Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/122/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222010208
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6222010208.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a
sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a Mgr. Ivany Datlovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 26. novembra 2025 v Banskej Bystrici, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Lučenec sp. zn. VK-10T/65/2022 zo dňa 15. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. VK-10T/65/2022 zo dňa 15. 10. 2025 samosudca Okresného súdu Lučenec podľa
§ 7 ods. 1 zákona č. 528/2005 Z. z. o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z.
z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 528/2005 Z. z.“) zamietol návrh odsúdeného A. B. na upustenie od výkonu trestu

povinnej práce.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť, a to podaním doručeným
okresnému súdu dňa 24. 10. 2025. V podanej sťažnosti nesúhlasil s právnym záverom okresného súdu,
ktorý jeho návrhu nevyhovel z dôvodu, že jeho pracovné zaradenie možno upraviť s prihliadnutím na
jeho zdravotný stav. Podľa názoru odsúdeného z predložených lekárskych správ, potvrdení o dočasnej

pracovnej neschopnosti a z rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 60 % jednoznačne vyplýva, že je dlhodobo nespôsobilý vykonávať fyzickú
prácu. Jeho ochorenie kolenných kĺbov a následná liečba vrátane operačnej liečby zásadne obmedzujú
pohyblivosť a schopnosť vykonávať fyzickú aktivitu. Napriek jeho invalidite súd uzavrel, že by mohol
vykonávať určitý druh práce bez toho, aby konkrétne určil druh práce a posúdil, či by takéto práce
zodpovedali povahe trestu povinnej práce podľa zákona. Na základe uvedeného považoval za splnené

podmienky podľa § 7 ods. 1 zákona č. 528/2005 Z. z. na upustenie od výkonu trestu povinnej práce.
Navrhol preto, aby krajský súd sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a sám rozhodol
o upustení od výkonu uloženého trestu povinnej práce.

Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma
nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť

a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Popostupevzmysletohtoustanoveniakrajskýsúdpreskúmalsprávnosťvýrokunapadnutéhouznesenia
a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná,
keďže v jeho prípade neboli splnené zákonné podmienky na upustenie od výkonu trestu povinnej práce.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že A. B. bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec

sp. zn. VK-10T/65/2022 zo dňa 17. 04. 2024, právoplatným toho istého dňa, uznaný vinným z prečinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený, okrem iného,aj trest povinnej práce vo výmere 100 hodín, ktorý bol povinný vykonať najneskôr do jedného roka od
nariadenia výkonu tohto trestu, osobne, vo voľnom čase, bez nároku na odmenu.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona vety prvej trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať
najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 55 ods. 2 Trestného zákona súd môže upustiť od výkonu trestu povinnej práce, ak sa odsúdený
v čase výkonu tohto trestu nie z vlastnej viny stal trvalo práceneschopným alebo invalidným alebo z iných

závažných dôvodov.

Podľa § 422 Trestného poriadku výkon trestu povinnej práce upravuje osobitný zákon.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 528/2005 Z. z. probačný a mediačný úradník okresného súdu, v obvode
ktorého má odsúdený trest vykonať, prejedná s odsúdeným podmienky výkonu trestu povinnej práce.

O výsledku prejednania bezodkladne informuje predsedu senátu.

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 528/2005 Z. z. po prejednaní podmienok výkonu trestu povinnej práce podľa
odseku 3 bezodkladne rozhodne predseda senátu okresného súdu, v obvode ktorého má odsúdený
trest vykonať, o druhu a mieste výkonu trestu povinnej práce a nariadi jeho výkon; predseda senátu

tak rozhodne aj bez predchádzajúceho prejednania podmienok výkonu trestu podľa odseku 3, ak sa
odsúdený bez dostatočného ospravedlnenia nedostavil k takému prejednaniu, hoci mu bola výzva podľa
odseku 2 riadne doručená.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 528/2005 Z. z. predseda senátu môže upustiť od výkonu trestu povinnej práce

alebo jeho zvyšku, ak je odsúdený podľa zaslanej lekárskej správy o jeho zdravotnom stave nie staršej
ako 30 dní v dôsledku zmeny zdravotného stavu, ktorý si úmyselne neprivodil, trvalo práceneschopným
alebo invalidným alebo bez zavinenia odsúdeného nebol výkon tohto trestu nariadený do troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol trest povinnej práce uložený, alebo z iného závažného dôvodu.

Z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 528/2005 Z. z. vyplýva, že toto rozhodnutie súdu má fakultatívnu
povahu, čo vyplýva zo slovného spojenia „môže“. To však neznamená, že citované ustanovenie
zakotvuje ľubovôľu súdu pri upustení od výkonu právoplatne uloženého a vykonateľného trestu povinnej
práce. Právoplatné rozhodnutie o upustení od výkonu trestu má totiž veľmi závažný dôsledok, že trest
uložený v trestnom konaní nemožno s konečnou platnosťou vykonať napriek tomu, že rozhodnutie,

ktorým bol taký trest uložený, je naďalej právoplatné a po formálnej stránke i vykonateľné. Práve preto je
potrebné pri rozhodovaní o návrhu na upustenie od právoplatne uloženého trestu postupovať dôsledne
a starostlivo brať v úvahu predovšetkým závažnosť, charakter a časové trvanie ochorenia, prípadne
jeho priebeh a štádium vrátane reálnej možnosti jeho pracovného zaradenia s ohľadom na zdravotnú
spôsobilosť odsúdeného podľa predložených lekárskych správ. Súd pri svojom rozhodovaní o žiadosti o

odpustenie výkonu trestu musí vychádzať z aktuálneho zdravotného stavu odsúdeného v čase výkonu
uloženého trestu.

Po preskúmaní veci krajský súd konštatuje, že samosudca správne zistil okolnosti prejednávanej veci,
poukazujúc na skutočnosť, že dňa 23. 08. 2024 boli s odsúdeným prejednané podmienky výkonu trestu

povinnej práce v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, pričom v tom čase bolo zistené,
že je dočasne práceneschopným do februára 2025 s následným priznaním invalidity s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% dňom 14. 04. 2025. Dňom 05. 08. 2025 bol odsúdenému
nariadený výkon trestu povinnej práce, ktorý bol odsúdený povinný nastúpiť najneskôr dňa 08. 09. 2025.
Tento výkon odsúdený doposiaľ nenastúpil, poukazujúc na zhoršenie zdravotného stavu podaním zo

dňa 27. 08. 2025, ktoré okresný súd posúdil podľa jeho obsahu ako návrh na upustenie od výkonu trestu
povinnej práce.

Krajský súd mal z predloženého spisového materiálu za preukázané, že samosudca okresného súdu
pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva odsúdeného na obhajobu rozhodol

v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil,
a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám
obsiahnutým v § 176 ods. 2 Trestného poriadku, prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť
a nemožno mu v tomto smere nič vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktorédôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenie je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový
súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Krajský súd preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie uznesenia okresným súdom. Na tomto
mieste nadriadený súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria
jednotu, a preto nadriadený súd v podrobnostiach poukazuje na dostatočné odôvodnenie uznesenia
súdu prvého stupňa, ktoré si v plnom rozsahu osvojuje.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno

pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Otázku výkonu nariadeného trestu povinnej práce odsúdeným krajský súd uzatvára tým, že
hodnotiac zdravotné obmedzenia odsúdeného preukázané aktuálnymi lekárskymi správami, potvrdením

o dočasnej práceneschopnosti a najnovším rozhodnutím o invalidite zo dňa 09. 09. 2025, ktorými u neho
boli preukázané predovšetkým pohybové ochorenia kolenných kĺbov spojené s dnou a artritídou, bol
správnym záver okresného súdu, že odsúdený je spôsobilý, a to aj v súlade so záverom posudkového
lekára v odbornom posudku k invalidite, vykonávať prácu v prostredí bez zvýšenej fyzickej záťaže
dolných končatín a dlhej chôdze. Tieto skutočnosti vyplývajúce z pracovnej rekomandácie uvedeného

odborného posudku okresný súd prejednal s Mestom Veľký Krtíš ako poskytovateľom prác, ktorý vie
odsúdeného zaradiť na taký druh práce, ktorý môže vykonávať aj s ohľadom na svoj súčasný zdravotný
stav, rešpektujúc jeho pohybové zdravotné obmedzenia. Krajský súd zdôrazňuje, že odsúdený je po
právoplatnosti tohto uznesenia povinný nastúpiť na určený výkon trestu povinnej práce.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažnosť
odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku
v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.