Rozsudok – Nájomná zmluva Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824205059
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3824205059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Eriky

Zajacovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., D. XXXX/
XX, 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, G. B., proti žalovanému: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. B., X. XXXXXX XXX/XX, o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 21. marca 2025, č.k. 6C/61/2024-49, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému podľa § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka (OZ) vypratať byt špecifikovaný v rozsudku, pretože mal za preukázané, že žalobcovia sú
jeho vlastníkmi a žalovaný, ktorý byt užíva, nemá na toto užívanie žiaden právny titul. Z vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia nadobudli byt dedením po svojej
matke a od jej smrti t.j. od marca 2019 predmetný byt užíva žalovaný, ktorý aj napriek snahe žalobcov nič
neurobil v tom smere, aby si našiel bývanie a byt vypratal a odovzdal žalobcom. To bol prípad, keď mesto
Prievidzaprideliložalovanémusociálny2-izbovýbyt,žalobca1/zažalovanéhozaplatilpoplatok vovýške
950,- eur dňa 06.03.2024 a keď si mal dňa 08.03.2024 žalovaný byt prevziať od mesta Prievidza,

žalovaný to odmietol s odôvodnením, že do bytu sa mu nezmestí kuchynský stôl a chladnička. Podľa
súdu prvej inštancie je tak do vlastníctva žalobcov ako podielových spoluvlastníkov bytu neoprávnene
zasahované, preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k vyprataniu bytu v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žiadnej zo strán nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý s vyprataním bytu nesúhlasil. Uviedol, že byt je
dedičstvom po matke, ktorá zomrela v marci 2019 a dedičské konanie po nej bolo v októbri 2019. Pokiaľ
žalobcovia pred súdom prvej inštancie uvádzali, že sa so žalovaným dohodli, že môže byt užívať do mája
2019, nemôže to byť podľa žalovaného pravda, pretože až do rozhodnutia o dedičstve mal k bytu tie isté
práva ako žalobcovia. Táto nepravda uviedla súd prvej inštancie do omylu. Žalovaný poukázal tiež na
to, že pred dedičským konaním zmienil žalobcom ako svojim súrodencom svoje problémy s exekúciou,

a preto sa vzdal dedičstva. Súrodencom veril, že mu nespôsobia žiadnu ujmu, no sklamal sa. Aj po
dedičskom konaní mala žalovanému samotná žalobkyňa 1/ navrhnúť, aby pre svoj nízky dôchodok platil
namiesto 150,- eur len 50,- eur. O vysťahovaní nebola žiadna zmienka. To ani v septembri 2021,
keď boli so žalobkyňou 1/ podať žiadosť o sociálny byt. Žalovaný opakovane namietal, že žalobcoviauvádzajúnepravdy.Žalobkyňapodľanehonezaplatilamestuzasociálnybyt 950,-eur,ale650,-eur.
Ďalej v odvolaní uviedol dôvody, že sociálny byt nechcel preto, že by v ňom nemohol vychovávať syna
v pokojnej atmosfére a v prostredí, na ktoré je jeho syn zvyknutý. Žalovaný žiadal tiež o zhovievavosť,

aby mohol v byte zotrvať do času, kedy postaví na záhrade domček, v ktorom by mohol so synom
dôstojne žiť, alebo do času, kedy mu bude pridelený obecný byt, najneskôr do júla 2026, dokedy si mieni
usporiadať svoje záležitosti s bývaním. V záujme svojho syna apeloval žalovaný na sociálne cítenie
v danej veci.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne
a s jeho závermi sa stotožnili. Vyjadrili sa k jednotlivým skutočnostiam uvádzaným zo strany žalovaného
v odvolaní a zdôraznili, že žalovaný dlhodobo deklaruje záujem riešiť svoju bytovú situáciu, no
k žiadnemu posunu v tomto smere nedochádza.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 CSP.

6. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

7. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia z hľadiska dôvodov uplatnených v odvolaní, odvolací
súd zistil, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Predpokladom vydania veci podľa citovaného
ustanovenia § 126 OZ, resp. vypratania v prípade bytu, je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu
a neexistencia oprávnenia žalovaného užívať vec patriacu žalobcovi. Vlastnícke právo žalobcov k bytu

mal súd prvej inštancie správne za preukázané a žalovaný ani túto skutočnosť nerozporuje. Súčasne
ani nenamieta záver súdu prvej inštancie, že na jeho strane neexistuje oprávnenie užívať predmetný
byt. Popri vlastníckom práve, ktoré však žalovanému nepochybne nesvedčí býva takýmto oprávnením
typicky nájomná zmluva, vecné bremeno spočívajúce v práve užívania, alebo výpožička ako dohoda
o bezplatnom užívaní veci. Nič nenasvedčuje, že by tu na strane žalovaného existoval takýto právny

dôvod k užívaniu bytu a ani sám žalovaný taký dôvod netvrdí. Vo svojom odvolaní v zásade uvádza
skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že byt užíva a dôvody, pre ktoré je na jeho strane potreba byť ešte
po nejaký čas užívať. S odkazom na tieto dôvody žiada o zhovievavosť pri rozhodovaní o vyprataní
predmetného bytu.

8. Súdy pri svojom rozhodovaní však môžu vychádzať len z právnych predpisov. Tie sú
v posudzovanom prípade jednoznačné. Keďže žalobcovia majú k predmetnému bytu oprávnenia
vyplývajúce z vlastníckeho práva a žalovaný na druhej strane žiadne právom predpokladané oprávnenie
užívať byt nemá, nemožno z toho podľa práva dovodiť iný záver, než oprávnenie žalobcov žiadať od
žalovaného, aby byt vypratal.

9. Poukaz žalovaného na svoju nepriaznivú bytovú otázku a potrebu jej riešenia síce nemôže mať
za následok neuloženie povinnosti byt vypratať, teda zamietnutie žaloby, ale mohol by byť významný
z hľadiska lehoty, ktorú súd na vypratanie žalovanému určí. Súd prvej inštancie túto lehotu určil na 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Aj v tomto smere však odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie za

správne. Otázku vysťahovania z predmetného bytu riešia žalobcovia (resp. žalobkyňa 1/) so žalovaným
už niekoľko rokov a zjavne majú snahu aj v tomto smere konať voči žalovanému ústretovo, keď je
nesporné, že žalobkyňa 1/ poskytla peniaze pri vybavovaní sociálneho bytu pre žalovaného (hoci nie je
zhoda vo výške sumy). Nemožno jednostranne prihliadať len na záujmy žalovaného a neprimerane dlhú
dobu akceptovať, že žalobcovia ako vlastníci bytu sú vo svojom vlastníckom práve zásadným spôsobom

obmedzovaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd nenachádza dôvod ani na zmenu napadnutého
rozhodnutia v otázke lehoty splnenia uloženej povinnosti byt vypratať, ktorú súd prvej inštancie správne
určil na 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Za daného skutkového stavu, kedy žalovaný nepopiera
svoju dávnejšiu vedomosť o tom, že musí svoju bytovú otázku riešiť inak ako užívaním bytu žalobcov,
mal žalovaný dostatočne dlhý čas sa na zmenu bývania pripraviť. Nejedná sa o situáciu, kedy by bol

s potrebou riešenia svojej bytovej otázky konfrontovaný prvýkrát až rozhodnutím súdu a na jej riešenie
by mu ostávalo súdom určených 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne, vrátane
výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie.

11. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobcom plne úspešným v odvolacom konaní by patrila náhrada trov odvolacieho konania.
V odvolacom konaní však žalobcom žiadne trovy nevznikli, preto im odvolací súd nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).