Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoCsp/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123203216
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2123203216.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov
senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka,
a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného:
Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352,
proti žalovanej: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., o zaplatenie 24,87 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 6. mája 2025 č.k.
38Csp/27/2023-69 – proti výroku II. o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania p o t v r d
z u j e .

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmuznesenímsúdprvejinštancievýrokomI.konaniezastavilavýrokomII.priznalžalobcovi
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 251, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Vecne dôvodil, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.5.2023 žiadal zaviazať žalovanú na
zaplatenie sumy vo výške 24,87 eura s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 13.12.2024
žalobca využil svoje dispozičné právo a zobral žalobu v plnom rozsahu späť, a to z dôvodu, že po
preverení úhrad po podaní žaloby žalovaná uhradila svoj dlh v celosti. Žalobca žiadal súd, aby konanie
na základe uvedenej skutočnosti zastavil a zároveň zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy právneho

zastúpenia.

3. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu späť v celom rozsahu, súd prvej inštancie zastavil
konanie, pretože nebol v tomto prípade potrebný súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, keďže k
späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.

4. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodil tým, že po oboznámení sa
s obsahom spisového materiálu zistil, že žaloba bola podaná dňa 29.5.2023, platobný rozkaz, žaloba
s prílohami bola žalovanej doručená dňa 18.8.2023, pričom následne žalovaná svoj dlh voči žalobcovi
uhradila dňa 27.8.2023, t.j. po doručení platobného rozkazu, žaloby a príloh. Súd tak dospel k záveru, že
žalobca vzal späť žalobu po úhrade dlhu žalovanou. Späťvzatie žaloby tak bolo odôvodnené neskorším
správaním žalovanej, ktorá sa celkom zachovala v zmysle žalobnej požiadavky. V zmysle uvedeného

žalovaná procesne zavinila zastavenie konania, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalovanej v rozsahu 100 %.5. Proti tomuto uzneseniu výlučne v časti trov konania (výrok II.) podala včas odvolanie žalovaná
s návrhom na jeho zmenu tak, že žalobca nemá voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%. Ďalej okresný súd žiadala, aby žalobca okamžite očistil meno žalovanej a vymazal jej údaje z
registra neplatičov. Odvolanie odôvodnila (posudzujúc ho podľa obsahu) ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.
Rozhodnutie súdu uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % je podľa žalovanej neopodstatnené,
pretože všetky splátky mala v čase žaloby uhradené. Po úhrade zvyšnej sumy splátky jej bola doručená
žaloba na úhradu, no po overení na pobočke B. F. G. H. jej bolo opakovane povedané, že všetky dlžoby

voči banke má splatené. Pýtala sa pre potvrdenie na viacerých pobočkách, kde jej povedali vždy tú istú
informáciu, že nie je nič dlžná. V roku 2020 si od I. banky brala hypotekárny úver, kde mala register
splácania čistý a vždy všetko uhradila načas. Po využití služby B. - Quatro splátok a zaplatení celej
dlžnej sumy banke do 27.5.2025 neobdržala žiadny doklad o ukončení splátkového kalendára, a to ani
v elektronickej podobe. Očiernili jej dobré meno neopodstatnene, a tým pádom nemá nárok na žiadnu
pôžičku od bánk a ani splátkový kalendár od splátkových spoločností, keď by si chcela niečo zobrať na

splátky. Keby potrebovala nutne pôžičku, nik jej ju neposkytne, keďže je na čiernej listine kvôli CFH.
K odvolaniu opätovne priložila aj potvrdenie o úhrade, podľa ktorého dňa 27.8.2023 uhradila na úver,
ktorý je predmetom konania, sumu 25 eur.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti

ako vecne správne potvrdiť, pretože žalovaná uhradila svoj dlh v celosti po podaní žaloby.

7. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. f/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom (§ 379

CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovanej nie je možné priznať úspech, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti trov

konania vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387
ods. 1 CSP.

9. Vzhľadom na to, že zastavujúci výrok I. nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán, je v tejto časti
uznesenie súdu prvej inštancie právoplatné a nebolo predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalovanej a odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol
vecne správne, pokiaľ priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu
z dôvodu procesného zavinenia žalovanej na zastavení konania.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

13. Náhrada trov konania je vo všeobecnosti ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je však doplnená

zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je
upravená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli.
Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu
nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bezohľadu na meritórny výsledok sporu. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s
ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie
muselo zastaviť.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
s poukazom okolnosti prípadu (konanie zastavilo z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom pre správanie
žalovanej, ktorá uhradila žalovanú sumy po podaní žaloby) aplikoval zásadu procesnej zodpovednosti
za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Odvolací súd uvádza, že kritérium procesného zavinenia treba

posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana konaní požadovala,
resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s
tým, aby konanie bolo zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcimi nie z
hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z
procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu.
Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol

navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Použitý termín zavinenie nemožno interpretovať -
čo zodpovedá ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti,
v ktorom príčinou je správanie strany sporu, a teda aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (por.
nález Ústavného súdu SR I.ÚS 196/09, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2010).

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si žalobou podanou na súd dňa 26.5.2023 uplatnil nárok na
zaplatenie peňažnej pohľadávky od žalovanej ako dlžníka, pričom v priebehu konania zobral žalobu
späť, pretože žalovaná uhradila žalovanú sumu, a to dňa 27.8.2023. Niet potom pochýb o tom, že
žalovaná sa zachovala v zmysle žalobnej požiadavky, keďže dlžnú sumu uhradila až po podaní žaloby
na súd. Nemožno súhlasiť ani s odvolacou argumentáciou žalovanej, že po úhrade zvyšnej sumy splátky

jej bola doručená žaloba na úhradu, pretože žaloba bola žalovanej doručená dňa 18.8.2023 (doručenka
nač.l.39spisu)apodľapotvrdenia,ktoréžalovanásúdusamaopakovanepredložila(čl.62,77),uhradila
žalovanú sumu dňa 27.8.2023, teda dokonca až po tom, čo sa k žalobe i vyjadrila dňa 25.8.2023 (č.l. 40).
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol nesprávny
dátum začatia konania (29.5.2023), pretože žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 26.5.2023

(viď potvrdenie o prijatí podania na č.l. 29), avšak táto nesprávnosť nemala vplyv na vplyv na vecnú
správnosť rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.

16. Z vyššie uvedených dôvodov námietky žalovanej voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku
na náhradu trov konania neboli dôvodné, keďže súd prvej inštancie rozhodol vecne správne. Žalovaná

procesne zavinila zastavenie konania, preto žalobcovi patrí podľa zásady procesnej zodpovednosti za
zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP) nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej.

17. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu žalovanej, nespôsobilú privodiť
úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

18. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním

napadnutom výroku II. o trovách konania s použitím § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodolodvolacísúdexoffopodľa§255ods.1CSPavodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešnému
žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).