Rozsudok – Zmluva o úvere ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123381310
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6123381310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., so
sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, zastúpený RASLEGAL, s.r.o., so
sídlomMostová2,81102Bratislava-Starémesto,IČO:36855561,protižalovaným,v1.rade:SUEŇOS
s.r.o., so sídlom Krosnianska 83, 040 22 Košice – mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 51 085 674,
v 2. rade: A. A., narodená XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B. - C. D., obaja zastúpení advokátom
JUDr. Dušan Antol, so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 31 962 238, o zaplatenie 68.155,39 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Mestského súdu Košice, č. k. 91Cb/53/2023-164

zo dňa 10.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice, č. k. 91Cb/53/2023-164 zo dňa 10.10.2024.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 68.155,39 Eur, úrok 910,16 Eur, úrok z omeškania
1.363,83 Eur, úrok z omeškania 11,50 % ročne zo sumy 68.155,39 Eur od 29.1.2023 do zaplatenia,
náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu

jeho plnenia zaniká povinnosť plniť druhého zo žalovaných, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %
spoločne a nerozdielne, o výške súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému v 1. a 2. rade povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 68.155,39 eur, úrok vo výške 910,16 eur, úrok z omeškania vo výške
1.363,83 eur, úrok z omeškania vo výške 11,50 % ročne zo sumy 68.155,39 eur od 29.01.2023 do

zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur s tým, že
plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť druhého zo žalovaných.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že ako veriteľ so žalovaným v 1. rade v pozícii dlžníka a žalovaným
v 2. rade v pozícii ručiteľa dňa 18.09.2020 uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. 8080150371 (ďalej
aj len „zmluva o splátkovom úvere“) a v nej inkorporovanú dohodu o ručení za účelom financovania
podnikateľských projektov. Žalobca žalovanému v 1. rade poskytol splátkový úver vo výške 90.000,- eur

s 1,9 % ročnou úrokovou sadzbou v čase poskytnutia úveru, so splátkou vo výške 1.250,- eur mesačne
a s 25 %-ným ročným úrokom z omeškania. Žalovaný v 1. rade dohodnuté splátky úveru neplnil riadne a
včas. Dňa 19.01.2023 žalobca z dôvodu neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaných vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca žalovaných v 1. a 2. rade, každého osobitne, vyzval na zaplateniesumy 70.429,38 eur, pričom im poskytol 5-dňovú lehotu na zaplatenie dlhu, počítanú odo dňa doručenia
vyhláseniamimoriadnejsplatnosti,t.j.ododňa23.01.2023.Žalovanív1.a2.radedlžnúsumuneuhradili.
Žalobca sumu vo výške 70.429,38 eur špecifikoval nasledovne: istina vo výške 68.125,39 eur, úrok

vzniknutý do zosplatnenia úveru vo výške 910,16 eur, úrok z omeškania vzniknutý do zosplatnenia úveru
vo výške 1.363,83 eur a poplatky vo výške 30,- eur. Pre úplnosť žalobca uviedol, že v zmysle dohody
o záručnom nástroji inkorporovanej v zmluve o splátkovom úvere mu zo strany osobitného ručiteľa bolo
poskytnuté plnenie (záruka) v sume vo výške 61.312,85 eur. Tento regresný nárok osobitného ručiteľa
je žalobca oprávnený vymáhať popri ňom.

4. Žalovaní v podanom odpore uviedli, že s možnosťou úveru, ktorý z veľkej časti garantoval štát,
ich v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie spôsobenej pandémiou COVID-19 a núdzového
stavu kontaktoval žalobca prostredníctvom firemnej bankovej poradkyne. Úver žalovaní v 1. a 2. rade
v dôsledku obmedzení podnikateľských aktivít spojených s pandémiou COVID-19 prestali byť schopní
splácať. Poradkyňou boli ubezpečení, že pri akomkoľvek nesplácaní garantujú len 20 % dlhu, 80 %

dlhu garantuje štát. Ďalej uviedli, že žalobca nebol ochotný hľadať alternatívu splácania dlhu, pričom
podmienky splácania vzhľadom na možnosti žalovaných nastavil nereálne.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (oboznámením sa s výpisom - aktuálny stav úveru,
zmluva o splátkovom úvere BusinessÚver Expres č. 8080150371 a Dohoda o ručení zo dňa 18.09.2020

vrátane príloh č. 1 a 2, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa
19.01.2023 určená pre žalovaného v 1. rade, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva
na zaplatenie zo dňa 19.01.2023 určená pre žalovanú v 2. rade, ePotvrdenky, výpis z úverového účtu
obligačného dlžníka a register poverení na vykonanie exekúcie) zistil skutkový stav, podľa ktorého:

5.1. Žalobca poskytol žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi (Zmluva o splátkovom úvere BusinessÚver
Expres č. 8080150371 a Dohoda o ručení zo dňa 18.09.2020, I. Základne podmienky, II. Základne
ustanovenia, III. Predmet zmluvy, V. Splácanie úrokov, poplatkov a nákladov) peňažné prostriedky
formou úveru vo výške 90.000,- eur s 1,9 % ročnou úrokovou sadzbou v čase poskytnutia úveru,
so splátkou vo výške 1.250,- eur mesačne a s 25 %-ným ročným úrokom z omeškania. Za účelom

zabezpečenia úveru žalovaná v 2. rade v pozícii ručiteľa v rámci dohody o ručení v zmysle ustanovenia
§ 303 Obchodného zákonníka (Zmluva o splátkovom úvere BusinessÚver Expres č. 8080150371 a
Dohoda o ručení zo dňa 18.09.2020, VI. Práva a záväzky Veriteľa, Dlžníka a Ručiteľa a Vyhlásenie
Dlžníka, Ručiteľa a Dohoda o ručení, 6.6. Dohoda o ručení, Vyhlásenia a Záväzky ručiteľa) zároveň
vyhlásila,ževprípade,akdlžníknezaplatízabezpečovanúpohľadávkuriadneavčas,zaplatíjuveriteľovi

za dlžníka. Súd mal ďalej preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade boli v omeškaní s úhradou záväzkov
vyplývajúcich zo zmluvy, na základe čoho žalobca dňa 19.01.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
a žalovaných v 1. a 2. rade, každého osobitne, vyzval na zaplatenie sumy 70.429,38 eur, pričom
im poskytol 5-dňovú lehotu na zaplatenie dlhu, počítanú odo dňa doručenia vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti, t. j. odo dňa 23.01.2023.

Žalovaní v 1. a 2. rade v konaní skutkové tvrdenia žalobcu nepopreli, takisto nepopreli skutkové tvrdenie,
že poskytnutý úver doposiaľ neuhradili, na základe čoho súd podľa ustanovenia § 151 CSP považoval
žalobcom tvrdený skutkový stav za nesporný. Súd tak nemal dôvod pochybovať o pravdivosti žalobcom
tvrdených skutočností podporených dôkazmi.

6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, § 269 ods. 1, 2,
§ 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, § 273 ods. 1, § 293, § 303, § 304 ods. 2, § 340 ods. 1 ObZ,
žalobe vyhovel a rozhodol o trovách konania.

6.1. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade v priebehu

konania nijako nespochybnili pravosť ani pravdivosť žalobcom predložených listinných dôkazov. Jedinou
obranou žalovaných v 1. a 2. rade bolo tvrdenie o obmedzení podnikateľských aktivít v dôsledku
pandémie COVID-19, čo spôsobilo stratu ich schopnosti splácať úver a skutočnosť, že zmluvu o úvere
uzatvárali v domnení, že aj v prípade nesplácania úveru budú niesť zodpovednosť iba vo vzťahu k 20 % z
celkového úveru. Finančná situácia žalovaných v 1. a 2. rade, či ich domnienky však nemôžu mať žiaden

vplyv na rozhodovanie vo veci samej, resp. na posúdenie ich povinnosti splniť záväzok tvoriaci predmet
tohto konania. Tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade v žiadnom prípade nespochybnili ani nevyvrátili nárok
žalobcu (v tejto súvislosti súd poukázal aj na znenie Zmluvy o splátkovom úvere BusinessÚver Expres
č. 8080150371 a Dohody o ručení zo dňa 18.09.2020, - čl. IX. Záverečné ustanovenia, 9.4. - vyhlásenieručiteľa a dlžníka). Procesná obrana žalovaných v 1. a 2. rade preto nemá žiaden skutkový ani právny
základ pri spochybnení nároku žalobcu a je pre posúdenie predmetu konania právne irelevantná a
neúčinná.

Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nárok žalobcu na sumu tvoriacu predmet tohto konania je dôvodný v
celom rozsahu (istina vo výške 68.125,39 eur, úrok vzniknutý do zosplatnenia úveru vo výške 910,16 eur,
úrok z omeškania vzniknutý do zosplatnenia úveru vo výške 1.363,83 eur a poplatky vo výške 30,- eur),
pretože je uplatňovaný podľa uvedených ustanovení Obchodného zákonníka v súlade so zmluvnými
dojednaniami medzi zmluvnými stranami. Z uvedeného dôvodu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

žalovanú pohľadávku žalovanému v 1. rade v pozícii priameho dlžníka a žalovanej v 2. rade v pozícii
ručiteľa.
Zároveň priznal žalobcovi v zmysle ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 aj
žiadaný zákonný úrok z omeškania vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku z nezaplatenej sumy
tvoriacej predmet tohto konania, odo dňa nasledujúceho po uplynutí 5-dňovej lehoty na zaplatenie dlhu

po doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. odo dňa 29.01.2023.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP a
úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní včas odvolanie bez uvedenia odvolacieho dôvodu,
pričom podľa obsahu odvolací súd tento subsumoval pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm.
h) CSP. Odvolatelia navrhli rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.1. Žalovaní v odvolaní zotrvali na argumentácii učinenej v konaní pred súdom prvej inštancie

a opätovne uviedli, že u nich došlo k obmedzeniu podnikateľských aktivít v dôsledku pandémie
COVID-19,čospôsobilostratuichschopnostisplácaťúveražezmluvuoúvereuzatváralivpredstave,že
ak by aj nastal prípad nesplácania úveru, tak budú niesť zodpovednosť iba vo vzťahu k 20 % z celkového
úveru. Súčasne poukázali na to, že tak u žalovaného, ako aj ručiteľa je situácia taká, že spoločnosť nemá
možnosti splácať úver a A. A. ako ručiteľ v druhom rade bola závislá na príjme a fungovaní spoločnosti.

Finančná situácia je u nej taká, že toho času nie je schopná splatiť naraz dlžnú sumu aj napriek tomu,
že skôr bola pre E. F. zlatý klient, keď spoločnosť fungovala, mala úverové osobné linky a pri zmene
jednej udalosti sa zrazu stala neplatičom.

9. K doručenému odvolaniu žalobca uviedol, že odvolateľ neprezentuje žiadne relevantné skutočnosti,

pričom jeho tvrdenia už odzneli pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dostačujúco vysporiadal.
Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379
až § 385 CSP, z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

11. Odvolací súd subsumoval obsah odvolania pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o
prípustný odvolací dôvod, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

12.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenémuskutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

13. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
krajského súdu.

14. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovanými tvrdeného odvolacieho dôvodu

v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,
vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní.

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd si osvojil výstižné a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods.
2 CSP), pričom odvolací dôvod tvrdený žalovanými v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu,
nepovažuje za naplnený.

16. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaných, odvolací
súd uvádza:

16.1. Žalovaní v odvolaní akcentovali predovšetkým tú skutočnosť, že u nich došlo k obmedzeniu

podnikateľských aktivít v dôsledku pandémie COVID-19, čo spôsobilo stratu ich schopnosti splácať úver
a že zmluvu o úvere uzatvárali v predstave, že ak by aj nastal prípad nesplácania úveru, tak budú niesť
zodpovednosť iba vo vzťahu k 20 % z celkového úveru. Odvolací súd k týmto tvrdeniam uvádza, že tieto
nie sú žiadnym spôsobom spôsobilé privodiť zmenu právneho posúdenia tak, ako to učinil súd prvej
inštancie a vo vzťahu k predmetu konania sú bez právnej relevancie.

17. Odvolací súd preskúmaním odvolania dospel k záveru, že toto je nedôvodné, nakoľko procesný
postup súdu prvej inštancie bol správny a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia
veci. Z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce
skutkový a právny základ rozhodnutia s tým, že odvolací súd má súčasne za to, že súd prvej inštancie

formuloval svoje skutkové a právne závery, ktoré sú zrozumiteľné a pre rozhodnutie dostatočné.
Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať ani za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne
nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od
znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Navyše súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí poukazoval práve na tie zákonné a zmluvné ustanovenia, ktoré boli v prejednávanom prípade

relevantné pre rozhodnutie, pričom naplnenie odvolacieho dôvodu žalovaní nepreukázali, preto podľa §
387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (rovnako aj súvisiaci výrok o trovách
konania) ako vecne správny.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie, samostatným uznesením.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ust. § 393 ods. 2

posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 CSP.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 (ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §
427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).