Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202830
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8718202830.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu Ing. R. Q. U. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J., I., W. Al F., právne zastúpený SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Laurinská 3, IČO: 47 254 432, proti žalovaným: 1/ MUDr. Y. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S., Z. XXXX/XX, 2/ MUDr. J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Z. XXXX/XX, 3/ Q.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., P. XXX/XX, 4/ S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., P. XXX/XX, 5/ Q.. Q.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., B. XXXX/X, 6/ Mgr. J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., B. XXXX/X a
7/ Ing. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., V. XXXX/XXA, všetci právne zastúpení Mgr. Peter Amrich,

usadený euroadvokát, so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, IČO: 51 209 446, o určenie vlastníckeho práva
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 30.06.2021 č.k.
7C 26/2018 - 344, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6. a 7. rade sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov odvolacieho a
dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „okresný súd", alebo „súd prvej inštancie", resp. „prvoinštančný súd") v

predmetnej právnej veci rozhodol (prvým) rozsudkom zo dňa 31. decembra 2018, č.k. 7C/26/2018-202
tak, že žalobu zamietol a žalovaným v 1. až 7. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Žalobca sa žalobou, ktorá bola súdu prvej inštancie doručená dňa 30. mája 2018, domáhal voči
žalovaným vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností označených
v žalobe.
1.1 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ sa týka výkonu záložného práva priamym predajom
spoločnosťou HAPPY COIN, s. r. o. boli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 151m ods. 1

Občianskeho zákonníka. Z pripojenej poštovej doručenky vyplýva, že dražobná spoločnosť HAPPY
COIN,s.r.o.výkonzáložnéhoprávaoznámilažalobcovidňa13.februára2017,čojezrejmézdoručenky
poštového doručovateľa. Z tejto doručenky vyplýva, že bola adresovaná žalobcovi na Hotel U., P. W.
a z relácie poštového doručovateľa je zrejmé, že oznámenie o výkone záložného práva bolo prevzaté
splnomocneným zástupcom žalobcu. Za takejto dôkaznej situácie potom spoločnosti HAPPY COIN, s.
r. o. nič nebránilo uskutočniť výkon záložného práva priamym predajom, pretože ostatné podmienky
pre jeho vykonanie boli splnené, a pokiaľ došlo k pochybeniu zo strany pošty, nemohla to spoločnosť

HAPPY COIN, s. r. o. predpokladať.

2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 8Co/55/2019-251 zo dňa 28. mája
2020 postupom podľa ustanovenia § 389 písm. b) C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec muvrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v predmetnom uznesení dospel k záveru,
že z obsahu spisu a priebehu súdneho konania nevyplývajú skutočnosti uvedené v odôvodnení súdu
prvej inštancie, že návrh na vykonanie dražby bol doručený žalobcovi, čo má osvedčovať doručenka.

Uviedol, že súdu prvej inštancie v priebehu konania bolo nepochybne známe, že žalobca predložil
relevantné dôkazy, ktorými vyvrátil údaje uvedené v doručenke. Úlohou súdu prvej inštancie vzhľadom
na závery vyslovené odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení bolo nanovo zistiť, či sú splnené všetky
podmienkydobrovoľnejdražby,najmävšakustanoveniaObčianskehozákonníkaodoručeníOznámenia
pri výkone záložného práva žalobcovi. V prípade, že podmienky boli splnené, je daný dôvod pre

zamietnutiežaloby.Vopačnomprípadejepotrebnépristúpiťkúvahámonadobudnutívlastníckehopráva
originárnym spôsobom, dobromyseľným nadobúdateľom. V tejto súvislosti však odvolací súd považoval
za potrebné zdôrazniť, že právne významnými skutočnosťami, s ktorými sa súd prvej inštancie musí
nevyhnutne zaoberať a náležite ich odôvodniť, sú ústavný princíp proporcionality, ktorý sa uplatňuje v
oblasti základných práv a slobôd, medzi ktoré patrí vlastnícke právo. Pri strete dvoch vlastníckych práv
s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti daného prípadu je potrebné rozhodnúť tak, aby zostalo

zachované z obidvoch práv čo najviac, a ak to možné nie je, potom dať prednosť tomu právu, v prospech
ktorého svedčí všeobecná idea spravodlivosti.

3. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom rozhodol súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom
zo dňa 30. júna 2021, č.k 7C/26/2018 - 344 tak, že žalobu zamietol a žalovaným v 1. až 7. rade priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3.1.Súdprvejinštancievzmyslezáverovodvolaciehosúduvykonaldokazovanievýsluchomprocesných
strán a svedkov a doplnil o nové listinné dôkazy, pričom zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca na
základeKúpnejzmluvyzodňa24.septembra2013kúpilodspoločnostiKONŠTRUKTA-POPRAD,s.r.o.
zastúpenej konateľom Q. B. rozostavané byty - byt č. 3, byt č. 4, byt č. 5, a byt č. 6. V článku IX. Zmluvy

predávajúci vyhlásil, že na rozostavaných bytoch je vecné bremeno v prospech Východoslovenskej
distribučnej, a.s. a záložné právo v prospech Slovenskej záručnej rozvojovej banky, a.s.. Zároveň v
článku IX. ods. 2 sa predávajúci zaviazal, že zabezpečí výmaz záložného práva v prospech Záručnej
rozvojovej banky, a.s. do 40 dní po podpise kúpnej zmluvy. V prípade, že predávajúci nezabezpečí
výmaz záložného práva do 40 dní po zápise vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, má kupujúci

právo od kúpnej zmluvy odstúpiť. Záložné právo v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky,
a.s. spočívalo v tom, že Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. na základe Úverovej zmluvy zo
dňa 1. augusta 2012 poskytla úver vo výške 866.000 eur obchodnej spoločnosti KONŠTRUKTA -
POPRAD,s.r.o..ZaúčelomzabezpečeniapredmetnéhoúveruuzatvorilaSlovenskázáručnáarozvojová
banka, a.s. s obchodnou spoločnosťou KONŠTRUKTA - POPRAD, s.r.o. Zmluvu o zriadení záložného

práva okrem iného aj k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy
medzi spoločnosťou KONŠTRUKTA - POPRAD, s.r.o. a žalobcom. KONŠTRUKTA - POPRAD, s.r.o. si
nesplnila povinnosť vyplývajúcu z článku IX. ods. 2 kúpnej zmluvy v prospech žalobcu. KONŠTRUKTA
- POPRAD, s.r.o. riadne nesplácala poskytnutý úver vo výške 866.000 eur, preto Slovenská záručná a
rozvojová banka, a.s. dňa 9. marca 2016 podala Návrh na vykonanie exekúcie voči KONŠTRUKTA -

POPRAD, s.r.o. Exekútorskému úradu Mgr. Y. W., V.. V priebehu tohto exekučného konania obchodná
spoločnosť Insurenet, s.r.o., prejavila záujem o odkúpenie pohľadávok Slovenskej záručnej a rozvojovej
banky, a.s. voči dlžníkovi KONŠTRUKTA - POPRAD, s.r.o. a na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 10. januára 2017 boli zo strany Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. postúpené
pohľadávky voči KONŠTRUKTA - POPRAD, s.r.o. na obchodnú spoločnosť Insurenet, s.r.o., za odplatu

vo výške 321.664,41 eura. V čase existencie spoločnosti Insurenet, s.r.o., ktorá odkúpila pohľadávky
Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a.s., sa začal prostredníctvom spoločnosti HAPPY COIN, spol.
s r.o. výkon záložného práva priamym predajom sporných bytov. Na základe Zmlúv o vlastníctve bytu
zo dňa 27. marca 2017 nadobudli vlastnícke právo k bytom a spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a zariadeniach domu a to konkrétne k bytu č. 3 MUDr. O. S., k bytu č. X Ing. U. I., k bytu č. X

V. G. a k bytu č. X X. Y.. Následne boli predmetné byty týmito fyzickými osobami odpredané súčasným
žalovaným.
3.2. Vzhľadom na námietky žalobcu bolo úlohou súdu vyrovnať sa s pravdivosťou údajov uvedených
na poštovej doručenke, ktorá má povahu verejnej listiny, ktorej údaje sa považujú za pravdivé, ak
nie je dokázaný opak. Tvrdenie žalobcu, že nikoho nesplnomocnil na preberanie zásielok na území

Slovenskej republiky, bolo podľa súdu prvej inštancie podporené poskytnutou informáciou od Slovenskej
pošty, a.s., Banská Bystrica zo dňa 27. apríla 2018 (na č.l. 147 - súdneho spisu), že pre žalobcu
splnomocnenie v zmysle Poštových podmienok - Všeobecná časť (vnútroštátny styk) bod 6.2.5. žiadosť
o doplnkové a dispozičné služby na preberanie všetkých jemu adresovaných zásielok, vrátane zásielok„Do vlastných rúk" na pošte Dolný Smokovec, neevidujú. Preto súd prvej inštancie vylúčil doručenie
Oznámenia o výkone záložného práva žalobcovi, pokiaľ absentuje preukázanie splnomocnenia v zmysle
vyššie opísaných podmienok pošty. Súd poukázal na to, že ide o vylúčenie doručenia v rámci absencie

plnej moci evidovanej na pošte, čo nevylučuje existenciu plnej moci udelenej žalobcom na preberanie
poštových zásielok, ktorou sa neidentifikovaná osoba doručovateľke preukázala. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie poukázal na listinný dôkaz - mailovú komunikáciu medzi p. B. a žalobcom, dňa 25.
novembra 2014 (na čl. 185 - súdneho spisu), kde sa uvádza: ,,Ahoj R., pošli mi, prosím, tvoju presnú
adresu ku kolaudácii. Takisto v prílohe ti posielam splnomocnenie, ktoré potrebujem podpísať ohľadom

kolaudácie. Kolaudácia prebehne v termíne 5. decembra až 9. decembra a hneď po nej budú aj bankou
oddlžené všetky tvoje byty. Plnomocenstvo mi pošli naspäť poštou aj mailom". Tento mail a zaslanie
plnej moci žalobcom pre konateľa spoločnosti p. B. potvrdzuje ďalší dôkaz a to Kolaudačné rozhodnutie
Obce Veľký Slavkov Č.j.:XX/XXXX (ktorý je súčasťou žltého šanónu predloženého B. S.), že rozhodnutie
bolo doručované nie žalobcovi, ale zastúpenému KONŠTRUKTA-POPRAD s.r.o. Z uvedeného sa dá
konštatovať, že žalobca udeľoval plné moci, ktoré neboli registrované poštovým úradom. Vzhľadom na

danú dôkaznú situáciu pri absencii vyšetrovacieho princípu v danom spore a aplikácii zásady materiálnej
pravdy súd prvej inštancie konštatoval nepreukázanie doručenia Oznámenia žalobcovi do vlastných
rúk. Vzhľadom na prijatie záveru o nedoručení Oznámenia výkonu záložného práva žalobcovi súd prvej
inštancie ustálil, že nie je možné považovať za splnenú podmienku vyžadovanú v § 151l OZ, v zmysle
ktorej je záložný veriteľ povinný oznámiť začatie výkonu záložného práva žalobcovi. Z tohto dôvodu

neboli splnené podmienky dobrovoľnej dražby.
3.3. Následne súd prvej inštancie posudzoval nadobudnutia vlastníckeho práva originárnym spôsobom
dobromyseľnými nadobúdateľmi - žalovanými. Žalovaní nadobudli vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam titulom Kúpnych zmlúv. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav,
súd prvej inštancie konštatoval, že si nevie predstaviť, aké úsilie by mali vynaložiť žalovaní, prípadne

aké ďalšie úkony by mali predchádzať pred uzavretím kúpnej zmluvy o nadobudnutí vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti v právnom štáte na ubezpečenie sa, že nehnuteľnosť, ktorú kupuje, kupuje od riadneho
vlastníka zapísaného na liste vlastníctva. Aj vyžiadanie si listu vlastníctva s predchádzajúcim vlastníkom
a titulom nadobudnutia nevypovedá o tom, za akých okolností prechádza vlastnícke právo na ďalších
nadobúdateľov. Tieto skutočnosti a prístup k informáciám by mohli mať iba osoby, ktoré nadobudli

vlastníctvo z výkonu záložného práva realizovaného dražbou, priamym predajom, nie vlastníci, ktorí
nadobudlinehnuteľnostiakodruhívporadí.Súdprvejinštancieuviedol,žepokiaľtakýprávnysubjektako
je banka, ktorá poskytuje úvery na nehnuteľnosti, nemá pochybnosti o zapísanom vlastníkovi v katastri
nehnuteľností, aké pochybnosti by už mohla mať fyzická osoba, u ktorej sa predpokladajú rozumové
schopnostinaúrovnipriemernespôsobilejosobyanavyše,keďkúpunehnuteľnostiriešiprostredníctvom

realitnej kancelárie. Čo viac by mal pre svoju osobnú právnu istotu urobiť kupujúci, pretože v opačnom
prípade by každá kúpa nehnuteľnosti mohla byť ad absurdum spochybnená. Súd prvej inštancie preto
prijal záver, že žalovaní nadobudli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na základe kúpnych zmlúv
prostredníctvom realitnej kancelárie od fyzických osôb a nič nenasvedčovalo tomu, že by na strane
žalovaných mohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti o tom, akým spôsobom tieto nehnuteľnosti nadobudli

ich právni predchodcovia a už vonkoncom nemohli vedieť o okolnostiach nadobúdania vlastníctva
k týmto nehnuteľnostiam žalobcom. Konali preto v dobrej viere. Súd prvej inštancie vyhodnocujúc
proporcionalitu medzi právom žalobcu a právami žalovaných poskytol ochranu vlastníckemu právu
žalovaných a rozhodol o tom, aby bolo zachované ich vlastnícke právo v prospech ich nehnuteľností.
K danému záveru dospel súd prvej inštancie po vyhodnotení všetkých rozhodných okolností majúcich

vplyv pre vyslovenie záveru o tom, že žalobca nie je vlastníkom sporných nehnuteľnosti.

4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd") rozsudkom č. k. 8Co/7/2022
- 385 z 19. júna 2023 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným v 1. až 7. rade priznal vo
vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4.1. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je opodstatnené, pričom postupom podľa ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, avšak
zo zistených skutočností nebol vyvodený správny právny záver a to vo vzťahu k otázke doručenia

oznámenia o výkone záložného práva. V danej veci bolo sporným porušenie § 151l ods. 1 Občianskeho
zákonníka tým, že žalobcovi ako záložcovi nebolo doručené Oznámenie o výkone záložného práva.
4.2. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom vysloveným súdom prvej inštancie v bode 45. jeho
druhéhorozsudku,keďsúdprvejinštanciedospelkzáveru,ženebolopreukázanédoručenieOznámeniažalobcovi do vlastných rúk a teda nie je možné považovať za splnenú podmienku vyžadovanú v
§ 151l Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je záložný veriteľ povinný oznámiť začatie výkonu
záložného práva záložcovi. Uviedol, že informácia na č.l. 147 spisu, potvrdzuje len tú skutočnosť,

že Slovenská pošta, a.s. na pošte Dolný Smokovec neeviduje splnomocnenie v zmysle Poštových
podmienok - Všeobecná časť (vnútroštátny styk) bod 6.2.5. Z uvedeného potvrdenia Slovenskej
pošty, a.s. ďalej vyplýva, že žalobca môže prostredníctvom Žiadosti o doplnkové a dispozičné služby
splnomocniť kohokoľvek na preberanie zásielok na ktorejkoľvek pobočke pošty na území Slovenskej
republiky, prípadne na základe originálu splnomocnenia overeného oprávneným orgánom (notár a pod.)

a Slovenská pošta, a.s. nevedie centrálnu evidenciu takýchto splnomocnení, nevie uviesť, či takéto
splnomocnenie nie je zaevidované na inej pobočke pošty/ overené oprávneným orgánom. Odvolací súd
ďalej poukázal na to, že z emailovej komunikácie medzi žalobcom a p. B. dňa 25. novembra 2014 (č.l.
185 spisu) vyplýva, že žalobca splnomocnil pre účely kolaudácie konateľa spoločnosti KONŠTRUKTA-
POPRAD s.r.o., p. B..
4.3. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatoval, že žalobca predloženým potvrdením pošty

neuniesol dôkazné bremeno o tom, že údaje uvedené na poštovej doručenke sú nepravdivé. Žalobca
v konaní nepreukázal, že splnomocnená osoba, ktorá prevzala písomnosť adresovanú žalobcovi, sa
poštovému doručovateľovi nepreukázala platným plnomocenstvom na preberanie zásielok žalobcu.
Z predloženého potvrdenia pošty ako aj predložených dôkazov v podobe emailovej komunikácie
žalobcu s konateľom spoločnosti KONŠTRUKTA-POPRAD, s.r.o. nie je možné jednoznačne ustáliť,

že žalobca neudelil plnomocenstvo na preberanie jeho poštových zásielok inej fyzickej osobe, resp.,
že nie je zaevidované splnomocnenie na inej pobočke pošty. Odvolací súd dospel k záveru, že pri
realizácii výkonu záložného práva priamym predajom boli splnené podmienky podľa ust. § 151l a nasl.
Občianskeho zákonníka a odvolacia námietka žalobcu o nesplnení povinnosti záložného veriteľa riadne
informovať záložcu o začatí výkonu záložného práva v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka

je neopodstatnená.
4.4. O trovách odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ"). Dovolanie podal z
dôvodu podľa § 420 písm. f) C.s.p.
5.1. Dovolateľ v dovolaní poukázal na body 41. a 42. napadnutého rozsudku. Odvolací súd v bode 42.
napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca predloženým potvrdením pošty neuniesol dôkazné bremeno
o tom, že údaje uvedené na poštovej doručenke sú nepravdivé. Dovolateľ argumentoval, že doručovanie

zásielky bolo potrebné posudzovať podľa Poštových podmienok k službám a nie podľa Poštového
poriadku, z ktorého odvolací súd nesprávne vychádzal. Poštové podmienky v časti „Úradná zásielka
- vnútroštátny styk" upravujú okrem iného aj dodávanie úradných zásielok a vo „Všeobecnej časti pre
vnútroštátny styk" upravujú okrem iného dodávanie zásielok, preukazovanie totožnosti a potvrdenie
prevzatia, ako aj povinnosť toho, komu bola nesprávne dodaná zásielka (kto nie je jej adresátom)

bezodkladnejuvrátiť.Vprejednávanejvecizásielkanadoručeniedovlastnýchrúkbolaurčenážalobcovi
a mala mu byť doručená poštou. Dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má
povahu verejnej listiny v zmysle § 111 C.s.p.. Ustanovenie § 111 C.s.p. upravuje vyvrátiteľnú právnu
domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených
na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť

dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Pokiaľ zo strany žalobcu bolo spochybnené
doručenie zásielky a predložený dôkaz na preukázanie pravdivosti jeho tvrdenia (v preskúmavanom
prípade podpísané potvrdenie Slovenskej pošty a vyhlásenie žalobcu vykonané priamo žalobcom na
pojednávaní konanom dňa 19. októbra 2018), bolo povinnosťou odstrániť tento rozpor vykonaním
šetrenia postupu doručovania zásielky. Keďže tak krajský súd nepostupoval, je možné jeho rozhodnutie

považovať za predčasné a ako také nesprávne. Dodal, že zo strany žalobcu nebolo v jeho objektívnej
dispozícii konajúcemu súdu predložiť potvrdenie vyhotovené na všetkých pobočkách Slovenskej pošty.
5.2. Dovolateľ v dovolaní naznačil prekvapivosť napadnutého rozsudku, keď poukázal na bod 24.
uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 8Co/55/2019 - 251 zo dňa 28. mája 2020, ktorým odvolací
súd rozhodoval o odvolaní žalobcu proti prvému rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7C/26/2018

- 202 zo dňa 31. decembra 2018 a v ktorom odvolací súd uviedol, že žalobca predložil relevantné
dôkazy, ktorými vyvrátil údaje uvedené v doručenke. K predmetnému bodu dovolateľ uviedol, že zo
strany odvolacieho súdu v rámci jedného konania prišlo k prezentovaniu dvoch vzájomne protichodných
názorov, pričom žalobca považoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v predmetnom uzneseníza právne záväzný pre prvoinštančný súd, na základe čoho doručovanie listín vzťahujúcich sa k výkonu
záložného práva, nebolo predmetom ďalšieho dokazovania v rámci prvoinštančného konania po zrušení
rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
5.3. Dovolateľ vzhľadom na uvedené žiadal rozsudok Krajského súdu v Prešove a rozsudok Okresného
sudu Poprad zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. K dovolaniu sa vyjadrili aj žalovaní v 1. až 7. rade, ktorí uviedli, že civilné sporové konanie v
právnej veci žalovaných sa na rozdiel od spotrebiteľských sporov neriadi vyšetrovacou zásadou, a
prvoinštančný súd ani súd odvolací bez návrhu nevykonáva iné dôkazy, ktoré nevyplývajú z verejných
registrov a zoznamov. Bolo na žalobcovi, aby riadne a včas uplatnil prostriedky procesného útoku, a
aby uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojím tvrdeniam, čo však žalobca neučinil, keďže žalobcom
predložené potvrdenie pošty nepotvrdilo, že údaje uvedené na poštovej doručenke sú nepravdivé a

žalobca neučinil iný konkrétny návrh, ktorým by preukázal ním tvrdenú nesprávnosť doručenky. Zo
samého potvrdenia pošty predloženého žalobcom pritom vyplýva, že nemožno vylúčiť, či splnomocnenie
na preberanie zásielok za žalobcu nie je napr. zaevidované na inej pobočke pošty. Žalovaní tak majú
za to, že odvolací súd postupoval správne, keď konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o
tom, že údaje na poštovej doručenke sú nepravdivé. Ďalej uviedli, že tvrdenie dovolateľa, že nebolo v

jeho objektívnej dispozícii konajúcemu súdu predložiť potvrdenie vyhotovené na všetkých pobočkách
Slovenskej pošty, a.s., je zavádzajúce. Príslušným včasným a riadnym návrhom konajúcemu súdu na
uloženie informačnej povinnosti Slovenskej pošte, a.s. mohol žalobca obstarať do konania vyjadrenie
Slovenskej pošty a.s., či niektorá z jej pobočiek eviduje plnomocenstvo udelené žalobcom inej osobe
na preberanie zásielok, alebo či žiadna z jej pobočiek plnomocenstvo neeviduje. Žalobca mal povinnosť

tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať najneskôr do okamihu zákonnej koncentrácie konania, preto žalobcom
nenaplnená predstava o potrebe dokazovania z vlastnej iniciatívy prvoinštančného súdu nad rámec
dôkazných návrhov žalobcu učinených do zákonnej koncentrácie je nedôvodná. Napokon žalovaní
navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol postupom podľa § 447 písm. c) alebo
d) C.s.p. a aby priznal žalovaným proti žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %,

eventuálneabydovolanieakonedôvodnézamietolpostupompodľa§448C.s.p.aabypriznalžalovaným
proti žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.),

zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.),
preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

8. Podľa § 419 C.s.p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421

C.s.p..Zcitovanéhoustanoveniaexpressisverbisvyplýva,žeakzákonvýslovneneuvádza,žedovolanie
je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno
úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p..

9. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť podaného dovolania z § 420 písm. f) C.s.p., v zmysle ktorého
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď uviedol,
že napadnuté rozhodnutie možno považovať za predčasné a ako také nesprávne. Dovolateľ v dovolaní

ďalej argumentoval, že zo strany odvolacieho súdu v rámci jedného konania prišlo k prezentovaniu
dvoch vzájomne protichodných názorov, pričom žalobca považoval právny názor odvolacieho súdu
vyslovený v prvotnom zrušujúcom uznesení za právne záväzný pre prvoinštančný súd, na základe čoho
doručovanie listín vzťahujúcich sa k výkonu záložného práva nebolo predmetom ďalšieho dokazovania v
rámci prvoinštančného konania po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd tak nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) C.s.p., sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny

proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

12. Pojem „procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že
sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť
súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu
realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R

129/1999 a 1Cdo 6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno
vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom
súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu
posudzujúceopodstatnenosťžalobouuplatnenéhonároku.Podnesprávnymprocesnýmpostupomsúdu
treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré

majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera
tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.

13. Podľa § 387 ods. 1 až 3 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

14. Podľa § 391 ods. 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

15. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd v predmetnej veci uznesením pod č.k.
8Co/55/2019 - 251 zo dňa 28. mája 2020 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba
zamietnutá. V bode 23. odôvodnenia odvolací súd uviedol, že „Z obsahu spisu vyplýva (zápisnica o
pojednávaní zo dňa 19. októbra 2018) tvrdenie žalobcu, že nikoho nesplnomocnil na preberanie zásielok

na území Slovenska, (poskytnutie informácií Slovenskou poštou, a.s., Banská Bystrica zo dňa 27. apríla
2018 č.l. 147), tvrdenie Slovenskej pošty, že jej šetrením bolo zistené, že pre žalobcu splnomocnenie
v zmysle Poštových podmienok - Všeobecná časť (vnútroštátny styk) bod 6.2.5. žiadosť o doplnkové a
dispozičné služby na preberanie všetkých jemu adresovaných zásielok, vrátane zásielok „Do vlastných
rúk" na pošte Dolný Smokovec neevidujú." Následne v bode 24. odôvodnenia odvolací súd uviedol, že

„Z obsahu spisu a priebehu súdneho konania tak nevyplývajú skutočnosti uvedené v odôvodnení súdu I.
inštancie, že návrh na vykonanie dražby bol doručený žalobcovi, čo má osvedčovať doručenka. Súdu I.
inštancie v priebehu konania bolo nepochybne známe, že žalobca predložil relevantné dôkazy, ktorými
vyvrátil údaje uvedené v doručenke."

16. Súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol rozsudkom pod č. k. 7C/26/2018 - 344 zo dňa 30. júna
2021 tak, že žalobu žalobcu zamietol, pričom v bode 12. uviedol, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom
uznesení konštatoval, že z obsahu spisu a priebehu súdneho konania nevyplývajú skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že Návrh na vykonanie dražby (Oznámenie o výkone záložného práva spôsobom- dražby, priameho predaja) bol doručený žalobcovi, čo má osvedčovať doručenka. Súd prvej inštancie
dospel k záveru o nedoručení Oznámenia o výkone záložného práva žalobcovi a ustálil, že nie je možné
považovať za splnenú podmienku vyžadovanú v § 151l OZ. Následne súd prvej inštancie, vyhodnocujúc

proporcionalitu medzi právom žalobcu a právami žalovaných, poskytol ochranu vlastníckemu právu
žalovaných a rozhodol o tom, aby bolo zachované vlastnícke právo žalovaných. Odvolací súd následne
(druhý) rozsudok súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom potvrdil, pričom v bode 42. napadnutého
rozsudku vyslovil záver, „že žalobca predloženým potvrdením pošty neuniesol dôkazné bremeno o
tom, že údaje uvedené na poštovej doručenke sú nepravdivé. Žalobca v konaní nepreukázal, že

splnomocnená osoba, ktorá prevzala písomnosť adresovanú žalobcovi, sa poštovému doručovateľovi
nepreukázala platným plnomocenstvom na preberanie zásielok žalobcu.".

17.Právnynázorodvolaciehosúdujezáväznýpresúdprvejinštancie.Ideotzv.inštančnúalebokasačnú
záväznosť, ktorá v žiadnom prípade neznamená zásah do nezávislosti sudcu, definovanej v čl. 144
ods. 1 Ústavy SR. Výkon súdnej moci je zverený všeobecným súdom, ktoré v rozhodovacej činnosti

postupujú podľa záväzných predpisov procesného práva. Súdny systém je jednotný a jednotlivé stupne
súdov plnia v inštančnom postupe tie úlohy, ktoré sú im týmito predpismi zverené.

18. Judikatúra Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR je vzácne jednotná pri posudzovaní
zákonného príkazu rešpektovania právneho názoru súdu vyššej inštancie, či ide o viazanosť

prvoinštančného súdu rozhodnutím odvolacieho súdu, alebo viazanosť odvolacieho súdu rozhodnutím
dovolacieho súdu (§ 455). Rovnaká povinnosť platí aj vo vzťahu k rozhodnutiam Ústavného súdu SR o
sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb.

19. Iba vo výnimočných prípadoch sa princíp viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu nemusí

uplatniť. Pôjde najmä o situáciu, ak v dôsledku zmeny skutkových zistení, z ktorých vychádzal odvolací
súd, už jeho právny názor nie je možné rešpektovať, pretože je napríklad potrebné aplikovať inú právnu
normu.Vovzťahukzistenémuskutkovémustavusapripúšťaodchýlenieodzáväznéhoprávnehonázoru
aj vtedy, keď došlo v inom konaní k odlišnému vyriešeniu prejudiciálnej otázky, z ktorej odvolací súd
vychádzal. Ďalším dôvodom, ktorým sa môže odôvodniť nerešpektovanie právneho názoru súdu vyššej

inštancie, je zmena právnej úpravy, ku ktorej došlo po zrušení rozhodnutia. Odklon od právneho názoru
môže napokon byť ovplyvnený aj podstatnou zmenou rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít
po rozhodnutí odvolacieho súdu.

20. Akýkoľvek odklon od záväzného právneho názoru vysloveného odvolacím súdom je nevyhnutné

dôkladne odôvodniť (analógia s § 220 ods. 3). Jeho bezdôvodné nerešpektovanie môže byť
posudzované ako svojvôľa so všetkými právnymi následkami.

21. V rámci práva na spravodlivý súdny proces a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí najvyšší súd
poukazuje na ustálenú súdnu prax, že pokiaľ odvolací súd napr. v predchádzajúcom zrušujúcom

rozhodnutí uloží súdu prvého stupňa, aby nejakým spôsobom doplnil dokazovanie, aby mohlo byť vo
veci spravodlivo a zákonne rozhodnuté, tak je potrebné, aby tento proces pri opätovnom vrátení veci na
odvolací súd aj verifikoval a preskúmal a vo veci predvídateľným spôsobom rozhodol.

22. Odvolací súd v predmetnej veci napadnutým rozsudkom rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil

bez toho, aby vysvetlil prečo, z akých dôvodov sa vo veci odchýlil od svojho vysloveného pôvodného
právneho názoru v prejednávanej veci v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení pod č.k. 8Co/55/2019
- 251 zo dňa 28. mája 2020. V danom prípade odvolací súd žiadnym relevantne významným spôsobom
zmenu tohto svojho postoja argumentačne nezdôvodnil a preto svoje rozhodnutie zaťažil vadou podľa §
420 písm. f) C.s.p.. Ak tak chcel postupovať mal tento svoj zámer oznámiť, inak zaťažil konanie vadou

nepredvídateľnosti svojho rozhodnutia. C.s.p. predpokladá taký postup odvolacieho súdu v opakovanom
odvolacom konaní, aby sa predchádzalo vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Teda vychádza sa z
princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za komponent princípu právneho
štátu, osobitne princípu právnej istoty, ktorá je vyjadrená v čl. 2 C.s.p.

23. O tzv. prekvapivé rozhodnutie môže ísť aj vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci
na iných záveroch ako vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, za súčasného naplnenia
tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosťvyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších
právnych záverov nejavili ako významné.

24. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že v kontexte celého súdneho konania ide o
tak závažné pochybenie odvolacieho súdu, ktoré znemožnilo žalobcovi uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle § 420
písm. f) C.s.p., a preto považoval dovolací súd za potrebné dovolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť.

25. Dovolací súd preto dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je nielen procesne prípustné ale aj
opodstatnené a so zreteľom na to dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu dovolací súd zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 450 C.s.p.).

26. Zároveň bolo odvolaciemu súdu uložené vysvetliť, z akých dôvodov nebol rešpektovaný prv
vyslovený právny názor uvedený v uznesení 8Co 55/2019-251 zo dňa 28.05.2020 s poukazom najmä

na bod 24. odôvodnenia predmetného uznesenia.

27. Odvolaciemu súdu bolo ďalej uložené rozhodnúť o trovách pôvodného konania, ako aj o trovách
dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).

28. Po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a §
381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, na prejednanie
veci nariadil pojednávanie na deň 27.01.2026, na ktorom v súlade s ust. § 384 ods. 1 C.s.p. zopakoval
dokazovanie oboznámením sa s obsahom správy Slovenskej pošty, a.s., zo dňa 27.04.2018 (č.l. 147
spisu), prečítaním svedeckej výpovede B. S. na pojednávaní konanom dňa 19.10.2018 a na pojednávaní

konanom dňa 19.12.2018, kolaudačným rozhodnutím obce B. W. zo dňa 07.01.2015, doručenkami o
prevzatí oznámenia o začatí výkonu záložného práva k bytom č. X, č. X, č. X a č. X. s dátumom
prevzatia 13.02.2017, podaním Východoslovenskej distribučnej, a.s., zo dňa 05.02.2021 (č.l. 311 spisu),
splnomocnením žalobcu pre S. S. na zastupovanie pri uzavretí a podpise zmluvy na dodávku elektrickej
energie a zmluvy na dodávku plynu v apartmánovom dome W., časť P., byt č. X, byt č. X, byt č. X a byt

č. X, osvedčené mestom V. v dňoch 25.10.2015 a 25.08.2016 (č.l. 317 a 327 spisu), nájomnou zmluvu
uzatvorenou medzi žalobcom a KONŠTRUKTA - POPRAD, s.r.o., zastúpenou konateľom Q. B. zo dňa
27.02.2015 (č.l. 180 až 182 spisu) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

29. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v

rozsudkochjasneazrozumiteľneuviesťdôvody,naktorýchzaložilisvojerozhodnutia,musiasazaoberať
najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý
proces. Judikatúra ESĽP síce nevyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnení rozhodnutia
súdu daná odpoveď, trvá však na tom, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď súdu práve na tento argument.

30. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Z.z.
Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava") vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a

zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho
rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/2007). Povinnosťou všeobecného súdu je
uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť
a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III.
ÚS 107/2007). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej

interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za
rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy, resp. článkom 6 ods. 1 Dohovoru (I. ÚS 243/2007). Súd by mal
byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť
konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku

ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,
racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/2007, I. ÚS 155/2007, I.
ÚS 402/2008).31. Aj Najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a Ústavného súdu zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie
spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý

proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom
práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa
zaoberávšetkýmiprávnerelevantnýmidôvodmiuplatnenejžaloby,akoajšpecifickýminámietkamistrany
sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej

sa strane sporu okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom,
odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť
dovolania podľa § 420 písm. f) C.s.p.

32. Uvedený výpočet nemôže byť úplným, keďže sa v konkrétnom prípade môžu vyskytnúť i iné
nedostatky v argumentácii, ktorých prítomnosť rovnako spôsobí nerešpektovanie čiastkového práva
na spravodlivý súdny proces reprezentovaného právom strany na objektívne presvedčivé (uspokojivé)
odôvodnenie výsledku rozhodovacej činnosti súdu. V tejto súvislosti je ale potrebné zdôrazniť, že každé
rozhodnutie súdu, či už prvoinštančného alebo odvolacieho, je závislé od konkrétnych skutkových

zistení, z ktorých sa vychádzalo pri rozhodovaní vo veci samej.

33. Otázka viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu pri zrušení rozhodnutia je upravená v ust. §
391ods.2C.s.p.Vychádzajúcztohtoustanovenia,akbolorozhodnutiezrušenéaakbolavecvrátenána
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

34. Princíp viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu však nie je bezvýhradný. Nemôže sa
uplatniť najmä v situácii, ak v dôsledku zmeny skutkových zistení, z ktorých vychádzal odvolací súd,
už jeho právny názor nie je možné rešpektovať vzhľadom na zmenenú skutkovú situáciu v dôsledku
vykonaniaďalšiehodokazovaniazásadnemeniacehopohľadnaskutkovézistenia,zktorýchsapôvodne

vychádzalo.

35. Ako to vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.05.2020 č.k. 8Co 55/2019 -251
(ďalej len prvé rozhodnutie odvolacieho súdu), pri prijatí záveru obsiahnutého v bode 24. odôvodnenia
uznesenia, podľa ktorého z obsahu spisu a priebehu súdneho konania nevyplývajú skutočnosti uvedené

v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, že návrh na vykonanie dražby bol doručený žalobcovi,
čo má osvedčovať doručenka, ako aj to, že súdu prvej inštancie v priebehu konania bolo nepochybne
známe, že žalobca predložil relevantné dôkazy, ktorými vyvrátil údaje uvedené v doručenke, sa
vychádzalo z tvrdenia žalobcu obsiahnutého v zápisnici o pojednávaní zo dňa 19.10.2018, že nikoho
nesplnomocnil na preberanie zásielok na území Slovenska a z tvrdenia Slovenskej pošty, a.s., podľa

ktorého pre žalobcu splnomocnenie v zmysle poštových podmienok - všeobecná časť (vnútroštátny
styk) bod 6.2.5. Žiadosť o doplnkové a dispozičné služby na preberanie všetkých jemu adresovaných
zásielok, vrátane zásielok „do vlastných rúk" na pošte Dolný Smokovec neevidujú.

36. V prvom rozhodnutí odvolacieho súdu bolo zároveň uložené prvoinštančnému súdu v ďalšom konaní

jednoznačne ustáliť, vzhľadom k námietkam žalobcu, či boli alebo neboli splnené všetky podmienky
dobrovoľnej dražby, najmä však ustanovenia Občianskeho zákonníka o doručení oznámenia pri výkone
záložného práva.

37. Po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prvoinštančný súd výzvou zo dňa 21.01.2021

(č.l. 305 spisu) požiadal spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s., o oznámenie, či žalobca alebo
ním k tomu splnomocnená osoba, predložili v súvislosti s bytmi č. X, č. X, č. X a č. X, nachádzajúcimi sa
v bytovom dome so súpisným č. XXX, nejaké listiny (najmä žiadosti, originál alebo kópiu listu vlastníctva
č. XXXX, kat. úz. B. W. alebo výpis z takého listu vlastníctva, prípadne splnomocnenie) a pre prípad
kladného oznámenia bola spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s., uložená edičná povinnosť

podľa ust. § 189 C.s.p. vo vzťahu k originálom alebo kópiám takých listín.

38. Východoslovenská distribučná, a.s., v odpovedi na výzvu zo dňa 05.02.2021 (č.l. 311 spisu) uviedla
chronológiu kontaktu so žalobcom a zároveň predložila do spisu 2 splnomocnenia, ktorými žalobcasplnomocnil S. S. na zastupovanie pri uzavretí a podpise zmluvy na dodávku elektrickej energie a zmluvy
na dodávku plynu v apartmánovom dome W.asť P., byt č. X, byt č. X, byt č. X a byt č. X., pričom obe
splnomocnenia boli osvedčené Mestom Poprad a to dňa 25.10.2015 (č.l. 317 spisu) a dňa 25.08.2016

(č.l. 327 spisu). Na základe týchto splnomocnení S. S. komunikoval so spoločnosťou Východoslovenská
distribučná, a.s., v súvislosti so zmluvami o pripojení týkajúcich sa štyroch odberných miest a pri
opätovnom pripojení odberných miest s úhradou faktúry. Išlo pritom o pripojenie bytov tvoriacich predmet
tohto konania. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého na území Slovenska nikoho nesplnomocnil svojim
zastupovaním, nemožno považovať za pravdivé.

39. Rovnako z ďalšieho právne významného dokumentu, a to kolaudačného rozhodnutia Obce B. W.
zo dňa 07.01.2015 vyplýva, že pri doručovaní tohto rozhodnutia žalobcu zastupovala KONŠTRUKTA
- POPRAD, s.r.o. V tom čase konateľom tejto spoločnosti zrušenej od 23.02.2017 bol Q. B., ktorého
výsluch v konaní nebolo možné zrealizovať v dôsledku úmrtia dňa 20.06.2021.

40. Pokiaľ ide o výkon záložného práva priamym predajom sporných bytov, tento bol realizovaný
prostredníctvom spoločnosti HAPPY COIN, spol. s r.o., ktorej konateľom bol B. S. vypočutý v postavení
svedka na pojednávaniach v dňoch 19.10.2018 a 19.12.2018. Zároveň tento svedok na pojednávaní
konanom dňa 19.10.2018 predložil do spisu listinné dôkazy nachádzajúce sa v žltom šanóne na č.l. 148
spisu, týkajúce sa realizácie výkonu záložného práva.

41. V súvislosti s realizáciou výkonu záložného práva predajom bytov medzi stranami zostalo sporným,
či v prejednávanej veci došlo k porušeniu ust. § 151 l Občianskeho zákonníka alebo nie.

42. Podľa ust. § 151 l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ

povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu a pri
záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného
práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o
začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať
uspokojenia zo zálohu.

43.Akotovyplývazoznámeníozačatívýkonuzáložnéhoprávazodňa09.02.2017,tietoboliadresované
žalobcovi na adresu Hotel U., V. lesom č. XXX, P. W.. Žalobca ako cudzinec nemá adresu trvalého
pobytu v Slovenskej republike, a preto v konaní vypočutý svedok B. S., konateľ spoločnosti HAPPY
COIN, konajúcej v zastúpení záložného veriteľa, sa na pojednávaní konanom dňa 19.10.2018 podrobne

vyjadroval k zisťovaniu doručovacej adresy žalobcu. Zdôraznil, že už právny predchodca záložného
veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., mala problémy s doručovaním a šetrením sa zistilo,
že žalobca sa môže nachádzať na vyššie označenej adrese, čo potvrdil aj Q. B., konateľ spoločnosti
KONŠTRUKTA - POPRAD, s.r.o. Oznámenia o začatí výkonu záložného práva k bytu č. X, č. X, č. X a
č. X, boli podľa z pripojených doručeniek prevzaté dňa 13.02.2017 splnomocnencom.

44. Právna úprava výkonu záložného práva ustanovenia o spôsobe doručovania písomností
neobsahuje. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva (§ 151 l ods. 1 Občianskeho zákonníka)
je písomný jednostranný a adresovaný právny úkon. Podľa rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn.
5Cdo 129/2010, účinky jednostranného adresovaného právneho úkonu nastávajú jeho doručením,

pričom v zmysle ust. § 43a ods. 2 vety prvej a ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle
vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Voči
prítomnej osobe (osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle
pôsobí (je účinný) ihneď. Neprítomnej osobe (t.j. osobe, s ktorou osoba realizujúca právny úkon nie
je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť. Nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý).

Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry
dispozície možno rozumieť nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom,
ale aj dôjdenie prejavu vôle do sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom
danej písomnosti oboznámi, resp. nadobudne objektívne príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.
Slovnéspojenie„dostanesadosféryjehodispozície"nemožnovykladaťvzmysleprocesnýchpredpisov.

Adresát (neprítomný) nadobudne objektívne príležitosť oboznámiť sa s obsahom zásielky aj v prípade
podaniaoznámeniaouloženítakejtozásielkydopoštovejschránky.Uvedenénepochybneplatíaktakýto
adresát jednostranného právneho úkonu splnomocní fyzickú alebo právnickú osobu na prebratie takejto
zásielky.45. Z predložených doručeniek o prevzatí zásielok obsahujúcich oznámenie o začatí výkonu záložného
práva vyplýva, že tieto dňa 13.02.2017 prevzal splnomocnený zástupca žalobcu. Doručovanie týchto

zásielok realizovala Slovenská pošta, a.s., prostredníctvom svojho poštového doručovateľa. Aj poštový
doručovateľakozamestnanecSlovenskejpošty,a.s.,mázákonnúpovinnosťdodržiavaťprávnepredpisy
a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, čo je zrejmé z ust. § 81 písm. c)
Zákonníka práce. Z predložených poštových doručeniek bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že za
žalobcu prevzala písomnosť splnomocnená osoba a táto poštová doručenka obsahuje všetky náležitosti

vyžadované právnymi predpismi. Nie je možné pripustiť stav, aby na akéhokoľvek zamestnanca sa
nazeralo ako na osobu riadne si neplniacu svoje pracovné povinnosti. Práve naopak, je potrebné
vychádzať zo zásady, v prípade nepreukázania opaku, že zamestnanci si svoje povinnosti plnia riadne.
V priebehu konania nebolo ničím právne významným preukázané, aby poštový doručovateľ neodovzdal
zásielky obsahujúce oznámenia o začatí výkonu záložného práva k tomu splnomocnenej osobe po
predložení príslušného splnomocnenia na prevzatie týchto písomností.

46. Slovenská pošta vo svojom podaní zo dňa 27.04.2018 (č.l. 147 spisu) potvrdila, že žalobca
mohol splnomocniť kohokoľvek na preberanie zásielok nielen prostredníctvom žiadosti o doplnkové a
dispozičné služby, ale aj na základe originálu splnomocnenia overeného oprávneným orgánom (notár
a podobne). Slovenská pošta, a.s., zároveň zdôraznila, že nevedie centrálnu evidenciu splnomocnení

overených oprávneným orgánom. Pokiaľ ide o neevidenciu splnomocnenia na preberanie zásielok
prostredníctvom žiadosti o doplnkové a dispozičné služby, je potrebné zdôrazniť, že ide len o jednu
z možností, ktorá nevylučuje oprávnenie žalobcu splnomocniť na preberanie zásielok aj inú osobu na
základe originálu splnomocnenia overeného oprávneným orgánom.

47. Žalobca pritom v priebehu celého konania ničím právne významným nezdôvodnil, prečo by poštový
doručovateľ pri doručovaní zásielok mal postupovať v rozpore s príslušnými predpismi a umožniť
prebratie oznámení o začatí výkonu záložného práva osobe, ktorá na to nebola splnomocnená. Za
takejto situácie nie je možné dospieť k inému záveru, že príslušný poštový doručovateľ si svoje
povinnosti plnil a zásielky s oznámením o začatí výkonu záložného práva doručil osobe oprávnenej k

tomuto úkonu. Odporuje totiž zásadám logiky, aby pri posudzovaní postupu pri doručovaní zásielok sa
vychádzalo z predpokladu nedodržiavania predpisov na doručovanie sa vzťahujúcich, najmä za situácie,
ak ani samotný žalobca žiadne podstatné okolnosti spochybňujúce postup poštového doručovateľa pri
doručovaní neuvádzal.

48. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť, či
a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho
vykonanie (I. ÚS 52/2003). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov
(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie

návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutia, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je
vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej
hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná
právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov majúcej základ v ústavnom princípe
nezávislosti súdov. Táto zásada vyplývajúca z článku 15 základných princípov civilného sporového

poriadku normatívne rozvinutá v ust. § 191 ods. 1 C.s.p. znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných
dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup
sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti
rozhodnutia. Naopak konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú
zhodu s priebehom konania. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť vtedy, ak súd vychádzal

pri rozhodnutí zo skutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad alebo ak považoval určitú
skutočnosť za základ svojho rozhodnutia úplne inak ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne
ak nezistil určitú podstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva.

49. V prejednávanej veci súd prvej inštancie síce vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, ale

jeho závery o nepreukázaní doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva splnomocnenému
zástupcovi žalobcu sú nesprávne. Žalobca svoj nárok na určenie vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam oprel len o tvrdenie popierajúce existenciu akéhokoľvek splnomocnenia udeleného
inej osobe na území Slovenskej republiky, čo nemožno hodnotiť inak ako tvrdenie účelové, brániacežalovaným akýmkoľvek spôsobom preukázať jeho opak. Žalovaní ako ďalší nadobúdatelia sporných
nehnuteľností sa procesu výkonu záložného práva priamym predajom vôbec nezúčastnili, a preto ani
nemohli a ani nemôžu mať akékoľvek vedomosti o skutočnostiach na tento proces sa vzťahujúcich.

V konaní pritom bolo preukázané, že žalobca na území Slovenska poveroval svojím zastupovaním aj
iné osoby, a to preukázateľne S. S. v súvislosti so zastupovaním pri uzavretí a podpise zmluvy na
dodávku elektrickej energie a zmluvy na dodávku plynu a KONŠTRUKTU - POPRAD, s.r.o., zastúpenou
konateľom Q. B. pri procese kolaudácie, čo priamo vyplýva z predloženej e-mailovej komunikácie medzi
žalobcom a Q. B. potvrdzujúcej zaslanie tohto splnomocnenia (č.l. 185 spisu).

50. Po zhodnotení všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti nie je možné dospieť k inému záveru než
tomu, že oznámenia o začatí výkonu záložného práva dňa 13.02.2017 prevzala k tomu splnomocnená
osoba.

51. Keďže pri realizácii výkonu záložného práva priamym predajom si záložný veriteľ splnil povinnosť

písomne oznámiť žalobcovi začatie výkonu záložného práva v súlade s ust. § 151 l ods. 1 Občianskeho
zákonníka, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

52. Zároveň v konaní úspešným žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6. a 7. rade bola priznaná proti žalobcovi
náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods.

1, § 262 ods. 1, ods. 2 a § 453 ods. 1, ods. 3 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie.

53. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).