Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723202173
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1723202173.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky
(manželky): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F., štátna občianka SR, zastúpená:
MADEJ&PARTNERS s.r.o., so sídlom Mýtna 42, Bratislava, IČO: 53 035 038, proti manželovi: E. G. A.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, A., občan Južného Sudánu, zastúpeného: BREZOVAN
s.r.o., Francisciho 2383/1, Bratislava, IČO: 55 328 881, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: H. G. C., nar. XX.XX.XXXX a I. A. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, na čas po rozvode, na odvolanie manželky proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.01.2025, č.k. 12P/105/2023-270, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku V. mení v časti úpravy styku počas Vianočných
prázdninavčastiodovzdávania maloletýchdetípoukončenístykutak,žeotecjeoprávnenýsastretávať
s maloletými deťmi počas Vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy,
výskumu a mládeže v každom párnom kalendárnom roku v čase od 25.12. od 12:00 hod. do 27.12.do
18:00 hod. a od 30.12. od 16:00 hod. do 05.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod.

a v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od 22.12. od 16:00 hod. do 25.12.do 12:00 hod. a od
28.12. od 12:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod.

Otec po ukončení styku maloleté deti odovzdá v mieste bydliska matky.

Vo zvyšnej časti sa výrok V. potvrdzuje.

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku VI. mení tak, že otec je oprávnený komunikovať

s maloletými deťmi prostredníctvom komunikačnej aplikácie na prenos obrazu a zvuku WhatsApp
v utorok, štvrtok a sobotu každého párneho kalendárneho týždňa v čase od 18:00 hod. do 18:45
hod. Matka je povinná v čase oprávnenia otca komunikovať s maloletými deťmi zabezpečiť pripojenie
maloletých detí na komunikačnú aplikáciu WhatsApp.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku:

- rozviedol manželstvo B. C., J. E., nar. XX.XX.XXXX v F. a E. G. A. C., nar. XX.XX.XXXX v K.,
Juhosudánska republika, uzavreté dňa 14.04.2018 v Žiline, zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu Žilina, vo zväzku 55, ročník 2018, na strane 121, pod poradovým číslom 48 (výrok I.),- maloleté deti C.: H. G., nar. XX.XX.XXXX a I. A., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva
zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok (výroky II.,III.),

- otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej H. G. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 270 eur
mesačne a na výživu maloletého I. A. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 230 eur mesačne, ktoré sumy uložil
otcovi zasielať k rukám matky, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku
( výrok IV.),
- styk otca s maloletými deťmi upravil tak, že otec má právo sa s nimi stretávať v každom nepárnom

kalendárnom týždni v čase od piatku od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod., s výnimkou jarných,
veľkonočných, letných a vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy,
výskumu a mládeže SR, v každom nepárnom roku počas jarných prázdnin vyhlásených vyhláškou
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže SR v čase od piatku predchádzajúcemu jarným
prázdninám od 16,00 hod. do nasledujúceho piatku do 18,00 hod., v každom párnom roku počas
Veľkonočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže SR

v čase od stredy predchádzajúcej Zelenému štvrtku od 16,00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18,00
hod., každoročne počas letných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu
a mládeže SR v 27. kalendárnom týždni v čase od pondelka od 16,00 hod do nedele do 18,00 hod.,
každoročne počas letných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a
mládeže SR v 29. kalendárnom týždni v čase od pondelka od 16,00 hod do nedele do 18,00 hod.,

každoročne počas letných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a
mládeže SR v čase od pondelka 31. kalendárneho týždňa v čase od 16,00 hod do nedele do 18,00
hod., každoročne počas letných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a
mládeže SR v čase od pondelka 33. kalendárneho týždňa v čase od 16,00 hod do nedele do 18,00 hod.,
v každom párnom roku počas Vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy,

výskumu a mládeže SR v čase od 30.12. od 16,00 hod. do 05.01. nasledujúceho roka do 18,00 hod., v
každom nepárnom roku počas Vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy,
výskumu a mládeže SR v čase od 22.12. od 16,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod. s tým, že otec si maloleté
deti prevezme v školskom a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a v prípade, ak sa
maloleté deti nebudú nachádzať v školskom a predškolskom zariadení, otec si ich prevezme v mieste

bydliska matky maloletých detí. Matka, ktorá je povinná maloleté deti na styk riadne a včas pripraviť, si
po ukončení styku maloleté deti prevezme v mieste bydliska otca maloletých detí (výrok V.),
- rozhodol o oprávnení otca komunikovať s maloletými deťmi prostredníctvom aplikácie Whats up na
prenos obrazu a zvuku každý párny kalendárny týždeň v čase od 19,00 hod. do 20,00 hod. s tým, že
matka je povinná danú komunikáciu zabezpečiť ( výrok VI.),

- výrokom VII. napokon rozhodol, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Výrok I. o rozvode manželstva právne odôvodnil § 18, § 22, § 23 ods.1,3 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o
rodine“),dospejúcpovykonanomdokazovaníkzáveruosplneníhmotnoprávnychpodmienokprerozvod

manželstva. Vykonaným dokazovaním (vrátane výsluchov účastníkov) zistil, že vzťahy medzi manželmi
sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci
konania ako manželia spolu dlhodobo nežijú, spoločne nehospodária, dlhodobo sa intímne nestýkajú,
vzťahy medzi nimi sú rozvrátené, pričom manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Rozvrat
manželstva, ktorého hlavnou príčinou je citové odcudzenie medzi manželmi a nezáujem o udržanie

manželského spolužitia , súd prvej inštancie posúdil za trvalý. Po ustálení, že manželstvo účastníkov
konanianeplníanijednuzfunkciímanželstvavyžadovanú Zákonom orodine,pričomodmanželovnieje
možné požadovať obnovu ich manželského spolužitia, vyhovel návrhu manželky na rozvod manželstva.

3. Výroky II., III., IV., V. a VI. týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas

po rozvode súd prvej inštancie právne odôvodnil § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej „ C.m.p.“), čl. 3,4,5, § 24 ods.1,3,4,5,6, § 25 ods.1, § 28 ods.1,2, § 62 ods.1,2,3,4,5,
§ 75 ods.1, § 76 ods.1 Zákona o rodine dospejúc k záveru o splnení predpokladov pre zverenie oboch
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o návrh otca na zverenie maloletých detí
do striedavej starostlivosti mal za to, že pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky,

limitované najlepším záujmom maloletých detí. Z vykonaného dokazovania zistil, že medzi rodičmi
nie je žiadna komunikácia, rodičia sa nevedia dohodnúť na základnej starostlivosti o maloletých a
vzdialenosťich bydlískviacako200kilometrovbyvprípaderealizovaniastriedavejosobnejstarostlivosti
neprimeraným spôsobom zaťažovala maloletých, ktorí by museli cestovať, meniť kolektív rovesníkovv materskej škôlke a škole, učiteľov, aktuálny vzdelávací program v materskej škole ako aj škole a
pod.. Súd prvej inštancie neakceptoval návrh otca na nariadenie znaleckého dokazovania majúc za
to, že v danom prípade nebol dôvod na znalecké dokazovanie a zbytočné podrobovanie maloletých

detí a ich rodičov takémuto zásahu zo strany štátu (z vykonaného dokazovania nevyplynula potreba
psychologického vyšetrenia detí a ich rodičov), keďže v konaní neboli tvrdené tak závažné skutočnosti,
ktoré by založili pochybnosti o vzájomných pozitívnych citových väzbách rodičov a detí a o rodičovskej
spôsobilosti oboch rodičov.

4. Pri určení výživného povinného otca vychádzal súd prvej inštancie z možností, schopností a
majetkových pomerov oboch rodičov a odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol aj
na to, kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté deti osobne stará. Výživné určil z priemerného
mesačného príjmu otca za rozhodujúce obdobie ustáleného na výšku cca 2 450 eur. Po odpočítaní
nevyhnutných výdajov otca (náklady na bývanie, splátku úveru, stravu), súčasne zohľadňujúc návrh
kolízneho opatrovníka a aj zhodu rodičov v tejto otázke, určil výživné pre maloleté deti H. G. a I. A. vo

výške 270 eur a 230 eur mesačne, ktoré sumy posúdil za primerané možnostiam a schopnostiam otca,
ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí, s poukazom na ich vek, záujmové aktivity a zdravotný
stav. Na strane matky zohľadnil jej každodennú osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorá svoj podiel
na vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom plní aj hodnotou práce vynakladanej pri ich opatere a
uhrádzaním nákladov na každodennú starostlivosť o ne. Konštatoval, že vzhľadom na vek maloletých

detí a predložené mesačné výdavky na maloleté deti, sú tieto vyčíslené náklady nákladmi primeranými,
keď každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu čo najpriaznivejších
podmienok pre zdravý rast a vývoj svojich detí a k dôslednému zabezpečeniu ich výživy.

5. Pokiaľ ide o otázku úpravy styku otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie nedospel vykonaním

dokazovaním k záveru, že by matka akýmkoľvek spôsobom zamedzovala kontaktu otca s deťmi. Na
strane druhej nemohol prehliadať, že po opustení domácnosti matky s deťmi najprv do E., neskôr
do F., boli na strane matky prítomné kroky vedúce k tomu, že medzi rodičmi začali byť ohľadom
faktickej realizácie styku otca s deťmi nezhody, ktorých eskalácii mal za potrebné zabrániť, a to práve
súdnou úpravou styku otca s deťmi, aby tak obaja rodičia získali istotu, ktorá by ich mala odbremeniť

od prípadných obáv, že výkon ich rodičovských práv bude kolidovať a nadobudli by pocit, že sa pred
výkonomrodičovskýchprávdruhéhorodičamusiachrániť.Súdprvejinštancievodôvodnenírozhodnutia
uviedol, že si bol vedomý skutočnosti, že v rámci realizácie styku otca s deťmi bude odchádzať k
situáciám, kedy tento styk nebude možné realizovať v stanovenom termíne, keďže otec žije v A. a
matka v F., za deťmi musí cestovať a má i svoje pracovné povinnosti. V tejto súvislosti apeloval na oboch

rodičov, aby otázku styku otca s deťmi vo vzťahu k druhému rodičovi nezneužívali zdôrazňujúc, že
matka ako rodič, vykonávajúci faktickú osobnú starostlivosť o deti, je povinná kontakt otca s deťmi nielen
umožniť, ale ho i podporovať a byť jeho realizácii nápomocná. Musí pritom do istej miery zohľadňovať
aj komplikovanejšiu situáciu na strane otca detí, s ohľadom na vzdialenosť miesta kde žije a s tým
spojené cestovanie. Za dôvodný mal predpoklad, že v budúcnosti vyvstanú situácie, kedy bude mať

otec záujem o výmenu termínu realizácie styku s deťmi (nebude objektívne schopný styk v stanovenom
čase realizovať), čomu by matka mala byť v rozumnej miere ústretová (t.j. ak to nebude pravidlom
a nebude to výrazným spôsobom zasahovať do povinností detí). Na strane druhej otec oprávnený
realizovať styk s deťmi, by sa mal dôsledne vyvarovať zneužívania tohto práva v zmysle, že bude od
matky požadovať výmenu termínov realizácie styku s deťmi pravidelne domnievajúc sa, že matka je

povinná mu za každých okolností vyhovieť. Potrebu výchovného vplyvu otca v živote maloletých detí
a potrebu vytvoriť k jeho aktívnemu uplatňovaniu priestor a podmienky mal súd prvej inštancie za
zásadnú, z ktorého dôvodu upravil styk otca podľa jeho návrhu, korešpondujúceho s jeho objektívnou
možnosťou styk realizovať. V rozhodnutí napokon dal do pozornosti, že úprava styku otca s deťmi
upravená súdnym rozhodnutím nebráni rodičom, aby si na základe ich vzájomnej dohody prispôsobili

podmienky, rozsah i intervaly styku otca s deťmi operatívne a s ohľadom na aktuálnu situáciu v živote
rodičov a predovšetkým detí. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia sa nevedia
dohodnúť ani na časoch telefonátov, súd prvej inštancie uložil výrokom VI. rozhodnutia matke umožniť
otcovi komunikovať s maloletými deťmi prostredníctvom aplikácie WhatsApp na prenos obrazu a zvuku
každý párny kalendárny týždeň v čase od 19,00 hod do 20,00 hod. s tým, že matka je povinná danú

komunikáciu zabezpečiť.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.7. Proti výrokom V. a VI. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí namietajúc,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1písm. f/, h/ zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“). Matka nesúhlasila so spôsobom akým súd prvej
inštancie upravil režim preberania maloletých detí zo strany rodičov pri výkone práva otca realizovať styk
s deťmi, keď zaviedol neštandardný režim, ktorý nemá opodstatnenie. Poukázala na to, že má trvalý
pobyt v F., otec v A., pričom za logistiku stretávania by mal byť zodpovedný rodič, ktorý je oprávnený na
styk a nie matka, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti a ktorá má v súvislosti s ňou

dosť iných povinnosti. Na rozdiel od otca nemá motorové vozidlo a bolo by pre ňu veľkou prekážkou , aby
si musela vyzdvihovať deti u otca v A., keďže cesta do F. z A. trvá v kombinácii autobus (do E.) a vlak
(do F.) približne 3 a pol hodiny, čo by znamenalo príchod detí do F. v nedeľu cca po 21,30 hod. Maloletá
H. je školopovinné dieťa a takýmto neskorým nedeľným príchodom bude narušený jej režim spánku a
oddychu a aj režim prípravy do školy. Otec má dostatočne vysoký príjem, je vlastníkom motorového
vozidla, ktoré aktívne vedie a za týchto okolností by malo byť jeho povinnosťou si maloleté deti nielen

prevziať, ale ich po ukončení styku aj priviesť. Pokiaľ ide o výrok VI. rozhodnutia matka uviedla, že
keď otec chcel a zavolal, zdvihla telefón, otec pravidelne telefonoval s maloletými deťmi (s doložením
prehľadu hovorov otca za obdobie 8/2024 až 10/2024), pričom počnúc 11/2024 prestal deťom úplne
telefonovať a dodnes im netelefonuje. Podľa matky je výrok VI. rozhodnutia zmätočný nevykonateľný,
nespravodlivý, keď nanajvýš môže otcovi poskytovať súčinnosť, ale nevie zabezpečiť aby otec mal vôľu

telefonovať každý deň v párnom týždni (čo je jeho právo) a ani technicky zabezpečiť, aby otec zotrval
na linke celých 60 minút. Na takúto špeciálnu úpravu komunikácie nie je absolútne žiaden dôvod, v
konaní nikdy nebránila otcovi v komunikácii s deťmi prostredníctvom telefonátov alebo video hovorov.
Naviac, uložená povinnosť matke je v úplne nevhodnom čase, kedy majú deti v čase od 19,00 hod. do
20,00 hod. zaužívaný predspánkový režim, je potrebné ich okúpať (resp. osprchovať), robí sa večerná

hygiena, maloletá H. si kompletizuje a kontroluje veci do školy, deti majú kľudový režim. Nie je možné,
aby celú hodinu pred spánkom maloletých detí mala vyhradenú pre otca a čakala, či a kedy otec
zavolá. Podľa matky je nešťastný nielen časový úsek, ale aj jeho frekvencia a spôsob akým sa má
vykonávať, ktorý sa úplne vymyká bežnej rozhodovacej činnosti súdov, pričom v mesiacoch 8/2024 až
10/2024 kedy otec ešte komunikoval s maloletými deťmi aj prostredníctvom telefonických rozhovorov,

nikdy nekomunikoval v rozsahu určenom súdom. Táto úprava však vzhľadom na skutočnosť, že otec
od 11/2024 prestal úplne komunikovať, nie je vôbec potrebná . Matka uviedla, že ak by jej mala
byť uložená povinnosť poskytnúť súčinnosť, na takýto účel postačí iba 20 minút a dva dni v párnom
týždni (streda, piatok). Podľa matky je súdom prvej inštancie upravený styk otca v čase letných prázdnin
neprimerane široký, keďže otec je v Slovenskej republike sám, nebude vedieť zabezpečiť starostlivosť

o deti v takomto rozsahu a bude si nútený zabezpečiť opatrovanie detí v čase, kedy bude v lete chodiť do
práce. Na rozdiel od otca má v Slovenskej republike širšiu rodinu , preto plánuje počas letných prázdnin
aktivity aj so širokou rodinou. Na základe uvedeného navrhla počas letných prázdnin ponechať styk
otca len počas 27. a 31. kalendárneho týždňa letných prázdnin. Pokiaľ ide o úpravu počas Vianoc,
podľa úpravy súdu budú deti neprimerane dlho bez matky v každom druhom kalendárnom roku , navyše

takáto úprava nedáva možnosť rodičom prežiť každému s deťmi vianočnú atmosféru. Matka navrhla ,
aby sa rodičia každoročne podelili o Vianoce , budú sa vedieť zariadiť a deti môžu teoreticky zažiť počas
Vianoc dve slávnostné večere. Znamenalo by to, že matka bude každoročne tráviť s deťmi obdobie od
23.12. do 25.12. do 14,00 hod. a otec od 25.12. od 14,00 hod. do 27.12. do 18,00 hod. Za bezpredmetnú
potom matka považovala úpravu druhého obdobia Vianoc - 30.12. do 05.01. Matka napokon poukázala

na defekty vo výchove otca, u ktorého je nutné sledovať, či sa znovu prvky jeho agresivity pri výchove
detí zopakujú. Uviedla, že sa snaží dať šancu a priestor otcovi preukázať, že takýmito metódami už
viac deti vychovávať nebude. V prípade, ak sa však o závadnom správaní sa otca dozvie, vyhradzuje si
právo uskutočniť podanie voči súdu alebo kolíznemu opatrovníkovi.

8. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky označil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti
napadnutej odvolaním za vecne a právne správne. Mal za to, že návrh matky na užšiu úpravu styku
s maloletými deťmi počas letných prázdnin a Vianoc je neopodstatnený. Matka pracuje u rovnakého
zamestnávateľa, obaja majú rovnaké podmienky čerpania dovolenky a nie je podstatným, koľko
rodinných príslušníkov v ďalšom rade sa nachádza v rovnakej krajine. S maloletými deťmi má

vybudovaný dobrý vzťah, vie sa o ne postarať, pričom negatívne vykresľovanie jeho osoby matkou je
klamstvom. Pokiaľ ide o spôsob a miesto odovzdávania detí, potrebu cestovania navodila matka tým, že
na základe jednostranného rozhodnutia presťahovala deti ďaleko od ich pôvodného bydliska a vytrhla
ich z prostredia, kde vyrastali. Vzhľadom na uvedené je spravodlivé, aby matka znášala časť nákladova logistiky spojenej s preberaním maloletých detí, najmä, aby maloleté deti neoberala o čas, ktoré môžu
plnohodnotne stráviť s otcom. Matka rovnako vlastní osobné motorové vozidlo a zo skutočnosti, že dňa
26.09.2023 spôsobila dopravnú nehodu (ktorej bola účastná aj maloletá H.) je zrejmé, že je vodička

a motorové vozidlo používa. Otec s poukazom na záujem maloletých detí navrhol zvážiť alternatívnu
úpravu tak, že matka by mu odovzdávala maloleté deti v nepárnom kalendárnom týždni o 16,00 hod.
v jeho mieste bydliska (A.) a on by po ukončené styku v nedeľu o 18,00 hod. deti odovzdal v mieste
bydliska matky. Dôvodom tohto návrhu je tiež skutočnosť, že vyťaženosť ciest v piatok poobede zo F.
do E. či A. je nižšia ako ciest smerom z E. do F. (rovnako to platí aj vo vzťahu k logistike v nedeľu).

Vo vzťahu k výroku VI. otec uviedol, že tento je dôvodný z dôvodu, že komunikácia medzi rodičmi je
problematická, stanovenie konkrétne vyhradeného času na komunikáciu s deťmi je dôležité, keď pre
maloleté deti môže byť tento čas súčasťou ich denného režimu a možnosťou odkomunikovať s ním ich
zážitky, starosti, školské úlohy, výsledky a pod. S tvrdením matky, že nikdy nebránila jeho komunikácii
s deťmi otec nesúhlasil, a to s odkazom na jeho pokus o rozhovor s maloletými deťmi dňa 22.10.2025,
bez reakcie zo strany matky. Otec uviedol, že na jeho dopyt ohľadne určenia času, kedy je vhodné

komunikovať s maloletými deťmi, nedostal odpoveď. Vyhradený časový úsek predstavuje čas približne
po 30 minút na každé maloleté dieťa. Otec napokon uviedol, že neuplatniť si právo na podanie odvolania
sa rozhodol z dôvodu, že zastabilizovanie podmienok a režimu starostlivosti o maloleté deti je v tomto
štádiu pre ne v ich najlepšom záujme . Dôvodom nebolo, že by nemal záujem o starostlivosť o deti ,
ale skutočnosť, že vzhľadom na náročnosť situácie pre maloleté deti z dôvodu rozvodového konania

a náhlej zmeny ich bydliska je jeho snahou, aby deti mali čím skôr upravené a stabilné pravidlá týkajúce
sa starostlivosti o ne.

9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

10. Matka v písomnom vyjadrení sa z 17.06.2025 uviedla, že otec od 01.11.2024 maloletým deťom
nezatelefonoval, jediný telefonát sa uskutočnil dňa 25.01.2025, tento však iniciovala ona na žiadosť
maloletých detí. V rovnakom období sa otec stretol s maloletými deťmi len dvakrát, a to dňa 18.12.2024
v trvaní 15 minút (maloletý I. mal dňa XX.XX. narodeniny) a v období od 11.04.2025 – 13.04.2025, kedy
si vyzdvihol deti u matky a deti jej odovzdal v nedeľu o 15,15 hod. Deti po návrate od otca uviedli,

že pôjdu spolu s otcom do Afriky žiť (podľa H.), resp. na výlet (podľa I.). Záujem otca o stretávanie
sa s maloletými deťmi sa vytratil, otec sa s deťmi nestretáva, bez predošlého oznámenia ignoruje
určený styk, čo svedčí o jeho nezáujme o napĺňanie rodičovskej funkcie v praxi. Vzhľadom na tieto
okolnosti je podľa matky nenáležité udržiavať formálny, no fakticky neexistujúci styk otca s maloletými
deťmi v rozsahu stanovenom súdom prvej inštancie. Matka zotrvala na odvolacom návrhu, aby maloleté

deti prežili vianočnú atmosféru s oboma rodičmi v každom roku. K výhradám otca týkajúcim sa jej
návrhu na úpravu styku počas letných prázdnin matka uviedla, že sám otec vzťah s deťmi nebuduje
a svojou pasivitou a nezáujmom ho rúca . V lete roku 2024 sa deti vrátili od otca po viacerých dňoch
strávených s ním plačlivé, pomočovali sa a nechceli ostávať samotné bez matky. V auguste 2024
privolila na styk otca v rozsahu dvoch týždňov, otec ju však v rozpore s ich dohodou úmyselne 7 dní

ignoroval , ozval sa až po 8 dňoch, pričom deti boli tak rozrušené, že samé prinútili otca, aby pobyt
ukončil. Vzťah maloletých k otcovi za posledné obdobie výrazne ochladol, deti si uvedomujú neprípustnú
násilnú výchovu, ktorú na nich otec praktizoval a ktorá sa nedá tolerovať. Matka uviedla, že síce vlastní
osobné motorové vozidlo, avšak nedisponuje platným vodičským oprávnením. Uvedené znamená, že
akékoľvek zabezpečovanie logistiky (F. – A.) matkou by spôsobilo, že len deti budú 3,5 hodiny cestovať

verejnou dopravou. Matka ďalej zopakovala odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa diaľkového spôsobu
komunikácie otca s maloletými deťmi, keď realita je úplne iná. Tvrdenie otca, že nie je schopná sa
rozprávať s ním o výchove a neinformuje ho odmietla poukazujúc na to, že aj keď sa otec prestal o deti
zaujímať,pravidelnemu(spravidlamedzi17.a19.dňomvmesiaci)posielalasúhrnnúsprávu(e-mailom)
s fotodokumentáciou z aktivít, ktoré deti zažili a tiež, že deti sú zdravé. Na tieto správy otec nereagoval.

11. Odvolací súd preskúmal vec, pri ktorej nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65
a § 66 C.m.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozhodnutia, keď
pre nariadenie pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo
potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžadoval to dôležitý verejný záujem), pričom dospel

k nasledujúcim záverom.

12. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.13. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

14. Zdôrazňuje, že konanie o rozvod manželstva (ktoré je návrhovým konaním) je zo zákona spojené
s konaním o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 C.m.p.), ktoré
je svojim charakterom konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré je možné začať aj bez
návrhu, v ktorých prípadoch nie je súd rozsahom odvolania viazaný a môže prekročiť návrh účastníka

aj v odvolacom konaní. Manželka v podanom odvolaní napadla výlučne výroky V. a VI. rozhodnutia súdu
prvej inštancie o úprave styku otca s maloletými deťmi a o oprávnení otca komunikovať s maloletými
deťmi prostredníctvom aplikácie WhatsApp, ktoré majú v spojenom konaní o úpravu pomerov manželov
k maloletým deťom na čas po rozvode samostatný skutkový a právny základ. Výroky I., II., III. a IV.
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré neboli napadnuté odvolaním žiadneho z účastníkov, nadobudli
právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na možné podanie odvolania. S poukazom na predmet

odvolacieho prieskumu odvolací súd (okrem záhlavia rozhodnutia) označuje v tomto rozhodnutí rodičov
maloletých detí ako matka a otec.

15. K matkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p., že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje, že

citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. (v spojení s § 2 ods.1 C.m.p.), a to vzhľadom na to,
že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v
prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, vzťahujúce sa k výroku V. o úprave styku otca s maloletými deťmi nemožno
vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z

prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré
(pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že
by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu
alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné

ustanovenia nesprávne vyložil.

16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

17. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.19. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie

maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21. Pokiaľ ide o odvolaciemu prieskumu podrobené výroky V. a VI. rozhodnutia (úprava styku
otca s maloletými deťmi a oprávnenie otca komunikovať s maloletými deťmi prostredníctvom aplikácie
WhatsApp) zdôrazňuje, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností
vznikajúce aj v dôsledku ukončenia partnerského vzťahu rodičov maloletého dieťaťa za stavu,
kedy rodičia nie sú schopní dospieť k zhode v otázke styku rodiča nevykonávajúceho faktickú
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Základným pravidlom, z ktorého by sa malo vychádzať

je, že každý z rodičov má zásadné právo tráviť s dieťaťom jeho voľný čas úplne rovnocenne,
s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a
potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja
rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Úlohou súdov v konaniach vo veciach
starostlivosti súdu o maloleté deti je rozhodnúť v otázkach týkajúcich sa pomerov rodičov k maloletým

deťom na podklade individuálneho, konkrétneho skutočného stavu veci v súlade s najlepším záujmom
maloletého dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa) a zároveň, aby na základe uplatnenia zásady
proporcionality našli riešenia, ktoré nebudú neprimerane obmedzovať právo ani jedného z rodičov
zaručené v čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd. Ak je rozhodnutím súdu zverené maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom musí byť dieťaťu umožnené stýkať sa

s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený, avšak
s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a
potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia
doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je totiž spravidla v najlepšom
záujmedieťaťa,pričomodchýlkymusiabyťodôvodnenéochranouiného,dostatočnesilnéholegitímneho

záujmu. Z rozhodovacej činnosti ESĽP a aj vnútroštátnych súdov vyplýva, že akékoľvek obmedzenie
(alebo úplné vylúčenie styku rodiča s maloletým dieťaťom), je tvrdým zásahom do rodinného života,
ku ktorému musia byť dané relevantné dôvody, pričom v nadväznosti na to sú zmluvné štáty povinné
takýto kontakt medzi rodičmi a dieťaťom umožniť, podporovať a realizovať (napr. rozhodnutie ESĽP vo
veci N.P. vs Moldavsko zo dňa 06.10.2015, sťažnosť č. 58455/13).

22. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o úprave styku otca s maloletými deťmi správne zohľadňoval výsledky dokazovania
vykonaného v záujme zistenia skutočného stavu veci. V tejto súvislosti považuje za nutné dať matke
do pozornosti, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal, pričom zásada voľného

hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených
skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho
presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže
predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie
ich vzájomnej súvislosti a to z dôvodu, že sa jedná o zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou

sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním
dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za
preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Zohľadňujúc uvedené, nebolo súdu prvej inštancie
možné vo vzťahu k prijatému záveru o potrebe úpravy styku otca s maloletými deťmi, vychádzajúceho
zo stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, vyčítať žiadne pochybenia.

23. V kontexte zistených okolností danej veci sa zhoduje so súdom prvej inštancie v tom, že pri
nezhode rodičov v otázke styku otca s maloletými deťmi je v ich najlepšom záujme, a najmä v záujme
predchádzania eskalácie nezhôd medzi rodičmi, upraviť bežný styk maloletých detí s otcom (t.j.
styk mimo obdobia prázdnin a sviatkov s upraveným špeciálnym režimom) počas víkendu v každom

nepárnom týždni kalendárneho roka (od piatku od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod.), ktorý rozsah
v konaní v zásade navrhovala sama matka. Je s ním v zhode v nepochybnej dôležitosti osoby otca
pre zdravý a harmonický vývoj maloletých detí, ktoré majú k otcovi vybudovaný pozitívny vzťah a
prostredie u otca, bývajúceho v spoločnom rodinnom dome rodičov v A., nie je pre deti neznámymprostredím, keďže v ňom bývali v čase, kedy rodičia viedli spoločnú domácnosť (do leta 2023). Pokiaľ
ide o špeciálnu úpravu styku otca s maloletými deťmi vzťahujúcu sa na obdobie letných, jarných a
Veľkonočných prázdnin, vo vzťahu ku ktorej smerovali odvolacie námietky matky výlučne proti príliš

širokej úprave styku otca počas letných prázdnin , odvolací súd nevidí žiaden racionálny základ v zúžení
súdom prvej inštancie upraveného styku otca s maloletými deťmi na rozsah po jednom týždni v mesiaci
júl a august každého kalendárneho roka. Má za to, že súdom prvej inštancie nastavená úprava styku
otcasmaloletýmideťmipočasletnýchprázdnin (každý27.,29., 31.,33.kalendárnytýždeň) zodpovedá
vykonanému dokazovaniu, z ktorého nevyplývajú zásadné skutočnosti, dôsledkom ktorých by bola

úvaha o potrebe starostlivosť rodičov o maloleté deti počas letných školských prázdnin rozdeliť podľa
odvolacieho návrhu matky, t.j. výrazne nerovnomerne v prospech matky. Konštatuje, že práve obdobie
letných školských prázdnin je obdobím, kedy majú obaja rodičia priestor na aktívne trávenie času
s maloletými deťmi a na vykonávanie aktivít s nimi, ktoré minimálne pre časové dôvody nemôžu
vykonávať počas školského roka. Maloleté deti sú naviac vo veku (aktuálne 7 a 6 rokov), kedy by pri
rozumnom vedení, a najmä pri konštruktívnej komunikácii rodičov mali byť bez akéhokoľvek zaťaženia

schopné nepretržite stráviť s otcom (v neprítomnosti matky) obdobie jedného kalendárneho týždňa.
Podľa názoru odvolacieho súdu je takáto úprava v záujme maloletých detí, ktoré majú právo tráviť
s otcom kontinuálny čas, prehlbovať s ním ich vzájomný vzťah a zažívať prežitky, ktoré počas obdobia
víkendového styku pre obmedzený čas styku nemôžu zažívať. Pokiaľ matka v podanom odvolaní
poukazuje na skutočnosť, že otec nebude schopný počas obdobia letných prázdnin sa osobne starať

o maloleté deti (keďže je zamestnaný), je treba prisvedčiť argumentácii otca, že aj matka je rovnako
ako on zamestnaná a rovnako ako on bude riešiť otázku zabezpečenia starostlivosti o maloleté deti
v čase, kedy nebude môcť čerpať dovolenku na zotavenie. Zhoduje sa s ním v tom, že hodnotenie
a posudzovanie rodinných pomerov oboch rodičov v kontexte posudzovania rozsahu širšej rodiny na
ich strane, ktoré sú schopné rodičom pomáhať so starostlivosťou o maloleté deti, nepredstavuje pri

rozhodovaní o rozsahu styku rodiča, do osobnej starostlivosti ktorého neboli maloleté deti zverené,
otázku majúcu podstatný význam pre rozhodnutie. Poukazujúc na uvedené, odvolací súd výrok V.
rozhodnutia v týchto častiach podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

24. Ku korekcii výroku V. rozhodnutia čo do rozsahu styku otca s maloletými deťmi odvolací súd pristúpil

výlučne čo do úpravy styku otca s maloletými deťmi počas Vianočných prázdnin, pri ktorom mal za
potrebné zohľadniť osobitný a nezameniteľný charakter Vianočných sviatkov (t.j. najmä obdobia od
23.12.- 27.12.), ktoré sú práve pre deti v ešte nízkom veku rodinnými sviatkami spojenými s intenzívnym
prežívaním detí, očakávaním darčekov od blízkej rodiny a spoločným trávením času s najbližšou
rodinou. Má za to, že súdom prvej inštancie prijatá úprava Vianočných prázdnin, podľa ktorej by

Vianočné sviatky prežili maloleté deti výlučne s jedným rodičom (styk otca bol upravený každý nepárny
kalendárny rok v čase od 22.12. do 30.12. a každý párny kalendárny rok od 30.12. do 05.01. ), nie
je úpravou rešpektujúcou záujem maloletých detí v ešte tak nízkom veku. Na základe uvedeného
odvolací súd v tejto časti výrok V. rozhodnutia bez potreby zopakovania, resp. doplnenia dokazovania
podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi počas Vianočných

prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže v každom párnom
kalendárnom roku v čase od 25.12. od 12:00 hod. do 27.12.do 18:00 hod. a od 30.12. od 16:00 hod.
do 05.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku
v čase od 22.12. od 16:00 hod. do 25.12.do 12:00 hod. a od 28.12. od 12:00 hod. do 30.12. do
18:00 hod.. Má za to, že zmenená úprava styku otca s maloletými deťmi predstavuje kompromisné

riešenie pre oboch rodičov a najmä, je v záujme maloletých detí v ešte nízkom veku, ktoré Vianočné
sviatky(aceléVianočnéprázdniny)prežijúsobomarodičmirovnomernejšímspôsobom,budúmaťvprvý
sviatok vianočný priestor na spracovanie zážitkov z predchádzajúceho Štedrého dňa, na strane druhej
budú mať obaja rodičia vytvorený priestor na minimálne jeden sviatočný obed (resp. večeru) s deťmi,
pričom nastavená úprava vytvára priestor deťom počas Vianočných prázdnin na trávenie času nielen

s oboma rodičmi, ale aj ich blízkymi rodinami. Aj keď si je odvolací súd vedomý, že ním prijatá úprava
styku otca s maloletými deťmi počas Vianočných prázdnin predstavuje vyššiu mieru potreby presunu
maloletých detí v porovnaní s úpravou prijatou súdom prvej inštancie, má za to, že táto je vyvážená
pozitívnym prínosom prijatej úpravy, ktorá pre maloleté deti znamená omnoho intenzívnejšie trávenie
času Vianočných sviatkov s oboma rodičmi.

25. Ku korekcii výroku V. odvolací súd pristúpil aj čo do úpravy spôsobu odovzdávania a preberania
maloletých detí pri začatí styku a jeho ukončení. Aj keď plne akceptuje argumentáciu otca, že matka
v priebehu konania zmenila bydlisko maloletých detí do F. na základe jej jednostranného rozhodnutiaa bez jeho súhlasu, nemohol pri posudzovaní odvolania matky pominúť, že záujem maloletých detí je
nutné zohľadniť aj pri nastavovaní pomerov rodičov, týkajúcich sa režimu a spôsobu odovzdávania
a preberania maloletých detí. Pri zohľadnení, že matka nedisponuje platným vodičským oprávnením

(ktorú skutočnosť oznamoval súdu sám otec v priebehu pojednávania dňa 08.07.2024 a matka ju
v ostatnom podaní potvrdila) a vzdialenosti aktuálnych bydlísk rodičov (200 km) dospel k záveru, že
vzáujmemaloletýchdetíje upraviťichodovzdávanieapreberanierodičmispôsobomprenečonajmenej
zaťažujúcim, odvíjajúcim sa od úvahy, že pokiaľ je to možné, je v ich záujme uprednostniť ich presun
osobnýmmotorovýmvozidlom,predstavujúcim najpohodlnejšíanajrýchlejšíspôsob presunudetímedzi

bydliskami rodičov. Na základe uvedeného potom podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu
prvej inštancie, že otec si maloleté deti prevezme v určenom mieste, t.j. v školskom a predškolskom
zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú, resp. v mieste bydliska matky. Rozhodnutie o odovzdávaní
detí však podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že otec po ukončení styku maloleté deti odovzdá v mieste
bydliskamatkymajúczato,žeaktuálne jelentakátoúpravavzáujmemaloletýchdetí, pre otca nemôže
(pri zohľadnení rozsahu jeho bežného styku a styku počas období prázdnin) predstavovať neprimeranú

finančnú a ani osobnú záťaž (jeho príjem je podstatne vyšší ako príjem matky a podľa jeho vyjadrení
veľkú časť pracovných povinností zabezpečuje formou home – office), a ktorá úprava maloletým
deťom zabezpečuje rešpektovanie ich denného rytmu a dostatočný priestor aj po odovzdaní otcom po
ukončení styku na večernú rutinu a ich prípravu na nasledujúci deň.

26. V kontexte zistených okolností danej veci sa zhoduje so súdom prvej inštancie napokon aj v tom,
že pri zistenej nezhode rodičov v otázkach času komunikácie otca s maloletými deťmi prostredníctvom
komunikačnej aplikácie na prenos obrazu a zvuku WhatsApp, je potrebné v rozhodnutí aj túto otázku
upraviť a odstrániť tak možný trecí bod medzi rodičmi. Zohľadniac súdom prvej inštancie prijatý výrok VI.
je však nútený konštatovať, že sa s ním nezhoduje čo do spôsobu formulácie tohto výroku a rozsahu

a času upravenej komunikácie otca s maloletými deťmi. Odvolací súd po odvolacom prieskume dospel
k záveru o potrebe podľa § 388 C.s.p. zmeniť výrok VI. rozhodnutia, ktorý v záujme jeho formálnej
správnosti formulačne upravil, zároveň zúžil rozsah oprávnenia otca komunikovať s maloletými deťmi
prostredníctvom aplikácie na prenos obrazu a zvuku WhatsApp a napokon aj zmenil čas komunikácie
spôsobom, aby zodpovedal záujmu a najmä potrebám maloletých detí vo veku 7 a 6 rokov, ktoré

po 19,00 hod. už vykonávajú večernú rutinu, hygienu a pripravujú sa na ďalší deň. Má za to, že
takto nastavený rozsah oprávnenia otca komunikovať s maloletými deťmi prostredníctvom určenej
komunikačnejaplikácie jepreotcaamaloletédeti dostačujúcina udržiavanieichvzájomného kontaktu.

27. Odvolací súd napokon dodáva, že pri svojom rozhodovaní neprihliadal na argumentáciu matky, že

otec sa od novembra 2024 v zásade s maloletými deťmi fakticky nestýka a ani im nevolá, ktorá nemala
žiaden vplyv na skutkové a právne posúdenie posudzovanej veci. Poukazuje na to, že realizovanie styku
otca s maloletými deťmi a využívanie jeho oprávnenia komunikovať s maloletými deťmi prostredníctvom
komunikačnej aplikácie WhatsApp je právom otca, ktorého nevyžívanie automaticky nemôže znamenať
potrebu neupravenia styku, resp. potrebu jeho prípadného zúženia. Má za to, že práve a len rodič , do

ktorého osobnej starostlivosti neboli maloleté deti zverené si musí byť vedomý, že pokiaľ systematicky
a dlhodobo nepestuje a nerozvíja vzťahy s maloletými deťmi (vrátane realizácie súdom upraveného
styku), vystavuje sa riziku ich postupného odcudzovania. Odvolaciemu súdu napokon nedá na oboch
rodičov neapelovať, aby savzáujmezdravéhoduševnéhovývojaspoločnýchmaloletýchdetí pokúsiliv
otázkachsúvisiacichsichvýchovou nájsťaspoň základnéobojstranneprijateľnévýchodiskávzájomnej

koexistencie. Zdôrazňuje im, že ich syn a dcéra nedisponujú obrannými mechanizmami, ktoré im
umožňujú sa adaptovať vo vzťahoch, obe deti sú ešte v nízkom veku a potrebujú v prvom rade vyrastať
v prostredí vzájomného rešpektu, neupierania práva na oboch rodičov, vrátane práva na primeraný
a nerušený styk s otcom. Rodičia (matka a rovnako aj otec) by si mali uvedomiť, že svojim vzájomným
postojom a chovaním, ktoré maloleté deti vnímajú a všímajú si ich, im budú vlastne sprostredkovávať

hodnotové vzory a vzory chovania, ktoré by deťom v budúcnosti mali uľahčiť sociálnu interakciu
a nadväzovanie pozitívnych sociálnych vzťahov v priebehu ich života . Zjednodušene povedané, obaja
rodičia sú dospelí ľudia od ktorých ich spoločné deti očakávajú správanie dospelých a ktorí v prípade
vzájomnej nespolupráce, neschopnosti konštruktívne komunikovať vo veciach týkajúcich sa detí, pôjdu
v konečnom dôsledku len proti ich záujmom a budú im tým odopierať právo na pokojné a vzájomnými

konfliktami rodičov nezaťažované detstvo.

28. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52, § 58 C.m.p. v spojení s § 396 ods.2 C.s.p.29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).