Rozsudok – Dedičské právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 25C/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724201368
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bodo

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7724201368.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E. F. XX, XXXXX, právne zastúpená JUDr. Michal Kolesár, advokát, so sídlom Špitálska 5,
Michalovce 071 01, proti žalovanému: 1./ F. G. C. H., nar. X.X.XXXX, bytom I. B. X, 079 01, 2./ J. K. C.
H., nar. XX.X.XXXX, bytom F. C. XXX, XXX XX, 3./ F. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H., v konaní o vydanie
majetku oprávnenému dedičovi, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa doručila prostredníctvom svojho právneho zástupcu na tunajší súd dňa 26.3.2024 žalobu,

ktorou sa domáhala vydania majetku ako oprávnenému dedičovi po poručiteľovi E. H..

2.Žalobuodôvodnilatak,žeOkresnýsúdMichalovceprostredníctvompoverenéhonotáraJUDr.Kataríny
Boháčovej ako súdneho komisára prejednal dedičstvo po poručiteľovi E. H. C. H., nar. XX.XX.XXXX a
zomrelého dňa 20.07.2022, naposledy bytom XXX XX E. F.- E. XX. Nakoľko tento zomrel ako rozvedený
a bezdetný, dedičmi zo zákona v III. dedičskej skupine v zmysle § 475 OZ boli súrodenci poručiteľa a to
žalovaní. Dedičské konanie sa viedlo pod sp. zn. 19D/1513/2022-45, Dnot 222/2022. Podľa Uznesenia

zo dňa 20.02.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2023, bola všeobecná hodnota majetku
poručiteľa určená na sumu 19.100 € a pozostáva z :
1. Nehnuteľností zapísané na Okresnom úrade v E., odbore katastrálnom na LV č. XXX kat. úz. E. , pod
B1 v podiele 1 na meno poručiteľa :
- parc. CKN č. 355/17 — zastavaná plocha a nádvorie o výmere 527 m2,
-rodinný dom č.s. 21 vrátane všetkých súčasti a príslušenstva stojaci na parc. CKN č. 355/17. vo
všeobecnej hodnote —18.000 €.

2. Osobné motorové vozidlo zn. RENAULT MEGANE SCENIC, rok výroby: 2001, EČV: E., VIN: F.,
vo všeobecnej hodnote — 900 €.
3. Nákladný príves zn: PONGRATZ, EČ: E., VIN L., vo všeobecnej hodnote — 200 €.
Dlhy poručiteľa vo výške : 545.93 € tvoria náklady spojené s pohrebom vynaložené sestrou poručiteľa F.
G..Čistáhodnotadedičstvatakpredstavujehodnotu:18.554.07€.Dedičiauzavrelidohoduovyporiadaní
dedičstva, podľa ktorej:
nehnuteľností uvedené v bode 1/ nadobudla sestra poručiteľa F. G. s povinnosťou výplaty ustupujúcich

dedičov sumou rovnajúcou sa 1/3 - iny kúpnej ceny, minimálne 1/3 — iny všeobecnej ceny nehnuteľností
vypočítanej ku dňu prevodu predmetných nehnuteľností podľa znaleckého posudku,

osobné motorové vozidlo uvedené v bode 2/ nadobudla sestra poručiteľa F. G.nákladný prives uvedený v bode 3/ nadobudla sestra poručiteľa J. K..
Notárke, A. H. M. bola priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov v sume 295,80 € vrátane DPH,
ktorú mali uhradiť dedičia F. G. v sume 106,80 €, J. G. v sume 96,10 € a F. H. v sume 92,90 €.

3.Ďalej žalobkyňa s poukazom na § 485 ods. l/ a § § 475 ods. 1/ OZ uviedla, že podľa jej názoru je
po poručiteľovi oprávnenou, zákonnou dedičkou v III. skupine, nakoľko od roku 2010 až do jeho smrti
bola spolužijúcou osobou tvoriacou s poručiteľom spoločnú domácnosť, o ktorú sa aj spoločne starali.
S poručiteľom sa zoznámila začiatkom roka 2010. Od júla 2010 už spolu ako druh a družka žili v jej
prenajatom byte v Košiciach na Jegorovovom námestí 2. V tom čase pracovala v TESCU a poručiteľ v

stavebnej firme. Po vzájomnej dohode s poručiteľom na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiamzodňa29.9.2014,vkladktorejbolrozhodnutímOkresnéhoúraduMichalovce,odborom
katastrálnym, pracovisko Veľké Kapušany povolený dňa 21.10.2014 pod č. V 613/2014, do podielového
spoluvlastníctva nadobudli nehnuteľností zapísané na LV č. XXX kat úz. E. a to za kúpnu cenu 7.500
€ / zmluva o prevode /. Na úhradu kúpnej ceny jej bol poskytnutý úver vo výške 6.000 €, ktorý spolu s
úrokmi vo výške 2.944 € splatila žalobkyňa o čom svedčí výpis z účtu 365 bank, a.s. / výpis z účtu /.

Zvyšná časť kúpnej ceny bola uhradená z predaja jej osobného motorového vozidla zn. Chevrolet Spark
MI-697CP / výdavkový pokladničný doklad /Po kúpe bola na rodinnom dome vykonaná rekonštrukcia, na
ktorú bola použitá pôžička od jej brata C. D. vo výške 1.200 €, ktorú taktiež splatila ja / potvrdenie Tatra
banky /.Osobné motorové vozidlo zn. RENAULT MEGANE SCENIC, bolo zakúpené v auguste 2017 za
sumu 1.200 €, ktorú sumu v hotovosti vybrala zo svojho účtu dňa 23.8.2017 /výpis z účtu -1.300 € /.

4. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že poručiteľ bol od roku 2013 na polovičnom invalidnom dôchodku.
Mesačne poberal sumu 170 €. Na spoločnom hospodárení sa dohodli tak, že okrem energií všetky
ostatné poplatky ako napr. daň z nehnuteľnosti, poplatok za komunálny odpad, poistky, ale aj všetky iné
bežne výdavky súvisiace s chodom spoločnej domácnosti budem hradiť žalobkyňa. S poručiteľom tvorili
tzv. spotrebné spoločenstvo prejavujúce sa úhradou spoločných, ako aj osobných potrieb, podľa svojich

možností a schopností. O tejto skutočnosti ako aj o tom, že s poručiteľom od roku 2010 do jeho smrtí
žila v spoločnej domácnosti na adrese E. F., I. E. XX, svedčí aj potvrdenie Obce E. F. zo dňa 14.2.2024.
Aj po smrti poručiteľa, bez ohľadu na dedičské rozhodnutie, všetky poplatky týkajúce sa nehnuteľností
hradí žalobkyňa. Nakoľko v súčasnosti pracuje a býva v Bratislave, o nehnuteľností sa podľa dohody
starajú susedia M. a N. B., ktorým za ich starostlivosť platí. Vzhľadom k tomu, že: dedičské konanie

bolo právoplatne skončené, ako oprávnenej dedičke jej svedčí zákonný dôvod dedenia v III. skupine a
nebola účastníčkou dedičského konania, podala túto žalobu, ako jediný právny prostriedok, ktorým sa
oprávnený dedič môže domôcť ochrany svojho dedičstva. Uviedla, že nakoľko predmetom ochrany sú
aj nehnuteľností zapísané v katastri nehnuteľnosti, je možné žalovať nielen o vydanie dedičstva, ale aj o
určenie vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho práva k nehnuteľností, aby rozhodnutie súdu mohlo

byť podkladom pre prevedenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. Poukázala na to, že v prípade ak
nie možné resp. účelné riešiť nárok oprávneného dediča naturálnou reštitúciou, t.j. vytvorením stavu,
aký by nastal, keby dedičstvo nadobudol pravý dedič, je možné žiadať pre pravého dediča peňažnú
náhradu. Je toho názoru, že v danom prípade motorové vozidlo zn. RENAUL MEGANE SCENIC, ani
príves zn. PONGRATZ nie je účelné riešiť podielovým spoluvlastníctvom, preto žiada peňažnú náhradu

vo výške zodpovedajúcej zákonnému podielu dediča v III. skupine, v zmysle ktorej súrodenci a tí, ktorí
žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorí sa
z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť, dedia rovnakým dielom, tj. podiel 1 v pomere k podielu
poručiteľa. Rovnakým podielom sa podieľa aj na dlhoch poručiteľa.

-Podiel 1 z motorového vozidlo zn. RENAUL MEGANE SCENIC vo všeobecnej cene
900.0 € predstavuje sumu 225,00 €.
-Podiel 1 z prívesu zn. PONGRATZ vo všeobecnej cene 200,00 € predstavuje sumu
50.0 €.
-Podiel 1 nákladov spojených s pohrebom poručiteľa predstavuje sumu 136,48 €.

- Podiel 1 nákladov dedičského konania predstavuje sumu 73,95 €

5. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla aby súd určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníckou
nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade v E., odbore katastrálnom na LV č. XXX kat úz. E. :
- pate. CKN č. 355/17 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 527 m2,

rodinného domu č.s. 21 stojaceho na pare. CKN č. 355/17 vrátane všetkých súčasti
a príslušenstva, a to v podiele 1 z podielu žalovanej v 1/ rade.
Zároveň navrhla, aby súd zaviazal žalovanú v 1/ rade zaplatiť žalobkyni sumu 225,00 € do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku a žalovanú v 2/ rade zaplatiť žalobkyni sumu 50,00 € do 3 dní odo dňaprávoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňu zaplatiť žalovanej v 1/ rade sumu 136,48 € titulom náhrady
nákladov spojených s pohrebom poručiteľa a žalovaným v l, 2, 3/ rade spoločne a nerozdielne sumu
73,95 € titulom náhrady nákladov dedičského konania po poručiteľovi.

6. Žalovanej v 1. rade bola žaloba s prílohami doručená dňa 19.4.2024 a žalovanej v 2. rade dňa
19.4.2024. K žalobe sa nevyjadrili. Žalovanému v 3 rade sa žalobu nepodarilo doručiť do vlastných rúk.

7.Podľa § 106 ods. 1 CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu,

odoručovanievosobitnýchprípadochpodľa§107ods.2aadresátneuviedolinúadresunadoručovanie,
doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej
republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu
cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom
registri.

8.Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie
skutočného pobytu žalovaného.

9.Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa ods.1,

zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu.
Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát
o tom nedozvie.

10.Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa

považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.

11.Keďže sa žalovanému v 3. rade nepodarilo doručiť žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskejrepubliky,súdmužalobusprílohamidoručilpostupompodľaustanovenia§116ods.1,2CSP

t.j., zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 5.6.2024.
Žalovaný v 3. rade sa k žalobe nevyjadril.

12. Na pojednávaní dňa 17.10.2024 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe a celej svojej
argumentácii.Uviedol,žeporučiteľ,tedabratžalovanýchmaldôchodokvovýške170,-Eurodroku2013.

Pri takejto výške dôchodku si z tejto sumy nemohol dovoliť kúpiť ani dom, ani auto a ani bežné výdavky
okolo domu v súvislosti so spoločným hospodárením a bývaním. Zároveň uviedol, že z vyjadrení
žalovaných na pojednávaní vyplýva, že žalované len potvrdzujú, že žalobkyňa s nebohým E. H. spolu
žili. Ďalej z vyjadrení žalovaných vyplýva, že posledné 2 roky pred smrťou sa o ich brata žalobkyňa
nestarala, avšak je možné konštatovať, že potvrdzujú, že žili v spoločnej domácnosti.

13. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 17.10.2024 uviedla, že nie je pravda, čo tvrdí žalobkyňa, že
sa o jej brata starala. Väčšinou bol odkázaný sám na seba. Keď bolo treba volať záchranku k bratovi tak
volala ona, má doklady, kde je ona podpísaná ako osoba, ktorá zabezpečila pre neho zdravotnú službu.
Uviedla, že, že pani žalobkyňu za posledné 2 roky nikto nevidel v dedine, pred smrťou jej brata. Má list,

ktorý napísal jej brat na počítači ale neodoslal to žalobkyni, kde ona navrhuje, aby jej brat odkúpil od
nej polovicu domu za 10.000,- Eur. Posledné 2 roky pred smrťou brata, žalovaná nežila v spoločnej
domácnosti s bratom, žila v Bratislave a o všetko som sa starala ona. Niečo platil sám jej zosnulý brat,
určitéfinančnéprostriedkymalačosatýkajedla,takmupomáhalionisúrodenci.Predtýmakožalobkyňa
odišla pracovať do Bratislavy, tak áno, žili v spoločnej domácnosti s jej bratom.

14. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 17.10.2024 uviedla, že sa k tomu ( k tvrdeniam žalobkyne)
nevie vyjadriť, nakoľko býva 45 km od dediny, kde býval jej brat. Boli s bratom v telefonickom kontakte.
Jej sestra – žalovaná v 1. rade býva blízko, 2 km, ona všetko vybavovala, ona sa starala. Avšak vie, že
žalobkyňa chcela jej brata vyhodiť z domu, resp. brat sa osobne sťažoval s tým, že uviedla, že buď jej

zaplatí 10.000,- Eur, za polovicu domu, alebo že ho vyhodí z domu.

15. Z vyjadrenia žalovanej v 1. rade zo dňa 3.12.2024 vyplýva, že považuje žalobu za neodôvodnenú.
Žalovaná (správne má byť žalobkyňa) sa do Stupavy presťahovala už v marci 2018 . Od tej dobys jej bratom nehospodárili spolu, nestarala sa o neho, neplatila inkaso za rodinný dom, neplatila
daň z nehnuteľnosti. Jej brat bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 140,00 Eur a z toho
dôchodku platil inkaso vo výške 30,00 Eur. O jeho živobytie, stravu, lieky sa starala ich matka, ktorá

žila v Bajanoch a brat ju pravidelne navštevoval, pričom ona mu navarila na niekoľko dní, keď nemal
peniaze na lieky dala mu zo svojho. Žalobkyňa sa vôbec o jej brata nezaujímala. Po smrti matky prebrali
starostlivosť o brata na seba žalované v 1 a 2 rade. Nakoľko bývala bližšie navštevovala ho častejšie,
avprípadeakýchkoľvekproblémovkontaktovalju.Keďmalzdravotnéťažkostiajvtedyvolalazáchranku,
komunikovala s lekárom, brata chodila kontrolovať. A ona ho dňa 21.7.2022 našla mŕtveho.

16. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 13.2.2025, ktoré vykonal v neprítomnosti žalovaných v 2. a 3 rade.
Žalovaná v 2. rade svoju neprítomnosť ospravedlnila prostredníctvom žalovanej v 1. rade a žalovaný
v 3. rade svoju neprítomnosť neospravedlnil.

17. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalobkyne v rámci záverečnej reči uviedol, že trvá na

podanej žalobe. Táto žaloba je podaná v zmysle ustanovenia § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
tvrdia, že žalobkyňa je dedičkou v tretej skupine, nakoľko s poručiteľom žila v spoločnosti domácnosti
najmenej rok pred jeho smrťou a z tohto dôvodu sa aj starala o spoločnú domácnosť. Uviedol, že
pod spoločnou domácnosťou sa rozumenie spolužitie dvoch alebo viacerých fyzických osôb, ktoré
spolu trvalo žijú, čo však nemožno chápať vo formálnom či absolútnom ponímaní, ale v materiálnom

zmysle za predpokladu, že tieto osoby dali najavo , že chcú žiť spolu, vzájomne si pomáhať a v prípade
potreby prispievať na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možnosti a schopnosti. Ďalej pod pojmom
spoločná domácnosť treba rozumieť i spoločné bývanie, čo však tiež neplatí fixne, lebo do spoločného
bývaniapatríuž spomínanýdočasnýaleboprechodnýpobyt, akojepríkladomuvedenávojenskáslužba
ale aj výkon povolania, čo je v tomto prípade a zvlášť v tejto zložitej ekonomickej dobe. Ďalej spoločná

domácnosť znamená, že spolu žijúca osoba nemôže mať inú spoločnú domácnosť, čo žalobkyňa
nemá, lebo do smrti poručiteľa spoločnou domácnosťou boli E. Vojkovce, kde má aj trvalý pobyt. Taktiež
spolu žijúca osoba musí žiť spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti tak, ako by bola členom rodiny
a musí sa starať o spoločnú domácnosť. Ja som prešiel „x„ všelijakých rozhodnutí, kde zákon bližšie
nevymedzuje čo je pojem starostlivosť o domácnosť. NS ale zase hovorí, že starostlivosť nemožno

chápať len v tom ako formálnom zmysle, že je to len nejaké spoločné uhrádzanie spoločných záväzkov,
ale aj individuálne. Aj tu v podstate platia nepísané pravidlá bezpodielového spoluvlastníctva, lebo je
tu jedno kto a koľko platí, je jedno či niekto prispieva finančne, alebo samotným výkonom nejakých
prác , upratovaním, údržbou, všetkým možným, hlavným je tu spoločný zámer a úmysel a v podstate
ten hlavný zámer a úmysel podľa jeho názoru nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť svedkami, lebo to

je čisto interná záležitosť dvoch ľudí medzi sebou. Ďalej tu musí ísť o spotrebné spoločenstvo trvalej
povahy to znamená, že osoby, ktoré spolu žijú, hospodária so svojimi príjmami a zase podľa svojich
schopnosti a možnosti. To čo povedal, to bolo uvedené aj súdom, a sú to všetko výňatky z uznesení
NS SR, sp.zn.: 2Cdo 202/2021 zo dňa 28.9.2023, 4Cdo 158/2019 zo dňa 26.2.2020, 6Cdo 69/2022
zo dňa 26.5.2022. Je toho názoru, že v tomto konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa

žila v spoločnej domácnosti s poručiteľom od toho roku 2010. O tom niet pochýb, nepopierajú to
ani žalovaní. To, že mali v úmysle spolu žiť a spolu vytvoriť spoločnú domácnosť svedčí aj to, že
žalobkyňa za svoje vlastné peniaze kúpila rodinný dom, ten zrekonštruovala a kúpila motorové vozidlo
zn. Renault Scenic. Keby žalobkyňa nechcela žiť v spoločnej domácnosti, tak ten dom, rekonštrukciu
a auto nekúpi do podielového spoluvlastníctva, ale do svojho výlučného vlastníctva. Tú kúpu z roku

2014 spomíname preto, že zaplatená kúpna cena je dlhodobým vkladom do vzájomného spolužitia
a je to formou spolupodieľania sa na spoločnej domácnosti. Žalovaní v tomto konaní tvrdili, že jeho
klientka odišla do Bratislava a odvtedy sa o poručiteľa nestarala. Dnes ale predložili pracovnú zmluvu,
ktorá je z 31.7.2017, a hovorí že jeho klientka bola zamestnaná u podnikateľky J. O. a tá skončila
podľa výpisu zo živnostenského registra živnosť 1.1.2018. Toto bolo dôvodom, prečo bol ukončený

pracovný pomer a nie vyhadzov ako to tvrdila druhá strana a to bol aj dôvod, prečo jeho klientka cez
sprostredkovateľskú kanceláriu si hľadala prácu a našla ju v Bratislave. Zároveň uviedol, že dočasný,
prechodný pobyt z dôvodu výkonu povolania nie je opustením spoločnej domácnosti. Takisto tu už bolo
spomínané,ajvžalobejetouvedené,ajnapojednávaniach,žeporučiteľodroku2013bolnačiastočnom
invalidnom dôchodku a mal jediný mesačný príjem 170,- Eur. Vie, že to nie 100% dôkazový materiál,

ale z bežného reálneho života človek vie, že z tejto sumy v žiadnom prípade nemohol zabezpečiť
bežné výdavky ako riadny chod domácnosti. Pokiaľ sa týka daní, dávala tu potvrdenie starostka o dani
z nehnuteľnosti, je toho názoru, kto zaplatiť daň z nehnuteľnosti a poplatky za odpad a smetie to
je absolútne nepodstatné, nakoľko sa jedná o jednorazovú ročnú platbu a takáto platba, či už juuhradil pán poručiteľ alebo jeho klientka, absolútne nemôže byť meritom spoločného hospodárenia.
Podstatné je to, kto zabezpečoval a ako sa podieľal na tom bežnom chode spoločnej domácnosti. Je
toho názoru, že nebolo preukázané, aby došlo k ukončeniu ich vzájomného spolužitia. Skutočnosť,

ktorú uvádzala žalovaná v 1.rade na minulom pojednávaní, že zabezpečila poručiteľovi či už lekára,
alebo sanitku, toto samo o sebe s ukončením spolužitia nemá absolútne nič spoločné. Je to obyčajná
občianska výpomoc, ktorú vie poskytnúť každý aj cudziemu a nie to ešte vlastnému bratovi. Pokiaľ sa
týka poplatkov, kto ich hradil, tak podľa dokladov, ktoré má, pán poručiteľ okrem elektriny nehradil nič
iné. Normálny bežný chod domácnosti zabezpečovala jeho klientka. Je svätá pravda, že v poslednom

období, kedy bola v Bratislave, tak nikomu netreba hovoriť, že nemohla každodenne, každý týždeň,
vzhľadom na vzdialenosť a všetko možné na tú finančnú situáciu zabezpečovať tú domácnosť a starať
sa o ňu na 100%. Ale o tých 100% nikto nikde nehovorí. Nenašiel to ani v jednom uznesení NS, všade
sa hovorí - podľa svojich schopnosti a možnosti. Ja som toho názoru, že moja klientka podľa svojich
schopnosti a možnosti toto zabezpečovala a o spoločnú domácnosť sa starala. To, že moja klientka
spolu so žalovanými nevychádzajú dobre, je to pochopiteľné, ale hovorím zas, tak dneska tu nesedíme

a po nebohom by nebolo čo dediť. To je svätá pravda. S poukazom na všetko čo v priebehu konania
bolo uvedené ej toho názoru, že jeho klientka spĺňa obidve podmienky § 471 a preto navrhol, aby súd
žalobe vyhovel a priznal náhradu trov.

18. Žalovaná v 1. rade zotrvala na svojej doterajšej argumentácii , ktorú v priebehu celého konania súdu

uvádzala a navrhla, aby súd žalobu zamietol.

19. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, svedeckými výpoveďami ako aj výsluchom žalobkyne
z čoho zistil tento skutkový stav.

20. Z uznesenia Okresného súdu Michalovce sp.zn. 19D/1513/2022 -45, Dnot 222/2022 zo dňa
20.2.2023 vyplýva, že E. H., nar. X.X.XXXX naposledy bytom E. F. XX, 079 01 zomrel dňa XX.X.XXXX
ako bezdetný a rozvedený a dedičmi zo zákona v III dedičskej skupine v zmysle § 475 a účastníkmi
dedičského konania boli sestry poručiteľa F. G. C. H., nar. X.X.XXXX, bytom I. B. X, XXX XX, J. K. C. H.,
nar. XX.X.XXXX, bytom F. C. XXX, 072 41 a brat poručiteľa F. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H.. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 20.2.2023. /čl. 37/

21.Z kúpnej zmluvy zo dňa 29.9.2014 vyplýva, že E. H., nar. X.X.XXXX a žalobkyňa ako kupujúci
nadobúdajú do svojho podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť a to: -rodinný dom súp.č. 21 vrátane
všetkých súčastí a príslušenstva stojaci na parc. CKN č. 355/17, parc. CKN č. 355/17 — zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 527 m2, zapísané na Okresnom úrade v E., odbore katastrálnom na LV č.
XXX kat. úz. E. , o veľkosti spoluvlastníckych podielov 1 k celku za cenu 7500,00 Eur. /čl. 6/

22. Z potvrdenia Obce Maťovské Vojkovce zo dňa 14.2.2024 vyplýva, že žalobkyňa a nebohý E. H. žili
v spoločnej domácnosti na adrese E. Vojkovce, časť Maťovce 21 od roku 2014 až do smrti, pričom od

smrti E. H. hradí všetky poplatky voči obci E. Vojkovce /daň z nehnuteľnosti, poplatok za komunálny
odpad/ A. B. /čl. 21/

23. Z potvrdenky č. 6069166 vystavenej Obcou E. F. vyplýva, že v roku 2021 platba za daň
z nehnuteľnosti a daň za psa bola prijatá od E. H.. Daň zaplatená 11.1.2021. /čl. 62/

24.Z platobného dokladu SIPO II /čl. 66/ vyplýva, že bol vystavený na meno E. H. na sumu 29,46 Eur
za elektrinu a plyn. /čl. 66/

25.Z potvrdenia Obce Maťovské Vojkovce zo dňa 19.12.2024 vyplýva, že za nehnuteľnosť rodinný dom

súp. č. 21 v obci E. Vojkovce zapísanom na LV č. XXX bola daň z nehnuteľnosti a poplatky za komunálny
odpad za rok 2022 zaplatené dňa 25.3.2022 do pokladne obce avšak nevedia poskytnúť informáciu kto
osobne z vlastníkov platil./čl. 75.

26. Žalobkyňa v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 5.12.2024 uviedla, že s E. sa zoznámila v roku

2010 u kamarátky. On chvíľu býval na ubytovni, potom sa presťahoval k nej, kde bývala v prenájme.
Žili tam spolu. Potom sa rozhodli, že kúpia dom. Kúpili dom a žili spolu. Keď prišli do toho domu roku
v 2015 mala ešte pol roka podporu, to bola doma, dávali do poriadku dom. Podlahy, steny, maľovali ,
kachličky, základné veci sa tam urobili. Potom 3 roky pracovala v krčme, najprv v jednej, potom v druhej.Keď ostala bez práce, lebo v Kapušanoch nebola žiadna práca, po dohode s E. odišla pracovať v marci
2018 do Bratislava a už 7 rokov pracujem v Bratislave. Podotýka pravidelne chodila domov, každý
mesiac, zakaždým urobila nákup za 300 -400,- Eur pre neho , pre zvieratá. Starala sa o domácnosť,

všetko kupovala čo sa týka hygieny, čistiacich prostriedkov. O dom sa starala, varila. E. platil zo svojho
dôchodku energie, a o to všetko ostatné som sa starala ona. Koľko krát mu aj tabak nakúpila, naplnila
nádrž na aute, proste bežné výdavky, poistku za dom platila, na úrade platila poplatky za smeti, za daň.
On len energie platil a zvyšok mal pre seba, na tabak a malé výdavky. Keď mal nevyhnutné výdavky,
posielala mu peniaze, väčšinou po 100,- Eur asi 10-12 krát mu poslala. Cez internet mu objednávala

žrádlo pre zvieratá, pre psa a ich mačičky. Psa mali , kurky sme mali. Keď potreboval, tak mu dala
peniaze.Onaťahalaveľapresčasov,taksidalaniečopreplatiť,alebonavoľno,keďprišlana3dnidomov,
lebo celý deň cestuje. Sviatky, dovolenky letné to chodila na 2-3 týždne domov. Keď bola vypísaná, tak
bola 3 mesiace doma, keď bola korona. Stále keď sa dalo, prišla domov
. Na otázky svojho právneho zástupcu uviedla, že trvalý pobyt má v E. F. od roku 2015. E. (poručiteľ)
nikde nepracoval, keď bola doma tak o domácnosť o záhradu a o všetko sa starala ona, prala záclony,

okná umyla celý dom upratala. E. s E. dobrý vzťah. Na otázku sudcu či posledný rok pred smrťou pána
H. či spolu žili a platila všetky výdavky ako uviedla v žalobe odpovedala áno žili spolu. K príjmovému
dokladu vystavenému P. E. F., z ktorého vyplýva, že od E. H. bola prijatá suma 29,26 Eur ohľadom
dane za rok 2021, komunálny odpad a psa uviedla, že peniaze dala ona. To sa stalo asi raz. Párkrát
platila v hotovosti aj cez účet. Inkaso platil poručiteľ a ona platila ročnú daň, poistku. Naposledy pred

smrťou poručiteľa bola doma v polovicu júna (2022). Uviedla, že býva v Stupave v prenajatom rodinnom
dome. Má jednu izbu. Tento dom je využívaný na prenájom, čiže je tam asi 20 ľudí, ktorí rovnako ako ja
majú prenajatú izbu a tak tam žijeme. Niektoré zariadenia sú domáceho a niektoré má vlastné. Osobné
veci sú jej vlastníctvo. Je to zabezpečenie pre cezpoľných na ubytovanie a prespanie pre ľudí, ktorí
pracujú v Stupave a nemajú kde prespať. Má to taký prechodný charakter ubytovania. Do Bratislavy

išla preto, lebo tu nenašla uplatnenie. Tam si našla prácu, bolo potrebné žiť, platiť účty a v Kapušanoch
si žiadnu prácu nenašla a cez inzerciu našla prácu v Bratislave. Partner nemal okrem dôchodku žiadny
iný príjem a platilo to aj posledný rok pred jeho smrťou. Zobrala ho aj 3 x do Prahy, bol na stužkovej
jej syna aj na pohrebe jej otca. Odkedy začala pracovať v Bratislave už spolu nikde nechodili. Pokiaľ
sa týka komunikácie so zosnulým pánom H. v čase keď pracovala v Bratislave, žalobkyňa uviedla, že

komunikovali spolu telefonicky, bavili sa o všeobecných veciach , ktoré sa týkajú spolužitia, domácnosti,
o tom ako sa majú domáce zvieratá, čo nové, ako trávi deň a pod. Ešte stále v dome v Maťovciach
má svoje veci, oblečenie, elektrospotrebiče, nábytok. Tu rekonštrukciu čo robili, bolo to v roku 2015,
menili tam podlahy, sanitu, kuchynskú linku, maľovali. Bola to zásadná rekonštrukcia.

27. Svedkyňa M. Q. R., v rámci svojho výsluchu uviedla, že veľa nevie o nich povedať. Vie, že bývali
vdedine,prisťahovalisatam,odkúpilitamdom.Poctivochodilinaobecnýúradplatiťdaň.Vtedysastretli.
Stále boli spolu. Videla, že dobre vychádzajú. Žiadne sťažnosti na nich nemala. Žili tam penke podľa nej.
Ale bližšie neviem, nebola som ani susedka. Nemám proti nim nič. Stretli sme sa len keď prišli na úrad,
po nejaké potvrdenia, alebo daň zaplatiť. Žiadne problémy s nimi nemali. Pokiaľ sa týka platenia dane za

nehnuteľnosť, za smeti, uviedla, že väčšinou prišli spolu. Ona stále tam nie je, sú tam dievčatá, ale ona
ich videla keď prišli spolu, lebo on šoféroval . Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, aby svedkyňa
uviedla, ako žili spolu, ako sa starali o domácnosť, kto čo financoval, uviedla, že toto nevie uviesť, to je
osobná vec, ako boli tam spolu. Nesleduje ľudí, bližšie nevie uviesť, nevie ako žili v poslednej dobe. Keď
prišli na úrad, išla sa s nimi porozprávať, lebo príjemní ľudia boli. Poplatky platila žalobkyňa, pamätá

že prišla aj taxíkom. Na otázku aby uviedla, či sa sťažoval pán H. na pani B., uviedla, že také dačo
sa nestalo, lebo sa nerozpráva o takýchto veciach na úrade. K skutočnosti či sa vie vyjadriť či posledný
rok pred smrťou, aké časté boli návštevy v obci, či registrovala ich, či tam bola žalobkyňa, uviedla, že
si nepamätá. Oni tam často behali hore dole raz, videla sivé auto Renault. Nevie bližšie veci, ako často
ona chodila domov. Nevie. Mali dobrý vzťah aj so susedmi, ale aj sused zomrel. Nič zlé nemôže na

nich povedať. Na otázku sudcu, ( pričom predložil svedkyni potvrdenie vystavené Obcou Maťovské
Vojkovce č. 6069166 ) či podpis a platba prijatá je od koho, uviedla že od H. je. To znamená, že platil
p Kuklinca. Na zaplatenie dane nemali lehotu, mohli platiť celý rok, hlavne nech je zaplatené.

28. Svedok J. C. D. vo svojej výpovedi uviedol, že čo sa týka vzťahu jeho sestry s pánom H., žili

v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Už prvotne v Košiciach, kde mali prenajatý byt. Neskôr kúpili
nehnuteľnostiachvMaťovciachkdesapresťahovaliažilivspoločnejdomácnosti.Onajsjehorodinousa
párkrát navštívili. Bol osobne na byte v Košiciach , ktorý mali prenajatý, alebo aj v danej nehnuteľnosti,
bol tam so svojou rodinou. Keď bolo nejaké jubileum, trávili sme to spoločne príjemným posedením ,obedom alebo večerou. Vzťah bol ako druh a družka. Sestra pracovala v Kapušanoch, neskôr už bol
problém s prácou v tejto lokalite. Tak našla si prácu v Bratislave, kde so svojim partnerom sa o tom
rozprávali, on s tým súhlasil, že môže ísť do Bratislavy práve z dôvodu, že je to finančné krytie, ktoré

si tá nehnuteľnosť vyžadovala. Tieto finančné prostriedky, ktoré by tu zarobila boli nepostačujúce, lebo
nehnuteľnosť a živobytie, peniaze treba. Potom po vzájomnej dohode odišla do Bratislavy, kde pracuje
dodnes. Domov dochádzala minimálne raz mesačne. Robili spoločné nákupy, popratala, navarila ,
nachystala a následne potom odišla a tak sa to opakovalo až do jeho smrti. Ich spolužitie za posledný
rok pred smrťou pána H. bolo také isté, nemenné, neeviduje, žeby tam boli nejaké rozpory alebo nejaké

problémy. Nevie o tom. Na otázku sudcu, ako svedok vie o tom ako často chodila žalobkyňa domov
z Bratislavy, ako bol zabezpečený chod domácnosti uviedol, že buď on prišiel k nim a sa stretli
alebo spolu komunikovali telefonicky. Keď prišiel tu, keď bola doma, videl na vlastné oči ako žili,
pratala , prala , ako bežní partneri. Svedok nechodil každý mesiac, chodil príležitostne. Keď boli nejaké
udalosti, narodeniny tak prišiel. K otázke nákladov na energie, poplatkov, daňových povinnosti, či to má
sprostredkované alebo to videl , svedok uviedol, že osobne to nevidel, do účtov svojej sestry nevidí, ani

do účtov E.. Keď spolu rozprávali, tak povedzme si, že všetka ťarcha bola na sestre, z toho dôchodku
sa veľmi vyžiť nedá. Preto odišla do Bratislavy, aby to vedela utiahnuť, aby vedela zabezpečiť stravu,
hygienu, daňové poplatky, všetko čo obnáša platenie nehnuteľnosti, benzín, auto, STK .To je strašne
veľa, čo treba zabezpečiť. Viedli bežný život dvoch ľudí, mali medzi sebou vzťah ako druh družka bežný
štandard, nič výnimočne. Občas zašli na dovolenku, boli v Prahe, na koncert atď. Predpokladá, že

to hradila moja sestra, lebo z invalidného dôchodku sa to nedá. Ja som do účtov nevidel, ale vie, že
aj chodili. Nevie kedy boli na poslednej dovolenke, či v období rok pred smrťou. Ale chodila aj vtedy
a starala sa.

29.Ďalšie dokazovanie súd nevykonal pretože ich strany sporu nenavrhli resp. žalobkyňa netrvala na

výsluchu svedkov N. B. a M. B..

30. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto :

31.Podľa § 475 ods. 1 OZ Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom

poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v
spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou
na poručiteľa.

32.Podľa § 458 ods. 1,2,3 OZ Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak

to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto
obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má
právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

33.Podľa § 485 ods. 1 OZ Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný,
je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má,
podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

34.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania majetku oprávnenému dedičovi v súlade s vyššie

citovaným zákonným ustanovením .Ak po právoplatnom skončení konania o dedičstve vyjde najavo, že
oprávneným dedičom je niekto iný než ten, komu súd potvrdil nadobudnutie dedičstva, toto ustanovenie
poskytuje oprávnenému dedičovi ochranu. Táto ochrana spočíva v tom, že oprávnený dedič sa môže
proti nepravému dedičovi domáhať, aby mu vydal majetok, ktorý má z dedičstva.

35.Žaloba oprávneného dediča podľa § 485 OZ je jediným právnym prostriedkom, ktorým oprávnený
dedič, ktorý nebol účastníkom dedičského konania , môže domôcť ochrany svojho dedičstva. Žaloba
bude úspešná , ak sa žalobcovi podarí , pri splnení zákonných predpokladov, vyvrátiť právnu domnienku
subjektívneho dedičského práva žalovaných ako nepravých dedičov tým, že preukáže svoje dedičské
právo a tak vylúči , aby nepravý dedič nadobudol dedičstvo úplne alebo sčasti. Žaloba na ochranu

oprávneného dediča sa odlišuje od žaloby na ochranu vlastníka podľa § 126 ods. 1 OZ , čo do subjektov
posudzovaných právnych vzťahov, spôsob nápravy a hlavne tým, že právo oprávneného dediča na
vydanie dedičstva sa na rozdiel od práva vlastní ka , ktoré je nepremlčateľné premlčuje vo všeobecnej
3 ročnej lehote , ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým, bolo dedičské konanieskončené. Ako pre žalobu na ochranu vlastníka, tak pre žalobu oprávneného dediča však platí , že ak je
predmetom ochrany právo k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti, možno žalovať na určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, aby rozhodnutie súdu mohlo byť podkladom pre vykonanie

zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. V prípad žaloby oprávneného dediča ide o osobitnú žalobu , ktorá
má oporu v ustanoveniach hmotného práva a nie je určovacou žalobou v zmysle ust. § 137 písm. c)
CSP a preto naliehavý právny záujem na určenie nie je potrebné preukazovať.

36.S prihliadnutím na vyššie uvedené ako aj výsledky vykonaného dokazovania súd musí konštatovať,

že žalobkyňa je/bola aktívne vecne legitimovaná na podanie predmetnej žaloby, pretože preukázateľne
nebola účastníčkou dedičského konania po poručiteľovi E. H. a tvrdí/tvrdila, že s ním žila najmenej po
dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu sa starala o spoločnú
domácnosť resp. prispievala k udržiavaniu domácnosti s poručiteľom. Teda, že je po poručiteľovi
oprávnenou dedičkou v III. skupine.

37.I keď žalovaní nevzniesli námietku premlčania súd konštatuje, že žaloba bola podaná včas, v lehote
3 rokov od právoplatnosti uznesenia o skončení dedičského konania po poručiteľovi ( 20.2.2023 ).

38.Predmetom konania je na vyššie uvedenom základe návrh na určenie, že žalobkyňa je podielovým
spoluvlastníkom citovaných nehnuteľných a hnuteľných vecí (pričom namiesto spoluvlastníckeho

podielu na hnuteľných veciach žiada aby súd zaviazal žalovaných na vyplatenie ceny príslušného
spoluvlastníckeho podielu), po nebohom E. H. z dôvodu existencie dedičského titulu žalobkyne podľa
III. dedičskej skupiny v zmysle § 475 OZ, keďže podľa názoru žalobkyne s nebohým žila najmenej jeden
rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starala sa spolu s ním o túto domácnosť.

39.Podľa § 115 OZ Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady
na svoje potreby.

40.Príbuzenský vzťah medzi poručiteľom a dedičom v III. skupine ( tým, ktorý s ním žil v spoločnej
domácnosti po dobu najmenej 1 rok ) v zmysle § 475 OZ sa nevyžaduje. Musí však splniť v čase smrti

poručiteľa nasledovné podmienky –a) žiť s poručiteľom v spoločnej domácnosti b) najmenej po dobu
jedného roka pred smrťou c) a z toho dôvodu sa starať o spoločnú domácnosť alebo byť odkázaný
výživou na poručiteľa. Domácnosť v zmysle § 115 OZ tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a
spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby, t.j. skutočné trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých osôb
v spotrebnom spoločenstve. Základným prvkom domácnosti je spoločné uhradzovanie nákladov na

potreby jednotlivých členov domácnosti. Kým predpokladom spoločnej domácnosti je spravidla spoločné
bývanie, pre splnenie podmienok podľa § 475 OZ sa spolužitie vyžaduje.

41.Súdy už judikovali podmienky dedenia v II. dedičskej skupine napr. uvedené v zborníku NS ČSSR
3Cz/74/78, Najvyššieho súdu SR, ktorý konštatoval, že osoba spolužijúca s poručiteľom v spoločnej

domácnosti (v zmysle ust. § 474 ods.1 a § 475 OZ) musí svojou osobnou činnosťou , finančne
alebo akýmkoľvek iným spôsobom prispievať k udržiavaniu tejto domácnosti, pokiaľ jej v tom nebráni
prechodné zdržovanie sa na inom mieste z vážnych dôvodov. Ak sa o spoločnú domácnosť nestarala,
môže dediť zo zákona iba vtedy, ak bola na poručiteľa odkázaná výživou. Postačí ak poručiteľ tejto
osobe dobrovoľne poskytoval úhradu na výživu bezplatne z dôvodu uvedenej odkázanosti výživou na

poručiteľa. Z toho je zrejmé, že iba samotné spolužitie osoby v domácnosti poručiteľa (t.j. bývanie
v spoločnom byte) ešte samo o sebe nezakladá dedičský nárok tejto osoby v zmysle § 474 OZ ,
prípadne § 475 OZ. Hľadiská uvedené v tomto ustanovení (ako podmienky subjektívneho dedičského
práva v druhej dedičskej skupine z titulu spolužitia v spoločnej domácnosti) nie sú teda plne totožné
s kritériami rozhodnými pre pojem spoločnej domácnosti podľa § 115 OZ. Odhliadnuc od doby trvania

vzťahu (t.j. najmenej po dobu jedného roku pred smrťou poručiteľa ) musí byť súčasne splnená aspoň
jedna z ďalších dvoch podmienok. Prvá podmienka je starostlivosť o spoločnú domácnosť. Predpokladá
sa, že spolužijúca osoba musí svojou osobnou činnosťou , finančne či akýmkoľvek iným spôsobom
prispievať k udržiavaniu tejto domácnosti , pokiaľ jej v tom nebráni prechodné zdržiavanie sa na inom
mieste z vážnych dôvodov. Ak sa takáto osoba takto o domácnosť nestarala môže dediť zo zákona

podľa druhej dedičskej skupiny iba ak splňuje druhú alternatívnu podmienku, že bola odkázaná výživou
na poručiteľa. Súd uvádza, že uvedené je možné použiť aj na dedičov v III. dedičskej skupine.42.Spoločná domácnosť spravidla predpokladá spoločné bývanie v jednom alebo viac bytoch (k
naplneniu tohto znaku nestačia napr. občasné návštevy) výnimka z toho pravidla je možná len vtedy ak
ide o dočasný a prechodný pobyt inde z dôvodov liečenia, návštevy príbuzných výkonu práce a pod. Ide

o spotrebné spoločenstvo trvalej povahy, a preto spoločnú domácnosť predstavuje iba skutočné a trvalé
súžitie, v ktorom jej členovia prispievajú k úhrade a obstarávaniu spoločných potrieb (nepostačuje len
príležitostná výpomoc v domácnosti, spoločné trávenie dovoleniek a pod) a v ktorom spoločne a bez
rozlišovania hospodária so svojimi príjmami. Spolužijúca osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak, ako
by bola členom rodiny a vyžaduje sa, aby sa starala o spoločnú domácnosť (obstarávaním domácich

prác, udržiavaním poriadku v byte, obstarávaním prádla a údržby) alebo poskytovala prostriedky na
úhradu potrieb spoločnej domácnosti , alebo aby bola odkázaná výživou na poručiteľa.

43.V konaní má súd preukázané, že žalobkyňa má vlastný príjem a žalobkyňa ani netvrdila, že by jej
poručiteľ obstarával potreby vyplývajúce zo spolužitia v spoločnej domácnosti a teda nebola na neho
odkázaná výživou.

44.Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa má trvalý pobyt v P. E. Vojkovce v dome súp. číslo
21 od roku 2015. I keď je z vykonaného dokazovania preukázané, že od roku 2018 žalobkyňa pracuje
nepretržite v Bratislave, nebolo v konaní preukázané, že by mala žalobkyňa v Bratislave vytvorenú inú
domácnosť teda, že by žila v domácnosti s niekým iným, a nebolo to v konaní ani namietané, tvrdené.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa a poručiteľ nadobudli predmetnú nehnuteľnosť
v obci E. F. do podielového spoluvlastníctva, pričom bola to žalobkyňa, ktorá zabezpečila finančné
prostriedky na jej kúpu ako aj rekonštrukciu. Možno súhlasiť s tvrdením právneho zástupcu žalobkyne,
že z toho je jednoznačne zrejmé, že prejavila vôľu žiť s poručiteľom v spoločnej domácnosti a spoločne
uhrádzať potreby a starať sa o potreby tejto domácnosti. Avšak k zakúpeniu domu došlo v roku

2015 a plynutím času sa prirodzene menia medziľudské vzťahy, môže sa meniť vôľa človeka žiť
s niekým iným v spoločnej domácnosti. Pre splnenie podmienok § 475 OZ preto nie je rozhodujúce
aký bol vzťah žalobkyne a poručiteľa, ich majetkové pomery, kto sa ako staral o spoločnú domácnosť
a kto ako uhrádzal náklady na spoločnú domácnosť v roku 2015, 2018, ale rozhodujúci je jeden rok
pred smrťou poručiteľa, teda či aj v tomto období tvorili spoločnú domácnosť, čo v tomto konkrétnom

prípade znamená, či žalobkyňa napriek tomu, že pracuje a žije v Bratislave sa starala o domácnosť
s poručiteľom, prispievala podľa svojich možností a schopností na chod, udržiavanie domácnosti, či
už finančne alebo akokoľvek inak. Ako už súd uviedol v bode 42 odôvodnenia - spoločná domácnosť
spravidla predpokladá spoločné bývanie v jednom alebo viac bytoch, avšak tým, že žalobkyňa žije
dlhodobo v Bratislave z dôvodu výkonu práce (aj v čase 1 rok pred smrťou poručiteľa) je v tomto

konkrétnom prípade naplnená výnimka z tohto pravidla. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa logicky
nemohla bývať s poručiteľom a svojou osobnou, každodennou, činnosťou prispievať k udržiavaniu
spoločnej domácnosti s poručiteľom .

45. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa posledný rok pred smrťou

poručiteľa podieľala svojím osobným pričinením o starostlivosť o domácnosť. Skutočnosti tvrdené
žalobkyňou, že pravidelne chodievala domov a pratala, robila nákupy a pod. neboli preukázané. Nebolo
ani preukázané , že by žalobkyňa v období rok pred smrťou poručiteľa vôbec osobne bola v Maťovských
Vojkovciach. Svedkyňa R. sa vyjadrila k vzťahu žalobkyne a poručiteľa len všeobecne, že ich eviduje, že
chodili spoločne platiť poplatky avšak k obdobiu posledného roku pred smrťou poručiteľa sa nevedela

vyjadriť. Rovnako sa nevedela vyjadriť k ich bližšiemu spolužitiu , kto čo hradil pre potreby domácnosti,
ako mali rozdelené práce v domácnosti kto sa ako staral o domácnosť podobne.

46.Svedok Fábry sa vyjadril k spolužitiu žalobkyne a poručiteľa kladne , že mali dobrý vzťah a že
žalobkyňa sa starala o domácnosť, mala upratané a pod. Domov dochádzala minimálne raz mesačne.

Robili spoločné nákupy, popratala, navarila , nachystala a následne potom odišla a tak sa to opakovalo
až do jeho smrti. Ich spolužitie za posledný rok pred smrťou pána H. bolo také isté, nemenné, neeviduje,
žeby tam boli nejaké rozpory alebo nejaké problémy. To ako sa starala žalobkyňa videl osobne keď
chodil k nim na oslavu a pod. Avšak z jeho výpovede vyplynulo, že do E. F. nechodil každý mesiac,
chodil príležitostne. Keď boli nejaké udalosti, narodeniny tak prišiel. Inak mal informácie len telefonicky.

Z jeho výpovede vyplýva, že to, že vzťah medzi žalobkyňou a poručiteľom fungoval ako predtým a teda
žalobkyňa sa starala osobne o domácnosť s poručiteľom resp. prispievala k udržiavaniu domácnosti s
poručiteľomajposlednýrokpredsmrťouporučiteľavyvodzovalztoho,ženemalinformácieonezhodách,
problémoch medzi nimi a zo skutočnosti, že poručiteľ mal len dôchodok vo výške 170,00 Eur a tologicky nemohlo stačiť aby hradil poručiteľ chod domácnosti sám. Toto však je len dedukcia svedka
a toto vyjadrenie sa nezakladá na jeho osobných skúsenostiach , osobnom vnímaní a je to len jeho
úvaha, domnienka. Na základe uvedeného súd nepovažuje svedka za osobu, ktorá mala hodnoverné

informácie o fungovaní domácnosti žalobkyne a poručiteľa v období posledného roku pred smrťou
poručiteľa, o tom či prispievala k udržiavaniu spoločnej domácnosti s poručiteľom a akým spôsobom,
a preto jeho výpoveď nepovažuje za hodnovernú, preukazujúcu , že žalobkyňa aj posledný rok pred
smrťou poručiteľa prispievala k udržiavaniu spoločnej domácnosti s poručiteľom.

47.Vzhľadom na uvedené súd výpovede oboch svedkov vyhodnotil tak, že nepreukazujú, že žalobkyňa
v čase najmenej rok pred smrťou žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti t.j. že osobne, finančne
alebo akokoľvek iným spôsobom prispievala a starala sa o chod domácnosti.

48.V tejto súvislosti súd poukazuje, že žalobkyňa v konaní tvrdila, že ona hradila daň za nehnuteľnosť,
miestnepoplatky,psa, avšakzpredloženéhopotvrdenianačl.62vyplýva,ževroku2021uvedenéhradil

poručiteľ. V nadväznosti na to , že žalobkyňa v konaní uviedla, že ona hradila poistky súd uvádza, že
štandarde v súčasnosti sa úhrada poistného vykonáva prevodom z účtu, avšak súdu nebol predložený
žiaden výpis z účtu ani iný doklad (ústrižok šeku) o úhrade poistného. Zároveň žalobkyňa uviedla, že
viac krát poručiteľovi poslala peniaze v sume cca 100,00 Eur tu súd uvádza, že keďže žila v Bratislave je
dôvodné predpokladať, že peniaze poslala prevodom na účet avšak rovnako nepredložila súdu žiaden

doklad o týchto prevodoch.

49.Vzhľadom na vyššie uvedené výsledky dokazovania súd musí konštatovať, že nemal preukázané, že
by žalobkyňa v období najmenej roku pred smrťou poručiteľa žila v spoločnej domácnosti s poručiteľom
a z toho dôvodu sa starala spolu s ním o spoločnú domácnosť, teda neboli naplnené podmienky uvedené

v § 475 OZ aby žalobkyňa mohla byť posudzovaná ako zákonná dedička v III. skupine a preto súd
žalobu zamietol.

50.Žalovaní boli úspešní v konaní a preto by im patril nárok na náhradu trov konania v zmysle
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovaným v konaní nevznikli žiadne trovy a ani ich náhradu nežiadali.

Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovenímá
nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov konania zjavne neprejavila záujem a v konaní jej podľa
obsahu spisu ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné
ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris)

51.Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaných rozhodol
podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej
normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne
trovy nevznikli, je v súlade s č. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nutné

rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom
najskôr podľ § 262 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania
a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane
žiadne trovy v konaní nevznikli, a ani si ich neuplatnili, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore
so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu ( Uznesenie NS SR sp.zn. 7 Cdo/14/2018)

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa

ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči

žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).