. Súd v tomto
bode zdôrazňuje, že nie je povinnosťou poškodeného uhrádzať faktúru za opravu vozidla, keď ide
o povinnosť poisťovne. Je zrejmé, že po oprave vozidla servis neupovedomuje priamo poškodeného, ale

faktúru predkladá poisťovni. V danej veci je nesporné, že poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť
v autorizovanom autoservise, s ktorým žalovaným spolupracuje. Rovnako je nesporné, že po škodovej
udalosti dňa 29.10.2024 si dal opraviť vozidlo až 2.12.2024, pričom súd uvádza, že uvedené postup
žalovaného je v súlade s prevenčnou povinnosťou v zmysle § 415 OZ, t.j. predchádzať iným škodám.
Poškodený tak konal hospodárne, keď svoje vozidlo na opravu odovzdal po dohode s autoservisom

dňa 2.12.2024 a pokiaľ to bolo možné, užíval svoje vozidlo do jeho odovzdania autoservisu. Sporný
je predovšetkým deň prevzatia vozidla. Súd má za to, že z argumentácie žalobcu vyplynulo, že nájom
náhradného vozidla bol ukončený dňa 11.12.2024, no vlastným opraveným vozidlom ešte poškodený
nedisponoval.Ajtentoprístuppoškodeného,t.j.skoršieukončeniedobynájmunáhradnéhovozidla(pred
obdržaním vlastného opraveného vozidla) je nutné posúdiť ako hospodárny a v súlade s § 415 OZ. Súd

zdôrazňuje, že potreba nájmu náhradného vozidla vznikla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej
poistencom žalovaného. Zároveň aj tieto náklady musia byť nutne a účelne vynaložené. Súd má
z a to, že v prejednávanej veci boli náklady vynaložené aj nutne, aj účelne, nakoľko boli vynaložené
počas vykonávania opravy poškodeného vozidla a boli vynaložené vo výške určenej v zmysle cenníka
prenajímateľa náhradného vozidla za obdobné vozidlo. K ukončeniu doby nájmu súd poukazuje na

rozhodovaciu prax súdov vyšších inštancií, a predovšetkým Ústavného súdu SR, ktorý v náleze sp.
zn. III. ÚS 602/2022 publikovanom v zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 30/2023,
konštatoval: „Účelom nároku poškodeného na užívanie náhradného motorového vozidla je eliminácia
škodlivého následku spôsobenej dopravnej nehody, ktorá zasahuje do bežného života poškodeného,
a to až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V prípade čiastočnej

škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k
ukončeniu opravy havarovaného vozidla, teda de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do
dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V prípade totálnej škody možno za relevantnú
považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia poisťovne o ukončení
likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001

Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. poukázania
finančnýchprostriedkov],keďkontinuálnepretrvávapotrebapoužívanianáhradnéhomotorovéhovozidla
a s tým spojené primerané náklady. Za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je
možné považovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu poškodenia vozidla, t. j. oznámenie o

spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť
doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných
prostriedkov, keď poškodený (až) ich prijatím získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovouudalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.“ Ďalej súd poukazuje na nález
Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 322/2025, v zmysle ktorého nemožno požadovať od žalobcu,
aby preukazoval skutočnosti odôvodňujúce účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla, nakoľko tento

účelnosť preukázal tým, že vozidlo prevzal zo servisu v danej veci dokonca ešte pred vystavením
krycieho listu poisťovňou – žalovaným. K obdobným záverom dospel Ústavný súd SR aj v Nálezoch
sp.zn. III. ÚS 602/2024, III. ÚS 476/2024, t.j. rozhodovacia prax ústavného súdu je v obdobných veciach
konzistentná. V uvedených sporoch ústavný súd opakovane konštatoval, že práve dátum oznámenia
ukončenia šetrenia poisťovne a priznania poistného plnenia predstavuje ústavne akceptovateľnú časovú

limitáciu na účely primeranej náhrady škody a jej poistnoprávnemu ekvivalentu (III. ÚS 476/2024). Za
takýchto okolnosti je nutné uviesť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku kráteniu
doby nájmu náhradného vozidla, keď poškodený navyše reálne odovzdal náhradné vozidlo ešte pred
prevzatím vlastného vozidla z autoservisu.

29. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 666,03 Eur

je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 154,01 Eur uplatnená dôvodne
(celková uplatnená suma za dobu nájmu 820,04 Eur - priznaná suma 666,03 Eur = žalovaná istina
154,01 Eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo
na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných
hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe

skonštatovaniasúduvychádzajúcehozvýsledkovvykonanéhodokazovaniavyhodnotenýchpodľa§191
CSP.

30. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie
poistného plnenia, t.j. od 6.2.2025, keďže poistné šetrenie bolo ukončené dňa 21.1.2025, týmto dňom

začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 5.2.2025. So splnením záväzku
zaplatiť žalobcovi náhradu škody je tak žalovaný podľa názoru žalobcu v omeškaní od nasledujúceho
dňa. Výška úroku z omeškania 7,9 % ročne je súdu známa z jeho činnosti, a tak súd žalovaného zaviazal
okrem zaplatenia istiny 154,01 Eur aj na úhradu zákonného úroku z omeškania vo výške 7,9 % ročne
z tejto sumy od 6.2.2025 do zaplatenia. Vo vzťahu k nároku na zákonný úrok z omeškania sa súd

stotožňuje s právnym názorom žalobcu, ktorý poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax a zjednotenie
právneho názoru Ústavným súdom SR v rozhodnutí II ÚS 214/2020 a II. ÚS 215/2020, ako aj
v neskorších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/225/2021 a sp.zn, 3Obdo/27/2021.

31. V závere súd nad rámec vyššie konštatovaných skutočnosti súd považuje za podstatné sa vyjadriť

k argumentácii žalovaného, ktoré poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne vedený pod sp.
zn. 17Co/1/2025 z 29.05.2025 v spojení s nálezom Ústavného súdu SR pod sp. zn. IV. ÚS 507/2025
zo dňa 30.09.2025; Rozsudok Krajského súdu Trenčín pod sp. zn. 17Co/69/2024 zo dňa 29.05.2025,
kde bol rozsudok súdu prvej inštancie zamietnutý, pričom ústavný súd následne v náleze ústavnú
sťažnosť odmietol z dôvodu, že uvedené má byť predmetom prieskumu všeobecného súdnictva a nie je

úlohou ústavného súdu zjednocovať prax všeobecných súdov. Predmetné rozhodnutie tak nemá priamy
vplyv na posúdenie veci, nakoľko v rozhodnutí o ústavnej sťažnosti nedošlo k zmene skôr vyjadreného
právneho názoru ústavného súdu v rozhodnutiach citovaných v odseku 29. odôvodnenia tohto rozsudku,
ale iba konštatovaniu osobitného postavenia ústavného súdu a postavenia všeobecných súdov.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi
ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

46C/70/2025Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.