Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722201586
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722201586.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/XX, D., právne zastúpená: JUDr. Martin Tomas, advokát, Francisciho 3288, Poprad, IČO: 43 267
408, proti žalovaným: 1. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, D., 2. H. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXX/XX, D., 3. G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, D., všetci právne zastúpení: Beňo

& partners advokátska kancelária, s.r.o. Nám. Sv. Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, o ochranu
vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C/42/2022-192
zo dňa 22.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) rozhodol tak,

že cit.:
„I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaní v 1./rade až v 3./rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady SR č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),
§ 112; § 130 ods. 1 a 2; § 134 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 01.06.2022 domáhala, aby v súd v bode
1 uložil žalovaným v 1. a 2. rade (E. F. a H. F.) povinnosť na svoje náklady odstrániť časť plota

nachádzajúceho sa na parcele registra KNC č. 456/4 o výmere 145 m2, druh pozemku - orná pôda,
k. ú. J. D. a parc. registra KNC č. 456/5 o výmere 93 m2, druh pozemku - orná pôda, k. ú J. D. do 60
dní od právoplatnosti rozsudku. V bode 2 sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej v 3. rade (G. I.)
na svoje náklady odstrániť časť plota nachádzajúceho sa na parcele registra KNC č. 456/1 o výmere
1497 m2, druh pozemku orná pôda, k. ú. J. D., do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Voči žalovaným
si uplatnila náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to parc. KNC č. 456/4
o výmere 145 m2 - orná pôda a parc. KNC č. 456/5 o výmere 93 m2 - orná pôda, vedených na LV č.
XXXX k. ú. J. D.. Zároveň je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. KNC č. 456/1 o výmere 1497 m2
- orná pôda vedenej na LV č. XXXX k. ú. J. D.. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
susedného pozemku parc. KNC č. 453/2 o výmere 281 m2 - zastavané plochy a nádvoria vedenej na

LV č. XXX k. ú. D. . Žalovaná v 3. rade je výlučnou vlastníčkou susediacich pozemkov, a to parc. KNCč. 450/3 o výmere 592 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcely KNC č. 453/4 o výmere 22 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, obe vedené na LV č. XXXX k. ú. J. D..

5. Podľa geometrického zamerania vyhotoveného K. L. M. - geodetom, č. plánu 93/2021 zo dňa
08.06.2021,žalovaní v1.a2.radeneoprávneneužívajú zparcelyKNCč.456/4plochuovýmere35m2,
z parc. KNC č. 456/5 plochu o výmere 24 m2 a ďalšiu plochu o výmere 11 m2. Na uvedenej časti parciel
majú postavené oplotenie. Žalovaná v 3. rade podľa rovnakého geometrického zamerania neoprávnene
užíva plochu o výmere 63 m2 z parcely KNC č. 456/1, na ktorej má postavené oplotenie. Žalobkyňa

viackrát ústne a dňa 18.03.2022 písomne vyzvala žalovaných na vypratanie uvedených nehnuteľností,
avšak bezvýsledne.

6. Žalobkyňa popierala skutkové tvrdenia žalovaných. Tvrdila, že žalovaní realizovali objednávku
geometrického zamerania K. L. M., čo svedčí o tom, že vedeli, že oplotenie nemajú zrealizované na
nehnuteľnostiach, ktoré im vlastnícky patria. Poprela, aby splnili podmienky vydržania. Ona sama a

jej právny predchodca viackrát ústne a písomne dňa 18.03.2022 požiadali žalovaných o vypratanie
nehnuteľností. Žalovaní do konania predložili ako dôkaz protokol o vytýčení hraníc parciel zo dňa
04.05.1994, ktorého súčasťou je aj vytyčovací náčrt. V danom prípade išlo vytýčenie hraníc pozemkov
č. 450/1, č. 450/2, č. 450/3, č . 453/1, č. 453/2, k. ú. J. D.. Objednávateľom bol žalovaný v 1. rade. Z
uvedeného protokolu o vytýčení hraníc parciel a vytyčovacieho náčrtu vyplýva, že parc. č. 450/3 má šírku

18,80 m, resp. 19 m a parcely č. 450/2 a č. 453/2 majú spolu šírku 18,80 m resp. 19,07 m. Tiež z neho
vyplýva,žezlomovébodyhranícparcielbolivteréneoznačenékovovýmirúrkamiažeobjednávateľ,teda
žalovaný v 1. rade sa oboznámil s priebehom a označením vytýčených hraníc. V konaní bol predložený
ako dôkaz aj geometrický plán č. 244-362-820-89 vyhotovený K. G. dňa 15.11.1989, ktorý pokiaľ sa týka
výmer, resp. šírky parciel, je totožný s protokolom o vytýčení hraníc parciel zo dňa 04.05.1994, ktorého

súčasťou je aj vytyčovací náčrt. Tieto dôkazy sa zhodujú aj s geometrickým zameraním vyhotoveným
K. L. M., geodetom č. plánu 90/2021 zo dňa 08.06.2021. Tento geometrický plán bol vyhotovený na
vyporiadanie a majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov parc. č. 456/7-8 a dal si ho vyhotoviť žalovaný
v1.rade.PodľauvedenéhogeometrickéhozameraniaK.L.M.žalovanív1.a2.radeneoprávnenespolu
užívajú plochu o výmere 35 m2, a to z parcely KNC č. 456/4, k. ú. J. D. vo vlastníctve žalobkyne výmeru

11 m2 a z parcely KNC č. 456/5, k. ú. J. D. vo vlastníctve žalobkyne plochu o výmere 24 m2. Žalovaní
v 1. a v 2. rade majú na uvedenej časti parciel postavené oplotenie. Podľa uvedeného geometrického
zamerania žalovaná v 3. rade neoprávnene užíva plochu o výmere 63 m2 z parcely KNC č. 456/1, k. ú.
J. D. vo vlastníctve žalobkyne. Má na uvedenej časti parcely postavené oplotenie. Je zrejmé, že posun
hranice ohradeného pozemku žalovanej v 3. rade je z južnej strany o 1,58 m, zo severnej strany 1,85

m, z južnej strany o 1,50 m, zo severnej strany 1,19 m.

7. Žalovaní v priebehu konania nespochybňovali to, že užívajú časti parciel tak, ako je to uvedené v
geometrickom pláne č. 93/2021 zo dňa 08.06.2021, avšak ich obrana spočívala v tom, že uvedené časti
parciel užívajú dlhodobo v dobrej viere, a preto ich nadobudli vydržaním.

8. Žalobkyňa ako dôkaz, ktorý mal spochybňovať dobromyseľnosť žalovaných, označila aj výsluch L.
B., otca žalobkyne, ktorý vo svojom výsluchu uviedol, že pri výstavbe oplotenia upozorňoval svokra
žalovaného v 1. rade a otca žalovanej v 2. rade na nesprávnu výstavbu oplotenia.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

10. Uviedol, že žalovaní založili procesnú obranu na skutkovom tvrdení, že vydržali časť pozemkov
žalobkyne, resp. ešte jej právneho predchodcu, v hraniciach existujúceho oplotenia vyhotoveného
v roku 1992, ako je zaznamenané v geometrickom pláne K. M. zo dňa 08.06.2021, pričom

vlastníctvo novovytvorených dielov 1, 2, 3 nadobudli originálnym spôsobom. Oplotenie sa nachádza
na hranici pozemkov žalobkyne a žalovaných a nemajú povinnosť ho odstrániť. Žalobkyňa spochybnila
dobromyseľný vstup žalovaných do oprávnenej držby.

11. Súd z vykonaných dôkazov ustálil skutkový stav tak, že užívanie pozemkov t.č. vo vlastníctve

žalobkyne a žalovaných si stanovili ich pôvodní vlastníci, teda tak rodina L. ako aj rodina B. ešte v
šesťdesiatych rokoch minulého storočia po zrealizovaní výstavby rodinných domov vyoraním brázdy.
Svoje parcely evidované ako orná pôda využívali na poľnohospodárske účely do roku 1989, kedy bola
geometrickým plánom z časti pôvodných parciel vytvorená parcela 450/3, a to až do roku 2021. Užívacístav žalobkyne narušil jej sused H. vytýčením novej hranice pozemkov, ktorá zasahuje do pozemku
žalobkyne. Ešte v roku 1989 Geometrickým plánom K. G. na základe objednávky právnych predchodcov
žalovaných bol z ich nehnuteľností oddelený stavebný pozemok parcela 450/3, ktorú odkúpili žalovaní

v 1. a 2. rade. Na tejto žalovaní 1. a 2. v rokoch 1990 až 1992 po vydaní stavebného povolenia z roku
1990 postavili rodinný dom a parcelu po zameraní v roku 1992 oplotili. V roku 1992 žalovaní v 1. a 2.
rade odkúpili parcely 453/2, 450/2 (tzv. parcely za obecnou cestou) a 450/1, ktoré rovnako po vymeraní
oplotili a následne na parcele postavili druhý rodinný dom. Asi v roku 2017 žalovaní zrealizovali nové
oplotenie, avšak v hraniciach pôvodného oplotenia. Užívací stav prevzali od pôvodných vlastníkov. Z

predložených rozhodnutí, a to stavebných povolení z roku 1990 a 2016 je nepochybné, ako mali
byť osadené nehnuteľnosti vzhľadom k hraniciam pozemkov susedov a tieto rozhodnutia boli doručené
ich vtedajším susedom , o.i. tak právnemu predchodcovi žalobkyne L. B., a neskôr samotnej žalobkyni.
Tak žalobkyňa, ale ani jej právny predchodca nevzniesli námietky správnemu orgánu súvisiace so
spochybnením priebehu hranice pozemkov v ich vtedajšom užívaní. Nepochybne tak žalobkyňa, ako
aj jej právny predchodca rešpektovali užívací stav svojich parciel v ich hraniciach tak, ako boli užívané

a ako ich nadobudli.

12. Žalovaní v 1. a 2. rade podľa názoru súdu preto v dobrej viere v roku 1992 vstúpili do oprávnenej
držby pozemkov parciel 450/3 , 453/2, 450/2 v stave ich reálneho užívania pôvodnými vlastníkmi
uzavretím kúpnych zmlúv s ich právnymi predchodcami a ich oplotením. Predávajúci boli evidovaní

na liste vlastníctva, zmluvy boli riadne zaregistrované, resp. zavkladované katastrom nehnuteľností a
užívací stav parciel nesporný. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade od nadobudnutia
vlastníckeho práva prevzali aj užívací stav. Súd v plnej miere rešpektuje rovnosť dvoch vlastníckych
práv vo vzájomnej kolízii, na jednej strane žalobkyne ako zákonnej dedičky po poručiteľke a na
strane druhej žalovaných ako vlastníkov, ktorí pri posúdení všetkých okolností nadobudli vlastnícke

právo k nehnuteľnosti vydržaním v dobrej viere. Žalobkyňa od roku 2004, kedy nehnuteľnosti zdedila,
nevykonala žiadny úkon smerujúci k ovládnutiu dispozície s celou vecou, pričom sama disponovala
časťou pozemku, ktorý bol vo vlastníctve inej osoby, a ktorej vlastníctvo po vytýčení hraníc v roku
2021 nespochybnila s odvolaním sa na geometrické zameranie pozemkov. Ochranu za danej kolízie
vlastníckehoprávažalobkyneavlastníckehoprávažalovaných v1.a2.radevrozsahunovovytvorených

parciel 456/7 a 456/8 je potrebné poskytnúť žalovaným, ktorí nadobudli vlastnícke právo vydržaním, a
to žalovaní v 1. a 2. rade najneskôr v roku 2002, teda uplynutím desiatich rokov po uzavretí kúpnych
zmlúv a uchopenia sa držby pozemkov v hraniciach oplotenia. Žalovaná v 3. rade od žalovaných 1. a 2.
odkúpila nehnuteľnosti už v čase, kedy žalovaným v 1. a 2. rade uplynula zákonná vydržacia doba a
títo v čase prevodu už boli vlastníkmi prevádzaných nehnuteľností v stave, ako ich fakticky užívali, i keď

podľa údajov v evidencii nehnuteľností výmery parciel boli evidované v pôvodnom stave.

13. Súd výpoveď svedka L. B., otca žalobkyne, nevyhodnotil tak, aby ním uvedené skutočnosti
spochybňovali dobromyseľný vstup žalovaných do držby, prípadne prerušenie plynutia vydržacej doby.
Ako vyplynulo z jeho výpovede, vlastníkmi sporných parciel boli už jeho rodičia. Sám mal v roku 1992

vyjadriť výhradu k stavbe oplotenia a neskôr k jeho technickému vyhotoveniu (robustnosť oplotenia,
ktoré vyzerá ako opevnenie). Nie je však zrejmé, vo vzťahu ku ktorým častiam a ktorých parciel výhradu
smeroval. Následne nevykonal žiadne úkony voči žalovaným smerujúce k ochrane vlastníckeho práva.
Samotná žalobkyňa takýto úkon ani netvrdí až do roku 2021, kedy slovne a následne prostredníctvom
právneho zástupcu všetkých žalovaných upozornila na nesprávne osadené oplotenie zasahujúce do jej

pozemku, k čomu došlo po uplynutí skoro 30 rokov od uchopenia sa držby žalovanými. Vzhľadom k
vydržaniu pozemkov najneskôr v roku 2002 súd nemohol zohľadniť v neprospech žalovaných výpoveď
svedka v časti, v ktorej spochybnil oprávnenosť držby pri stavbe druhej nehnuteľnosti v čase, kedy už
bolo po ROEP a kedy prišlo k posunutiu pozemkov, čo žalovaný nemal rešpektovať a dom mal postaviť
podľa starého s tou istou chybou.

14. Ak žalobkyňa tvrdí, že žalovaní v 1. a 2. rade osadili oplotenie protiprávne bez riadneho povolenia
stavebného úradu, je potrebné jej prisvedčiť, že v roku 1992 bol v platnosti stavebný zákon a pre
výstavbu oplotenia bolo potrebné minimálne ohlásenie stavebnému úradu. Táto skutočnosť však bez
ďalšiehosamaosebenespochybňujevstupžalovanýchdooprávnenejdržby.Mohlabyťvyhodnotenáiba

ako správny delikt s možnosťou uloženia sankcie. Nebolo preukázané, aby žalovaní úmyselne ohlásenie
drobnej stavby obišli iba preto, aby mohli oplotením reálne zabrať časť pozemku žalobkyne.15. Ak žalobkyňa spája vierohodnosť výpovede svedka L. B. v časti, kde tvrdí, že mal žalovaných
upozorniť na to, že stavajú v jeho pozemku, s aktivitou žalovaných preveriť si reálny stav hraníc
nehnuteľností objednaním vytyčovacieho náčrtu parciel 450/1, 450/2, 450/3 a 453/2, teda všetkých

parciel v ich vlastníctve dňa 27.04.1994, žalovaní vyhotovenie náčrtu vysvetlili inými okolnosťami, a to
uplatnenými výhradami rodinou E., vlastníkom parciel 447/1.

16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP tak,
že žalovaným ako úspešnej strane prislúcha náhrada trov v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené v

samostatnom uznesení po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

17. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Žiadala napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a priznať jej proti žalovaným náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

18. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodov, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. g) CSP] a na základe toho vec nesprávne právne
posúdil [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP] a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [§ 365 ods. 1 písm. e) CSP].

19. Žalobkyňa v odvolaní vecne argumentovala tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že žalovaní sa nemohli stať vlastníkmi k častiam žalovaných nehnuteľností, a to z dôvodu, že nemali
a nemajú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Žalovaní v konaní
predložili ako dôkaz Protokol o vytýčení hraníc parciel zo dňa 04.05.1994, ktorého súčasťou je aj

vytyčovací náčrt. V danom prípade išlo o vytýčenie hraníc pozemkov 450/1, 450/2, 450/3, 453/1, 453/2
v k.ú. J. D.. Objednávateľom bol žalovaný v 1. rade. Z uvedeného protokolu o vytýčení hraníc parciel zo
dňa 04.05.1994 a vytyčovacieho náčrtu vyplýva, že parc. č. 450/3 má šírku 18,80 m, resp. 19 m a parcely
č. 450/2 a 453/2 majú spolu šírku 18,80 m, resp. 19,07 m, že lomové body hraníc parciel boli v teréne
označené kovovými rúrkami a že objednávateľ, teda žalovaný v 1. rade sa oboznámil s priebehom a

označením vytýčených hraníc. V danom prípade teda nemôže obstáť tvrdenie súdu prvej inštancie, že
dôvodom na vyhotovenie Protokolu o vytýčení hraníc parciel zo dňa 04.05.1994, ktorého súčasťou je
aj vytyčovací náčrt, boli námietky rodiny E.. Na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 17.05.2023
totiž žalovaný v 1. rade pri svojom výsluchu okrem iného na otázku, či pred výstavbou oplotenia okolo
všetkých pozemkov v roku 1992 si vyžiadal geodeta, ktorý by mu vyznačil priebeh hranice v teréne,

uviedol, cit:. „Volal svokor, ktorý bol majiteľom polovice, aby sa to vymeralo.“ Ďalej na pojednávaní dňa
17.05.2023žalovanýv1.radeprisvojomvýsluchokreminéhonaďalšiuotázku,zaakýmúčelomsivroku
1994dalvyhotoviťvytyčovacínáčrtkparcelámč.450/1,450/2,450/3,453/1,453/2vk.ú.J.D.uviedolcit:.
„Nespomínamsi.“Vkonaníbolpredloženýakodôkazajgeometrickýplánč.244-362-820-89vyhotovený
K. G. dňa 15.11.1989, ktorý pokiaľ sa týka výmer a umiestnenia pozemkov, je totožný s protokolom o

vytýčení hraníc parciel zo dňa 04.05.1994, ktorého súčasťou je aj vytyčovací náčrt. Tieto dôkazy sa
zhodujú aj s geometrickým zameraním vyhotoveným K. L. M. - geodetom, číslo plánu 93/2021 zo dňa
08.06.2021. Uvedený plán bol vyhotovený na oddelenie a majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov p.
č. 456/7-8 a dal si ho vyhotoviť žalovaný v 1. rade. Podľa tohto geometrického zamerania žalovaní v 1.
a 2. rade neoprávnene užívajú spolu plochu o výmere 35 m2, a to z parc. KNC č. XXX/X, k.ú. J. D. vo

vlastníctve žalobkyne,plochu o výmere 11 m2 a z parc. KNC č. XXX/X, k.ú. J. D. vo vlastníctve žalobkyne
plochu o výmere 24 m2. Majú na uvedenej časti parciel postavené oplotenie. Podľa geometrického
zamerania, vyhotoveného K. L. M. žalovaná v 3. rade neoprávnene užíva plochu o výmere 63 m2 z parc.
KNC č. 456/1, k.ú. J. D. vo vlastníctve žalobkyne. Má na uvedenej časti parcely postavené oplotenie.
Žalovaní v konaní nespochybňovali to, že užívajú časti parciel tak, ako to je uvedené v geometrickom

zameraní vyhotovenom K. L. M., avšak ich obrana spočíva v tom, že uvedené časti parciel užívajú
dlhodobo v dobrej viere, a preto majú splnené podmienky pre vydržanie uvedených častí parciel.

20. Žalobkyňa poukázala na to, že pri hodnotení dobrej viery, resp. dobromyseľnosti je vždy potrebné
vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu

od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať počas celej vydržacej doby dôvodné pochybnosti o
tom, že mu vec patrí a dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí.21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené dôkazy je možné konštatovať, že žalovaní
nemôžumaťsplnenévšetkypodmienkyprenadobudnutievlastníckehoprávakspornýmčastiamparciel,
pretože už v roku 1989 na základe geometrického plánu č. 244-362-820-89 vyhotoveného K. G., museli

vedieť, ako prebieha hranica pozemkov, nakoľko ako vyplýva z uvedeného geometrického plánu „nové
hranice boli v prírode označené železnými rúrkami.“

22. Ďalší dôkaz na spochybnenie dobromyseľnosti žalovaných, ktorý bol v konaní produkovaný, bol
výsluch svedka p. L. B. (nie L. B., ako to tvrdí súd prvej inštancie), otca žalobkyne, ktorý vo svojom

výsluchu uviedol, že pri výstavbe oplotenia upozorňoval svokra žalovaného v 1.rade a otca žalovanej v
2. rade na nesprávnu výstavbu oplotenia. Okrem toho žalovaný v 1. rade potvrdil, že oplotenie realizoval
bez riadneho ohlásenie na obci D..

23.Ďalšímdôkazom,ktorýspochybňujedobromyseľnosťžalovanýchjeprotokolovytýčeníhranícparciel
zo dňa 04.05.1994, ktorého súčasťou je aj vytyčovací náčrt, v zmysle ktorého už minimálne žalovaní v

1. a 2. rade museli mať pochybnosti o správnosti nimi zrealizovaného oplotenia. Žalovaní v 1. a 2. rade
vo svojich výsluchoch uviedli, že oplotenie postavili v roku 1992 na základe vytýčenia od geodeta, avšak
po upozornení svedka p. L. B., otca žalobkyne, že oplotenie nemajú postavené správne, si žalovaní v
1. a 2. rade nechali vyhotoviť protokol o vytýčení hraníc parciel zo dňa 04.05.1994, ktorého súčasťou je
aj vytyčovací náčrt, ktorý tvrdenia svedka potvrdil. Podľa názoru žalobkyne je nelogické, aby si žalovaní

nechali vyhotoviť protokol o vytýčení hraníc parciel zo dňa 04.05.1994, ktorého súčasťou je aj vytyčovací
náčrt až po realizácii oplotenia (v roku 1992). Nemôže preto obstáť tvrdenie súdu prvej inštancie o tom,
že vytýčenie hraníc parciel zo dňa 04.05.1994 bolo realizované z dôvodu výhrad rodiny E., pretože
vytýčenie hraníc pozemkov v roku 1994 bolo realizované po celom obvode pozemkov vo vlastníctve
žalovaných v 1. a 2. rade, teda aj hranice pozemkov zo strany žalobkyne (v tom čase parc č. 456, k.ú.

J. D.), pričom lomové body hraníc parciel boli v teréne označené kovovými rúrkami. V konaní bolo teda
preukázané, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade nie sú vlastníkmi sporných častí parciel titulom vydržania.

24. Na druhej strane však bolo preukázané, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - parc.
KNC č. 456/1 o výmere 1 497 m2, druh pozemku orná pôda, k.ú. J. D. a parc. KNC č. 456/4 o výmere

145 m2, druh pozemku orná pôda a parc. KNC č. 456/5 o výmere 93 m2, druh pozemku orná pôda,
vedených na LV č. XXXX k.ú. J. D. a že na týchto parcelách je neoprávnene postavené oplotenie,
ktoré je potrebné odstrániť. Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný
obsah vlastníckeho pravá, nepostačuje na prijatie záveru o dobromyseľnosti držby. Platne nemôže
nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje

vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne
previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí
nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“
preukazuje právo inej osoby než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom
prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Dobrá viera týchto ďalších

nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného
držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne
iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby
zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami: pokiaľ zápis
v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri. Nie

je možné povyšovať dobrú vieru (dobromyseľnosť) nadobúdateľa nad zásadu nemo plus iuris ad alium
transfere potest quam ipse habet. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaných, že by malo dôjsť
k posunu všetkých susedných pozemkov. V danom prípade zostalo iba pri tvrdení žalovaných, ktoré
žalobkyňa popiera.

25. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie rozhodol aj v rozpore so základným princípom civilného konania
vychádzajúcim z čl. 2 ods. 2 CSP. Dôkazy predložené žalobkyňou tvoria logický celok, ktorý má zmysel
a jednotlivo do seba zapadajú, takže nemôže vzniknúť nijaká pochybnosť o tom, kto je vlastníkom
sporných nehnuteľností.

26. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní.

27. Vo vyjadrení uviedli, že sporové strany sú dlhodobými vlastníkmi susediacich pozemkov v obci
Šuňava, resp. sú ich právnymi nástupcami. Žalobkyňa je vlastníčkou parciel č. 456/1, 456/4 a 456/5.Parcela 456/1 susedí s pozemkami žalovanej v 3. rade. Parcely č. 456/4 a 456/5 susedia s pozemkami
žalovaných v 1. a 2. rade. Pôvodne, t.j. pred rokom 1989, užívali všetky tieto susediace parcely len dve
rodiny-jednustranurodinaL.adruhústranurodinaB..Predrokom1989satietodlhépozemkyužívalina

„gazdovanie“, teda na poľnohospodárske účely, a to ako jednou, tak aj druhou rodinou. Medzi nimi bola
brázda, ktorá je viditeľná dodnes. Na pozemkoch pôvodne patriacich rodine L. postavili žalovaní v 1. a 2.
radevroku1990najprvstaršírodinnýdomanáslednevroku2016novýrodinnýdom.Staršírodinnýdom
aj s pozemkami predali v roku 2016 žalovanej v 3. rade. V novšom rodinnom dome žalovaní v 1. a 2. rade
bývajú. Na pozemkoch rodiny B. (teda žalobkyne) nestojí dodnes žiadna stavba a sú zatrávnené. Starý

dom oplotili žalovaní v 1. a 2. rade betónovým plotom v roku 1992. Nový dom oplotili murovaným plotom
v roku 2017 a to presne na mieste staršieho železného plotu, ktorý tam stál desiatky rokov. V jednom
aj v druhom prípade boli ploty postavené presne na starej pôvodnej brázde. Všetky ploty boli v čase
ich stavby (1992) riadne zamerané analógovým zameraním podľa stavu techniky v rozhodnom čase.
ZápadnísusediarodinyB.súžalovaníavýchodnýmsusedomjepánH..AjrodinaB.malasvojepozemky
zo strany k susedovi H. oplotené dreveným kolmi v rozsahu, v akom sa tieto pozemky dlhodobo užívali.

Každárodinaužívalataktoohraničenúvýmeruvdobrejviere,žetaktotozodpovedáajprávnemustavu.V
roku2021sidalsvojepozemkyzameraťvýchodnýsusedžalobkyne(H.)pričomzistil,žesúčasnépresné
satelitné meranie vykazuje odchýlku od pôvodne vyznačenej hranice pozemkov. Navštívil preto rodinu
B. so žiadosťou o posunutie ich dreveného oplotenia. Žalobkyňa a jej otec voči tomuto nenamietali a dali
si vyhotoviť geodetické zameranie, pri ktorom sa zistilo, že pri dnešnom satelitnom zameraní dochádza

k posunu celej ulice, resp. všetkých hraníc pozemkov západným smerom. Následne žalobkyňa v roku
2022 kontaktovala žalovaných a žiadala ich o posunutie hranice pozemkov v zmysle tohto zamerania.
Žalovaní si dali tiež vyhotoviť geodetické zameranie, ktoré túto skutočnosť potvrdilo s tým, že ak by sa
mali takto posúvať ploty a hranice pozemkov, posúvala by sa reálne celá ulica, pričom posledný dom
by mal plot takmer pri stene domu. Z uvedeného dôvodu žalovaní odstránenie plotu odmietli, nakoľko

majú za to, že sporné diely, ktoré predstavujú rozdiel medzi zameraním hranice v roku 1992 a 2022
nadobudli vydržaním.

28.Podstatasporutkvievtom,žeobesusediacerodiny(pôvodneL.aB.apotomichprávninástupcovia)
ako aj všetci obyvatelia ulice užívali svoje parcely tak, že každý užíval z východnej strany o niečo

viac ako mal a zo západnej strany o niečo menej ako mal. Nikto tak reálne neutrpel škodu a výmera
pozemkov ostávala rovnaká. Dôvodom tohto stavu je to, že pozemky sa historicky užívali podľa brázdy
a v čase stavby plotov (90-te roky) neexistovalo satelitné zameranie. Ide o klasický jav v mnohých
mestách a obciach na Slovensku. Prejudiciálnou otázkou v tom konaní je otázka vlastníctva tých častí
pozemkov 456/1, 456/4, 456/5 (označené ako diel 1, 2, 3). Tieto plochy ohraničené plotom užívali

žalovaní v 1. a 2. rade od roku 1992 a žalovaná v 3. rade od roku 2016 vo viere, že sú súčasťou ich
pozemkov, a teda, že im patria. Ak tieto časti pozemkov patria žalobkyni, stojí oplotenie na cudzom
pozemku.Akpatriažalovaným,stojaplotynapozemkusprávneaniejedôvodichodstrániť.Nakoľkoobe
strany uznávajú výsledky nového satelitného zamerania, je nesporné, že tieto sporné časti pozemkov
nenadobudli žalovaní v 1. a 2. rade kúpou v roku 1989 a 1992 ako súčasť pozemkov, ktoré kupovali

od rodiny L.. Tieto diely patrili de iure rodine B.. A rovnaká situácia bola aj predtým, teda pred viac ako
60-timi rokmi, keď jednu stranu hranice užívali L. a druhú B.. Celý tento dlhý čas obe rodiny užívali
pozemky v nesprávnych hraniciach, rovnako tak, ako nesprávne užívali pozemky aj obyvatelia celej
ulice. Ale ani pred 60-timi, ani pred 30-timi rokmi to nikto nemohol technicky zistiť, nakoľko neexistoval
družicový systém zamerania (GPS). Je teda zrejmé, že právnym titulom vlastníctva týchto dielov nie je

ani kúpna zmluva zo dňa 23.11.1989, ani kúpna zmluva zo dňa 19.11.1992, ani kúpna zmluva zo dňa
31.05.2016. A právnou otázkou ostáva, či tieto diely uvedených parciel nadobudli žalovaní vydržaním.
Otázkou ostáva, či spĺňali podmienku dobromyseľnosti, nakoľko druhá podmienka vydržania (10 ročné
užívanie) je v danom prípade prekročená minimálne trojnásobne, ale pravdepodobnejšie až 6 násobne
a nikto, ani žalobkyňa v odvolaní túto podmienku nespochybňuje. Otázkou teda ostáva výlučne dobrá

viera žalovaných. Na tomto mieste treba najprv osobitne uviesť postavenie žalovanej v 3. rade, ktorá má
iné hmotnoprávne postavenie ako žalovaní v 1. a 2. rade. Žalovaná v 3. rade nadobudla svoje pozemky
a stavbu plota v roku 2016, teda ona si do 10 ročnej držby započítava aj držbu svojich predchodcov. A
čo sa týka dobrej viery, jej dobromyseľnosť v čase ich nadobudnutia nebola spochybnená ani samotnou
žalobkyňou. Žalovaná v 3. rade kúpila pozemok aj s betónovým plotom tak, ako stál od roku 1992. Svoju

dobrú vieru tak odvíja od žalovaných v 1. a 2. rade. Čo sa týka žalovaných v 1. a 2. rade, ich dobrá
viera v to, že kúpnou zmluvou zo dňa 23.11.1989 a kúpnou zmluvou zo dňa 19.11.1992 nadobudli od
svojich predchodcov, rodiny L. pozemky v takej výmere, v akej boli nimi oplotené, preukazuje napríklad
dlhodobéužívanieobochrolíobomarodinamipodľaexistujúcejbrázdy,postavenieoploteniavroku1992zarovno s brázdou, vykonanie analógového geodetického zamerania v rokoch 1989 a 1994 na žiadosť
rodiny Vrabcovej susediacej z opačnej, západnej strany, pričom neboli zistené žiadne územné rozpory,
neexistencia dôkazu o tom, že by ktokoľvek z rodiny B. od roku 1992 do roku 2022 spochybnil hranicu

susediacich pozemkov, tvrdenie svedka B. (otca žalobkyne) prednesené na pojednávaní 15.6.2023, že
„celú vec“ zistil až 18.05.2021 a 26.05.2021, tvrdenie žalobkyne dňa 17.05.2023, že betónový plot v roku
2005, keď pozemok zdedila, už stál, bezprostredná časová súvislosť medzi tým, kedy nezrovnalosti zistil
východný sused H. a oznámil ich žalobkyni (2021) a tým, kedy začala žalobkyňa vznášať svoje nároky
voči žalovaným (2022), existencia dreveného oplotenia pozemku B. súladne s brázdou až do dnešných

čias, existencia starého betónového múru na pozemku žalovanej v 3. rade od roku 1992 do súčasnosti
zistená ohliadkou, okolnosť, že nesprávne ohraničenie pozemkov rodina B. nenapadla v stavebnom
konaní ani pri stavbe prvého domu (1992), ani druhého domu (2016), výpoveď svedkov N. O., H. I.,
bývajúcich dlhodobo v susedstve, ktoré zhodne potvrdili, že až do začatia tohto súdneho konania nikdy
neexistovali žiadne spory o hranicu pozemkov ani medzi stranami sporu, ani medzi ich predchodcami a
že pozemky sa dlhodobo užívali tak, ako je postavené oplotenie a iné.

29. V danej veci nejde ani tak o posun hraníc pozemkov, ako skôr o „posun v technologických
možnostiach ich zamerania“. V roku 1992 (a desaťročia predtým) jednoducho danú chybu nebolo
objektívne možné zistiť. Nikto na celej ulici, vrátane všetkých strán sporu, nevedel o chybe zamerania,
až kým ju v roku 2021 nezistil sused H.. Pokiaľ niekde stojí 32 rokov nerušene plot a to na mieste,

kde desiatky rokov predtým prebiehala dodnes viditeľná brázda a ak sa nenájde jediný svedok, ktorý
by uviedol, že umiestnenie tohto plota (ako aj všetkých ostatných plotov v ulici) bolo kedykoľvek
spochybnené, ide o učebnicový príklad spravodlivého vydržania. Opačne, posúvať po 32 rokoch celú
ulicu s vybudovanými plotmi a stavbami je právne absurdné.

30.Žalobkyňavodvolacejreplikekvyjadreniužalovanýchzopakovalasvojuargumentáciuprezentovanú
v odvolaní.

31. Žalovaní v duplike uviedli, že z geometrického plánu zo dňa 04.05.1994 sa nedozvedeli, že ich
pozemok je vymeraný nesprávne. A ani sa to dozvedieť nemohli, nakoľko vtedajšia úroveň zameriavacej

techniky to neumožňovala. Tento geometrický plán bol vyhotovený na základe podnetu susedy zo
západnejstrany,p.E..Zameraniesanetýkaložiadnychnámietokvýchodnéhosuseda,tedapánaB.,otca
žalobkyne. Tento svedok pred súdom výslovne potvrdil, že o celej veci sa dozvedel až dňa 18.05.2021
a 26.05.2021, keď bolo vyhotovené GPS zameranie. Ak by p. B. už v roku 1994 vzniesol námietku voči
poloheplotaatátobybolanaozajpotvrdená,zakéhodôvodubybolpotom28rokovpasívny.Okremtoho

žalovaní v 1. a 2. rade tvrdia, že ich pozemky boli zamerané ešte predtým, dňa 15.11.1989 geodetom K.
G.. Žalovaní v 1. a 2. rade nemali žiadny dôvod domnievať sa, že plot je osadený nesprávne. Nikto nikdy
jeho polohu z východnej strany po celých 28 rokov ani len nenamietol. Ďalšia skutočnosť, ktorá vyvracia
tvrdenia žalobkyne je, že vtedajší majiteľ p. B. v tom čase intenzívne obhospodaroval svoj pozemok a
hranica jeho pozemku susedila s pozemkami p. L. L., p. F., p. L. D., p. L. H.. K uvedenému predložili

žalovaní náčrt a k tomuto uviedli, že z neho vyplýva, že p. B. pri obhospodarovaní resp. pri orbe by
nemohol orať rovno a pri pozemku p. F. by musel 1,5 m „uskočiť do svojho“. Takže určite by si všimol,
že je to zlé a určite by sa voči tomu ohradil, resp. by o to vznikol spor a zlé vzťahy, o čom by vedeli aj
ostatní susedia. Nič také sa však nepotvrdilo.

32. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie, ani na zmenu rozsudku.

33. Podstatou prejednávanej veci je nárok žalobkyne ako vlastníčky parciel KNC č. 456/4 a 456/5 v k.
ú. J. D. voči žalovaným v 1. a 2. rade na svoje náklady odstrániť časť plota z týchto parciel, do ktorých
žalovaní v 1. a 2. rade zasahujú celkovo o výmere 35 m2 a tiež nárok voči žalovanej v 3. rade na svoje
náklady odstrániť časť plota nachádzajúceho sa na parcele registra KNC č. 456/1, k. ú. J. D., do ktorej
žalovaná v 3. rade zasahuje celkovo o výmere 63 m2.

34. V danom prípade žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo titulom dedenia po svojej neb. matke
C. B., zomrelej v roku 2004 a žalovaní v 1. a 2. rade odvodzujú svoje vlastnícke právo od kúpnychzmlúv uzavretých v r. 1989, v r. 1992 a žalovaná 3. na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanými
v 1. a 2. rade v roku 2016.

35. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podľa geometrického plánu (úradne neovereného)
vyhotoveného K. L. M., č. plánu 93/2021 zo dňa 08.06.2021, k. ú. J. D. na oddelenie a majetkovoprávne
vysporiadanie pozemkov p. č. 456/7-8, boli vytvorené nové parcely. Parcela 456/7 o výmere 35 m2,
orná pôda bola vytvorená z parcely 412/2 o výmere 24 m2 a z parcely 456/4 o výmere 11 m2. Parcela
456/8 o výmere 63 m2, orná pôda bola vytvorená z parcely 456/1. Nové hranice boli v prírode označené

plotom, kovovými rúrkami.

36. Z Protokolu o vytýčení hraníc parciel zo dňa 04.05.1994 vyhotoveného na základe objednávky
žalovaného v 1. rade, ktorého súčasťou bol aj vytyčovací náčrt, je zrejmé, že ide o vytýčenie hraníc
pozemkov – parciel 450/1, 450/2, 450/3, 453/1, 453/2, k.ú. J. D.. Lomové body hraníc parciel boli
v prírode označené kovovými rúrkami.

37. Z geometrického plánu č. 244-362-820-89 zo dňa 15.11.1989 vyhotoveného Geodézia, š. p. Prešov
(Ing. Hyben), na oddelenie stavebného pozemku v k. ú. J. D., je zrejmé, že toto zameranie sa týkalo
parciel 450/1, 450/2, 450/3, 453/1, 453/2. Nové hranice boli v prírode označené železnými rúrkami.

38. Z grafickej časti geometrického plánu z roku 1989 a vytyčovacieho náčrtu z roku 1994 je zrejmé,
že hranice medzi spornými parcelami prebiehajú súvisle rovno, bez odskokov a že hranice parciel boli
v teréne označené kovovými rúrkami. Z grafickej časti geometrického plánu z roku 2021 je zrejmé, že
žalobkyňa sa domáha odstránenia oplotenia na pozemku vlastnícky jej patriaceho, ale v skutočnosti
užívaného žalovanými v 1., 2. a 3. rade. Pokiaľ ide o novovytvorené parcely 456/7 a 456/8, z grafickej

časti je zjavné, že tieto tvoria odskoky smerom do pozemku žalobkyne.

39. Žalovaní si v priebehu konania boli vedomí, a teda nepopierali, že zasahujú do pozemkov žalobkyne,
ale tvrdili, že sporné nehnuteľnosti vydržali, nakoľko ich užívali dlhodobo v dobrej viere, že im, resp. ich
právnym predchodcom, patria.

40. Žalobkyňa viackrát ústne a dňa 18.03.2022 písomne vyzvala žalovaných na vypratanie uvedených
nehnuteľností, avšak bezvýsledne.

41. Jednou z iných právnych skutočností, na základe ktorej dochádza k nadobudnutiu vlastníctva k veci

v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je aj vydržanie.

42. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej
po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníckeho práva
držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je

podľa platnej právnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Okrem spôsobilého predmetu
vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba
a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 01. marca 2011, sp. zn. 5Cdo/30/2010).

43. V konaní o posúdenie oprávnenosti držby sú často dané skutočnosti, ktoré umožňujú s istou
mierou presvedčivosti zdôvodniť, či ide o dobrú vieru alebo jej nedostatok. Rozhodnutie vo veci je tak
v zásade na úvahe súdu, ktorá však musí byť riadne odôvodnená, a najmä sa musí vysporiadať so
všetkými významnými skutočnosťami, svedčiacimi pre existenciu objektívnej dobrej viery, prípadne ju
vyvracajúcimi (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo/3425/2012).

44. Nevlastník veci sa považuje za oprávneného držiteľa vtedy, ak sa jeho držba opiera o nejaký právny
titul (iný ako vlastnícky) a prípadne aj vtedy, ak v dobrej viere opiera svoju držbu o domnelý právny
titul. Rozlišujúcim kritériom, či ide o držbu oprávnenú, alebo neoprávnenú je dobrá viera držiteľa v tom,
že mu držaná vec patrí, resp. jej absencia. Existencia dobrej viery, t.j. dôvodné presvedčenie držiteľa,

sa posudzuje objektívne. Ustanovenie § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby oprávnený
držiteľ bol v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí
vyplynúť z posúdenia všetkých okolností, za ktorých došlo k držbe a za ktorých držba prebiehala. Nejde
tu teda o to, že niekto bol v konkrétnej situácii skutočne v dobrej viere, že mu vec patrí, ale o to, čiokolnosti daného prípadu nasvedčujú, že sa niekto správal ako oprávnený držiteľ. Dobromyseľnosť
oprávneného držiteľa podľa Občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950 Zb, účinný od 01.01.1951 do
31.03.1964) a súčasného právneho stavu musela, resp. musí byť daná počas celého plynutia vydržacej

doby. V prípade pochybností platí vyvrátiteľná právna domnienka, že ide o držbu oprávnenú.

45. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne, a to nielen
z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné

presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať
len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec
patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie
držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné.

46. Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe

skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o
tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá
držiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, pripadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba
než držiteľ.

47. V okolnostiach prejednávanej veci je dôležité poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 22 Cdo 751/2011, z ktorého okrem iného vyplýva: „Ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby
časti susednej parcely, ktorú nenadobudol, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že
je vlastníkom aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti chyby držiteľa je v takom
prípade aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Nie je možné stanoviť jednoznačné

hľadisko na posúdenie, aký pomer plôch kúpeného a skutočne držaného pozemku vylučuje dobrú vieru
nadobúdateľa o tom, že drží len kúpený pozemok. Každý prípad treba posúdiť individuálne. Oprávnenú
držbu nemožno vylúčiť ani v prípade, ak výmera držaného pozemku dosahuje až 50 % výmery pozemku
kúpeného, výnimočne aj viac (napríklad ak pôjde o pozemok nepravidelného tvaru v neprehľadnom
teréne, alebo držiteľ bol do omylu uvedený znalcom)“.

48. Najvyšší súd SR sa v uznesení sp. zn. 4Cdo/120/2019 zo dňa 27.08.2019 zaoberal otázkou kolízie
formálneho a materiálneho poňatia veci, ktorá sa týkala vydržania vlastníckeho práva k „zabudnutej“
parcele, ktorá bola právnym predchodcom žalovanej spolu s oplotením ďalších nehnuteľností
prenechaná príslušnými orgánmi do osobného užívania a následne predaná žalovanej ako súčasť

nehnuteľnosti ohraničenej oplotením, hoci na liste vlastníctva zapísaná nebola. Najvyšší súd SR
v označenom rozhodnutí konštatoval aj toto: „Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že
nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec alebo ňou disponuje (porov. § 129 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré
samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti

vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda
okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí.
Okolnosťami, ktoré budú svedčiť pre záver o existencii dobromyseľnosti, budú spravidla okolnosťami
týkajúcimi sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace o poctivosti nadobúdateľa. Na rozdiel od
preukazovania vlastníctva nebude treba, aby preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, riadny

prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia; v tom je základný rozdiel
medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986). Nadobúdateľ svoju dobrú vieru nemusí ani
preukazovať, lebo aj v pochybnostiach platí, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 in fine Občianskeho
zákonníka). Na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku vyvrátil (porov.
4 Cdo 102/2017, bod 17). Pre vydržanie je rozhodujúci stav v prírode, v akom držiteľ po zákonom

predpísanú minimálnu dobu 10 rokov s pozemkom nakladá ako so svojím a je so zreteľom k všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že mu tento pozemok v príslušných hraniciach určených v prírode vlastnícky
patrí“.

49. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018 okrem iného judikoval: „ ...

pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanúvec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie“.

50. Žalobkyňa namietala dobromyseľnosť žalovaných pri nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním.
Žalovaní nerozporovali tvrdenia žalobkyne, že zasahujú do jej pozemkov, bránili sa však tým, že sporné
parcely vydržali. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na výpoveď jej otca, L. B., ktorý uviedol, že už
v roku 1992, keď žalovaní v 1. a 2. rade začali stavať oplotenie, ich upozornil na to, že stavajú zle. Okrem
toho žalobkyňa poukázala na geometrický plán z roku 1989 a vytyčovací náčrt z roku 1994, ktorý bol

vyhotovený na objednávku žalovaného v 1. rade.

51. Z geometrického plánu z roku 1989 a vytyčovacieho náčrtu z roku 1994 je zrejmá šírka parcely č.
450/3, ktorá predstavuje 18,80 m, resp. 19 m a šírka parciel č. 450/2 a č. 453/2 predstavuje spolu 18,80
m.

52. V konaní nebolo sporné, že žalovaní v 1. a 2. rade začali stavať oplotenie v roku 1992, pričom
dovtedy tam žiadne oplotenie nebolo. Pozemok teda kúpili neoplotený. Bola tam vyoraná brázda, ktorá
mala znamenať hranicu. Z geometrických plánov z roku 1989 a 2021 a tiež z vytyčovacieho náčrtu z roku
1994 vyplýva, že hranice v teréne boli tvorené kovovými (železnými) rúrkami. Vychádzajúc z grafickej
časti týchto technických podkladov je zjavné, že hranica prebieha súvisle rovno (priamo), bez odskokov.

Ak teda žalovaní v 1. a 2. rade stavali na hranici tvorenej brázdou, táto hranica by mala byť tvorená
kovovými kolíkmi. Z geometrického plánu z roku 2021 je však zjavný odskok z pozemku žalovaných do
pozemku žalobkyne, ktorá skutočnosť nekorešponduje s tým, že hranica medzi susednými pozemkami
pôvodne prebiehala súvisle priamo. Toto zistenie za daného stavu dokazovania zatiaľ nenaznačuje, aby
žalovaní v 1. a 2. rade pri stavaní oplotenia v roku 1992 boli dobromyseľní.

53. V roku 1994, teda zjavne po postavení oplotenia, si dal žalovaný v 1. rade vyhotoviť vytyčovací
náčrt. Na základe toho musel nadobudnúť vedomosť, kadiaľ má správne hranica medzi ich pozemkom
a pozemkom žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov viesť. Podľa názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie dostatočne neskúmal prípadnú stratu dobrej viery držiteľov veci, t. j. žalovaných v 1. a 2.

rade, a to v súvislosti s nadobudnutím vedomostí, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli
u nich dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že im vec (právo) patrí, keďže sa oboznámili s priebehom
a označením vytýčených hraníc. V tomto ohľade nie je právne významné, na základe koho podnetu bol
vytyčovací náčrt v roku 1994 vyhotovený, a teda, že to bolo na popud rodiny E.. Podstatný je výsledok
v podobe vytyčovacieho náčrtu.

54. Žalovaní sa v tejto súvislosti bránili tým, že ak ide o odskok do pozemku žalobkyne, jej právni
predchodcovia by si to určite všimli a určite by to namietali, čo sa však až do roku 2021 nestalo.
Podľa názoru odvolacieho súdu je síce dané zistenie významné, ale významnejšia je okolnosť týkajúca
sa objektívneho presvedčenia žalovaných v 1. a 2. rade o tom, že držanú vec poctivým spôsobom

nadobudli. S poukazom na vedomosť žalovaného v 1. rade o vytyčovacom náčrte z roku 1994,
s prihliadnutím k tomu, že vo vzťahu k sporným parcelám žalovaným chýba akýkoľvek, hoci aj domnelý
právny titul, po zohľadnení toho, že bolo preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade nenadobudli od svojich
právnych predchodcov oplotený pozemok s tzv. zabudnutou parcelou a súčasne pri zohľadnení toho, že
žalovanými zabratá výmera spolu 98 m2 (z toho žalovanými v 1. a 2. rade vo výmere 35 m2 a žalovanou

v 3. rade vo výmere 63 m2) nepredstavuje nepatrnú výmeru vo vzťahu k veľkosti pozemkov žalobkyne
a žalovaných v 1., 2. a 3 rade, ktorá by za daných okolností mohla predstavovať ospravedlniteľný omyl,
sa odvolací súd za súčasného stavu nedomnieva, aby žalovaní v 1. a 2. rade boli pri užívaní parciel
žalobkyne dobromyseľní. Rovnaké pochybnosti sú poznateľné aj vo vzťahu k žalovanej v 3. rade, a to
v zmysle zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má on sám.

55. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že rozsudok súdu musí obsahovať úplné a
výstižné odôvodnenie (výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku
rozsudku). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen

s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť rozsudku a umožniť kontrolu
jeho správnosti súdmi vyššieho stupňa.56. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami
žalobkyne o nemožnosti splnenia podmienok vydržania žalovanými, a naopak s tvrdeniami žalovaných
o oprávnenosti ich držby. Je zrejmé, že súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, čo vyústilo do nie celkom presvedčivého rozhodnutia a jeho odôvodnenia.

57. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, nemohol ani správne
interpretovať ustanovenia o ochrane vlastníckeho práva. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1

CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

58.V ďalšom konaní bude úlohousúdu prvej inštancie vysporiadať sa s tým, či v danom prípade na
strane žalovaných existovali obligatórne predpoklady vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka,
teda opätovne vyhodnotiť najmä to, či na strane žalovaných je daný predpoklad oprávnenej držby, teda
bude potrebné opätovne vyhodnotiť, či v konaní bolo preukázané to, či žalovaní tieto nehnuteľnosti

užívalipodobuaspôsobomnapĺňajúcimsplneniepredpokladovprevznikvlastníckehoprávavydržaním.
V tejto súvislosti je pre ďalšie konanie významné aj ust. § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka
o zriadení stavby (oplotenia) na cudzom pozemku, a to najmä § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak,
najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Toto zákonné ustanovenie možno aplikovať len na neoprávnenú stavbu, t. j. na stavbu, ktorú niekto
postavil na cudzom pozemku bez toho, aby mal na jej zriadenie právny titul. Pre klasifikáciu stavby
ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či stavebník mal stavebné povolenie. Zároveň bude povinnosťou
strán sporu bdieť pri realizovaní prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany tak, aby naplnili ich
očakávania. V tejto súvislosti je potrebné vytknúť, že geometrický plán číslo 93/2021 zo dňa 08.06.2021

nie je úradne overený a vykazuje aj isté nezrovnalosti v označení parcely vo vlastníctve žalobkyne
evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. J. D. ako parcela KNC č. 456/5 o výmere 93 m2. Povinnosťou súdu
prvej inštancie bude náležite svoje rozhodnutie odôvodniť s odkazom na konkrétne skutkové okolnosti.
Súd prvej inštancie zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).

59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)