Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/84/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010245
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3825010245.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška
a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne
stíhaného pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí
dňa 21. januára 2026 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo

dňa 24. októbra 2025 pod sp. zn. 20T/22/2025 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduPrievidzazodňa24.októbra2025podsp.zn.20T/22/2025bolnapodklade
obžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryPartizánskezodňa13.marca2025,č.k.Pv261/24/3305-54,
doručenej okresnému súdu toho istého dňa, A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) uznaný za

vinného zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom
sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona a prečinom porušovania domovej slobody
podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

„dňa 25.09.2024 v čase približne o 21:30 hod. v obci D. E. prišiel pred rodinný dom bez popisného čísla,

ktorý obýva poškodená F. G., nar. XX.XX.XXXX, kde prekonal oplotenie tohto rodinného domu tým, že
ho preskočil, vnikol na pozemok a prešiel do zadnej časti k terase rodinného domu, kde začal búchať na
terasové okná, načo sa zobudila poškodená F. G., ktorá zišla z vrchnej časti domu a cez presklenú terasu
uvidelavonkusedieťobžalovaného,ktorýjejnaznačil,žemáprejsťdoprednejčastidomu,čopoškodená
spravila, zostala stáť pred zatvorenými vonkajšími vchodovými dverami a obžalovanému vravela, aby
odišiel preč a naznačovala mu, že volá na políciu, na jeho naliehanie pootvorila vchodové dvere a vtedy

obžalovaný nohou dvere otvoril, poškodenú F. G. násilím vsotil do domu, vnikol dnu, poškodenej sa však
podarilo vybehnúť von na ulicu, kde chcela zatelefonovať na políciu, načo jej obžalovaný uviedol, že ak
to spraví, kým príde polícia, všetko to tam bude rozmlátené, z uvedeného dôvodu sa preto poškodená
vrátila späť a vtedy ju obžalovaný stiahol dnu, násilím zatlačil poškodenú F. G. do obývacej časti domu,
nachádzajúcej sa na prízemí, kde ju sotil na gauč, následne obžalovaný strhol poškodenej pyžamo
aj nohavičky, poškodená F. G. sa bránila najskôr slovne, prosila obžalovaného, aby prestal, nakoľko

má gynekologické problémy, čo ho ešte viac povzbudilo v jeho konaní, keď sa poškodená snažila
kričať, rukou jej chytil ústa a uviedol jej, aby bola ticho a ak neprestane, porozbíja jej okná, poškodená
ho slovne prosila, aby ju pustil, lebo nemôže dýchať, následne obžalovaný vnikol penisom do vagíny
poškodenej a vykonával s poškodenou F. G. pohlavný styk, poškodená sa bránila fyzicky, snažila sa
vymaniť,obžalovanývšakneprestával,čímviachoprosila,týmviacsastupňovalajehoagresivita,pritom
obžalovaný poškodenú bil, udieral do oblasti tváre, ťahal ju za vlasy, potom ju dal do polohy kľačiac na

kolenách, kedy do nej vnikal zozadu, poškodenej následne prikázal, aby ho uspokojila orálne, čomu sa
poškodená slovne bránila, nakoľko ju obžalovaný udieral po tvári, podvolila sa a vykonala orálny styk,potom obžalovaný pokračoval v pohlavnom styku, počas tohto konania obžalovaný poškodenú F. G.
neustále slovne urážal, udieral ju rukami po zadku, po tvári, zvieral ju, následne sa poškodenej podarilo
vybehnúť von na terasu, ale obžalovaný chytil ťažké kreslo a zakričal na ňu, že ak okamžite nevojde dnu,

všetkototambudeporozbíjané,poškodenáhozostrachu,ževyhrážkynaplní,poslúchlaavrátilasaspäť
do domu, obžalovaný opätovne penisom násilím vnikol do vagíny poškodenej a vykonával s poškodenou
F. G. pohlavný styk, pričom s konaním prestal až v skorých ranných hodinách dňa 26.09.2024, kedy
zaspal, pričom následne približne v čase o 07:00 hod. dňa 26.09.2024 obžalovaný dom opustil.“

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona, 41 odsek 1 Trestného zákona, §
38 odsek 2, odsek 3, odsek 6 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 6 rokov 8 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol v súlade s § 48 odsek 2
písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podal odvolanie obžalovaný,

ktoré doplnil prostredníctvom neskôr ustanoveného obhajcu písomným podaním zo dňa 14. novembra
2025, v ktorom vo vzťahu k odôvodneniu podaného odvolania uviedol nasledovné:

„Odvolaniepodávamprotivšetkýmvýrokom,ktorésamapriamotýkajú,t.j.protivýrokuovineanásledne
aj výroku o treste. Odvolaním vytýkam chyby napadnutých výrokov rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm.

b) Trestného poriadku, a to nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení a najmä skutočnosť, že sa
súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Vpredmetnejtrestnejvecisúdprvéhostupňaužjedenkrátrozhodol,atorozsudkomsp.zn.20T/22/2025
zo dňa 02.07.2025, ktorý bol Uznesením Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. 23To/63/2025 zo dňa 02.09.2025 v celom rozsahu zrušený podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d)
Trestného poriadku, pričom napadnutý rozsudok bol sčasti i nepreskúmateľným.

Krajský súd v Trenčíne v zrušovacom uznesení uložil súdu prvého stupňa povinnosť sa s vytýkanými
skutočnosťami opätovne vysporiadať v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku a až potom rozhodnúť

v súlade so stavom veci a so zákonom a tiež mu uložil povinnosť svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby
zodpovedalo ust. § 168 odsek 1 trestného poriadku,
vrátane riadneho vysporiadania sa s obranou obžalovaného zahŕňajúc obranu zahrnutú
v odôvodneniach jeho odvolania.

Podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, súd prvého stupňa právny názor odvolacieho súdu nerešpektoval,

keďže z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobnými
tvrdeniami vrátane tých, na ktoré som poukázal už v odvolaní proti rozsudku zo dňa 02.07.2025 tak, ako
to vyžaduje ust. § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Takéto úvahy v rozsudku úplne absentujú.

Z odôvodnenia musí byť v kontexte zistených informácií zrejmý postoj súdu k hlavným obhajobným

argumentom obžalovaného a tiež to, ako vlastnými úvahami zhodnotil právne aspekty obrany
obžalovaného. Súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Riadne odôvodnenie
rozhodnutia je zároveň aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a že je objektívne
preskúmateľný.

V trestnom konaní vedenom proti mojej osobe pre vyššie uvedené trestné činy bolo vykonané
nasledovné dokazovanie :

• výsluch obžalovaného

• výsluch poškodenej
•znaleckýposudokč.XXX/XXXXvypracovanýznalcomzodboruPsychológiaC.A.H.vovecivyšetrenia
poškodenej
• zápisnica o prehliadke tela poškodenej• znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
Psychiatria a Sexuológia I. J. A., C., I., I. vo veci vyšetrenia duševného stavu obžalovaného
• znalecký posudok č, XX/XXXX vypracovaný znalcom z odboru Elektrotechnika J. I. K. vo veci

preskúmania telefónu iPhone SE model A1723, IMEI : XXXXXXXXXXXXXXX
• sms, emailová a facebooková komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou

A) Výsluch obžalovaného : v predmetnej trestnej veci som vypovedal tri krát,
v procesnom postavení podozrivého, obvineného a obžalovaného na hlavnom pojednávaní, pričom

vo všetkých výpovediach konzistentne tvrdím, že poškodená ma dňa 25.09.2024 sama vpustila do
jej obydlia, pričom k pohlavnému styku a iným sexuálnym praktikám došlo dňa 25.09.2024 zo strany
poškodenej dobrovoľne tak, ako aj v iných prípadoch našich intímnych stretnutí od mesiaca júl 2024,
kedy sme sa zoznámili. Podľa záverov znaleckého posudku I. J. A. neboli u mojej osoby zistené sklony
ku klamaniu.

B) Výsluch poškodenej, ktorý súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku označil ako nosný
dôkaz o spáchaní skutku : poškodená v predmetnej trestnej veci vypovedala taktiež tri krát, prvý krát pri
podaní trestného oznámenia a dva krát po vznesení obvinenia,
z toho jeden krát kontradiktórne s vyhotovením obrazovo - zvukového záznamu. Tento dôkaz sa na
hlavnom pojednávaní vykonal podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku prehratím obrazovo - zvukového

záznamu.

Podľa poškodenej malo dôjsť dňa 25.09.2024 k intímnemu styku proti jej vôli. Jednotlivé výpovede
poškodenej, vzhľadom na svoj obsah nevyznievajú vierohodne
a presvedčivo a trpia vnútornými rozpormi. Je totiž takmer vylúčené, aby v prípade takého intenzívneho

protiprávneho konania, aké mi je kladené za vinu v skutkovej vete rozsudku, poškodená nevyužila
možnosť, že sa počas tohto konania až dva krát vyskytla mimo domu so svojim mobilným telefónom,
bez mojej prítomnosti a nepokúsila sa ujsť alebo privolať pomoc. Taktiež je mimoriadne nelogické, aby
po násilnom konaní takého rozsahu, ako ho vo svojej výpovedi opísala poškodená, po tom, ako som v
ranných hodinách dňa 26.09.2024 odišiel

na poschodie rodinného domu kde som si ľahol a zaspal, zotrvala naďalej v dome
a nekontaktovala orgány činné v trestnom konaní.

Poškodená ohlásila moje údajné protiprávne konanie príslušným orgánom činným
v trestnom konaní až o tri dni, tj. 28.09.2024 a až vtedy bola vykonaná prehliadka tela poškodenej.

Výpovedepoškodenejsútiežvmnohýchčastiachvrozporesozabezpečenouanahlavnompojednávaní
prečítanou komunikáciou medzi mnou a poškodenou, pričom na konkrétnosti poukazujem nižšie.

Z výpovedí teda vyplynuli dve verzie priebehu skutkového deja a z toho dôvodu je nevyhnutné pre

spravodlivé rozhodnutie vo veci mimoriadne starostlivo vyhodnotiť aj ďalšie zabezpečené dôkazy.

C)Zoznaleckéhoposudkuč.XXX/XXXXvypracovanéhoznalcomC.A.H.vyplývajúnasledovnézávery:

Pri posúdení osobnosti poškodenej znalec uvádza, že sa jedná o osobnosť akcentovanú, ktorá

má pompéznejší pocit osobnej hodnoty, chce získať obdiv, uznanie, túži po ocenení jej osoby.
Interpersonálne vzťahy slúžia najmä na uspokojenie jej potrieb. Záujem
o druhých je skôr formálny. V interagovaní s druhými pôsobí chladnejšie. Vie sa presadiť, skôr
dominantnejšie správanie, vie si povedať svoje.

Znalec ďalej uviedol, že v psychickom prežívaní vyšetrením poškodenej nezistil zvýšenú mieru
prežívaného, či prežitého distresu. Nezistil ani reziduálne známky prežitej traumatizácie v súvislosti s
opakovaným znásilnením jej osoby zo strany páchateľa. Čo je menej predpokladaný následok vzhľadom
k očakávanému diskomfortu v spojení so znásilnením, resp. so sexuálnym násilím a to bez ohľadu na
to, že poškodená sa opisuje ako odolnejšia osobnosť. Samotné poznanie páchateľa môže saturovať

dopady v psychike, ale znalec neočakáva, že by nevznikli žiadne. V dotazníkovej metóde je poškodená
voči sebe menej kritická, je menej otvorená, nedá sa vylúčiť, že zamlčiava určité informácie o svojej
osobe, má tendenciu sa javiť v sociálne žiaducom svetle.Dovoľujem si zdôrazniť skutočnosť, že psychologické znalecké vyšetrenie sa uskutočnilo dňa
17.10.2024, t. j. s krátkym časovým odstupom od údajného skutku.

Podľa záverov citovaného posudku znalec z hľadiska posúdenia motivácie uviedol, že sa nedajú vylúčiť
aj iné motívy na strane poškodenej, ktoré by mohli mať forenzný význam.
Z vyjadrení poškodenej vyplýva, že približne dva týždne pred samotným skutkom sa
v poškodenej hromadila nespokojnosť z toho, že obvinený ju neustále kontaktoval a to aj
v čase, keď jej to nevyhovovalo, dostával ju do situácii, ktoré jej boli nepríjemné a to aj

v rámci jej susedských vzťahov. Sama poškodená sa v rámci znaleckého vyšetrenia zmienila, že mala
pocit, že nebude mať silu zastaviť jeho správanie, ktorému malo dochádzať posledné týždne pred
samotným skutkom. Uvedené mohlo mať vplyv na konanie poškodenej v zmysle predmetnej trestnej
veci. Aj vzhľadom k vyššie zmieneným skutočnostiam (keď znalec nezistil ani reziduálne následky v
psychickomprežívanípoškodenej;vdotazníkovejmetódejepoškodenámenejotvorená;znalecvnímaaj
inémotívykonaniapoškodenejvsamotnejpredmetnejtrestnejveci),vyhodnotilšpecifickúpsychologickú

vierohodnosť poškodenej ako oslabenú. Tieto závery prvostupňový súd pri rozhodovaní vôbec nevzal
do úvahy.

Súd sa vôbec nezaoberal možnými motívmi, ktoré poškodenú viedli ku krivému obvineniu, či už tými,
ktoré v posudku uviedol znalec, resp. motívmi, ktoré podrobne opisujem nižšie.

Súd napriek jednoznačnému záveru posudku znalca C. H. ohľadom posúdenia špecifickej vierohodnosti
uveril výpovedi poškodenej, pričom uviedol, že svoje rozhodnutie ustálil na dôkazoch vykonaných v
konaní, ktoré hodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Okrem iného aj na výpovedi poškodenej,
ktorú výpoveď súd vyhodnotil ako vierohodnú, a to aj v kontexte s vykonaným znaleckým dokazovaním

znalcom z odboru psychológia I. A. H., z ktorého znaleckého dokazovania okrem iného vyplynulo, že
poškodená má všeobecnú psychologickú vierohodnosť zachovanú.

Všeobecná vierohodnosť je definovaná ako komplexná psychologická charakteristika osobnosti, ktorá
vypovedá o tom, či má daná osoba zodpovedajúcu psychickú spôsobilosť

k objektívnemu vnímaniu skutočnosti a k zapamätaniu a vybavovaniu prežitých udalostí. Všeobecná
psychologická vierohodnosť je určitý predpoklad toho, ako je osoba, v tomto prípade poškodená po
psychologickej stránke schopná, resp. spôsobilá vnímať, chápať
a interpretovať realitu, avšak nehovorí nič o tom, či táto osoba v konkrétnom prípade vypovedá pravdu.

Špecifická vierohodnosť sa naproti tomu vzťahuje ku konkrétnej výpovedi. Jedná sa
o posúdenie či výpoveď osoby vo vzťahu k danému prípadu odráža skutočne prežité udalosti. Faktory,
ktoré ovplyvňujú špecifickú vierohodnosť sú : aktuálny emočný stav, citové
a príbuzenské vzťahy k osobám, ktorých sa výpoveď týka, vedomá/nevedomá tendencia poškodiť, či
pomôcť týmto osobám, spustenie špecifických obranných mechanizmov, prostredie výpovede, spôsob

vedenia výsluchu.

Špecifická vierohodnosť je teda definovaná ako vierohodnosť výpovede ku konkrétnemu právne
relevantnému obsahu, ako miera súladu výpovede so skutočnosťou a ako taká má na rozdiel od
všeobecnejvierohodnostidôkaznúsilu.Zachovanievšeobecnejvierohodnostijeibapredpokladomtoho,

aby mohol znalec posúdiť špecifickú vierohodnosť.

Až v kontexte správania poškodenej so závermi znaleckého posudku som pochopil, že poškodená mala
k nášmu vzájomnému vzťahu ambivalentný vzťah. Ako dominantná
a manipulatívna osobnosť chcela mať v našom vzťahu všetko pod kontrolou, brala ho pragmaticky,

chcela určovať čas a miesto stretnutí. Na jednej strane jej občasný pohlavný styk vyhovoval, lichotilo je,
že sa o ňu zaujíma mladší muž, avšak na druhej strane, keď nadobudla pocit, že vzťah nemá úplne pod
kontrolou (keďže som jej dal viackrát najavo, že sa mi ňou nastavené pravidlá nepáčia) a začala mať
obavu, že sa o našom vzťahu môže dozvedieť jej rodina a susedia, tak práve táto okolnosť sa javí ako
možný motív krivého obvinenia mojej osoby.

Ako alternatívny motív krivého obvinenia môže byť žiarlivosť poškodenej, keďže vždy, keď som sa pred
ňou zmienil o mojej bývalej manželke, tak urobila žiarlivostnú scénu. Tejto alternatíve nasvedčuje aj časť
výpovede poškodenej zo dňa 11.12.2024 (3. strana prepisu), keď bez toho, aby sa jej niekto spýtal,
sama od seba uviedla, že po mojom odchode dňa 26.09.2024 „našla pokrkvanú účtenku z Hornej Vsi,z nejakého baru, dve osoby, dva krát tam bolo víno, dvakrát pivo“. Toto evokuje záver, že poškodená
sa domýšľala, že sa schádzam
s inou ženou a rozhodla sa mi týmto spôsobom pomstiť, nakoľko nezniesla pocit, že by som pred ňou

uprednostnil inú ženu.

D) Prehliadka tela poškodenej : v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že k trestnému oznámeniu a
prehliadke tela došlo až tri dni po údajnom skutku a preto nie je vylúčené, že
k modrinám na vnútornej strane stehien, na kolenách a k škrabancom na spodnej časti chrbta mohlo

dôjsť aj iným spôsobom ako uvádza poškodená. Okrem toho k takýmto drobným zraneniam mohlo dôjsť
aj pri dobrovoľných sexuálnych praktikách, ktoré sme vykonávali dňa 25.09.2024.

E) Pokiaľ ide o znalecký posudok č, XX/XXXX vypracovaný znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie Psychiatria a Sexuológia I. J. A., C., I., I. vo veci vyšetrenia duševného stavu obžalovaného,
z jeho záverov majú relevanciu len odpovede na otázky č. 9 až 12, podľa ktorých v súčasnosti netrpím

žiadnou duševnou chorobou v užšom slova zmysle, v čase údajného spáchania skutkov som mohol
rozpoznať protiprávnosť svojho konania a bol som schopný toto konanie ovládnuť, že som v súčasnej
dobe schopný chápať zmysel trestného konania a že môj pobyt na slobode nie je pre spoločnosť v
súčasnosti nebezpečný.

Odpovede na otázky č. 1 až 8 nemajú žiadnu relevanciu a nie sú spôsobilé prispieť akýmkoľvek
spôsobom k objasneniu veci, a to s poukazom na výpoveď znalca z hlavného pojednávania konaného
dňa 11.06.2025, keď na otázku obhajcu „ Pán znalec, keď ste uviedli, že ste vychádzali zo skutkovej
vety uznesenia o vznesení obvinenia, môžeme skonštatovať, že pokiaľ ste mali kompetentne spracovať
otázky položené vyšetrovateľom, ako znalec ste museli hypoteticky pracovať s prezumpciou viny a teda

hodnotiť skutkový dej tak, ako sa mal stať podľa uznesenia o vznesení obvinenia“ uviedol, že „To je tak
vždy. My nie sme právnici, my vychádzame z toho, že sa to stalo“.

F) Prečítaná komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou : Z pomerne obsiahlej sms, emailovej a
facebookovej komunikácie nesporne vyplýva, že medzi mnou a poškodenou bol veľmi blízky, citový

vzťah. Táto komunikácia obojstranne obsahuje množstvo intímnych správ, vrátane takých, v ktorých mi
poškodená posiela akty svojej postavy.

Súd v odôvodnení uviedol, že z oboznámenej komunikácie medzi obžalovaným
a poškodenou vyplynulo, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo v období pred skutkom ku konfliktu

(poškodená v komunikácii uviedla, že ju ponížil na verejnosti, zosmiešnil jej príbuzných, za čo sa jej
obžalovaný v komunikácii aj ospravedlnil), z ktorého dôvodu sa s ním poškodená nechcela stretnúť.

Komunikácia medzi mnou a poškodenou potvrdzuje, že poškodená bola veľmi nevypočítateľná vo
svojom správaní, keď sa viackrát stalo, že bez akéhokoľvek dôvodu zmenila postoj k nášmu vzťahu,

resp. ku mojej osobe. Poškodená mi niekoľko krát napísala, že som ju mal „ponížiť“, pritom som nemal
ani najmenšie tušenie, kedy a akým spôsobom som tak mal učiniť. Poškodená mi opakovane (a to nielen
bezprostredne pred dňom 25.09.2024) písala, že ju nemám kontaktovať a následne bez toho, aby sa
medzi nami niečo zmenilo,
sa správala ku mne veľmi milo a prejavovala ku mne svoje city.

>V trestnom oznámení uviedla, že keď sme boli dňa 24.08.2024 na výlete v Tatrách, bol som agresívny,
paranoidný, mimoriadne žiarlivý a keď sme sa z Tatier vrátili, tak mi cez Messenger aj sms napísala, že
ma žiada, aby som sa s ňou už nikdy viac nekontaktoval.
V priečinku DCIM, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku J. K. (stiahnuté obrázky

z mobilného telefónu) sa nachádza emailová správa zo dňa 25.08.2025, v ktorej mi poškodená „posiela
fotečky zo včerajška a ďakuje za vymasírované labky a za nehu“, čo vôbec nekorešponduje s jej
tvrdeniami v trestnom oznámení.

>V priečinku „Vymazané emaily“, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku J. K. sa nachádzajú emaily zo

dňa 31.08.2024, v ktorých mi poškodená vyčíta, že som voči nej prejavil toľko nenávisti, koľko v živote
nezažila a že ju v ten deň pri vatre hrubo urážal. Následne mi dňa 01.09.2024 ráno 7:09 hod. poslala
intímne fotky (akty) svojej postavy.V poobedňajších hodinách dňa 01.09.2024 mi poškodená (priečinok : vymazané emaily) vyčítala, že
som pokazil večer (tj. dňa 31.08.2024, kedy sme spolu boli na „vatre“ pri príležitosti osláv SNP, kde mi
poškodená po vypití jedného piva začala bezdôvodne nadávať

a z toho dôvodu sme sa tam zdržali asi len 15 minút) a zničil všetko pekné, čo medzi nami bolo a že sa
nevie spamätať s predošlých mojich výstupov, obviňovaní a urážok.

>Dňa 03.09.2024 mi poslala poškodená emaily (priečinok DCIM) v ktorých opakovane uvádza, aby som
sa ju nedomáhal vidieť a následne dňa 04.09.2024 ma v emaile oslovuje „miláčik“.

Uvedené správy dokazujú nevypočítateľné, až nelogické správanie poškodenej
a poukazujú na jej nevierohodnosť.

>Správa zo dňa 26.09.2024 o 08:15 hod., t. j. prvá, ktorú mi poškodená poslala cez facebook po údajnom
skutku.

„Nechal si tu na stolíku účtenku z H.Vsi, pred 21 hod. s komzumáciou proseca, piva
a všetko vždy 2x a niekoľkokrát na "otočku"! A to si mi poslal SMS-ky ako chľastáš aj počas dňa. To
si bol aj na tom "smetisku"?“

Poškodená mi vyčíta, že som bol večer v Hornej Vsi v bare s inou osobou, lebo našla účtenku na
objednávku dvoch pív a dvoch pohárov vína, na základe čoho sa domýšľala, že sa schádzam s inou
ženou a rozhodla sa mi týmto spôsobom pomstiť. Ako som už uviedol, poškodená bola veľmi žiarlivá.
„Smetisko“ je miesto (časť lesíka) v Ľubianke - miestnej časti obce Oslany, kde sme s poškodenou v
minulosti strávili istý čas v mojom odstavenom aute, nakoľko je tam kľud a nechodia tam ľudia.

Až následne písala, že som jej mal spôsobiť traumu na celý život, vie, že sa psychicky zrúti, pretože s
tým sa žiť ďalej normálne nedá, že som jej zničil zvyšok života, že už nikdy nebude aká bola, zostala
jej len hrozná trauma ....

Uvedené nekorešponduje so závermi posudku C. H., ktorý uvádza, že
u poškodenej nezistil reziduálne známky prežitej traumatizácie v súvislosti s opakovaným znásilnením
jej osoby zo strany páchateľa, čo je menej predpokladaný následok vzhľadom
k očakávanému diskomfortu v spojení so znásilnením, nezistil zvýšenú mieru prežívaného, či prežitého
distresu. V tejto súvislosti poukazujem na výpoveď poškodenej zo dňa 11.12.2024, kde na strane 6

prepisu výsluchu uvádza, že v predchádzajúcom vzťahu zažila psychické aj fyzické týranie, čo aj polícia
riešila, z čoho malo traumu roky. Len ťažko možno uveriť tomu, že poškodená, ktorá mala dlhotrvajúcu
traumu z konania predchádzajúceho partnera, by nevykazovala žiadne známky traumatizácie po troch
týždňoch od tak závažného násilného konania, ktoré vo svojej výpovedi vo vzťahu k údajnému skutku
zo dňa 25.09.2024 opisuje.

Komunikácia zároveň dokazuje, že poškodená vo svojich výpovediach viac krát klamala.

>Vo svojej výpovedi dňa 11.12.2024 uviedla, že naposledy mala so mnou pohlavný styk 7 – 10 dní pred
údajným skutkom, pričom z facebookovej komunikácie vyplýva, že k nemu došlo dňa 21.09.2024.

>V trestnom oznámení uviedla, že od 20.09.2024 do 22.09.2024 bola u nej na návšteve dcéra a z toho
dôvodu sa so mnou v týchto dňoch nestretla. Zároveň uviedla, že „už v tom čase mala mať zo mňa
strach , keďže som už pred tým mal na ňu robiť psychický nátlak a vedela, že môžem spraviť divadlo“.
– 3. strana trestného oznámenia.

Z facebookovej komunikácie (číslo list 377 – 386 spisu) vyplýva, že sme spolu strávili časť noci zo
dňa 20.9.2024 na 21.09.2024 sa tiež zo dňa 21.09.2024 na 22.09.2024 – správa poškodenej zo dňa
21.09.2024 o 7:01 hod, zo dňa 21.09.2024 o 16:06 hod.

Poškodená vo svojej výpovedi zo dňa 11.12.2024 (9. strana prepisu výpovede) uviedla, že „...ale keď
to bolo posledné dva týždne už pred tým útokom, tak on už tieto výstupy robil, chodil pred dom s tým
karavanom, chodil hodiny tam spal, skrátka, to bolo vyhrážanie dookola“. Pokiaľ by som sa v skutočnostitakto správal, bolo by nelogické, že by so mnou plánovala stráviť víkend od 27.09.2024 do 29.09.2024
na Martinských Holiach, ako to vyplýva z jej správy, ktorú mi zaslala dňa 21.09.2024 o 7:01 hod.

Pokiaľ ide o komunikáciu po údajnom skutku, t. j. od 26.09.2024 – v nej stojí za povšimnutie, že
poškodená viac krát zdôraznila svoj vek a kládla mne nepochopiteľné, sugestívne otázky, na ktoré som
nereagoval, resp. som nevedel, ako mám reagovať. Toto jej konanie evokuje záver, že krivé obvinenie
mojej osoby si vopred pripravila.

Súd prvého stupňa poukazuje na tú časť oboznámenej komunikácie medzi mnou
a poškodenou, v ktorej som sa voči poškodenej vyjadroval vulgárne a agresívne, a konštatuje, že možno
iba ťažko uveriť tomu, že bezprostredne po takejto agresívnej a vulgárnej komunikácii so sexuálnym
podtónom, by medzi obžalovaným a poškodenou došlo
k dobrovoľnému pohlavnému či inému sexuálnemu styku. V predmetnej komunikácii som sa poškodenej
vyznal, ako veľmi ju milujem a ako po nej túžim, hoci nie celkom vyberaným spôsobom. Ja som

poškodenú mal rád a nikdy by ma ani nenapadlo jej akýmkoľvek spôsobom ublížiť.

Naopak, veľmi ťažko možno uveriť tomu, že poškodená po tom, ako som jej mal dlhý čas ubližovať a
vyšla von cez terasu, sa vrátila späť do domu a nepokúsila sa ujsť alebo vyhľadať pomoc. Ulica, kde
býva poškodená, je husto obývaná a napríklad jej brat

L. M. býva vo vedľajšom dome súp. č. XXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX/X,
ktorá susedí s parcelou vo vlastníctve poškodenej, na ktorej má postavený (doposiaľ neskolaudovaný)
rodinný dom, kde sa mal stať údajný skutok. Tieto parcely (poškodenej a jej brata) tvoria spoločný dvor
a nie sú od seba žiadnym spôsobom odhradené. Veľmi ťažko uveriť tiež tomu, že dňa 26.09.2024 mi
poškodená vo facebookovej komunikácii napísala „Kým neodídem a nepovybavujem si na SK veci,

budem bývať v meste a keď ma tam budeš občas stretať, môžme sa ako priatelia pozdraviť a ísť si
svojou cestou.“ Je nelogické, aby ma v prípade, že by som sa skutočne dopustil konania, ktoré mi je
kladené za vinu, naďalej považovala za svojho priateľa a nevadilo by jej sa so mnou stretnúť.

Je nesporné, že v osobe poškodenej sa jedná o tzv. zaujatého svedka, t. j. svedka, ktorý má záujem

na výsledku trestného konania. V tejto súvislosti poukazujem na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.
ÚS/520/2016 podľa ktorého :

„Pokiaľ teda je jediným usvedčujúcim dôkazom proti obvinenému výpoveď tzv. zaujatého svedka, je
nutné ju hodnotiť mimoriadne obozretne, pričom ústavný súd dospel

k záveru, že v situácii „tvrdenia proti tvrdeniu” v takýchto prípadoch, by nemal súd zabúdať aj na motívy,
ktoré mohli zaujatého svedka viesť k jeho usvedčujúcej výpovedi, rovnako tak by nemal zabúdať na
zásadu in dubio pro reo, pričom vina obvineného by nemala byť založená len na osamotenej výpovedi
zaujatého svedka (takáto výpoveď zaujatého svedka by teda
v zásade, sama osebe, nemala stačiť na výrok o vine).

Najzávažnejším predpokladom vydania spravodlivého rozsudku je náležité – úplné
a správne zistenie skutku, kladeného mi v obžalobe za vinu. Náležité zistenie skutkového stavu veci
v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola
spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť.

Za zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti
dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak
na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Zvykonanéhodokazovaniavyplynulidveverziepriebehuskutkovéhodeja,pričomvýsledkydokazovania

nielen že pripúšťajú možnosť záveru, že sa skutok udial tak, ako som ho opísal ja ale z nich možno
zároveň vyvodiť, že sa moja verzia javí ako vierohodnejšia.

Výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré vo vzájomnej súvislosti tvoria ucelenú
sieť dôkazov preukazujúcu vinu obžalovaného bez dôvodných pochybností. Pokiaľ sa v priebehu

dokazovania vyskytnú zásadné rozpory o podstatnej okolnosti, tieto je nevyhnutné odstrániť. Pokiaľ
sa vzniknuté rozpory v priebehu trestného konania odstrániť nepodarí, nie je možné na tomto základe
uznaťobžalovanéhozavinnéhozospáchaniatrestnéhočinu.Zozásadyprezumpcienevinyokreminého
vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnostio skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť
v prospech obžalovaného , čomu zodpovedajú dôvody oslobodenia spod obžaloby.

Po vyhodnotení dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku nie je potom možné dospieť k výroku o
mojej vine. Výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré vo vzájomnej súvislosti tvoria ucelenú
sieť dôkazov preukazujúcich vinu obžalovaného bez dôvodných pochybností. Nakoľko sa rozpory vo
výpovedi mojej osoby a poškodenej
v priebehu trestného konania nepodarilo odstrániť, nie je možné ma na tomto základe uznať vinným zo

spáchania v obžalobe uvedených trestných činov.

Vzhľadom na uvedené preto žiadam, aby Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, napadnutý rozsudok
podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a vo veci
v zmysle ust. § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozsudkom rozhodol tak, že ma podľa
§ 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodí, nakoľko nie je dokázané, že sa stal skutok,

pre ktorý som stíhaný.“

Odvolanie doplnil aj samotný obžalovaný, a to písomne podaním zo dňa 04.01.2026, označeným ako
sťažnosť na zapisovateľku vyhotovenia rozsudku. V uvedenom podaní obžalovaný napádal rozsudok
čo do jeho odôvodnenia, keď poukazoval na jednotlivé časti jeho odôvodnenia, ktoré považoval za

nesprávne vzhľadom na ich odlišný prepis v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske sa do konania verejného zasadnutia krajského súdu
písomne k písomnému odôvodnenému odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

Verejné zasadnutie odvolacieho krajského súdu bolo dňa 21. januára 2026 vykonané za splnenia
všetkých procesných podmienok (§ 293 odsek 5, odsek 7 Trestného poriadku).

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu
uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho

výrokoch, a preto navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné
zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že
sa v plnom rozsahu pridržiava písomného odôvodnenia podaného odvolania a navrhol, aby krajský súd

rozhodol spôsobom v ňom uvedenom.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že sa v plnom
rozsahu pridržiava konečného návrhu svojho obhajcu.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku, na
podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317
odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť
odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Na základe
vykonania svojej prieskumnej povinnosti v zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného, ktoré bolo inak prípustné, podané oprávnenou osobou, včas a na správnom
mieste, nie je dôvodné.

Odvolacísúdvsúvislostistýmtoprejednávanýmprípadompovažujezapotrebnéuviesť,ževpredmetnej
veci už bolo rozhodnuté rozsudkom okresného súdu zo dňa 02. júla 2025 tak, že súd prvého stupňa
uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku, ktorý mu bol kladený za vinu v obžalobe, ktorý
právne posúdil identicky ako to bolo uvedené
v obžalobe. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02. septembra 2025, sp. zn. 23To/63/2025,

bol uvedený rozsudok v celom rozsahu zrušený podľa § 321 odsek 1
písm. b), d) Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku bola vec vrátená okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvodom zrušujúceho rozhodnutia bolo
pre nesprávnosť i neúplnosť skutkových zistení a skutočnosť, že sa okresný súd nevyrovnal so všetkýmiokolnosťami významnými pre rozhodnutie, pričom uvedený rozsudok súdu prvého stupňa bol navyše
sčasti nepreskúmateľný.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutéhorozsudku,zobsahuodvolaniaajehodôvodovvyplýva,žetakétodôvodyneboliodvolateľmi
namietané. Odvolací súd sám nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takých procesných chýb,
v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 odsek 1 Trestného
poriadku.

Odvolací súd v prvom rade považuje za nevyhnutné uviesť, že náležité zistenie skutkového stavu veci
je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia
skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov (§ 2 odsek
1 Trestného poriadku), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak
na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak na spravodlivé rozhodnutie vo

veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé
rozhodnutie. Súvisí s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov
a potrestanie ich páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.

Zpodanéhoodvolaniaobžalovanéhoajehovyššiecitovanýchdôvodovvyplýva,žeobžalovanýprimárne

namieta hodnotenie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, keď tieto nepovažuje za dostatočné
na preukázanie viny obžalovaného. V uvedených dôvodoch odvolací súd identifikoval, že podaným
odvolaním sú vytýkané chyby v napadnutých výrokoch o vine v zmysle § 321 odsek 1 písm. b) a d)
Trestného poriadku.

Jednou zo základných zásad trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci
upravená v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú
tak, aby bol náležite zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy
majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace

proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 odsek 10 Trestného poriadku vyžaduje, aby
každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak,

aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutkového stavu veci preto nemožno
považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce
pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom
opačného záveru.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho,
či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Ak súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných
dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia
o vierohodnosti druhého dôkazu. Skutočnosti, o ktoré súd opiera svoj rozsudok alebo jeho jednotlivé
výroky, musia byť založené na dôkazoch, ktoré sám vykonal a musia z nich logicky a jednoznačne
vyplývať (§ 2 odsek 12 Trestného poriadku). „Vnútorné presvedčenie“ sudcu sa viaže na zhodnotenie

dôkazov a z nich vyplývajúcich skutočností („okolností prípadu jednotlivo i v súhrne“), a teda neznamená
ľubovôľu, najmä ním nemožno nahradiť medzeru vo vykonaných dôkazoch.

K správnym a úplným skutkovým zisteniam dôjde súd len vtedy, keď vykoná nielen všetky dosiahnuteľné
dôkazy, ale ich tiež tak v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne správne zhodnotí.

Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že odvolací súd môže iba výnimočne vstupovať do hodnotenia
dôkazov prvostupňovým súdom. Je tomu tak iba v prípadoch, ak sa prvostupňový súd zásadným
spôsobom odchýli od zákonného hodnotenia dôkazov (§ 2odsek 12 Trestného poriadku), prípadne, ak jeho hodnotenie zjavne vybočuje aj z rámca logického
uvažovania. Naproti tomu, ak tomu tak nie je, teda ak prvostupňový okresný súd
v súlade so zákonom hodnotí zákonným spôsobom vykonané dôkazy, pritom sú aj jeho úvahy

a hodnotenie v rámci logického uvažovania a odvolateľ sa nestotožňuje s hodnotením dôkazov
prvostupňovým súdom, resp. má iné, svoje subjektívne predstavy o hodnotení vykonaných dôkazov,
nejde o žiadne pochybenie, ktorá má viesť k zrušeniu napadnutých výrokov riadnym opravným
prostriedkom.

Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že obžalovaný v rámci trestného konania spáchanie
skutku popieral a v rámci odvolania žiadal oslobodenie spod obžaloby z dôvodu, že nebolo preukázané,
že skutok, ktorý mu bol kladený za vinu sa stal (§ 285
písm. a) Trestného poriadku). Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd dospel
k záveru, že obžalovaného usvedčujú zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba,
primárne výpoveď svedkyne poškodenej F. G., ktorej audiovizuálny záznam bol prehraný na hlavnom

pojednávaní a čiastočne aj výpoveďou obžalovaného samotného (v časti, keď potvrdil sexuálny styk
s poškodenou v čase skutku,
aj keď tento označil za dobrovoľný), usvedčujúca výpoveď poškodenej bola podľa
názoru okresného súdu ďalej podporovaná obsahom prečítanej SMS komunikácie
poškodenej s obžalovaným a zápisnicou o prehliadke tela poškodenej spolu s vyhotovenou

fotodokumentáciou. Ďalej súd prvého stupňa prihliadal aj na závery znaleckého dokazovania z odvetvia
psychológia k osobe poškodenej, ako aj závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatria
k duševnému stavu obžalovaného. Z výpovede poškodenej vyplynulo, že k spáchaniu skutku malo dôjsť
obdobneakotoboloobžalovanémukladenézavinuvpodanejobžalobeprokurátora.Súčasnevovzťahu
knámietkamobhajobymožnokonštatovať,žeokresnýsúdprihodnotenídôkazovbraldoúvahyajzávery

znaleckého dokazovania vo vzťahu k zníženej špecifickej vierohodnosti poškodenej a zrozumiteľne
uviedol, z akých dôvodov napriek tejto okolnosti výpovedi poškodenej uveril (keď prihliadal na logickú
nadväznosť jej výpovede na iné vykonané dôkazy), pričom sa krajský súd s uvedenými dôvodmi
stotožňuje. Pokiaľ obhajoba namieta nesprávne hodnotenie dôkazu – SMS komunikácie poškodenej
s obžalovaným a prikladá mu iný význam (prikladajú mu vyviňujúci význam napriek okolnosti, že

okresný súd uvedenú komunikáciu považuje ako súčasť nepriamych usvedčujúcich dôkazov), krajský
súd k uvedenej námietke uvádza, že pokiaľ sú aj úvahy prvostupňového súdu a hodnotenie v rámci
logického uvažovania a odvolateľ sa nestotožňuje s hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom, resp.
má iné, svoje subjektívne predstavy o hodnotení vykonaných dôkazov, nejde o právne relevantný dôvod
vedúci k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Krajský súd konštatuje, že okresným súdom uvádzané

dôkazy vo vzájomnej spojitosti aj podľa jeho názoru usvedčujú obžalovaného zo spáchania trestnej
činnosti kladenej mu za vinu, keď z týchto vyplýva, že v čase skutku došlo ku skutku kladenému za vinu
obžalovanému, pričom výpoveď poškodenej, z ktorej vyplýva, že nielen vstup do nehnuteľnosti obývanej
poškodenou nebol s jej súhlasom, ale aj následná súlož a orálny styk obžalovaného s poškodenou bol
vynútený obžalovaným, a to aj za použitia násilia. Výpoveď poškodenej je v tejto časti podporovaná

nielen zápisnicou o prehliadke tela poškodenej spolu s vyhotovenou fotodokumentáciou, ale skutočne
aj SMS komunikáciou poškodenej s obžalovaným z času tesne pred skutkom, ale aj po skutku, ktorý
podstatným spôsobom spochybňuje verziu obžalovaného o tom, že ich sexuálny styk, ktorý pripustil aj
samotný obžalovaný, bol dobrovoľný. Konkrétne v čase pred skutkom opakovane uvádza, že konzumuje
alkohol, agresívnym spôsobom uvádza svoje sexuálne návrhy vo vzťahu k poškodenej (čo jednak

potvrdzuje, že poškodená nemala v čase pred skutkom záujem sa s obžalovaným vôbec stretnúť –
o to menej za účelom intímneho styku a naviac koreluje so závermi skúmania jeho duševného stavu
k správaniu pod vplyvom alkoholu, čo podporuje verziu poškodenej), ktorá na ne reaguje negatívne,
nemá záujem o stretnutie a končí konverzáciu a v čase po skutku poškodená vyčíta prežité udalosti
(pričom nižší emočný náboj správy je v súlade s poznatkami vo vzťahu k psychologickému posúdeniu jej

osoby, avšak napriek tomu podporuje obsah jej výpovede), pričom obžalovaný po tom, čo mu poškodená
oznámi, že skutok pôjde oznámiť na polícii, reaguje nie prekvapene, ale agresívne a žiada zrušenie
trestného oznámenia. Pritom práve prekvapenie z takéhoto konania poškodenej by zodpovedalo verzii
prezentovanej ním na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa krajský súd stotožnil
s hodnotením okresného súdu, že konanie obžalovaného napĺňa všetky obligatórne znaky trestných

činov, a to zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona, zločinu sexuálneho násilia podľa
§ 200 odsek 1 Trestného zákona
a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm. a),
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona.Vo vzťahu k námietkam obžalovaného vo vzťahu k ním uvádzaným „nezrovnalostiam“ v rámci
odôvodnenia napadnutého rozsudku, krajský súd uvádza, že odvolaním možno napadnúť iba výrok

rozsudku, nie jeho odôvodnenie. Iba nedostatočné (nepreskúmateľné či zmätočné) odôvodnenie
napadnutéhorozsudkumôžebyťdôvodomnazrušenierozsudkuvodvolacomkonanípodľa§321odsek
1 písm. b) Trestného poriadku. Podľa názoru krajského súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku,
na ktorý obsah odvolací súd týmto poukazuje, okresný súd jasne, resp. zrozumiteľne a presvedčivo
vysvetlil, aké úvahy ho viedli k záveru, že vyššie uvedené dôkazy jednoznačne vyvracajú obranu

obžalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 168 odsek 1 Trestného
poriadku predstavuje garanciu práva strany dostať jasné a zrozumiteľné odpovede na rozhodné otázky.
Súčasťou tohto práva strany však nie je právo strany dostať odpovede na rozhodné otázky v súlade s
jej predstavami. Ak sa teda odpovede okresného súdu na rozhodné otázky v odôvodnení napadnutého
rozsudku nezhodujú s predstavami obhajoby, neznamená to, že by odôvodnenie napadnutého rozsudku
vykazovalo rozpor s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku.

Z uvedených dôvodov krajský súd nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť
k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku okresným súdom
pri hodnotení dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Preto sa odvolací súd nestotožnil
s názorom obhajoby o danosti v odvolaní namietanej existencie vád napadnutého rozsudku v zmysle §

321 odsek 1 písm. b) Trestného poriadku.

Na základe vykonania prieskumnej povinnosti podľa § 317 odsek 2 Trestného poriadku krajský súd
sa stotožnil s konštatovaním okresného súdu o nezistení poľahčujúcej okolnosti u obžalovaného za
zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona vzhľadom na skutočnosť, že súd

prvého stupňa obžalovanému správne ukladal úhrnný trest za tri trestné činy spáchané v jednočinnom
súbehu. Súčasne okresný súd zákonným spôsobom pristúpil k úprave dolnej zákonom stanovenej
hranice trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný (zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1
Trestného zákona), a to z dôvodu, že obžalovaný už v minulosti bol odsúdený za spáchanie zločinu
(v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 2T/58/2019) Vo vzťahu k rozsudkom

okresného súdu uloženému úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere šesť rokov
a osem mesiacov (t. j. pri dolnej hranici zvýšením upravenej trestnej sadzby),
na výkon ktorého bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
krajský súd konštatuje, že s prihliadnutím na charakter predmetnej trestnej činnosti, s prihliadnutím na
skutočnosť, že dolná hranica trestnej sadzby bola upravovaná jej zvýšením o 1/3 z vyššie uvedených

dôvodov a aj s prihliadnutím na relatívne nízke následky konania obžalovaného na osobu poškodenej
je možné takýto trest považovať za primeraný a spravodlivý a napĺňajúci zásady ukladania trestov
uvedené v Trestnom zákone. Zároveň ani krajský súd nezistil také iné relevantné okolnosti, ktoré by
odôvodňovali zaradenie odsúdeného na výkon trestu do ústavu s iným stupňom stráženia (minimálnym
alebo maximálnym), keď zaradenie podľa § 48 odsek 2 písm. b) Trestného zákona odôvodňovala

skutočnosť, že už v posledných 10 rokoch bol vo výkone takéhoto trestu za úmyselný trestný čin.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov krajský súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
odsek 1 Trestného poriadku.

Podľa § 319 Trestného poriadku krajský súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné,
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.