Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19Csp/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122202097
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4122202097.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 19Csp/46/2022

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO:
35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava – mestská časť Staré Mesto 811 07, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, IČO: 37 927 795, so sídlom Mýtna 48, Bratislava – mestská časť Staré Mesto 811

07, proti žalovaným: 1. A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. XXX, XXX XX C., 2. D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. C. XXX, XXX XX C., 3. F. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. C. XXX, XXX XX C., žalovaní v 2.
a 3. rade zastúpení: Mgr. Peter Miklóssy, IČO: 42 125 308, so sídlom Hlavná 1221, 952 01 Vráble, o
zaplatenie sumy 13 277,27 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

2 19Csp/46/2022

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 2 880,90 eur s príslušným úrokom z omeškania zastavuje.

II. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 10 396,37
eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12586,19 eur od 25.3.2022 do 30.9.2022, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12486,19 eur od 01.10.2022 do 31.10.2022, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 12330,89 eur od 01.11.2022 do 25.11.2022, úrok z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 12175,59 eur od 26.11.2022 do 21.12.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 12020,29 eur od 22.12.2022 do 30.1.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
12000,29 eur od 31.1.2023 do 28.2.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11980,29 eur
od 1.3.2023 do 28.3.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11825,29 eur od 29.3.2023 do
28.4.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11800,29 eur od 29.4.2023 do 25.5.2023, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11645,29 eur od 26.5.2023 do 28.6.2023, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 11490,29 eur od 29.6.2023 do 25.7.2023, úrok z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 11435,29 eur od 26.7.2023 do 28.8.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
11180,29eurod29.8.2023do26.9.2023,úrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy10925,29eurod
27.9.2023do30.10.2023,úrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy10670,29eurod31.10.2023do
21.11.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10515,29 eur od 22.11.2023 do 11.12.2023,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10260,29 eur od 12.12.2023 do 25.1.2024, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10105,29 eur od 26.1.2024 do 27.2.2024, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 10055,29 eur od 28.2.2024 do 26.3.2024, úrok z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 10005,29 eur od 27.3.2024 do 24.4.2024, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
9955,29 eur od 25.4.2024 do 29.5.2024, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9905,29 eur od30.5.2024 do 27.6.2024, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9855,29 eur od 28.6.2024 do
29.7.2024, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9805,29 eur od 30.7.2024 do 27.8.2024, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9755,29 eur od 28.8.2024 do 25.9.2024, úrok z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 9705,29 eur od 26.9.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade nie sú
povinní zaplatiť viac, ako im vyplýva z uznesenia Okresného súdu Nitra, sp. zn. 17D/1942023 zo dňa
31.1.2024.

III. Žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 586,19 eur od
27.7.2019 do 24.3.2022 zamieta.

IV. Žalobca má proti žalovaným v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade nie sú povinní zaplatiť viac, ako im vyplýva z uznesenia
Okresného súdu Nitra, sp. zn. 17D/1942023 zo dňa 31.1.2024.

o d ô v o d n e n i e :

17 19Csp/46/2022

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) dňa
24.2.2022 sa právny predchodca žalobcu – Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s.,
IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava domáhal, aby súd zaviazal právneho
predchodcu žalovaných v 1. a 2. rade A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, XXX XX C. a žalovanú
v 3. rade (A. A. a žalovaná v 3. rade spolu ďalej aj ako „pôvodní žalovaní“) povinnosťou zaplatiť mu

istinu vo výške 13 277,27 eur, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 13 277,27 eur od 27.7.2019 do
zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Rozsudkom č. k. 19Csp/46/2022-195 zo dňa 19.9.2022 súd prvej inštancie uložil pôvodným
žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 13 277,27 eura spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 586,19 eur od 27.7.2019 do zaplatenia, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 691,08 eura od 27.7.2019 do zaplatenia zamietol (II. výrok) a o trovách
konania rozhodol súd tak, že žalobcovi voči pôvodným žalovaným priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie

samostatným uznesením (III. výrok). Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že na základe
Zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie č. 4590501557 zo dňa 6.9.2013 (ďalej aj ako „zmluva o úvere“
alebo „zmluva“) právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130, Hlavné
námestie 12, 060 01 Kežmarok poskytol pôvodným žalovaným pôžičku vo výške 20 000 eur, ktorú
pôvodní žalovaní nesplácali tak, ako sa v zmluve zaviazali. Nárok uplatnený voči nim podanou žalobou

na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 13 277,27 eur pozostávajúcej z neuhradenej istiny 12 586,19
eur a úroku 691,08 eur súd považoval za dôvodný a žalobe vyhovel. Žalobcovi tiež priznal nárok na
úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy dlžnej istiny 12 586,19 eur počnúc dňom 27.7.2019
do zaplatenia. Ako nedôvodné súd vyhodnotil námietky pôvodných žalovaných ohľadom premlčania či
neplatnosti zmluvy. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy úrokov súd vyhodnotil žalobu

akonedôvodnúavtejtočastijuzamietol.Žalobcoviakoprocesneúspešnejstanesporuvprevažnejčasti
konania súd prvej inštancie priznal proti pôvodným žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu (100 %).

3. Proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podľa predchádzajúceho odseku podali pôvodní

žalovaní odvolanie domáhajúc sa zmeny rozhodnutia tak, že súd žalobu zamietne. Alternatívne žiadali,
aby im súd určil dlžnú sumu splácať v splátkach vzhľadom k tomu, že sú dôchodcovia so zlým
zdravotným stavom.4. V priebehu odvolacieho konania, dňa 17.10.2023 pôvodný žalovaný v 1. rade A. A. zomrel. Krajský
súd v Nitre (ďalej aj ako „odvolací súd“) preto uznesením č. k. 5CoCsp/2/2023-315 zo dňa 10.4.2024
rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho právnymi nástupcami, a to aktuálnymi žalovanými v 1. a 2. rade.

5. O odvolaní žalovaných proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 19Csp/46/2022-195 zo dňa 19.9.2022
rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 5CoCsp/2/2023-332 zo dňa 30.4.2024 tak, že rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie riadne neskúmal

otázku platného zosplatnenia úveru a s tým súvisiacu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, čím sa má
súd prvej inštancie v ďalšom konaní zaoberať a po vyjasnení otázky platnosti a účinnosti predčasného
zosplatnenia úveru a postúpenia pohľadávky opätovne prihliadnuť na otázku premlčania s poukazom
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.11.2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020, uverejnené
pod R 29/2023.

6. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie umožnil stranám sporu sa vo veci vyjadriť a spor
opäť prejednal na pojednávaní.

7. Žalobca v ďalších písomných vyjadreniach poukázal na ustanovenie čl. 12 bod 4 zmluvných
podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, v ktorých bolo dojednané zosplatnenie pohľadávky. Podľa

žalobcu nemožno nijakým výkladom ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dospieť k záveru, že
zákonodarca vyžaduje 2 úkony pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, jednak výzvu podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ku ktorým musí byť preukázané
doručenie oboch listín. Takýto výklad predmetného ustanovenia je podľa názoru žalobcu príliš
extenzívny, pretože cieľom zákonodarcu bolo v prvom rade, aby bol dlžník preukázateľne upozornený

na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Žalovaný sa doručením upozornenia podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, za ktoré sa dá považovať predžalobná upomienka, s obsahom takéhoto
upozornenia oboznámil. Následne pôvodný veriteľ využil možnosť predčasného zosplatnenia úveru.
K uvedenému úkonu žalobca nepredložil doručenku alebo doklad preukazujúci odoslanie listiny na
poštovú prepravu a tvrdil, že listina o zosplatnení úveru má deklaratórny charakter, účinky nastávajú

spätne oboznámením sa žalovaného s obsahom listiny o zosplatnení úveru. Žalovaní pozitívne vedeli
aj s ohľadom na bod 12.4 zmluvných podmienok, aké dôsledky bude mať pre nich nezaplatenie
splatnej splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ zosplatnil úver v celosti. Pri hmotnoprávnych úkonoch sa
nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti. Doručovanie hmotnoprávnych úkonov upravuje
ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej

osobe od okamihu, keď jej dôjde. Žalovaní boli preukázateľne v omeškaní viac ako 90 dní. Formou
predžalobnej upomienky zo dňa 26.5.2019 boli upozornení na možnosť zosplatnenia pohľadávky
v celosti, k náprave finančnej disciplíny u nich nedošlo, právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu
okamžitej splatnosti úveru v celosti ku dňu 19.7.2019. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
zo dňa 21.7.2019 bolo zasielané pôvodným žalovaným len obyčajnou poštou, avšak mohli sa o ňom

dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Pre neplnenie si zmluvných záväzkov bola pohľadávka
následne v súlade s ust. § 92 zákona o bankách legitímne postúpená na žalobcu ako nového veriteľa.
Žalobca ďalej zdôraznil, že žalovaná pohľadávka je primárne pohľadávkou nebankového subjektu,
spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s, ktorej vlastníkom sa banka stala až následne, v dôsledku
zlúčenia subjektov. S poukazom na čiastočné úhrady dlžných súm realizované v priebehu konania

žalobca vzal žalobu čiastočne späť. V poslednom podaní zo dňa 22.10.2024 žalobca upravil petit žaloby
a žiadal, aby súd žalovaných v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 10 396,37 eur,
úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 12586,19 eur od 27.7.2019 do 30.9.2022, úrok z omeškania
vo výške 5 % p.a. zo sumy 12486,19 eur od 01.10.2022 do 31.10.2022, úrok z omeškania vo výške 5 %
p.a. zo sumy 12330,89 eur od 01.11.2022 do 25.11.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy

12175,59 eur od 26.11.2022 do 21.12.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 12020,29 eur
od 22.12.2022 do 30.1.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 12000,29 eur od 31.1.2023
do 28.2.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 11980,29 eur od 29.2.2023 do 28.3.2023,
úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 11825,29 eur od 29.3.2023 do 28.4.2023, úrok z omeškania
vo výške 5 % p.a. zo sumy 11800,29 eur od 29.4.2023 do 25.5.2023, úrok z omeškania vo výške 5 %

p.a. zo sumy 11645,29 eur od 26.5.2023 do 28.6.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy
11490,29 eur od 29.6.2023 do 25.7.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 11435,29 eur
od 26.7.2023 do 28.8.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 11180,29 eur od 29.8.2023 do
26.9.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 10925,29 eur od 27.9.2023 do 30.10.2023, úrokz omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 10670,29 eur od 31.10.2023 do 21.11.2023, úrok z omeškania
vo výške 5 % p.a. zo sumy 10515,29 eur od 22.11.2023 do 11.12.2023, úrok z omeškania vo výške 5
% p.a. zo sumy 10260,29 v od 12.12.2023 do 25.1.2024, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy

10105,29 eur od 26.1.2024 do 27.2.2024, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 10055,29 eur
od 28.2.2024 do 26.3.2024, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 10005,29 eur od 27.3.2024 do
24.4.2024, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 9955,29 eur od 25.4.2024 do 29.5.2024, úrok
z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 9905,29 eur od 30.5.2024 do 27.6.2024, úrok z omeškania vo
výške 5 % p.a. zo sumy 9855,29 eur od 28.6.2024 do 29.7.2024, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a.

zo sumy 9805,29 eur od 30.7.2024 do 27.8.2024, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 9755,29
eur od 28.8.2024 do 25.9.2024, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 9705,29 eur od 26.9.2024
do zaplatenia s tým, že povinnosť žalovaného v 1. rade zanikne v rozsahu jeho plnenia 1/8 pohľadávky
k celku a povinnosť žalovanej v 3. rade zanikne v rozsahu jej plnenia 3/8 pohľadávky k celku. Žalobca
zotrval na nároku na náhradu trov konania, ktoré žiadal priznať v celom rozsahu.

8. Žalovaný v 1. rade sa v konaní viac nevyjadril.

9. Žalovaní v 2. a 3. rade v písomnom vyjadrení uviedli, že predčasné zosplatnenie pohľadávky
uplatňovanej v tomto konaní nie je platné a účinné, pretože pôvodným žalovaným nebola doručená
listina o vyhlásení predčasnej splatnosti pôžičky v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka.

Žalobca doručenie takej listiny dlžníkom nepreukázal, nepredložil ani žiaden dôkaz o tom, že takú listinu
doručoval a že taká listina sa vôbec mohla dostať do dispozičnej sféry dlžníkov. Žalobca nepreukázal
ani skutočnosť, že takú listinu doručoval obyčajnou poštou, ako sám tvrdí. Doručenie predmetného
vyhlásenia spolu so žalobou je už bezpredmetné. Podmienkou predčasného zosplatnenia pohľadávky
v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka je totiž uplatnenie práva veriteľa do splatnosti

najbližšie nasledujúcej splátky. Právo žiadosťou o plnenie celku dosiahnuť stratu výhody splátok môže
veriteľ pre omeškanie so splnením konkrétnej splátky vykonať iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky. Pokiaľ žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky podľa § 565 Občianskeho zákonníka
nedôjdedlžníkovidosplatnostinajbližšienasledujúcejsplátky,predčasnézosplatneniecelejpohľadávky,
resp. jej neuspokojeného zostatku tak ako v tomto prípade nie je platné a účinné. Následne nie je platné

a účinné ani postúpenie pohľadávky. V súvislosti s postúpením pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní,
za výzvu banky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať predžalobnú
upomienku zo dňa 26.5.2019, ktorá sa k postúpeniu predmetnej pohľadávky neviaže. Ak by sa žalobca
v súvislosti s postúpením pohľadávky a splnením podmienok postúpenia bankovej pohľadávky chcel
odvolávať na predžalobnú upomienku zo dňa 26.5.2019 ako na výzvu banky podľa § 92 ods. 8 zákona

o bankách, žalovaní v 2. a 3. rade vzniesli námietku premlčania voči právu banky, t. j. pôvodného
žalobcu na postúpenie pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní na aktuálneho žalobcu, a to vzhľadom
k márnemu uplynutiu trojročnej premlčacej doby od predžalobnej upomienky zo dňa 26.5.2019 pred
postúpením pohľadávky oznámenému dňa 19.8.2022. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby je podľa
žalovaných v 2. a 3. rade v zmluve o poskytnutí pôžičky nesprávne uvedená ročná percentuálna miera

nákladov.Tátojevzmluveuvedenávsadzbe14,90%,podľainternetovejkalkulačkyMinisterstvafinancií
SR predstavuje 13,97 %. Ak je RPMN v zmluve uvedená, ale je v nesprávnej výške, je to v neprospech
spotrebiteľa a je irelevantné, či bola uvedená v nižšej alebo vyššej výške oproti skutočnej výške.

10. Právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade na pojednávaní namietal formuláciu žalobného petitu

v tom smere, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade majú byť zaviazaní zaplatiť žalovanú sumu spoločne
a nerozdielne z dôvodu, že dvaja zo žalovaných sú právnymi nástupcami pôvodného žalovaného v 1.
rade a ich prípadná zodpovednosť ako dedičov zo zákona nie je solidárna, ale vyplýva z ustanovenia §
470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa nie spoločne
a nerozdielne ale podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli. Právny zástupca žalovaných v 2.

a 3. rade zotrval na tvrdení o nesplnení podmienok pre zosplatnenie úveru a následné postúpenie
pohľadávky na žalobcu ako aj na tvrdeniach o nesprávnosti RPMN v zmluve o pôžičke na bývanie
s tým, že v samotnej zmluve sa v čl. XVI. ods. 7 sa nachádza iný vzorec výpočtu RPMN a stanovisko
NBS nie je právne záväzné. Právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade sa nevedel vyjadriť k tomu,
aká listina mala byť pôvodným žalovaným doručovaná v máji 2019. Uviedol, že logicky sa podpísané

doručenky z mája 2019 môžu týkať predžalobnej upomienky VÚB banky zo dňa 26.5.2019, oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.7.2019 však žalovaným doručované nebolo, toto
žalobca nepreukázal.11. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

12. Zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie č. 4590501557 zo dňa 6.9.2013 uzavretej medzi

spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130, Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok
ako veriteľom, pôvodným žalovaným v 1. rade A. A. ako dlžníkom a žalovanou v 3. rade ako
spoludlžníkom bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol pôvodným žalovaným pôžičku
vo výške 20 000 eur. Zo zmluvy vyplývajú nasledovné údaje: pôžička 20 000 eur, celkové náklady
spotrebiteľa17220,40eur,celkováčiastka37220,40eur,splátkaspoistením310,17eur,splátka310,17

eur, sadzba poistenia 0 %, počet splátok 120, RPMN: 14,9 %, fixná ročná úroková sadzba 14,9 %,
priemerná hodnota RPMN 13,44 %.
V časti XVI. bod 2. zmluvné podmienky je uvedený účel úveru takto: znamená krytie finančných
potrieb Klienta spojených s rekonštrukciou skolaudovaného bytu alebo rodinného domu špecifikovaného
v Zmluve nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky. Pre vylúčenie pochybností platí, že byt
alebo rodinný dom sa považujú za nehnuteľnosti určené na bývanie, ktorých druh stavby je takto

evidovaný v katastri nehnuteľností.
Podľa bodu 12.4 časti XVI. zmluvných podmienok spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej
splatnosti Pôžičky v prípade, ak je Klient v omeškaní so zaplatením jednej Splátky po dobu dlhšiu ako
3 mesiace a Spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva Klienta 15 dní vopred.
Súčasťou zmluvnej dokumentácie bola žiadosť o poskytnutie pôžičky na bývanie, oznámenie Českej

správy sociálního zabezpečení ohľadom dôchodku vyplácaného pôvodnému žalovanému v 1. rade,
fotokópie občianskych preukazov a preukazov verejného zdravotného poistenia pôvodných žalovaných,
výpisy z účtu pôvodného žalovaného v 1. rade, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie o priznaní
predčasného starobného dôchodku žalovanej v 3. rade, výpis z listu vlastníctva, vyúčtovanie SIPO
za plyn, vyhlásenia pôvodných žalovaných, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere,

informácia o RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, informácie o finančnom sprostredkovaní,
všeobecné poistné podmienky pre poistenie schopnosti splácať splátky hypomínus klientov Consumer
Finance Holding, a.s.

13. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že pôvodní žalovaní sa opakovane dostávali do omeškania

s úhradami splátok úveru, následne splátky doplatili tak, že uhradili veriteľovi vyššiu sumu. Posledná
úhrada bola realizovaná dňa 27.2.20219 a to v sume 310,17 eur.

14. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.5.2019 VÚB a.s. vyzvala pôvodného žalovaného v 1. rade A.
A. na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 930,51 eur. Žalobca ho zároveň upozornil, že ak

do 5.7.2019 nedôjde k úhrade, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť.

15. Z predložených doručeniek vyplýva doručenie zásielok VÚB, a.s. pôvodnému žalovanému v 1. rade
A. A. dňa 31.5.2019 a žalovanej v 2. rade dňa 30.5.2019. Bližší popis doručovanej zásielky z doručeniek
nevyplýva.

16. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.7.2019 mal súd preukázané, že VÚB
a.s. pôvodnému žalovanému v 1. rade A. A. oznámila, že jeho dlh z úverovej zmluvy č. 615913 sa stal
splatným v celom rozsahu a naraz, dlžná čiastka ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu vo výške
13 279 eur.

17. Ministerstvo spravodlivosti SR na žiadosť pôvodného žalovaného v 1. rade posúdilo vyššie uvedenú
Zmluvu o poskytnutí pôžičky na bývanie č. 4590501557 zo dňa 6.9.2013 ako zmluvu spotrebiteľskú
s tým, že na predmetnú zmluvu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nevzťahuje sa
na ňu zákon č. 129/2010 Z. z. Ďalej tu poukázali na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve, a to

právo veriteľa na okamžité splatenie úveru, poplatky a vyhlásenie spotrebiteľa o tom, že sa oboznámil
s úverovými podmienkami.

18. Z vyjadrenia žalobcu, rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok založenej v súdnom registri pod sp.
zn. 1OpP/3/2018 a jej prílohy vyplýva, že VÚB a.s. ako pôvodný veriteľ pohľadávky uplatňovanej voči

žalovaným v tomto konaní, svoju pohľadávku postúpil na žalobcu. Z oznámenia VÚB a.s. o postúpení
pohľadávok zo dňa 19.8.2022 adresovanej pôvodným žalovaným vyplýva, že pôvodný veriteľ im
postúpenie pohľadávky oznámil uvádzajúc, že pôvodní žalovaní sú povinní plniť všetky povinnosti
výhradne žalobcovi ako postupníkovi.19. Z odpovede Národnej banky Slovensky, odbor ochrany finančného spotrebiteľa zo dňa 18.9.2024 na
žiadosť súdu o prepočet RPMN na základe údajov o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že RPMN v sadzbe

14,90 % je v zmluve uvedená správne.

20. Z uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 17D/194/2023 zo dňa 31.1.2024 vydaného v dedičskom
konaní po poručiteľovi neb. A. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. – B. C.
XXX vyplýva čistá hodnota dedičstva 37 008,30 eur. Podľa tohto uznesenia po poručiteľovi dedili deti

poručiteľa, a to žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade, pričom títo dedili v uznesení vymedzené aktíva
v podiele 1/2-ica k celku (druhá polovica uvedených aktív pripadla žalovanej v 3. rade ako pozostalej
manželke titulom vyporiadania BSM). Z dedičstva po poručiteľovi nadobudol žalovaný v 1. rade aktíva
v rozsahu v 1/8-ica k celku a žalovaná v 2. rade v rozsahu 3/8-iny k celku.

21. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy (ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

(ďalej len Občiansky zákonník) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

26. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

28.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

29. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

30. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

31. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

32. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bezsúhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky,
ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o
úvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/ 2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

34. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 129/ 2010 Z. z. spotrebiteľským úverom nie sú:
a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,

c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d),

f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy
predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,

h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie
je ustanovené inak,
i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s
ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka

verejne,
k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného
orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
m) úver podľa osobitného predpisu,

n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,
o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy
veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,
p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,

alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom
trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru
rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok,

r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo
spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.35. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobca môže vziať
žalobu späť.

36. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

37.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

38. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

39. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 2 880,90
eur s príslušným úrokom z omeškania späť, zároveň žalovaní nevyslovili so zastavením konania v tejto

časti nesúhlas, súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie v tejto časti zastavil a ďalej sa zaoberal
dôvodnosťou žaloby v jej zostávajúcej časti.

40. V konaní nebolo sporným, že pôvodným žalobcom bola na základe Zmluvy o pôžičke na bývanie
zo dňa 6.9.2013 poskytnutá pôžička (úver) za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti. S poukazom na

povahu zmluvných strán tejto zmluvy, keď na jednej strane zmluvy vystupovali pôvodní žalovaní ako
osoby, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na strane
druhej vystupoval subjekt, ktorý poskytoval úvery a pôžičky v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, išlo o zmluvu spotrebiteľskú. Na tento právny vzťah sú vzhľadom na povahu zmluvných strán
zmluvy aplikovateľné ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je

charakteristické,žespotrebiteľvstupujedozmluvnéhovzťahusdodávateľom,zazmluvnýchpodmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné a preto neplatné.

Vychádzasaztoho,žespotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

41. Úver poskytnutý pôvodným žalovaným na základe zmluvy je zároveň spotrebiteľský úver
podľa zákona č. 129/2010 Z. z., pretože ide o úver spĺňajúci definíciu predmetného zákona podľa
§ 1 ods. 2 a zároveň aplikácia zákona č. 129/2010 Z. z. na daný právny vzťah nie je vylúčená
ustanovením § 1 ods. 3 tohto zákona a ani iným zákonným ustanovením. Ustanovenie § 1 ods. 3
citovanéhozákonasícepodpísm.d)zpôsobnostizákonač.129/2010Z.z.vylučujeúver,ktoréhoúčelom

je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
o takýto úver však v prejednávanom spore nešlo. Napriek skutočnosti, že sporná zmluva je označená
ako „pôžička na bývanie“, v samotnej zmluve ani v obchodných podmienkach nie je tento pojem bližšie
definovaný, v bode 2. článku XVI. zmluvných podmienok sa uvádza len definícia účelu úveru na krytie
finančných potrieb spojených s rekonštrukciou, pričom rekonštrukcia podľa názoru súdu neznamená

zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti. Ako vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010
Z. z., aj úvery poskytované na rekonštrukciu, modernizáciu a dostavbu nehnuteľnosti spadajú pod tento
zákon, pretože ich účelom je zhodnocovanie nehnuteľnosti, nie zachovanie vlastníckych práv. Uzavretú
zmluvu súd posudzoval aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.

42. S poukazom na závery odvolacieho súdu sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či pôvodný žalobca
platne zosplatnil úver, ktorý bol predmetom zmluvy. S argumentáciou žalovaných poukazujúcich o.
i. na odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 21.6.2018, v zmysle ktorej je právo veriteľa na
zosplatnenie úveru neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sa súd nestotožnil. Osobitná právna úprava
zosplatnenia úveru v spotrebiteľských vzťahoch bola zavedená do právnej úpravy zákonom. č. 379/2008

Z.z. s účinnosťou od 1.11.2008, pôvodne v ustanovení § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Cieľom
tejto osobitnej úpravy možnosti zosplatnenia úveru v spotrebiteľských vzťahoch bolo zamedzenie
zneužívania a sprísnenie podmienky predčasného zosplatnenia úveru v spotrebiteľských vzťahoch.
Vzhľadom na to, že všeobecná úprava zosplatnenia dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníkaumožňovala veriteľovi vyhlásiť predčasnú splatnosť prakticky okamžite od vzniku omeškania s úhradou
splátky, dochádzalo k častému zneužívaniu tohto práva veriteľa. Úprava § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka sprísnila počiatok lehoty oprávňujúcej veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru tak, že

najskôr môže veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru po uplynutí 3 mesiacov od omeškania konkrétnej
splátky za kumulatívneho splnenia existencie upozornenia o možnosti zosplatniť úver 15 dní pred
uplatnením tohto práva. Zmyslom tejto právnej úpravy bolo sprísniť podmienky možnosti zosplatnenia
úveru tak, že predpokladom zosplatnenia úveru podľa § 565 je splnenie lehôt a postupov podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmluve, ktorá je predmetom tohto konania, bolo právo veriteľa

zosplatniť úver upravené v súlade s platnými zákonnými ustanovenia. Uvedené bolo dohodnuté v bode
12.4. zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, kde je uvedené, že „Spoločnosť má právo na
vyhlásenie okamžitej splatnosti Pôžičky v prípade, ak je Klient v omeškaní so zaplatením jednej Splátky
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a Spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva Klienta 15 dní vopred.“
Ide o ustanovenie upravené v celom rozsahu v súlade so zákonnou úpravou osobitne zohľadňujúcej
spotrebiteľský právny vzťah. Súd preto považuje za nelogické, aby takéto ustanovenie o zosplatnení

úveru bolo považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

43. Žalobca podľa názoru súdu splnenie zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru v posudzovanom
spore preukázal. Pri neuhradenej splátke splatnej ku dňu 20.3.2019 mohol predchodca žalobcu uplatniť
právonazosplatnenieúverunajskôrpodátume20.6.2019,čovpredmetnomprípadeprávnypredchodca

žalobcu dodržal, keď úver zosplatnil ku dňu 19.7.2019. Predchodca žalobcu si splnil aj povinnosť
upozornenia spotrebiteľov v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatniť si právo úver zosplatniť.
Pôvodní žalovaní boli predžalobnou upomienkou zo dňa 26.5.2019 právnym predchodcom žalobcu
upozornení na možnosť zosplatnenia celého úveru, ak do 5.7.2019 nedôjde k úhrade nedoplatku
na splátkach v celkovej výške 930,51 eur. Táto predžalobná upomienka bola pôvodným žalovaným

preukázateľne doručená do vlastných rúk. Pôvodný žalovaný v 1. rade A. A. ju prevzal dňa 31.5.2019
a žalovaná v 3. rade ju prevzala dňa 30.5.2019. Na doručenkách, ktoré sú súčasťou spisu, síce nie je
bližšie uvedené, aká konkrétna listina mala byť pôvodným žalovaným v máji 2019 doručovaná, zo sledu
skutkových okolností, za nepreukázania (a ani tvrdenia) inej listiny, ktorá mala byť obsahom doručovanej
písomnosti, možno podľa názoru súdu uzavrieť, že pôvodní žalovaní si prevzali práve výzvu, ktorou

ich pôvodný veriteľ upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Spornou v prejednávanej veci nebolo ani
omeškanie pôvodných žalovaných s úhradou splátok, konkrétne splátky splatnej dňa 20.3.2019 po dobu
minimálne 3 mesiace. Zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalobcu tak
boli podľa názoru súdu dodržané.

44. K námietke žalovaných v 2. a 3. rade o tom, že veriteľ mohol úver zosplatniť uplatni len do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky, súd uvádza, že túto námietku považoval za nedôvodnú. Uvedené síce
expressis verbis vyplýva z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré je všeobecnou právnou
úpravou plnenia v splátkach a prípadného zosplatnenia dlhu v občiansko-právnych vzťahoch, pre
spotrebiteľské právne vzťahy je toto ustanovenie vzhľadom na osobitnú úpravu ustanovenia § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) neaplikovateľné. Napríklad
v prejednávanom spore by uvedené znamenalo, že pokiaľ by mal veriteľ právo úver zosplatniť pre
omeškanie so splátkou splatnou k 20.3.2019 do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, teda splátky
splatnej dňa 20.4.2019 a zároveň by mal splniť podmienku omeškania s úhradou splátky splatnej dňa
20.3.2019 po dobu minimálne 3 mesiacov, toto právo by si uplatniť nemohol. Ak by súd pripustil výklad

uvedeného ustanovenia tak, že veriteľ mal úver zosplatniť po 3 mesiacoch od splatnosti splátky, pre
neuhradenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo v posudzovanej veci znamená po 20.6.2019 a zároveň
do splatnosti ďalšej nasledujúcej splátky, t. j. splátky splatnej dňa 20.7.2019, uvedené bolo dodržané.
Žalobca totiž od začiatku tvrdil, že úver zosplatnil k 19.7.2019.

45. Súd sa nestotožnil ani s výkladom ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanými v 2.
a 3. rade v tom zmysle, že zákonodarca vyžaduje 2 úkony, jednak výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ku ktorým musí byť preukázané doručenie oboch listín.
Takýto výklad predmetného ustanovenia je podľa názoru súdu extenzívny a citovaných zákonných
ustanovení nevyplýva. Cieľom zákonodarcu v citovanom zákonnom ustanovení bolo v prvom rade, aby

bol dlžník preukázateľne upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a toto upozornenie
sa dostalo do jeho dispozičnej sféry, t. j. aby sa mohol oboznámiť s obsahom takého upozornenia.
Pôvodní žalovaní sa doručením upozornenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, za ktoré sa
dá považovať predžalobná upomienka zo dňa 26.5.2019, s obsahom takéhoto upozornenia oboznámili.Následne veriteľ využil možnosť predčasného zosplatnenia úveru, ku ktorému úkonu síce nepredložil
doručenku alebo doklad preukazujúci odoslanie listiny na poštovú prepravu, avšak súd sa v tejto časti
stotožnil s názorom žalobcu, že predmetná listina o zosplatnení úveru ma viac-menej deklaratórny

charakter, pričom účinky nastávajú spätne oboznámením sa žalovaných s obsahom listiny o zosplatnení
úveru. Pôvodní žalovaní tak pozitívne vedeli aj s ohľadom na bod 12.4 zmluvných podmienok, aké
dôsledky bude mať pre nich nezaplatenie splatnej splátky, pre ktorú žalobca zosplatnil úver v celku.
Súdna prax nie je jednotná v tom, či pre platné zosplatnenie úveru pred jeho postúpením podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách je potrebné preukázať, že pôvodný veriteľ pohľadávky dlžníkom okrem výzvy

v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka doručil aj oznámenie o vyhlásenie okamžitej
splatnosti úveru. Záver o nutnosti túto podmienku preukázať vyplýva napr. z rozhodnutí Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/8/2024 zo dňa 29.5.2024, Krajského súdu v Prešove sp. zn.
22CoCsp/6/2024 zo dňa 27.6.2024, v ktorých sa odvolacie súdy nestotožnili s názorom, že oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru má len deklaratórny charakter. Iný názor vyplýva z uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 11CoCsp/11/2021-179 zo dňa 22.4.2021 či rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Csp/52/2020-180 zo dňa 11.5.2021. Pre prejednávaný spor je však podľa
názoru súdu podstatné, že pôvodní žalovaní boli s obsahom oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru oboznámení najneskôr doručením žaloby, v ktorej sa skutočnosť zosplatnenia úveru uvádza a
predmetné oznámenie bolo jej prílohou. Z doručeniek, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, vyplýva, že
pôvodní žalovaní žalobu s prílohami prevzali dňa 24.3.2022. Najneskôr dňom 24.3.2022 tak pôvodní

žalovaní nadobudli aj vedomosť o zosplatnení úveru.

46. Pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní síce vznikla na základe zmluvy uzavretej medzi pôvodnými
žalovanými a nebankovým subjektom (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.), po zlúčení tejto
spoločnosti s pôvodným žalobcom – VÚB a.s., je však na túto pohľadávku nutné nazerať ako na

pohľadávku bankovú, vyžadujúcu pre jej ďalšie postúpenie (postúpenie na žalobcu – Intrum Slovakia
s.r.o.) splnenie podmienok definovaných v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách. Skúmanie
platného, resp. účinného zosplatnenia úveru tak malo osobitný význam aj vo vzťahu k posúdeniu
aktívnejvecnejlegitimáciežalobcu.Lenplatnezosplatnenúpohľadávkutotižbolomožnézostranybanky
postúpiť na ďalší subjekt. Dospejúc k záveru, že VÚB a.s. pohľadávku platne zosplatnila a túto následne

na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 a Dodatku č. 5 k nej postúpila
na žalobcu (Intrum Slovakia, s.r.o.), je žalobca v tomto spore aktívne vecne legitimovaný.

47. Súd ďalej skúmal, či si žalobca nárok uplatnil včas, t. j. pred uplynutím premlčacej doby. Povinnosť
zaoberať sa premlčaním osobitne zdôraznil aj odvolací súd poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu

SR zo dňa 29.11.2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020 uverejnené pod R 29/2023. Z citovaného uznesenia
vyplýva nasledovná právna veta: „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok
premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný
celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po

uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý
dlh.“ Aplikujúc uvedené rozhodnutie na prejednávaný spor súd uvádza, že nárok žalobcu premlčaný nie
je. V konaní nebolo sporným, že predchodca žalobcu si uplatnil právo úver zosplatniť pre nesplnenie
splátky splatnej dňa 20.3.2019. S poukazom na právnu úpravu v tom čase platného ustanovenia §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka predchodca žalobcu nebol oprávnený úver zosplatniť skôr ako tri

mesiace od splatnosti tejto splátky, pričom premlčacia doba, za predpokladu, že pôvodní žalovaní boli
na možnosť veriteľa si právo úver zosplatniť upozornení, čo bolo dodržané, začala plynúť prvým dňom
nasledujúcim po uplynutí troch mesiacov od omeškania s plnením splátky splatnej dňa 20.3.2019, teda
dňom 21.6.2019. Keďže premlčacia doba je v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka doba
trojročná, uplynula dňom 21.6.2022. Pretože žaloba bola súdu doručená dňa 24.2.2022, bola podaná

včas a nárok žalobcu premlčaný nie je.

48. Nie je možné stotožniť sa ani s obranou žalovaných poukazujúcich na premlčanie žalobou
uplatneného nároku z dôvodu, že pôvodný veriteľ mohol vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru už skôr
ako pre omeškanie so splátkou splatnou dňa 20.3.2019. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti

prehľad splátok a úhrad, z ktorého vyplýva, že pôvodní žalovaní sa opakovane dostávali do omeškania
s úhradami splátok, neuhradené splátky však neskôr doplatili ďalšími splátkami. Z ustanovenia § 53
ods. 9, rovnako § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ má možnosť a nie povinnosť úver
zosplatniť, pokiaľ je dlžník – spotrebiteľ v omeškaní viac ako 3 mesiace s plnením splátky. Splatnosťcelej pohľadávky totiž nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi či toto právo uplatní. Je
to veriteľ, ktorý určuje, vo vzťahu ku ktorej splátke nastáva zosplatnenie dlhu. Žalobca po doplatení
splátok nemohol vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru pre nesplnenie splátok, ktoré už boli zaplatené.

Žalobca úver zosplatnil ku dňu 19.7.2019 pre nezaplatenie splátky splatnej k 20.3.2019, pričom ako už
súd uviedol vyššie, zosplatniť úver pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.3.2019 nebolo možné skôr
ako dňa 20.6.2019, skôr ako dňom 21.6.2019 tak premlčacia doba nemohla začať plynúť.

49. Ako celkom nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku premlčania žalovaných v 2. a 3. rade voči

právu VÚB a.s. na postúpenie pohľadávky na aktuálneho žalobcu vzhľadom k uplynutiu trojročnej
premlčacej doby pred postúpením pohľadávky na žalobcu oznámenému dňa 19.8.2022. Žalovaní v 2.
a 3. rade plynutie premlčacej doby počítali od predžalobnej upomienky zo dňa 26.5.2019 a mali za
to, že obdobie troch rokov v čase od 26.5.2019 do 19.8.2022 uplynulo. Žalovaní v 2. a 3. rade vôbec
nevysvetlili, z akých dôvodov by malo byť právo banky pohľadávku postúpiť časovo limitované. Nie je
vôbec zrejmé, prečo by mala banke plynúť nejaká lehota, v ktorej je povinná svoju pohľadávku postúpiť.

Banke svedčí právo pohľadávku vlastniť a toto jej právo nie je časovo obmedzené. Vlastnícke právo
sa nepremlčuje (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ sa banka rozhodne, že pohľadávku
vlastniť nechce, môže ju (samozrejme za splnenia zákonných podmienok) postúpiť na tretiu osobu.
Postúpenie pohľadávky na tretiu osobu je jedným z oprávnení vlastníka (§ 123 Občianskeho zákonníka),
ktoré môže vlastník pohľadávky realizovať za splnenia zákonných podmienok prakticky kedykoľvek.

Povinnosť banky pohľadávku postupovať na iné osoby v nejakom časovo vymedzenom období zo
žiadneho ustanovenia platných právnych predpisov nevyplýva.

50. Súd sa ďalej zaoberal skúmaním obsahu samotnej zmluvy so zreteľom na výskyt neprimeraných
zmluvnýchpodmienok,venovalsaposúdeniuprimeranostiodplatyzaposkytnutieúveruakoajdodržaniu

povinnosti pôvodného veriteľa v zmysle ustanovenia § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. Z dokladov, ktoré
žalobca k zmluve priložil, je zrejmé, že pôvodnému veriteľovi boli zo strany pôvodných žalovaných
predložené doklady k posúdeniu schopnosti pôvodných žalovaných úver splácať, otázka posudzovania
ich bonity v konaní nebola sporná. K samotnej zmluve súd uvádza, že ide o riadne dojednaný a platný
právny úkon. Z jednotlivých ustanovení zmluvy mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu

a pôvodní žalovaní sa dojednali na podstatných náležitostiach zmluvy. Zo zmluvy je zrejmé, že jej
predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany právneho predchodcu žalobcu za
ďalších podmienok upravených v zmluve. Jednotlivé parametre úveru a podmienky, za ktorých bol úver
poskytnutý, sú v zmluve uvedené jasne a prehľadne (čl. X. s označením pôžička), preto vychádzajúc
zo skutočnosti, že pôvodní žalovaní boli v čase uzavretia zmluvy s právnym predchodcom žalobcu

osoby spôsobilé na právne úkony v celom rozsahu, ktoré dokážu textu zmluvy porozumieť, súd dospel
k záveru, že právny predchodca žalobcu a pôvodní žalovaní sa na obsahu zmluvy dojednali a uzavretím
spornej zmluvy založili vzájomné práva a povinnosti. Podľa názoru súdu nie je namieste ani námietka
o formulárovom charaktere zmluvy, čo bez ďalšieho jej neplatnosť nezakladá. Predloženie návrhu na
uzavretie zmluvy zo strany dodávateľa spotrebiteľovi je bežná prax, zmluvu predsa musí niekto pripraviť

a spotrebiteľ má možnosť s obsahom zmluvy sa oboznámiť a rozhodnúť sa, či zmluvu uzavrie alebo
nie je. Pôvodní žalovaní v konaní uvádzali, že nemali možnosť návrh na uzavretie zmluvy meniť a tento
mohlilenprijaťaleboneprijať,vôbecvšakneuviedli,čisaotakútozmenuniektoréhozustanovenízmluvy
vôbec pokúšali, oslovili predchodcu žalobcu s návrhom na zmenu, vypustenie či doplnenie niektorého
z ustanovení zmluvy.

51. Súd v zmluve nezistil nijaké neprijateľné zmluvné podmienky. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku
pôvodnížalovaníoznačiliokremprávaveriteľavyhlásiťokamžitúsplatnosťúveruajpoplatkyzauzavretie
zmluvy. Zo zmluvy o úvere však nijaké poplatky nevyplývajú. Žalovaní boli v zmysle zmluvy povinní
zaplatiť okrem istiny úveru len úroky, na ktorých sa s veriteľom dojednali. Žalobca si od žalovaných nárok

na zaplatenie poplatkov neuplatnil ani v tomto konaní, námietka žalovaných o neprijateľnosti zmluvných
podmienok upravujúcich poplatky je preto bezpredmetná. Pôvodní žalovaní považovali za neprijateľnú
zmluvnú podmienku tiež ich vyhlásenia o tom, že sa oboznámili s úverovými podmienkami. Súd
preskúmaním obsahu zmluvy zistil, že v článku XIII. zmluvy sú obsiahnuté vyhlásenia klienta, kde tento
o. i. vyhlasuje, že bol pred uzavretím zmluvy písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami, súhlasí

aj so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania. Súdu je z úradnej činnosti známe, že v praxi často
dochádza k situáciám, kedy je dlžníkom predložená k podpisu zmluva o úvere obsahujúca množstvo
dojednaní, ktoré si dlžníci podrobne neštudujú a zmluvy často uzavrú bez toho, aby si ich poriadne
preštudovali. Pokiaľ by takto boli do zmluvy včlenené nejaké podstatné ustanovenia upravujúce právaa povinnosti zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov, bolo by na takéto vyhlásenie možné nazerať
ako na neplatné. V prejednávanej veci sa však žalobca voči žalovaným nedomáhal nijakých nárokov,
ktoré by boli len súčasťou zmluvných podmienok. Z týchto dôvodov súd považoval námietku žalovaných

o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v tej časti zmluvy, v ktorej žalovaní vyhlásili, že sa oboznámili
s úverovými podmienkami za bezpredmetné a pre posúdenie predmetu tohto sporu irelevantné. Súd
nezistil nijaký dôvod, pre ktorý by bolo možné nazerať na uzavretú zmluvu ako na neplatný právny úkon
a na doplnenie súd uvádza, že aj v prípade, ak by niektoré z ustanovení zmluvy (iné ako ustanovenia
obsahujúce obligatórne náležitosti zmluvy), bolo neplatné a toto ustanovenie by bolo možné oddeliť od

ďalších častí zmluvy, s poukazom na ust. § 41 Občianskeho zákonníka by to neznamenalo, že celá
zmluva je neplatný právny úkon. Súd sa oboznámil aj s odpoveďou Ministerstva spravodlivosti SR na
žiadosť žalovaných o posúdenie spornej zmluvy, žalovaným však dáva do pozornosti, že predmetné
stanovisko pre súd záväzné nie je, súd ho považuje za veľmi všeobecné, vo viacerých bodoch na daný
právny vzťah neaplikovateľné a nesprávne.

52. Za prijateľnú súd považuje aj zmluvnými stranami dojednanú odplatu za poskytnutie úveru.
Predchodca žalobcu úročil žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky úrokovou sadzbou 14,90 %
ročne. Z informácií dostupných na portáli Národnej banky Slovenska – Priemerné úrokové miery
z ÚVEROV poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) súd zistil, že v mesiaci
september 2013, t. j. v čase uzavretia zmluvy bola priemerná úroková sadzba spotrebiteľských

a ostatných úverov so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 11,04 %. V danom prípade si strany
dojednali úrokovú sadzbu vo výške 14,90 %. Z uvedeného je zrejmé, že dojednaná úroková sadzba
presahuje priemernú úrokovú sadzbu porovnateľných úverov, táto však podľa názoru súdu nie je
neprimeraná. Je potrebné zohľadniť aj fakt, že úver bol pôvodne poskytnutý nebankovým subjektom,
nebolzostranydlžníkov–pôvodnýchžalovanýchvovzťahukveriteľovinijakýmspôsobomzabezpečený

a na jeho poskytnutie sa nevyžadovalo splnenie osobitných podmienok. Z hodnôt RPMN zverejnených
Ministerstvom financií Slovenskej republiky v tabuľke „Súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých
spotrebiteľskýchúverochveriteľmiza2.štvrťrok2013“,t.j.štvrťrokpredchádzajúciuzavretiuzmluvy,súd
zisťoval údaj o priemernej RPMN za uvedené obdobie. Pre ostatné spotrebiteľské úvery so zmluvnou
splatnosťou od 1 do 5 rokov, pričom sa jedná o typ spotrebiteľského úveru ako je uvedený v riadku č. 6

uvedenej tabuľky: „Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške nad 6 500 eur vrátane“,
súd zistil hodnotu priemernej RPMN v období 2. štvrťrok 2013 vo výške 13,44 %. Tento údaj je v zmluve
o úvere správne uvedený. V súdenej veci bola RPMN úveru poskytnutého žalovaným síce vyššia ako
bola priemerná RPMN, nie je však podľa názoru súdu možné považovať ju za neprimeranú.

53. K údaju o RPMN, ktorá je v zmluve o úvere vyjadrená sadzbou 14,90 % súd uvádza, že s poukazom
na odpoveď Národnej banky Slovenska, odbor ochrany finančných spotrebiteľov na žiadosť súdu
o prepočet RPMN (č. l. 441), považoval v zmluve uvedený údaj vzhľadom k parametrom úveru za
správny. Z odpovede je zrejmé, že pri prepočte vychádzali zo vzorca, ktorý je uvedený v prílohe č.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ sa v zmluve o pôžičke nachádza iný vzorec, je táto skutočnosť

irelevantná, pretože z obsahu zmluvy je vzhľadom na prepočet vykonaný Národnou bankou Slovenska
zrejmé, že výpočtom dospeli k rovnakej sadzbe. Na základe praktických skúseností konajúceho súdu
v porovnateľných veciach, súd uvádza, že má poznatky o zložitosti predmetných výpočtov, ktoré nie je
možné spoľahlivo zistiť len na základe kalkulačiek dostupných prostredníctvom internetu (hoc na stránke
subjektu akým je Ministerstvo financií SR) a tieto kalkulačky slúžia skôr k orientačným výpočtom pre

spotrebiteľov, ktorí chcú zistiť, koľko ich bude úver stáť a umožniť im jeho porovnanie s inými úverovými
produktami. V neposlednom rade je nutné zdôrazniť, že aj v prípade preukázania tvrdenia žalovaných
v 2. a 3. rade o tom, že skutočná RPMN bola v sadzbe 13,97 % a nie 14,90 %, by bolo možné považovať
RPMN v zmluve za uvedenú v prospech spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ by si na základe uvedenej
informácie myslel, že úver je pre neho o niečo drahší ako v skutočnosti. Za bezúročný a bez poplatkov

nie je podľa názoru súdu možné považovať každý úver poskytnutý na základe zmluvy, v ktorej je RPMN
uvedená nesprávne bez zohľadnenia či ide o údaj poskytnutý v prospech či v neprospech spotrebiteľa.
Pokiaľ by toto bolo cieľom zákonodarcu, formuloval by ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č.
129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy celkom odlišným spôsobom.

54. Dospejúc k záveru o riadnom a platnom uzavretí zmluvy medzi pôvodným veriteľom a pôvodnými
žalovanými, ktorá zmluva podľa názoru súdu neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, za
preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a pasívnej vecnej legitimácie žalovaných ako dlžníkovzo zmluvy, resp. ich právnych nástupcov, vyhodnotiac námietku premlčania ako nedôvodnú, súd
považoval žalobu čo do jej základu za dôvodnú.

55. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol pôvodným
žalovaným pôžičku (spotrebiteľský úver) vo výške 20 000 eur, ktorú sa pôvodní žalovaní zaviazali splatiť
v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami. V konaní nebolo sporným, že žalovaní úver riadne
a včas nesplácali. Pred podaním žaloby žalobcovi zaplatili sumu 20 161,05 eur. Zo splátok realizovaných
žalovanými bola na úhradu istiny započítaná suma vo výške 7 413,81 eur, zostatok nezaplatenej istiny

bol ku dňu podania žaloby vo výške 12 586,19 eur (20 000 eur – 7 413,81 eur = 12 586,19 eur).
Z celkových platieb žalovaných predchodca žalobcu na úhradu úroku započítal sumu 12 747,24 eur,
nedoplatok na úroku tak činil 691,08 eur (13 438,32 eur – 12 747,24 eur = 691,08 eur). Žalobcom
požadovaná istina bola ku dňu podania žaloby vo výške 13 277,27 eur (zostatok istiny úveru 12 586,19
eur + riadny úrok 691,08 eur). Dlžná suma vo výške 13 277,27 eur vyplýva aj z prehľadu splátok a úhrad,
z ktorého je zrejmé, že ku dňu zosplatnenia úveru boli žalovaní v omeškaní s úhradami 4 splátok úveru

po 310,17 eur (310,17 eur x 4 = 1 240,68 eur) a vznikla im povinnosť zaplatiť aj zostávajúcu zosplatnenú
časť istiny vo výške 12 036,59 eur, suma 13 277,27 eur je súčtom sumy 1 240,68 eur a sumy 12 036,59
eur. V priebehu súdneho konania bola na úhradu úveru zaplatená suma vo výške 2 880,90 eur. Pokiaľ
sa žalobca ďalej domáhal zaplatenia sumy 10 396,37 eur (13 277,27 eur – 2 880,90 eur = 10 396,37
eur), je tento nárok v celom rozsahu dôvodný a súd žalobe vyhovel.

56. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.

57.Podľa§470ods.2Občianskehozákonníkaakjeviacdedičov,zodpovedajúzanákladyporučiteľovho
pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

58. Súd žalovaných v 1., 2. a 3. rade zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy spoločne a nerozdielne
s tým, že povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade s poukazom na ust. § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka

obmedzilvsúladespetitomžalobydovýškyhodnoty,ktorúžalovanív1.a2.radenadobudlivdedičskom
konaní po pôvodnom žalovanom v 1. rade. A. A.. Takto žalobca vymedzil petit žaloby v podaní zo dňa
17.10.2024. Pokiaľ žalobca v podaní zo dňa 22.10.2020 uvádzal iný petit, v ktorom žiadal, aby súd
povinnosť žalovaného v 1. rade obmedzil tak, že zanikne v rozsahu jeho plnenia 1/8 pohľadávky k celku
a povinnosť žalovanej v 2. rade zanikne v rozsahu jej plnenia 3/8 pohľadávky k celku, uvedené podľa

názoru súdu nekorešponduje tomu, čo chcel žalobca dosiahnuť, teda povinnosť žalovaných v 1. a 2.
rade obmedziť v súlade s ustanovením § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uznesenia o dedičstve
po pôvodnom žalovanom v 1. rade. A. A. vyplýva, že žalovaný v 1. rade nadobudol po poručiteľovi tam
vymedzené aktíva v hodnote 1/8-ina k celku a žalovaná v 2. rade v hodnote 3/8-iny k celku, predmetom
dedičstva však boli tam vymedzené aktíva len v 1/2-ici. Je tak zrejmé, že žalovaný v 1. rade nemohol

z dedičstva nadobudnúť 1/8-inu a žalovaná v nemohla nadobudnúť 3/8-iny. Aj pokiaľ by žalobca do
petitu žaloby uviedol správne pomer, v akom žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli dedičstvo po poručiteľovi,
nie je možné to len bez ďalšieho preklopiť do výroku rozhodnutia. Uvedené totiž neodzrkadľuje, k akej
sume sa má daný pomer vzťahovať a neodráža ani zodpovednosť žalovaných v 1. a 2. rade za ďalšie
dlhy poručiteľa okrem toho, ktorý je predmetom tohto konania. Z uvedených dôvodov súd považoval za

najvhodnejšie odkázať vo výroku rozhodnutia priamo na dedičské rozhodnutie po pôvodnom žalovanom
v 1. rade. A. A.. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaných v 2. a 3. rade o nemožnosti zaviazať
žalovaných v 1., 2. a 3. rade na plnenie spoločne a nerozdielne. Zo zmluvy je zrejmé, že v danom prípade
išlo o spoločný záväzok pôvodných žalovaných (§ 511 Občianskeho zákonníka). Po smrti pôvodného
žalovaného v 1. rade A. A. do jeho práv a povinností vstúpili žalovaní v 1. a 2. rade ako jeho právni

nástupcovia s tým, že ich zodpovednosť za jeho dlhy je limitovaná do výšky toho, čo z dedičstva
nadobudli k celému dedičstvu. Uvedenému súd vyhovel, nezistiac nijaký dôvod, pre ktorý by v takomto
prípade malo dôjsť k zmene zo solidárneho záväzku na záväzok delený. Pokiaľ žalobca v podaní zo
dňa 22.10.2024 uvádzal, že žiadal obmedziť povinnosť žalovanej v III. rade, súd z uvedeného podania
vyhodnotil, že žalobca pod žalovanou v III. rade mienil žalovanú D. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorú uvádza

aj v ďalšom texte ako žalovanú pod poradovým číslom 3. Túto žalovanú súd v tomto konaní s poukazom
na uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoCsp/2/2023-315 označoval pod poradovaným číslom 2/
a takto ju označil v záhlaví, vo výroku a aj odôvodní tohto rozsudku.59. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

60. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

61. Žalobca sa voči žalovaným ďalej domáhal zaplatenia úrokov z omeškania z dlžnej sumy istiny, a
to v sadzbe 5 % ročne počnúc dňom 27.7.2019, zohľadniac čiastočné úhrady dlžnej sumy realizované
v priebehu súdneho konania. Súd nárok žalobcu na úroky z omeškania vyhodnotil ako čiastočne
dôvodný. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru dňa 19.7.2019 vznikla žalovaným povinnosť vrátiť
žalobcovi celú sumu úveru a pokiaľ tak žalovaní neurobili, dostali sa do omeškania a sú povinní

popri dlžnej istine úveru žalobcovi zaplatiť aj úrok z omeškania. Žalobca si nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania uplatnil v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. počnúc šiestym dňom odo
dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru vychádzajúc z bežnej doby
doručenia zásielky 5 dní. Vzhľadom k tomu, že po vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom
zostalo doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru sporné a súd nemal preukázané

doručenie tohto oznámenia pôvodným žalovaným skôr ako s podanou žalobou, t. j. dňa 24.3.2022,
považoval súd za dôvodné žalobcovi priznať nárok na úroky z omeškania až počnúc dňom nasledujúcim
po doručení oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti pôvodným žalovaným, t. j. od 25.3.2022. Až
po doručení uvedeného oznámenia pôvodní žalovaní mali preukázateľne možnosť dozvedieť sa o tom,
že ich dlh zo zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu a sú povinní ho veriteľovi zaplatiť. Nárok

žalobcu na úroky z omeškania uplatnené od 27.7.2019 do doručenia žaloby pôvodným žalovaným je tak
nedôvodný, preto ho súd zamietol. Úroky z omeškania súd žalobcovi priznal zohľadniac úhrady dlžnej
sumy vykonané po podaní žaloby.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

65. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

66. Z citovaných ustanovení CSP vyplýva, že kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania
je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci
vo všeobecnosti závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu vo veci samej. Podľa
súdnej praxe, ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby

to bol prevažujúci úspech. Neúspech v pomerene nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, a to aj napriek čiastočnému neúspechu
v nepatrnej časti. Podľa súdnej praxe sa pomerne nepatrná časť môže týkať nároku na príslušenstvo
pohľadávky alebo časti uplatneného nároku, ktorá neprevýši 10 % z uplatneného nároku vyjadreného
v peniazoch. V súdenej veci bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie celej sumy žalovanej istiny

a prevažnej časti úrokov z omeškania. Žalovaní boli úspešní len v časti konania o zaplatenie nepatrnej
časti príslušenstva (výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 19Csp/46/2022 – 195 zo dňa 19.9.2022
a výrok III. tohto rozsudku), čo zakladá nárok žalobcu na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Žalobcovi patrí aj náhrada trov zastaveného konania. Žaloba bola totiž dôvodne podaná aj v tejto časti
a k zastaveniu konania došlo v nadväznosti na čiastočné úhrady dlžnej sumy realizované v priebehu

súdneho konania. Žalobcovi tak súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (100 %).Poučenie:

19 19Csp/46/2022

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.