Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725204226
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6725204226.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a
členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: matka C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/X,
XXX XX B. H., a otec I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, XXX XX K., právne zastúpený: Mgr.

Martin Orviský, advokát so sídlom Vígľašská Huta-Kalinka 67, Vígľašská Huta-Kalinka, o návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
9P/226/2025 - 15 zo dňa 28. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“)
zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti jemu
a maloletej dcére A. podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu podľa § 37 ods. 2 písm. d)
Zákona o rodine.

2. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 2 ods. 1, § 52 a § 58 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (CMP) v spojení s § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ako aj z príslušných ustanovení Zákona o rodine a Dohovoru o
právach dieťaťa.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že na nariadenie neodkladného opatrenia

neboli splnené zákonné podmienky, keďže nebola osvedčená naliehavosť a potreba bezodkladnej
úpravy pomerov.

4. Poukázal najmä na blížiaci sa vek plnoletosti maloletej, jej konzistentný a dlhodobý odmietavý postoj
voči otcovi. Zdôraznil, že vo veci samej (sp. zn. 9P/144/2024) už prebieha konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností, v rámci ktorého sa vykonáva komplexné znalecké dokazovanie. Dal

do pozornosti závery znaleckého posudku E. D. E. č. 30/2025, z ktorého vyplynulo, že vzťah maloletej
k otcovi je chladný, prejavuje voči nemu strach a u otca boli vnímané prejavy citového vydierania a
manipulatívnehosprávania,ktorémaliumaloletejprispieťkrozvojumentálnejanorexieabulímie.Taktiež
zohľadnil stanovisko kolízneho opatrovníka (ÚPSVaR Zvolen), ktorý návrh otca nepovažoval za dôvodný
a zlučiteľný so záujmami maloletej. Uzavrel, že situácia nedosahuje takú mieru naliehavosti, ktorá by
odôvodňovala zásah do práv maloletej vo forme neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že otázka uloženia

výchovného opatrenia má byť riadne preskúmaná po komplexnom dokazovaní v prebiehajúcom konaní
vo veci samej.5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec (ďalej aj „odvolateľ“). Namietal, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces, dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V odvolaní argumentoval najmä tým, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil naliehavosť
situácie, ktorá podľa neho spočíva v hrozbe nenávratnej straty vzťahu s dcérou pred dosiahnutím jej
plnoletosti, čo predstavuje nezvratný stav. Ďalej tvrdil, že prvostupňový súd nekriticky a bez vlastného
zhodnotenia prevzal závery znalca E. E., pričom spochybnil jeho odbornosť a namietal, že znalec nebol

zapísaný v zozname znalcov pre odvetvie psychológia detí. Napokon namietal, že súd prvej inštancie
stotožnil názor dieťaťa s jeho najlepším záujmom a úplne ignoroval iné znalecké posudky (napr. od F.
L., E. C.), ktoré mali naznačovať syndróm zavrhnutého rodiča a ovplyvňovanie dieťaťa matkou. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6.Kolíznyopatrovníksakodvolaniuotcanevyjadril.Avšakvosvojomstanoviskuknávrhuotcazdôraznil,

že navrhované neodkladné opatrenie nepovažuje za vhodné ani potrebné. Vychádzal z dlhodobého
postoja maloletej, z jej stabilných názorov na kontakt s otcom a zo zistení znaleckého posudku, ktoré
poukazovali na možné riziko ďalšieho psychického zaťaženia dieťaťa. Podľa kolízneho opatrovníka má
byť otázka prípadného odborného poradenstva riešená až po komplexnom dokazovaní v konaní vo veci
samej, keďže ide o zásadný zásah do autonómie takmer dospelej osoby.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal uznesenie
súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387
ods. 1 CSP potvrdil, považujúc ho za vecne správne.

8. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že návrh otca smeroval k uloženiu povinnosti jemu
aj maloletej podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu formou spoločnej terapie. Svoje
tvrdenia opieral o presvedčenie, podľa ktorého spoločná odborná intervencia predstavuje jediný spôsob,
ako obnoviť ich vzťah pred blížiacou sa plnoletosťou dcéry.

9. Odvolací súd má za to, že z predložených podkladov nevyplývala existencia náhlej alebo mimoriadnej
zmeny pomerov, ktorá by si vyžadovala bezodkladný zásah, preto súd prvej inštancie postupoval
v prejednávanej veci správne, keď návrh zamietol.

10. Odvolací súd pripomína, že konanie o neodkladnom opatrení má výnimočný charakter a je určené

na riešenie situácií, pri ktorých hrozí okamžitá a vážna ujma. V predmetnej veci však súd prvej inštancie
správne vyhodnotil, že otec neosvedčil žiadnu bezprostrednú hrozbu pre maloletú. Skutočnosť, že otec
pociťuje obavu z ďalšieho ochladenia vzťahu s dcérou, nepredstavuje právny dôvod na zásah vo forme
neodkladného opatrenia. Uvedená obava nie je svojou povahou naliehavou ani nezvratnou v miere,
ktorá by vyžadovala nútené poradenstvo bez súhlasu takmer dospelej dcéry.

11. Odvolací súd považuje námietku otca, podľa ktorej súd prvej inštancie nekriticky prevzal závery
znaleckého posudku, za neopodstatnenú. Úlohou súdu v konaní o neodkladnom opatrení nie je
vyhodnotiť znalecký posudok v úplnosti ani rozhodovať medzi viacerými odlišnými odbornými závermi.
Súd prvej inštancie správne použil posudok E. E. ako jeden z relevantných podkladov, prostredníctvom

ktorých posúdil, či existuje dôvodná obava z negatívneho vplyvu navrhovaného opatrenia na dieťa.
Odvolací súd zdôrazňuje, že posudok obsahuje podrobný opis dynamiky vzťahov v rodine aj ich
psychologických súvislostí, pričom z neho vyplývajú závažné zistenia o prežívaní dcéry, ktoré majú
priamy význam pri hodnotení naliehavosti navrhovaného opatrenia. Najmä zistenia o strachu maloletej,
o jej dlhodobom pocite nátlaku, o prejavoch citového vydierania zo strany otca a o ich možnej súvislosti

s jej psychickými ťažkosťami tvoria dôležitý podklad pre záver súdu prvej inštancie. Z týchto skutočností
vyplýva, že nútená spoločná terapia by nepredstavovala neutrálny ani podporný krok, ale necitlivý zásah
s potenciálom zvýšenia psychického napätia, čo nie je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Zároveň
ide o okolnosti, ktoré nemožno považovať za nové, náhle ani natoľko naliehavé, aby bol potrebný
okamžitý zásah zo strany súdu.

12. Odvolací súd konštatuje, že ani námietka otca, podľa ktorej súd prvej inštancie stotožnil vôľu dcéry s
jejnajlepšímzáujmom,neobstojí.Vekmaloletejjevdanejvecirozhodujúcimfaktorom.Ideoosobublízku
plnoletosti, ktorá si vytvára stabilné postoje, nesie dôsledky svojich rozhodnutí a má právo na ochranupsychickej integrity. Jej dlhodobý odmietavý postoj nie je výkyvom prejavov vôle (nálad), ale výsledkom
opakovaných skúseností s otcom. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie primerane zohľadnil
aj psychologické odporúčania, ktoré upozorňovali na riziko retraumatizácie pri násilnom vynucovaní

kontaktu alebo terapie.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu sa návrh otca nejaví ako spontánny pokus o obnovu vzťahu
prostredníctvom odbornej pomoci. Vyhodnotenie celkového správania otca, jeho procesného postoja
a jeho komunikácie smeruje skôr k záveru, podľa ktorého odvolateľ nepreukazuje sebareflexiu ani

schopnosť pracovať na zmene vlastného správania, ktorú odborné závery považujú za nevyhnutnú.
Návrh na uloženie poradenstva tak pôsobí ako pokus o presadenie vlastnej vôle prostredníctvom
súdneho rozhodnutia, nie ako úprimná snaha o riešenie vzťahových problémov.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že otázka prípadného odborného poradenstva rodiča alebo maloletého
dieťaťa má byť predmetom riadneho dokazovania v konaní vo veci samej, v rámci ktorého bude možné

vyhodnotiť všetky zistenia zo znaleckých posudkov, stanovísk odborníkov aj dlhodobého správania
rodičov. Neodkladné opatrenie nie je vhodným ani primeraným prostriedkom na riešenie dlhodobých
vzťahových problémov medzi rodičom a dieťaťom.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

16. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP,
nakoľko neboli zistené výnimočné dôvody, pre ktoré by ich náhradu patrila niektorému z účastníkov
konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).