Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. január 2026

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 5P/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925204523
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Prčová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2026:6925204523.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté

dieťa, A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. F. XXXX/XX, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa rodičov – matky: G. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. F. XXXX/XX a otca: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. F.
XXXX/XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, súd schvaľuje
dohodu rodičov v tomto znení:

Maloletá A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné na maloleté dieťa neurčuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 04.12.2025 sa matka domáhala zverenia maloletého dieťaťa do svojej

osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu.

2. Na stretnutí rodičov dňa 09.01.2026 rodičia uzavreli dohodu, podľa ktorej bude maloletá zverená do
ich spoločnej starostlivosti, obaja rodičia budú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok a vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti
určená nebude.

3. Kolízny opatrovník prítomný na stretnutí, s rodičovskou dohodou súhlasil.

4. Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi, a to správou kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa
zo šetrenia pomerov v rodine, výsledkami lustrácie rodičov v katastri nehnuteľností, správou Okresného
dopravného inšpektorátu v Revúcej, správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca týkajúcou
sa vyplácania sociálnych dávok a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

5. Zo vzťahu matky G. C. a otca H. I. pochádza maloleté dieťa, A. B. C., nar. XX.XX.XXXX. Rodina
žije spoločne v dvojizbovom sociálnom byte. Hygiena bývania bola v čase sociálneho zisťovania na
požadovanejúrovni,bytjezariadenýstarším,alefunkčnýmnábytkom.Matkamaloletejpočassociálneho
zisťovania zotrvala na podanom návrhu. O otcovi maloletej sa vyjadrila, že ho „nechce ani vidieť“.Nežiada si od neho ani vyživovaciu povinnosť. Otec s návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností, tak ako bol matkou podaný, súhlasil. Otec maloletej je nezamestnaný, matka maloletej
pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka. Starostlivosť o maloletú, pokiaľ je matka v práci, zabezpečuje

stará matka maloletej z matkinej strany a otec maloletej. Podľa vyjadrenia otca, keď je matka maloletej v
práci, zabezpečuje starostlivosť o maloletú A. B. on, s pomocou starej matky maloletej z matkinej strany.
Skutočnosť, že rodičia spolu dobre nežijú bola potvrdená aj pracovníčku mesta Tornaľa.

6. Kolízny opatrovník počas sociálneho šetrenia uskutočnil zisťovanie názoru maloletého dieťaťa (§ 38

ods. 1,2 Zákona o rodine). Maloletá navštevuje 7. ročník ZŠ v Tornali. Maloletá uviedla, že o problémoch
medzi rodičmi vie. Ona žije a spáva s matkou v jednej izbe, otec spáva v kuchyni. Keď je mama v
Rakúsku, starostlivosť o ňu zabezpečuje stará matka, nakoľko oco nevie variť.

7. Ohľadne príjmov, výdavkov a majetkových pomerov rodičov maloletého dieťaťa mal súd preukázané,
že príjem matky z práce opatrovateľky predstavuje cca 1.500,- € mesačne brutto, z toho platí odvody vo

výške587,-€razzatrimesiace.Výdavkymatkypredstavujú:cestadopráce–100,-€mesačne,nájomné
– 96,- € mesačne, elektrina - 11,- € mesačne, platbu za smeti – 89,- € raz ročne, platba internetu - 20,98
€ mesačne. Matka uhrádza všetky platby spojené s edukáciou maloletej a zabezpečovaním zdravotnej
starostlivosti o maloletú. Matka nie je vlastníčkou nehnuteľného majetku, osobných motorových vozidiel,
ani iného hnuteľného majetku vyššej hodnoty.

8. Otec maloletej je od 06.09.2021 nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Aj
v minulosti bol vedený na príslušnom úrade práce ako nezamestnaný a to prerušovane od roku 1991.
Podľa vlastného vyjadrenia poskytnutého sociálnemu pracovníkovi, asi tri týždne v presne neurčenom
čase pracoval vo forme Bosch, kde vyrábal súčiastky na autá. Firma sa podľa tvrdenia otca rozpadla.

Otec má ukončený opatrovateľský kurz. Podľa vlastného vyjadrenia nevie odísť pracovať do zahraničia,
lebo neovláda cudzí jazyk a ani slovenčinu. Pracoval na aktivačných prácach, avšak pre nádorové
ochorenie bol vyradený (bol operovaný). V súčasnej dobe je otec zdravý. Otec nie je vlastníkom
nehnuteľného majetku, osobných motorových vozidiel, ani iného hnuteľného majetku vyššej hodnoty.

9. Výdavky na maloletú A. B. predstavujú výdavky na zabezpečenie všetkých bežných životných potrieb
zodpovedajúcich veku maloletej, ako je bývanie, strava, oblečenie, obuv, hygiena, bežná zdravotná
starostlivosť,školsképotreby.Výškutýchtovýdavkovsúdnepreukazoval,nakoľkosajednáoskutočnosti
všeobecne známe (§ 186 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). Maloletá má v súčasnosti zdravotné
problémy s hemoroidmi, v súvislosti s čím navštevuje špecializovanú ambulanciu v Rimavskej Sobote.

10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len
Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

12. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so
spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.14. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň
starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a

citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvojschopnostíavlôhdieťaťa,g)názordieťaťaajehomožnévystaveniekonfliktulojalityanáslednému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

17. Podľa § 62 ods. 7 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky „spolužitie rodičov“, tak ako ho má na mysli

§ 36 ods. 1 Zákona o rodine, predpokladá existenciu spoločnej domácnosti, spoločného hospodárenia
a spoločného rodinného života. Pri posúdení, či rodičia spolu žijú, súd skúmal, či vedú spoločnú
domácnosť a spoločne sa podieľajú na úhrade jej nákladov, či spoločne zabezpečujú chod domácnosti,
či vedú spoločný rodinný život, ako aj celkovú funkčnosť rodiny (pozri napr. rozsudok Krajského súdu
v Nitre z 19. februára 2014, sp. zn. 25CoP/68/2013). Vychádzal z toho, že iba spoločné bývanie v

jednombytesamoosebeneznamená,žerodičiaspolužijú(viď.rozhodnutieNajvyššiehosúduČSRz18.
12. 1965, sp. zn. 4Cz/157/65, R 16/1966). Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že rodičia
maloletého dieťaťa, aj keď žijú v jednom byte, nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária
a nevedú spoločný rodinný život. Matka otca maloletej nepovažuje za svojho partnera, spolužitie rodičov
sa zúžilo výlučne na ich spolubývanie. Každý z rodičov hospodári a zabezpečuje svoje životné potreby

samostatne. Potreby maloletého dieťaťa zabezpečuje po materiálnej stránke výlučne matka. Otec
zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa najmä počas pracovnej neprítomnosti matky, ktorá pracuje
v zahraničí, a to s pomocou starej matky maloletej. Preto súd ustálil, že spôsob existencie a bývania
rodičov maloletého dieťaťa nie je možné považovať za ich spolužitie, a je daný dôvod na úpravu výkonu
ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine).

20. Rodičia maloletého dieťaťa na stretnutí uzavreli ohľadne výkonu ich rodičovských práv a povinností
kmaloletémudieťaťudohodu,podľaktorejbudemaloletázverenádoichspoločnejosobnejstarostlivosti,
počas trvania ktorej výživné na maloleté dieťa nebude určené.21. Súd posúdil, či je dohoda rodičov jasná, zrozumiteľná, neodporuje zákonu a či je v najlepšom
záujme maloletého dieťaťa (čl. 5 Zákona o rodine). Zo samotného znenia dohody vyplýva, že je

jasná a zrozumiteľná. Súd nezistil rozpor rodičovskej dohody so zákonom. Na základe vykonaného
dokazovania mal za to, že obaja rodičia sú spôsobilí zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté
dieťa na primeranej úrovni. Majú vytvorené vhodné bytové podmienky (žijú v jednom byte) a sú
schopní zabezpečiť riadne uspokojovanie fyzických, psychických, emocionálnych aj sociálnych potrieb
maloletého dieťaťa. Neboli zistené také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by výkon

starostlivosti ktorýmkoľvek z rodičov mohol ohroziť priaznivý vývin maloletého dieťaťa. Rodičovská
dohoda rešpektuje právo maloletého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a
právo dieťaťa na zachovanie a rovnocenné rozvíjanie vzťahov k obom rodičom. Zároveň podporuje
kontinuitu doterajšieho výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Preto súd ustálil, že je najlepšom
záujme maloletého dieťaťa a, vychádzajúc z § 24 ods. 4 Zákona o rodine, ju schválil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.

Proti tomuto rozsudku je kolízny opatrovník oprávnený podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho
doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Rimavská
Sobota. Odvolanie podávané poštou, je vhodné adresovať nasledovne: Okresný súd Rimavská Sobota,

pracovisko Revúca, SNP 539/1, 050 01 Revúca (§ 357 v spojení s § 362 ods. 1 a v spojení s § 125
ods. 1 CSP).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa

ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.