Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/134/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121221151
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6121221151.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: Východoslovenská
distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, zastúpeného KVASŇOVSKÝ
& PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821
09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: REPOX, s.r.o., so sídlom
Staré Ihrisko 4751/30, 058 01 Poprad, IČO: 31 678 017, zastúpenému CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o.,
so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 416, o zaplatenie
69.271,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k.

25Cb/149/2023 – 546 zo dňa 26. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 25Cb/149/2023 – 546 zo dňa 26. júna 2024.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 69.271,69 eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 69.271,69 od 25.12.2020
do zaplatenia, s úrokmi z omeškania 1,629 % ročne zo sumy 2.112,02 eur od 20.1.2017 do 9.7.2018,
s úrokmi z omeškania 1,628 % ročne zo sumy 2.112,02 eur od 21.2.2017 do 9.7.2018, s úrokmi

z omeškania 1,628 % ročne zo sumy 2.112,02 eur od 28.3.2017 do 9.7.2018, s úrokmi z omeškania
1,628 % ročne zo sumy 2.112,02 eur od 20.4.2017 do 9.7.2018, s úrokmi z omeškania 1,627 % ročne zo
sumy 2.112,02 eur od 19.5.2017 do 9.7.2018, s úrokmi z omeškania 1,627 % ročne zo sumy 2.112,02 eur
od 20.6.2017 do 9.7.2018, s úrokmi z omeškania 1,627 % ročne zo sumy 2.112,02 eur od 21.7.2017 do
9.7.2018, s úrokmi z omeškania 1,628 % ročne zo sumy 2.112,02 eur od 18.8.2017 do 9.7.2018, s úrokmi
zomeškania1,628%ročnezosumy2.112,02eurod21.9.2017do9.7.2018,súrokmizomeškania1,628
% ročne zo sumy 2.112,02 eur od 20.10.2017 do 9.7.2018, s úrokmi z omeškania 1,628 % ročne zo sumy

2.112,02 eur od 21.11.2017 do 9.7.2018, s úrokmi z omeškania 1,631 % ročne zo sumy 2.112,02 eur od
21.12.2017 do 9.7.2018, s úrokmi z omeškania 1,631 % ročne zo sumy 2.112,02 eur od 20.1.2018 do
9.7.2018, s úrokmi z omeškania 1,630 % ročne zo sumy 2.112,02 eur od 20.2.2018 do 9.7.2018, s úrokmi
z omeškania 1,629 % ročne zo sumy 2.112,02 eur od 21.3.2018 do 9.7.2018, s úrokmi z omeškania
1,628 % ročne zo sumy 2.112,02 eur od 21.4.2018 do 9.7.2018, s úrokmi z omeškania 1,629 % ročne zo
sumy 2.112,02 eur od 24.5.2018 do 9.7.2018, s úrokmi z omeškania 1,630 % ročne zo sumy 2.112,02
eur od 21.6.2018 do 9.7.2018 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur.

Výrokom II. žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Uviedol, že je nesporné uzavretie Zmluvy o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej
sústavy pre odovzdávacie miesto č. ZPV/2015/583 zo dňa 27.3.2015 a pripojenie žalovaného dodistribučnej sústavy. Sporná je platnosť tejto zmluvy, žalobcovo odstúpenie od zmluvy, premlčanie práva
žalobcu a výpočet ceny za prístup do distribučnej sústavy.

3. Vec súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, 2, § 269 ods. 2, § 273 ods.
1, § 346 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka, podľa § 26 ods. 1, 3, 5, § 27 ods.
1 písm. b), § 27 ods. 2 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, podľa § 26 ods. 23 vyhlášky
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v
elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike účinnej

do 19.7.2018 a uviedol, že v konaní na oboch stranách vystupujú podnikateľské subjekty vykonávajúce
podnikateľskú činnosť. Medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy podľa zákona o energetike, na
základe ktorej mal mať žalovaný prístup do distribučnej sústavy žalobcu, následne vyrábať elektrinu a
túto dodávať Východoslovenskej energetike a.s. na ďalšiu distribúciu.

4. K platnosti uzavretej zmluvy s ohľadom na to, že zmluva neobsahuje záväzok žalobcu prepraviť

pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity,
vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, súd prvej inštancie uviedol, že zákon
o energetike upravil určité zmluvné typy, týmto však nie je obmedzená zmluvná voľnosť subjektov.
Dôvodil, že ust. § 26 zákona o energetike nestanovuje taxatívny výpočet zmluvných vzťahov vylučujúci
uzatvorenie akéhokoľvek iného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi trhu s elektrinou. Subjekty

súkromnoprávnych vzťahov sú oprávnené slobodne si určovať obsah právnych vzťahov, môžu uzatvárať
aj zmluvy nepomenované (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka). Uzavretá zmluva tak podľa súdu prvej
inštancie nie je neplatná z dôvodu, že neobsahovala náležitosti stanovené zákonom o energetike a
vyhláškou. Argumentoval, že ust. § 26 ods. 5 zákona o energetike je nevyhnutné vykladať a posudzovať
v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) zákona o energetike, t. j. vzťahujúce sa výlučne na účastníkov trhu

s elektrinou v postavení výrobcov elektriny priznávajúce výrobcom výlučne právo uzatvoriť zmluvu o
prístupe do sústavy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak teda zmluvné strany uzavreli zmluvu,
ktorá neobsahuje záväzok prevádzkovateľa prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou vrátane služieb
spojených s používaním prenosovej sústavy, takáto zmluva je platná, len žalobca nemá nárok na úhradu
za pripojenie do distribučnej sústavy (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2Obdo/5/2022).

5.Kneplatnostižalobcovhoodstúpeniaodzmluvy,namietanejzdôvodu,žežalovanýneboloboznámený
s obchodnými podmienkami a tieto neboli ani prílohou zmluvy, súd prvej inštancie poukázal na čl. VI. bod
3 zmluvy, kde je stanovené, že ostatné podmienky ukončenia a zániku zmluvy sú uvedené v platných a

účinných obchodných podmienkach, a na čl. 7. bod 7.3 obchodných podmienok, kde je uvedené, že v
prípade podstatného porušenia zmluvy zo strany užívateľa, najmä v prípade, že užívateľ je v omeškaní
so zaplatením zmluvne dohodnutej platby a túto neuhradil ani v dodatočnej určenej lehote je žalobca
oprávnený odstúpiť od zmluvy. Dodal, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné

obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené (§ 273
ods. 1 Obchodného zákonníka). Konštatoval, že ak teda je nesporné, že žalovaný neuhradil žalobcom
vystavené faktúry, a to ani po upomienkach, a obchodné podmienky, stanovujúce právo žalobcu na
odstúpenie pri tomto porušení, boli súčasťou zmluvy ako ich neoddeliteľná súčasť, je toto odstúpenie
od zmluvy platné. Doplnil, že napokon žalobca bol oprávnený odstúpiť od zmluvy aj podľa § 346 ods. 1

Obchodného zákonníka, keďže žalovaný porušil zmluvu nepodstatným spôsobom a svoj záväzok voči
žalobcovi nesplnil ani po dodatočnej výzve žalobcom v zmysle zasielaných upomienok.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že nárok žalobcu predstavuje cenu za prístup do distribučnej sústavy
žalobcu, ktorý žalovaný využíval v období rokov 2015 – 2018. Poukázal, že z odborného vyjadrenia

č. 39/2018 zo dňa 10.4.2018 vyplýva, že žalovaný nemohol uskutočňovať svoju podnikateľskú činnosť
spojenú s výrobou elektriny bez toho, aby využíval distribučnú sieť žalobcu. Dôsledkom odstúpenia od
zmluvysústranypovinnévydaťto,čoodsebanavzájomprijali(§458Občianskehozákonníka).Žalovaný
tak bol povinný vydať žalobcovi nárok titulom využívania prístupu do distribučnej sústavy žalobcu. Pokiaľ
ide o matematický výpočet fakturovanej sumy, tento bol určený podľa zmluvy a obchodných podmienok

s odkazom na vyhlášku a cenové rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“).

7. Ak žalovaný spochybňoval tento výpočet s odkazom na vyhlášku, ktorá nemala byť v čase výpočtu
účinná, súd prvej inštancie (v zhode so žalobcom) poukázal na to, že aj neskoršie vyhlášky (č. 260/2016Z. z. a č. 18/2017 Z. z.) upravovali pri výpočte ceny za prístup do distribučnej sústavy hodnotu vo výške
30 % hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity dojednanej v zmluve, teda výpočet uplatnený žalobcom
je podľa súdu prvej inštancie správny, súladný s právnymi predpismi a uzavretou zmluvou.

8. Ak žalovaný tvrdil, že prístup do distribučnej siete nevyužíval, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný
bol povinný platiť aj vtedy, keď nemal s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú
zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy. Žalobca bol povinný po celý čas zmluvného
vzťahu so žalovaným zabezpečovať mu prístup do sústavy, s čím odôvodnene možno očakávať

vznik tomu zodpovedajúcich nákladov (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Obdo/18/2019).

9. K tvrdenému premlčaniu práva žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si uplatnil právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo po tom, čo žalobca od zmluvy platne odstúpil.
Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené 16.7.2018, kedy začala plynúť premlčacia doba.

Žaloba,podanánaupomínacísúddňa15.1.2021,tedabolapodanávrámcištvorročnejpremlčacejdoby.

10. K úrokom z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si uplatnil zmluvný a súčasne aj
zákonný úrok z omeškania titulom neuhradených faktúr, a to vo výške 9 % ročne, resp. 1,627 % -
1,631 % ročne. Súd prvej inštancie oba tieto uplatnené úroky z omeškania priznal, keďže tento nárok

bol preukázaný v rozsahu aj počiatku jeho plynutia. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur (§ 369c ods. 1 Obchodného
zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka).

11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“ ) tak, že žalobcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmenu tak, že odvolací súd žalobu zamietne.
Označil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Uviedol, že pojmovými
znakmi zmluvy o prístupe sú (i) záväzok prevádzkovateľa distribučnej siete rezervovať účastníkovi trhu
dohodnutú distribučnú kapacitu, (ii) záväzok prevádzkovateľa distribučnej siete umožniť účastníkovi
trhu prístup do sústavy, (iii) záväzok prevádzkovateľa distribučnej siete prepraviť pre účastníka trhu

s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity, vrátane služieb
spojených s používaním prenosovej sústavy a (iv) záväzok účastníka trhu s elektrinou zaplatiť cenu za
poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb. Tvrdil, že sporná zmluva o prístupe neobsahuje záväzok
prevádzkovateľa prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené
výškou rezervovanej kapacity (predpoklad pod /iii/), teda nespĺňa pojmové zákonné znaky. Nemožno ju

preto podľa žalovaného považovať za zmluvu o prístupe podľa § 26 ods. 5 zákona o energetike (PL. ÚS
17/2014). Navyše predmetná zmluva o prístupe neobsahuje ani všetky zákonné náležitosti podľa § 26
ods. 15 zákona o energetike a § 37 ods. 6 vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z. z., čo ju činí taktiež neplatnou.
Žalovaný preto dôvodil, že nebol povinný uhrádzať žalobcovi za prístup do distribučnej sústavy žiadne
platby.

13. Ďalej žalovaný uviedol, že dotknutá zmluva o prístupe mala len jednu prílohu (príloha č. 1 -
Splnomocnenie pre komunikáciu). Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že obchodné podmienky, na základe
ktorých mal žalobca odstúpiť od zmluvy, tvorili prílohu tejto zmluvy, ide o nepravdivé tvrdenie.
Argumentoval preto, že odstúpenie od zmluvy nie je platným právnym úkonom, nenastali teda účinky

ním sledované.

14. Napokon žalovaný uviedol, že žalobca si nárok uplatnil v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorého použitie je však vylúčené. Ak by žalobca v rámci vyjadrení k odvolaniu zmenil právnu
kvalifikáciu nároku na § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka (či jeho výšku), pôjde o zmenu žaloby, ktorý

nárok je premlčaný. Pokiaľ ide o argumentáciu, že peňažná náhrada podľa § 351 ods. 2 Obchodného
zákonníka sa rovná reálnej hodnote žalobcom poskytnutého plnenia žalovanému, tak platí, že reálna
hodnota žalobcom poskytnutého plnenia žalovanému je nulová.15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.
V súvislosti s otázkou platnosti zmluvy o prístupe, rozsiahlo citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/40/2020, poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Obdo/33/2020, sp. zn. 4Obdo/20/2021 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 3Cob/10/2020 a uviedol, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa s právnymi názormi
súdov v obdobných veciach oboznámil, tieto aplikoval a vyslovil záver o platnosti uzavretej zmluvy
o prístupe. Dôvodil, že omeškanie žalovaného s úhradami za prístup do sústavy predstavovalo pre
žalobcu dôvod na odstúpenie od zmluvy, a to (i) v zmysle obchodných podmienok žalobcu a (aj)

podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka. Dodal, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalobné
nároky ako nároky podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom argumentácia žalobcu ohľadom
nemožnosti aplikácie § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka je bezpredmetná. Žalobca v tejto súvislosti
citovalrozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Obdo/80/2019(R63/2020)auviedol,
že rovnaká problematika bola riešená aj Krajským súdom v Košiciach (sp. zn. 4Cob/51/2023). Nárok
žalobcu na zaplatenie zmluvnej odplaty za poskytnuté služby titulom zmluvy o prístupe sa momentom

zániku zmluvy, t. j. momentom nadobudnutia účinnosti odstúpenia od zmluvy zmenil, pôvodný nárok
bol nahradený nárokom na vzájomné vyporiadanie sa medzi zmluvnými stranami podľa § 351 ods.
2 Obchodného zákonníka. Prístupom je potrebné rozumieť už samotné právo žalovaného dodávať
vyrobenúelektrinudodistribučnejsústavyžalobcu,doktorejježalovanýakovýrobcapripojený,pričomje
na voľbe žalovaného ako výrobcu, či toto svoje právo využije (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn.

4Obdo/20/2021).Žalobcapreukázal,žežalovanývcelomžalovanomobdobímalzabezpečenúmožnosť
dodávať vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy žalobcu (viď. odborné vyjadrenie A. B.). V zariadení
výrobcu bolo počas žalovaného obdobia vyrobených 832,50 kWh a spotrebovaných 84315 kWh (viď.
príloha odborného vyjadrenia). Napokon vo vzťahu k premlčaniu žalobca poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/80/2019 (R 63/2020), kde sa odkazom na odbornú

literatúru uvádza, že právo na vrátenie plnenia sa premlčuje vo všeobecnej štvorročnej premlčacej
dobe, ktorá plynie odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil alebo od momentu, keď nastali účinky
odstúpenia (PATAKYOVÁ, M. a kol. Obchodný zákonník. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s.
1188). Žalovaným vznesená námietka premlčania teda nie je podľa žalobcu dôvodná, čo súd prvej
inštancie správne uviedol a náležite odôvodnil.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

17. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Z obsahu
odvolania je však zrejmé, že toto sa v celosti týka nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Ohľadne zvyšných (citáciou znenia)

uvedených odvolacích dôvodov je odvolanie obsahovo prázdne. V prípade tvrdeného porušenia práv
žalovaného v rozsahu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, sa žalovaný obmedzil len na
všeobecné tvrdenia o arbitrárnosti, nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti, bez akéhokoľvek bližšieho
ich vymedzenia.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím
súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli
a webovej stránke odvolacieho súdu.

19. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný

argumentvznesenývsporeaodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancie spĺňakritériavyžadované
vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne
právne závery. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho

(§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu
žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza:20. Súd prvej inštancie sa s platnosťou uzatvorenej zmluvy o prístupe vysporiadal, pričom uviedol, že
zmluva nie je neplatná, ak neobsahovala náležitosti podľa § 26 ods. 5 zákona o energetike, len žalobca
nemá nárok na úhradu za pripojenie do distribučnej sústavy (ktorú si však ani neuplatňoval). Tieto závery

súd prvej inštancie uviedol s ohľadom na zásadu zmluvnej voľnosti strán a závery Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Obdo/5/2022. Súdu prvej inštancie nutno uznať, že ak vo veci
nastala typická situácia, riešená už v judikatúre súdov určitým spôsobom, a súd rozhodne v súlade
s ňou, má možnosť v odôvodnení rozsudku na ňu odkázať ako na ustálenú rozhodovaciu prax, ktoré
odôvodnenie už možno bez ďalšieho považovať za dostatočné (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový

poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 890, marg. č. 3.). Odvolací súd, vo vzťahu v odvolaní
nastolenej otázke chýbajúceho dojednania záväzku prevádzkovateľa distribučnej siete prepraviť pre
účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity,
vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, poukazuje na záver z tohto rozhodnutia
najvyššieho súdu, že „súdy nižšej inštancie dospeli k nesprávnemu právnemu názoru, keď mali za to, že
užívanímdistribučnejsústavyabezprepravy,resp.distribúcienemôžedochádzaťkužívaniudistribučnej

sústavy zo strany žalobcu. Záver, že prístup bez distribúcie nemôže existovať je nesprávny.“. Ust. § 26
ods. 5 zákona o energetike teda nepredstavuje ustanovenie, od ktorého sa dohodou strán nemožno
odchýliťasúčasnenezakazujestranáminúzmluvnúúpravu.Žalobcasprávneajvovyjadreníkodvolaniu
poukazoval (a citoval) relevantné rozhodnutia venujúce sa tejto právnej otázke (rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/40/2020, sp. zn. 4Obdo/33/2020, sp. zn. 4Obdo/20/2021

a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/10/2020). Odvolací súd aj na tieto rozhodnutia
(v zhode so žalobcom) odkazuje. Súd prvej inštancie teda správne, v súlade s ustálenou judikatúrou vec
právne posúdil, pričom s jeho závermi sa možno len stotožniť a v plnosti na nich odkázať. Akákoľvek
iná reakcia na úvahy žalovaného by v tomto štádiu konania bola nenáležitá.

21. Ak žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/2014, s týmto
a jeho závermi sa vysporiadalo práve súdom prvej inštancie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/5/2022. Najvyšší súd Slovenskej republiky tu konkrétne uviedol, že
nakoľko „na základe písomne uzatvorenej zmluvy o prístupe na základe § 27 ods. 1 písm. b/ zákona
o energetike a v súlade s Nálezom PL. ÚS 17/2014 žalobcovi vznikla povinnosť platiť poplatok za prístup

do distribučnej siete žalovaného.“ Preto ani s ohľadom na tento nález nie je žalovaného argumentácia
o neplatnosti zmluvy o prístupe či o nevzniknutí nároku žalobcu na odplatu za prístup do jeho distribučnej
siete dôvodná.

22. V súvislosti so záväznosťou obchodných podmienok, podľa ktorých si žalobca uplatnil svoje právo

na odstúpenie od zmluvy, rovnako niet čo dodať nad rozsah odôvodnenia súdu prvej inštancie. Boli
naplnené zákonné predpoklady pre záväznosť týchto konkrétnych obchodných podmienok, resp. pre to,
aby boli časťou obsahu zmluvy (§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka). Súd prvej inštancie sa s týmito
námietkami žalovaného, vznesenými už v prvoinštančnom konaní, riadne a náležite vysporiadal, pričom
v odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti, len vyjadril svoj nesúhlas s názormi

súdu prvej inštancie. Tento však odvolací súd nepovažuje za dôvodný.

23. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že charakter predmetných obchodných podmienok je v
danom prípade špecifický v tom, že tieto boli zverejnené na webovej stránke ÚRSO, pričom boli týmto
úradom(vrámciprevádzkovéhoporiadkužalobcu)schválené.Idetedaodokumentverejnesprístupnený

nielen žalobcom ako zmluvnou stranou, ale aj ústredným orgánom štátnej správy v oblasti, v ktorej
žalovaný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.

24.Pokiaľideoto,čižalobcapočaskonaniasprávneoznačovalpoprávnejstránkesvojnárok,jedôležité
uviesť, že „sporové strany nie sú povinné predložiť súdu právne posúdenie sporu, ani právne argumenty.

To je odrazom zásady „iura novit curia“, teda súd pozná právo. Znalosť práva, a to tak hmotného, ako
aj procesného, je nielen základnou povinnosťou sudcu, ale aj nevyhnutným predpokladom riadneho
fungovania materiálneho právneho štátu, v ktorom je výkon súdnej moci zverený profesionálne zdatným
sudcom, ktorí právo uplatňujú bezchybne a ak sa pri aplikácii práva dopustia chyby, je možné ju napraviť
na nadriadenom súde.“ (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. 2. vydanie. C. H. Beck,

2019, s. 233, citované v ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck,
2022, s. 889, marg. č. 3.). Ak teda žalovaný uvádzal, že žalobca pôvodne žalobný nárok označoval
poukazom na § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, potom zmenil právnu kvalifikáciu nároku na §
351 ods. 2 Obchodného zákonníka a z tohto vyvodzoval, že ide o neprípustnú zmenu žaloby, tátožalovaného argumentácia je nesprávna. Ak by tomu tak aj bolo, teda že žalobca menil svoj názor na
právne posúdenie jeho nároku, toto je irelevantné a pre súd nezáväzné, nakoľko je len na súde, aby
vykonal právne posúdenie žalobcom skutkovými okolnosťami opísaného (tvrdeného) nároku. Navyše

odvolací súd po preskúmaní celého spisového materiálu má za to, že žalobca svoj nárok v priebehu
konania po skutkovej a právnej stránke uplatňuje konzistentne a nemenne. Nie je teda dôvod na žiadne
zmeny žaloby (ktoré sú navyše v odvolacom konaní neprípustné /§ 371 CSP/) a nie je dôvod ani na
žiadne iné právne posúdenie nároku, ako ho učinil súd prvej inštancie, teda že žalobca si uplatnil a stále
uplatňuje nárok podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka.

25. Ak žalobca a aj súd prvej inštancie poukázali aj na ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
učinili tak len vo vzťahu k obsahu, rozsahu a spôsobu reštitučnej povinnosti vzniknutej na základe
§ 351 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na odbornú literatúru, ktorá
uvádza, že „ak plnenie, ktoré bolo poskytnuté u nadobúdateľa, bolo spotrebované alebo ho nie je možné
vrátiť z iných dôvodov, je potrebné postupovať analogicky podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého ak nie je dobre možné vydať, čo bolo nadobudnuté, najmä preto, že plnenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.“. (PATAKYOVÁ, M. a kol. Obchodný zákonník. 1.
vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1318, marg. č. 2.). Odkaz žalobcu a súdu prvej inštancie na
toto zákonné ustanovenie, aj v súvislosti s iným právnym nárokom, tak má relevanciu.

26. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadny so žalovaným citovaných odvolacích dôvodov
(§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP), či aj určitou argumentáciou vymedzených odvolacích
dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP), nebol naplnený. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny, preto ho odvolací súd, aj v rozsahu závislého (a správneho) výroku o trovách konania, potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

27. Vzhľadom na nedôvodnosť podaného odvolania a plný úspech žalobcu odvolací súd o trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).