Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. júl 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16Pc/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424205270
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4424205270.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľa –muža,

ktorého otcovstvo má byť zapreté : A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D., E. E. X, F., zastúpený: JUDr.
Ema Zacharová, advokát s. r. o., so sídlom v Nových Zámkoch, Forgáchova bašta 7, IČO: 47 237
023, proti matke maloletého dieťaťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G., H. I. XXXX/XX, zastúpená:
Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o. so sídlom Galanta, Hlavná 979/23, IČO: 47 551 372
a maloletému dieťaťu: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G., H. I. XXXX/XX, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1,
IČO: 30 794 536,na zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že A. B., nar. XX.XX.XXXX n i e j e otcom maloletej F. B., nar. XX.XX.XXXX z matky
A. A., nar. XX.XX.XXXX.

II. Matka maloletého dieťaťa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1377 eur do
15-tich dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.12.2024 domáhal zapretia otcovstva voči
maloletému dieťaťu F. B. , z matky A. A.. Návrh odôvodňoval tým ,že od júna 2003 je zamestnaný v
Nemecku, kde aj býva. Išiel tam za prácou, aby bola rodina zabezpečená po finančnej stránke. Dňa

14.04.2008 spolu s matkou maloletého dieťaťa kúpili v Nových Zámkoch trojizbový byt z peňazí, ktoré
zarobil v Nemecku a následne i splácal. Matka dieťaťa bola v tom čase tehotná, bývali v garsónke a
potrebovali vyriešiť bytovú otázku. Domov chodil iba občas, avšak financoval domácnosť. Keď prišiel
domov po narodení maloletého dieťaťa, v byte bol neznámy človek, ktorý hneď odišiel s tým, že prišiel
niečo opraviť. Keďže život na diaľku nevedie k utužovaniu vzťahu, napokon sa v júni 2021 rozviedli. Je
pravdou, že nechodil domov, maloleté dieťa nepozná a ani dieťa nepozná jeho. Nemajú medzi sebou
žiadne citové väzby, avšak platí výživné v sume 300 eur. Celá rodina z matkinej strany s ním prestala

komunikovať. Po rozvode došlo k predaju bytu v novembri 2024 a kúpnu cenu si rozdelili. V tom čase
ešte nevedel, že má problém s otcovstvom. V deň podpisu kúpnej zmluvy sa rozprával so synom J.,
ktorý mu poskytol veľa rodinných informácii, o ktorých nič nevedel, len nechápal, že s ním prestala širšia
rodina komunikovať. Vtedy mu syn oznámil, že F. nie je jeho dcérou. I napriek tomu, že bol malý, keď
sa jeho sestra narodila, pamätá si, že v tom čase v byte s nimi žil K. L., ktorý je taxikár v F. G. a je vraj
biologickým otcom dieťaťa. Povedala mu to aj matka a vie to aj celá rodina. Následne kontaktoval členov
širšej rodiny, ktoré mu uvedené skutočnosti potvrdili. Dňa 02.12.2024 právna zástupkyňa navrhovateľa

vyzvala matku dieťaťa, aby sa vyjadrila k daným skutočnostiam a aby sa dostavila na prerokovanie dňa
16.12.2024. Dňa 03.12.2024 mu matka dieťaťa poslala správu, v ktorej ho žiadala o zmenu mena. E.
oznámila, že si ju chce adoptovať jej biologický otec. V uvedený deň matka prevzala výzvu právnej
zástupkyne. Na prerokovanie sa nedostavila a oznámila, že si zvolí právnu zástupkyňu, ktorá ju budekontaktovať. V návrhu poukázal na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zdôraznil
článok 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. V návrhu zároveň navrhol vykonať znalecké dokazovanie
znalcom z oblasti genetiky.

2. Matka doručila súdu vyjadrenie k návrhu cestou právnej zástupkyne č.l. 26 a nasl., v ktorom uviedla,
že matka nepopiera a ani doposiaľ nepopierala, že otec nie je biologickým otcom maloletej, popiera
však otcom uvádzané okolnosti toho, ako sa dozvedel o tejto skutočnosti. Manželstvo účastníkov už po
narodení spoločného syna nebolo harmonické. Výrazné sklamanie v očiach matky nastalo v momente,

keď zistila, že otec počas ich manželstva nadväzoval a následne udržiaval kontakt s cudzími ženami.
Vzťahy medzi účastníkmi sa nezlepšili. Odcudzili sa potom, ako sa otec presťahoval do Nemecka.
Následne po naliehaní zo strany matky súhlasil s tým, aby matka spolu so synom vycestovali za ním do
zahraničia. Matka túžila po druhom dieťati a otec sa jednoznačne vyjadril, že nechce ďalšie dieťa a že v
žiadnom prípade nesúhlasí s prípadným rozvodom, nakoľko by klesol do inej platovej triedy v Nemecku.
Správanie otca bolo nevyspytateľné a matka sa rozhodla vrátiť na Slovensko a v tom čase sa viac zblížila

s biologickým otcom maloletej K. L., ktorého si obľúbil aj syn J.. Otec v tom čase nenavštevoval matku
ani syna. Od doby, kedy sa presťahoval do Nemecka do roku 2021 bol na Slovensku iba niekoľkokrát a
jeho návštevy boli spojené s praktickými záležitosťami, ako napr. kúpa bytu. V čase, kedy sa matka viac
zblížilasK.L.otehotnelaavedela,žejebiologickýmotcommaloletej.Tútoskutočnosťnikdynetajilapred
otcom a tento mal od narodenia vedomosť o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa. Nie je pravdivé

tvrdenieotca,vzmyslektoréhoK.L.malžiťsmatkouadeťmivspoločnejdomácnosti.Častosastretávali
a návštevy sa realizovali aj v domácnosti matky. Matka nikdy nebránila otcovi komunikovať s deťmi a
práve otec bol ten, kto neprejavil o ne žiadny záujem. Nakoľko manželstvo účastníkov bolo už dlhé roky
iba formálnym zväzkom, každý z nich už roky žil vlastný život, nezávisle od druhého, neprechovávali k
sebecityaneplánovalispolubudúcnosť,dokoncanevychovávalidetispoločne,matkasarozhodlapodať

návrh na rozvod. Manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 15.01.2020 bolo rozvedené dňa 04.06.2021.
Následne otec znemožnil matke akýkoľvek kontakt s ním a zablokoval matkine telefónne číslo, aj na
sociálnych sieťach. Od tejto doby účastníci neboli v priamom kontakte. V zmysle § 86 ods. 1 Zákona
o rodine bývalému manželovi matky, t.j. navrhovateľovi uplynula zákonná lehota na podanie návrhu na
zapretieotcovstva.Zároveňpoukázalainaprechodnéustanovenie§119bZákonaorodine.Navrhovateľ

v návrhu uvádzal nepravdivé skutočnosti o tom, ako a kedy sa mal dozvedieť, že nie je biologickým
otcom maloletého dieťaťa a na základe toho navrhla vypočuť i svedka K. L.. Vzhľadom na to, že otec
vedel o tom, že nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa už od narodenia nie je možné stotožniť sa
s jeho tvrdením, že o tomto sa mal dozvedieť až v predchádzajúcom roku. Otec o neexistencii svojho
biologického otcovstva vedel už od narodenia dieťaťa a teda návrh na zapretie otcovstva podal po

uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Na základe týchto skutočností matka žiadala návrh zamietnuť a
zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, výsluchom maloletého dieťaťa,
oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový a právny stav:

3.1 Výzva navrhovateľa zo dňa 02.12.2024 adresovaná matke maloletého dieťaťa, z ktorej mal súd
preukázané, že právna zástupkyňa oznámila matke dieťaťa skutočnosti uvádzané v návrhu a vyzvala
ju na zaujatie stanoviska do 15.12.2024, prípadne, aby sa dostavila do jej kancelárie dňa 16.12.2024.
Doporučený list matka prevzala dňa 03.12.2024.

3.2 Pripojený spis tunajšieho súdu pod sp. zn. 8P/15/2021, z ktorého mal súd preukázané, že návrhom
zo dňa 22.03.2021 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k
maloletému dieťaťu: F. B. na čas po rozvode. Z návrhu vyplýva, že manžel odišiel pracovať do Nemecka
v roku 2003, keď sa zabýval, matka s dieťaťom išli za ním. Keď mal syn nastúpiť do škôlky, vrátila sa

na Slovensko a manžel zostal pracovať v Nemecku. Chodil domov 3 - 4 krát do roka. V roku 2008 kúpili
spoločne byt v Nových Zámkoch a po narodení maloletej F. otec chodil domov zriedkavejšie a od roku
2010 doma nebol. Manžel sa vyjadril k návrhu písomne (č. l. 88), z ktorého má súd preukázané, že
uznal, že pracuje v Nemecku od roku 2003, do roku 2010 chodil domov sporadicky 3 - 4 krát do roka
a od roku 2010 rodinu nenavštevuje, nie je s ňou v žiadnom kontakte. Súhlasil s tým, aby dieťa bolo

zverené na čas po rozvode matke. Zápisnica z pojednávania zo dňa 04.06.2021 (č. l. 128). Z výpovede
navrhovateľky vyplýva, že od roku 2010 už manžel nechodil domov vôbec. Rozsudok Okresného súdu
Nové Zámky č. k. 8/P/15/2021 - 133 zo dňa 04.06.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.06.2021,
ktorým súd rozhodol tak, že:I. Súd manželstvo navrhovateľky: A. B., M. N., nar. XX.XX.XXXX a manžela: A. B., nar. XX.XX.XXXX
uzavreté dňa 15.01.2000 zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nové Zámky vo zväzku 38
ročník 2000 na strane 294 pod poradovým číslom 4 r o z v á d z a.

II. Súd z v e r u j e maloleté dieťa: F. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej
starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej vo výške 300,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa
toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

III. Styk otca s maloletým dieťaťom: F. B., nar. XX.XX.XXXX sa n e u p r a v u j e.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

Súd konštatoval, že v pripojenom spise pod sp. zn. 8P/15/2021 sa na č. l. 91 - 95 nachádzajú výplatné

pásky, ktoré predložil právny zástupca manžela v nemeckom jazyku a výpis z účtu manžela za obdobie
od 01.06.2000 do 03.05.2021 (č. l. 96 - 100), z ktorých súd po nahliadnutí zisťuje, že A. B. boli zasielané
sumy 1 250 eur (č. l. 96), 1 250 eur dňa 08.03.2021, 1 250 eur (č. l. 97), 1 240 eur dňa 11.01.2021, 1
200 eur (č. l. 98), 1 200 eur dňa 13.10.2020, 1 000 eur (č. l. 99), 1 200 eur dňa 10.02.2020, 1 000 eur
(č. l. 100). Ostatné údaje sú v nemeckom jazyku.

3.3 Stanovisko navrhovateľa zo dňa 07.05.2025 č.l. 52 a nasl., z ktorého mal súd preukázané, že v
nadväznosti na výpoveď matky a svedka K. L. zo dňa 15.04.2025 navrhovateľ bude skladať mesačne
výživné na maloleté dieťa v sume 300 eur do advokátskej úschovy až do právoplatného skončenia
konania v tejto veci. Zložené výživné advokátka vráti navrhovateľovi pokiaľ bude zapretie otcovstva

úspešné. Z výpovede svedka K. L. vyplynulo, že nemá záujem byť zapísaný v rodnom liste maloletého
dieťaťa ako otec a s ohľadom na ustanovenie § 79 Zákona o rodine nebude mať navrhovateľ nárok voči
K. L.. Navrhovateľ si je vedomý svojej povinnosti platiť výživné až do momentu právoplatného zapretia
otcovstva, avšak danú situáciu, pokladá za neetickú a nemorálnu. Navrhovateľ sa vyjadroval k výpovedi
matky a zároveň doručil i listinné dôkazy oznámenie o úschove výživného, o realizovaných úhradách,

ako aj LV číslo XXXX ohľadne vlastníctva nehnuteľnosti v kat. území F. G. I. X/X I. K. L.. Na č.l. 63 a 65
bola predložená SMS komunikácia medzi účastníkmi.

3.4 Kópia z katastrálnej mapy kat. územie F. G., parcela číslo 10276/1, ktorou navrhovateľ poukazoval
na spoločné vlastníctvo nehnuteľnosti matky a jej partnera K. L..

3.5 Písomné vyjadrenie matky k stanovisku navrhovateľa č.l. 87 a nasl. spolu s predloženou SMS
komunikáciou na č.l. 91-98, z ktorého mal súd preukázané, že matka dôrazne žiadala navrhovateľa,
aby v ďalšej komunikácii striktne zachovával vecnosť, slušnosť a zdržiaval sa akýchkoľvek urážlivých
výrokoch. Matka zdôraznila, že v mesiaci apríl 2008 prišiel navrhovateľ podpísať kúpnu zmluvu a

počas tejto návštevy mali účastníci jedenkrát nechránený pohlavný styk. Nie je pravdou, že navrhovateľ
nepozná K. L., pretože to sám potvrdil a opakovane využíval jeho služby taxikára. Matka našla
navrhovateľa v stave po požití 80 tabliet. Navrhovateľ dlhodobo nejavil záujem o osobný kontakt s deťmi.
Návrh navrhovateľa považuje za účelový, čo vyplýva i z jeho vyjadrenia zo dňa 07.05.2025 ohľadne toho,
že si nebude môcť nárokovať výživné v zmysle § 79 Zákona o rodine. Matka návrh na vykonanie DNA

testov vo vzťahu k K. L. žiada v celom rozsahu zamietnuť. Matka zdôraznila, že finančne prostriedky
zasielané otcom neboli určené výlučne len ako výživné, ale aj na ďalšie záväzky hypotekárneho úveru,
spotrebného úveru, leasingu na motorové vozidlo. Poskytovanie finančných prostriedkov v žiadnom
prípadenemôženahrádzaťosobnúprítomnosťrodičavživotedieťaťa.Inapriektomu,ženavrhovateľbol
informovaný o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa odmietol rozvod a výslovne súhlasil so zápisom

do rodného listu dieťaťa. Navrhovateľ ju výslovne žiadal, aby skutočnosť o tom, že nie je biologickým
otcom zamlčala voči jej rodine a blízkym osobám na Slovensku. Navrhovateľ dobrovoľne akceptoval
rolu zákonného otca. Navrhovateľ dobrovoľne zasielal finančné prostriedky. Nie je pravdou, že matka
vyhodila z domu syna J.. Spoločný syn J. žil v domácnosti s matkou a odsťahoval sa k priateľke v
polovici roka 2021. Nevyjadrila sa, že nie je jej synom. Reálne okolnosti, pre ktoré syn opustil domácnosť

uviedol svedok N. A., terajší manžel matky. Po rozvode manželstva matka požiadala navrhovateľa, aby
jej pomohol vybaviť rodinné prídavky v Nemecku kde pracuje, čo odmietol. Matka poberala rodinné
prídavky iba krátke obdobie v roku 2022 a v roku 2023 jej boli pozastavené. Matka od navrhovateľa
žiadala, aby finančné prostriedky namiesto pre maloletú platil priamo synovi J., ktorý v tom čase študovalna vysokej škole. Matka sa nestotožnila s výpoveďou syna J.. K výpovedi sestry uviedla, že jej tvrdenia
nie sú založené na pravde, ona s ňou kontakt neprerušila, o čom svedčí písomná komunikácia z roku
2023. je viac ako prekvapujúce, že aktuálne a. Matka mala výhrady voči vyjadreniu, že by povedala pred

svojou matkou, že jej aktuálna svokra je sudkyňou. Odmieta akékoľvek ovplyvňovania.

3.6 Vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 09.06.2025 č.l. 108 a nasl., z ktorého mal súd preukázané, že
matka maloletej sa dostavila k právnej zástupkyni navrhovateľa dňa 05.10.2023 a do zápisu z rokovania
uviedla, že trojizbový byt, ktorý majú v spoluvlastníctve neužíva, býva v ňom syn J. B. s priateľkou, ktorej

meno nepozná. Nájomné neplatí, platí spotreby tak, že jej dáva 315 eur na bytové družstvo, elektrinu
55 eur a internet 28 eur. Nájomnú zmluvu písomnú nemajú. Ona v byte nebýva od konca roka 2021.
Svedok E. J. na pojednávaní uviedol, že najmenej od jeho svadby, t.j. od 14.05.2022 spolu nekomunikujú
a v spoločnom byte nebýval tak, ako to tvrdila matka dieťaťa. Uvedenými skutočnosťami preukazuje
svoje tvrdenia ohľadne vlastností matky dieťaťa. Skutočnosti ohľadne pobytu J. v spoločnej domácnosti
potvrdil i svedok N. A., manžel matky. Z ohliadky bytu dňa 25.10.2023 vyplynulo, že byt užíval nájomca,

o čom ho matka neinformovala. Rozhodla sa o prenajatí bytu sama. Bol prekvapený z toho, že matka
otehotnela po jednom pohlavnom styku, ale nepokladal to za nemožné a nevedel, že žije s inou osobou.
Svedok K. L. vypovedal tak, ako si to želela matka.

3.7 Uznesením č.k. 16Pc/58/2024-104 zo dňa 09.06.2025 súd ustanovil znalca z odboru genetiky,

odvetvie analýza DNA na vypracovanie znaleckého posudku za účelom zistenia otcovstva u všetkých
účastníkov konania a to navrhovateľa, maloletého dieťaťa a matky, i napriek súhlasným vyjadreniam
matky ohľadne otcovstva, pretože je potrebné mať jednoznačne preukázané otcovstvo tak, aby sa
predišlo ďalším sporom.

3.7.1 V zákonnej lehote znalec vypracoval znalecký posudok číslo31/2025 zo záveru ktorého na č.l. 126
mal súd preukázané, že z výsledkov analýzy DNA vyplýva, že A. B., nar. XX.XX.XXXX je vylúčený ako
biologický otec maloletého dieťaťa: F. B., nar. XX.XX.XXXX v 8-tich STR systémoch. Možno konštatovať,
že A. B. je jednoznačne vylúčený ako biologický otec maloletého dieťaťa.

3.7.2 Uznesením č.k. 16Pc/58/2024-150 zo dňa 08.07.2025 súd priznal ustanovenému znalcovi odmenu
vo výške 494,60 eur.

3.8. Čestné prehlásenie starej matky maloletého dieťaťa O. N., zo dňa 09.07.2025 č.l. 168, z ktorého
mal súd preukázané, že stará matka si prečítala zápisnice z pojednávaní a je sklamaná ako v mnohých

veciach nehovorila pravdu jej dcéra matka maloletého dieťaťa a ani K. L.. Keď sa narodila maloletá, tak
jej dcéra povedala, že otec má iný život s rodinou, ktorú si založil v Nemecku a nemá ho kontaktovať.
V tom čase žila s K. L.. Nepovedala jej, že A. nie je otcom maloletej a nepovedala ani to, že otcom
maloletej je K. L.. Dcéra si roky od nej požičiavala peniaze pre deti s odôvodnením, že otec posiela málo.
Tvrdila, že peniaze jej vráti, čo však nikdy neurobila. Nevadilo jej to, pretože to bolo pre jej vnúčatá.

Teraz je nahnevaná, keď zistila, že otec riadne platil. Na žiadosť dcéry a K. L. si zobrala pôžičku, ktorá
bola použitá na zariadenie domu. Mesačné splátky vo výške 76 eur jej posielali a prestali s tým po tom,
ako matka dieťaťa vypovedala na súde. Poprela, že by hodila po maloletej lyžičku. V minulosti sa pýtala
svojej dcéry, či je rozvedená, na čo jej neodpovedala a uviedla, že to by som chcela vedieť. Dcéra vedela
poľsky, nemecky rozprávať nevedela, pretože sa po nemecky nerozprávala ani so švagrom.

4. Navrhovateľ vo svojej výpovedi upresnil a zdôraznil, že o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa
sa dozvedel pri predaji bytu od syna, s ktorým strávil čas z piatka na sobotu. Ak by bol vedel o týchto
skutočnostiachskôr,bolbysámpodalnávrhnarozvodaneplatilbyvýživné.Nepoprel,žeichmanželstvo
po narodení maloletej dcéry trvalo 13 rokov, aj keď len na papieri, ale rodinu finančnej zabezpečoval.

Nebol by kúpil byt, auto a nezadlžil by sa na sumu 95 000 eur. Do roku 2010 chodil domov častejšie
3-4 krát do roka a potom už nie. V rozhodnom období pre splodenie maloletého dieťaťa od 13.02.2008
do 13.06.2008 sa s matkou maloletého dieťaťa stýkal. Vždy sa jednalo o intímny styk dokonaný a preto
si ani nemyslel, že dieťa nie je jeho. V tom čase mal syn 8 rokov a bol na vážkach ohľadne ďalšieho
dieťaťa,vzhľadomnavýdavky,ktorémali.Veľmiťažkoznášalinformáciu,žefakticky17rokovvychovával

cudzie dieťa. Nepoprel, že ho prekvapilo, keď mu matka povedala, že je tehotná, ale v danom období
bol doma a mali pohlavný styk raz. Poprel tvrdenia matky, že vedel o tom, že nie je biologickým
otcom dieťaťa, pretože v rokoch 2008-2009 Petra Imricha nepoznal, nevidel ho a nevedel o ňom. Ak
telefonoval domov, mal záujem o deti, avšak nie vždy mu bolo umožnené s nimi hovoriť. Po narodenímaloletej matka zakázala švagrinej, svojej matke, ako aj synovi kontaktovať s a s ním. Postupne sa
mu podarilo nadviazať kontakt so synom a s bývalou švagrinou. Pred rozvodom boli s matkou dieťaťa
v telefonickom alebo písomnom kontakte a nezablokoval si ju ani po rozvode, čoho dôkazom je tá

skutočnosť, že dostal od nej správu v roku 2023. V roku keď kúpili byt, bola za ním v máji manželka
a povedala mu, že je tehotná. Následne spolu so synom s ním strávili letné prázdniny. K predloženej
fotodokumentácii zo sonografického vyšetrenia navrhovateľ uviedol, že si nepamätá, či mu bola takáto
fotografia predložená, ale vzhľadom na svoje vzdelanie – mäsiar, by nevedel vyčítať údaje z fotografie.
Od roku 2010 nebol doma, pretože si dal preplácať dovolenku a peniaze posielal rodine. Rodina bola

na dovolenke v Bulharsku, Chorvátsku, odkaľ mu poslali fotky. Matka dieťaťa bola počas manželstva až
do roku 2018 nezamestnaná, až na 7-8 mesiacov, pretože s tým súhlasil a uviedol, že rodinu finančne
zabezpečí. Do rozvodu poberal rodinné prídavky na maloleté dieťa on. Maloletú F. videl párkrát ako
bábätko a naposledy v roku 2009 keď mala 1 rok. Po vykonanom dokazovaní žiadal návrhu vyhovieť.

4.1 Právna zástupkyňa navrhovateľa po vykonanom dokazovaní žiadala návrhu vyhovieť a poukázala

i na predloženú záverečnú reč v písomnej forme. Mala za to, že stav nesúladu právneho otcovstva
s otcovstvom biologickým závažným spôsobom zasahuje do súkromnej sféry právneho otca dieťaťa.
Práve na odstránenie tohto rozporu slúži zapieracia žaloba otca, ktorého právne otcovstvo bolo určené
iba na základe domnienky otcovstva. Bolo preukázané, že medzi navrhovateľom a maloletou nie
sú vybudované žiadne rodinné väzby. Navrhovateľ preukázal, že oznámil matke zapretie otcovstva

podaním zo dňa 02.12.2024, teda ani nie mesiac po tom, ako sa o dôvode na zapretie otcovstva
dozvedel. Matka dieťaťa od začiatku vedela, že navrhovateľ nie je biologickým otcom dieťaťa.
Vrozvodovomkonanítietoskutočnostineuvádzalaatvrdila,ženavrhovateľjeotcommaloletéhodieťaťa.
Dieťa neoslovuje biologického otca ako otec a matka ani biologický otec nemajú záujem na tom, aby
bol zapísaný v rodnom liste dieťaťa. Súčasný manžel matky mal záujem osvojiť si maloleté dieťa.

Matka maloletého dieťaťa od začatia konania navrhovala zamietnutie žaloby. ničím nepreukázala, že
navrhovateľ vedel, že nie je biologickým otcom dieťaťa. Naopak, navrhovateľ potvrdil a preukázal, že sa
dozvedelotýchtoskutočnostiachvnovembri2024odsynaJ.potom,akopredalbyt,ktorýspolusmatkou
vlastnili. Tieto skutočnosti potvrdil syn účastníkov, ktorý bol vypočutý ako svedok a rovnako aj sestra
matky maloletého dieťaťa. Z rozvodového konania tvrdenia matky ohľadne toho, že navrhovateľ nie je

biologickým otcom nevyplývajú. Navrhovateľ dospel k záveru, že matka s ním mala v inkriminovanom
období pomer cielene a jedine z dôvodu, aby ho presvedčila, že je otcom nenarodeného dieťaťa a aby
si zabezpečila príjem vo forme mzdy, ktorú jej navrhovateľ posielal. Od roku 2008 až do roku 2018
matka dieťaťa nepracovala. Tento stav jej vyhovoval v čase, keď žila s K. L. a následne až do času,
keď jej známosť s N. A. prerástla do takého vzťahu, že sa za neho chcela vydať. Vyhovovalo jej prijímať

výživné na maloleté dieťa. Iniciátorom predaja bytu bol navrhovateľ a nikto nepredpokladal, že predaj
bytu zblíži navrhovateľa a syna J.. Matka tvrdila, že v byte býva J. a preto nie je príjem z nájmu, čo
však nebola pravda. Navrhovateľ od začiatku konania podozrieval matku z nekalého úmyslu, keď na
jednej strane tvrdí, že on nie je biologickým otcom dieťaťa na druhej strane požaduje zamietnutie žaloby.
Predpoklad navrhovateľa potvrdila i svedecká výpoveď manžela matky, ktorý uviedol, že sa rovnako

obáva konania navrhovateľa, že by mohol žiadať späť výživné. Matke je úplne jedno, kto je otcom jej
dcéry. Sledovala jediný cieľ, získať od navrhovateľa čo najviac peňazí, čo sa jej podarilo. Matka získala
peniaze nie len od navrhovateľa, ale aj od svojej matky tak, ako to vyplýva z jej „čestného vyhlásenia“ zo
dňa 09.07.2025. Matka sa vysmieva navrhovateľovi a jej myslenie je v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdí,
že navrhovateľ nie je otcom maloletej, meno otca pozná a napriek tomu trvá na tom, aby bol navrhovateľ

zapísaný ako právny otec. Právny poriadok zaviedol od 01.01.2016 právo otca zaprieť otcovstvo v lehote
3 roky od kedy sa dozvie, že nie je biologickým otcom. Otec sa môže dozvedieť, že nie je biologickým
otcom testom DNA, ktorý ako jediný môže vyvrátiť jeho otcovstvo. Navrhovateľ sa domáhal vykonania
testu v žalobe, ako aj v podaní zo dňa 07.05.2025. Dôvodnosť návrhu potvrdil znalecký posudok, ktorý
navrhovateľa jednoznačne vylúčil ako biologického otca. V závere zdôraznila, že výsluch maloletej bol

vykonaný nezákonne a odmietnutie súdu sprístupniť zvukovú nahrávku je tiež protiprávne. Maloletá je
vo veku blízkom plnoletosti. Nebola poučená o povinnosti hovoriť pravdu. Vypovedala ako účastníčka
konania.Navrhovateľovineboloumožnenépoložiťjejotázkyanebolijejpoloženéotázkynaktorébybolo
potrebné odpoveď poznať. Navrhovateľovi bola zamietnutá žiadosť o sprístupnenie zvukovej nahrávky.
Po vykonanom dokazovaní žiadala návrhu navrhovala vyhovieť a uplatnila si trovy konania vo výške

100% v sume 4000 eur podľa § 55 CMP, pretože to považovala za spravodlivé.

5. Matka maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi upresnila, že nepopiera, že navrhovateľ nie je
biologickým otcom maloletého dieťaťa. Chcela, aby si kúpili byt, pretože na Slovensku bývali v garsónke.Svoju matku informovala o ich manželstve a nezhodách. Matka je sľúbila, že sa o J. postará, aby sa
vrátila do Nemecka. Uznala, že v roku 2007 nadviazala mimomanželský vzťah s pánom K. L., ktorého
si obľúbil i J. a hoci mal len 7 rokov vedel rozlíšiť rozdielne správanie sa K. L. a otca voči nemu. Našla

byt, ktorý stál 61 408 eur (1 850 000 Sk) čo platili z úspor a hypotéky. Navrhovateľ prišiel domov v apríli
2008 podpísať zmluvu, kedy mali 1 krát intímny styk. Keď išla ku gynekológovi tak zistila, že k počatiu
došlo zhruba v marci a preto biologickým otcom je K. L.. S K. L. sa intímne stýkala od konca roka 2007,
plánovali spolu rodinu s tým, že sa rozvedie. B. otca K. L. o tehotenstve informovala, bol rád a povedal,
že jej pomôže i s hypotékou. Následne odišla do Nemecka kde manželovi ukázala záznam z ultrazvuku

a pýtal sa aké je to veľké. Spolu boli u gynekológa v Nemecku, s ktorým komunikoval navrhovateľ,
pretože dobre ovláda jazyk. Vedel o veľkosti plodu a dĺžke tehotenstva. Uznala, že jej posielal peniaze
mesačne od 1000 do 1200 eur, z čoho 400 eur boli rodinné prídavky a ostatné na hypotéku a domácnosť.
I napriek tomu, že navrhovateľa informovala o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa, nechcel sa
rozvádzať. V roku 2018 sa začala stretávať s terajším manželom, ktorý si chce osvojiť maloletú. V roku
2020 ochorela, mala zdravotné problémy a bola práceneschopná dlhšie ako rok. Potom podala návrh na

rozvod. Rozhodnuté bolo v neprítomnosti manžela a následne mu zavolala, že by mal platiť na maloletú,
alepovedalamuženemusí.Domnievasa,ženavrhovateľoviišlovždyopeniaze.Kýmbralúľavunadieťa
v Nemecku, nemal s tým problém. E. J. študoval na vysokej školu, ktorú nechal v druhom ročníku, čo sa
jej nepáčilo a nesúhlasila s tým. Chcela pre neho len to najlepšie. Oženil sa a zobral si meno manželky,
pretože povedal, že meno B. užívať nechce. V roku 2021 sa odsťahoval a prestal s nimi udržiavať

kontakt, aj s maloletou, ktorá bola na neho citovo naviazaná. Nikdy deti nevychovávala cez peniaze.
S matkou a sestrou, ktorá žije v Rakúsku od roku 2005 sa o navrhovateľovi nerozprávali. Navrhovateľovi
nechcela robiť zle, pretože bral daňové úľavy v Nemecku. Nikdy jej K. L. nebránil, aby zverejnila, že
je otcom dieťaťa. Po vykonanom dokazovaní žiadala návrhu navrhovateľa zamietnuť a zdôraznila, že
navrhovateľ nie je biologickým otcom dieťaťa i vzhľadom na fotografiu z ultrazvuku. Osobne sa jej dotklo,

keď jej sestra, ako svedkyňa uviedla, že sa vyhrážala svojej matke, terajšou svokrou sudkyňou.

5.1 Právna zástupkyňa matky po vykonanom dokazovaní uviedla, že meritom veci v tomto konaní bolo
preukázanie dvoch sporných otázok. Prvou otázkou bola skutočnosť, či je navrhovateľ biologickým
otcom maloletej F., druhou otázkou bolo potvrdenie, resp. vyvrátenie skutočnosti, kedy sa navrhovateľ

oskutočnostiach,žeotcommaloletejnieje,reálnedozvedel.Prvúotázkumatkanikdynespochybňovala,
ani nepopierala a v rámci dokazovania potvrdila, že biologickým otcom maloletej je K. L., čo bolo
potvrdené i znaleckým dokazovaním. Matka od počiatku uvádzala, že navrhovateľ mal vedomosti
o tom, že maloletá nie je jeho dcérou, o čom ho informovala už v čase, keď bola tehotná. Jej tvrdenia
boli podporené svedeckou výpoveďou K. L. a manžela N. A.. Tieto tvrdenia vyplývajú i z výpovede

maloletej. Navrhovateľ o maloletú od narodenia neprejavoval trvalý a vážny záujem, nekomunikoval
s ňou, nezaujímal sa o jej zdravotný stav, o jej školské výsledky, nechodil za ňou na prázdniny. Nevytvoril
si s ňou žiadne citové puto, čo potvrdila i maloletá. Tvrdenia navrhovateľa prezentované na súde o tom,
ako ťažko znášal skutočnosť, že nie je biologickým otcom maloletej, o čom sa dozvedel v novembri
2024, považovala za účelové. Tvrdenia svedka J. J. považovala za nepravdivé, nepreukázané, no najmä

motivované pomstou voči matke, ako aj výpoveď sestry matky. Svedkovia neboli poučení podľa § 196
ods. 2 CSP a preto žiadala, aby súd na ich výpovede neprihliadal. Rovnako tvrdenia syna J. navrhovateľ
využíva ako súčasť procesnej obrany. Keďže navrhovateľ mal vedomosť o tom, že nie je otcom maloletej
už v čase tehotenstva mala za to, že návrh bol podaný po uplynutí prekluzívnej lehoty. Navrhovateľ
účelovo poukazoval na skutočnosti nesúvisiace s konaním, kto s kým býval, na pôžičky, úvery, rodinné

vzťahy medzi účastníkmi, ktorí nie sú účastníkmi tohto konania, čím bola odkláňaná pozornosť od merita
veci. vzhľadom na tieto skutočnosti navrhla, aby súd návrh zamietol v celom rozsahu a priznal matke
nárok na náhradu trov konania vo výške 100% v sume 4000 eur s tým, že právna zástupkyňa je platcom
DPH a uplatnila si i náklady znaleckého dokazovania.

6. Vypočutý svedok K. L. vo svojej výpovedi uviedol, že s matkou dieťaťa spolu žili intenzívne od roku
2008 do roku 2015. V tomto období sa intímne stýkali, žiadne ochranné prostriedky nepoužívali. Ako
taxikár pracoval od roku 2005 a dvakrát viezol z Bratislavy účastníkov do Nových zámkov, kedy si potykal
i s navrhovateľom. S matkou dieťaťa sa intímne stýkali aj pred rokom 2008, pretože ju mal rád a potom
sa častejšie stretávali.. navštevoval matku dieťaťa v jej domácnosti a ona navštevovala jeho. Zoznámil

sa i so synom účastníkov J., s ktorým si veľmi dobre rozumeli a viedol ho k športu. Podieľal sa aj na
jeho výchove. Zapísal ho na futbalový krúžok, chodili na zápasy a na výlety. Nevie, čo sa zmenilo. Keď
mu matka dieťaťa oznámila, že je tehotná veľmi sa tešil, miloval ju, chcel mať dieťa a bol veľmi rád keď
to bolo dievča. O tom, že je biologickým otcom hovoril svojim najbližším, rodičom a známym. Aktívnesa podieľal na výchove dieťaťa a podieľa doteraz. Dieťa ho má rado, sú v dennom kontakte. O tom,
že je otcom maloletej vie i syn účastníkov. Nikdy navrhovateľovi neoznámil, že je biologickým otcom
dieťaťa. Maloletá ho vždy oslovovala K.. Bolo mu úplne jedno, či bude zapísaný ako otec dieťaťa alebo

nie. Matka dieťaťa mu povedala, že oznámila navrhovateľovi, že nie je biologickým otcom. Najbližšia
rodina matky, s ktorou sa stretávali vedela, že on je otcom dieťaťa od narodenia.

7. Vypočutý svedok J. J. vo svojej výpovedi potvrdil, že K. L. pozná, lebo býval s nimi garsónke
a trojizbovom byte. Je biologickým otcom jeho sestry, čo mu povedala matka. Vedeli o tom aj jeho teta,

t.j. sestra matky, jej muž a stará mama zo strany matky. So sestrou už žiadny vzťah nemá. Na svadbu
pozval aj K. L., ktorý neprišiel a odvtedy s ním nie je v kontakte. Svadbu mal 14.05.2022. S otcom –
navrhovateľom do roku 2023 nemal žiadny vzťah, pretože mu to zakazovala matka a otec mu povedal,
že ani on ho nemohol kontaktovať. Dva dni pred 01.09.2021 mu napísal terajší manžel matky, že si
môže prísť pre veci, pretože takto to ďalej nepôjde. Prišiel si pre veci a do februára 2022 mali nejaký
kontakt, ale potom už žiadny. Na svadbu pozval matku, jej manžela, sestru a nikto neprišiel. S matkou

nemá žiadny vzťah. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či počas spolužitia s matkou prejavoval záujem o sestru.
Matka mu hovorila, aby nekontaktoval otca a zablokovala mu ho na sociálnych sieťach. Kontaktoval otca
cez sociálne siete v rokoch 2022-2023 a prvýkrát sa osobne stretli pri predaji bytu. Priezvisko si zmenil
preto, že mu matka povedala, že tak má urobiť, pretože už nie je jej syn. Matku pozval na svadbu, ako
aj ostatných, na čo mu povedala, že tam nepôjde, pretože tam nikoho nepozná.

8. Svedkyňa A. H. uviedla, že so sestrou nie je v kontakte 6 rokov od decembra 2018, pretože kontakt
s ňou prerušila sestra. Vo Viedni žije od roku 2004 a pri príležitostí sviatkov chodila domov na Vianoce
a sestra s deťmi a K. L. k nim do Viedne. Dôkazom sú spoločné fotografie. Krátko po narodení maloletej
jej sestra povedala, že má prísny zákaz kontaktovať navrhovateľa s ktorým ona skončila a navrhovateľ

má novú rodinu. Navrhovateľ ju kontaktoval v novembri 2024 a povedal jej, že vie o tom, že biologickým
otcom dieťaťa je K. L. a on stále platil výživné. Až vtedy ju napadlo, že pre toto to asi matke dieťaťa
vyhovovalo. Ku konfliktu došlo preto, že si sestra od matky požičiavala peniaze a nemali vedomosť
o tom, že jej navrhovateľ peniaze posiela. Sestra nebola v kontakte ani s matkou od decembra 2018
do 02.02.2025. Po pojednávaní navštívila matku spolu s K. L.. Svedkyňa bola naposledy v kontakte

s navrhovateľom v roku 2007. Keď sestru navštevovala vždy tam bol aj K. L. a boli spolu na dovolenke
v Kováčovej. Sestra mala vzťah s K. L. od roku 2007 a boli stále spolu. Na otázku rozvodu jej odvrkla.

9. Svedok N. A. – manžel matky uviedol, že matku dieťaťa pozná od roku 2017 a ako partneri sú
spolu od roku 2018. V tom čase pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Mesiac bol

v zahraničí a týždeň doma. Ako rodina začali spolu bývať v roku 2021 na adrese F. G., H. I. XX. Jedná sa
o nehnuteľnosť vo vlastníctve pána L., ktorého pozná od roku 2018. V nehnuteľnosti bývajú na základe
ústnej dohody. Od roku 2021 až do odchodu syna manželky tam bývali oni dvaja a jej dve deti. Nevedel
zakéhodôvoduodišielzospoločnejdomácnostisynmanželkyJ..Všetkyvýdavkyohľadnenehnuteľnosti
uhrádza on na základe dohody s pánom L.. Platí mu 600 eur, z čoho 300 eur je hypotéka a zvyšok

nájomné a zálohové platby plyn 150 eur, elektrina 100 eur, internet 50 eur. Ústne sa rozprávali s J. o tom,
že kedy si príde pre veci a preto mu napísal správu. Keď si prišiel pre veci bol doma a bol tam krik.
Podľa neho odišiel zo spoločnej domácnosti v čase, keď už mal určite partnerku a išiel k nej. Bývali
v Dulovciach u jej rodičov. Keďže pozná povahové vlastnosti J., bol nespokojný, pretože neboli nadšený
jeho partnerkou a prízvukovali mu, aby dokončil školu, ktorú mu zabezpečovali. Od opustenia spoločnej

domácnosti ich J. nenavštevoval a blokol ho na všetkých sieťach. Mal k dispozícii jeho telefónne číslo,
ktoré využil asi dvakrát po jeho odchode zo spoločnej domácnosti, pretože ho žiadal, aby mu predložil
doklad o jeho pobyte, kvôli poplatkom za smeti. Od opustenia spoločnej domácnosti ich osobne navštívil
iba raz, kedy ich prišiel pozvať na svadbu. Na svadbu pozval všetkých, avšak nešli, pretože mali obavu
z jeho ďalšieho života. Počas spolužitia videl, že raz napísal otec J. SMS-ku a on prišiel za matkou,

že čo má robiť. Podľa jeho názoru do svadby J. priam otca neznášal a nechcel s ním nič mať. Matka
musela pýtať peniaze napr. aj na vodičský preukaz pre J.. Ako spolu žili s manželkou chodili rodinné
prídavky z Nemecka vo výške 400-500 eur na dve deti s tým, že daňové úľavy bude poberať bývalý
manžel. Od roku 2018 finančne prispieval na deti i on, pretože peniaze, ktoré chodili z Nemecka nestačili
hlavne na potreby detí, prípadne, na spoločné dovolenky. Od roku 2018 boli raz na spoločnej dovolenke

všetci štyria v Bulharsku a potom po odchode J. boli oni traja dvakrát. Nikdy účet manželky nevidel.
Na začiatku ich vzťahu manželka robila preklady pre nemeckú firmu a potom pracovala v ŽSR Cargo.
Jej príjem podľa tabuľkového platu bol menej ako 1000 eur. manželka vlastnila nehnuteľnosť s bývalým
manželom na adrese Nové Zámky, Šoltésova 7, ktorá bola v prenájme a nájomné bolo 500 eur a potomsa zvyšovalo vzhľadom na spotreby nájomníkov. Nehnuteľnosť bola v prenájme do predaja. Navrhovateľ
mal o tom vedomosť a nájomné slúžilo len na náklady spojené s užívaním. Jednalo sa o splátku hypotéky
a zálohové platby. Boli na tom stratoví. Pán K. L. s nimi nebýval, prespal u nich v dome asi trikrát,

keď boli odcestovaní, aby maloletá F. nebola sama. Od začiatku má vedomosť o tom, že biologickým
otcom maloletej F. je pán K. L.. Bolo mu povedané, že vie o tom aj bývalý manžel a že sa dohodli, že to
takto zostane. Keď sa narodila maloletá F. každý z rodičov si žil svoj život. Pán K. L. je horšie finančne
zabezpečenýavie,žesaodieťapostaráajemedzinimipriateľskývzťah.Prepustilihozpráce,ktorúrobil
a skončila firma a ako taxikár nezarábal veľa. Maloletá nijako nevníma navrhovateľa, vie, že jej otcom je

K. L.. Obe deti mali s ním dobrý vzťah a uznávali ho, ako keby náhradného otca. Zostatok hypotéky je
okolo 70 000 eur a potom by sa chceli stať vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej bývajú a zabezpečiť Nine,
aby jej niečo zostalo. On navrhovateľa nepozná. To, že navrhovateľ nie je biologickým otcom dieťaťa
mu povedala manželka aj pán K. L., ktorý uviedol, že navrhovateľ o tom vie. Je pravdou, že po rozvode
manželstva na maloletú F. výživné platil navrhovateľ a J. si to musel riešiť sám, pretože v čase rozvodu
už bol dospelý. Maloletá veľmi ťažko znášala odchod J. zo spoločnej domácnosti. Rovnako manželka

bola v depresiách, plakávala, nevedela prečo to urobil. Adrián to urobil v čase, keď manželka mala ťažké
zdravotné problémy.

10. Maloleté dieťa F. B. vo svojej výpovedi upresnila, že za biologického otca považuje K. L., povedala
jej to maminka a trávili spolu i voľný čas. V byte bývali ona, matka a J.. Peťo chodil za nimi keď mal čas,

pretože pracoval v C.. Následne sa presťahovali do domu, ktorý kúpil K. L., ale nikdy s nimi nebýval.
V domu býva teraz ona, matka a jej terajší manžel N.. J. má svoju izbu. Ak boli oslavy, boli tam oni traja
chodil Peťo, ako aj N.. Vedela o tom, že maminka je vydatá, ale neriešila to. Povedala jej, že podala
návrh na rozvod, čo ju však nezaujímalo. Maminka pracovala v Cargu v kancelárii s vlakmi. Mozgovú
príhody mala po odchode J., pretože ju to veľmi zničilo. Bolo to v roku 2022. Podľa jej názoru J. odišiel za

svojou manželkou, pretože už pol roka predtým býval s ňou. Prišiel domov, zbalil si veci, začal hulákať,
bol agresívny a hovoril, že tam už nezostane a nevráti sa. Adrián študoval na vysokej škole a keď
mal 21 rokov zoznámil sa so ženou, ktorá mala dve deti a 34 rokov. Matka mala o neho strach, avšak
nebránila mu v tom. J. bol pre ňu vzorom. Nikoho z rodiny jeho manželky nepozná, nevie kde býva. Je
pravdou, že ich vo februári J. prišiel pozvať na svadbu. Maminka dostala správu od sestry J. manželky,

z ktorej usúdila, že asi tam nie sú vítaní. S K. sa stretáva vozí ju do školy, chodia spolu do reštaurácii,
bol prítomný keď končila základnú školu. Nikdy nemala problém s tým, že v rodnom liste nie je uvedený
ako otec. Neprejavil pred ňou záujem o zápis do rodného listu. Keď sa maminka a N. zobrali povedali
jej, že by si ju N. chcel osvojiť, pretože spolu žijú s čím ona nemala žiadny problém. S navrhovateľom
sa nikdy nestretla. Je v kontakte s rodinou N. aj s rodinou Peťa. Do roku 2018 navštevovala starú matku

zo strany maminky, chodila k nej niekedy i zo školy. Na Vianoce v roku 2018 hodila po nej lyžičku. Ak
by sa však stretli v meste alebo v obchode, tak by sa pozdravili. Babku ju už nekontaktovala a od tohto
obdobia ju nenavštívila. Chodili spolu na návštevu i do Rakúska k tete a ujovi do roku 2018. Asi pred
2 rokmi napísala sestra maminke, že by sa mohli stretnúť pred Veľkou nocou, ale k stretnutiu neprišlo.
Nepamätala si, že by navrhovateľ niekedy kontaktoval J.. Podľa nej i J. považoval za otca K. a potom N.,

keď ho volal tati. Nepamätala si, že by niekedy telefonoval pán B. alebo by s ním mama bola v nejakom
kontakte.

11. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, v záverečnej reči uviedol, že po vykonanom dokazovaní bolo
preukázané, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletej, avšak rozhodnutie ponechal na súd.

8. Podľa § 108 ods. 3 CMP, účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého
otcovstvo má byť zapreté.

9. Podľa § 85 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého

dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

10. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel
o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke,
zaprieť na súde, že je jeho otcom .

11. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine , ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od
uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,
možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.12 Podľa § 88 ods.1 Zákona o rodine , manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak
sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo

manžel nemá.

13. Podľa § 88 ods.2 Zákona o rodine ,aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť,
že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa
použijú primerane.

14. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. V prejednávanej
veci sa nejedná o bežné zapretie otcovstva navrhovateľom – manželom matky, ktorý bol zapísaný do
rodného listu dieťaťa ako otec podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine. Dôkazom týchto skutočností je to,
že navrhovateľ ako otec dieťaťa je zapísaný na rodnom liste maloletej od 10.12.2008 a do dnešného

dňa si riadne plní vyživovaciu povinnosť. V neposlednom rade od uzavretia manželstva 15.01.2000
rodinu finančne zabezpečoval do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva, t.j. do 09.06.2021.
Súd nepopiera, že navrhovateľ sa o dieťa nezaujímal, nevykonával osobnú starostlivosť tak, ako mu
to ukladá § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Je však potrebné zdôrazniť, že i konanie matky
bolo v rozpore so záujmami dieťaťa i v rozpore s dobrými mravmi, ak sa snaží preukázať, že otec

dieťaťa mal vedomosť o tom, že nie je biologickým otcom maloletej. Návrh na zapretie otcovstva
podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine mohla podať i matka, ktorá do dnešného dňa tvrdila a tvrdí, že
biologickým otcom maloletej je pán K. L.. S K. L. nadviazala mimomanželský vzťah v roku 2007, intímne
sa stýkali bez použitia ochranných prostriedkov, čiže matka musela predpokladať, že môže otehotnieť.
Je zarážajúce, ak sa snaží preukazovať, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že nie je biologickým

otcom dieťaťa s poukazom na dokumentáciu z ultrazvuku, ktorú mu ukázala v máji 2008 a sám mal
prísť na to, že nemôže byť biologickým otcom, keď sa stýkali len jedenkrát v rozhodnom období. Súd
rovnako dáva do pozornosti i skutočnosť, že maloleté dieťa bolo od začiatku vychovávané v tom, že
jeho biologickým otcom je K. L., avšak malo vedomosť o tom, že nie je zapísaný v rodnom liste. Súd
zdôrazňuje, že určenie biologického rodiča pre maloleté dieťa má i ďalšie dôležité okolnosti týkajúce

sa prípadného dedenia alebo riešenia otázky zdravotného stavu. Tvrdenie, že otcom je ten kto dieťa
vychováva, pre tieto okolnosti nie je prvoradé. V neposlednom rade hodnoverný listinný dôkaz o tom, že
navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa je až znalecký posudok, ktorý dal vypracovať
súd po čiastočne vykonanom dokazovaní za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností. Znalecký
posudok číslo 31/2025 bol doručený súdu dňa 25.06.2025. Navrhovateľovi a ostatným účastníkom na

pojednávaní dňa 01.07.2025. Vytýkanie súdu, že nenariadil znalecké dokazovanie hneď tak, ako to
bolo uvádzané v návrhu navrhovateľa, prípadne i v jeho vyjadrení zo dňa 07.05.2025 súd považuje za
irelevantné, pretože i navrhovateľ mohol predložiť overený znalecký posudok ohľadne ním tvrdených
skutočností podľa § 209 ods. 1 CSP. Otázka, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa
bola jednoznačne preukázaná a vyplývajúca zo záverov znaleckého posudku, ktorý dal vypracovať súd

v rámci dokazovania a z jeho záverov vyplýva, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletej.
K ďalšej spornej skutočnosti ohľadne doby kedy sa navrhovateľ dozvedel, že nie je biologickým otcom
maloletej súd poznamenáva, že sa stotožnil s vyjadrením navrhovateľa, že to bolo v novembri 2024 pri
prevode bytu bývalých manželov. Uvedené skutočnosti potvrdil i vypočutý svedok syn účastníkov. Súd
nepopiera, že vzťahy medzi matkou maloletej a plnoletým synom sú momentálne narušené z dôvodov,

ktoré nemajú významný vplyv pre toto konanie, avšak bolo jednoznačne preukázané, že rodičov
maloletej mal rovnako vedomosť o tom, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletej a potvrdila to
i sestra matky. Súd sa nedomnieva, že by bolo potrebné vyhodnotiť svedecké výpovede sestry matky,
ako aj plnoletého syna za neplatné, pretože neboli poučení podľa § 196 ods. 2 CSP tak, ako to tvrdí
právna zástupkyňa matky, avšak obaja poukazovali len na rovnaké skutočnosti, ktoré v podstate uznala

a uznáva i matka, že biologickým otcom maloletej nie je navrhovateľ ale pán K. L.. Ostatné skutočnosti
týkajúce sa spolužitia K. L. v spoločnej domácnosti s matkou a deťmi sú pre toto konanie irelevantné
a v neposlednom rade dokazovaním bolo preukázané, že K. L. sa aktívne zapájal do starostlivosti o dieťa
spôsobom, ktorým mohol a bolo mu umožňované a robí tak i dodnes. Zo zákonného ustanovenia § 196
ods.2CSPaanináslednýchustanovenínevyplýva,žebysúdnemoholpoužiťsvedeckúvýpoveďsvedka

ak svedok nebol riadne poučený.Je zarážajúce, že človek, ktorý mal intímny vzťah so ženou, ktorú
miloval a ľúbil nepodnikol žiadne kroky po dobu skoro 17 rokov na to, aby bol zapísaný ako biologický
otec dieťaťa a aby niesol i prípadné následky vyplývajúce z rodičovských povinností a následne prípadne
i ostatné skutočnosti ohľadne dedenia alebo prípadnej potreby pri zdravotnej starostlivosti. I toto konaniesúd vyhodnotil ako nemorálne. Je zarážajúce, že dospelí ľudia, matka a biologický otec dieťaťa po
dlhú dobu 17 rokov nevykonali žiadne kroky k usporiadaniu skutočných vzťahov so vzťahom právnym.
V neposlednom rade toto ich konanie a správanie nie je možné jednoznačne hodnotiť ako správanie

v záujme maloletého dieťaťa. Samotné dieťa vo svojej výpovedi potvrdilo, že má vedomosť o tom, že
jeho biologickým otcom je pán K. L., s ktorým je v kontakte až do dnešného dňa, trávili a trávia spolu
čas, zúčastňoval sa na rodinných oslavách, navštevovali spolu rodinných príslušníkov sestru matky, ako
aj starú matku zo strany matky do roku 2018. Dieťa pozná i rodinných príslušníkov zo strany pána K. L.
i terajšieho manžela matky. Je ťažké sa stotožniť s vyjadrením dieťaťa, že mu nevadilo, že biologický

otec nie je zapísaný do rodného listu, že nemalo výhrady voči tomu, že by si ho osvojil terajší manžel
matky, z čoho vyplýva, že dieťa nebolo vedené k základným hodnotám rodiny.
K námietkam právnej zástupkyne navrhovateľa, že dieťa nebolo poučené a vypočuté ako svedok podľa
§ 196 ods. 2 CSP a že mu nemohli dávať otázky súd udáva, že maloleté dieťa nemá úplnú spôsobilosť
na právne úkony tak, ako to má na mysli § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Maloletá má spôsobilosť na
právne úkony len podľa § 9 Občianskeho zákonníka a bola vypočutá v zmysle § 38 ods. 1,2 CMP. Čo sa

týka vyhotovenia nahrávky súd poukazuje na § 175 ods. 1 CSP a § 98 ods. 1 CSP. Zvuková nahrávka
bola vyhotovená len pre účely súdu a nevydanie nahrávky o výsluchu dieťaťa je i v súlade s Uznesením
Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 28.05.2020 s poukazom na najlepší záujem
dieťaťa, ako základné kritérium pri všetkých úkonoch súdu, ktoré sa týkajú detí za zohľadnenia čl. 5
písm. g) Základných zásad Zákona o rodine sledujúc uvedenú zásadu implementovanú do Základných

princípov mimo sporového konania (čl. 4 CMP) tak, aby nedošlo k neprípustnému vystaveniu maloletej
konfliktu lojality.
Navrhovateľ v novembri 2024 zistil, že nie je biologickým otcom dieťaťa, čo mu oznámil syn J. v čase
keď sa predával spoločný byt navrhovateľa a matky maloletého dieťaťa. V tomto čase sa už obnovili
vzťahy medzi navrhovateľom a J.. Navrhovateľ pracoval a pracuje v Nemecku od roku 2003. Od tohto

obdobia chodil domov 3-4 krát do roka a od roku 2010 vôbec domov nechodí. Navrhovateľ uzavrel
manželstvo s matkou dieťaťa 15.01.2000, ktoré bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky č.k. 8P/15/2021-133 zo dňa 04.06.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.06.2021. Maloleté
dieťa F. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva bola zverená do osobnej starostlivosti
matke s tým, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej vo výške 300 eur mesačne, vždy do

15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Návrh
na rozvod manželstva podala navrhovateľka dňa 22.03.2021 cestou svojej právnej zástupkyne s tým,
že navrhovateľka spočiatku súhlasila, aby manžel zostal pracovať v zahraničí, pretože v tom čase to
bolo pre rodinu finančne priaznivé a manžel vedel zarobiť slušné peniaze. Odstupom času to však bolo
na úkor rodiny a citových vzťahov. Otec s maloletou v kontakte nie je, naposledy ju videl keď mala 2

roky. Manžel na základe dohody posiela 800 eur, z čoho uhrádza spoločnú hypotéku vo výške 360 eur
mesačne. Od mája 2020 bola navrhovateľka práceneschopná, pretože mala mozgovú príhodu.
Navrhovateľ sa vyjadril k návrhu písomne cestou svojho právneho zástupcu, kde uviedol, že ich
manželstvo je od roku 2010 formálnym zväzkom, pretože spoločne nevychovávajú maloleté dieťa, roky
sa intímne nestýkajú a súhlasil s tým, aby bolo ich manželstvo rozvedené a maloleté dieťa zverené

do starostlivosti matky. Nemal výhrady voči výživnému vo výške 300 eur. od rozvodu manželstva
navrhovateľ si riadne plnil vyživovaciu povinnosť až doteraz s tým, že výživné je momentálne zasielané
a uložené v úschove právnej zástupkyne navrhovateľa. Okrem výživného navrhovateľ preukázal, že
posielal finančné prostriedky týkajúce sa i splátky hypotéky. Bolo to až do roku 2024, kým sa byt
neodpredal.

Ak by navrhovateľ mal vedomosť o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa je málo pravdepodobné,
že by si dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z § 28 ods. 1 písm. a) Zákona
o rodine a následne v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. K tvrdeniam matky
maloletého dieťaťa, že musel o tom vedieť i na základe predloženej fotografie z ultrazvuku a z vyšetrenia
u gynekológa v Nemecku súd poznamenáva, že navrhovateľ nie je odborníkom a v podstate ani

jeden nepoprel, že sa intímne stýkali aj keď len raz v rozhodnom období pre splodenie maloletého
dieťaťa. Je málo pravdepodobné, že daňové úľavy by boli pre navrhovateľa výhodnejšie, ako je zistenie
a preukázanie, že nie je biologickým otcom maloletej. Ak sa aj navrhovateľ nechcel rozvádzať , bolo
možné usporiadať v súlade so zákonom vzťahy maloletej ku skutočnému biologickému otcovi. Súdu
sa skôr javí, že skutočne uvedený stav matke vyhovoval, keď navrhovateľ ju finančne podporoval.

Uvedené skutočnosti vyplývajú i z listinných dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ k svojim vyjadreniam,
ako aj z pripojeného spisu ohľadne rozvodu manželstva, kde bolo preukázané, že manžel zasielal
manželke sumy od 1000 do 1250 eur, ktoré podľa názoru súdu nemohli predstavovať len rodinné
prídavky na deti. Rovnako nie je možné sa stotožniť s tým, že by tento stav navrhovateľovi vyhovoval,ak by o ňom vedel, preto že mal daňové úľavy. Výška daňových úľav nemohla byť dôvodom pre
zotrvanie v tomto vzťahu a finančné zabezpečovanie rodiny až do 09.06.2021 a následné plnenie
si vyživovacej povinnosti voči maloletej do dnešného dňa. S poukazom i na aktuálny právny stav po

náleze Ústavného súdu SR týkajúci sa zapieracieho práva manžela matky nie je vysvetľovaný právnou
praxou jednoznačne. Súd sa však domnieva, že z hľadiska vyváženia všetkých dotknutých záujmov
pri usporiadaní právnych vzťahov súvisiacich s právnym otcovstvom je potrebné zobrať do úvahy
moment začatia plynutia zapieracej lehoty, ktorý musí zohľadňovať okamih v ktorom sa právny otec
dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. Súd sa priklonil k záveru, že lehota na

zapretie otcovstva navrhovateľovi začala plynúť v novembri 2024, kedy sa dozvedel o skutočnostiach
spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa a jednoznačne to potvrdil znalecký posudok dňa 01.07.2025. Ak
by tomu tak nebolo, nastala by situácia, kedy by sa právny otec nemohol brániť proti neprimeranému
zásahu do svojich práv. Súd poukazuje na nález ústavného súdu III. ÚS 632/2015, z ktorého vyplýva,
že reflektujúc na nové zákonné znenie ustanovenia § 86 ods. 1 Zák. o rodine nadobúdajúce účinnosť
od 01.01.2016 hodnotí ústavný súd časový odstup troch rokov od obstarania DNA analýzy do dňa

podaniažalobyakokorešpondujúcizámeromzákonodarcuatedavzásadeakceptovateľný.Ktvrdeniam
právnej zástupkyne matky poukazujúcim na prechodné ustanovenia § 119b Zák. o rodine súd udáva,
že prvý a druhý odsek tohto ustanovenia sú venované vyplneniu legislatívneho vákua, ktoré nastalo
dňa 07.03.2012 uverejnením nálezu Ústavného súdu č. 290/2011 Z.z. Lehota na zapretie určená
na tri roky od účinnosti zákona platí pre zapretie otcovstva pri kumulatívnom splnení nasledujúcich

podmienok. Dieťa, ku ktorému má byť zapreté otcovstvo, sa narodila po 07.09.2008. O skutočnostiach
dôvodne spochybňujúcich otcovstvo manžela matky sa manžel dozvedel do 31.12.2015. Do 01.01.
sa nezačalo konanie o zapretie otcovstva. Ak sa manžel dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich
jeho otcovstvo po 01.01.2016, postupuje sa výlučne podľa ustanovení tohto zákona. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ v predmetnom konaní preukázal, že o dôvodoch spochybňujúcich

jeho otcovstvo sa dozvedel v novembri 2024. Pochybnosti boli potvrdené znaleckým posudkom č.
31/2025 a navrhovateľ návrh na zapretie otcovstva podal v čas v zmysle vyššie uvedeného zákonného
ustanovenia § 86 ods. 1 Zákona o rodine. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tvrdením, ktoré
uvádzala v zmysle prechodného ustanovenia § 119b Zákona o rodine právna zástupkyňa matky.
Úmyslom zákonodarcu bolo vyriešiť situáciu vákua a následne situáciu po prijatí novely zákonného

ustanovenia. Bolo by v rozpore, ak by súd návrhu navrhovateľa nevyhovel a vzniknutú preukázanú
situáciu raz a navždy nevyriešil. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že matka v podstate nerozporovala
a nerozporuje biologické otcovstvo pána K. L. k maloletému dieťaťu, avšak žiadne kroky nepodnikla
k tomu, aby došlo k zosúladeniu stavu skutočného so stavom právnym. Naopak , vyhovovala jej situácia ,
ktorá medzi bývalými manželmi bola s tým že momentálne má len obavu ohľadne ďalších krokov

navrhovateľa týkajúcich sa jeho finančných nárokov. Uvedené skutočnosti však nemajú žiadny dopad
a význam pre toto konanie.

14.1 Súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa.
Bolo by povinnosťou súdu, keďže sa jedná o maloleté dieťa, začať konanie o ustanovenie kolízneho

opatrovníka pre maloleté dieťa a následne na podanie návrhu na prípustnosť zapretie otcovstva
podľa § 96 ods. 1,2 Zákona o rodine a návrh na zapretie otcovstva. Výsledkom týchto troch konaní
by bol rovnaký výrok, ako je uvedený vo výroku I. tohto rozsudku. Nastala by rovnaká situácia
týkajúca sa finančných nárokov navrhovateľa. I z týchto dôvodov po vykonanom dokazovaní súd
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Dokazovanie sa týkalo hlavne preukázania toho, že

navrhovateľ nie je biologickým otcom dieťaťa tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku a následne súd
považoval za preukázané, že navrhovateľ v zákonnej lehote uplatnil svoje právo na zapretie otcovstva,
keďže sa o pochybnostiach otcovstva dozvedel v novembri 2024 a návrh bol doručený súdu dňa
27.12.2024. K ostatným skutočnostiam zisteným v priebehu konania, na ktoré poukazovali účastníci
ohľadne spoločného bývania matky detí a K. L., následne jej terajšieho manžela, ako aj vlastníctva

nehnuteľností K. L. súd poznamenáva, že ich považuje za irelevantné, pretože nemali výrazný vplyv
pre rozhodnutie vo veci samej. Súd sa nemohol stotožniť s vyjadreniami pána K. L., ako aj terajšieho
manžela matky pána N. A., že im matka dieťaťa povedala, že navrhovateľ vie o tom, že nie je otcom
maloletej. Nevyplývalo to z jeho konaní počas manželstva až do rozvodu a ani z jeho postoja ohľadne
plnenia si vyživovacej povinnosti až do dnešného dňa. Uvedené konania na strane navrhovateľa súd

vyhodnotil ako také, ktoré nasvedčovali tomu, že nemá vedomosť o tom, že nie je biologickým otcom
dieťaťa a preto do obdobia kým sa o tom nedozvedel od spoločného syna, nemohol mať o tom
žiadne pochybnosti, pretože vyjadrenia matky ohľadne záznamu z ultrazvuku súd považoval za málo
hodnoverné, nepresvedčivé, keďže v rozhodnom období pre splodenie maloletého dieťaťa sa intímnestýkala, aj keď len jedenkrát i s navrhovateľom, ako aj s biologickým otcom K. L.. 17 rokov nepodnikla
žiadne kroky na zosúladenie skutočnej situácie so stavom právnym a i napriek tomu mala výhrady voči
návrhu navrhovateľa a žiadala ho zamietnuť. Súd opätovne dáva do pozornosti dôležitosť zosúladenia

skutočného stavu so stavom právnym. Neuvedenie pravdy o jednom biologickom rodičovi dieťaťa môže
mať z medicínskeho hľadiska fatálne následky. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby nad legitimitou
dieťaťa prevážil iný – oveľa dôležitejší záujem dieťaťa, a to jeho záujem na ochrane života a zdravia.
V neposlednom rade sú to i nároky dieťaťa súvisiace s dedením.

15.Podľa§53CMPvkonanívoveciachurčeniarodičovstvaavkonaniachvoveciachnotárskychúschov
môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

16.Podľa § 105 písm. c) CMP konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o zapretie otcovstva.

17.Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd
len na návrh.

18.Právna zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila trovy konania vo výške 4000 eur s DPH. Vzhľadom na
uplatnený návrh, súd priznal procesne úspešnému účastníkovi, t.j. navrhovateľovi trovy konania podľa

§ 53 CMP s poukazom i na predmet konania a to zapretie otcovstva. Súd priznal navrhovateľovi trovy
konania vo výške 1377 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 50 eur, z trov
znaleckého dokazovania vo výške 247,30 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1079,70 eur. Súd
priznal právnej zástupkyni navrhovateľa trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení noviel podľa § 11ods.

1 písm. a, § 13a, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3, kde jeden úkon právnej pomoci v roku 2024 je á 105,62
eur (prevzatie veci, podanie návrhu,) 2x režijný paušál á 13,73 eur a 20% DPH, čo spolu predstavuje
sumu 286,44 eur. V roku 2025 hodnota úkonu á 114,15 eur (účasť na pojednávaniach dňa 30.01.2025,
15.04.2025, 26.05.2025, 01.07.2025 a 28.07.2025,) 5 x režijný paušál á 14,84 eur a 23 % DPH, čo
spolu predstavuje sumu 793,28 eur.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní

možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.