Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123010141
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123010141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.

Ingrid Kišacovej PhD. a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci proti obžalovaným A. B. C. a A. B.
D.E.,preprečinkrivéhoobvineniapodľa§345odsek1Trestnéhozákonaainé,oodvolaníobžalovaných
a prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra, proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12.03.2025, sp.
zn. 2T/3/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 02.12.2025, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, d/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovaných

1/ A. B. C., narodeného XX.XX.XXXX v F.,
trvale bytom G., H. I. XXX/X,

2/ A. B. D. E., narodeného XX.XX.XXXX v F.,

trvale bytom F., J. K. XXXX/XX,

podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre zo dňa 01.02.2023 pod č. 3 Kv 9/21/4400 – 36
pre skutky, ktorých sa mali obžalovaní dopustiť tak, že:

bezprostredne po neúspešnom vykonaní plánovanej policajnej akcie s krycím názvom "BUKOVČAN2"
zameranej na zadržanie D. L., podozrivého zo spáchania trestného činu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171
eventuálne § 172 Trestného zákona, v rámci ktorej boli použité služobné zbrane na unikajúce motorové
vozidlo vedené D. L., ktorý ušiel a došlo k zraneniu obvineného A. B. C.,

obžalovaný A. B. C.

v bode 1/
v čase o 03:00 hod. dňa 30.07.2020 v budove Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach na
adrese M. C. XX, F., v rámci trestného konania, vedeného vo veci zločinu útoku na verejného činiteľa
podľa § 323 odsek 1 písmeno b), odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na §
138 písmeno a) Trestného zákona, na 1. oddelení vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach pod číslom vyšetrovacieho spisu ORP-440/1-VYS-LV-2020,
vypovedal pred vyšetrovateľom Policajného zboru v procesnom postavení svedka - poškodeného, poriadnom a zákonnom poučení o následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede v zmysle príslušných
ustanovení Trestného poriadku a vyhlásení, že poučeniam porozumel, vo svojej výpovedi lživo obvinil z
trestného činu D. L., v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie vo vyššie označenom trestnom konaní tým,

že nepravdivo uviedol: „Ako som pristupoval k vozidlu, ktoré bolo stále v pohybe, išlo pomaly, v tom vodič
tohto vozidla D. L. nasmeroval ľavú časť vozidla na mňa, pričom som musel odskočiť, aby ma nezrazil.
Následne som pristúpil k dverám vodiča, ktoré boli však zamknuté a pomocou mojej služobnej zbrane
som rozbil sklenenú výplň na dverách vodiča a keďže auto bolo v pohybe a smerovalo už na môjho
kolegu, ktorý prichádzal z ľavej strany k vozidlu, vtedy sa mi pravá ruka zachytila do rozbitej sklenenej

výplne auta, pričom som si rozrezal prsty na pravej ruke a následne som skúsil ešte raz, ale už silnejšie
otvoriť dvere vodiča zvonka, ktoré sa mi podarilo otvoriť. V tom momente ako vozidlo smerovalo na
môjho kolegu D. E. som začul niekoľko výstrelov, neviem však určiť, kto strieľal, vtedy uvedené auto
zastalo...“, pričom v závere ešte zopakoval, že: „...niekoľkokrát bola použitá výzva - Polícia, stojte - aj
napriek tomu D. L. svoje motorové vozidlo nasmeroval na moju osobu, pričom som musel odskočiť, aby
ma nezrazil, tak isto nasmeroval vozidlo na môjho kolegu D. E....“, pričom tieto tvrdenia obžalovaného

boli v rozpore so skutočnosťou a vykonaným dokazovaním v označenom trestnom stíhaní vyvrátené,
kde v dôsledku uvedeného konania obžalovaného bol práve D. L. dôvodne podozrivý zo spáchania
zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno b), odsek 2 písmeno a), písmeno c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona vo vyššie označenej trestnej
veci, pričom toto trestné stíhanie bolo uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru sp. zn. ORP-440/1-

VYS-LV-2020 zo dňa 23.10.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2020, podľa § 215 odsek 1
písmeno a), odsek 4 Trestné poriadku zastavené, nakoľko bolo nepochybne preukázané, že skutok, pre
ktorý sa viedlo trestné stíhanie sa nestal, nakoľko bolo preukázané, že "hliadkou Obvodného oddelenia
PolicajnéhozboruŠahybolozastavovanépodľaosobitnéhopredpisuvozidloznačkyVolkswagenPassat
s evidenčným číslom F., ktorého vodič D. L. na znamenie uniformovaného policajta s vozidlom riadne

zastal, s vozidlom nenamieril na žiadneho zakročujúceho policajta v civilnom odeve a po tom ako jeho
vozidlo stálo, k vozidlu pribehol B. C., rozbil okno na vodičovej strane a otvoril dvere vozidla, vtedy
vodič uvedeného vozidla začal cúvať rovným smerom s otvorenými dverami, kedy došlo k poraneniu
B. C. na pravej ruke",

v bode 2/
v čase o 12:15 hod. dňa 30.07.2020 v budove Ministerstva vnútra SR na adrese N. X A., v rámci
trestného konania vedeného vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona,
zameraného na vyšetrovanie okolností, primeranosti donucovacích prostriedkov a legitimity použitia
služobnýchzbranízasahujúcimipolicajtmipripokuseozadržaniepodozrivéhoD.L.,ktorýmalsvozidlom

zaútočiť na príslušníkov Policajného zboru a následne unikať z miesta jeho zastavenia hliadkou polície,
následkom čoho mu bolo ublížené na zdraví, na oddelení vyšetrovania odboru inšpekčnej služby
Západ, útvaru inšpekcie Úradu inšpekčnej služby pod číslom vyšetrovacieho spisu K./O. vypovedal pred
vyšetrovateľom Úradu inšpekčnej služby v procesnom postavení svedka, kde po riadnom a zákonnom
poučení o následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede v zmysle príslušných ustanovení Trestného

poriadku a vyhlásení, že poučeniam porozumel, vo svojej výpovedi nepravdivo uviedol, že: „Ja som
bežal smerom k dverám vodiča, pričom L. vozidlo bolo stále v pohybe vpred, pričom ho vodič následne
nasmeroval na mňa a musel som odskočiť doprava a prišiel som k dverám vodiča, ktoré som skúsil
otvoriť, ale boli zamknuté alebo sa nedali otvoriť.“, ako aj to, že: „Keď boli dvere otvorené, vozidlo bolo
stále v pohybe a D. L. nasmeroval vozidlo do pravej strany, kde stál môj kolega D. E., pričom som

videl, ako musel aj on odskočiť, aby ho vozidlo nezranilo.“, pričom táto jeho výpoveď bola konajúcim
policajným orgánom vyhodnotená ako dôveryhodná a vzatá v úvahu pri posudzovaní porušenia
dôležitej povinnosti zasahujúcich policajtov voči D. L. v súvislosti so zákonnosťou a oprávnenosťou
použitia služobných zbraní policajtov, avšak tieto tvrdenia obvineného boli v rozpore so skutočnosťou a
vykonaným dokazovaním vyvrátené, pričom toto trestné stíhanie bolo uznesením vyšetrovateľa Úradu

inšpekčnej služby sp. zn. K./O. zo dňa 03.12.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2020,
podľa § 215 odsek 1 písmeno b), odsek 4 Trestné poriadku zastavené, pretože skutok nie je trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci,
a
obžalovaný A. B. D. E.

v bode 3/
v čase o 04:00 hod. dňa 30.07.2020 v budove Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach
na adrese Ľ. Štúra 51, Levice, v rámci trestného konania vedeného vo veci zločinu útoku na verejnéhočiniteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno b), odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno a) Trestného zákona, na 1. oddelení vyšetrovania odboru kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach pod číslom vyšetrovacieho spisu ORP-440/1-

VYS-LV-2020, vypovedal pred vyšetrovateľom Policajného zboru v procesnom postavení svedka -
poškodeného, po riadnom a zákonnom poučení o následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede v
zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a vyhlásení, že poučeniam porozumel, vo svojej
výpovedi lživo obvinil z trestného činu D. L., v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie vo vyššie označenom
trestnom konaní tým, že nepravdivo uviedol: „...Následne na to vodič vozidla, ktorého som opoznal ako

D. L., nasmeroval volantom svoje vozidlo na službukonajúceho príslušníka OKP LV B. C., ktorý odskočil
od uvedeného vozidla a následne som si všimol, že sa snažil otvárať dvere, pričom sa mu to nepodarilo,
došlo k rozbitiu vodičovho okna, na čo D. L. reagoval tak, že vozidlo nasmeroval na mňa, následne som
sa uhol smerom vľavo a nakoľko vec nezniesla odklad, použil som služobnú zbraň, z ktorej som vystrelil
6x.“, a v závere svojej spontánnej výpovede ešte uviedol, že: „Počas zákroku som neutrpel žiadne
zranenia, preto si útok na mňa nevyžadoval lekárske ošetrenie“, pričom tieto tvrdenia obžalovaného

boli v rozpore so skutočnosťou a vykonaným dokazovaním v označenom trestnom stíhaní vyvrátené,
kde v dôsledku uvedeného konania obžalovaného bol práve D. L. dôvodne podozrivý zo spáchania
zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno b), odsek 2 písmeno a), písmeno c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona vo vyššie označenej trestnej
veci, pričom toto trestné stíhanie bolo uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru sp. zn. ORP-440/1-

VYS-LV-2020 zo dňa 23.10.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2020, podľa § 215 odsek 1
písmeno a), odsek 4 Trestné poriadku zastavené, nakoľko bolo nepochybne preukázané, že skutok, pre
ktorý sa viedlo trestné stíhanie sa nestal, nakoľko bolo preukázané, že "hliadkou Obvodného oddelenia
PolicajnéhozboruŠahybolozastavovanépodľaosobitnéhopredpisuvozidloznačkyVolkswagenPassat
s evidenčným číslom F., ktorého vodič D. L. na znamenie uniformovaného policajta s vozidlom riadne

zastal, s vozidlom nenamieril na žiadneho zakročujúceho policajta v civilnom odeve a po tom ako jeho
vozidlo stálo, k vozidlu pribehol B. C., rozbil okno na vodičovej strane a otvoril dvere vozidla, vtedy
vodič uvedeného vozidla začal cúvať rovným smerom s otvorenými dverami, kedy došlo k poraneniu
B. C. na pravej ruke",

právne kvalifikované
v bode 1/ ako prečin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona,
v bode 2/ ako prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona,
v bode 3/ ako prečin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré boli obžalovaní stíhaní.

II.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal vinnými :
- v bode 1/obžalovaného A. B. C. zo spáchania prečinu krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného
zákona, v bode 2/ prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona,
- v bode 3/ obžalovaného A. B. D. E. zo spáchania prečinu krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1

Trestného zákona,
na horeuvedenom skutkovom základe.

Za súd I. stupňa uložil :
- obžalovanému A. B. C.:

podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, postupom podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona a podľa § 56 odsek 2 Trestného
zákona úhrnný peňažný trest vo výške 2 000 (dvetisíc) eur.Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona rozhodol, že zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
(tento výrok je citovaný nadbytočne, pretože sa jedná o priamu dikciu zákona)

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

- obžalovanému A. B. D. E.:

podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2
Trestného zákona a podľa § 56 odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 1 000 (jedentisíc) eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona rozhodol, že zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, napadli odvolaniami obaja obžalovaní, proti všetkým
výrokom a zároveň napádali aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo. V zákonnej lehote uvedený

rozsudok napadol prokurátor a to čo do výrokov o trestoch uložených obom obžalovaným a v ich
neprospech.

Obžalovaný A. B. C. (ďalej len obžalovaný v I. rade)v písomnom zdôvodnení odvolania, prostredníctvom
obhajcu, poukazoval na prácu policajta aj v rámci policajnej zásahovej akcie proti potencionálne

nebezpečným páchateľom, na nepretržité pracovné nasadenie obžalovaného. Namietal absenciu
údajov o dni a hodine vykonania obhliadky miesta činu. Vyšetrovateľ B. mal byť vylúčený z tejto trestnej
veci. Trestné stíhanie vo veci zločinu útoku na verejného činiteľa bolo zastavené, že sa skutok nestal,
pričom v skutku sa uvádza, že pri vykonávaní služobného zákroku došlo pri otváraní vodičových dverí
u neho k zraneniu. Namietal odôvodnenie tohto uznesenia, pričom jeho výsluch ako svedka o 03:00 hod.

nebol v súlade s § 55 ods. 2 Tr. por. Vo vzťahu k bodu 2 namietal, že z dokazovania ani z napadnutého
rozsudku nevyplýva v čom sa malo jednať o ,,okolnosť podstatnú pre rozhodnutie“, pričom výpoveď
obžalovanéhouvedenávskutkutakoutonieje.Materiálnesapovažovalzapodozrivého,keďsazúčastnil
zadržiavaceho úkonu a použil aj strelnú zbraň, tak jeho výpoveď nemožno vyhodnotiť ako spáchanie
prečinu krivej výpovede a krivej prísahy v zmysle zásady zákazu donucovania k seba obviňovaniu, keď

nemožno stotožňovať svedka s páchateľom. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť ho spod
obžaloby.

Namietal zákonnosť zabezpečenia kamerového záznamu postupom podľa § 3 Tr. por., keď malo byť
postupované podľa § 89 Tr. por. spolu s poučením o následkoch nevyhovenia výzve, zápisnicou o vydaní

a zaistení veci na účely trestného konania.

Obžalovaný A. B. D. E. v jeho písomnom zdôvodnení, prostredníctvom obhajcu, poukazoval na popis
skutkového deja, z ktorého vyplýva, že k útoku na verejného činiteľa zo strany L. aj došlo, pretože
neuposlúchol výzvy a začal cúvať a otvorenými dverami na aute, ktorými poranil C.. K jeho poraneniu

nedošlo pri rozbíjaní skla. Tieto fakty boli prehliadnuté až bagatelizované súdom I. stupňa, pričom
vyplývajú aj z uznesenia o zastavení trestného stíhania a tam uvedeného popisu skutku. Súd I. stupňa
sa zameral výlučne na druhú časť konania L. (po zastavení vozidla a úniku), pričom útok na verejného
činiteľa bol vyvodzovaný z iných skutkových okolností – prvej časti konania L.. Nie je pravdou, že
poranenie ruky C. malo byť účelovou obrannou konštrukciou obhajoby, pretože na jej základe sa začalo

konať. Zastával názor, že ak bolo preukázané zranenie C. ako zasahujúceho príslušníka PZ, nemalo
dôjsť k zastaveniu trestného stíhania pre útok na verejného činiteľa. V predmetnej veci je potrebné
si vytvoriť vlastný právny názor i napriek uzneseniu o zastavení trestného stíhania. Nevypovedal
o vymyslenom skutku a jeho výpoveď nebola spôsobilá ohroziť spravodlivý a zákonný trestný proces
vo veci útoku na verejného činiteľa. Namietal naplnenie subjektívnej stránky ako aj záver súdu I.

stupňa o motivácii. Namietal ,,arbitrárne a svojvoľné“ hodnotenie svedeckých výpovedí. Ak sa pri popise
policajnej akcie dopustil určitých nepresností nebolo to v dôsledku úmyslu privodiť trestné stíhanie L.,
čo odôvodňoval aj tým, že sa jednalo o výsledok nedokonalej pamäťovej stopy ovplyvnenej stresom,
rýchlym sledom udalostí v rámci policajnej akcie, únavou a časom výsluchu o 04:00 hod. V ďalšejčasti odvolania poukázal na absenciu zbavenia mlčanlivosti, keď bol ako policajt vypočutý v procesnom
postavení svedka – poškodeného ku skutočnostiam policajnej akcie s krycím názvom Bukovčan 2.
Pokiaľ súd I. stupňa poukazoval na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS175/2020 tak, toto nie

je aplikovateľné na prejednávanú vec. Nedošlo k jeho oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti a preto
takýto výsluch bol vykonaný nezákonne a je procesne nepoužiteľný a ani nemohol byť spôsobilý privodiť
trestné stíhanie L. a nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu krivého obvinenia. Navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), d), e) Tr. por. a vec podľa § 322 ods. 1 Tr.
por. vrátiť súdu I. stupňa.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len prokurátor) poukazoval na odôvodnenie napadnutého
rozsudku čo do výrokov o trestoch s tým, že sa s nimi nestotožňuje, pretože súd I. stupňa nevyhodnotil
jednotlivé okolnosti prípadu objektívne a správne. Obžalovaní popierali spáchanie žalovaných skutkov,
boli u nich správne zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Uložené peňažné tresty považoval za
príliš mierne, nespĺňajúce požiadavky všeobecnej a individuálnej prevencie a dostatočného výchovného

efektu. Obžalovaní konali minimálne v nepriamom úmysle a mali sa lživého obvinenia dopustiť ako
dlhoroční a skúsení policajti, hoc aj na úkor kriminálne závadovej osoby. Okrem toho súd I. stupňa
nevyhodnotil vymožiteľnosť peňažných trestov, nevykonal dokazovanie v súvislosti so skúmaním ich
majetkových a zárobkových pomerov. Poukazoval aj na ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), e) Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obom

obžalovaným uložiť podmienečné tresty odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovej trestnej
sadzby s primerane dlhou skúšobnou dobou.

Vo vyjadrení k odvolaniam obžalovaných uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný
a spravodlivý, pretože súd I. stupňa sa vysporiadal s hodnotením dôkazov, kamerový záznam bol

zabezpečený v súlade s § 2 ods. 10 a § 119 ods. 3 Tr. por., pričom porušenie notifikačnej alebo inej
povinnosti podľa zákona o ochrane osobných údajov nemôže mať prednosť pred odhalením trestnej
činnosti. Analýza skutkového deja obžalovanými B. E. je skresľujúca, pretože nedošlo k ,,namiereniu
vozidla“ na policajtov. Primárne na základe ich výpovedí ako poškodených bolo vedené trestné
stíhanie pre útok na verejného činiteľa a nebyť kamerového záznamu vyústilo by to do vznesenia

obvinenia L.. Obaja si museli byť vedomí, že nimi poskytnutý opis udalostí v postavení svedkov
a poškodených nekorešponduje s realitou. Nesúhlasil ani s tým, že sa mohli dopustiť vo výpovediach
určitých nepresností. Povinnosť mlčanlivosti sa netýka tzv. verejných konaní, kde povinnosť svedčiť
má prednosť pred ustanoveniami zákona o policajnom zbore. V tomto smere poukazoval aj na súdnu
prax a to, že obžalovaný vypovedal a viazanosť povinnosťou mlčanlivosti ani raz nenamietal. Odvolania

obžalovaných navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný C. prostredníctvom obhajcu predložil odvolaciemu súdu znalecký posudok PhDr. Zuzany
Bielikovej z odboru psychológie a znalecký posudok P. Q. Q. z odboru cestnej dopravy s návrhom na
výsluch týchto znalcov v odvolacom konaní, čo zdôvodnili prostredníctvom obhajcov tak, že očakávali

iné rozhodnutie súdu I. stupňa a je potrebné dokazovanie doplniť.

Prokurátor vo vyjadrení k znaleckým posudkom, ktoré obžalovaní predložili odvolaciemu súdu navrhol
odmietnuť vykonať tieto dôkazy, pretože podstatné okolnosti pre rozhodnutie už boli zistené. Poukázal
aj na obmedzenú možnosť odvolacieho súdu vykonávať dokazovanie v odvolacom konaní, naviac

nenastala situácia, že skutkový stav bol súdom I. stupňa nie náležite zistený ani nedošlo k upieraniu
práva obžalovaného na obhajobu.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami
– obžalovanými a prokurátorom – nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného

poriadku, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorému odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a zistil, že odvolania
obžalovaných sú dôvodné a odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Na verejnom zasadnutí:
- prokurátor zotrval na písomných dôvodoch odvolania, navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b/, e/ Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. zmeniť výrok o treste napadnutého rozsudku aobom obžalovaným uložiť podmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby s primeranou dlhou skúšobnou dobou a ich odvolania navrhol v zmysle § 319 Tr. por.
zamietnuť ako nedôvodné,

- obaja obžalovaní tiež zotrvali na písomných dôvodoch odvolania, obž. E. upresnil, že obaja odišli z PZ
v dôsledku toho, že dva roky nemohli vykonávať žiadnu prácu, boli postavení mimo služby a odchodom
z PZ vyriešili aj náš nedostatok riadneho príjmu,
- obž. C. navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť
ho spod obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. a/, alternatívne písm. b/ Tr. por.,

- obž. E. navrhol v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a podľa §
322 ods. 3 Tr. por. a § 285 písm. a/, alternatívne b/ oslobodiť ho spod obžaloby, alternatívne v prípade,
že by odvolací súd nerozhodoval o odvolaní sám rozsudkom, podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu
I. stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie,
- boli oboznámené listinné dôkazy zadovážené v odvolacom konaní.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia zistil, že súd I.
stupňa v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku, vykonal dokazovanie v súlade s Trestným
poriadkom a zásadami kontradiktórnosti, ktoré boli do neho prevzaté. Súd I. stupňa však pri hodnotení
týchto dôkazov nepostupoval vždy v súlade s kritériami § 2 ods. 12 Trestného poriadku, keď nesprávne
vyhodnotil otázku zákonnosti všetkých dôkazov a ich použitia v konaní pred súdom ako dôkazu,

v dôsledku čoho dospel k nesprávnym právnym záverom, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozsudku
z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a), b), d) Tr. por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 238 ods. 2 Tr. por. po podaní obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste súd rozhoduje
samostatne všetky otázky súvisiace s ďalším konaním a je povinný, nečakajúc na ďalšie návrhy, urobiť
všetky rozhodnutia a opatrenia upravené týmto zákonom, ktoré sú potrebné na skončenie veci a na
výkon súdneho rozhodnutia.

Prokurátor v obžalobe podanej na súd považoval za dôkazy usvedčujúce oboch obžalovaných ich
výpovede, ktoré učinili v procesnom postavení :
- obž. C. -svedka- poškodeného vo veci ORP-440/1VYS-LV-2020,
- obž. Valentík – svedka vo veci K./OISZ-2020,
ktoré aj zároveň uvádza v jednotlivých bodoch obžaloby.

Takéto skutkové zistenia si osvojil aj súd I. stupňa a to aj na základe týchto výpovedí (strana 37 a nasl.).
V súvislosti s riešením otázky ich mlčanlivosti ako príslušníkov PZ a z toho vyplývajúci zákaz výsluchu,
súd I. stupňa poukázal na obsah uznesenia ÚS SR sp.zn. II.ÚS 175/2020 z 28.04.2020 (strana 40).
Pokiaľ súd I. stupňa vychádzal z tohto uznesenia, nepostupoval správne. Súd I. stupňa na jednej strane

neuznal povinnosť mlčanlivosti u obžalovaných v čase keď vypovedali ako svedkovia, na druhej strane
túto povinnosť uznal u policajtov, ktorých ako svedkov vypočúval na hlavnom pojednávaní. Argument,
že tak urobil vzhľadom na zásadu verejnosti nie je akceptovateľný.

Súd I. stupňa síce poukázal na citované uznesenie ústavného súdu, z ktorého si však nesprávne

vyselektoval len časť bez toho, aby sa zaoberal týmto uznesením ako celku. Ak by bol dôsledný, tak
z jeho obsahu by zistil, že v tomto konaní a rozhodnutí sťažovateľ namietal nemožnosť výsluchu policaj-
tov v trestnom konaní v procesnom postavení svedkov, nakoľko neboli oslobodení od povinnosti mlčan-
livosti zo strany kompetentného subjektu. Ústavný súd SR poukázal na zmysel ustanovenia § 80 ods. 1zákona o Policajnom zbore (č. 171/1993 Zz.), z ktorého vyplýva, že jeho účelom je zabrániť tomu, aby
dôverné informácie, ktoré policajti zistili pri výkone svojej činnosti, neboli prezradené nepovolanej (t.z.
inej osobe) bez náležitého dôvodu, teda aby neboli poskytnuté osobám, ktoré by ich mohli neoprávne-

ne (protiprávne) využiť, či zneužiť. To sa však netýka tzv. verejných konaní, vrátane trestného konania,
kde ustanovenia Trestného poriadku o povinnosti svedčiť a poskytnúť pravdivé informácie majú pred-
nosť pred ustanoveniami zákona o Policajnom zbore. Povinnosť mlčanlivosti zakotvená v zákone o Po-
licajnom zbore teda nebráni výsluchu policajta v procesnom postavení svedka (policajt teda v trestnom
konaní nemusí byť zbavený mlčanlivosti).

Ústavný súd SR sa vo svojom uznesení plne stotožnil s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3T-
do/37/2019, ktorý v danej veci rozhodoval v dovolacom konaní, a ktorý dospel k záveru, že je neprípus-
tné vypočuť policajta k tomu, čo vypovedala osoba v postavení svedka, nakoľko by tak došlo k neprípus-
tnému obchádzaniu zmyslu svedeckej výpovede, kedy by policajt svojou výpoveďou v podstate suplo-
val výpoveď svedka (taktiež je neprípustné vypočúvať policajta k obsahu záznamu o vysvetlení), avšak

je možné policajta vypočúvať k okolnostiam a priebehu samotného výsluchu a teda analogicky aj k okol-
nostiam priebehu vykonaného úkonu, napríklad k výkonu domovej prehliadky (napríklad, či sa vyvíjal na
obvineného nátlak, či bol obvinený riadne poučený, ako prebiehala domová prehliadka a podobne).

Okrem toho v tejto súvislosti bolo potrebné vyhodnotiť obsah jednotlivých zákonných ustanovení nielen

Trestného poriadku ale aj zákona o policajnom zbore.

V predmetnej veci sa však o takúto situáciu nejednalo, pretože obaja obžalovaní boli ako svedkovia
vypočúvaní k policajnej akcii.

Podľa § 127 ods. 1, 2 Tr. por. každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom
konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o
okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. Každý je povinný napomáhať splnenie tejto povinnosti.

Podľa § 129 ods. 2 Tr. por. svedok nesmie byť vypočúvaný ani vtedy, keby svojou výpoveďou porušil

zákonom alebo medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti okrem prípadu,
že by bol od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme má túto
povinnosť.

Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore služobnou činnosťou sa podľa odseku 1

rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných
právnych predpisov.

Podľa§9ods.3cit.zák.služobnýzákrokjezákonomustanovenáavjehomedziachvykonávanáčinnosť
policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

Podľa § 80 ods. 1, 3 cit. zák. Policajti sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa
oboznámili pri plnení úloh Policajného zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré si v záujme právnických
alebo fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou; povinnosť mlčanlivosti sa
nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti; Od povinnosti mlčanlivosti

môže oslobodiť minister alebo prezident Policajného zboru.

Niet pochýb o tom, že obaja obžalovaní – tak, ako to uvádzala obžaloba a potom aj napadnutý rozsudok
– boli účastní „ plánovanej policajnej akcie s krycím názvom Bukovčan2“. Z toho je evidentné, že
vykonávali činnosť v priamej súvislosti s plnením úloh policajta a preto sa na nich vzťahovala povinnosť

mlčanlivosti, od ktorej ich mohol oslobodiť len minister alebo prezident PZ.

Podľa§119ods.3vetaprváTr.por.zadôkazmôžeslúžiťvšetko,čomôžeprispieťnanáležitéobjasnenie
veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.

Keďže ich výsluchy boli vykonané bez takéhoto súhlasu, nie je možné ich považovať za zákonné a ani
použiteľné v konaní pred súdom ako dôkaz a to v hocijakom konaní, pretože takáto podstatná chyba nie
je napraviteľná. Nie je rozhodujúce, či sa obžalovaní domáhali rešpektovania ich povinnosti mlčanlivosti,pretože dbať o dodržanie procesných predpisov musí organ činný v trestnom konaní- teda vypočúvajúci
vyšetrovateľ prípadne prokurátor vykonávajúci dozor nad dodržiavaním zákonnosti.

V tomto smere, z rovnakých dôvodov, nie je možné akceptovať ani argumenty prokurátora o tom,
že povinnosť mlčanlivosti sa netýka tzv. verejných konaní, kde povinnosť svedčiť má prednosť pred
ustanoveniami zákona o policajnom zbore.

Odvolacie námietky voči procesnému zabezpečeniu kamerového záznamu považoval odvolací súd za

dôvodné a to tiež s poukazom na § 119 ods. 3, veta prvá Tr. por.. Súd I. stupňa považoval tento dôkaz
za taký, ktorý usvedčoval obžalovaných (napr. strana 37, 39).

Ustanovenie § 119 ods. 3, veta prvá Tr. por. stanovuje povinnosť postupovať pri získaní dôkazu podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.

Z uvedeného vyplýva, že na zabezpečenie kamerového záznamu je potrebné vychádzať nielen
z ustanovení Trestného poriadku ale aj osobitného zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov
a vyhlášky č. 158/2018 Z.z. ďalej Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.
apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely
predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu

trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady
2008/977/SVV a Nariadenie (ES) č. 45/2001 (primerane aj rozhodnutie ESĽP Antovič/Mirkovič v. Čierna
Hora).

Zo spisu vyplýva, že čo sa týka postupu podľa Trestného poriadku, tak postup, ktorý zvolil vyšetrovateľ

v zmysle § 3 ods. 1, 2 Tr. por. nie je možné považovať za správny, pretože správne mal vyšetrovateľ
postupovať podľa § 89 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti bolo potrebné zistiť okrem toho kde sa takýto
obrazový záznam nachádza (mestská polícia C.) aj to kto je prevádzkovateľom takéhoto kamerového
systému a tohto požiadať o vydanie veci. Z toho vyplýva, že mestská polícia C. len na základe súčinnosti
podľa § 3 ods. 1, 2 Tr. por. nebola oprávnená bez súhlasu prevádzkovateľa sama vyhotoviť digitálny

záznam z kamery na CD nosič a zaslať ho vyšetrovateľovi ako orgánu činnému v trestnom konaní.
Správne mal vyšetrovateľ požiadať o vydanie takéhoto obrazového záznamu jeho prevádzkovateľa
(ktorý doposiaľ zistený nebol) a pritom postupovať striktne podľa ust. 89 Tr. por. Pokiaľ získanie
obrazového záznamu z kamery z miesta, kde malo dôjsť k policajnej akcii trpí uvedenou procesnou
vadou nie je použiteľné v konaní pred súdom ako dôkaz.

Vychádzajúc zo zhora uvedených právnych úvah odvolací súd zistil, že hlavné dôkazy, ktorých
prokurátor vyvodzoval vinu oboch obžalovaných – ich výpovede ako svedkov a obrazový záznam
z kamery – nie je možné považovať za dôkazy použiteľné pred súdom, čím došlo k situácii kedy
prokurátor neuniesol dôkazné bremeno. Rovnaký záver platí aj ohľadne ďalších dôkazov, ktoré z takto

nezákonne vykonaných dôkazov vychádzali – týka sa to aj znaleckého posudku znalca Ing. Červinku
k posúdeniu pohybu vozidla. Tento záver je možné vyvodiť z toho, že ani všetky ostatné nepriame
svedecké, listinné a znalecké dôkazy nepostačujú na jednoznačný záver o vine obžalovaných. Odvolací
súd vyhodnotiac uvedené právne úvahy zistil, že došlo k situácii tzv. dôkaznej núdze, kedy prokurátor
nepredložil súdu dostatok zákonne získaných a jednoznačných dôkazov, na základe ktorých by bolo

možné konštatovať záver o vine obžalovaných. Právny následok takéhoto stavu je postup podľa § 285
písm. a) Tr. por. o oslobodení obžalovaných spod obžaloby pre všetky žalované skutky, pretože nebolo
dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré boli obžalovaní stíhaní.

Spoukazomnahoreuvedenéprávneúvahynepovažovalodvolacísúdzapotrebnévykonaťvodvolacom

konaní znalecké dokazovanie tak ako to navrhol obž. E..

Vo vzťahu k odvolaniu prokurátora, ktoré smerovalo čo do výrokov o trestoch uložených obom
obžalovaným, tak toto sa stalo bezpredmetné vzhľadom na právny záver odvolacieho súdu o oslobodení
obžalovaných spod obžaloby prokurátora.

Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
(§ 306 ods. 1 Tr. por.)